| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Právo, Správne právo, Tlačové správy

Súdnu mapu doplnia správne súdy

Do skladačky novej súdnej mapy dopĺňame aj posledný dielik, ktorým je vytvorenie samostatných správnych súdov. Legislatívu potrebnú k ich zriadeniu predkladá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková do medzirezortného pripomienkovania. Správne súdnictvo rieši spory medzi občanom a štátom. Preskúmava dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok, či daňových vecí a chráni ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Zriadenie správnych súdov je dôležitou črtou právneho štátu a právomoci správnych súdov sú zásadné pre návrat dôvery v inštitúcie a právny štát.

„Správna agenda je osobitná agenda a spor medzi občanom a štátom je v niečom predsa len iný ako spor medzi občanmi, s ktorými sa obraciame bežne na súdy. Osobitne s ohľadom na minulosť, ktorú sme tu mali pred rokom 1989 som presvedčená, že vybudovanie správneho súdnictva dáva garanciu, že princípy právneho štátu berieme veľmi vážne na ceste k demokracii a že práve spory medzi občanom a štátom majú vážnu váhu a v tejto súvislosti je vybudovanie správneho súdnictva naozaj tou najlepšou cestou,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Návrh zákona o zriadení správnych súdov je súčasťou širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Jej cieľom je, aby ľudia mali rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia, a zároveň, aby  sudcovia a zamestnanci súdov mali lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Reforma súdnej mapy je súčasťou reforiem podporených z Plánu obnovy a odolnosti v oblasti spravodlivosti, a zároveň dôležitým krokom, vďaka ktorému spolu s ďalšími zásadnými zmenami dostaneme náš justičný systém do formy.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zriadenie správnych súdov, ktoré spolu s Najvyšším správnym súdom budú tvoriť súdy správneho súdnictva. Správne súdnictvo sa týmto návrhom inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a stáva sa plne autonómnou súčasťou sústavy súdov.

Správne súdnictvo je v moderných demokratických štátoch dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických aj právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Zachovanie zákonnosti v oblasti verejnej správy a dôsledná ochrana jednotlivca je dôležitou črtou právneho štátu. Vytvorenie dobre fungujúcej štruktúry správneho súdnictva s potrebným personálnym a materiálnym vybavením je preto prvoradou úlohou pre naplnenie účelu správneho súdnictva a pre nápravu nedostatkov, ktoré sa prejavili v doterajšom fungovaní súdnej moci v oblasti správneho súdnictva.

Správne súdnictvo navrhujeme riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, Košiciach a Trnave a už zriadeného a fungujúceho Najvyššieho správneho súdu v Bratislave.

Obvody správnych súdov navrhujeme naviazať na obvody administratívno-správnych krajov. Dôvodom pre tento krok je tá skutočnosť, že účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. Preto je logické, aby správne súdy boli kreované z hľadiska vymedzenia ich územného obvodu obdobným spôsobom.

(Navrhované usporiadanie sídiel a obvodov troch správnych súdov)

Prechod výkonu správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy je upravený nasledovne:

Odovzdávajúci krajský súd Preberajúci správny súd
Krajský súd v Bratislave Správny súd v Trnave
Krajský súd v Trnave
Krajský súd v Trenčíne
Krajský súd v Banskej Bystrici Správny súd v Banskej Bystrici
Krajský súd v Nitre
Krajský súd v Žiline
Krajský súd v Prešove Správny súd v Košiciach
Krajský súd v Košiciach

Zriadenie správnych súdov má v zmysle návrhu prebehnúť v dvoch fázach. Prvou fázou je ich vznik, ktorý sa navrhuje ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona, t.j. od 1. marca 2022. Druhou fázou je začatie vykonávania ich činnosti, ktoré sa navrhuje od 1. septembra 2022. Vzniká tak časový úsek niekoľkých mesiacov, ktorý vytvára priestor pre reálne vybudovanie týchto súdov, počnúc vyriešením otázky ustanovenia ich predsedov, výberu ich sudcov, ako aj materiálneho-technického zabezpečenia súdov (napr. budovy, kancelárske vybavenie, počítačová technika a pod.).

Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky: https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

| Tlačová správa | 0 Comments | Správne právo, Tlačové správy

Najvyšší správny súd už o pár dní realitou

Od 1. augusta začína fungovať Najvyšší správny súd. Inštitúcia s významnými právomocami, ktorá tu dlhé roky chýbala. Nový súd bude chrániť ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Bude preskúmavať dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok, či daňových vecí. Prechádzajú na neho aj niektoré kompetencie z Ústavného súdu SR, keďže bude rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Aj preto sa o ňom právom hovorí ako o malom ústavnom súde. Rovnako bude rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia. A v neposlednom rade bude disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov, notárov, či exekútorov. Tieto jeho právomoci nie sú obyčajné. Naopak, sú zásadné, aby mohla byť vrátená dôvera v inštitúcie a právny štát.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu presadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v rámci veľkého reformného ústavného zákona v oblasti justície, ktorý parlament schválil koncom minulého roka. V hierarchii všeobecných súdov má Najvyšší správny súd rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom Najvyšší správny súd je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a Najvyšší súd SR je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí.

„Ide o sviatok správneho súdnictva,“ uviedol v súvislosti s očakávaným štartom činnosti Najvyššieho správneho súdu jeho predseda Pavol Naď. „V spoločnosti sa nie často deje, že by politická moc, ktorá má prakticky v rukách parlament a vládu, sa nechala kontrolovať inou inštanciou, ktorá môže korigovať jej rozhodnutia. Z tohto pohľadu zriadenie Najvyššieho správneho súdu možno vnímať ako ojedinelú, významnú vec a sviatok pre občanov Slovenskej republiky. Verím, že je to na ďalšie desaťročia a prial by som si, aby to bolo na stáročia,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.

„Som rada, že od 1. augusta začne svoju činnosť Najvyšší správny súd. Je to kľúčová inštitúcia v rámci reformy justície pre vrátenie dôvery v spravodlivosť na Slovensku. Chcem veľmi pekne poďakovať predsedovi Súdnej rady SR a vôbec Súdnej rade SR, pretože mali kľúčovú rolu pri vytváraní Najvyššieho správneho súdu, keďže realizovali výberové konania na sudcov, ktoré tiež takto robili prvýkrát na základe právomoci, ktorá bola vytvorená iba pre kreovanie Najvyššieho správneho súdu. A rovnako treba veľmi pekne poďakovať predsedovi Najvyššieho správneho súdu, ktorý od svojho vymenovania 18. mája 2021 za veľmi krátky čas postavil túto inštitúciu doslova na zelenej lúke,“ uviedla ministerka spravodlivosti M. Kolíková.

Z cieľového počtu 100 zamestnancov, ktorý Najvyššiemu správnemu súdu prognózuje Ministerstvo financií SR, sa za veľmi krátky čas podarilo obsadiť už 62 miest. S týmto počtom zamestnancov začne Najvyšší správny súd od 1. augusta 2021 svoju činnosť. Ďalšie výberové konania sú v procese.

„Bolo vypísané výberové konanie na 13 miest asistentov sudcov, na ktoré sa hlási 60 ľudí. Pozícia asistenta je veľmi významnou osobitne v tejto situácii, keď sudcovia potrebujú odbornú pomoc erudovaných mladých právnikov zameraných na správne súdnictvo tak, aby mohli dopomôcť predovšetkým k likvidácii ťažkej záťaže, ktorú budeme mať hneď na štarte, a to je zhruba 2000 spisov kasačnej agendy, ktorú presne v tomto týždni preberáme z Najvyššieho súdu SR,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.

„Teším sa z nového zboru sudcov, teším sa z nového zboru odborného personálu a verím, že v najbližšom období, kedy bude Najvyšší správny súd vykonávať svoju činnosť, nám ukáže, že jeho zriadenie bol správny krok a že je to dôležitá inštitúcia,“ uzatvorila ministerka M. Kolíková.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Komunálne právo, Mediácia, Správne právo

Aplikačné problémy pri potvrdzovaní uznesení obecného zastupiteľstva

Obecné zastupiteľstvo je najvyšším „legislatívnym“ orgánom obce. V praxi sa však veľmi často stretávame s tým, že poslanci obecného či mestského zastupiteľstva nemajú dostatočné právne vzdelanie a povedomie. To prináša viaceré problémy s praktickou aplikáciou ich plnenia. Najväčší problém je pritom s prijímaním uznesenia obecného zastupiteľstva.

Najčastejšie problémy vznikajú predovšetkým vo chvíľach, keď sa dostanú do sporu zastupiteľstvo a starosta obce / primátor mesta. Vtedy dôjde k nepodpísaniu pôvodne prijatého uznesenia zastupiteľstva. Mnohí poslanci obecných či mestských zastupiteľstiev nemajú však dostatočné právne vzdelanie, čo prináša viacero problémov najmä v aplikačnej praxi. Uznesenia zastupiteľstiev sú tak „znovusplatňované“, „obnovované“, „znovuobnovované“ a pod. Dochádza tak k situáciám, kedy sú vďaka nedostatočnému právnemu povedomiu poslancov zahlcované orgány kontroly, predovšetkým prokuratúry a súdov.

Môže starosta nepodpísať uznesenie zastupiteľstva?

Táto právomoc je starostovi, resp. primátorovi priznaná zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, konkrétne ju upravuje § 13 ods. 6:

„Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 10.“

Táto možnosť je starostovi vyslovene priznávaná, a to v taxatívne vymedzených prípadoch. Tie sú však svojim obsahom tak rozsiahle, že starosta obce môže v extrémnych prípadoch za zjavne nevýhodné považovať prakticky každé uznesenie obecného zastupiteľstva. Zákon o obecnom zriadení pritom expressis verbis  (výslovne) hovorí, že postačuje domnienka, a to v obidvoch v zákonom uvádzaných prípadoch. Ide o subjektívny rozhodovací proces starostu obce, pričom táto subjektívnosť pri rozhodovaní sa uplatňuje aj v prípade predpokladu nezákonnosti.

Túto právomoc starostu mnohí ľudovo nazývajú ako „právo veta“, čo nie je úplne správne. Preto sa v odbornej praxi využíva termín „sistačná právomoc“. Uvedenú právomoc je možné aplikovať prakticky na akékoľvek uznesenie zastupiteľstva s dvomi výnimkami. Zo sistačnej právomoci starostu je vyňaté uznesenie o voľbe hlavného kontrolóra a uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu. Ak si však odmyslíme tieto dve podmienky, dôvod nepotvrdenia uznesenia je právne irelevantný.

Práve sistačná právomoc starostu prináša neželaný jav, a to neschopnosť niektorých poslancov správnym spôsobom potvrdzovať uznesenie obecného zastupiteľstva. Nesprávne pochopenie zákona tak spôsobuje, že volení zástupcovia v rámci samosprávy často prijímajú uznesenie formou, ktorú zákon nepozná.

Čo robiť ak starosta nepodpíše uznesenie?

Aplikačná prax často hovorí o tom, že poslanci, ktorí sa prvýkrát dostanú do výkonu funkcie, nevedia správnym spôsobom využiť svoje právo obecného, resp. mestského zastupiteľstva, ktoré im rovnako priznáva zákon o obecnom zriadení v zmysle § 13 ods. 8:

„Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do troch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.“

V tomto prípade je potrebné pri potvrdzovaní uznesení zastupiteľstva súbežne splniť niekoľkých kumulatívnych podmienok:

Zvýšené kvórum

V prvom rade ide o podmienku zvýšeného volebného kvóra medzi poslancami, ktorí uznesenie potvrdzujú. Kým na prijatie bežného uznesenia postačuje nadpolovičná väčšina poslancov, pre potvrdenie takéhoto uznesenia je potrebná už trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov. V prípade, že sa sistované rozhodnutie potvrdí napr. iba nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, takto potvrdené uznesenie je obligatórne neplatné a nemôže byť teda ani vykonateľné.

Lehota na potvrdenie

Kým v minulosti bola lehota na potvrdenie uznesenia stanovená na obdobie dvoch mesiacov, posledná novela zákona to zmenila. Aplikačná prax často prinášala problémy, na základe ktorých starostovia reálne zvolávali zasadnutie zastupiteľstva raz za tri mesiace. Tým reálne dochádzalo k upretiu možnosti využitia inštitútu potvrdenia uznesenia v prípade, že poslanci zastupiteľstva neboli dostatočne dôslední. Aktuálna právna úprava hovorí o tom, že takéto uznesenie musí byť potvrdené do 3 mesiacov.

Potvrdenie uznesenia

Zákon o obecnom zriadení expressis verbis uvádza, že ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť, ak uznesenie nepotvrdí do troch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť. Práve na základe jednoznačnej formulácie zákona vyplýva, že ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť, nie zmeniť, zrušiť, znovusplatniť a pod. Dôležitá je preto správna gramatická a štylistická formulácia, ktorá musí obsahovať obligatórne formuláciu „potvrdiť“ alebo „potvrdzuje“.

Zasadnutia obecných zastupiteľstiev sú ideálne v prípade, že sa nájde vzájomný konsenzus - zastupiteľstvo vs. starosta
Zasadnutia obecných zastupiteľstiev sú ideálne v prípade, že sa nájde vzájomný konsenzus – zastupiteľstvo vs. starosta

Príklady z praxe

Zákon vyžaduje expressis verbis formuláciu, využívajúcu štylistiku slova potvrdiť, uvedené rozhodnutia zastupiteľstva sú obligatórne neplatné. V rámci postupu podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo nemôže meniť obsahové znenie potvrdzovaného uznesenia. Opačný výklad by znamenal, že v prípade iného znenia obsahu takto prijímaného uznesenia, by starosta s poukazom na poslednú vetu § 13 ods. 8 uvedeného zákona nemohol fakticky realizovať svoje sistačné právo voči obsahovo odlišnému uzneseniu ako bolo sistované uznesenie, ktoré malo obecné zastupiteľstvo potvrdiť.

Typickým príkladom je bližšie nešpecifikovaná obec, kde obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým „znovusplatňuje“, resp. „znovuobnovuje“ uznesenia nepodpísané starostom. Napadnuté uznesenia nakoniec skončili na prokuratúre, ktorá svojím rozhodnutím upozornila poslancov obecného zastupiteľstva na nezákonnosť takto prijatých uznesení a teda ich nevykonateľnosť. Prokurátor vo svojom upozornení uviedol, že v danom prípade je síce zrejmé, že zámerom poslancov bolo potvrdenie uznesení obecného zastupiteľstva, ktorých výkon starosta pozastavil, avšak učinili tak formou ich „znovuobnovenia“, teda formou, ktorú zákon o obecnom zriadení nepozná.

Starosta neakceptoval uznesenia obecného zastupiteľstva o „znovuobnovení“ uznesení, ktorých výkon pozastavil a tieto odmietol nepodpísať. Nemožno to však považovať za jeho nečinnosť, keďže ustanovenie § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení expressis verbis vyžaduje potvrdenie sistovaných uznesení trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov (táto podmienka bola splnená), nie ich zmenu, resp. znovuobnovenie.

Keďže proces vybavovania sťažnosti na prokuratúre sa konal na prelome rokov a jedným z potvrdzovaných uznesení bolo aj uznesenie o rozpočte, nastal tak právny problém, kedy poslanci mali dostatočnú vôľu na to, aby uznesenie o rozpočte potvrdili, avšak absencia dostatočného vzdelania a predovšetkým chuti sa dovzdelávať spôsobili, že tak učinili spôsobom, ktorý zákon nepozná.

Záver

Tento problém sa periodicky opakuje v menších, ale aj väčších obciach na Slovensku. Jeho zdroj je pomerne jednoduché pomenovať – ide o nedostatočnú odbornú prípravu poslancov obecného zastupiteľstva pre výkon svojej funkcie. Aj napriek tomu, že § 25 ods. 1 písm. f) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ukladá poslancom povinnosť prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon funkcie poslanca, prax ukazuje, že k tomu reálne nedochádza. Jeden z častých argumentov, s ktorými sa pri tom stretávame, je absencia akejkoľvek sankcie za porušenie povinnosti poslancov a praktická nemožnosť odvolania poslanca v prípade neplnenia jeho povinností, ktoré mu zákon ukladá. Teoretickým riešením tejto situácie by bolo primäť poslancov k reálnemu prehlbovaniu vedomostí prostredníctvom ročne taxatívne vymedzených školení, ktoré by museli aspoň raz absolvovať pre prehĺbenie svojich vedomostí (podobne ako je to napr. v zákone č. 420/2004 Z. z. o mediácii). Opakované porušenie tejto povinnosti by mohlo mať za následok zánik mandátu poslanca. Podobnú obligatórnu povinnosť by však bolo vhodné aj pre starostov miest a obcí, ktorým to, podobne ako v prípade poslancov, prikazuje zákon o obecnom zriadení.

| Tlačová správa | 0 Comments | Správne právo, Tlačové správy, Ústavné právo

​Poslanci definitívne schválili reformné zmeny v justícii

Poslanci včera definitívne schválili návrh veľkého reformného ústavného zákona v oblasti justície, ktorý na aktuálnej parlamentnej schôdzi predstavila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Ide o kľúčový zákon, ktorým otvárame veľa bolestivých tém justície a ponúkame k nim konkrétne riešenia. Schválený návrh zahŕňa napríklad prísnejšie majetkové previerky sudcov, zavedenie vekového cenzu pre sudcov, či zriadenie najvyššieho správneho súdu. Právna úprava má účinnosť nadobudnúť od 1. januára 2021.

„Som rada, že poslanci odobrili veľký, reformný, ústavný návrh justičných zmien. Všetky zmeny obsiahnuté v schválenom zákone podľa mňa legitímne reagujú na dianie v justícii, ktorému sa nemôžeme len prizerať a čakať na aktivovanie sa samo-očistných mechanizmov. O to viac, keď je aj z udalostí, s ktorými sme v poslednom období konfrontovaní zrejmé, že sú pomalé, nedôrazné a zlyhávajú. K príprave tohto návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa naša ústava, som pristupovala s veľkým rešpektom a pokorou. Bola som veľmi rada, keď som mohla vnímať zjednotenie okolo kľúčových hodnôt pri rokovaniach  o návrhu či už s predsedom ústavného súdu, najvyššieho súdu, súdnej rady, ale aj s politickými partnermi a zástupcami odbornej verejnosti. Záleží mi na tom, aby sa aj cez túto zmenu ústavy naša spoločnosť posunula v hodnotách ďalej. Tou základnou hodnotou v tomto prípade je, aby spravodlivosť a rovnosť neboli vnímané ako niečo formálne, ale ako niečo so skutočným obsahom, ktorý je súčasťou toho, čo môže občan žiadať od štátu. Ochranu týchto hodnôt v priestore štátu sme dali do rúk najmä justícii,“ uviedla ministerka spravodlivosti M. Kolíková.

Ústavný zákon v oblasti justície zahŕňa:

• reformu zloženia Súdnej rady SR v podobe zavedenia regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť a vedela nastaviť justícii skutočné zrkadlo;

• previerky majetkových pomerov všetkých sudcov a previerky sudcovskej spôsobilosti;

• reformu zloženia Ústavného súdu SR s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov, ako aj s brzdou proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie pre prípad, že by väčšina ústavných sudcov bola volená jednou politickou garnitúrou;

• zavedenie vekového cenzu pre zánik funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky;

• zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov a ďalšie právnické profesie.

Obsah:


SÚDNA RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Schválený návrh zahŕňa pravidlo, podľa ktorého prezident/-ka, národná rada a vláda budú nominovať do súdnej rady len nesudcov. Zámerom je zabezpečiť rovnováhu pri prijímaní rozhodnutí pre celú justíciu, ale tiež nastaviť justičnému prostrediu skutočné zrkadlo a prispieť k zvýšeniu verejnej kontroly súdnictva, čo je jedna z ústavných úloh súdnej rady.

Zavádza sa tiež regionálny princíp pri voľbe členov súdnej rady sudcami. Jedného člena súdnej rady budú voliť sudcovia najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu spomedzi seba a ďalších ôsmich členov súdnej rady budú voliť sudcovia ostatných všeobecných súdov v troch volebných obvodoch s porovnateľným počtom sudcov, čím sa zabezpečí proporcionálne zastúpenie regiónov v súdnej rade.


PREVIERKY SUDCOV

Ústavný zákon pridáva súdnej rade novú ústavnú kompetenciu, a to konať vo veciach majetkových pomerov sudcu. Cieľom je odstrániť doposiaľ neželaný a z pohľadu kontroly riadneho výkonu súdnictva neefektívny právny stav, kedy súdna rada, ako orgán verejnej kontroly súdnictva, nie je oprávnená kontrolovať okrem majetkového prírastku samotný pôvod majetku a jeho statočnosť. Preverovať majetkové pomery sudcu a tiež prijímať stanoviská k sudcovskej spôsobilosti bude môcť súdna rada na základe vlastného konania a preverovania ňou zaobstaraných alebo od štátnych orgánov vyžiadaných podkladov a vyjadrenia dotknutej osoby. Súdna rada tak sama autonómne rozhodne, aké podklady potrebuje, aké informácie si od ktorých orgánov verejnej moci vyžiada a sama tieto informácie vyhodnotí. Preverovanie sudcovskej spôsobilosti vrátane majetkových pomerov môže vyústiť do disciplinárneho konania. To má po novom viesť najvyšší správny súd, ktorý môže uložiť sudcovi najprísnejšiu sankciu – odvolanie z funkcie sudcu.


ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY – USTANOVENIE SUDCOV

Reforma zloženia ústavného súdu zahŕňa:

– nanovo formulované podmienky pre vymenovanie sudcu ústavného súdu (bezúhonnosť, morálny kredit, právna prax),

– zvýšenie kvóra pre voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu,

– verejné hlasovanie o kandidátoch na sudcov ústavného súdu.

Bezúhonnosť nebola doteraz podmienkou pre vymenovanie sudcu ústavného súdu, pričom ide o legitímnu podmienku pri akejkoľvek funkcii sudcu. Ďalšou požiadavkou je, aby doterajší život a morálne vlastnosti kandidáta na sudcu ústavného súdu boli zárukou, že svoju funkciu bude vykonávať riadne. Konanie sudcu ústavného súdu, ktoré by spochybňovalo jeho morálny kredit, bude môcť byť predmetom disciplinárneho konania, ktoré  môže viesť až k návrhu na odvolanie sudcu ústavného súdu z funkcie.

Čo sa týka zvýšenia kvóra, v tejto súvislosti poslanci schválili v rámci parlamentného legislatívneho procesu zmenu, v zmysle ktorej sa kvórum pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu upravuje tak, že na zvolenie bude potrebná 3/5 väčšina všetkých poslancov. Ak sa touto väčšinou nezvolí potrebný počet kandidátov, a to ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe a ďalšej voľbe, ktorá po nej nasleduje už bude postačovať nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

V súlade s programovým vyhlásením vlády bola do návrhu zapracovaná aj požiadavka na verejnú voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu.

Zákon sa tiež vysporadúva s prípadnou pasivitou parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov. Je neprijateľné, aby bol ústavný súd nefunkčný len preto, že politická garnitúra sa nedokáže zhodnúť na potrebnom počte kandidátov na sudcov ústavného súdu. Prezident bude môcť po novom  vymenovať sudcov ústavného súdu aj v situácii, keď poslanci nezvolia v určených lehotách potrebný, teda dvojnásobný počet kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu. Ak parlament nezvolí potrebný počet kandidátov do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iného dôvodu (napr. odvolaním, vzdaním sa, smrťou atď.), prezident si bude môcť vybrať a vymenovať za sudcov ústavného súdu kandidátov, ktorí už boli zvolení potrebnou väčšinou v parlamente, a teda boli navrhnutí oprávnenými navrhovateľmi a zároveň aj vypočutí ústavnoprávnym výborom v národnej rade.

Ústavný zákon tiež obsahuje mechanizmus, ktorý bráni koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie pre prípad, že by väčšina ústavných sudcov bola volená jednou politickou garnitúrou. S cieľom zabezpečiť priebežnú obmenu sudcov a zamedziť, aby jedna vládna strana alebo koalícia mohla svojimi nominantmi na sudcov ústavného súdu obsadiť väčšinu sudcov na tomto súde, čo nastane najbližšie pravdepodobne v roku 2031, sa ustanovujú rôzne dĺžky funkčných  období sudcov ústavného súdu, ktorí budú vymenovaní za sudcov tohto súdu v období od nadobudnutia účinnosti novely Ústavy SR.


ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY – KONANIE

Schválený návrh ústavného zákona ruší tiež možnosť tzv. procesného zamietania návrhu na začatie konania, t.j. možnosti „dohodnutia sa na nedohodnutí“. Účelom nového znenia je predchádzať prípadom odmietnutia spravodlivosti. Tým pádom povinnosťou Ústavného súdu SR v pléne bude nájsť dohodu a kvórum pre pozitívne alebo negatívne rozhodnutie o danom návrhu (či už sudcu spravodajcu, alebo samotného navrhovateľa).

Okrem toho sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zavádza aj inštitút tzv. individuálnej kontroly ústavnosti, čo znamená, že konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou bude môcť iniciovať na návrh účastníka konania aj senát ústavného súdu. Posilňujú sa tak mechanizmy ochrany základných práv a slobôd.


VEKOVÝ CENZUS A STATUS SUDCOV 

Po diskusiách v parlamente ústavný zákon napokon zavádza fixný vek 67 rokov pre zánik funkcie sudcov všeobecných súdov a pre sudcov ústavného súdu je táto hranica stanovená na 72 rokov.

Okrem toho sa ruší rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Nie je totiž dôvod zachovávať široko koncipovanú imunitu sudcov, ktorá ich chráni aj pred svojvoľným výkladom práva hraničiacim so zneužitím moci. Takáto úprava je bežná aj v právnych poriadkoch iných krajín. Imunita sudcu pri rozhodovaní sa bude týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii veci za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí. V takom prípade sudca nemôže byť zodpovedný, a takto je to aj jasne formulované v schválenom návrhu. Sudca však má byť disciplinárne a v odôvodnených prípadoch aj trestne zodpovedný za konanie a rozhodovanie, ktoré je svojvoľné, ničím nepodložené, ignorujúce znenie právnych predpisov, judikatúru a pod.

V súlade s programovým vyhlásením vlády bolo do návrhu zapracované a aj schválené zrušenie doterajšej právnej úpravy udeľovania súhlasu zo strany ústavného súdu so vzatím do väzby sudcu všeobecného súdu a generálneho prokurátora. V praxi to bude znamenať, že o vzatí sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby bude rozhodovať ten súd, ktorý je príslušný na konanie a rozhodovanie v prípravnom konaní, t.j. okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd. Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustný opravný prostriedok, a teda je zabezpečený aj prieskum rozhodnutia prvostupňového súdu.


NAJVYŠŠÍ SPRÁVNY SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY 

Do sústavy súdov sa v zmysle schváleného návrhu zaradí Najvyšší správny súd SR, ktorý bude mať v hierarchii všeobecných súdov rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom najvyšší správny súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a najvyšší súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí. Okrem všeobecnej pôsobnosti najvyššieho správneho súdu v oblasti správneho súdnictva má najvyšší správny súd plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov všeobecných súdov, prokurátorov a v zákonom ustanovenom rozsahu aj pre iné profesie.

Z hľadiska postupu má k zriadeniu najvyššieho správneho súdu dôjsť ku dňu účinnosti zákona, pričom reálne by mal začať svoju činnosť vykonávať v auguste 2021. Bude tak priestor pre vykonanie všetkých úkonov potrebných pre zabezpečenie riadneho fungovania tohto súdu, vrátane jeho personálneho obsadenia. S tým súvisí aj obsadenie postu prvého predsedu tohto súdu, ktorým sa v zmysle schváleného návrhu zákona môže stať aj osoba, ktorá nie je sudcom. Vzhľadom na to, že v prípade predsedu najvyššieho správneho súdu ide o významnú funkciu, osoba, ktorá nie je sudcom a ktorá by sa uchádzala o tento post, musela by spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na sudcu ústavného súdu.

Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3060