Správy sa budú kontrolovať

Elektronické správy sa v EÚ budú kontrolovať

Európsky parlament schválil kontroverznú kontrolu elektronických správ prijatím novej smernice. Dôvodom je údajné odhaľovanie potenciálnych prípadov sexuálneho zneužívania maloletých osôb a kontrola šírenia detskej pornografie. Elektronické správy sa budú kontrolovať.  Na problém upozornil portál Euractiv.

Elektronické správy sa budú kontrolovať?

Základom celej ePrivacy smernice je to, že provider elektronickej komunikácie má právo skenovať a nahlásiť súkromné správy odoslané v elektronickom priestore, ktoré môžu obsahovať materiály v súvislosti so zneužívaním detí. Zároveň schválil aj technológie, ktoré majú túto kontrolu vykonávať.

Podľa Európskej komisie, za posledný rok bolo nahlásených takmer 4 milióny obrázkov a videí, ktoré obsahovali zneužívanie detí alebo detskú pornografiu. Za rovnaké obdobie bolo pritom podaných 1500 hlásení o pokusoch sexuálnych predátorov pri nadviazaní kontaktu s maloletými. Podľa Europolu sa počas pandémie COVID-19 situácia radikálne zhoršila.

Reálnym odrazom celého problému je aj známy dokumentárny film Barbory Chalupové a Víta Klusáka, ktorý mal premiéru tesne pred pandémiou. Ukazoval totiž, aké jednoduché je pre sexuálnych predátorov nadviazanie komunikácie s deťmi.


Strata súkromia?

U mnohých ľudí vzbudilo toto rozhodnutie obavy týkajúce sa ochrany súkromia, pričom argumentujú najmä tým, že sa zasahuje do ich práva na súkromie. Vedomie, že elektronické správy sa budú kontrolovať u mnohých vzbudzuje strach o stratu anonymity v elektronickom priestore. Mnohí z týchto ľudí si však neuvedomuje, že väčšina konverzácii, ktoré vedú elektronickou formou, nemajú zlý úmysel a sú neškodné. Tu sa teda objavuje ďalší argument – ak sú neškodné, prečo by mali byť ich správy kontrolované?

Je potrebné podotknúť, že nebude kontrolovaná každá jedna správa alebo každé slovo. Podľa informácií z Európskej komisie by mal byť obsah filtrovaný prostredníctvom umelej inteligencie. Tá bude pasívnym spôsobom skenovať správy a pokiaľ v nich nájde obsah, ktorý môže byť závadný – v tomto prípade materiály sexuálneho charakteru u maloletých alebo priamo detskú pornografiu, takýto obsah odošle na kontrolu živému človeku, ktorý bude mať za úlohu ho vyhodnotiť. Ak si teda povieme, že elektronické správy sa budú kontrolovať, pôjde akoby o dvojstupňovú kontrolu.

Elektronicské správy sa budú kontrolovať
Počas pandémie COVID-19 sa rapídne zvýšil počet sexuálnych predátorov na internete. Foto: Pixabay

Správa, ktorú odošlete by preto mala ostať výhradne medzi vami ako odosielateľom a prijímateľom, pričom tieto správy by mali byť pasívne skenované. Ak niektoré vzbudia podozrenie na zneužívanie detí, budú odoslané na kontrolu.

Veľkým problémom sa však môže javiť výmena nahých fotografií, tzv. „nudes“ medzi dospelými, či sextingu. Ak umelá inteligencia vyhodnotí tieto správy ako závadné, môžete mať zarobené na poriadny problém vo veci zneužívania maloletých.

Európska komisia očakáva do konca roka návrh komplexných právnych predpisov na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí v online aj offline prostredí.

Obchodovanie s ľuďmi je stále realitou

Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality MV SR pripravilo pred obdobím letných brigád preventívno-osvetovú  kampaň, ktorú spúšťame 22. júna 2021 v online priestore, na sociálnych sieťach a webových portáloch s inzerciou práce. Cieľom tejto kampane je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o problematike a nástrahách obchodovania s ľuďmi, ako aj zvýšiť záujem konzultovať rôzne otázky či obavy prostredníctvom Národnej linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi na telefónnom čísle 0800 800 818. Úlohou kampane je zasiahnuť cieľové skupiny, ktoré sú z pohľadu obchodovania s ľuďmi najzraniteľnejšie.

Počas letných mesiacov vnímame nárast podvodov páchaných na ľuďoch, ktorí si hľadajú letné brigády, či zamestnanie v zahraničí. Záujemcovia môžu natrafiť na rôzne pofidérne, no na prvý pohľad lukratívne ponuky. Každú jednu pracovnú ponuku si treba overiť. Banner (ktorého vizuál posielame v prílohe) bude zverejnený na  internetových stránkach s celoštátnou pôsobnosťou, a to tak na spravodajských portáloch, ako aj na osobných portáloch obsahujúcich chat a inzerciu práce, za účelom zvýšenia povedomia širokej verejnosti o problematike obchodovania s ľuďmi. Kampaňou chceme zasiahnuť cieľovú skupinu osôb vo veku 18 – 54 rokov.

Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi je preventívny nástroj, kde volajúci získa informácie o problematike obchodovania s ľuďmi. Obrátiť sa na odborníkov prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla 0800 800 818 môže ktorýkoľvek občan SR v prípade, ak má obavy súvisiace s ponukou práce v zahraničí ale i na Slovensku. Linka slúži tiež ako kontaktný bod pre potenciálne obete obchodovania s ľuďmi, respektíve pre ich blízkych. Operátori linky individuálne a odborne konzultujú a posudzujú situáciu volajúceho a následne mu poskytnú usmernenie a pomoc. Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi je dostupná denne od 8:00 hod. do 20:00 hod. Mimo prevádzkových hodín je k dispozícii záznamník. Na zaznamenané hovory reagujú operátori linky obratom na druhý deň.

Prevádzku Národnej linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR. od roku 2008. Týmto spôsobom sa snaží rezort vnútra, ako gestor boja proti obchodovaniu s ľuďmi, pomáhať obetiam obchodovania s ľuďmi. Od roku 2013 bolo zaznamenaných celkom 8627 volaní na Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818 a prostredníctvom tejto linky sa zachytili a identifikovali aj obete obchodovania s ľuďmi, ktorým bola poskytnutá pomoc prostredníctvom špecializovaného Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi. Ten slúži na stabilizáciu obete obchodovania s ľuďmi po prežitej traume, ako aj na podporu jej reintegrácie/integrácie do spoločnosti.

Pripájame jeden z mnohých príbehov obete obchodovania s ľuďmi. Ide o príbeh pani Lenky (opísaný slovami pracovníkov SKCH), ktorú telefonát na Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi zachránil:

„Záchranári boli privolaní k dezorientovanej žene na autobusovú stanicu v Bratislave, ktorá krátko predtým pricestovala  autobusovou linkou  z Talianska.  Podľa rôznych indícii (osamelá, dezorientovaná, v zlom zdravotnom stave, pobyt v Taliansku, bez dokladov) záchranári usúdili, že môže ísť o potenciálnu obeť obchodovania s ľuďmi.  Na Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi nás preto kontaktoval jeden zo záchranárov, ktorý o linke počul od svojho známeho. V telefonickom rozhovore sme sa tiež dozvedeli, do ktorej konkrétnej nemocnice v Bratislave bola odvezená. Túto nemocnicu už kontaktovala sociálna pracovníčka Slovenskej katolíckej charity za účelom možnosti identifikácie obete. Po dohode so sociálnou pracovníčkou nemocnice sme ženu v nemocnici navštívili. Po rozhovore s ňou sme p. Lenku identifikovali ako obeť obchodovania s ľuďmi na účel núteného žobrania. Napriek zlému psychickému stavu dokázala, aj keď nesúvislo, odpovedať na naše otázky, čo sa jej v Taliansku stalo.  Kontaktovali sme aj náš zastupiteľský úrad v Taliansku, ktorý sa postaral o jej návrat na Slovensko, aby sme sa o jej prípade dozvedeli podrobnejšie informácie. Pani Lenku sme následne zaradili do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, kde sme jej poskytovali komplexnú starostlivosť.“


Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Zmení sa zákonná definícia znásilnenia?

Súhlas, jeho význam pri postihovaní znásilnenia a sexuálneho násilia a posilňovanie ochrany obetí sexuálneho násilia a znásilnenia. O týchto citlivých a dôležitých témach dnes diskutovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková s riaditeľom Amnesty International Slovensko, Radom Slobodom.
Amnesty International Slovensko začiatkom roka spustilo kampaň s názvom Hovorme o súhlase, ktorej cieľom je rozšírenie povedomia a posilnenie ochrany obetí sexuálneho násilia a znásilnenia. Amnesty International vníma ako jednu z priorít v tejto oblasti nutnosť zmeny zákonnej definície znásilnenia. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré sa v trestnoprávnej definícii zameriavajú na prítomnosť násilia či hrozby násilia. Pozornosť by sa však podľa Amnesty International mala presunúť na prítomnosť alebo neprítomnosť súhlasu. Z pohľadu ľudských práv je súhlas nepochybne hranicou medzi dobrovoľnými sexuálnymi aktivitami a znásilnením, pretože práve súhlas zaručuje právo na osobnú autonómiu a telesnú integritu. Napriek tomu Slovensko patrí k tým krajinám v Európe, ktoré neuznávajú v trestnoprávnej definícii, že sex bez súhlasu je znásilnením.

„Amnesty International presadzuje, aby znásilnenie bolo definované na základe toho, či bol alebo nebol udelený súhlas, a teda aby sa zmenili zastarané definície, ktoré v súčasnej legislatíve na Slovensku máme. O tom sme dnes spolu hovorili a ja sa veľmi teším, že pri tejto úvodnej debate na ministerstve spravodlivosti sme našli viacero prienikov a verím, že takáto zmena by sa mohla pretaviť aj do reality a okrem toho, že by sme sa tak zaradili ku krajinám, ktoré sa snažia chrániť ľudské práva obetí sexuálneho násilia a znásilnenia, tak zároveň by sme, a to v prvom rade, pomohli najmä preživším znásilnenia na Slovensku, pretože dnes vieme, že aj keď tu je obrovský počet ľudí, ktorí prežijú znásilnenie, alebo sexuálne násilie, tak nemajú odvahu a boja sa vôbec ísť na políciu vyhľadať pomoc. A práve v tomto by im tá zmena zákonnej definície mohla byť nápomocná“, vysvetľuje Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International.

Lucia Berdisová, poradkyňa ministerky pre oblasť ústavného práva dodáva, že: „Tematika znásilnenia a sexuálneho násilia má veľké ľudskoprávne presahy. Myslím, že tá súčasná definícia nie úplne reflektuje kľúčové ústavné hodnoty ako sú dôstojnosť a autonómia ľudskej vôle, preto je dôležité autonómiu a autentickú schopnosť slobodného rozhodovania sa a reflexie vôľového prvku do tej definície podľa môjho názoru dostať.“

Ministerka spravodlivosti, Mária Kolíková, uvažuje nad zmenou právnej úpravy v tejto oblasti. „Osobitne kľúčové je rozprávať sa o tom, či definícia v Trestnom zákone, ktorá sa orientuje na otázku násilia, je dostatočná. Určite by sme sa mali rozprávať o tom, že ak tu nie je vôľa, tak je to čin, ktorý by mal byť odsúdeniahodný a mal by mať jasné opodstatnenie aj v Trestnom zákone a mali by sme to chápať jednoznačne ako trestný čin. O tom sme sa rozprávali a táto iniciatíva má jednoznačne našu podporu“, uzatvorila ministerka M. Kolíková.


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3411

Pozor na ďalších podvodníkov

Objavili sa ďalší podvodníci, ktorí sa vydávajú za finančnú správu. Snažia sa od daňovníkov vylákať ich osobné údaje. Vytvorili na to falošnú webstránku vydávajúcu sa za portál finančnej správy. Klientom finančná správa odporúča, aby na túto stránku neklikali a neposkytovali žiadne svoje údaje.

Finančná správa upozorňuje na nových podvodníkov, ktorí chcú v jej mene zneužiť osobné údaje a vylákať peniaze. Neznámy páchateľ vytvoril podvodnú webstránku v mene finančnej správy. Prostredníctvom tejto falošnej webstránky sa od klientov snaží vylákať osobné údaje po vyplnení zverejneného formulára na vrátenie platby. Finančná správa preto apeluje na klientov, aby sa nenechali nachytať.

Pozor na ďalšiu podvodnú stránku Finančnej správy (Zdroj: Finančná správa SR)

Finančná správa chce informovať verejnosť o týchto podvodných praktikách, aby občania zbytočne neprichádzali o svoje peniaze a nenaleteli podvodníkom, ktorí ich chcú len zneužiť. Finančná správa vyzýva verejnosť, aby takéto formuláre nevypisovali a  obrátili sa na políciu. Klientom odporúčame, aby za žiadnych okolností nevypisovali svoje osobné údaje/prihlasovacie údaje do webstránok, ktoré sú ľubovoľným spôsobom podozrivé alebo nemajú dôvod požadovať podobné informácie. Najnovší pokus podvodníkov už riešime v spolupráci s kompetentnými orgánmi.

 Viac informácií nájdete aj tu: https://www.sk-cert.sk/sk/varovanie-pred-podvodom-zneuzivajucim-identitu-financnej-spravy/index.html


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Finančnej správy Slovenskej republiky.

Internetová bezpečnosť – nové on-line vzdelávanie na školách

V čase pandémie sa väčšina bežného života vrátane vzdelávania detí presunula do virtuálneho sveta a žiaci sedia oveľa viac pred obrazovkami počítačov. Okrem pozitív, ktoré digitálne technológie a on-line priestor prinášajú je tu i mnoho nástrah, ktoré sa priamo dotýkajú predovšetkým detí.

Problematika internetovej bezpečnosti či mediálnej gramotnosti by mala byť dôležitou súčasťou doplnkovej výučby. MV SR na túto potrebu zareagovalo  koncom minulého roka, kedy uskutočnilo niekoľko webinárov pre viac ako 200 žiakov a študentov vo veku od 11 do 17 rokov. Pre veľký záujem škôl rezort vnútra v tejto aktivite pokračuje aj tento rok.

MV SR kladie veľký dôraz na kvalitné vzdelávanie detí a mládeže, ktoré sa vo virtuálnom svete môžu ľahko stať obeťami trestného činu. Deti a mládež sú jednou z cieľových skupín, ktorým sa venujú pracovníci informačných kancelárií pre obete trestných činov (IK) v každom krajskom meste na Slovensku. Okrem priamej komunikácie s klientmi sú súčasťou pomoci  aj preventívne aktivity. Tie pracovníci IK donedávna vykonávali v teréne, no súčasná situácia si vyžaduje rýchle prispôsobenie sa on-line životu.

Rezort vnútra začal v jednotlivých krajoch spoločne s Detskou organizáciou Fénix organizovať webináre, ktoré si v pilotnej fáze v pohodlí domova vypočulo viac ako 200 detí z Trebišova, Sládkovičova, Námestova, Košíc, Levíc, Handlovej, Prešova či Rožňavy. „Deti a mládež vnímam ako jednu z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva nielen vo fyzickom svete, ale aj v tom virtuálnom. Za kľúčovú a účinnú ochranu detí a mládeže považujem ich vybavenie dostatočnými informáciami. Je dôležité, aby sa vedeli v on-line priestore o seba postarať, nedali sa šikanovať a zastrašovať. Musia poznať riziká používania internetu,“ zdôraznil minister vnútra R. Mikulec.

Pre veľký záujem zo strany škôl pokračujeme v tomto projekte i tento rok. Deťom sa budú prihovárať odborníci na témy:

  • Internetová bezpečnosť /Jozef Halcin, odbor prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR
  • Nenávistné prejavy na internete /Andrea Cox a Natália Babicová, OZ digiQ
  • Mediálna gramotnosť – hoaxy, dezinformácie a falošné správy /Kristína Blažeková a Dominik Porvažník, OZ Zvol si info

V súčasnosti je spustená druhá fáza webinárov a počas januára 2021 sa lektori a pracovníci IK stretli on-line s ďalšími skupinami tried. Pre prípad záujmu o jednu z uvedených prednášok kontaktujte e-mail: pomocobetiam@minv.sk alebo konkrétnu krajskú IK TU.

​Parlament posunul ďalej zlepšenie pomoci pre obete trestných činov

Parlament dnes v prvom čítaní schválil návrh zameraný na posilnenie práv obetí trestných činov a ich ochranu, ktorý v pléne predstavila ministerka spravodlivosti, Mária Kolíková. Novela sa zameriava na posilnenie práv obetí a ich ochranu pred ďalšou viktimizáciou vo viacerých oblastiach, ako napríklad zjednodušenie prístupu k odškodneniu, či vytvorenie siete tzv. intervenčných centier zabezpečujúcich komplexnú pomoc a ochranu pre obete. Okrem tohto návrhu poslanci dnes posunuli ďalej aj zmeny v zákone o dotáciách.

„Cieľom novely zákona o obetiach trestných činov je zlepšiť prístup k spravodlivosti pre snáď najzraniteľnejšiu skupinu ľudí, ktorou obete trestných činov bezpochyby sú. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí garantovať štát a ja som úprimne rada, že predložený návrh zákona našiel v prvom čítaní podporu parlamentu. Verím, že na ďalšej schôdzi bude tento návrh definitívne schválený a úroveň ochrany pre obete trestných činov tak budeme môcť podstatne zvýšiť,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Obete trestných činov majú v trestnej politike štátu osobitné miesto. Musia „prekonať“ celé trestné konanie a následne sú často „nútené“ sa osobitne domáhať náhrady ujmy, ktorá im bola trestnou činnosťou spôsobená. Pri obetiach domáceho násilia je, žiaľ, stále nezriedkavým javom, že obeť nie je pochopená políciou ani prokuratúrou, a teda nemá možnosť, ako sa efektívne brániť.
Ministerstvo spravodlivosti preto pripravilo návrh novely zákona o obetiach trestných činov, ktorý sa zameriava na posilnenie práv obetí a ich ochranu pred ďalšou viktimizáciou v nasledujúcich oblastiach:
    1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konaniaV zmysle platnej úpravy je právna pomoc obetiam poskytovaná v trestných konaniach a v civilných konaniach pri vymáhaní nároku na náhradu škody. V praxi sa však ukázalo, že obete pre komplexné riešenie životnej situácie vzniknutej trestným činom potrebujú právnu pomoc aj v iných civilných konaniach. Ide najmä o konania týkajúce sa návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré chránia obeť pred ďalším kontaktom s páchateľom a viktimizáciou. Preto navrhujeme rozšíriť poskytovanie pomoci pre obete aj na tieto civilné konania.​
    2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí  a zjednodušenie prístupu k odškodneniuPre účely poskytnutia odškodnenia sme do návrhu zapracovali rozšírenie okruhu obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti v prípade, ak bola násilným trestným činom spôsobená smrť a o obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma.Za účelom zjednodušenia prístupu obetí k odškodneniu a minimalizácie rizika viktimizácie spôsobenej konaním pri vymáhaní odškodnenia od páchateľa navrhujeme, aby obete mohli žiadať o odškodnenie od štátu už po začatí trestného stíhania (a nie až po právoplatnom skončení trestného konania ako je tomu teraz). Ministerstvo spravodlivosti SR následne posúdi, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví a rozhodne o priznaní/nepriznaní odškodnenia. Po poskytnutí odškodnenia obeti prechádza nárok na odškodnenie voči páchateľovi na štát, ktorý ho bude vymáhať od páchateľa.Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, ak obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom (vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy). Navrhovaná úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak bola odkázaná na výživu zomretého.
    3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násiliaJedným z práv obetí je právo na poskytnutie odbornej pomoci. Od roku 2018 udelilo ministerstvo spravodlivosti akreditáciu 11 subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Mimo akreditovaných subjektov poskytujú pomoc obetiam aj iné organizácie zameriavajúce sa na poskytovanie sociálnych služieb a poradenstva. Tieto rôzne subjekty poskytujú pomoc obetiam, ktoré ich vyhľadajú a bez koordinácie s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prax však ukázala, že práve koordinácia činností medzi subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a  orgánmi činnými v trestnom konaní je v prípade obetí domáceho násilia veľmi dôležitá. Zmyslom a cieľom koordinovaného postupu je zabezpečiť komplexnú ochranu obete, prevenciu ďalšieho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou.Pre zabezpečenie takéhoto postupu a zabezpečenie prístupu obetí domáceho násilia ku komplexnej odbornej pomoci garantovanej zákonom o obetiach preto navrhujeme vytvorenie siete tzv. intervenčných centier. Tento model je založený na previazaní policajnej intervencie s krízovou intervenciou a odbornou pomocou poskytnutou obeti alebo osobe ohrozenej domácim násilím bezprostredne po výskyte domáceho násilia. Polícia do 24 hodín po vykázaní násilnej osoby zo spoločného obydlia informuje intervenčné centrum, a to následne do 72 hodín proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia a ponúkne jej odbornú pomoc.Medzi úlohy intervenčného centra patrí vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia a zostavenie bezpečnostného plánu. Toto vyhodnotenie zhodnotí efektivitu vykázania a umožňuje stanovenie ďalšieho postupu, napr. presun obete zo spoločného obydlia, podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odborne spôsobilé osoby (v odboroch psychológia, sociálna práca a právo) pôsobiace v intervenčnom centre zabezpečujú odbornú pomoc, sprevádzanie obete v trestnom konaní ako aj jej právne zastupovanie. Zároveň intervenčné centrum pomáha obeti kontaktovať iné inštitúcie a riešiť osobnú situáciu aj vďaka psychosociálnej podpore a poradenstvu. Rozhodnutie využiť alebo nevyužiť tieto služby je v plnej miere ponechané na obeti.
    4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosťSúčasná forma financovania akreditovaných subjektov umožňuje poskytnutie dotácie do výšky 50 000 EUR v priebehu jedného roka. Tento model je z dlhodobého hľadiska nevyhovujúci, nakoľko vytvára prostredie neistoty a neumožňuje podporu a zabezpečenie poskytovania kontinuálnej odbornej pomoci, zvyšovanie jej kvality a dostupnosti. Vzhľadom na uvedené navrhujeme doplniť model financovania cez dotácie o možnosť uzavrieť zmluvy na dlhšie obdobie, napr. 3 roky, a to osobitne pre subjekty, ktoré budú pôsobiť ako intervenčné centrá. Uvedené opatrenie umožní vytvorenie siete subjektov poskytujúcich odbornú pomoc, zabezpečí poskytovanie odbornej pomoci na dlhodobej a dostupnej báze a vytvorí tiež priestor na zvyšovanie kvality poskytovanej pomoci.Parlament dnes zároveň posunul ďalej aj novelu dotačného zákona, ktorú predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Návrhom sa odstraňujú nedostatky, ktoré vzišli z aplikačnej praxe týkajúcej sa procesu poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Návrh napríklad spresňuje úpravu zaujatosti člena komisie tak, aby zahŕňala aj blízke osoby a zakladateľov, členov či spoločníkov právnickej osoby, ktorá je žiadateľom. Zároveň otvárame možnosť, aby ak bude mať ministerstvo prostriedky, mohlo členom hodnotiacej komisie, ktorí nie sú zo štátnej správy, vyplatiť odmenu za hodnotenie vzhľadom na časovo náročný proces, ktorý zahŕňa niekoľko dní ústnych vypočutí žiadateľov. Žiadateľom takisto umožníme, aby niektoré potvrdenia, napríklad z konkurzného súdu, mohli predložiť až na rokovanie hodnotiacej komisie, a nie hneď spolu so žiadosťou. Zákon tiež odstraňuje kultúrne aktivity z oprávnených účelov na dotácie ministerstva spravodlivosti, keďže na kultúrne aktivity sú samostatné schémy.

Nahrávanie policajta pri služobnom zákroku

Kontakt s políciou je málokomu príjemný a zvyčajne sa s príslušníkmi polície stretávame v extrémne náročných situáciách. O to horšia je táto situácia v prípade, že policajt vystupuje argoantne alebo dokonca máte pocit, že je zaujatý či postupuje nezákonne. V takom prípade je najlepším dôkazným prostriedkom na dokázanie situácie zvukový, obrazový alebo zvukovo-obrazový záznam z jeho konania. Upozornenie: Na začiatku by sme však chceli zdôrazniť, že tento článok neslúži ako návod na dehonestáciu príslušníkov policajného zboru, ale ako prevencia. Väčšina policajtov sú slušní ľudia, ktorí s vami v prípade potreby dokážu jednať slušne, a preto by ste k nim mali rovnako pristupovať aj vy. Je dôležité si uvedomiť, že na internete koluje veľké množstvo tendenčne zameraných videí, resp. videí, pri ktorých nepoznáme celý kontext, avšak len výsledok danej hádky, resp. konfliktu. Preto sa odporúča, aby ste zapli nahrávanie už v prípade prvých pochybností o zaujatosti či zákonnom prístupe policajta. Z psychologického hľadiska ide, samozrejme, o ďalší stres nielen pre vás, ale rovnako aj pre policajta, ktorý si je vedomý toho, že každé jeho slovo je nahrávané. To môže v konečnom dôsledku veci pomôcť, ale poznáme aj prípady, kedy to naopak, celý prípad zhoršilo. Pre takéto situácie je preto dobré poznať svoje práva a povinnosti súvisiace s nahrávaním zákroku.


Môžem si nahrávať policajta?

Jednoduchá odpoveď – áno, no nie vždy. Prvým dôležitým faktorom je, že policajta si môžete nahrávať v čase výkonu služby. To znamená, že ak by ste si chceli nahrávať vášho suseda, ktorý je policajt, ako kráča z práce domov, možné to nie je. Na druhej strane je však fakt, že každý policajt je v čase výkonu služby povinný strpieť zaznamenávanie výkonu svojej služobnej činnosti na obrazovo­zvukový záznam.  Toto právo však nenájdete nikde v bežnej zákonnej úprave, ale pre jeho odôvodnenie musíte ísť do tzv. judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ten konštatoval vo svojom rozhodnutí  II. ÚS 44/00 z 05.01.2001, že policajti, ktorí sú v službe, sú verejnými činiteľmi. Je však pravdou, že niektorí príslušníci polície sa skúšajú domáhať toho, aby ste ich nenatáčali ustanoveniami Občianskeho zákonníka, avšak v tomto prípade môže ísť len o ich prosbu, nie zákonnú výzvu. Podľa uvedeného rozhodnutia, verejnosť má právo dokumentovať konanie príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, prípadne príslušníkov tzv. obecnej či mestskej polície.

Ako k tomu došlo?

V marci roku 2000 sa v Prešove konala petičná akcia pod názvom “Petícia za vyvesenie tibetskej vlajky”. Na miesto dorazili príslušníci Mestskej polície v Prešove, ktorí zakázali nahrávať kameramanovi policajný zákon s odôvodnením, že nemá povolenie ich natáčať, narúša tým ich súkromie a neprajú si, aby boli bez udelenia predošlého súhlasu pri výkone svojej činnosti snímaní videokamerou. Keďže v danom čase neexistoval predmetný rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky, kameraman poslúchol a nahrávanie vypol. Avšak využil svoje zákonné právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou formou, pričom v podanej sťažnosti uviedol, že toto konanie príslušníkov Mestskej polície v Prešove bol nezákonné a protiústavné. Argumentoval tým, že bolo porušené jeho právo na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V odôvodnení Ústavný súd okrem iného uviedol, že každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou, pričom u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu ich priestoru tzv. súkromnej sféry. V dôsledku toho sa teda primeraným spôsobom znižuje aj ochrana ich osobnostných práv, predovšetkým práva na súkromie. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí ďalej uvádza:

„Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa – zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.”
Príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky si nahrávať môžete počas služobného zákroku. Nie však mimo službu. Foto: JUDr. Peter Dzurilla

Policajt mi nahrávanie zakázal

V praxi sa však stáva, že rôzne druhy verejných činiteľov pri služobnom zákroku či výkone funkcie zakazujú takéto natáčanie s tvrdením, že na ich filmovanie potrebujete povolenie, prípadne sa na osobu, ktorá drží kameru (či mobilný telefón), obrátia s požiadavkou o predloženie novinárskeho preukazu. Odvolávajú sa pritom na ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. – občiansky zákonník, podľa ktorého:

Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Toto ustanovenie je pravdivé a nespochybniteľné. Avšak v prípade príslušníkov polície (či už PZ SR alebo obecnej či mestskej polície) si je potrebné uvedomiť, že v čase výkonu svojej funkcie, resp. v službe sú verejnými činiteľmi, a tým pádom sa nemôžu domáhať plnej ochrany podľa Občianskeho zákonníka z dôvodu, že verejnosti vzniká právo dokumentovať ich konanie, čo konštatoval v uvedenom rozhodnutí aj Ústavný súd Slovenskej republiky. V tomto bode je dôležité podotknúť, že žiaden zákon neustanovuje, ako má novinársky preukaz vyzerať, a teda policajt by ho od vás ani nemal požadovať.

Počas bežnej cestnej kontroly dochádza často k situáciám, kedy policajt nahrávanie zákroku zakáže. Treba sa však vedieť účinne bránniť. Foto: JUDr. Peter Dzurilla

Môže si policajt nahrávať mňa?

Čo však, ak sa ocitneme na opačnej strane barikády a príslušník policajného zboru si začne nahrávať mňa? Novelou zákona o obecnej polícii účinnej od 01.12.2019 sa doplnil aj § 3 o ods. 3 v znení:

„(2) Obecná polícia je oprávnená využívať zvukové, obrazové alebo iné záznamy spracúvané v súlade s osobitným predpisom  na plnenie jej úloh a na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku.“

Takéto oprávnenie však zákon nepripúšťa iba príslušníkom obecnej polície, ale aj príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, konkrétne v zmysle § 69 ods. 2:

“Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.”

a zároveň § 69 ods. 4 a ods. 5, ktorý vyložene upravuje na aké účely tento záznam môžu použiť:

(4) Informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu;27b) iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69da a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona. (5) Informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú verejne prístupné a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru.

To v praxi znamená, že príslušník obecnej, resp. mestskej polície či príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky si vás môže nahrávať s odvolaním sa na uvedené ustanovenia. Na rozdiel od vás však takto vyhotovený záznam nie je oprávnený zverejniť, ale môže ho využiť ako dôkazný prostriedok v prípadnom správnom, priestupkovom, trestnom alebo inom úradnom konaní. Ak by sa takýto váš záznam, ktorý vyhotoví policajt, bez vášho predchádzajúceho súhlasu ocitol na internete, problém môže mať ten, kto tento záznam zverejnil. Príkladom je zastavenie vodiča – dôchodcu, zo strany príslušníkov Policajného zboru v Prešove v roku 2016, ktoré sa stalo hitom internetu – zverejnenie takejto nahrávky je však v rozpore so zákonom, nakoľko daný vodič sa nedopustil žiadneho priestupku ani trestného činu a dokonca tento záznam ani nebol predmetom ďalšieho konania zo strany policajného zboru:


Záver

V zásade platí, že sa voči policajtom treba správať slušne a s rešpektom, nakoľko sú tiež ľudia a ich primárnou úlohou je pomáhať a chrániť. Nie vždy je to však možné a dokonca môžu vznikať aj extrémne komplikované situácie. V takých prípadoch je potrebné použiť nahrávanie príslušníka polície ako nástroj tzv. poslednej záchrany v prípade, že rozumná argumentácia nezaberá. Aj v rámci tohto nástroja však treba zachovať určitú obozretnosť a prípadnú nahrávku použiť ako dôkaz v konaní proti policajtovi. Ich zverejnenie totiž zvyčajne spôsobí autorovi viac škody ako úžitku.

Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi. Na Slovensku má tento fenomén stúpajúcu tendenciu.

Keďže obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie sa radia medzi najvýnosnejšie a najrýchlejšie sa rozmáhajúce druhy organizovanej trestnej činnosti, už viac ako 20 rokov si 23. septembra pripomíname Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi, ktorý bol vyhlásený v januári 1999 na Svetovej konferencii koalície proti obchodovaniu so ženami v Dháke. Sexuálne násilie na ženách a deťoch je pretrvávajúcim fenoménom aj na Slovensku. Dôkazom toho je fakt, že sexuálne vykorisťovanie bolo v SR vlani druhým najčastejším účelom obchodovania s ľuďmi. K 31. 7. 2020 bolo zistených temer 300 trestných činov sexuálneho zneužívania osoby mladšej ako 15 rokov.

Obchodované ženy a deti bývajú bežne sexuálne zneužívané a zažívajú násilie. Na Slovensku sa sexuálne vykorisťovanie drží už druhý rok na druhej najvyššej priečke najčastejších účelov obchodovania s ľuďmi. Alarmujúcim ukazovateľom je, že až polovica z týchto obetí boli deti.


Počet zneužívaných detí stúpa

Zneužívaných detí na Slovensku pribúda
Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Za posledné roky stúpa na Slovensku aj počet sexuálneho zneužívania detí v on-line prostredí, kedy sa deti sexuálnych aktivít zúčastňujú virtuálne, napríklad prostredníctvom live chatu či live video prenosu. Medzi najčastejšie využívané elektronické nástroje patrí sociálna sieť Facebook a jej komunikačná platforma Messenger, slovenské platformy Azet či Pokec, v menšej miere sociálne siete Instagram, Snapchat, Chatstep a TikTok. 3-násobný nárast oproti roku 2015 je totiž evidovaný pri trestnom čine, ktorý opisuje §201a Trestného zákona (…kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom…). Vo väčšine prípadov sú maloletými poškodenými dievčatá s priemerným vekom 13 rokov.

Je neprijateľné, aby boli ženy, dievčatá i malé deti vystavené sexuálnemu vydieraniu, zneužívaniu, obchodovaniu a neľudskému zaobchádzaniu, ktoré je v rozpore so základnými ľudskými právami. Tento deň je príležitosťou pre nás všetkých, aby sme sa hlbšie zamysleli nad spôsobmi, akými môžeme obetiam pomôcť,“ zdôraznil minister vnútra SR Roman Mikulec.

V tomto roku (k 31. 7. 2020) bolo zistených 41 trestných činov sexuálneho násilia (§200 Trestného zákona), a až 284 trestných činov sexuálneho zneužívania podľa §201 Trestného zákona, ktorý hovorí o súloži a inom sexuálnom zneužití osoby mladšej ako 15 rokov, pričom najvyšší nárast evidujeme v marci (celkovo 44 prípadov).

V prípade obetí obchodovania s ľuďmi bolo tento rok na Slovensku osem prípadov sexuálneho vykorisťovania, kde sa obeťami stali ženy, z toho v dvoch prípadoch išlo o dievčatá vo veku 16 rokov (viď. tabuľka). Základné informácie o znakoch obchodovania s ľuďmi, ako aj mnohé ďalšie užitočné informácie môžete nájsť TU.

Ochrana detí pred dôsledkami trestnej činnosti na nich páchanej si vyžaduje pozornosť všetkých osôb, ktoré s dieťaťom prichádzajú do kontaktu. Obetiam sexuálneho zneužívania môžeme  pomôcť tým, že si budeme všímať možné varovné signály. Viac sa dozviete na webovej stránke Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie Zastavme násilie.


Užitočné kontakty:


Tabuľka

2015 – 16 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 3 prípadoch dievčatá vo veku 14 – 17 rokov
2016 – 16 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 3 prípadoch dievčatá vo veku 11 – 13 rokov
2017 – 38 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 9 prípadoch dievčatá vo veku 14 – 17 rokov
2018 – 19 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 7 prípadoch dievčatá vo veku 11 – 16 rokov
2019 – 11 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 6 prípadoch dievčatá vo veku 12 – 16 rokov
2020 – 8 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 2 prípadoch dievčatá vo veku 16 rokov

Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Prezídia Policajného zboru


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva –http://www.minv.sk/?tlacove-spravy

 

Zlepšenie právnej pomoci pre obete trestných činov

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo právnu úpravu, zameranú na posilnenie práv obetí trestných činov a ich ochranu. Na stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou ju 18. septembra 2020 predstavila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí štát garantovať a pripravenou úpravou chceme úroveň tejto ochrany podstatne zvýšiť.

Obete trestných činov majú v trestnej politike štátu osobitné miesto. Musia „prekonať“ celé trestné konanie a následne sú často „nútené“ sa osobitne domáhať náhrady ujmy, ktorá im bola trestnou činnosťou spôsobená. Pri obetiach domáceho násilia je, žiaľ, stále nezriedkavým javom, že obeť nie je pochopená políciou ani prokuratúrou, a teda nemá možnosť, ako sa efektívne brániť.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vyhodnotí doterajšiu úpravu pomoci obetiam trestných činov so zameraním sa na reálnu a včasnú dostupnosť právnej a psychologickej pomoci. Rovnako že prehodnotí doterajšiu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov.

  1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konania
  2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí a zjednodušenie prístupu k odškodneniu
  3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia
  4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosť

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh novely zákona o obetiach trestných činov, ktorej cieľom je zlepšovať prístup k spravodlivosti pre jednu z najzraniteľnejších skupín ľudí, ktorou sú obete trestných činov. Pripravovaná novela sa zameriava na posilnenie práv obetí a ich ochranu pred ďalšou viktimizáciou v nasledujúcich oblastiach:

1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konania

V zmysle platnej úpravy je právna pomoc obetiam poskytovaná v trestných konaniach a v civilných konaniach pri vymáhaní nároku na náhradu škody. V praxi sa však ukázalo, že obete pre komplexné riešenie životnej situácie vzniknutej trestným činom potrebujú právnu pomoc aj v iných civilných konaniach. Ide najmä o konania týkajúce sa návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré chránia obeť pred ďalším kontaktom a viktimizáciou zo strany páchateľa. Preto navrhujeme rozšíriť poskytovanie pomoci pre obete aj na tieto civilné konania.


2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí  a zjednodušenie prístupu k odškodneniu

Pre účely poskytnutia odškodnenia navrhujeme rozšíriť okruh obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti v prípade, ak bola násilným trestným činom spôsobená smrť a o obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma.

Za účelom zjednodušenia prístupu obetí k odškodneniu a minimalizácie rizika viktimizácie spôsobenej konaním pri vymáhaní odškodnenia od páchateľa, budú obete môcť požiadať o odškodnenie od štátu už po začatí trestného stíhania (a nie až po právoplatnom skončení trestného konania ako je tomu teraz). Ministerstvo spravodlivosti SR následne posúdi, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví a rozhodne o priznaní/nepriznaní odškodnenia. Po poskytnutí odškodnenia obeti, prechádza nárok na odškodnenie voči páchateľovi na štát, ktorý ho bude vymáhať od páchateľa.

Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, že obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom (vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy). Navrhovaná úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak bola odkázaná na výživu zomretého.


3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia

Jedným z práv obetí je právo na poskytnutie odbornej pomoci, ktorá je poskytovaná zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Od roku 2018 udelilo ministerstvo spravodlivosti akreditáciu 11 subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Mimo akreditovaných subjektov pôsobia aj subjekty poskytujúce odbornú pomoc, najmä vo forme sociálnych služieb a poradenstva. Tieto subjekty poskytujú pomoc tým obetiam, ktoré ich vyhľadajú a bez koordinácie s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prax ukázala, že v prípade obetí domáceho násilia je veľmi dôležitá práve koordinácia činností medzi subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a  orgánmi činnými v trestnom konaní. Zmyslom a cieľom koordinovaného postupu je zabezpečiť komplexnú ochranu obete, prevenciu ďalšieho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou. 

Pre zabezpečenie prístupu obetí domáceho násilia ku komplexnej odbornej pomoci garantovanej zákonom o obetiach preto navrhujeme vytvorenie siete tzv. intervenčných centier. Tento model je založený na koordinácii činností a previazaní policajnej intervencie s krízovou intervenciou a odbornou pomocou poskytnutou obeti alebo osobe ohrozenej domácim násilím bezprostredne po výskyte domáceho násilia. Účelom koordinovaného postupu je zabezpečenie komplexnej ochrany obete, prevencia ďalšieho domáceho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou.

Previazanie policajnej a krízovej intervencie je založené na výmene informácií, kedy polícia do 24 hodín po vykázaní informuje intervenčné centrum, a to následne do 72 hodín proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia a ponúkne jej služby krízovej intervencie.

Medzi úlohy intervenčného centra patrí vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia a zostavenie bezpečnostného plánu. Toto vyhodnotenie zhodnotí efektivitu vykázania a umožňuje stanovenie ďalšieho postupu, napr. presun obete zo spoločného obydlia, podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odborne spôsobilé osoby (v odboroch psychológia, sociálna práca a právo) pôsobiace v intervenčnom centre zabezpečujú odbornú pomoc, sprevádzanie obete v trestnom konaní ako aj jej právne zastupovanie. Zároveň intervenčné centrum pomáha obeti kontaktovať iné inštitúcie a riešiť osobnú situáciu aj vďaka psychosociálnej podpore a poradenstvu. Rozhodnutie využiť alebo nevyužiť tieto služby je v plnej miere ponechané na obeti.


4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosť

Súčasná forma financovania akreditovaných subjektov umožňuje poskytnutie dotácie do výšky 50 000 EUR v priebehu jedného roka. Tento model je z dlhodobého hľadiska nevyhovujúci, nakoľko vytvára prostredie neistoty a neumožňuje podporu a zabezpečenie poskytovania kontinuálnej odbornej pomoci, zvyšovanie jej kvality a dostupnosti. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme upraviť financovanie a zabezpečiť ho prostredníctvom zmlúv uzatváraných na dlhšie obdobie, napr. 3 roky. Uvedené opatrenie umožní vytvorenie siete subjektov poskytujúcich odbornú pomoc, zabezpečí poskytovanie odbornej pomoci na dlhodobej a dostupnej báze a vytvorí tiež priestor na zvyšovanie kvality poskytovanej pomoci.



Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2920

Sexuálni predátori na internete

Sexuálni predátori predstavujú v prostredí internetu veľkú hrozbu pre deti a tínedžerov. Na sociálnej sieti si vytvoria profil, v rámci ktorého komunikujú s maloletými. Tí sa tešia záujmu zo strany opačného pohlavia či nových kamarátov, v komunikácii pokračujú a postupne odhaľujú súkromný život. Tu sa však konanie predátorov nekončí. Pre dosiahnutie cieľov vyvíjajú nátlak a pýtajú si intímne fotografie či videá. Páchateľmi (sexuálnymi predátormi) môžu byť dospelí, ale aj maloletí.

Vplyvy digitálnych technológií na každodenný život sú neodškriepiteľné – v pozitívnom aj negatívnom zmysle slova. Pravidelný prístup na internet má viac ako 4,5 miliardy obyvateľov na celom svete, preto je dôležité poznať jeho nástrahy. Tým čelia predovšetkým deti. Virtuálny svet sa stal mimoriadne príťažlivým fenoménom a mladí ho využívajú nielen vo vzdelávacom procese, ale najmä vo voľnom čase.

Je preto namieste uvedomiť si, že okrem chatovania s priateľmi na internete môžu deti naraziť aj na nevhodný obsah alebo správanie iných, často neznámych osôb, ktoré môžu prejavovať predátorské správanie voči maloletým. Sexuálni predátori majú totiž vopred premyslenú taktiku a spôsob manipulácie, na ktorú sa deti či mladí ľudia dajú často nalákať a posielajú neznámym virtuálnym priateľom intímne videá a fotografie.


Následné vydieranie

Zaslaním fotografie či videa však príbeh nekončí. Osoba na druhej strane väčšinou takto získaný materiál použije na vydieranie – či už s finančným, šikanujúcim alebo obťažujúcim motívom. V najhorších prípadoch dochádza k osobnému stretnutiu, ktoré môže končiť sexuálnym obťažovaním alebo zneužitím.

O tomto novodobom fenoméne musíme hovoriť otvorene. Je dôležité, aby boli mladí ľudia informovaní. V komunikácii na sociálnych sieťach nesmú byť prehnane dôverčiví, opatrnosť je na mieste najmä, ak komunikujú s neznámymi ľuďmi. Som rád, že sa tejto problematike venujú naši odborníci, ktorí robia preventívne kampane aj cez sociálne siete,“ zdôrazňuje minister vnútra SR Roman Mikulec.

Podľa európskeho priemeru (EU Kids Online 2020), v uplynulom roku dostalo 22 % detí aspoň jednu správu so sexuálnym obsahom, 21 % detí  bolo  vystavených  sebapoškodzujúcemu a 10 % detí samovražednému obsahu. Ďalej 54 % slovenských detí má tendenciu zveriť sa s takouto skúsenosťou kamarátovi, 31 %  detí  sa  zverí  rodičovi a 22 % by o svojej skúsenosti radšej nepovedalo nikomu.

Ak ste sa stali obeťou sexuálnych predátorov alebo s tým súvisiacej činnosti a chcete získať viac informácií o možnostiach pomoci, obráťte sa na políciu alebo pracovníkov informačných kancelárií pre obete trestných činov v každom krajskom meste osobne, telefonicky, e-mailom alebo prostredníctvom online formulára. Téme sexuálnych predátorov sa v kampani SAY NO! venuje aj Europol, ktorý vytvoril zaujímavé video:


Článok bol pôvodne publikovaný na webe PrevenciaKriminality.sk v spolupráci s  Ministerstvom vnútra Slovenskej republikyhttps://prevenciakriminality.sk/clanok/4-bezpecna-komunita/225-nastrahy-virtualneho-sveta-sexualni-predatori-na-internete