Spolupráca štátu a samospráv je kľúčová, ukázalo sa to aj pri pandémii COVID-19

Minister vnútra Roman Mikulec sa dnes zúčastnil na 31. sneme, ktorý organizovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a ktorý bol zároveň oslavou 30 rokov Združenia miest a obcí Slovenska. Na stretnutí v Senci boli prítomné všetky regionálne združenia ZMOSu, ústavní činitelia, zástupcovia parlamentných strán ako aj predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy.

Obdobie posledného roka a pol sa nieslo v znamení boja s pandémiou COVID – 19, v súvislosti s ktorou sa ministerstvu vnútra podarilo pripraviť novelu zákona o obecnom zriadení. Bola to reakcia na niektoré naliehavé otázky v oblasti fungovania samospráv počas mimoriadnej situácie, ktoré sa týka predovšetkým rokovaní obecných zastupiteľstiev, či prerušení plynutia niektorých lehôt.

V tejto súvislosti minister vnútra Roman Mikulec poďakoval zástupcom samospráv ako aj Združeniu miest a obcí Slovenska za ich pomoc pri zvládaní pandémie: „Samosprávy nám ukázali dôležitosť svojej role nielen preto, že majú lepšie predpoklady porozumieť problémom a potrebám komunít, ale ukázali nám aj svoju flexibilitu, kompetentnosť a schopnosť rýchlo reagovať vo veľmi krátkom časovom rámci na úlohy, ktoré im pridelila vláda.“

Na stretnutí hovoril minister vnútra aj o jednej z priorít vlády, a to úspešnej implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj investícia zameraná na zefektívnenie a posilnenie administratívnych kapacít územnej samosprávy.Uvedený cieľ chceme dosiahnuť prostredníctvom vybudovania centier zdieľaných služieb vo vybraných samosprávach a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov prostredníctvom vzdelávacej platformy. Pevne verím, že v prípade oboch spomínaných aktivít bude Združenie miest a obcí Slovenska aktívnym a prínosným partnerom, aby boli prostriedky z Plánu obnovy vynaložené zmysluplne, efektívne a pre najdôležitejšie potreby obcí a miest Slovenska,“ uviedol.

V súvislosti so zlepšovaním fungovania územnej samosprávy na Slovensku úzko súvisí aj „Zabezpečenie dobrej správy vecí verejných na Slovensku“, ktorý je realizovaný pod záštitou Ministerstva vnútra SR v spolupráci s Radou Európy a jej Centrom expertízy pre dobrú správu vecí verejných a súčasťou jeho koordinačného výboru je aj zástupca Združenia miest a obcí Slovenska.

Uvedený projekt obsahuje odporúčania týkajúce sa vypracovania stratégie pre posilnenie samosprávy v Slovenskej republike prostredníctvom analýzy územného a správneho členenia, rozdelenia kompetencií, auditu príslušnej legislatívy a prípravy partnerských posudkov. Tento projekt sa zameriava aj na odbornú prípravu štátnych zamestnancov a volených úradníkov s cieľom posilniť inštitucionálne vedenie na miestnej úrovni a zlepšiť poskytovanie služieb občanom.

Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Nahrávanie obecných zastupiteľstiev

Zasadnutia obecných zastupiteľstiev v malých, či väčších obciach prinášajú so sebou častokrát veľké vášne, či konflikty. To prirodzene vzbudzuje zvýšený záujem zo strany verejnosti a veľmi často sa tak rieši otázka, či je zákonné nahrávanie obecných zastupiteľstiev či už občanmi alebo priamo obcou.


Všeobecná právna úprava

Zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení výslovne ustanovenie o zvukových, či obrazovo-zvukových záznamoch nerieši, takže môžeme povedať, že ani nerieši nahrávanie obecných zastupiteľstiev. To veľmi často vzbudzuje u poslancov zastupiteľstiev u ktorých je prítomný laický právny prvok, že keďže to zákon nerieši, nahrávanie povolené nie je. Opak je však pravdou.

Všeobecne môžeme tvrdiť, že toto právo je garantované v základnom význame v Ústave Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných veci č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov pre tento Dohovor nadväzujúcich).

Čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

a

Čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Osobný rozsah základného práva na informácie je daný slovom každý. Právo vyhľadávať a prijímať informácie treba pritom chápať ako konanie smerujúce k získaniu, prijímaniu a spracovaniu informácie. Realizácia tohto práva súvisí s uplatnením všeobecnej povinnosti orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti, postupoch, konaniach, rozhodovacích procesoch a rozhodnutiach jednotlivým fyzickým osobám alebo hromadným informačným prostriedkom.


Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd už uviedol (II. ÚS 7/00), že môže existovať situácia pri uplatnení základného práva na informácie, keď ústava ani zákonná právna úprava nevylučujú situáciu, aby oprávnená osoba, prijímala informácie z toho istého zdroja viacerými spôsobmi, a ponechávajú na rozhodnutí každého subjektu, ako právo prijímať informácie uplatní (či si vyhotoví záznam písomne, či využije svoju pamäť alebo či pritom využije technické zariadenie určené na vyhotovenie zvukového záznamu).

V zmysle zákona majú povinné osoby, v tomto prípade mestá a obce, povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Pod túto kategóriu musí teda spadať aj informovanie o zasadnutiach orgánov obce. Zákon, ktorý to v platnom právnom poriadku upravuje je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) – ďalej len „zákon o slobode informácií“.

Obsah práva na informácie ústavný súd vymedzil už tak, že „prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať ju do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať. Právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie zaručuje možnosť získať informáciu priamo zo známeho zdroja na vopred známy účel, ak existuje možnosť informáciu vyhľadať, ako aj príležitosť vyhľadať informácie, ktoré oprávnená osoba bezprostredne nepotrebuje na vopred známy účel, ale dá sa predpokladať, že očakávaná informácia bude pre túto osobu užitočná. Právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie chráni možnosť dostať informácie pasívnym správaním oprávnenej osoby aj možnosť získať informácie aktívnym správaním oprávnenej osoby.“ (II. ÚS 28/96).

V zmysle čl. 26 ods. 5 ústavy sa štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy ukladá povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Týmto ustanovením je zaručená vyššia kvalita práva na informácie, lebo vymedzené subjekty, medzi ktoré bezpochyby patrí aj obecné zastupiteľstvo, majú povinnosť vlastnou činnosťou rozširovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.

Ústava, ale ani zákon o obecnom zriadení však priamo nestanovujú, akým spôsobom je prípustné získavať, vyhľadávať a rozširovať informácie z verejných zasadnutí samosprávnych orgánov.


Nahrávanie obecných zastupiteľstiev a princíp verejnosti

Zasadnutie mestského alebo obecného zastupiteľstva zastupiteľstva ako orgánu samosprávy sa riadi princípom verejnosti, ktorého podstata spočíva v tom, že každý má možnosť získať informáciu o tom, ako konajú, rozhodujú a inak fungujú orgány územnej samosprávy ako súčasť orgánov verejnej moci. Tento princíp znamená aj možnosť zúčastňovať sa na postupoch alebo zasadnutiach takých orgánov územnej samosprávy, ktoré predchádzajú rozhodnutiam alebo rozhodovacím procesom. Obmedziť pôsobenie tohto princípu verejnosti možno len vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu. Uzavrieť výkon verejnej moci pred občanmi je preto prípustné len v prípadoch, v medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 13 ods. 2 a čl. 26 ods. 4 a 5 ústavy). V spojení s uvedeným princípom sa preto môže klásť len otázka, či je niektoré konanie orgánu územnej samosprávy alebo informácia z neho neverejná alebo neprístupná a z akého zákona také obmedzenie základného práva na informácie vyplýva.

Podľa nášho právneho názoru možno s určitosťou tvrdiť, že ústava vo svojom čl. 26, ako aj zákon o obecnom zriadení v § 12 ods. 4 negarantuje právo na informácie iba osobám prítomným na konkrétnom rokovaní mestského zastupiteľstva, ale bez rozdielu všetkým osobám, ktoré sa k informáciám o priebehu a obsahu rokovania môžu dostať rôznym spôsobom. Môže pritom ísť o ústne podanie informácií od prítomných osôb alebo o vypočutie, resp. zhliadnutie vyhotoveného záznamu. Pritom právo na informácie v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy nie je absolútne. Možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.


Nahrávanie obecných zastupiteľstiev a COVID-19

Pandémia koronavírusu priniesla aj novelizáciu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a to konkrétne zaviedla možnosť konania tzv. online zastupiteľstiev, kedy je z dôvodov ochrany verejného zdravia obmedzená účasť verejnosti na online rokovaní zastupiteľstva.

Takéto rokovanie je upravené v § 30f ods. 2 Zákona č. 369/1990 Zb.

(2) Rokovanie obecného zastupiteľstva podľa § 12 možno počas krízovej situácie uskutočniť prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Z rokovania obecného zastupiteľstva podľa prvej vety obec vyhotoví obrazovo-zvukový alebo zvukový záznam, ktorý do 48 hodín po ukončení rokovania zverejní na webovom sídle obce, ak ho má zriadené, a do piatich dní po ukončení rokovania v podobe zápisnice na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, ak ho má zriadené. Obrazovo-zvukový alebo zvukový záznam podľa predchádzajúcej vety obec komukoľvek bezodkladne sprístupní po skončení rokovania.

Z uvedeného je preto zrejmé, že zákon v čase krízovej situácie ukladá obci nie možnosť, ale povinnosť vyhotoviť takýto záznam a následne ho zverejniť. To má potom za následok niekedy aj veľmi vtipné situácie, ktoré sa stanú predmetom výsmechu obyvateľov, prípadne aj celého Slovenska – ako napr. v prípade nadávajúceho poslanca mestského zastupiteľstva v meste Zlaté Moravce.


Zdroj: Zomri.sk / Mesto Zlaté Moravce

Aj z tohto ustanovenia zákona o obecnom zriadení je zrejmé, že zachovanie princípu verejnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva musí byť na prvom mieste.


Príklady z praxe a ako sa brániť?

V drvivej väčšine prípadov sa najmä v menších obciach poslanci alebo starosta obce obrazovo-zvukovému snímaniu bránia. V praxi existuje niekoľko modelových situácií, s ktorými sa stretávame najčastejšie:

  • Obecné zastupiteľstvo príjme uznesenie, ktorým zakazuje snímanie obecného / mestského zastupiteľstva alebo iným spôsobom bráni snímaniu.
    • Riešenie: Najideálnejším riešením je v tomto prípade argumentovať, že ide o nezákonné uznesenie a jeho účinnosť bude nadobudnutá až podpísaním starostom obce. Napriek tomu však máte právo toto uznesenie nerešpektovať a pokračovať v snímaní zastupiteľstva. Po skončení zastupiteľstva je potrebné podať podnet na prokuratúru o preskúmanie zákonnosti takto prijatého uznesenia. Prokuratúra už v niekoľkých prípadoch zrušila takto nezákonne prijaté uznesenie, resp. bránenie v snímaní zasadnutia obecného zastupiteľstva. Odporúčame argumentovať napríklad stanoviskom Okresnej prokuratúry v Košice-Okolie pod. č. Pd 45/21/8806-5 alebo Krajskej prokuratúry v Prešove pod. č. Kd 175/21/7700-8. V oboch prípadoch išlo o upozornenie prokurátora na porušenie zákona, pričom prokurátor uvádza: Verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva spočíva nie iba v práve obyvateľa obce zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, ale aj v práve vyhotovovať si z neho záznamy, či už v písomnej, zvukovej, obrazovej, obrazovo-zvukovej alebo v akejkoľvek inej forme. Vyhotovovaniu záznamov nesmú orgány obce žiadnym spôsobom brániť. Obmedzenie práva na vyhotovovanie záznamov nesmie obec pojať ani do svojich vnútorných predpisov, keďže v takomto prípade by sa jednalo o zjavný rozpor s ústavou garantovaným právom na informácie. Vyhotovené záznamy možno ďalej verejnej rozširovať. V prípade, že by ste neuspeli so svojím podaním na prokuratúre, je potrebné obrátiť sa na súd.
  • Člen obecného zastupiteľstva sa ohradzuje, že si nepraje, aby bola jeho tvár alebo iné časti snímané z dôvodu ochrany GDPR a ochrany osobnosti, resp. vyhráža sa podaním žaloby na ochranu osobnosti.
    • Riešenie: V tomto prípade by bola na mieste argumentácia, že poslanci obecného zastupiteľstva boli do svojej funkcie zvolení v riadnych voľbách a teda zložením poslaneckého sľubu sa z nich stali verejní funkcionári, resp. verejní činitelia a tí sú povinní strpieť zvýšenú mieru kontroly nad svojou činnosťou. Tým, že zasadnutie obecného zastupiteľstva je verejným zasadnutím a nachádzajú sa na ňom verejní činitelia, je potrebné uplatňovať judikatúru Ústavného súdu II. ÚS 44/00 z 05.01.2001, ktorá uvádza: „Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.”. Na namietanie starostu obce, ktorý je podľa zákona verejným činiteľom je preto potrebné použiť príslušnú judikatúru, pričom starosta je povinný pri výkone svojej funkcie ako verejného činiteľa strpieť takéto snímanie.

Znakom toho, že k týmto neželaným javom stále a opakovane dochádza je napríklad zápisnica zo zasadnutia istej obce, kde je uvedené:

Zdroj: Zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Michaľany z 18.06.2021

a

V tomto bode je potrebné podotknúť, že osobné údaje, ktoré sú chránené pri GDPR je skutočne potrebné anonymizovať – to sa týka napríklad pri odpredajoch pozemkov do rúk fyzických osôb, kde je spravidla uvedený aj ich dátum narodenia, či adresa. V konečnom dôsledku preto musia byť údaje chránené osobitným predpisom anonymizované. To však neplatí o osobe starostu obce, poslancov alebo osôb prítomných na zasadnutí obecného zastupiteľstva.


Záver

Obecné zastupiteľstvá sú často plné emócií, skúsenosti však hovoria o tom, že prítomnosť videokamery alebo iného nahrávacieho zariadenia mnohokrát dokáže skultúrniť aj laický aspekt na základe ktorého často dokážu fungovať a pracovať orgány samosprávy. V mnohých prípadoch je však potrebné s takýmto záznamom začať a je len otázkou času, kedy si na to príslušní volení zástupcovia zvyknú. Treba však postupovať v súlade so zákonom a predovšetkým sa nenechať zastrašiť rôznymi vyhrážkami, ktoré sú úplne bežnou súčasťou fungovania menších, ale aj väčších samospráv. Práve ustanovenie ústavy, ktoré obsahuje slovo „každý“ toto právo priznáva nielen občanom, ale aj poslancom obecného zastupiteľstva, či dokonca starostovi.

Na získanie e-podpisu bez výmeny občianskeho preukazu zostáva pár dní

Ministerstvo vnútra opakovane upozorňuje, že ak plánujete v dohľadnej dobe využívať elektronický podpis, je potrebné si do 25. júna zabezpečiť certifikáty pre jeho vytváranie. Po tomto dátume v prípade potreby e-podpisu budete musieť požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu.

Dôvodom je, že MV SR začína vydávať občianske preukazy s novým čipom, keďže doterajšiemu 26. júna 2021 končí 5-ročná certifikácia. Doklady vydávané po 26. júni budú mať implementovaný nový čip /CardOS DI V5.4 QES Version 1.0./.

Certifikáty pre elektronické podpisy na súčasných dokladoch vydané do 25. júna však na základe rozhodnutia NBÚ bude možné používať až do konca roku 2022.

Občan, ktorý si do 25. júna nezabezpečí nahratie certifikátov, môže svoj občiansky preukaz samozrejme používať aj naďalej, môže sa s ním aj prihlasovať do elektronických služieb – certifikácia sa vzťahuje len na e-podpis, autentifikačná /prihlasovacia/  funkcia občianskeho preukazu BOK-om zostáva zachovaná.

Ako získať certifikáty pre e-podpis?

O certifikáty možno požiadať na ktoromkoľvek oddelení dokladov, avšak ide to aj online z pohodlia domova.

Základom je mať aktivovaný občiansky preukaz – teda mať bezpečnostný osobný kód /BOK/, potrebný na prihlasovanie. Ak váš občiansky preukaz aktiváciu nemá, urobia vám ju na počkanie na ktoromkoľvek oddelení dokladov. V prípade, že ste prihlasovací BOK zabudli či zablokovali, takisto vám ho bezplatne obnovia. BOK z bezpečnostných dôvodov nemožno aktivovať ani obnovovať cez internet.

Pokiaľ ste elektronické funkcie vášho aktivovaného OP dosiaľ nevyužili, odporúčame portál www.slovensko.sk a to priamo rubriku AKO ZAČAŤ. Nainštalujete si všetky potrebné ovládače k občianskemu preukazu, a to podľa vášho operačného systému, ktorý portál automaticky zistí.

Jedným z týchto ovládačov je Aplikácia pre eID, ktorá sa spúšťa pri každom prihlasovaní pomocou BOK. Práve táto aplikácia umožňuje zaviesť do čipu kvalifikovaný certifikát pre e-podpis online cez internet.

Po prihlásení občianskym preukazom zadaním BOK Aplikácia pre eID automaticky zistí stav certifikátov – ak ich používateľ nemá, alebo sú neplatné, ponúkne ich vydanie.

Nahratie certifikátov  na čip občianskeho preukazu prebehne cez zabezpečený komunikačný kanál: sami si nastavíte PIN k elektronickému podpisu a tiež PUK, pomocou ktorého v prípade potreby dokážete PIN odblokovať. Systém vám v ďalších krokoch vydá tri typy certifikátov:

  • kvalifikovaný certifikát pre e-podpis budete používať pri podpisovaní v elektronickom prostredí,
  • certifikát pre vytváranie zdokonaleného e-podpisu;
  • šifrovací certifikát, ktorý využijete na dešifrovanie komunikácie určenej výhradne vám.

Svojpomocné získanie certifikátov online trvá asi 15-20 minút, túto službu každý týždeň využije asi 2000 osôb.

Certifikáty pre elektronický podpis Slovenská republika, na rozdiel od iných krajín, vydáva občanom i cudzincom registrovaným na Slovensku bezplatne. V súčasnosti ich môže používať takmer pol milióna Slovákov a takmer 7 000 cudzincov.

Kvalifikovaný elektronický podpis plnohodnotne nahrádza v prostredí e-Governmentu klasický vlastnoručný podpis v štandardnom papierovom či osobnom styku s úradmi. Okrem času sa jeho používaním ušetrí na správnych poplatkoch – pri použití e-služby správne poplatky klesajú o polovicu /najviac však do výšky 70 eur/.


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

Aplikačné problémy pri potvrdzovaní uznesení obecného zastupiteľstva

Obecné zastupiteľstvo je najvyšším „legislatívnym“ orgánom obce. V praxi sa však veľmi často stretávame s tým, že poslanci obecného či mestského zastupiteľstva nemajú dostatočné právne vzdelanie a povedomie. To prináša viaceré problémy s praktickou aplikáciou ich plnenia. Najväčší problém je pritom s prijímaním uznesenia obecného zastupiteľstva.

Najčastejšie problémy vznikajú predovšetkým vo chvíľach, keď sa dostanú do sporu zastupiteľstvo a starosta obce / primátor mesta. Vtedy dôjde k nepodpísaniu pôvodne prijatého uznesenia zastupiteľstva. Mnohí poslanci obecných či mestských zastupiteľstiev nemajú však dostatočné právne vzdelanie, čo prináša viacero problémov najmä v aplikačnej praxi. Uznesenia zastupiteľstiev sú tak „znovusplatňované“, „obnovované“, „znovuobnovované“ a pod. Dochádza tak k situáciám, kedy sú vďaka nedostatočnému právnemu povedomiu poslancov zahlcované orgány kontroly, predovšetkým prokuratúry a súdov.


Môže starosta nepodpísať uznesenie zastupiteľstva?

Táto právomoc je starostovi, resp. primátorovi priznaná zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, konkrétne ju upravuje § 13 ods. 6:

Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 10.“

Táto možnosť je starostovi vyslovene priznávaná, a to v taxatívne vymedzených prípadoch. Tie sú však svojim obsahom tak rozsiahle, že starosta obce môže v extrémnych prípadoch za zjavne nevýhodné považovať prakticky každé uznesenie obecného zastupiteľstva. Zákon o obecnom zriadení pritom expressis verbis  (výslovne) hovorí, že postačuje domnienka, a to v obidvoch v zákonom uvádzaných prípadoch. Ide o subjektívny rozhodovací proces starostu obce, pričom táto subjektívnosť pri rozhodovaní sa uplatňuje aj v prípade predpokladu nezákonnosti.

Túto právomoc starostu mnohí ľudovo nazývajú ako „právo veta“, čo nie je úplne správne. Preto sa v odbornej praxi využíva termín „sistačná právomoc“. Uvedenú právomoc je možné aplikovať prakticky na akékoľvek uznesenie zastupiteľstva s dvomi výnimkami. Zo sistačnej právomoci starostu je vyňaté uznesenie o voľbe hlavného kontrolóra a uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu. Ak si však odmyslíme tieto dve podmienky, dôvod nepotvrdenia uznesenia je právne irelevantný.

Práve sistačná právomoc starostu prináša neželaný jav, a to neschopnosť niektorých poslancov správnym spôsobom potvrdzovať uznesenie obecného zastupiteľstva. Nesprávne pochopenie zákona tak spôsobuje, že volení zástupcovia v rámci samosprávy často prijímajú uznesenie formou, ktorú zákon nepozná.


Čo robiť ak starosta nepodpíše uznesenie?

Aplikačná prax často hovorí o tom, že poslanci, ktorí sa prvýkrát dostanú do výkonu funkcie, nevedia správnym spôsobom využiť svoje právo obecného, resp. mestského zastupiteľstva, ktoré im rovnako priznáva zákon o obecnom zriadení v zmysle § 13 ods. 8:

Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do troch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.“

V tomto prípade je potrebné pri potvrdzovaní uznesení zastupiteľstva súbežne splniť niekoľkých kumulatívnych podmienok:

Zvýšené kvórum

V prvom rade ide o podmienku zvýšeného volebného kvóra medzi poslancami, ktorí uznesenie potvrdzujú. Kým na prijatie bežného uznesenia postačuje nadpolovičná väčšina poslancov, pre potvrdenie takéhoto uznesenia je potrebná už trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov. V prípade, že sa sistované rozhodnutie potvrdí napr. iba nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, takto potvrdené uznesenie je obligatórne neplatné a nemôže byť teda ani vykonateľné.

Lehota na potvrdenie

Kým v minulosti bola lehota na potvrdenie uznesenia stanovená na obdobie dvoch mesiacov, posledná novela zákona to zmenila. Aplikačná prax často prinášala problémy, na základe ktorých starostovia reálne zvolávali zasadnutie zastupiteľstva raz za tri mesiace. Tým reálne dochádzalo k upretiu možnosti využitia inštitútu potvrdenia uznesenia v prípade, že poslanci zastupiteľstva neboli dostatočne dôslední. Aktuálna právna úprava hovorí o tom, že takéto uznesenie musí byť potvrdené do 3 mesiacov.

Potvrdenie uznesenia

Zákon o obecnom zriadení expressis verbis uvádza, že ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť, ak uznesenie nepotvrdí do troch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť. Práve na základe jednoznačnej formulácie zákona vyplýva, že ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť, nie zmeniť, zrušiť, znovusplatniť a pod. Dôležitá je preto správna gramatická a štylistická formulácia, ktorá musí obsahovať obligatórne formuláciu „potvrdiť“ alebo „potvrdzuje“.

Zasadnutia obecných zastupiteľstiev sú ideálne v prípade, že sa nájde vzájomný konsenzus - zastupiteľstvo vs. starosta
Zasadnutia obecných zastupiteľstiev sú ideálne v prípade, že sa nájde vzájomný konsenzus – zastupiteľstvo vs. starosta

Príklady z praxe

Zákon vyžaduje expressis verbis formuláciu, využívajúcu štylistiku slova potvrdiť, uvedené rozhodnutia zastupiteľstva sú obligatórne neplatné. V rámci postupu podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo nemôže meniť obsahové znenie potvrdzovaného uznesenia. Opačný výklad by znamenal, že v prípade iného znenia obsahu takto prijímaného uznesenia, by starosta s poukazom na poslednú vetu § 13 ods. 8 uvedeného zákona nemohol fakticky realizovať svoje sistačné právo voči obsahovo odlišnému uzneseniu ako bolo sistované uznesenie, ktoré malo obecné zastupiteľstvo potvrdiť.

Typickým príkladom je bližšie nešpecifikovaná obec, kde obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým „znovusplatňuje“, resp. „znovuobnovuje“ uznesenia nepodpísané starostom. Napadnuté uznesenia nakoniec skončili na prokuratúre, ktorá svojím rozhodnutím upozornila poslancov obecného zastupiteľstva na nezákonnosť takto prijatých uznesení a teda ich nevykonateľnosť. Prokurátor vo svojom upozornení uviedol, že v danom prípade je síce zrejmé, že zámerom poslancov bolo potvrdenie uznesení obecného zastupiteľstva, ktorých výkon starosta pozastavil, avšak učinili tak formou ich „znovuobnovenia“, teda formou, ktorú zákon o obecnom zriadení nepozná.

Starosta neakceptoval uznesenia obecného zastupiteľstva o „znovuobnovení“ uznesení, ktorých výkon pozastavil a tieto odmietol nepodpísať. Nemožno to však považovať za jeho nečinnosť, keďže ustanovenie § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení expressis verbis vyžaduje potvrdenie sistovaných uznesení trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov (táto podmienka bola splnená), nie ich zmenu, resp. znovuobnovenie.

Keďže proces vybavovania sťažnosti na prokuratúre sa konal na prelome rokov a jedným z potvrdzovaných uznesení bolo aj uznesenie o rozpočte, nastal tak právny problém, kedy poslanci mali dostatočnú vôľu na to, aby uznesenie o rozpočte potvrdili, avšak absencia dostatočného vzdelania a predovšetkým chuti sa dovzdelávať spôsobili, že tak učinili spôsobom, ktorý zákon nepozná.

Záver

Tento problém sa periodicky opakuje v menších, ale aj väčších obciach na Slovensku. Jeho zdroj je pomerne jednoduché pomenovať – ide o nedostatočnú odbornú prípravu poslancov obecného zastupiteľstva pre výkon svojej funkcie. Aj napriek tomu, že § 25 ods. 1 písm. f) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ukladá poslancom povinnosť prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon funkcie poslanca, prax ukazuje, že k tomu reálne nedochádza. Jeden z častých argumentov, s ktorými sa pri tom stretávame, je absencia akejkoľvek sankcie za porušenie povinnosti poslancov a praktická nemožnosť odvolania poslanca v prípade neplnenia jeho povinností, ktoré mu zákon ukladá. Teoretickým riešením tejto situácie by bolo primäť poslancov k reálnemu prehlbovaniu vedomostí prostredníctvom ročne taxatívne vymedzených školení, ktoré by museli aspoň raz absolvovať pre prehĺbenie svojich vedomostí (podobne ako je to napr. v zákone č. 420/2004 Z. z. o mediácii). Opakované porušenie tejto povinnosti by mohlo mať za následok zánik mandátu poslanca. Podobnú obligatórnu povinnosť by však bolo vhodné aj pre starostov miest a obcí, ktorým to, podobne ako v prípade poslancov, prikazuje zákon o obecnom zriadení.

Pozor na podvodníkov pri sčítaní obyvateľstva

Máme za sebou prvé týždne sčítania obyvateľov. Na Slovensku prebieha od 15. februára do 31. marca a to po prvý raz plne elektronicky. No, ak si nedáte pozor, môžete prísť o úspory.

Obyvatelia sa sčítavajú sami alebo s pomocou blízkej osoby. Podmienkou je mať k dispozícii počítač, tablet alebo mobil s pripojením na internet. Na stránke www.scitanie.sk je potrebné vyplniť formulár a hotovo. Kto takú možnosť nemá, môže o pomoc požiadať príbuzného alebo blízku osobu.

Ak sa napriek tomu obyvateľ nemôže alebo nevie sčítať sám, na splnenie povinnosti sčítania bude môcť využiť asistované sčítanie.

V každej obci alebo meste budú kontaktné miesta, kde obyvateľovi so sčítaním pomôže asistent. Na takéto miesto je ale potrebné sa osobne dostaviť.

Obce a mestá pamätali aj na chorých a imobilných obyvateľov, ktorí sa nemôžu alebo nevedia sčítať elektronicky, ani sa dostaviť na kontaktné miesto. Tí budú môcť telefonicky požiadať   mobilných asistentov, aby ich za účelom sčítania navštívili.

A práve pri asistenčnom sčítaní odporúčame byť zvlášť opatrný. Mohli by to zneužiť podvodníci, vydávajúci sa za mobilných asistentov.

Asistenčné sčítanie bude prebiehať od 01. apríla a potrvá najneskôr do 31. októbra.

  • Upozorňujeme preto obyvateľov, no najmä seniorov, aby boli obozretní voči neznámym osobám. Mohli by ich telefonicky alebo osobne kontaktovať podvodníci a ponúkať pomoc pri elektronickom sčítaní alebo asistenčnom sčítaní,
  • odporúčame všetkým, ktorí potrebujú pomoc pri elektronickom sčítaní, aby žiadali o pomoc iba svojich príbuzných, prípadne známych, ktorých poznajú a ktorým dôverujú,
  • vyzývame obyvateľov, ak sa nemôžu alebo nevedia elektronicky sčítať sami alebo s pomocou blízkych, aby sa pri asistenčnom sčítaní
    • osobne dostavili na zriadené kontaktné miesta obce, či mesta, kde ich sčíta stacionárny asistent alebo
    • telefonicky kontaktovali obec alebo call centrum a požiadali o pomoc pri sčítaní, kde ich mobilný asistent príde sčítať priamo do ich bydliska.

Mobilných asistentov sčítania stanovuje obec alebo mesto. Budú sa povinne preukazovať príslušným preukazom. Obyvatelia si s nimi najskôr dohodnú presný čas príchodu. V telefonáte sa dozvedia aj meno a priezvisko mobilného asistenta, aby podvodníkom zabránili kontaktovaniu pod zámienkou, že sú mobilní asistenti alebo inej pomoci pri sčítaní. Podvodníkom nejde o pomoc, ale o to, aby sa dostali do príbytku obete a okradli ju o cennosti a peniaze.  Nepohrdnú ani osobnými dokladmi, ktoré by mohli zneužiť.


Zhrnutie

  • Nevpúšťajte cudzie osoby v žiadnom prípade do obydlia,
  • nekomunikujte s osobami, ktoré nepoznáte a chceli by vám pomôcť s čítaním obyvateľstva, iniciatíva na sčítanie musí prísť vždy z vašej strany a to buď sčítaním sa elektronicky, návštevou na to určeného miesta alebo požiadaním asistenta o pomoc telefonicky z vašej strany a dohodnutím presného času návštevy a mena skutočného asistenta,
  • ak máte čo i len podozrenie z podvodného konania neznámymi osobami pri sčítaní, okamžite kontaktujte políciu na čísle 158.

Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=pozor-podvodnici-su-schopni-okradnut-vas-aj-pocas-scitania-obyvatelov