Slovensko posiela humanitárnu pomoc do Litvy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

[ad_1]

30. 07. 2021

aid_3619ilustr

Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyšle do Litvy kamión s humanitárnou pomocou. Pomoc je určená na núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie v hodnote viac ako 70 tisíc eur. Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR prispelo 1500 ks hygienických balíčkov v hodnote 12 tisíc eur.

 

Do Litvy prišlo v júli 2021 cez bieloruské hranice viac ako 1800 migrantov z Blízkeho východu a Afriky, ich počet od začiatku roku 2021 predstavuje 25-násobný nárast oproti minulému roku.

Zľava štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner, štátna tajomníčka MZV a EZ SR Ingrid Brocková a kancelár Ústredia ekumenickej a pastoračnej služby OS Jaroslav Balocký

Litva kvôli značnému nárastu nelegálnej migrácie požiadala prostredníctvom agentúry Frontex o posilnenie vonkajšej hranice EÚ. Slovenská republika na túto žiadosť zareagovala a vyslala na litovsko-bieloruskú hranicu 4  príslušníkov Policajného zboru  s vozidlom. Tí budú doplnení o ďalších 2 policajtov od 10. augusta 2021.

Humanitána pomoc pre Litvu

Foto: MV SR, Vladimír Benko

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Najvyšší správny súd už o pár dní realitou

Od 1. augusta začína fungovať Najvyšší správny súd. Inštitúcia s významnými právomocami, ktorá tu dlhé roky chýbala. Nový súd bude chrániť ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Bude preskúmavať dôležité rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa týkajú napríklad dôchodkov, sociálnych dávok, či daňových vecí. Prechádzajú na neho aj niektoré kompetencie z Ústavného súdu SR, keďže bude rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Aj preto sa o ňom právom hovorí ako o malom ústavnom súde. Rovnako bude rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia. A v neposlednom rade bude disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov, notárov, či exekútorov. Tieto jeho právomoci nie sú obyčajné. Naopak, sú zásadné, aby mohla byť vrátená dôvera v inštitúcie a právny štát.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu presadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v rámci veľkého reformného ústavného zákona v oblasti justície, ktorý parlament schválil koncom minulého roka. V hierarchii všeobecných súdov má Najvyšší správny súd rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom Najvyšší správny súd je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a Najvyšší súd SR je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí.

„Ide o sviatok správneho súdnictva,“ uviedol v súvislosti s očakávaným štartom činnosti Najvyššieho správneho súdu jeho predseda Pavol Naď. „V spoločnosti sa nie často deje, že by politická moc, ktorá má prakticky v rukách parlament a vládu, sa nechala kontrolovať inou inštanciou, ktorá môže korigovať jej rozhodnutia. Z tohto pohľadu zriadenie Najvyššieho správneho súdu možno vnímať ako ojedinelú, významnú vec a sviatok pre občanov Slovenskej republiky. Verím, že je to na ďalšie desaťročia a prial by som si, aby to bolo na stáročia,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.

„Som rada, že od 1. augusta začne svoju činnosť Najvyšší správny súd. Je to kľúčová inštitúcia v rámci reformy justície pre vrátenie dôvery v spravodlivosť na Slovensku. Chcem veľmi pekne poďakovať predsedovi Súdnej rady SR a vôbec Súdnej rade SR, pretože mali kľúčovú rolu pri vytváraní Najvyššieho správneho súdu, keďže realizovali výberové konania na sudcov, ktoré tiež takto robili prvýkrát na základe právomoci, ktorá bola vytvorená iba pre kreovanie Najvyššieho správneho súdu. A rovnako treba veľmi pekne poďakovať predsedovi Najvyššieho správneho súdu, ktorý od svojho vymenovania 18. mája 2021 za veľmi krátky čas postavil túto inštitúciu doslova na zelenej lúke,“ uviedla ministerka spravodlivosti M. Kolíková.

Z cieľového počtu 100 zamestnancov, ktorý Najvyššiemu správnemu súdu prognózuje Ministerstvo financií SR, sa za veľmi krátky čas podarilo obsadiť už 62 miest. S týmto počtom zamestnancov začne Najvyšší správny súd od 1. augusta 2021 svoju činnosť. Ďalšie výberové konania sú v procese.

„Bolo vypísané výberové konanie na 13 miest asistentov sudcov, na ktoré sa hlási 60 ľudí. Pozícia asistenta je veľmi významnou osobitne v tejto situácii, keď sudcovia potrebujú odbornú pomoc erudovaných mladých právnikov zameraných na správne súdnictvo tak, aby mohli dopomôcť predovšetkým k likvidácii ťažkej záťaže, ktorú budeme mať hneď na štarte, a to je zhruba 2000 spisov kasačnej agendy, ktorú presne v tomto týždni preberáme z Najvyššieho súdu SR,“ doplnil predseda Najvyššieho správneho súdu P. Naď.

„Teším sa z nového zboru sudcov, teším sa z nového zboru odborného personálu a verím, že v najbližšom období, kedy bude Najvyšší správny súd vykonávať svoju činnosť, nám ukáže, že jeho zriadenie bol správny krok a že je to dôležitá inštitúcia,“ uzatvorila ministerka M. Kolíková.


Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Podcast ZVNÚTRA O VNÚTRE s pilotkou Leteckého útvaru MV SR, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

[ad_1]

22. 07. 2021

podcast-pilotka1

Žena a pilotka? Prečo nie. V štvrtom podcaste Ministerstva vnútra SR ZVNÚTRA O VNÚTRE si môžete vypočuť rozhovor s pilotkou Leteckého útvaru MV SR Eliškou Zwirnovou. Tu sú jej slová: „Nevidím rozdiel, či sedím v aute alebo v lietadle.“

  • kedy zatúžila stať sa pilotkou
  • ako sa k jej povolaniu postavili rodičia
  • či musí mať pilot vyštudovanú vysokú školu
  • či sa kontroluje psychický stav pilotov
  • čo hovorí na tlieskanie pasažierov po pristátí.

 

podcast-pilotka2

Ministerstvo vnútra SR spustilo podcasty s cieľom priblížiť širokej verejnosti aj takýmto spôsobom samotný rezort a prácu ľudí v ňom. Pripravuje ich Lucia Hurajtová z tlačového odboru MV SR.

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nahrávanie obecných zastupiteľstiev

Zasadnutia obecných zastupiteľstiev v malých, či väčších obciach prinášajú so sebou častokrát veľké vášne, či konflikty. To prirodzene vzbudzuje zvýšený záujem zo strany verejnosti a veľmi často sa tak rieši otázka, či je zákonné nahrávanie obecných zastupiteľstiev či už občanmi alebo priamo obcou.


Všeobecná právna úprava

Zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení výslovne ustanovenie o zvukových, či obrazovo-zvukových záznamoch nerieši, takže môžeme povedať, že ani nerieši nahrávanie obecných zastupiteľstiev. To veľmi často vzbudzuje u poslancov zastupiteľstiev u ktorých je prítomný laický právny prvok, že keďže to zákon nerieši, nahrávanie povolené nie je. Opak je však pravdou.

Všeobecne môžeme tvrdiť, že toto právo je garantované v základnom význame v Ústave Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných veci č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov pre tento Dohovor nadväzujúcich).

Čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

a

Čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Osobný rozsah základného práva na informácie je daný slovom každý. Právo vyhľadávať a prijímať informácie treba pritom chápať ako konanie smerujúce k získaniu, prijímaniu a spracovaniu informácie. Realizácia tohto práva súvisí s uplatnením všeobecnej povinnosti orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti, postupoch, konaniach, rozhodovacích procesoch a rozhodnutiach jednotlivým fyzickým osobám alebo hromadným informačným prostriedkom.


Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd už uviedol (II. ÚS 7/00), že môže existovať situácia pri uplatnení základného práva na informácie, keď ústava ani zákonná právna úprava nevylučujú situáciu, aby oprávnená osoba, prijímala informácie z toho istého zdroja viacerými spôsobmi, a ponechávajú na rozhodnutí každého subjektu, ako právo prijímať informácie uplatní (či si vyhotoví záznam písomne, či využije svoju pamäť alebo či pritom využije technické zariadenie určené na vyhotovenie zvukového záznamu).

V zmysle zákona majú povinné osoby, v tomto prípade mestá a obce, povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Pod túto kategóriu musí teda spadať aj informovanie o zasadnutiach orgánov obce. Zákon, ktorý to v platnom právnom poriadku upravuje je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) – ďalej len „zákon o slobode informácií“.

Obsah práva na informácie ústavný súd vymedzil už tak, že „prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať ju do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať. Právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie zaručuje možnosť získať informáciu priamo zo známeho zdroja na vopred známy účel, ak existuje možnosť informáciu vyhľadať, ako aj príležitosť vyhľadať informácie, ktoré oprávnená osoba bezprostredne nepotrebuje na vopred známy účel, ale dá sa predpokladať, že očakávaná informácia bude pre túto osobu užitočná. Právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie chráni možnosť dostať informácie pasívnym správaním oprávnenej osoby aj možnosť získať informácie aktívnym správaním oprávnenej osoby.“ (II. ÚS 28/96).

V zmysle čl. 26 ods. 5 ústavy sa štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy ukladá povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Týmto ustanovením je zaručená vyššia kvalita práva na informácie, lebo vymedzené subjekty, medzi ktoré bezpochyby patrí aj obecné zastupiteľstvo, majú povinnosť vlastnou činnosťou rozširovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.

Ústava, ale ani zákon o obecnom zriadení však priamo nestanovujú, akým spôsobom je prípustné získavať, vyhľadávať a rozširovať informácie z verejných zasadnutí samosprávnych orgánov.


Nahrávanie obecných zastupiteľstiev a princíp verejnosti

Zasadnutie mestského alebo obecného zastupiteľstva zastupiteľstva ako orgánu samosprávy sa riadi princípom verejnosti, ktorého podstata spočíva v tom, že každý má možnosť získať informáciu o tom, ako konajú, rozhodujú a inak fungujú orgány územnej samosprávy ako súčasť orgánov verejnej moci. Tento princíp znamená aj možnosť zúčastňovať sa na postupoch alebo zasadnutiach takých orgánov územnej samosprávy, ktoré predchádzajú rozhodnutiam alebo rozhodovacím procesom. Obmedziť pôsobenie tohto princípu verejnosti možno len vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu. Uzavrieť výkon verejnej moci pred občanmi je preto prípustné len v prípadoch, v medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 13 ods. 2 a čl. 26 ods. 4 a 5 ústavy). V spojení s uvedeným princípom sa preto môže klásť len otázka, či je niektoré konanie orgánu územnej samosprávy alebo informácia z neho neverejná alebo neprístupná a z akého zákona také obmedzenie základného práva na informácie vyplýva.

Podľa nášho právneho názoru možno s určitosťou tvrdiť, že ústava vo svojom čl. 26, ako aj zákon o obecnom zriadení v § 12 ods. 4 negarantuje právo na informácie iba osobám prítomným na konkrétnom rokovaní mestského zastupiteľstva, ale bez rozdielu všetkým osobám, ktoré sa k informáciám o priebehu a obsahu rokovania môžu dostať rôznym spôsobom. Môže pritom ísť o ústne podanie informácií od prítomných osôb alebo o vypočutie, resp. zhliadnutie vyhotoveného záznamu. Pritom právo na informácie v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy nie je absolútne. Možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.


Nahrávanie obecných zastupiteľstiev a COVID-19

Pandémia koronavírusu priniesla aj novelizáciu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a to konkrétne zaviedla možnosť konania tzv. online zastupiteľstiev, kedy je z dôvodov ochrany verejného zdravia obmedzená účasť verejnosti na online rokovaní zastupiteľstva.

Takéto rokovanie je upravené v § 30f ods. 2 Zákona č. 369/1990 Zb.

(2) Rokovanie obecného zastupiteľstva podľa § 12 možno počas krízovej situácie uskutočniť prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Z rokovania obecného zastupiteľstva podľa prvej vety obec vyhotoví obrazovo-zvukový alebo zvukový záznam, ktorý do 48 hodín po ukončení rokovania zverejní na webovom sídle obce, ak ho má zriadené, a do piatich dní po ukončení rokovania v podobe zápisnice na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, ak ho má zriadené. Obrazovo-zvukový alebo zvukový záznam podľa predchádzajúcej vety obec komukoľvek bezodkladne sprístupní po skončení rokovania.

Z uvedeného je preto zrejmé, že zákon v čase krízovej situácie ukladá obci nie možnosť, ale povinnosť vyhotoviť takýto záznam a následne ho zverejniť. To má potom za následok niekedy aj veľmi vtipné situácie, ktoré sa stanú predmetom výsmechu obyvateľov, prípadne aj celého Slovenska – ako napr. v prípade nadávajúceho poslanca mestského zastupiteľstva v meste Zlaté Moravce.

[presto_player id=1859]
Zdroj: Zomri.sk / Mesto Zlaté Moravce

Aj z tohto ustanovenia zákona o obecnom zriadení je zrejmé, že zachovanie princípu verejnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva musí byť na prvom mieste.


Príklady z praxe a ako sa brániť?

V drvivej väčšine prípadov sa najmä v menších obciach poslanci alebo starosta obce obrazovo-zvukovému snímaniu bránia. V praxi existuje niekoľko modelových situácií, s ktorými sa stretávame najčastejšie:

  • Obecné zastupiteľstvo príjme uznesenie, ktorým zakazuje snímanie obecného / mestského zastupiteľstva alebo iným spôsobom bráni snímaniu.
    • Riešenie: Najideálnejším riešením je v tomto prípade argumentovať, že ide o nezákonné uznesenie a jeho účinnosť bude nadobudnutá až podpísaním starostom obce. Napriek tomu však máte právo toto uznesenie nerešpektovať a pokračovať v snímaní zastupiteľstva. Po skončení zastupiteľstva je potrebné podať podnet na prokuratúru o preskúmanie zákonnosti takto prijatého uznesenia. Prokuratúra už v niekoľkých prípadoch zrušila takto nezákonne prijaté uznesenie, resp. bránenie v snímaní zasadnutia obecného zastupiteľstva. Odporúčame argumentovať napríklad stanoviskom Okresnej prokuratúry v Košice-Okolie pod. č. Pd 45/21/8806-5 alebo Krajskej prokuratúry v Prešove pod. č. Kd 175/21/7700-8. V oboch prípadoch išlo o upozornenie prokurátora na porušenie zákona, pričom prokurátor uvádza: Verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva spočíva nie iba v práve obyvateľa obce zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, ale aj v práve vyhotovovať si z neho záznamy, či už v písomnej, zvukovej, obrazovej, obrazovo-zvukovej alebo v akejkoľvek inej forme. Vyhotovovaniu záznamov nesmú orgány obce žiadnym spôsobom brániť. Obmedzenie práva na vyhotovovanie záznamov nesmie obec pojať ani do svojich vnútorných predpisov, keďže v takomto prípade by sa jednalo o zjavný rozpor s ústavou garantovaným právom na informácie. Vyhotovené záznamy možno ďalej verejnej rozširovať. V prípade, že by ste neuspeli so svojím podaním na prokuratúre, je potrebné obrátiť sa na súd.
  • Člen obecného zastupiteľstva sa ohradzuje, že si nepraje, aby bola jeho tvár alebo iné časti snímané z dôvodu ochrany GDPR a ochrany osobnosti, resp. vyhráža sa podaním žaloby na ochranu osobnosti.
    • Riešenie: V tomto prípade by bola na mieste argumentácia, že poslanci obecného zastupiteľstva boli do svojej funkcie zvolení v riadnych voľbách a teda zložením poslaneckého sľubu sa z nich stali verejní funkcionári, resp. verejní činitelia a tí sú povinní strpieť zvýšenú mieru kontroly nad svojou činnosťou. Tým, že zasadnutie obecného zastupiteľstva je verejným zasadnutím a nachádzajú sa na ňom verejní činitelia, je potrebné uplatňovať judikatúru Ústavného súdu II. ÚS 44/00 z 05.01.2001, ktorá uvádza: „Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.”. Na namietanie starostu obce, ktorý je podľa zákona verejným činiteľom je preto potrebné použiť príslušnú judikatúru, pričom starosta je povinný pri výkone svojej funkcie ako verejného činiteľa strpieť takéto snímanie.

Znakom toho, že k týmto neželaným javom stále a opakovane dochádza je napríklad zápisnica zo zasadnutia istej obce, kde je uvedené:

Zdroj: Zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Michaľany z 18.06.2021

a

V tomto bode je potrebné podotknúť, že osobné údaje, ktoré sú chránené pri GDPR je skutočne potrebné anonymizovať – to sa týka napríklad pri odpredajoch pozemkov do rúk fyzických osôb, kde je spravidla uvedený aj ich dátum narodenia, či adresa. V konečnom dôsledku preto musia byť údaje chránené osobitným predpisom anonymizované. To však neplatí o osobe starostu obce, poslancov alebo osôb prítomných na zasadnutí obecného zastupiteľstva.


Záver

Obecné zastupiteľstvá sú často plné emócií, skúsenosti však hovoria o tom, že prítomnosť videokamery alebo iného nahrávacieho zariadenia mnohokrát dokáže skultúrniť aj laický aspekt na základe ktorého často dokážu fungovať a pracovať orgány samosprávy. V mnohých prípadoch je však potrebné s takýmto záznamom začať a je len otázkou času, kedy si na to príslušní volení zástupcovia zvyknú. Treba však postupovať v súlade so zákonom a predovšetkým sa nenechať zastrašiť rôznymi vyhrážkami, ktoré sú úplne bežnou súčasťou fungovania menších, ale aj väčších samospráv. Práve ustanovenie ústavy, ktoré obsahuje slovo „každý“ toto právo priznáva nielen občanom, ale aj poslancom obecného zastupiteľstva, či dokonca starostovi.

Neformálne stretnutie ministrov pre vnútorné záležitosti EÚ v Slovinsku, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

[ad_1]

15. 07. 2021

slovinsko-minister3

Minister vnútra Roman Mikulec sa 15. júla 2021 zúčastnil na neformálnom stretnutí ministrov pre vnútorné záležitosti EÚ v Brdo pri Kranju v Slovinsku. Zástupcovia rezortov vnútra jednotlivých členských krajín diskutovali o aktuálnych témach súvisiacich s digitálnou evolúciou, migráciou a azylom, ako aj spoluprácou so západným Balkánom. Veľkú časť diskusie venovali ministri aj súčasnosti a budúcnosti schengenu.

 Slovinsko je od 1.7.2021 predsedajúcou krajinou Rady EÚ a vo štvrtok 15. 7.2021 sa tu na neformálnom stretnutí zišli predstavitelia rezortov vnútra, aby diskutovali o aktuálnych témach dotýkajúcich sa vnútornej bezpečnosti. V súvislosti s novým návrhom nariadenia o umelej inteligencii sa rokovalo najmä o potrebe zhodnotiť niektoré výzvy, ktorým čelí oblasť vnútornej bezpečnosti. Umelá inteligencia môže hrať dôležitú úlohu v oblasti riadenia hraníc, polície aj migrácie. Jedným z najvhodnejších príkladov reakcie na technologický rozvoj je iniciatíva Europolu a zriadenie Inovačného laboratória (Europol HUB), ktoré testuje a následne zavádza do praxe nástroje na analytickú činnosť. Bezpečnostný sektor musí byť spôsobilý čo najskôr adekvátne reagovať na technologický pokrok tak, aby nebola vnútorná bezpečnosť ohrozovaná.

Slovinsko ministri vnútra

Azyl, migrácia a s nimi spojené bezpečnostné hrozby, rovnako ako spolupráca so štátmi západného Balkánu sú nielen stálou témou rokovaní ministrov vnútra, ale aj jednou priorít predsedajúceho štátu.

Pandémia priniesla so sebou aj zvýšenie nápadu niektorých druhov kriminality. Medzi mini aj sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí na internete. Vyšetrovanie tohto druhu trestnej činnosti nevyhnutne vyžaduje úzku spoluprácu príslušných orgánov členských krajín.

Podrobne diskutovanou témou bol aj schengenský priestor, ktorý je od migračnej krízy v roku 2015 pod neustálym tlakom a čelí stále novým výzvam. „Minulý rok nám ukázal, že doterajšie snahy o tvorbu bezpečného priestoru, v ktorom si užívame slobodu pohybu a pobytu, sa rozšírili o ďalšiu úlohu, ktorou bude vytvorenie bezpečného, slobodného a zdravého schengenského priestoru,“ podotkol minister vnútra. Len pred niekoľkými týždňami predložila Komisia schengenskú stratégiu. Jej súčasťou je aj legislatívny návrh revízie schengenského hodnotiaceho mechanizmu, ktorého cieľom je včasná identifikácia a odstraňovanie nedostatkov pri implementácii schengenských pravidiel.Revízia Schengenského hraničného kódexu by mala byť ukončená na konci tohto roka a bude reflektovať poučenia z pandémie covid-19. Predpokladá zavedenie núdzového plánovania v prípade závažnej hrozby za použitia záruk, aby potenciálne zavedené kontroly na vnútorných hraniciach ostali proporcionálne a boli najmä opatrením poslednej inštancie.

 „Prajem Slovinsku úspešné predsedníctvo, čakajú naň náročné úlohy ako obnova Európy po koronakríze. Sme pripravení našim slovinským partnerom pri plnení týchto úloh pomôcť, aby „Spoločne. Odolní. Európa, „nezostalo iba symbolickým heslom tohto predsedníctva,“ povedal na záver stretnutia Roman Mikulec.

Slovinsko ministri vnútra

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na olympijské a paralympijské hry do Tokia odchádza aj 15 najlepších športovcov Športového centra polície, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

[ad_1]

14. 07. 2021

olympiada-tokio

Slovenský olympijský a športový výbor spolu so Slovenským paralympijským výborom vysiela na olympijské a paralympijské hry do Tokia, ktoré sa uskutočnia od 23. júla do 8. augusta 2021 a od 24. augusta do 5. septembra 2021, aj 15 najlepších športovcov Športového centra polície. Slávnostný akt sľubu slovenských výprav sa uskutočnil 14. júla 2021 na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave.

 

Pôvodne sa olympijské hry v Tokiu mali konať minulý rok v lete – od 24. júla do 9. augusta. Celosvetová pandémia však zapríčinila ich preloženie na rok 2021. Slovensko tak bude na olympijských hrách v Tokiu reprezentovať 41 najlepších športovcov. Zo Športového centra polície ich bude 15 – Ján Volko, Danka Barteková, Zuzana Rehák Štefečeková, Erik Varga, Jana Špotáková, Marián Kovačócy, Matej Beňuš, Erik Vlček, Samuel Baláž, Adam Botek, Denis Myšák, Ľubomír Pištej a Barbora Balážová.

Člennovia Športového centra polície s ministrom Romanom Mikulcom

Z paralympijských športovcov sú to Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský.
Súťažiť budú v športových disciplínach ako atletika, športová streľba, vodný slalom, rýchlostná kanoistika a stolný tenis.

Prezidentka Zuzana Čaputová a paralympionička Veronika Vadovičová

Na hrách v Japonsku sa zúčastnia aj deviati tréneri zo Športového centra polície.

Minister Mikulec s prezidentkou Zuzanou Čaputovou

Som mimoriadne hrdý na našich športovcov, ktorí svojimi výkonmi a výbornými výsledkami zviditeľňujú našu krajinu vo svete a inšpirujú mládež a ďalšie generácie budúcich slovenských športovcov. Prajem im, aby dokázali na olympiáde dostať zo seba po náročnej príprave a tréningoch to najlepšie. Nech ich húževnatosť, odvaha a šťastie nikdy neopustia,“ ocenil športovcov minister vnútra SR Roman Mikulec.

Športovci

Slovenskí športovci sa do dejiska hier presúvajú postupne podľa dátumu štartu ich súťaží. Na Hrách XXXII. olympiády budú športovci z celého sveta bojovať o 339 medailí. Do programu sa vrátia bejzbal a softbal, novými športami budú športové lezenie, karate, surfing a skejtbording.

Foto: Vladimír Benko, MV SR

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Správy sa budú kontrolovať

Elektronické správy sa v EÚ budú kontrolovať

Európsky parlament schválil kontroverznú kontrolu elektronických správ prijatím novej smernice. Dôvodom je údajné odhaľovanie potenciálnych prípadov sexuálneho zneužívania maloletých osôb a kontrola šírenia detskej pornografie. Elektronické správy sa budú kontrolovať.  Na problém upozornil portál Euractiv.

Elektronické správy sa budú kontrolovať?

Základom celej ePrivacy smernice je to, že provider elektronickej komunikácie má právo skenovať a nahlásiť súkromné správy odoslané v elektronickom priestore, ktoré môžu obsahovať materiály v súvislosti so zneužívaním detí. Zároveň schválil aj technológie, ktoré majú túto kontrolu vykonávať.

Podľa Európskej komisie, za posledný rok bolo nahlásených takmer 4 milióny obrázkov a videí, ktoré obsahovali zneužívanie detí alebo detskú pornografiu. Za rovnaké obdobie bolo pritom podaných 1500 hlásení o pokusoch sexuálnych predátorov pri nadviazaní kontaktu s maloletými. Podľa Europolu sa počas pandémie COVID-19 situácia radikálne zhoršila.

Reálnym odrazom celého problému je aj známy dokumentárny film Barbory Chalupové a Víta Klusáka, ktorý mal premiéru tesne pred pandémiou. Ukazoval totiž, aké jednoduché je pre sexuálnych predátorov nadviazanie komunikácie s deťmi.

[presto_player id=1848]


Strata súkromia?

U mnohých ľudí vzbudilo toto rozhodnutie obavy týkajúce sa ochrany súkromia, pričom argumentujú najmä tým, že sa zasahuje do ich práva na súkromie. Vedomie, že elektronické správy sa budú kontrolovať u mnohých vzbudzuje strach o stratu anonymity v elektronickom priestore. Mnohí z týchto ľudí si však neuvedomuje, že väčšina konverzácii, ktoré vedú elektronickou formou, nemajú zlý úmysel a sú neškodné. Tu sa teda objavuje ďalší argument – ak sú neškodné, prečo by mali byť ich správy kontrolované?

Je potrebné podotknúť, že nebude kontrolovaná každá jedna správa alebo každé slovo. Podľa informácií z Európskej komisie by mal byť obsah filtrovaný prostredníctvom umelej inteligencie. Tá bude pasívnym spôsobom skenovať správy a pokiaľ v nich nájde obsah, ktorý môže byť závadný – v tomto prípade materiály sexuálneho charakteru u maloletých alebo priamo detskú pornografiu, takýto obsah odošle na kontrolu živému človeku, ktorý bude mať za úlohu ho vyhodnotiť. Ak si teda povieme, že elektronické správy sa budú kontrolovať, pôjde akoby o dvojstupňovú kontrolu.

Elektronicské správy sa budú kontrolovať
Počas pandémie COVID-19 sa rapídne zvýšil počet sexuálnych predátorov na internete. Foto: Pixabay

Správa, ktorú odošlete by preto mala ostať výhradne medzi vami ako odosielateľom a prijímateľom, pričom tieto správy by mali byť pasívne skenované. Ak niektoré vzbudia podozrenie na zneužívanie detí, budú odoslané na kontrolu.

Veľkým problémom sa však môže javiť výmena nahých fotografií, tzv. „nudes“ medzi dospelými, či sextingu. Ak umelá inteligencia vyhodnotí tieto správy ako závadné, môžete mať zarobené na poriadny problém vo veci zneužívania maloletých.

Európska komisia očakáva do konca roka návrh komplexných právnych predpisov na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí v online aj offline prostredí.

Vládny cloud je úspešný projekt a záujem o jeho služby stúpa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

[ad_1]

09. 07. 2021

vladny-cloud-logo

Už piaty rok má verejná správa na Slovensku k dispozícii vládny cloud – teda priestor na internete fungujúci na princípe zdieľania infraštruktúry a služieb, kam možno ukladať všetky druhy informácií. Prípravu vládneho cloudu odsúhlasila vláda ešte v roku 2015 rozhodnutím o centralizácii dátových centier štátu do dvoch hlavných centier – na ministerstve financií a na ministerstve vnútra.

Vládny cloud je komplexný systém s jedným štandardizovaným prostredím, ktorý postupne nahrádza prevádzku množstva štátnych serverovní. Tie navyše  fungujú na rôznych platformách, pričom systémy, ktoré prevádzkujú, nie sú vždy naplno využívané. Vládny cloud poskytuje hardvér, pamäť, či dátové úložiská štátnym používateľom, ktorým tak odpadá starosť napríklad o sieť, či bezpečnosť a zálohovanie. Každá štátna inštitúcia si z katalógu služieb cloudu vyberie to, čo jej vyhovuje. Ak služba v danom čase neexistuje, cloud vybudovaný na princípe škálovateľnosti, ju dokáže rýchlo zabezpečiť. Ako každé riešenie fungujúce na zdieľaní, významne šetrí čas, námahu i peniaze a to pri splnení špecifických požiadaviek na architektúru a bezpečnosť štátnych systémov, ktoré legislatívne upravuje zákon o eGovernmente.

Infraštruktúra  a služby nevyhnutné na prevádzku štátnych informačných systémov sú zdieľané a teda lepšie využívané –  z pohľadu celkových investícii do IT teda spotrebúvajú menej prostriedkov. Úspory sú  značné: predstavujú približne tretinu prevádzkových nákladov.

Dáta v úložiskách informačných systémov prevádzkovaných vo vládnom cloude chránia najmodernejšie technológie. V porovnaní s komerčnými cloudovými riešeniami majú slovenskí občania istotu, že ich osobné dáta v štátnych informačných systémoch neopustia územie SR, čo je mimoriadne dôležité v časoch čoraz sofistikovanejších kybernetických útokov a hybridných konfliktov. Naopak, v prípade kritických situácií sú dáta operatívne dostupné autorizovaným zložkám štátu.

Vládny cloud ministerstvo vnútra vybudovalo z eurofondov v rámci OP Integrovaná infraštruktúra

Projekt  v hodnote 45 miliónov eur hodnotíme ako úspešný. Služby vládneho cloudu aktuálne využíva vyše 40 štátnych odberateľov z radov ministerstiev a ďalších inštitúcií. „V cloude je prevádzkovaný napríklad projekt sčítania obyvateľov, celá agenda elektronických občianskych preukazov, register právnických osôb či množstvo projektov Národného centra zdravotníckych informácií SR – celkovo vyše 120 rôznorodých projektov,“ uviedol štátny tajomník MV SR Ján Lazar. Záujem o služby cloudu je permanentný a stúpajúci, preto pracujeme na rozšírení jeho kapacít, a to v rámci ďalšieho projektu z eurofondov v hodnote 25 miliónov eur.

Cloud MV SR

Ministerstvo vnútra služby vládneho cloudu neustále vylepšuje a rozširuje na základe požiadaviek klientov. Katalóg služieb postupne rozšírime pomocou vývojárských open source platforiem /DevOps-Jenkins, Bulk imports, Kubernetes/, ktoré využívajú a rozvíjajú aj najväčšie technologické giganty. Prispeje to k škálovateľnosti poskytovaných služieb  a odstráni mnoho obvyklých ručných zásahov. V rámci nových funkcionalít a optimalizácie procesov sprístupníme služby reportingu či  fulltextového vyhľadávania. Zjednodušíme a zrýchlime objednávanie cloudových služieb – pri malých projektoch ich ministerstvo vnútra bude schvaľovať do niekoľkých hodín.

 

 

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Podcast ZVNÚTRA O VNÚTRE – aktuálne s profesorom Vladimírom Krčmérym, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

[ad_1]

09. 07. 2021

hurajtova-krcmery

Rozhovory pre podcast Zvnútra o vnútre  pripravuje Lucia Hurajtová z tlačového odboru, ktorá má s touto prácou bohaté skúsenosti vďaka svojmu pôsobeniu v médiách. V treťom podcaste sa porozprávala s infektológom a členom Ústredného krízového štábu prof. Vladimírom Krčmérym.

  • prečo sa profesor Krčméry rozhodol odísť zo Slovenska do bezpečia,
  • o útokoch na odborníkov pre očkovanie,
  • či vakcína chráni proti smrti a ťažkému priebehu ochorenia,
  • prečo musia nezaočkovaní, strpieť časté testovanie, aby sme sa vyhli lockdownu a preplneným nemocniciam,
  • čo si myslí o práci silových zložiek v boji proti pandémii.

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Úloha sudcov a sudkýň pri zlepšovaní rodinnoprávnej agendy je nezastupiteľná

Nájsť účinný spôsob a prísť s konkrétnymi opatreniami pre zlepšenie procesov v rámci rodinnoprávnej agendy na súdoch považujeme za veľmi dôležité a intenzívne  pracujeme na zavádzaní nového prístupu k súdnym sporom s maloletými. Nastavovať tento nový prístup môžeme najmä vďaka sudcom a sudkyniam, ktorí sa agende venujú a prinášajú potrebné, konkrétne vstupy a skúsenosti z praxe, ako aj vďaka spolupracujúcim odborníkom a odborníčkam z radov mediátorov a psychológov.

V závere minulého týždňa sme podporným pracovným stretnutím pre sudcov a sudkyne z pilotných súdov zavádzajúcich multidisciplinárny prístup v poručenskej agende a sudcov a sudkyne zo súdov, ktoré sa o tento nový prístup zaujímajú, uzavreli ročný cyklus podpory pre súdy v tejto problematike realizovaný v spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu. Ďakujeme sudcom a sudkyniam, s ktorými sme mali možnosť sa stretávať, za záujem, energiu, odbornosť a zápal pre zlepšovanie procesov v náročnej oblasti poručenskej agendy.

Treba povedať, že len vďaka spolupráci so sudcami, sudkyňami ako aj vyššími súdnymi úradníkmi a úradníčkami venujúcimi sa tejto agende a spolupracujúcim odborníčkam z radov mediátorov a psychológov mohla vzniknúť nová metodika  tzv. multidisciplinárneho prístupu v poručenskej agende inšpirovaná tzv. Cochemskou praxou. Obsah metodiky vychádza z činnosti pracovnej skupiny pre rodinnoprávnu agendu v projekte AUDIT, ktorá má za cieľ zlepšiť priebeh súdnych konaní  v prípadoch, týkajúcich sa práv a povinností rodičov k deťom a súčasne zo skúseností a z pripomienok od odborníkov, ktorí boli zapojení do riešenia poručenskej agendy multidisciplinárnym prístupom a ktorí rovnako významne prispeli pri tvorbe tejto metodiky. Uvedená pracovná skupina začala svoju činnosť už v roku 2018  a okrem zástupcov ministerstva spravodlivosti sa stretnutí zúčastňovali sudcovia, vyšší súdni úradníci, zástupcovia Ústredia práce, soc. vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcovia psychológov a odborníkov na duševné zdravie, mediátorov, advokátov a iní zástupcovia odbornej verejnosti. Posledný rok sa do spolupráce na kvalitnej podpornej metodike pripojila Nadácia Zastavme korupciu. Verejnosti bude metodika predstavená po odsúhlasení zástupcami pilotných súdov v rámci pracovnej skupiny a zakomponovaní navrhnutých zmien. Všetkým zúčastneným odborníčkam a odborníkom ďakujeme a tešíme sa z výsledku spoločnej práce.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky