Ministerka kultúry Natália Milanová na tlačovej konferencii predstavila veľký balík nových mediálnych zákonov pre 21. storočie.
Moderné zákony, ktoré pomôžu novinárom pracovať slobodne a bezpečne
Nové zákony majú za cieľ pretransformovať slovenskú mediálnu legislatívu, zmodernizovať ju a urobiť ju funkčnou pre 21. storočie. Veľkou prioritou reformy je tiež pomôcť novinárom, aby mohli vykonávať svoju prácu slobodne a bezpečne.
“Ide o reformný balík, ktorým nahrádzame zastarané zákony, ktoré čiastočne vznikali ešte za Vladimíra Mečiara. Predstavme si tú dobu – používali sme tlačidlové telefóny, na internet sa chodilo do internetových kaviarní a bolo to takmer 10 rokov do vzniku Facebooku. Som rada, že po prijatí tohto balíka zákonov sa mediálny trh na Slovensku konečne dostane po legislatívnej stránke na európsku úroveň a do 21. storočia,” povedala ministerka kultúry Natália Milanová.
Ministerstvo kultúry prostredníctvom týchto krokov prináša komplexnú mediálnu reformu. Viac ako 250 paragrafov rieši kľúčové témy ako transparentné vlastníctvo médií, ochrana zdroja, zrovnoprávnené práva a povinnosti pre televíziu, rozhlas, tlačené aj online médiá, riešenie online video platforiem a podobne. Práve legislatívne vyriešenie online médií bolo témou, ktorú sa neúspešne pokúšali uchopiť doterajšie vlády už od roku 2004, no až návrh terajšieho vedenia MK SR priniesol dlho očakávané a nevyhnutné riešenie tejto otázky.
“Požiadavky na zmodernizovanie mediálnych zákonov prichádzali už aj za predchádzajúcich vlád. Dnes však môžeme byť radi, že sa na to SMER a vláda Róberta Fica vykašľali, pretože dopady by boli obrovské,” doplnila Natália Milanová.
Balík mediálnych zákonov vznikal niekoľko mesiacov. Ministerstvo kultúry ho tvorilo v spolupráci so zástupcami šéfredaktorov a odborníkmi z praxe. Okrem odborných diskusií rezort kultúry zároveň viedol rokovania s koaličnými partnermi, aby zabezpečil maximálny konsenzus a ľahší priebeh a schválenie v Národnej rade.
Mediálny zákon – transparentnosť a lepšie podmienky
Nový zákon o mediálnych službách z dielne ministerstva kultúry upravuje televíziu a rozhlas bez ohľadu na to, či vysielajú štandardne, alebo online. Zároveň zavádza pre televízie a rozhlas viacero práv a povinností. Po novom si každý sledovateľ (divák, poslucháč, čitateľ) bude vedieť dohľadať, kto je vlastníkom daného média. Zákon tiež zlepší podmienky pre znevýhodnené skupiny nepočujúcich a nevidiacich zvýšením pomeru titulkovania až na 100% či hlasového komentovania na 50% pri verejnoprávnych médiách. Definovaná bude tiež ochrana zdroja, spoločné pravidlá pre reklamu, lepšia ochrana maloletých i redakčná zodpovednosť za obsah, ktorý dané médium zverejňuje.
Autorský zákon – pomoc autorom, podpora výskumu a obmedzenie technologických gigantov
Novela autorského zákona zavedie viaceré digitálne výnimky, napríklad pre čerpanie údajov (tzv. data mining). Ochráni aj domácich vydavateľov internetových periodík pred predátorskými praktikami sociálnych sietí a vyhľadávačov. Dôležitou novinkou je aj tzv. bestseller clause – ide o právo na dodatočnú odmenu. Ak sa autor dohodne s vydavateľom na odmene za svoje dielo, avšak daná kniha, film či iné dielo sa stane obzvlášť úspešným, vydavateľ bude mať povinnosť podeliť sa s autorom o výnosy z predaja.
Zákon o publikáciách – zjednotenie pravidiel
Súčasťou veľkého balíka nových mediálnych zákonov je aj tretí zákon – Zákon o publikáciách, ktorý nahrádza zastarané zákony (tlačový zákon z roku 2008 a zákon o povinných výtlačkoch ešte z čias Mečiara v roku 1997). Zjednocuje prostredie pre tlačové agentúry, vydavateľov tlače a webové portály. Rezort kultúry chce prostredníctvom neho poskytnúť rovnakú štartovaciu čiaru pre všetky typy „tlače“. Zároveň ním vytvára podmienky pre verejne dostupný register médií. Definuje tiež rámec sponzoringu, ktorý sa síce dial aj doteraz, no nebol vyriešený zákonom.
V tejto súvislosti sa zákony dotknú i dezinformačných médií – ak chcú mať práva ako médiá, musia sa na ne vzťahovať i povinnosti.
Do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR úplne nový zákon o registri trestov. Za najpodstatnejšiu zmenu možno považovať nové rozdelenie výstupov z registra trestov. Na rozdiel od platného právneho stavu, kedy sa poskytuje iba výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov, nový zákon o registri trestov zavádza aj ďalšie výstupy a taktiež definuje ich obsah.
Po novom má v zmysle zákona existovať:
Výpis z registra trestov
Výpis z registra trestov pre prácu s deťmi
Špecializovaný výpis z registra trestov
Odpis registra trestov pre vybrané povolania
Odpis registra trestov
Cieľom uvedenej zmeny je minimalizovať počet subjektov, ktoré v súčasnosti v zmysle príslušných právnych predpisov vyžadujú na preukázanie bezúhonnosti údaje z odpisu registra trestov a oboznamujú sa s nimi. Táto požiadavka vyplynula predovšetkým z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/06-95, ktorý poukazuje na nedôvodnosť široko nastaveného rozsahu preukazovania miery bezúhonnosti.
Čo sa týka výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi tak ide o nový typ verejnej listiny, ktorej obsahom budú okrem nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený, aj zahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky pokiaľ sa jedná o trestné činy podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá ministerstvo. Ministerstvo spravodlivosti vydá vykonávací predpis, ktorý bude obsahovať zoznam trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ.
Zavedením tohto špecializovaného výstupu sa zároveň docieli jednotné nastavenie podmienok bezúhonnosti, pretože v súčasnosti MŠVVaŠ SR požaduje splnenie 3 rôznych podmienok bezúhonnosti vo svojich agendových zákonoch pre prácu s mládežou – odpis registra trestov v zmysle zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výpis z registra trestov v zmysle zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výpis z registra trestov v zmysle zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zavedením tohto typu verejnej listiny Slovenská republika ako členský štát Európskej únie prijíma opatrenie potrebné na zabezpečenie toho, aby sa fyzickej osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie vymedzených trestných činov, mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní prinajmenšom profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi. Zabezpečí sa tak možnosť, aby boli zamestnávatelia pri nábore osoby na profesijné alebo organizované dobrovoľnícke aktivity, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi, oprávnení v súlade s vnútroštátnym právom akýmkoľvek vhodným spôsobom – ako napríklad prostredníctvom dotknutej osoby – požiadať o informácie o existencii odsúdení za taxatívne vymedzené trestné činy, ktoré sú zaznamenané v registri trestov, alebo o existencii akýchkoľvek zákazov vykonávania aktivít, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi, vyplývajúcich z týchto odsúdení.
Príklad:
Podľa platného právneho stavu sa na preukázanie bezúhonnosti pedagogického zamestnanca vyžaduje odpis registra trestov, ktorý zahŕňa aj zahladené odsúdenia (v prípade konkrétnych trestných činov), avšak napr. na preukázanie bezúhonnosti trénera, ktorý trénuje maloleté osoby, sa na preukázanie bezúhonnosti vyžaduje iba výpis registra trestov, ktorý neobsahuje zahladené odsúdenia, čiže môže nastať situácia, že ako tréner bude pôsobiť osoba, ktorá bola v minulosti odsúdená napr. pre trestný čin sexuálneho zneužívania (ktorý jej bol zahladený).
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. marca 2022. V časti vydávania nových typov verejných listín sa navrhuje od 1. januára 2024, z dôvodu predpokladanej dĺžky obstarania nového informačného systému evidencie odsúdených osôb a zosúladenia osobitných predpisov jednotlivých oprávnených orgánov.
Do skladačky novej súdnej mapy dopĺňame aj posledný dielik, ktorým je vytvorenie samostatných správnych súdov. Legislatívu potrebnú k ich zriadeniu predkladá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková do medzirezortného pripomienkovania. Správne súdnictvo rieši spory medzi občanom a štátom. Preskúmava dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok, či daňových vecí a chráni ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Zriadenie správnych súdov je dôležitou črtou právneho štátu a právomoci správnych súdov sú zásadné pre návrat dôvery v inštitúcie a právny štát.
„Správna agenda je osobitná agenda a spor medzi občanom a štátom je v niečom predsa len iný ako spor medzi občanmi, s ktorými sa obraciame bežne na súdy. Osobitne s ohľadom na minulosť, ktorú sme tu mali pred rokom 1989 som presvedčená, že vybudovanie správneho súdnictva dáva garanciu, že princípy právneho štátu berieme veľmi vážne na ceste k demokracii a že práve spory medzi občanom a štátom majú vážnu váhu a v tejto súvislosti je vybudovanie správneho súdnictva naozaj tou najlepšou cestou,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Návrh zákona o zriadení správnych súdov je súčasťou širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Jej cieľom je, aby ľudia mali rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia, a zároveň, aby sudcovia a zamestnanci súdov mali lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Reforma súdnej mapy je súčasťou reforiem podporených z Plánu obnovy a odolnosti v oblasti spravodlivosti, a zároveň dôležitým krokom, vďaka ktorému spolu s ďalšími zásadnými zmenami dostaneme náš justičný systém do formy.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zriadenie správnych súdov, ktoré spolu s Najvyšším správnym súdom budú tvoriť súdy správneho súdnictva. Správne súdnictvo sa týmto návrhom inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a stáva sa plne autonómnou súčasťou sústavy súdov.
Správne súdnictvo je v moderných demokratických štátoch dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických aj právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Zachovanie zákonnosti v oblasti verejnej správy a dôsledná ochrana jednotlivca je dôležitou črtou právneho štátu. Vytvorenie dobre fungujúcej štruktúry správneho súdnictva s potrebným personálnym a materiálnym vybavením je preto prvoradou úlohou pre naplnenie účelu správneho súdnictva a pre nápravu nedostatkov, ktoré sa prejavili v doterajšom fungovaní súdnej moci v oblasti správneho súdnictva.
Správne súdnictvo navrhujeme riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, Košiciach a Trnave a už zriadeného a fungujúceho Najvyššieho správneho súdu v Bratislave.
Obvody správnych súdov navrhujeme naviazať na obvody administratívno-správnych krajov. Dôvodom pre tento krok je tá skutočnosť, že účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. Preto je logické, aby správne súdy boli kreované z hľadiska vymedzenia ich územného obvodu obdobným spôsobom.
(Navrhované usporiadanie sídiel a obvodov troch správnych súdov)
Prechod výkonu správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy je upravený nasledovne:
Odovzdávajúci krajský súd
Preberajúci správny súd
Krajský súd v Bratislave
Správny súd v Trnave
Krajský súd v Trnave
Krajský súd v Trenčíne
Krajský súd v Banskej Bystrici
Správny súd v Banskej Bystrici
Krajský súd v Nitre
Krajský súd v Žiline
Krajský súd v Prešove
Správny súd v Košiciach
Krajský súd v Košiciach
Zriadenie správnych súdov má v zmysle návrhu prebehnúť v dvoch fázach. Prvou fázou je ich vznik, ktorý sa navrhuje ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona, t.j. od 1. marca 2022. Druhou fázou je začatie vykonávania ich činnosti, ktoré sa navrhuje od 1. septembra 2022. Vzniká tak časový úsek niekoľkých mesiacov, ktorý vytvára priestor pre reálne vybudovanie týchto súdov, počnúc vyriešením otázky ustanovenia ich predsedov, výberu ich sudcov, ako aj materiálneho-technického zabezpečenia súdov (napr. budovy, kancelárske vybavenie, počítačová technika a pod.).
Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky: https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Minister vnútra Roman Mikulec sa dnes zúčastnil na 31. sneme, ktorý organizovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a ktorý bol zároveň oslavou 30 rokov Združenia miest a obcí Slovenska. Na stretnutí v Senci boli prítomné všetky regionálne združenia ZMOSu, ústavní činitelia, zástupcovia parlamentných strán ako aj predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy.
Obdobie posledného roka a pol sa nieslo v znamení boja s pandémiou COVID – 19, v súvislosti s ktorou sa ministerstvu vnútra podarilo pripraviť novelu zákona o obecnom zriadení. Bola to reakcia na niektoré naliehavé otázky v oblasti fungovania samospráv počas mimoriadnej situácie, ktoré sa týka predovšetkým rokovaní obecných zastupiteľstiev, či prerušení plynutia niektorých lehôt.
V tejto súvislosti minister vnútra Roman Mikulec poďakoval zástupcom samospráv ako aj Združeniu miest a obcí Slovenska za ich pomoc pri zvládaní pandémie: „Samosprávy nám ukázali dôležitosť svojej role nielen preto, že majú lepšie predpoklady porozumieť problémom a potrebám komunít, ale ukázali nám aj svoju flexibilitu, kompetentnosť a schopnosť rýchlo reagovať vo veľmi krátkom časovom rámci na úlohy, ktoré im pridelila vláda.“
Na stretnutí hovoril minister vnútra aj o jednej z priorít vlády, a to úspešnej implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj investícia zameraná na zefektívnenie a posilnenie administratívnych kapacít územnej samosprávy. „Uvedený cieľ chceme dosiahnuť prostredníctvom vybudovania centier zdieľaných služieb vo vybraných samosprávach a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov prostredníctvom vzdelávacej platformy. Pevne verím, že v prípade oboch spomínaných aktivít bude Združenie miest a obcí Slovenska aktívnym a prínosným partnerom, aby boli prostriedky z Plánu obnovy vynaložené zmysluplne, efektívne a pre najdôležitejšie potreby obcí a miest Slovenska,“ uviedol.
V súvislosti so zlepšovaním fungovania územnej samosprávy na Slovensku úzko súvisí aj „Zabezpečenie dobrej správy vecí verejných na Slovensku“, ktorý je realizovaný pod záštitou Ministerstva vnútra SR v spolupráci s Radou Európy a jej Centrom expertízy pre dobrú správu vecí verejných a súčasťou jeho koordinačného výboru je aj zástupca Združenia miest a obcí Slovenska.
Uvedený projekt obsahuje odporúčania týkajúce sa vypracovania stratégie pre posilnenie samosprávy v Slovenskej republike prostredníctvom analýzy územného a správneho členenia, rozdelenia kompetencií, auditu príslušnej legislatívy a prípravy partnerských posudkov. Tento projekt sa zameriava aj na odbornú prípravu štátnych zamestnancov a volených úradníkov s cieľom posilniť inštitucionálne vedenie na miestnej úrovni a zlepšiť poskytovanie služieb občanom.
Od 1. augusta začína fungovať Najvyšší správny súd. Inštitúcia s významnými právomocami, ktorá tu dlhé roky chýbala. Nový súd bude chrániť ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Bude preskúmavať dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok, či daňových vecí. Prechádzajú na neho aj niektoré kompetencie z Ústavného súdu SR, keďže bude rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Aj preto sa o ňom právom hovorí ako o malom ústavnom súde. Rovnako bude rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia. A v neposlednom rade bude disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov, notárov, či exekútorov. Tieto jeho právomoci nie sú obyčajné. Naopak, sú zásadné, aby mohla byť vrátená dôvera v inštitúcie a právny štát.
Zriadenie Najvyššieho správneho súdu presadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v rámci veľkého reformného ústavného zákona v oblasti justície, ktorý parlament schválil koncom minulého roka. V hierarchii všeobecných súdov má Najvyšší správny súd rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom Najvyšší správny súd je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a Najvyšší súd SR je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí.
„Ide o sviatok správneho súdnictva,“ uviedol v súvislosti s očakávaným štartom činnosti Najvyššieho správneho súdu jeho predseda Pavol Naď. „V spoločnosti sa nie často deje, že by politická moc, ktorá má prakticky v rukách parlament a vládu, sa nechala kontrolovať inou inštanciou, ktorá môže korigovať jej rozhodnutia. Z tohto pohľadu zriadenie Najvyššieho správneho súdu možno vnímať ako ojedinelú, významnú vec a sviatok pre občanov Slovenskej republiky. Verím, že je to na ďalšie desaťročia a prial by som si, aby to bolo na stáročia,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.
„Som rada, že od 1. augusta začne svoju činnosť Najvyšší správny súd. Je to kľúčová inštitúcia v rámci reformy justície pre vrátenie dôvery v spravodlivosť na Slovensku. Chcem veľmi pekne poďakovať predsedovi Súdnej rady SR a vôbec Súdnej rade SR, pretože mali kľúčovú rolu pri vytváraní Najvyššieho správneho súdu, keďže realizovali výberové konania na sudcov, ktoré tiež takto robili prvýkrát na základe právomoci, ktorá bola vytvorená iba pre kreovanie Najvyššieho správneho súdu. A rovnako treba veľmi pekne poďakovať predsedovi Najvyššieho správneho súdu, ktorý od svojho vymenovania 18. mája 2021 za veľmi krátky čas postavil túto inštitúciu doslova na zelenej lúke,“ uviedla ministerka spravodlivosti M. Kolíková.
Z cieľového počtu 100 zamestnancov, ktorý Najvyššiemu správnemu súdu prognózuje Ministerstvo financií SR, sa za veľmi krátky čas podarilo obsadiť už 62 miest. S týmto počtom zamestnancov začne Najvyšší správny súd od 1. augusta 2021 svoju činnosť. Ďalšie výberové konania sú v procese.
„Bolo vypísané výberové konanie na 13 miest asistentov sudcov, na ktoré sa hlási 60 ľudí. Pozícia asistenta je veľmi významnou osobitne v tejto situácii, keď sudcovia potrebujú odbornú pomoc erudovaných mladých právnikov zameraných na správne súdnictvo tak, aby mohli dopomôcť predovšetkým k likvidácii ťažkej záťaže, ktorú budeme mať hneď na štarte, a to je zhruba 2000 spisov kasačnej agendy, ktorú presne v tomto týždni preberáme z Najvyššieho súdu SR,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.
„Teším sa z nového zboru sudcov, teším sa z nového zboru odborného personálu a verím, že v najbližšom období, kedy bude Najvyšší správny súd vykonávať svoju činnosť, nám ukáže, že jeho zriadenie bol správny krok a že je to dôležitá inštitúcia,“ uzatvorila ministerka M. Kolíková.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Zasadnutia obecných zastupiteľstiev v malých, či väčších obciach prinášajú so sebou častokrát veľké vášne, či konflikty. To prirodzene vzbudzuje zvýšený záujem zo strany verejnosti a veľmi často sa tak rieši otázka, či je zákonné nahrávanie obecných zastupiteľstiev či už občanmi alebo priamo obcou.
Zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení výslovne ustanovenie o zvukových, či obrazovo-zvukových záznamoch nerieši, takže môžeme povedať, že ani nerieši nahrávanie obecných zastupiteľstiev. To veľmi často vzbudzuje u poslancov zastupiteľstiev u ktorých je prítomný laický právny prvok, že keďže to zákon nerieši, nahrávanie povolené nie je. Opak je však pravdou.
Všeobecne môžeme tvrdiť, že toto právo je garantované v základnom význame v Ústave Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných veci č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov pre tento Dohovor nadväzujúcich).
Čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
a
Čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Osobný rozsah základného práva na informácie je daný slovom každý. Právo vyhľadávať a prijímať informácie treba pritom chápať ako konanie smerujúce k získaniu, prijímaniu a spracovaniu informácie. Realizácia tohto práva súvisí s uplatnením všeobecnej povinnosti orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti, postupoch, konaniach, rozhodovacích procesoch a rozhodnutiach jednotlivým fyzickým osobám alebo hromadným informačným prostriedkom.
Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd už uviedol (II. ÚS 7/00), že môže existovať situácia pri uplatnení základného práva na informácie, keď ústava ani zákonná právna úprava nevylučujú situáciu, aby oprávnená osoba, prijímala informácie z toho istého zdroja viacerými spôsobmi, a ponechávajú na rozhodnutí každého subjektu, ako právo prijímať informácie uplatní (či si vyhotoví záznam písomne, či využije svoju pamäť alebo či pritom využije technické zariadenie určené na vyhotovenie zvukového záznamu).
V zmysle zákona majú povinné osoby, v tomto prípade mestá a obce, povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Pod túto kategóriu musí teda spadať aj informovanie o zasadnutiach orgánov obce. Zákon, ktorý to v platnom právnom poriadku upravuje je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) – ďalej len „zákon o slobode informácií“.
Obsah práva na informácie ústavný súd vymedzil už tak, že „prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať ju do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať. Právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie zaručuje možnosť získať informáciu priamo zo známeho zdroja na vopred známy účel, ak existuje možnosť informáciu vyhľadať, ako aj príležitosť vyhľadať informácie, ktoré oprávnená osoba bezprostredne nepotrebuje na vopred známy účel, ale dá sa predpokladať, že očakávaná informácia bude pre túto osobu užitočná. Právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie chráni možnosť dostať informácie pasívnym správaním oprávnenej osoby aj možnosť získať informácie aktívnym správaním oprávnenej osoby.“ (II. ÚS 28/96).
V zmysle čl. 26 ods. 5 ústavy sa štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy ukladá povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Týmto ustanovením je zaručená vyššia kvalita práva na informácie, lebo vymedzené subjekty, medzi ktoré bezpochyby patrí aj obecné zastupiteľstvo, majú povinnosť vlastnou činnosťou rozširovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.
Ústava, ale ani zákon o obecnom zriadení však priamo nestanovujú, akým spôsobom je prípustné získavať, vyhľadávať a rozširovať informácie z verejných zasadnutí samosprávnych orgánov.
Nahrávanie obecných zastupiteľstiev a princíp verejnosti
Zasadnutie mestského alebo obecného zastupiteľstva zastupiteľstva ako orgánu samosprávy sa riadi princípom verejnosti, ktorého podstata spočíva v tom, že každý má možnosť získať informáciu o tom, ako konajú, rozhodujú a inak fungujú orgány územnej samosprávy ako súčasť orgánov verejnej moci. Tento princíp znamená aj možnosť zúčastňovať sa na postupoch alebo zasadnutiach takých orgánov územnej samosprávy, ktoré predchádzajú rozhodnutiam alebo rozhodovacím procesom. Obmedziť pôsobenie tohto princípu verejnosti možno len vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu. Uzavrieť výkon verejnej moci pred občanmi je preto prípustné len v prípadoch, v medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 13 ods. 2 a čl. 26 ods. 4 a 5 ústavy). V spojení s uvedeným princípom sa preto môže klásť len otázka, či je niektoré konanie orgánu územnej samosprávy alebo informácia z neho neverejná alebo neprístupná a z akého zákona také obmedzenie základného práva na informácie vyplýva.
Podľa nášho právneho názoru možno s určitosťou tvrdiť, že ústava vo svojom čl. 26, ako aj zákon o obecnom zriadení v § 12 ods. 4 negarantuje právo na informácie iba osobám prítomným na konkrétnom rokovaní mestského zastupiteľstva, ale bez rozdielu všetkým osobám, ktoré sa k informáciám o priebehu a obsahu rokovania môžu dostať rôznym spôsobom. Môže pritom ísť o ústne podanie informácií od prítomných osôb alebo o vypočutie, resp. zhliadnutie vyhotoveného záznamu. Pritom právo na informácie v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy nie je absolútne. Možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Nahrávanie obecných zastupiteľstiev a COVID-19
Pandémia koronavírusu priniesla aj novelizáciu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a to konkrétne zaviedla možnosť konania tzv. online zastupiteľstiev, kedy je z dôvodov ochrany verejného zdravia obmedzená účasť verejnosti na online rokovaní zastupiteľstva.
Takéto rokovanie je upravené v § 30f ods. 2 Zákona č. 369/1990 Zb.
(2) Rokovanie obecného zastupiteľstva podľa § 12 možno počas krízovej situácie uskutočniť prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Z rokovania obecného zastupiteľstva podľa prvej vety obec vyhotoví obrazovo-zvukový alebo zvukový záznam, ktorý do 48 hodín po ukončení rokovania zverejní na webovom sídle obce, ak ho má zriadené, a do piatich dní po ukončení rokovania v podobe zápisnice na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, ak ho má zriadené. Obrazovo-zvukový alebo zvukový záznam podľa predchádzajúcej vety obec komukoľvek bezodkladne sprístupní po skončení rokovania.
Z uvedeného je preto zrejmé, že zákon v čase krízovej situácie ukladá obci nie možnosť, ale povinnosť vyhotoviť takýto záznam a následne ho zverejniť. To má potom za následok niekedy aj veľmi vtipné situácie, ktoré sa stanú predmetom výsmechu obyvateľov, prípadne aj celého Slovenska – ako napr. v prípade nadávajúceho poslanca mestského zastupiteľstva v meste Zlaté Moravce.
Zdroj: Zomri.sk / Mesto Zlaté Moravce
Aj z tohto ustanovenia zákona o obecnom zriadení je zrejmé, že zachovanie princípu verejnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva musí byť na prvom mieste.
Príklady z praxe a ako sa brániť?
V drvivej väčšine prípadov sa najmä v menších obciach poslanci alebo starosta obce obrazovo-zvukovému snímaniu bránia. V praxi existuje niekoľko modelových situácií, s ktorými sa stretávame najčastejšie:
Obecné zastupiteľstvo príjme uznesenie, ktorým zakazuje snímanie obecného / mestského zastupiteľstva alebo iným spôsobom bráni snímaniu.
Riešenie: Najideálnejším riešením je v tomto prípade argumentovať, že ide o nezákonné uznesenie a jeho účinnosť bude nadobudnutá až podpísaním starostom obce. Napriek tomu však máte právo toto uznesenie nerešpektovať a pokračovať v snímaní zastupiteľstva. Po skončení zastupiteľstva je potrebné podať podnet na prokuratúru o preskúmanie zákonnosti takto prijatého uznesenia. Prokuratúra už v niekoľkých prípadoch zrušila takto nezákonne prijaté uznesenie, resp. bránenie v snímaní zasadnutia obecného zastupiteľstva. Odporúčame argumentovať napríklad stanoviskom Okresnej prokuratúry v Košice-Okolie pod. č. Pd 45/21/8806-5 alebo Krajskej prokuratúry v Prešove pod. č. Kd 175/21/7700-8. V oboch prípadoch išlo o upozornenie prokurátora na porušenie zákona, pričom prokurátor uvádza: Verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva spočíva nie iba v práve obyvateľa obce zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, ale aj v práve vyhotovovať si z neho záznamy, či už v písomnej, zvukovej, obrazovej, obrazovo-zvukovej alebo v akejkoľvek inej forme. Vyhotovovaniu záznamov nesmú orgány obce žiadnym spôsobom brániť. Obmedzenie práva na vyhotovovanie záznamov nesmie obec pojať ani do svojich vnútorných predpisov, keďže v takomto prípade by sa jednalo o zjavný rozpor s ústavou garantovaným právom na informácie. Vyhotovené záznamy možno ďalej verejnej rozširovať. V prípade, že by ste neuspeli so svojím podaním na prokuratúre, je potrebné obrátiť sa na súd.
Člen obecného zastupiteľstva sa ohradzuje, že si nepraje, aby bola jeho tvár alebo iné časti snímané z dôvodu ochrany GDPR a ochrany osobnosti, resp. vyhráža sa podaním žaloby na ochranu osobnosti.
Riešenie: V tomto prípade by bola na mieste argumentácia, že poslanci obecného zastupiteľstva boli do svojej funkcie zvolení v riadnych voľbách a teda zložením poslaneckého sľubu sa z nich stali verejní funkcionári, resp. verejní činitelia a tí sú povinní strpieť zvýšenú mieru kontroly nad svojou činnosťou. Tým, že zasadnutie obecného zastupiteľstva je verejným zasadnutím a nachádzajú sa na ňom verejní činitelia, je potrebné uplatňovať judikatúru Ústavného súdu II. ÚS 44/00 z 05.01.2001, ktorá uvádza: „Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.”. Na namietanie starostu obce, ktorý je podľa zákona verejným činiteľom je preto potrebné použiť príslušnú judikatúru, pričom starosta je povinný pri výkone svojej funkcie ako verejného činiteľa strpieť takéto snímanie.
Znakom toho, že k týmto neželaným javom stále a opakovane dochádza je napríklad zápisnica zo zasadnutia istej obce, kde je uvedené:
a
V tomto bode je potrebné podotknúť, že osobné údaje, ktoré sú chránené pri GDPR je skutočne potrebné anonymizovať – to sa týka napríklad pri odpredajoch pozemkov do rúk fyzických osôb, kde je spravidla uvedený aj ich dátum narodenia, či adresa. V konečnom dôsledku preto musia byť údaje chránené osobitným predpisom anonymizované. To však neplatí o osobe starostu obce, poslancov alebo osôb prítomných na zasadnutí obecného zastupiteľstva.
Záver
Obecné zastupiteľstvá sú často plné emócií, skúsenosti však hovoria o tom, že prítomnosť videokamery alebo iného nahrávacieho zariadenia mnohokrát dokáže skultúrniť aj laický aspekt na základe ktorého často dokážu fungovať a pracovať orgány samosprávy. V mnohých prípadoch je však potrebné s takýmto záznamom začať a je len otázkou času, kedy si na to príslušní volení zástupcovia zvyknú. Treba však postupovať v súlade so zákonom a predovšetkým sa nenechať zastrašiť rôznymi vyhrážkami, ktoré sú úplne bežnou súčasťou fungovania menších, ale aj väčších samospráv. Práve ustanovenie ústavy, ktoré obsahuje slovo „každý“ toto právo priznáva nielen občanom, ale aj poslancom obecného zastupiteľstva, či dokonca starostovi.
Európsky parlament schválil kontroverznú kontrolu elektronických správ prijatím novej smernice. Dôvodom je údajné odhaľovanie potenciálnych prípadov sexuálneho zneužívania maloletých osôb a kontrola šírenia detskej pornografie. Elektronické správy sa budú kontrolovať. Na problém upozornil portál Euractiv.
Elektronické správy sa budú kontrolovať?
Základom celej ePrivacy smernice je to, že provider elektronickej komunikácie má právo skenovať a nahlásiť súkromné správy odoslané v elektronickom priestore, ktoré môžu obsahovať materiály v súvislosti so zneužívaním detí. Zároveň schválil aj technológie, ktoré majú túto kontrolu vykonávať.
Podľa Európskej komisie, za posledný rok bolo nahlásených takmer 4 milióny obrázkov a videí, ktoré obsahovali zneužívanie detí alebo detskú pornografiu. Za rovnaké obdobie bolo pritom podaných 1500 hlásení o pokusoch sexuálnych predátorov pri nadviazaní kontaktu s maloletými. Podľa Europolu sa počas pandémie COVID-19 situácia radikálne zhoršila.
Reálnym odrazom celého problému je aj známy dokumentárny film Barbory Chalupové a Víta Klusáka, ktorý mal premiéru tesne pred pandémiou. Ukazoval totiž, aké jednoduché je pre sexuálnych predátorov nadviazanie komunikácie s deťmi.
Strata súkromia?
U mnohých ľudí vzbudilo toto rozhodnutie obavy týkajúce sa ochrany súkromia, pričom argumentujú najmä tým, že sa zasahuje do ich práva na súkromie. Vedomie, že elektronické správy sa budú kontrolovať u mnohých vzbudzuje strach o stratu anonymity v elektronickom priestore. Mnohí z týchto ľudí si však neuvedomuje, že väčšina konverzácii, ktoré vedú elektronickou formou, nemajú zlý úmysel a sú neškodné. Tu sa teda objavuje ďalší argument – ak sú neškodné, prečo by mali byť ich správy kontrolované?
Je potrebné podotknúť, že nebude kontrolovaná každá jedna správa alebo každé slovo. Podľa informácií z Európskej komisie by mal byť obsah filtrovaný prostredníctvom umelej inteligencie. Tá bude pasívnym spôsobom skenovať správy a pokiaľ v nich nájde obsah, ktorý môže byť závadný – v tomto prípade materiály sexuálneho charakteru u maloletých alebo priamo detskú pornografiu, takýto obsah odošle na kontrolu živému človeku, ktorý bude mať za úlohu ho vyhodnotiť. Ak si teda povieme, že elektronické správy sa budú kontrolovať, pôjde akoby o dvojstupňovú kontrolu.
Počas pandémie COVID-19 sa rapídne zvýšil počet sexuálnych predátorov na internete. Foto: Pixabay
Správa, ktorú odošlete by preto mala ostať výhradne medzi vami ako odosielateľom a prijímateľom, pričom tieto správy by mali byť pasívne skenované. Ak niektoré vzbudia podozrenie na zneužívanie detí, budú odoslané na kontrolu.
Veľkým problémom sa však môže javiť výmena nahých fotografií, tzv. „nudes“ medzi dospelými, či sextingu. Ak umelá inteligencia vyhodnotí tieto správy ako závadné, môžete mať zarobené na poriadny problém vo veci zneužívania maloletých.
Európska komisia očakáva do konca roka návrh komplexných právnych predpisov na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí v online aj offline prostredí.
Nájsť účinný spôsob a prísť s konkrétnymi opatreniami pre zlepšenie procesov v rámci rodinnoprávnej agendy na súdoch považujeme za veľmi dôležité a intenzívne pracujeme na zavádzaní nového prístupu k súdnym sporom s maloletými. Nastavovať tento nový prístup môžeme najmä vďaka sudcom a sudkyniam, ktorí sa agende venujú a prinášajú potrebné, konkrétne vstupy a skúsenosti z praxe, ako aj vďaka spolupracujúcim odborníkom a odborníčkam z radov mediátorov a psychológov.
V závere minulého týždňa sme podporným pracovným stretnutím pre sudcov a sudkyne z pilotných súdov zavádzajúcich multidisciplinárny prístup v poručenskej agende a sudcov a sudkyne zo súdov, ktoré sa o tento nový prístup zaujímajú, uzavreli ročný cyklus podpory pre súdy v tejto problematike realizovaný v spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu. Ďakujeme sudcom a sudkyniam, s ktorými sme mali možnosť sa stretávať, za záujem, energiu, odbornosť a zápal pre zlepšovanie procesov v náročnej oblasti poručenskej agendy.
Treba povedať, že len vďaka spolupráci so sudcami, sudkyňami ako aj vyššími súdnymi úradníkmi a úradníčkami venujúcimi sa tejto agende a spolupracujúcim odborníčkam z radov mediátorov a psychológov mohla vzniknúť nová metodika tzv. multidisciplinárneho prístupu v poručenskej agende inšpirovaná tzv. Cochemskou praxou. Obsah metodiky vychádza z činnosti pracovnej skupiny pre rodinnoprávnu agendu v projekte AUDIT, ktorá má za cieľ zlepšiť priebeh súdnych konaní v prípadoch, týkajúcich sa práv a povinností rodičov k deťom a súčasne zo skúseností a z pripomienok od odborníkov, ktorí boli zapojení do riešenia poručenskej agendy multidisciplinárnym prístupom a ktorí rovnako významne prispeli pri tvorbe tejto metodiky. Uvedená pracovná skupina začala svoju činnosť už v roku 2018 a okrem zástupcov ministerstva spravodlivosti sa stretnutí zúčastňovali sudcovia, vyšší súdni úradníci, zástupcovia Ústredia práce, soc. vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcovia psychológov a odborníkov na duševné zdravie, mediátorov, advokátov a iní zástupcovia odbornej verejnosti. Posledný rok sa do spolupráce na kvalitnej podpornej metodike pripojila Nadácia Zastavme korupciu. Verejnosti bude metodika predstavená po odsúhlasení zástupcami pilotných súdov v rámci pracovnej skupiny a zakomponovaní navrhnutých zmien. Všetkým zúčastneným odborníčkam a odborníkom ďakujeme a tešíme sa z výsledku spoločnej práce.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality MV SR pripravilo pred obdobím letných brigád preventívno-osvetovú kampaň, ktorú spúšťame 22. júna 2021 v online priestore, na sociálnych sieťach a webových portáloch s inzerciou práce. Cieľom tejto kampane je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o problematike a nástrahách obchodovania s ľuďmi, ako aj zvýšiť záujem konzultovať rôzne otázky či obavy prostredníctvom Národnej linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi na telefónnom čísle 0800 800 818. Úlohou kampane je zasiahnuť cieľové skupiny, ktoré sú z pohľadu obchodovania s ľuďmi najzraniteľnejšie.
Počas letných mesiacov vnímame nárast podvodov páchaných na ľuďoch, ktorí si hľadajú letné brigády, či zamestnanie v zahraničí. Záujemcovia môžu natrafiť na rôzne pofidérne, no na prvý pohľad lukratívne ponuky. Každú jednu pracovnú ponuku si treba overiť. Banner (ktorého vizuál posielame v prílohe) bude zverejnený na internetových stránkach s celoštátnou pôsobnosťou, a to tak na spravodajských portáloch, ako aj na osobných portáloch obsahujúcich chat a inzerciu práce, za účelom zvýšenia povedomia širokej verejnosti o problematike obchodovania s ľuďmi. Kampaňou chceme zasiahnuť cieľovú skupinu osôb vo veku 18 – 54 rokov.
Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi je preventívny nástroj, kde volajúci získa informácie o problematike obchodovania s ľuďmi. Obrátiť sa na odborníkov prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla 0800 800 818 môže ktorýkoľvek občan SR v prípade, ak má obavy súvisiace s ponukou práce v zahraničí ale i na Slovensku. Linka slúži tiež ako kontaktný bod pre potenciálne obete obchodovania s ľuďmi, respektíve pre ich blízkych. Operátori linky individuálne a odborne konzultujú a posudzujú situáciu volajúceho a následne mu poskytnú usmernenie a pomoc. Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi je dostupná denne od 8:00 hod. do 20:00 hod. Mimo prevádzkových hodín je k dispozícii záznamník. Na zaznamenané hovory reagujú operátori linky obratom na druhý deň.
Prevádzku Národnej linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR. od roku 2008. Týmto spôsobom sa snaží rezort vnútra, ako gestor boja proti obchodovaniu s ľuďmi, pomáhať obetiam obchodovania s ľuďmi. Od roku 2013 bolo zaznamenaných celkom 8627 volaní na Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818 a prostredníctvom tejto linky sa zachytili a identifikovali aj obete obchodovania s ľuďmi, ktorým bola poskytnutá pomoc prostredníctvom špecializovaného Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi. Ten slúži na stabilizáciu obete obchodovania s ľuďmi po prežitej traume, ako aj na podporu jej reintegrácie/integrácie do spoločnosti.
Pripájame jeden z mnohých príbehov obete obchodovania s ľuďmi. Ide o príbeh pani Lenky (opísaný slovami pracovníkov SKCH), ktorú telefonát na Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi zachránil:
„Záchranári boli privolaní k dezorientovanej žene na autobusovú stanicu v Bratislave, ktorá krátko predtým pricestovala autobusovou linkou z Talianska. Podľa rôznych indícii (osamelá, dezorientovaná, v zlom zdravotnom stave, pobyt v Taliansku, bez dokladov) záchranári usúdili, že môže ísť o potenciálnu obeť obchodovania s ľuďmi. Na Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi nás preto kontaktoval jeden zo záchranárov, ktorý o linke počul od svojho známeho. V telefonickom rozhovore sme sa tiež dozvedeli, do ktorej konkrétnej nemocnice v Bratislave bola odvezená. Túto nemocnicu už kontaktovala sociálna pracovníčka Slovenskej katolíckej charity za účelom možnosti identifikácie obete. Po dohode so sociálnou pracovníčkou nemocnice sme ženu v nemocnici navštívili. Po rozhovore s ňou sme p. Lenku identifikovali ako obeť obchodovania s ľuďmi na účel núteného žobrania. Napriek zlému psychickému stavu dokázala, aj keď nesúvislo, odpovedať na naše otázky, čo sa jej v Taliansku stalo. Kontaktovali sme aj náš zastupiteľský úrad v Taliansku, ktorý sa postaral o jej návrat na Slovensko, aby sme sa o jej prípade dozvedeli podrobnejšie informácie. Pani Lenku sme následne zaradili do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, kde sme jej poskytovali komplexnú starostlivosť.“
Podľa Globálneho barometra korupcie si až 39% Slovákov myslí, že miera korupcie v našej krajine klesá.
Z prieskumu organizácie Transparency International, ktorá ho od októbra do decembra 2020 robila na vzorke viac ako 40-tisíc ľudí v 27 členských krajinách EÚ vyplynulo, že počas roka poznačeného koronakrízou sa takmer vo všetkých 27 členských štátoch EÚ zhoršilo vnímanie korupcie (v európskom priemere až o 32 %). Najhoršie na tom bol Cyprus (65 %), Slovinsko (51 %) a Bulharsko (48 %). Naopak Slovensko sa zaradilo medzi tri krajiny, kde sa miera vnímania korupcie zhoršila najmenej: Fínsko (16 %), Estónsko (18 %) a Slovensko (19 %). Až 39 % Slovákov si zároveň myslí, že miera korupcie v našej krajine klesá. Veríme, že za týmto umiestnením sú aj kroky vlády v boji proti korupcii a reformné zmeny v justícii, ktoré práve v pandemickom roku presadilo ministerstvo spravodlivosti.
Analýza dát z vyše 100 krajín potvrdzuje dlhodobý pozitívny trend v oblasti malej korupcie. Pokiaľ ide o Slovensko, k úplatku sa anonymne priznalo necelých 11% Slovákov, ktorí prišli za posledný rok do kontaktu s verejnými inštitúciami. Pri využívaní osobných známostí má z krajín V4 Slovensko najnižší podiel (26%) ľudí, ktorí niečo vybavujú na úradoch cez konexie.
Globálny barometer korupcie organizovaný Transparency International je jediný celosvetový prieskum názorov a skúseností verejnosti s korupciou. Na Slovensku sa tento prieskum uskutočnil prvýkrát v roku 2010. Dáta z ostatného prieskumu boli na Slovensku zbierané počas októbra a novembra 2020 na vzorke 2001 respondentov. Prieskum s ďalšími dátami je zverejnený TU
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
![Elektronicské správy sa budú kontrolovať](https://mediacnecentrum.eu/wp-content/uploads/2021/07/risk-3119370_1280.jpg")
