| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Mediácia, Občianske právo, Rodinné právo

Mediácia a rozvod manželstva

Rozvod, aj napriek tomu, že je jednou z najtraumatickejších udalostí v živote človeka, je v dnešnej dobe čoraz bežnejší. Mediátor vás sám o sebe síce nemôže rozviesť, ale môže vám pomôcť vyriešiť mnohé dôležité otázky týkajúce sa porozvodového života. A tým aj zmierniť vaše utrpenie.

Na začiatok je potrebné povedať, že rozvod manželstva je tzv. “statusová vec”, čiže vec, pri ktorej sa mení váš osobný status. Tento status však podľa aktuálnej právnej úpravy môže zmeniť výhradne súd. Aj sudcovia sú však len ľudia a keď vidia, že rozvod nie je neodvratný, môžu do veci vstúpiť. Umožňuje im to aktuálna právna úprava tzv. Civilného sporového poriadku – v zmysle ustanovení § 170 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. je uvedené, že ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. To znamená, že pred prvým pojednávaním môžu byť účastníci konania vyzvaní, aby sa zúčastnili na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

Ak sa spor manželov nepodarí vyriešiť, vec sa vráti späť pred súd. Tým sa však úloha a práca mediátora nekončí, pretože obom sporiacim sa stranám dokáže pri rozvode výrazným spôsobom pomôcť.

Dôvody na rozvod

V bežnej praxi sa veľmi často stáva, že v dnešnej dobe sa ľudia domnievajú, že rozviesť sa môžu aj bez udania dôvodu. Nie je to tak celkom pravda. Rozvod sa síce začína podaním návrhu niektorým z manželov, počas súdneho procesu však sudca skúma, či sú vzťahy medzi manželmi vážne a trvalo rozvrátené. V prípade, že sú, manželstvo tak nemôže plniť svoj spoločenský účel a obnovenie spolužitia manželov je vylúčené.

Súd okrem iného skúma aj príčiny, ktoré viedli k rozvodu medzi manželmi a pri konečnom rozhodovaní na ne prihliada. Pokiaľ sa v manželstve narodili deti, prihliadne vždy aj na ich záujem. Súd rozhoduje autoritatívnym prístupom, a teda existuje veľký predpoklad, že jedna zo strán sa bude cítiť ukrivdená. A bohužiaľ, najviac na to doplácajú deti. Mediátori sú tu na to, aby pomohli nielen vám, ale aj vašim potomkom.

S rozvodom manželstva sa teda logicky vynára hneď niekoľko problémov, ktoré je potrebné riešiť ešte počas rozvodu, prípadne bezprostredne po ňom. Toto sú najčastejšie z nich:

Zánik BSM

Rozvodom manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len “BSM”). Zákon pritom upravuje základné princípy pri rozdelení BSM. V zmysle § 150 Zákona č. 40/1960 Zb. sa pri vysporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý má teda právo požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Prihliadať sa musí aj na potreby maloletých detí, ako aj na to, ako sa manželia starali o rodinu a spoločne nadobudli veci. Logicky sa preto berie zreteľ aj na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vysporiadanie BSM však nie je vecou, ktorá by sa automaticky robila v rámci rozvodového konania. Súd väčšinou ponecháva vysporiadanie BSM na samostatné konanie. Zo zákona môže dôjsť k vysporiadaniu BSM tromi spôsobmi: 1. súdnym rozhodnutím, 2. uplynutím lehoty 3 rokov, 3. dohodou. Práve tretí spôsob je najvýhodnejšou formou vysporiadania BSM, a to aj napriek tomu, že sa exmanželia nevedia na začiatku dohodnúť.

So spísaním a uzavretím dohody v takom prípade dokáže pomôcť práve mediátor. Jednou z výhod práve tohto spôsobu je, že sa s protistranou nemusíte stretnúť. V prípade zároveň vystupuje mediátor ako tretia, nezávislá osoba, ktorá si dokáže udržať nadhľad. Vysporiadanie BSM je teda možné urobiť formou Mediačnej dohody podstatne rýchlejšie a lacnejšie, než v rámci ďalšieho dlhého súdneho konania.

Zverenie maloletých detí do starostlivosti

Ak sú v manželstve maloleté deti, súd upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode, najmä určí, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ako sme už spomínali, to sa deje autoritatívnym spôsobom, kedy je víťazom zvyčajne len jeden z rodičov a ten druhý je nespokojný.

V tomto bode je však dôležité poznamenať, že súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je možné nahradiť vzájomnou dohodou rodičov. Práve táto dohoda by sa mala uzatvárať s pomocou mediátora, ktorý je nielen právne ale aj odborne zdatný na jej vypracovanie.

Zároveň je potrebné poznamenať, že v prípade rozvodu môže súd rozhodnúť o obmedzení styku maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho úplne zakázať. Zrejme každý rodič v danej chvíli prežíva nepredstaviteľné pocity. Práve mediačná dohoda o úprave styku s maloletým dieťaťom, ktorá sa uzavrie prostredníctvom mediátora poskytuje menej traumatizujúce a zároveň rýchlejšie riešenie problému. V prípade, že by sa niektorý z rodičov obrátil v tejto veci na súd, zrejme by na nich čakal opätovný zdĺhavý súdny proces.

rozdelenie rodiny
Rozvod je veľmi traumatický hlavne pre deti. Pomôžte im ho prekonať ľahšie a dohodou s bývalým partnerom.
Obrázok od Gerd Altmann z Pixabay

Vyživovacia povinnosť

V rámci tohto spôsobu je možné prostredníctvom mediácie upraviť aj výšku vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom. V prípade, že určené výživné už nepostačuje (napr. kvôli neustále rastúcim cenám), má jeden z rodičov dve možnosti. Prvou je, že sa obráti na súd so žiadosťou o zvýšenie vyživného a opäť naňho čaká náročný proces. Druhou je naopak to, že sa pokúsi s bývalým partnerom/partnerkou dohodnúť mimosúdne, a to prostredníctvom mediácie. Táto možnosť sa zároveň odporúča ako lepšia alternatíva k súdnemu konaniu, keďže je finančne oveľa menej náročná. Nehovoriac o časovej úspore.

Vyživovacia povinnosť sa však nemusí týkať iba maloletých detí. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sa sám uživiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa jeho schopností a možností. Ako sme uviedli vyššie, opäť je to prípad, ktorý je možné riešiť v rámci mediácie.

Hmotná núdza

Po rozvode sa môže stať, že sa jeden z partnerov sa ocitne v hmotnej núdzi. Tým pádom nie je schopný pokryť ani základné náklady nielen na súdne konanie, ale ani na mediáciu. Aj v tomto prípade vám však mediátor dokáže pomôcť. Ako na to? Je potrebné postupovať v zmysle Zákona č. 327/2005 Z. z o  poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

V praxi to znamená, že dotyčný manžel sa musí najskôr obrátiť na Centrum právnej pomoci. To rozhodne o tom, či je tento prípad vhodný na mediáciu, resp. súdne konanie a odporučí vám aj miestne príslušného bydliska mediátora pre váš okres.

Záver

Nikto nechce prísť o svojho partnera – rozvod je jednoducho traumatizujúca skúsenosť. Ak už však k rozvodu dôjde, je dôležité pre vnútorný pokoj a vyrovnanosť oboch manželov, ale aj detí, snažiť sa minimalizovať škody. Mediátor vás síce rozviesť nedokáže, no dokáže vám pomôcť prekonať tie aspekty rozvodu, ktoré by bolestivý proces len naťahovali. Naša prax ukázala, že pri väčšine opisovaných prípadov dôjde vďaka kvalitnému mediátorovi k vzájomnej dohode.

| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Mediácia, Občianske právo, Pracovné právo

Nevyplatenie mzdy a odstupného

Pri skončení pracovného pomeru sa občas stáva, že nedôjde k vyplateniu časti, prípadne celej mzdy za obdobie, ktoré zamestnancovi prináleží. Nevyplatenie mzdy a odstupného je jedným z najbežnejších konfliktov, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ. Vo svojej podstate je to konflikt, ktorý je úplne bežný, avšak bývalý zamestnanec ho musí so zamestnávateľom riešiť. Má na to hneď niekoľko možností.

Ako správne postupovať?

V zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Riešenie mimosúdnymi prostriedkami – mediáciou

V prípade, že zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu, máme pre vás krátky návod, ako môžete pri jej získaní postupovať.
  • 1. Krok: Zamestnanec vyzve zamestnávateľa doporučeným listom na vyplatenie mzdy v určenej lehote.
  • 2. Krok: Ak zamestnávateľ napriek výzve svoje záväzky nesplní – môže zamestnanec využiť služby mediátora. Cestou mediácie sa pokúsi vzájomnou dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom docieliť dohodu o vyplatenie mzdy v zmysle Zákona o mediácii. Mediačná prax nám ukazuje, že skúsený mediátor dokáže spor vyriešiť už v tomto bode.
  • 3. Krok: Pokiaľ bola mediácia neúspešná, zamestnanec zašle doporučeným listom tzv. predžalobnú výzvu na vyplatenie mzdy v určenej lehote. V predžalobnej výzve je vhodné uviesť, že v prípade nevyplatenia mzdy bude nasledovať podanie trestného oznámenia. S tým súvisí upozornenie na podanie platobného rozkazu, vymáhanie dlžnej mzdy súdnou cestou a podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.
  • 4. Krok: Ak zamestnávateľ ani v tomto bode dobrovoľne nesplní svoj záväzok, neostáva zamestnancovi nič iné, ako pristúpiť k súdnemu riešeniu sporu.

Riešenie prostredníctvom súdneho konania

Je dôležité poznamenať, že ak sa zamestnanec rozhodne riešiť nevyplatenie mzdy súdnou cestou, mal by sa obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti. Väčšina pracovných sporov môže trvať dlhé mesiace, až roky. V prípade, že ste závislý od nevyplatenej mzdy, určite vám to zo zlej situácie nepomôže. Keďže však mimosúdne riešenie sporu zlyhalo, bývalému zamestnancovi neostáva nič iné. Aj v tomto prípade odporúčame postupovať v niekoľkých krokoch:
  • 1. Krok: Zamestnanec musí podať trestné oznámanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Nevyplatenia mzdy a odstupného. To sa robí na základe ustanovení § 214 Zákona č. 300/2005 Z.z. – Trestného zákona. Skutková podstata je definovaná nasledovne: “Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.”
  • 2. Krok: Zamestnanec podá na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. V prípade, že s ním zamestnávateľ nebude súhlasiť, musí podať voči rozkazu odpor v stanovenej lehote.
  • 3. Krok: Zamestnanec je oprávnený podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Inšpektorát práce síce nemá oprávnenie vymôcť pre zamestnanca dlžnú sumu, avšak môže pristúpiť ku kontrole. Minimálne takýmto podnetom pomôžete iným, aby sa v budúcnosti neocitli vo vašej koži.
 
nevyplatenie mzdy a odstupneho
Riešenie nevyplatenia mzdy a odstupného súdnou cestou môže byť zdĺhavé. Ak však zlyhá mimosúdne riešenie, je to jediná cesta, ako sa k svojej mzde dostať.

Niekoľko praktických upozornení

Dôležité je si uvedomiť, že pokiaľ vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady atď., nemusíte preňho ďalej pracovať. V tomto bode je potrebné argumentovať ustanoveniami § 69 ods. 1 písm. b) Zákona č. 311/2001 Z. z. – Zákonníka práce. Toto ustanovenie uvádza: “Zamestnanec môže pracovný pomer skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.” Ak sa rozodnete skončiť pracovný pomer, máte prirodzene nárok na náhradu mzdy. Ide o sumu vášho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Dôležité je však upozorniť na fakt, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa musí uskutočniť v platnej lehote. Zamestnanec je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca, odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. V praxi to znamená, že ak vám od momentu, kedy ste sa dozvedeli o nevyplatení mzdy zamestnávateľ nevyplatí mzdu, vaše právo na okamžité skončenie pracovného pomeru zaniká.

Záver

Nevyplatenie mzdy a odstupného je prirodzene veľmi nepríjemná situácia, ktorú však musíte riešiť. Ak sa už do nej raz dostanete, odporúčame vám, aby ste sa pokúsili najskôr využiť všetky možnosti mimosúdneho riešenia sporu. V praxi platí, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Pokiaľ sa dve strany chcú dohodnúť, ale nevedia si prísť na meno, najlepšou formou riešenia je mediácia. Ak ani to nepomôže, neostáva vám nič iné, než sa obrátiť na súd. Ten môže a nemusí rozhodnúť vo váš prospech, v závislosti od rôznych okolností.
| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Mediácia, Občianske právo

Ako riešiť klebety a ohováranie?

Klebety a ohováranie je niečo, čo nahnevá asi každého. Asi každý z nás už niekedy v živote zažil situáciu, kedy sa stal terčom ohovárania alebo zažil, keď niekto iného ohováral. Pravdou je, že každá takáto skúsenosť je maximálne nepríjemná. Vo väčšine prípadov však mnohí netušia, ako sa voči takýmto konkrétnym činom iných jedincov efektívne brániť. V nasledujúcich riadkoch vám vysvetlíme, ako je možné riešiť takto vzniknutý spor k všeobecnej efektivite.

 

Možnosti riešenia

Vo všeobecnosti existuje niekoľko rôznych riešení, ako sa s klebetami a ohováraním vysporiadať. Niekedy postačí, ak dotyčného konfrontujete, prípadne upozorníte, že o jeho aktivitách viete. V prípade, že to nepomôže, existuje niekoľko spôsobov, ako vec vyriešiť:

  1. Riešenie prostredníctvom mediácie.
  2. Podanie oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na polícii.
  3. Podanie žaloby na súde.

Pravdou je, že v prípade druhej a tretej možnosti sa musíte obrniť trpezlivosťou a častokrát aj právnym zástupcom, aby ste danú vec vyriešili. Veľmi ľahko sa môže stať, že termín pojednávania bude určený až o niekoľko mesiacov neskôr. Zároveň prípadné priestupkové konanie na príslušnom okresnom úrade situáciu nevyrieši a problémy aj napriek tomu pretrvávajú.

V rámci tohto článku sa preto zameriame na prvý zo spôsobov, a teda riešenie sporu, resp. ohovárania a klebiet prostredníctvom mediácie. Dôležité je si uvedomiť, že šírenie klebiet upravuje spôsob, akým sa správame v našom každodennom živote. Ovplyvňuje to v konečnom dôsledku naše rozhodovanie a častokrát sme po prvotnej negatívnej skúsenosti viac náchylní k tomu byť v rozhodnutiach opatrnejší, resp. spochybňovať samého seba.

Samozrejme, ohováranie v zamestnaní, v škole alebo v kolektíve nie je nič iné ako manifestácia moci zo strany niekoho iného. Ak tomu venujeme zvýšenú pozornosť, pochopíme, čo sa snaží dotyčný svojimi klebetami dosiahnuť. Často sa pri klebetách zamýšľame nad tým, prečo to dotyčný robí a snažíme sa pochopiť jeho pohnútky. Tie sú však vo svojej podstate vo veľkej miere prejavom sebectva, a preto si musíme uvedomiť, že dotyčnému ide väčšinou o jeho vlastný prospech.

Právna úprava

Pri riešení klebiet či ohovárania je potrebné vedieť, že takéto konanie nie je v súlade s právnym poriadkom. Keďže právna úprava je pomerne pestrá, vyberieme kľúčové časti.

Ohováranie a klebety ako priestupok

V prvom rade nie je ohováranie či klebetenie o inom v súlade so Zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len “Priestupkový zákon”). V rámci § 49 ods. 1 pís. a je uvedené “Priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.“

Toto je, samozrejme, len jedna časť a v rámci ohovárania sa vieme oprieť aj o ďalšie ustanovenia priestupkového zákona. V praxi je tu napr. § 49 ods. 1 pís. d), kde sa uvádza: “Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie (…) , nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.“.

Tieto priestupky sú v rámci zákona riešené pred miestne príslušným okresným úradom v tzv. správnom konaní. V týchto prípadoch je možné páchateľovi priestupku iba uložiť pokutu vo výške od 33 eur do 99 eur. Uloženie pokuty však váš problém nerieši. Prax nám ukazuje, že vo väčšine priestupkových konaní sa po uložení pokuty konflikt nekončí, ale naopak dochádza k jeho eskalácii. To je zapríčinené nízkym trestom a represiami zo strany správnych orgánov.

Ohováranie a klebety ako trestný čin

Pokiaľ k eskalácii konfliktu dochádza aj naďalej, občan má právo brániť sa v trestnom konaní. To veľmi konkrétne upravuje Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a to definíciou skutkovej podstaty ohovárania: “Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“, pričom Trestný zákon presne upravuje výšky trestu podľa osobitných situácií.

Právna prax však ukazuje, že samotné dokazovanie pred súdom v týchto prípadoch je veľmi zložité, a to najmä z dôvodu neochoty svedkov, strachu z narušenia komunitných vzťahov a pod. Zároveň je dôležité podotknúť, že takýto proces by sa mohol vliecť dlhé roky s neistým výsledkom pre všetky zúčastnené strany. V tomto bode je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie je spoplatnené a už len pri podávaní návrhu je potrebné, aby navrhovateľ zaplatil tzv. súdny poplatok vo výške 66 eur.

Ochrana osobnosti

Zároveň je poškodený oprávnený podať aj Žalobu na ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka v zmysle § 11: “Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.” a zároveň v zmysle § 13 ods. 1 “Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súdy vám teda priznávajú ako fyzickej osobe právo na súdnu ochranu voči tým konaniam, ktoré zasahujú do vašej cti, a to konaním na súde a domáhaním sa upustenia od neopráveného zásahu do práva na ochranu osobnosti.

Pri súdnom konaní je dôležité upozorniť na to, že  zákon tu poskytuje ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Zákon chráni fyzickú osobu najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé tvrdenia, tvrdenia znižujúce mravný profil fyzickej osoby, jej vlastnosti, zmýšľanie a správanie), a to bez rozdielu, akými prostriedkami k nemu dôjde (slovom, obrazom a akýmkoľvek iným konaním). Málokedy sa však stáva, že proces sa v týchto prípadoch končí v prvostupňovom konaní a vo väčšine prípadov nasleduje odvolanie na príslušnom krajskom súde. Ak počítate teda s tým, že súd vyrieši váš problém rýchlo a lacno, môžete na to zabudnúť.

Dôležité je poznamenať, že súdne konania v týchto sporoch sa viažu na súdne poplatky, právne zastupovanie atď. (tzv. trovy konania), ktoré vás môžu výjsť až na tisíce eur a roky strávené na súdnych pojednávaniach.

Prečo je výhodné riešiť klebety a ohováranie mediáciou?

Základnou výhodou mediácie je jej rýchlosť. V zmysle Zákona č. 420/2004 o mediácii § 14 ods. 8 sa mediácia končí uplynutím 90 dní v prípade mediácie spotrebiteľského sporu a v ostatných prípadoch uplynutím šiestich mesiacov od začatia mediácie. Keďže klebety a ohováranie nie sú spotrebiteľským sporom, mediácia sa skončí najneskôr do polroka. Mediačná prax však v mnohých prípadoch ukazuje, že práve tieto prípady sú riešiteľné na prvom, resp. druhom mediačnom sedení, čo môže byť v praxi do jedného až dvoch týždňov.

Ďalšou výhodou okrem časovej úspory je aj finančná úspora. Ako sme spomínali, v prípade súdneho konania môže ísť až o tisícky eur. V rámci mediácie obvykle ide o podstatne nižšie sumy, ktoré dosahujú iba zlomok nákladov, ktoré by stranám vznikli pred súdom. Keďže na mediácii sa obe strany zúčastňujú dobrovoľne, je predpoklad, že si rozdelia aj náklady, ktoré vzniknú mediáciou.

Poslednou, avšak nie najdôležitejšou výhodou mediácie je mlčanlivosť a neverejnosť konania. Zatiaľ čo pri súdnom konaní sa na hádkach môžu prísť zabaviť aj vaši neprajníci, na mediácii sa zúčastňujú iba dotknuté osoby. Mediácia je neverejná. Dôležitým aspektom mediácie je však aj fakt, že všetky zúčastnené strany, a teda nielen mediátor, ale aj rozhádané osoby, majú v zmysle § 5 Zákona č. 420/2004 o mediácii povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou.

Záver

Aj napriek tomu, že klebety a ohováranie sú bežnou súčasťou života, netreba sa báť voči nim efektívne brániť. Určitú formu obrany preto predstavuje súdne konanie, ktoré je však zdĺhavé a finančne náročné. Ideálnou alternatívou je v tom prípade mediácia. Tá vám nielen poskytne časovú a finančnú úsporu, ale zároveň aj dôvernosť. Na to, aby sa však problém vyriešil touto cestou, musí byť vôľa a ochota oboch strán.

| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Občianske právo

Aký je rozdiel medzi právnikom a advokátom?

V bežnom živote sa veľmi často stretávame s používaním pojmu právnik a advokát ako vzájomných synoným. Nie je tomu však tak a tieto termíny sú od seba značne rozdielne. Preto sa skúsme pozrieť na to, kto je vlastne kto… a že existuje celé spektrum právnikov, o ktorých laici väčšinou ani len netušia.

Druhy právnických povolaní

Je to rovnako ako s podnikaním – každý živnostník je podnikateľ, no nie každý podnikateľ je živnostník. Podobná rovnica platí aj pre vzťah právnik / advokát. Každý advokát je právnikom, no nie každý právnik je advokátom. Odhliadnuc od toho faktu, že v tejto časti sa bavíme len o advokátoch, treba si uvedomiť, že existuje celé spektrum právnických povolaní, nielen výkon advokácie – hoci je najlukratívnejší.

S tým súvisia aj rôzne druhy právnických povolaní, ktoré môže právnik vykonávať. Medzi ne patria hlavne:

  • advokát
  • notár
  • exekútor
  • mediátor
  • probačný a mediačný úradník
  • vyšší súdny úradník
  • prokurátor
  • sudca
  • rozhodca

Kto je to právnik?

Právnik je ten, kto ukončil vysokoškolské štúdium na niektorej z právnických fakúlt na Slovensku v štúdijnom odbore právo, alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Vysokoškolské štúdium v Slovenskej republike sa končí na všetkých fakultách s titulom magister (Mgr.), pričom je možné, aby si ho právnik rozšíri ešte o akademický titul doktora práv prostredníctvom rigoróznej skúšky za ktorej úspešné absolvovanie mu je priznaný titul doktor práv (JUDr.). Rigorózne konanie spočíva vo vypracovaní písomnej rigoróznej práce a následne sa podrobí štátnej skúške zo zvoleného právneho odboru.

Právnici, advokáti, notári, exekútori, sudcovia či prokurátori sú reprezentanti právnických profesií, pričom v prvom rade musia byť povinne právnikmi. Ide o druhy právnikov, ktorí musia mať povinne dosiahnuté aspoň vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a teda ukončené magisterské štúdium na právnickej fakulte. Absolvovanú rigoróznu skúšku však mať nemusia. Na výkon svojich profesií však musia spĺňať ďalšie prísne podmienky ustanovené osobitnými predpismi. Medzi ne patria napríklad bezúhonnosť, vek, úspešné zloženie požadovaných skúšok, registrácia v konkrétnej profesijnej komore, koncipientská prax a podobne.

Situácie, kedy vás môže pred súdom zastupovať právnik presne ustanoví zákon a takéto zastupovanie sa môže robiť spravidla v občianskych veciach, alebo správnych konaniach, kedy právnik vystupuje v úlohe splnomocneného zástupcu či už podľa občianskeho alebo podľa správneho práva. Rovnako je to aj v prípade zastupovania pred súdom rôznych právnických osôb ako sú napríklad podnikoví právnici.

Kto je to advokát?

Advokát je osobou, ktorá má vyštudované a ukončené právnické vzdelanie a je zapísaný do zoznamu advokátov, vedeným Slovenskou advokátskou komorou. Toto zapísanie mu umožňuje poskytovanie právnych služieb fyzickým alebo právnickým osobám za odplatu. Pre výkon advokácie nie je potrebné, aby mal advokát vykonanú rigoróznu skúšku a teda advokátom môže byť aj človek, ktorý ukončil vysokoškolské právnické vzdelanie na úrovni magister (Mgr.)

Ak sa chce právnik stať advokátom, cesta k advokácii nie je jednoduchá. Musí sa zamestnať u školiteľa = iného advokáta, u ktorého vykonáva tzv. koncipientskú prax. Táto koncipientská prax je aktuálne v dĺžke troch rokov (v minulosti to bolo až 5 rokov, čo sa však na nátlak koncipientov zmenilo), pričom sa počas tohto času vzdeláva a pripravuje na prácu adokáta. Následne musí absolvovať tzv. advokátsku skúšku a zložiť advokátsky sľub v ktorom sa zaviaže k bezúhonnosti a spoľahlivosti. Advokáti majú disciplinárnu, ale aj hmotnú zodpovednosť za spôsobenú škodu a musia byť povinne poistení pre prípad, že vám v rámci povolania spôsobia škodu.

Hlavnou výsadou advokáta je to, že môže byť obhajcom v trestných konaniach (to obyčajný právnik v žiadnom prípade nemôže). Vďaka tomu tým pomáha k uplatňovaniu ústavou garantovaných práv fyzických osôb na právo na obhajobu.

Viac informácií o tom, kto je advokát a podmienky výkonu advokácie je možné získať na stránkach Slovenskej advokátskej komory.