Kontakt s políciou je málokomu príjemný a zvyčajne sa s príslušníkmi polície stretávame v extrémne náročných situáciách. O to horšia je táto situácia v prípade, že policajt vystupuje argoantne alebo dokonca máte pocit, že je zaujatý či postupuje nezákonne. V takom prípade je najlepším dôkazným prostriedkom na dokázanie situácie zvukový, obrazový alebo zvukovo-obrazový záznam z jeho konania.
Upozornenie: Na úvod chceme zdôrazniť, že cieľom tohto článku nie je dehonestovať príslušníkov policajného zboru, ale slúžiť ako prevencia. Väčšina policajtov sú slušní ľudia, ktorí vedia jednať korektne, keď je to potrebné. Preto k nim pristupujte s rovnakým rešpektom.
Na internete často kolujú videá s upraveným kontextom alebo jednostranným pohľadom, ktoré zachytávajú iba výsledok hádky či konfliktu. Preto je rozumné začať nahrávať už pri prvých pochybnostiach o zaujatosti alebo zákonnom postupe policajta. Tento krok, samozrejme, zvyšuje stres nielen vám, ale aj policajtovi, ktorý si uvedomuje, že každé jeho slovo zaznamenávate. To môže v konečnom dôsledku veci pomôcť, ale poznáme aj prípady, kedy to naopak, celý prípad zhoršilo. Pre takéto situácie je preto dobré poznať svoje práva a povinnosti súvisiace s nahrávaním zákroku.
Môžem si nahrávať policajta?
Jednoduchá odpoveď – áno, no nie vždy. Prvým dôležitým faktorom je, že policajta môžete nahrávať počas výkonu služby. To znamená, že ak by ste si chceli nahrať svojho suseda, ktorý je policajt, ako kráča z práce domov, nie je to možné.
Na druhej strane, každý policajt je počas služby povinný strpieť zaznamenávanie výkonu svojej činnosti obrazovo-zvukovým záznamom. Toto právo však nenájdete v bežných zákonoch. Jeho odôvodnenie vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí II. ÚS 44/00 z 05.01.2001 súd konštatoval, že policajti v službe sú verejnými činiteľmi.
Niektorí príslušníci polície sa síce odvolávajú na ustanovenia Občianskeho zákonníka a snažia sa dosiahnuť, aby ste ich nenahrávali. V takom prípade však ide len o prosbu, nie o zákonnú výzvu. Podľa uvedeného rozhodnutia má verejnosť právo dokumentovať konanie príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj obecnej či mestskej polície.
Ako k tomu došlo?
V marci 2000 sa v Prešove konala petičná akcia “Petícia za vyvesenie tibetskej vlajky”. Na miesto dorazili príslušníci Mestskej polície v Prešove, ktorí zakázali kameramanovi nahrávať ich zásah. Tvrdili, že na to nemá povolenie, narúša ich súkromie a bez ich súhlasu ich nesmie snímať videokamerou.
Keďže v tom čase neexistoval príslušný rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky, kameraman poslúchol a nahrávanie vypol. Napriek tomu využil svoje zákonné právo domáhať sa ochrany práv súdnou cestou. V sťažnosti uviedol, že konanie mestskej polície bolo nezákonné a protiústavné. Argumentoval tým, že došlo k porušeniu jeho práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Ústavný súd vo svojom odôvodnení uviedol, že každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. U osôb verejného záujmu sa zároveň zmenšuje rozsah ich súkromnej sféry. To znamená, že ochrana ich osobnostných práv, najmä práva na súkromie, sa v primeranej miere znižuje.
Ústavný súd ďalej konštatoval:
„Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa – zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.”

Policajt mi nahrávanie zakázal
V praxi sa však stáva, že rôzne druhy verejných činiteľov pri služobnom zákroku či výkone funkcie zakazujú takéto natáčanie s tvrdením, že na ich filmovanie potrebujete povolenie, prípadne sa na osobu, ktorá drží kameru (či mobilný telefón), obrátia s požiadavkou o predloženie novinárskeho preukazu. Odvolávajú sa pritom na ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. – občiansky zákonník, podľa ktorého:
“Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.“
Toto ustanovenie je nespochybniteľné. Pri príslušníkoch polície (či už PZ SR alebo obecnej či mestskej polície) si však treba uvedomiť, že počas výkonu služby zastávajú postavenie verejných činiteľov. Preto sa nemôžu domáhať plnej ochrany podľa Občianskeho zákonníka, keďže verejnosť má právo dokumentovať ich činnosť – čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že žiaden zákon neurčuje, ako má vyzerať novinársky preukaz, takže policajt nemá právo ho od vás vyžadovať.

Môže si policajt nahrávať mňa?
Čo však, ak sa ocitneme na opačnej strane barikády a príslušník policajného zboru si začne nahrávať mňa? Novelou zákona o obecnej polícii účinnej od 01.12.2019 sa doplnil aj § 3 o ods. 3 v znení:
„(2) Obecná polícia je oprávnená využívať zvukové, obrazové alebo iné záznamy spracúvané v súlade s osobitným predpisom na plnenie jej úloh a na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku.“
Takéto oprávnenie však zákon nepripúšťa iba príslušníkom obecnej polície, ale aj príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, konkrétne v zmysle § 69 ods. 2:
“Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.”
a zároveň § 69 ods. 4 a ods. 5, ktorý vyložene upravuje na aké účely tento záznam môžu použiť:
“(4) Informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu;27b) iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69da a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona. (5) Informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú verejne prístupné a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru.“
V praxi to znamená, že príslušník obecnej alebo mestskej polície, ako aj príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, vás môže nahrávať na základe uvedených ustanovení. Na rozdiel od vás však takto vyhotovený záznam nie je oprávnený zverejniť, ale môže ho využiť ako dôkazný prostriedok v prípadnom správnom, priestupkovom, trestnom alebo inom úradnom konaní. Ak by sa takýto váš záznam, ktorý vyhotoví policajt, bez vášho predchádzajúceho súhlasu ocitol na internete, problém môže mať ten, kto tento záznam zverejnil. Príkladom je zastavenie vodiča – dôchodcu, zo strany príslušníkov Policajného zboru v Prešove v roku 2016, ktoré sa stalo hitom internetu – zverejnenie takejto nahrávky je však v rozpore so zákonom, nakoľko daný vodič sa nedopustil žiadneho priestupku ani trestného činu a dokonca tento záznam ani nebol predmetom ďalšieho konania zo strany policajného zboru:
Záver
V zásade platí, že sa voči policajtom treba správať slušne a s rešpektom, nakoľko sú tiež ľudia a ich primárnou úlohou je pomáhať a chrániť. Nie vždy je to jednoduché a niektoré situácie môžu byť mimoriadne komplikované.V takých prípadoch môže byť nahrávanie policajta poslednou možnosťou, ak rozumná argumentácia nefunguje.Aj v rámci tohto nástroja však treba zachovať určitú obozretnosť a prípadnú nahrávku použiť ako dôkaz v konaní proti policajtovi. Ich zverejnenie totiž zvyčajne spôsobí autorovi viac škody ako úžitku.