Ako riešiť klebety a ohováranie?

Klebety a ohováranie je niečo, čo nahnevá asi každého. Asi každý z nás už niekedy v živote zažil situáciu, kedy sa stal terčom ohovárania alebo zažil, keď niekto iného ohováral. Pravdou je, že každá takáto skúsenosť je maximálne nepríjemná. Vo väčšine prípadov však mnohí netušia, ako sa voči takýmto konkrétnym činom iných jedincov efektívne brániť. V nasledujúcich riadkoch vám vysvetlíme, ako je možné riešiť takto vzniknutý spor k všeobecnej efektivite.

 


Možnosti riešenia

Vo všeobecnosti existuje niekoľko rôznych riešení, ako sa s klebetami a ohováraním vysporiadať. Niekedy postačí, ak dotyčného konfrontujete, prípadne upozorníte, že o jeho aktivitách viete. V prípade, že to nepomôže, existuje niekoľko spôsobov, ako vec vyriešiť:

  1. Riešenie prostredníctvom mediácie.
  2. Podanie oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na polícii.
  3. Podanie žaloby na súde.

Pravdou je, že v prípade druhej a tretej možnosti sa musíte obrniť trpezlivosťou a častokrát aj právnym zástupcom, aby ste danú vec vyriešili. Veľmi ľahko sa môže stať, že termín pojednávania bude určený až o niekoľko mesiacov neskôr. Zároveň prípadné priestupkové konanie na príslušnom okresnom úrade situáciu nevyrieši a problémy aj napriek tomu pretrvávajú.

V rámci tohto článku sa preto zameriame na prvý zo spôsobov, a teda riešenie sporu, resp. ohovárania a klebiet prostredníctvom mediácie. Dôležité je si uvedomiť, že šírenie klebiet upravuje spôsob, akým sa správame v našom každodennom živote. Ovplyvňuje to v konečnom dôsledku naše rozhodovanie a častokrát sme po prvotnej negatívnej skúsenosti viac náchylní k tomu byť v rozhodnutiach opatrnejší, resp. spochybňovať samého seba.

Samozrejme, ohováranie v zamestnaní, v škole alebo v kolektíve nie je nič iné ako manifestácia moci zo strany niekoho iného. Ak tomu venujeme zvýšenú pozornosť, pochopíme, čo sa snaží dotyčný svojimi klebetami dosiahnuť. Často sa pri klebetách zamýšľame nad tým, prečo to dotyčný robí a snažíme sa pochopiť jeho pohnútky. Tie sú však vo svojej podstate vo veľkej miere prejavom sebectva, a preto si musíme uvedomiť, že dotyčnému ide väčšinou o jeho vlastný prospech.


Právna úprava

Pri riešení klebiet či ohovárania je potrebné vedieť, že takéto konanie nie je v súlade s právnym poriadkom. Keďže právna úprava je pomerne pestrá, vyberieme kľúčové časti.

Ohováranie a klebety ako priestupok

V prvom rade nie je ohováranie či klebetenie o inom v súlade so Zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Priestupkový zákon“). V rámci § 49 ods. 1 pís. a je uvedené „Priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

Toto je, samozrejme, len jedna časť a v rámci ohovárania sa vieme oprieť aj o ďalšie ustanovenia priestupkového zákona. V praxi je tu napr. § 49 ods. 1 pís. d), kde sa uvádza: „Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie (…) , nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.„.

Tieto priestupky sú v rámci zákona riešené pred miestne príslušným okresným úradom v tzv. správnom konaní. V týchto prípadoch je možné páchateľovi priestupku iba uložiť pokutu vo výške od 33 eur do 99 eur. Uloženie pokuty však váš problém nerieši. Prax nám ukazuje, že vo väčšine priestupkových konaní sa po uložení pokuty konflikt nekončí, ale naopak dochádza k jeho eskalácii. To je zapríčinené nízkym trestom a represiami zo strany správnych orgánov.

Ohováranie a klebety ako trestný čin

Pokiaľ k eskalácii konfliktu dochádza aj naďalej, občan má právo brániť sa v trestnom konaní. To veľmi konkrétne upravuje Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a to definíciou skutkovej podstaty ohovárania: „Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.„, pričom Trestný zákon presne upravuje výšky trestu podľa osobitných situácií.

Právna prax však ukazuje, že samotné dokazovanie pred súdom v týchto prípadoch je veľmi zložité, a to najmä z dôvodu neochoty svedkov, strachu z narušenia komunitných vzťahov a pod. Zároveň je dôležité podotknúť, že takýto proces by sa mohol vliecť dlhé roky s neistým výsledkom pre všetky zúčastnené strany. V tomto bode je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie je spoplatnené a už len pri podávaní návrhu je potrebné, aby navrhovateľ zaplatil tzv. súdny poplatok vo výške 66 eur.

Ochrana osobnosti

Zároveň je poškodený oprávnený podať aj Žalobu na ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka v zmysle § 11: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ a zároveň v zmysle § 13 ods. 1 „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.„. Súdy vám teda priznávajú ako fyzickej osobe právo na súdnu ochranu voči tým konaniam, ktoré zasahujú do vašej cti, a to konaním na súde a domáhaním sa upustenia od neopráveného zásahu do práva na ochranu osobnosti.

Pri súdnom konaní je dôležité upozorniť na to, že  zákon tu poskytuje ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Zákon chráni fyzickú osobu najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé tvrdenia, tvrdenia znižujúce mravný profil fyzickej osoby, jej vlastnosti, zmýšľanie a správanie), a to bez rozdielu, akými prostriedkami k nemu dôjde (slovom, obrazom a akýmkoľvek iným konaním). Málokedy sa však stáva, že proces sa v týchto prípadoch končí v prvostupňovom konaní a vo väčšine prípadov nasleduje odvolanie na príslušnom krajskom súde. Ak počítate teda s tým, že súd vyrieši váš problém rýchlo a lacno, môžete na to zabudnúť.

Dôležité je poznamenať, že súdne konania v týchto sporoch sa viažu na súdne poplatky, právne zastupovanie atď. (tzv. trovy konania), ktoré vás môžu výjsť až na tisíce eur a roky strávené na súdnych pojednávaniach.


Prečo je výhodné riešiť klebety a ohováranie mediáciou?

Základnou výhodou mediácie je jej rýchlosť. V zmysle Zákona č. 420/2004 o mediácii § 14 ods. 8 sa mediácia končí uplynutím 90 dní v prípade mediácie spotrebiteľského sporu a v ostatných prípadoch uplynutím šiestich mesiacov od začatia mediácie. Keďže klebety a ohováranie nie sú spotrebiteľským sporom, mediácia sa skončí najneskôr do polroka. Mediačná prax však v mnohých prípadoch ukazuje, že práve tieto prípady sú riešiteľné na prvom, resp. druhom mediačnom sedení, čo môže byť v praxi do jedného až dvoch týždňov.

Ďalšou výhodou okrem časovej úspory je aj finančná úspora. Ako sme spomínali, v prípade súdneho konania môže ísť až o tisícky eur. V rámci mediácie obvykle ide o podstatne nižšie sumy, ktoré dosahujú iba zlomok nákladov, ktoré by stranám vznikli pred súdom. Keďže na mediácii sa obe strany zúčastňujú dobrovoľne, je predpoklad, že si rozdelia aj náklady, ktoré vzniknú mediáciou.

Poslednou, avšak nie najdôležitejšou výhodou mediácie je mlčanlivosť a neverejnosť konania. Zatiaľ čo pri súdnom konaní sa na hádkach môžu prísť zabaviť aj vaši neprajníci, na mediácii sa zúčastňujú iba dotknuté osoby. Mediácia je neverejná. Dôležitým aspektom mediácie je však aj fakt, že všetky zúčastnené strany, a teda nielen mediátor, ale aj rozhádané osoby, majú v zmysle § 5 Zákona č. 420/2004 o mediácii povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou.


Záver

Aj napriek tomu, že klebety a ohováranie sú bežnou súčasťou života, netreba sa báť voči nim efektívne brániť. Určitú formu obrany preto predstavuje súdne konanie, ktoré je však zdĺhavé a finančne náročné. Ideálnou alternatívou je v tom prípade mediácia. Tá vám nielen poskytne časovú a finančnú úsporu, ale zároveň aj dôvernosť. Na to, aby sa však problém vyriešil touto cestou, musí byť vôľa a ochota oboch strán.