Ministerstvo obrany SR zverejnilo inštruktážne video k metodike vykonávania plošného testovania na odbernom mieste  

[ad_1]

Ministerstvo obrany SR zverejnilo inštruktážne video k metodike vykonávania plošného testovania na odbernom mieste  Bratislava – 24. októbra 2020 – Ministerstvo obrany SR zverejnilo inštruktážne video k metodike vykonávania plošného testovania na odbernom mieste. 

Ide o ilustráciu postupnosti úkonov na odbernom mieste. Video je zamerané na popis najmä administratívneho postupu celého procesu, nie je urèené pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú odber biologickej vzorky. Priebeh a postupnos testovania bol opakovane konzultovaný s profesorom, infektológom Pavlom Jarèuškom, ktorý je èlenom Pandemickej komisie SR a tiež profesorom MUDr. Jozefom Šuvadom, PhD. z Ministerstva zdravotníctva SR.

Viac informácií a video sú k dispozícii TU 

Odporúèame obciam a mestám, aby aj na svojich web stránkach zverejnili a prostredníctvom svojich sociálnych sieti šírili inštruktážne video k metodike vykonávania plošného testovania na odbernom mieste za úèelom ozrejmenia procesu z poh¾adu jednotlivých administratívnych úkonov.   

     


 

Zverejnené 24.10.2020 -MK-


 

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Odstupné pri skončení pracovného pomeru a výpovedi

.Aj napriek tomu, že by to bolo želaním mnohých, nárok na odstupné vám nevzniká automaticky. Pri skončení pracovného pomeru vám ho zákon priznáva iba za určitých podmienok. Odstupné ako také, je vnímané ako spôsob kompenzácie za to, že ste prišli o prácu.

V praxi existuje niekoľko prípadov, kedy vám ako zamestnancovi vzniká nárok na vyplatenie odstupného. Tieto podmienky sú upravené v Zákone č. 311/2001 Z. z. – Zákonníku práce.

Dôležité je poznamenať, že nárok na odstupné vzniká iba pri presne a taxatívne vymedzených dôvodoch podľa zákona. Ak sa váš dôvod skončenia pracovného pomeru výpoveďou nenachádza na tomto zozname, tak bohužiaľ, nárok na odstupné vám nevzniká.  Ak sa rozhodnete, že pracovný pomer ukončíte výpoveďou vy, tak nárok na odstupné Vám nevznikne. Rovnako Vám nevznikne ani v prípade, ak si napr. pracovný úraz privodíte úmyselne.  Napríklad ak si necháte padnúť na nohu nejaký ťažký objekt s tým, že si budete uplatňovať podmienky pracovného úrazu. Zákonník práce však hovorí, že zamestnávateľ vám odstupné môže (avšak nemusí) poskytnúť aj pri iných dôvodoch skončenia pracovného pomeru.


Nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

V tomto prípade ide o pomerne jednoduchú situáciu, kedy pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa. V takom prípade sa postupuje podľa ustanovení § 63 ods. 1, kedy zamestnávateľ môže dať takúto výpoveď iba v taxatívne vymedzených situáciách, ktorými je zrušenie zamestnávateľa alebo jeho premiestnenie na iné miesto a vy ako zamestnanec s týmto premiestnením nesúhlasíte, resp. nesúhlasíte so zmenou dohodnutého miesta výkonu v práce. Zároveň vám nárok na odstupné vzniká aj v prípade, ak došlo na strane zamestnávateľa k organizačným zmenám a vy ste sa ako pracovník stali nadbytočným – vtedy sa uplatňuje ustanovenie § 63 ods. 1 pís. b Zákonníka práce:

(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

Ak vám teda dá zamestnávateľ výpoveď z vyššie uvedených dôvodov, vzniká vám automaticky nárok na odstupné podľa zákona. O tom, v akej výške toto odstupné bude, sa dozviete nižšie v časti Výška odstupného.


Nárok na odstupné pre nepriaznivý zdravotný stav

Podobné je to aj v prípade, že ste ako zamestnanec stratili dlhodobú spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu (resp. pracovné zaradenie) pre nepriaznivý zdravotný stav. To jeupravené v § 63  ods. 1, pís. c Zákonníka práce.

(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

Dôležitým aspektom pri takomto skončení pracovného pomeru v súvislosti s odstupným musí byť potvrdenie vášho zdravotného stavu lekárskym posudkom. Ďalším variantom je prípad, ak vo svojej doterajšej pracovnej činnosti nemôžete pokračovať pre chorobu z povolania alebo pre pracovný úraz. Aj v týchto prípadoch vám vzniká nárok na odstupné.


Nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou

Nárok na vyplatenie odstupného pri skončení pracovného pomeru prostredníctvom dohody máte. Avšak iba za určitých podmienok. Podobne, ako sme to spomínali v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa (zrušenie zamestnávateľa , nadbytočnosť zamestnanca, zmena dohodnutého výkonu práce). Ďalšou možnosťou je prípad výpovede podľa ustanovení súvisiacich s nepriaznivým zdravotným stavom. Na rozdiel od predchádzajúcich situácií, v tomto prípade je dôležitá práve dohoda, ktorú uzavriete so zamestnávateľom pri skončení pracovného pomeru.


Výška odstupného

Bohužiaľ, zákon a Zákonník práce vymedzuje výšku odstupného ako minimálnu. To znamená, že zamestnávateľ je limitovaný iba dolnou hranicou odstupného, pod ktorú pri jeho vyplácaní nesmie klesnúť. Ak by odstupné nevyplatil v minimálnej výške, dôjde k pochybeniu na strane zamestnávateľa a zamestnanec môže vec riešiť domáhaním sa ochrany na súde alebo prostredníctvom mimosúdneho riešenia sporov, akým je napríklad mediácia. Rovnako mimosúdnym riešením sporov si môžete pomôcť v prípade, že zamestnávateľ nevyplatil odstupné v stanovených lehotách.

Výška odstupného sama o sebe závisí od dvoch hlavných aspektov. Tými je trvanie a dĺžka daného pracovného pomeru a zároveň spôsob skončenia daného pracovného pomeru (výpoveď alebo skončenie pracovného pomeru dohodou).

Odstupné pri výpovedi

V praxi sa odstupné väčšinou vypočítava na základe tzv. odpracovaných rokov a podľa taxatívne vymedzených prípadov v zmysle § 76, ods. 1 Zákonníka práce:

  • V prípade, že ste u vášho zamestnávateľa pracovali najmenej 2 roky, ale menej ako 5 rokov, vzniká vám nárok na odstupné vo výške jedného vášho priemerného mesačného zárobku.
  • V prípade, že ste u vášho zamestnávateľa pracovali najmenej 5 rokov, ale menej ako 10 rokov, vzniká vám nárok na odstupné vo výške dvojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.
  • V prípade, že ste u vášho zamestnávateľa pracovali najmenej 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, vzniká vám nárok na odstupné vo výške vášho trojnásobku priemerného mesačného zárobku.
  • V prípade, že ste u vášho zamestnávateľa pracovali viac ako 20 rokov, vzniká vám nárok na odstupné vo výške štvornásobku vášho priemerného mesačného zárobku.

Odstupné pri dohode o skončení pracovného pomeru

Ak ste sa rozhodli skončiť pracovný pomer dohodou, odstupné sa vypočítava podobne, ako v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa. Napriek všetkému, aj tu sú menšie zmeny, uvedené v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Bohužiaľ, v prípade, ak ste u svojho zamestnávateľa pracovali menej ako rok, nárok na odstupné vám nevzniká. A to bez ohľadu na to, akým spôsobom je pracovný pomer skončený.

  • V prípade, že ste u vášho zamestnávateľa pracovali menej ako 2 roky, ale nie menej ako rok, vzniká vám nárok na odstupné vo výške jedného vášho priemerného mesačného zárobku.
  • V prípade, že ste u vášho zamestnávateľa pracovali najmenej 2 roky, ale menej ako 5 rokov, vzniká vám nárok na odstupné vo výške dvojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.
  • V prípade, že ste u vášho zamestnávateľa pracovali najmenej 5 rokov, ale menej ako 10 rokov, vzniká vám nárok na odstupné vo výške trojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.
  • V prípade, že ste u vášho zamestnávateľa pracovali najmenej 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, vzniká vám nárok na odstupné vo výške vášho štvornásobku priemerného mesačného zárobku.
  • V prípade, že ste u vášho zamestnávateľa pracovali viac ako 20 rokov, vzniká vám nárok na odstupné vo výške päťnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.

Záver

Na záver je potrebné ešte poznamenať, že nárok na odstupné nevzniká zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa Zákonníka práce.

Zamestnávateľ je povinný vám vyplatiť odstupné v najbližší výplatný termín. Čiže s vašou poslednou vyplatenou mzdou sa obvykle vypláca aj výška odstupného, ktoré musí byť vyplatené v celosti. Samozrejme, ani toto nemusí byť dané úplne striktné. Ak sa so svojim zamestnávateľom dohodnete, táto dohoda má prednosť pred zákonnou úpravou.

Nahrávanie policajta pri služobnom zákroku

Kontakt s políciou je málokomu príjemný a zvyčajne sa s príslušníkmi polície stretávame v extrémne náročných situáciách. O to horšia je táto situácia v prípade, že policajt vystupuje argoantne alebo dokonca máte pocit, že je zaujatý či postupuje nezákonne. V takom prípade je najlepším dôkazným prostriedkom na dokázanie situácie zvukový, obrazový alebo zvukovo-obrazový záznam z jeho konania. Upozornenie: Na začiatku by sme však chceli zdôrazniť, že tento článok neslúži ako návod na dehonestáciu príslušníkov policajného zboru, ale ako prevencia. Väčšina policajtov sú slušní ľudia, ktorí s vami v prípade potreby dokážu jednať slušne, a preto by ste k nim mali rovnako pristupovať aj vy. Je dôležité si uvedomiť, že na internete koluje veľké množstvo tendenčne zameraných videí, resp. videí, pri ktorých nepoznáme celý kontext, avšak len výsledok danej hádky, resp. konfliktu. Preto sa odporúča, aby ste zapli nahrávanie už v prípade prvých pochybností o zaujatosti či zákonnom prístupe policajta. Z psychologického hľadiska ide, samozrejme, o ďalší stres nielen pre vás, ale rovnako aj pre policajta, ktorý si je vedomý toho, že každé jeho slovo je nahrávané. To môže v konečnom dôsledku veci pomôcť, ale poznáme aj prípady, kedy to naopak, celý prípad zhoršilo. Pre takéto situácie je preto dobré poznať svoje práva a povinnosti súvisiace s nahrávaním zákroku.


Môžem si nahrávať policajta?

Jednoduchá odpoveď – áno, no nie vždy. Prvým dôležitým faktorom je, že policajta si môžete nahrávať v čase výkonu služby. To znamená, že ak by ste si chceli nahrávať vášho suseda, ktorý je policajt, ako kráča z práce domov, možné to nie je. Na druhej strane je však fakt, že každý policajt je v čase výkonu služby povinný strpieť zaznamenávanie výkonu svojej služobnej činnosti na obrazovo­zvukový záznam.  Toto právo však nenájdete nikde v bežnej zákonnej úprave, ale pre jeho odôvodnenie musíte ísť do tzv. judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ten konštatoval vo svojom rozhodnutí  II. ÚS 44/00 z 05.01.2001, že policajti, ktorí sú v službe, sú verejnými činiteľmi. Je však pravdou, že niektorí príslušníci polície sa skúšajú domáhať toho, aby ste ich nenatáčali ustanoveniami Občianskeho zákonníka, avšak v tomto prípade môže ísť len o ich prosbu, nie zákonnú výzvu. Podľa uvedeného rozhodnutia, verejnosť má právo dokumentovať konanie príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, prípadne príslušníkov tzv. obecnej či mestskej polície.

Ako k tomu došlo?

V marci roku 2000 sa v Prešove konala petičná akcia pod názvom „Petícia za vyvesenie tibetskej vlajky“. Na miesto dorazili príslušníci Mestskej polície v Prešove, ktorí zakázali nahrávať kameramanovi policajný zákon s odôvodnením, že nemá povolenie ich natáčať, narúša tým ich súkromie a neprajú si, aby boli bez udelenia predošlého súhlasu pri výkone svojej činnosti snímaní videokamerou. Keďže v danom čase neexistoval predmetný rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky, kameraman poslúchol a nahrávanie vypol. Avšak využil svoje zákonné právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou formou, pričom v podanej sťažnosti uviedol, že toto konanie príslušníkov Mestskej polície v Prešove bol nezákonné a protiústavné. Argumentoval tým, že bolo porušené jeho právo na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V odôvodnení Ústavný súd okrem iného uviedol, že každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou, pričom u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu ich priestoru tzv. súkromnej sféry. V dôsledku toho sa teda primeraným spôsobom znižuje aj ochrana ich osobnostných práv, predovšetkým práva na súkromie. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí ďalej uvádza:

„Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa – zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.”
Príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky si nahrávať môžete počas služobného zákroku. Nie však mimo službu. Foto: JUDr. Peter Dzurilla

Policajt mi nahrávanie zakázal

V praxi sa však stáva, že rôzne druhy verejných činiteľov pri služobnom zákroku či výkone funkcie zakazujú takéto natáčanie s tvrdením, že na ich filmovanie potrebujete povolenie, prípadne sa na osobu, ktorá drží kameru (či mobilný telefón), obrátia s požiadavkou o predloženie novinárskeho preukazu. Odvolávajú sa pritom na ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. – občiansky zákonník, podľa ktorého:

Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Toto ustanovenie je pravdivé a nespochybniteľné. Avšak v prípade príslušníkov polície (či už PZ SR alebo obecnej či mestskej polície) si je potrebné uvedomiť, že v čase výkonu svojej funkcie, resp. v službe sú verejnými činiteľmi, a tým pádom sa nemôžu domáhať plnej ochrany podľa Občianskeho zákonníka z dôvodu, že verejnosti vzniká právo dokumentovať ich konanie, čo konštatoval v uvedenom rozhodnutí aj Ústavný súd Slovenskej republiky. V tomto bode je dôležité podotknúť, že žiaden zákon neustanovuje, ako má novinársky preukaz vyzerať, a teda policajt by ho od vás ani nemal požadovať.

Počas bežnej cestnej kontroly dochádza často k situáciám, kedy policajt nahrávanie zákroku zakáže. Treba sa však vedieť účinne bránniť. Foto: JUDr. Peter Dzurilla

Môže si policajt nahrávať mňa?

Čo však, ak sa ocitneme na opačnej strane barikády a príslušník policajného zboru si začne nahrávať mňa? Novelou zákona o obecnej polícii účinnej od 01.12.2019 sa doplnil aj § 3 o ods. 3 v znení:

„(2) Obecná polícia je oprávnená využívať zvukové, obrazové alebo iné záznamy spracúvané v súlade s osobitným predpisom  na plnenie jej úloh a na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku.“

Takéto oprávnenie však zákon nepripúšťa iba príslušníkom obecnej polície, ale aj príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, konkrétne v zmysle § 69 ods. 2:

„Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.“

a zároveň § 69 ods. 4 a ods. 5, ktorý vyložene upravuje na aké účely tento záznam môžu použiť:

(4) Informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu;27b) iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69da a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona. (5) Informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú verejne prístupné a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru.

To v praxi znamená, že príslušník obecnej, resp. mestskej polície či príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky si vás môže nahrávať s odvolaním sa na uvedené ustanovenia. Na rozdiel od vás však takto vyhotovený záznam nie je oprávnený zverejniť, ale môže ho využiť ako dôkazný prostriedok v prípadnom správnom, priestupkovom, trestnom alebo inom úradnom konaní. Ak by sa takýto váš záznam, ktorý vyhotoví policajt, bez vášho predchádzajúceho súhlasu ocitol na internete, problém môže mať ten, kto tento záznam zverejnil. Príkladom je zastavenie vodiča – dôchodcu, zo strany príslušníkov Policajného zboru v Prešove v roku 2016, ktoré sa stalo hitom internetu – zverejnenie takejto nahrávky je však v rozpore so zákonom, nakoľko daný vodič sa nedopustil žiadneho priestupku ani trestného činu a dokonca tento záznam ani nebol predmetom ďalšieho konania zo strany policajného zboru:


Záver

V zásade platí, že sa voči policajtom treba správať slušne a s rešpektom, nakoľko sú tiež ľudia a ich primárnou úlohou je pomáhať a chrániť. Nie vždy je to však možné a dokonca môžu vznikať aj extrémne komplikované situácie. V takých prípadoch je potrebné použiť nahrávanie príslušníka polície ako nástroj tzv. poslednej záchrany v prípade, že rozumná argumentácia nezaberá. Aj v rámci tohto nástroja však treba zachovať určitú obozretnosť a prípadnú nahrávku použiť ako dôkaz v konaní proti policajtovi. Ich zverejnenie totiž zvyčajne spôsobí autorovi viac škody ako úžitku.

Koronavírus: Neverte hoaxom, overujte si informácie

Ministerstvo vnútra SR vyjadruje podporu aktivitám Policajného zboru, Ministerstva zdravotníctva SR a ďalším subjektom vrátane  médií, ktorí sa venujú vyvracaniu falošných správ o pandémii koronavírusu. Na internete sa v poslednom období šíria mnohé nepravdivé správy, ktoré spochybňujú existenciu a závažnosť ochorenia COVID-19 či nosenia rúška a ďalších opatrení.

V záujme ochrany svojho zdravia, ako aj zdravia svojich blízkych je rozumné spoľahnúť sa na dôveryhodné zdroje informácií vychádzajúce od odborníkov a nie na dezinformátorov zo sociálnych sietí.  Apelujeme na občanov, aby boli opatrní pri správach z neznámych alebo nedôveryhodných zdrojov.

Polícia 24 hodín denne 7 dní v týždni prijíma tipy od širokej verejnosti na dezinformácie prostredníctvom súkromných správ zasielaných špeciálnej FB stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR. Každá správa je vyhodnocovaná osobitne, pričom hlavným faktorom je počet zdieľaní pôvodného hoaxu. S viac ako 70 000 fanúšikmi je tento komunikačný kanál najsledovanejší na Slovensku spomedzi stránok venujúcich sa boju proti dezinformáciám. Polícia na vyvracaní zdravotníckych hoaxov spolupracuje aj s Ministerstvom zdravotníctva SR.

Stotožňujeme sa so stanoviskom Policajného zboru, ktorý považuje dezinformácie šírené v súvislosti s koronavírusom za nebezpečný nástroj, ktorý má potenciál negatívne až fatálne ovplyvniť životy obyvateľov. V prípade naplnenia skutkovej podstaty trestného činu sa ich šíriteľmi bude zaoberať kriminálna polícia.

Na základe desiatok zanalyzovaných dezinformácií o novom koronavíruse je možné konštatovať, že všetky majú jedného spoločného menovateľa ohľadom motivácie ich šírenia – šíritelia nadobúdajú pocit, že svojim konaním odhaľujú prísne tajné informácie, ktoré sú zo strany autorít manipulované, zahmlievané, avšak šikovnosťou jednotlivcov dochádza k ich dekódovaniu, čo im dodáva pocit vlastnej dôležitosti. Motivácia u autorov hoaxov môže byť totožná, pričom často ide aj o dôvody cielenej manipulácie s vedomím, že ide o hoax, prípadne s cieľom finančného alebo iného zisku.

Odborníci z oblasti infektológie, virológie či epidemiológie sa zhodujú na tom, že rúško je významným nástrojom, ktorý môže pomôcť zamedziť šíreniu ochorenia. Možno niekto odmieta nosiť rúško, lebo sa  cíti zdravý a silný a myslí si, že mu žiadne riziko nehrozí, aj keby sa nakazil. Berme však, prosím, ohľad nielen na seba, ale aj na ľudí v okolí – starších a chronicky chorých, pre ktorých by ochorenie COVID-19 mohlo byť aj fatálne.

Pre tých, ktorí spochybňujú, nosenie rúška, odporúčame pozrieť si video s infektológom Petrom Sabakom, ktorý sa venuje pacientom s najťažším priebehom ochorenia COVID-19:


Pozor si dávajte na toxické informácie, ktoré vyzývajú na nenosenie rúšok:

TOXICKÉ VIDEO NA SLOVENSKOM FACEBOOKU: TENTO STATUS MÔŽE OHROZIŤ ŽIVOTY, PRETO HO NAHLASUJTE

Facebookom sa hromadne…

Uverejnil používateľ Hoaxy a podvody – Polícia SR Pondelok 28. septembra 2020


Ochorenie COVID-19 nemožno podceňovať a považovať len za banálne ochorenie, ako rozširujú dezinformátori. Viac zhrnuli kolegovia z Ministerstva zdravotníctva SR tu:

PREČO COVID-19 NIE JE BANÁLNE OCHORENIE 👆
Netreba chytať paniku, netreba sa báť, ale rovnako by sme nemali podliehať…

Uverejnil používateľ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Piatok 2. októbra 2020


Možno dezinformátori si neuvedomujú, že počet obetí na Slovensku je taký, aký je, a nerátame ho v stovkách, aj vďaka prijatým opatreniam. Chápeme, že občania sú už unavení z pandémie a prijímaných opatrení. Avšak len zodpovedným prístupom sa nám podarí obmedziť ďalšie šírenie ochorenia, preto vyzývame na trpezlivosť a dodržiavanie opatrení.

Pre všetkých, ktorí majú problém zorientovať sa v záplave rôznych správ, sme pripravili prehľad užitočných odkazov.  Odporúčame sledovať:

  • webové stránky a FB profily Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu verejného zdravotníctva SR, kde sú zverejňované informácie o aktuálnej situácii a prijatých opatreniach,
  • špeciálnu stránku Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá sa venuje vyvracaniu hoaxov,
  • oficiálny vládny web o koronavíruse: https://korona.gov.sk/,
  • FB stránku Polície, ktorá pravidelne aktualizuje informácie o opatreniach vrátane situácii na hraniciach: http://bit.ly/PZ_COVID-19
  • Webovú stránku a FB profil Ministerstva vnútra SR, kde sú takisto zverejňované aktuálne informácie pre občanov v súvislosti s pandémiou.
  • stránku Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na https://www.mzv.sk/aktuality/koronavirus-2019, kde sú informácie o cestovaní a opatreniach vo svete.
  • a stránky ďalších ústredných štátnych orgánov podľa toho, akú informáciu hľadáte. Odkazy na všetky ministerstvá nájdete tu: https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/.

Pri hľadaní informácií odporúčame obracať sa na dôveryhodné oficiálne zdroje.

Ďakujeme všetkým,  ktorí sa správajú zodpovedne nielen v reálnom živote dodržiavaním protiepidemických zásad, ale aj v online svete a nešíria ďalej neoverené a falošné informácie.


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=koronavirus-davajte-si-pozor-akym-informaciam-uverite

Nová dočasná ochrana podnikateľov

Podnikatelia by pred ekonomickými dopadmi koronakrízy mohli byť chránení aj po 1. januári 2021. Pomoc podnikateľom zabezpečuje návrh zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktorý na dnešné rokovanie vlády predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Predložený návrh získal podporu členov vlády. Konečné slovo bude mať parlament.

Aktuálne môžu podnikatelia na Slovensku zasiahnutí ekonomickými dopadmi koronakrízy využívať mimoriadny inštitút dočasnej ochrany podnikateľa, ktorý ministerstvo spravodlivosti pripravilo a presadilo s účinnosťou od mája tohto roku. Túto jednoducho dostupnú dočasnú ochranu pre podnikateľov však možno využiť len do konca roka 2020.

Zámerom ministerstva spravodlivosti je pomôcť podnikateľom štandardným inštitútom dočasnej ochrany obdobne ako je to v zahraničí aj následne, po 1. januári 2021. Navrhujeme preto nový zákon, vďaka ktorému bude dočasná ochrana podnikateľov od 1.1.2021 pôsobiť ako trvalejší nástroj, pričom nová právna úprava sa oproti pôvodnej významne líši. O dočasnú ochranu budú môcť po novom totiž požiadať už len podnikatelia, u ktorých existuje predpoklad životaschopnosti ich podniku a s dočasnou ochranou súhlasia aj rozhodujúci veritelia podnikateľa.


Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany

O dočasnú ochranu podľa nových pravidiel budú môcť žiadať podnikatelia, ktorí prevádzkujú podnik, majú sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a spĺňajú zákonom stanovené podmienky pre udelenie dočasnej ochrany. Takouto podmienkou je napríklad aj to, že voči nim nie je vedená exekúcia alebo nemajú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Musia tiež presvedčiť aspoň 50% tzv. nespriaznených veriteľov, že majú plán na riešenie svojej situácie, keďže takáto väčšina veriteľov bude potrebná na odsúhlasenie vstupu do dočasnej ochrany.

Ministerstvo spravodlivosti pôvodne zvažovalo alternatívu, že na poskytnutie dočasnej ochrany bude potrebná aj nezávislá finančná analýza reštrukturalizačného poradcu. Od tejto požiadavky sme po konštruktívnej diskusii so všetkými pripomienkujúcimi subjektmi upustili. Na druhej strane však došlo k sprísneniu požiadaviek na kvórum veriteľov, ktorí musia súhlasiť s predĺžením dočasnej ochrany z troch na 6 mesiacov. K žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany musí byť pripojený písomný súhlas dvojtretinovej väčšiny tzv. nespriaznených veriteľov. Súčasne 50% nespriaznených veriteľov vždy môže požiadať o zrušenie dočasnej ochrany. Okrem toho sa sprísnili požiadavky na žiadosť o dočasnú ochranu, aby súd mohol reálne kontrolovať, či súhlas s dočasnou ochranou dáva skutočne zákonom požadované kvórum nespriaznených veriteľov. Je dôležité, aby skutočne išlo o nespriaznených veriteľov, čo vo veľmi veľkej miere znemožní prípadné pokusy o zneužívanie tohto inštitútu. Žiadateľ ako aj veritelia s pohľadávkami nad 100.000 eur, ktorí súhlasia s dočasnou ochranou, musia byť zároveň zapísaní v Registri partnerov verejného sektora a identifikovať tak svojho konečného užívateľa výhod.

Trvanie dočasnej ochrany a jej predĺženie

Dočasná ochrana bude trvať východiskovo 3 mesiace a so súhlasom 2/3 veriteľov ju možno predĺžiť o ďalšie tri mesiace. O dočasnú ochranu môže podnikateľ žiadať opätovne až po štyroch rokoch.

Účinky dočasnej ochrany a povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou

Zákonom spresňujeme účinky dočasnej ochrany ako aj povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou. Najdôležitejšie z nich sú:

  1. Pasívna konkurzná imunita

Počas dočasnej ochrany nemožno rozhodnúť o začatí konkurzného konania voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou.

  1. Aktívna konkurzná imunita

Podnikateľ pod dočasnou ochranou nie je po dobu trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok.

  1. Relatívna imunita proti výkonu nárokov voči podniku

Počas dočasnej ochrany nemožno exekvovať podnik, veci, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace k podniku podnikateľa pod dočasnou ochranou. To platí rovnako aj pre výkon záložného (zabezpečovacieho) práva.

  1. Obmedzenie započítania spriaznených pohľadávok

Za účelom ochrany podniku sa počas dočasnej ochrany obmedzuje započítanie spriaznených pohľadávok, a to jednostranné ako aj zmluvné. Uvedené opatrenie zamedzuje účelovému zmenšovaniu majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou.

  1. Obmedzenie ukončovania zmluvných vzťahov

Ak podnikateľ pred poskytnutím dočasnej ochrany meškal s úhradou starších záväzkov, samotná dočasná ochrana a tiež omeškanie s úhradou nemôžu byť dôvodom pre ukončenie zmluvných vzťahov. Ide o dôležité opatrenie s ohľadom na udržanie prevádzkovania podniku aj počas dočasnej ochrany. Zákon však definuje aj niektoré výnimky, pri ktorých účinok tohto opatrenia neplatí. Napríklad, ak by v súvislosti s týmto účinkom druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Alebo ak by druhá strana mala plniť niečo, čo nesúvisí s bežnou podnikateľskou činnosťou podnikateľa pod dočasnou ochranou (napr. firemné motorové vozidlo, ktoré by používala manželka člena štatutárneho orgánu). Podnikateľ pod dočasnou ochranou musí zároveň platiť za dodaný tovar alebo suroviny po poskytnutí dočasnej ochrany riadne a včas. Ak tak nerobí, účinok spomínaného opatrenia rovnako neplatí.

  1. Povinnosť uprednostňovať záujem veriteľov a povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom v rozsahu presahujúcom bežnú podnikateľskú činnosť

Počas dočasnej ochrany by bolo neadekvátne, ak by došlo k použitiu vlastných zdrojov podnikateľa pod dočasnou ochranou na rozdelenie medzi akcionárov. Rovnako je potrebné presadzovať zákaz vrátenia úverov spriazneným osobám.

Úverové financovanie

Zákon definuje nový inštitút úverového financovania. Zabezpečení veritelia podnikateľa pod dočasnou ochranou majú právo, aby úverové financovanie bolo poskytnuté prednostne nimi a pre prípad, že sa záchrana podniku nepodarí, budú mať v prípadnom konkurze istú výhodu pre možnosť uspokojenia tejto pohľadávky.

Právna istota veriteľov

Po skončení dočasnej ochrany je podnikateľ, ktorý je právnickou osobou, povinný uložiť do zbierky listín vyhlásenie o tom, že nie je v úpadku.

Kontinuita s Dočasnou ochranou 1

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje predĺžiť dočasnú ochranu podnikateľa poskytnutú podľa aktuálne platnej úpravy do konca januára 2021. Časový priestor počas januára 2021 môžu podnikatelia pod dočasnou ochranou využiť na splnenie podmienok pre získanie „Dočasnej ochrany 2“ (najmä pokiaľ ide o zabezpečenie potrebného súhlasu veriteľov).


Malý konkurz

Vládou schválený návrh zákona zároveň prináša novinku, a síce nízkonákladový, rýchly, malý konkurz. Opatrenie je určené pre malé firmy, podnikateľov (povedzme reštaurácie, či malé s.r.o.-čky), ktorým ich zámer – možno aj v dôsledku koronakrízy – nevyšiel, aby mohli odísť z trhu pomerne rýchlo a nebola to pre nich „trauma“ na ďalších 5 rokov v rámci procesu riadneho konkurzu. Návrh podstatne zjednodušuje pravidlá pre vedenie konkurzu a pri splnení podmienok súd vyhlási malý konkurz na majetok dlžníka do 15 dní od doručenia návrhu. Na to, aby súd vyhlásil malý konkurz, musí dlžník spĺňať isté predpoklady, medzi ktoré patrí najmä:

  1. návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou,
  2. dlžník má ustanovený štatutárny orgán, pričom členmi tohto štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo jeho členovia vo viac ako desiatich právnických osobách,
  3. bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu,
  4. dlžník vedie riadne účtovníctvo,
  5. podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako 1 000 000 eur, ani majetok v takejto hodnote.

Ministerstvo pre uľahčenie procesu pripraví formulár návrhu na takýto malý konkurz pre dlžníkov. Inštitút malého konkurzu má byť v zmysle návrhu trvalý.

Pri príprave návrhu zákona sme komunikovali a absolvovali viacero stretnutí so Slovenskou bankovou asociáciou, Národnou bankou Slovenska, s niektorými advokátmi, správcami. Ide o dôležité zmeny v rámci podnikateľského prostredia, a preto sme sa usilovali aj počas pripomienkového konania vypočuť a diskutovať so všetkými zainteresovanými, ktorí kládli na stôl relevantné podnety. Aj touto cestou by sme chceli poďakovať všetkým pripomienkujúcim za veľmi dobrú a konštruktívnu diskusiu.


Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2930

rozdiel medzi advokátom a mediátorom

Aký je rozdiel medzi advokátom a mediátorom?

Práca advokáta, ale aj práca mediátora, je bezprostredne zameraná na komunikáciu s klientom/klientmi s cieľom dosiahnuť vyriešenie určitého sporu. Aj napriek veľkým snahám sa nie vždy podarí dosiahnuť spokojnosť strán, či už ide o nedosiahnutie dohody v rámci mediácie alebo prípadný neúspech v súdnom konaní pri zastúpení advokátom. Aký je rozdiel medzi advokátom a mediátorom? 


Kto je advokát?

Advokácia je v našom právnom systéme zakotvená už dlhé desaťročia. Bola tu v časoch Československej republiky, ČSSR, ČSFR a máme ju tu aj v súčasnosti. Upravuje ju špecifický zákon a podmienky výkonu advokácie. Tie sú uvedené v Zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Postavenie a služby advokáta sú preto v našom právnom systéme pomerne známe.

Advokát je osobou, ktorá má vyštudované a ukončené právnické vzdelanie a je zapísaný do zoznamu advokátov, vedeným Slovenskou advokátskou komorou. Toto zapísanie mu umožňuje poskytovanie právnych služieb fyzickým alebo právnickým osobám za odplatu. Pre výkon advokácie nie je potrebné, aby mal advokát vykonanú rigoróznu skúšku, a teda advokátom môže byť aj človek, ktorý ukončil vysokoškolské právnické vzdelanie na úrovni magister (Mgr.).

Ak sa chce právnik stať advokátom, cesta k advokácii nie je jednoduchá. Musí sa zamestnať u školiteľa = iného advokáta, u ktorého vykonáva tzv. koncipientskú prax. Táto koncipientská prax je aktuálne v dĺžke troch rokov (v minulosti to bolo až 5 rokov, čo sa však na nátlak koncipientov zmenilo), pričom sa počas tohto času vzdeláva a pripravuje na prácu adokáta. Následne musí absolvovať tzv. advokátsku skúšku a zložiť advokátsky sľub, v ktorom sa zaviaže k bezúhonnosti a spoľahlivosti. Advokáti majú disciplinárnu, ale aj hmotnú zodpovednosť za spôsobenú škodu a musia byť povinne poistení pre prípad, že vám v rámci povolania spôsobia škodu.

Viac informácií o tom, kto je advokát a podmienky výkonu advokácie, je možné získať na stránkach Slovenskej advokátskej komory.


Kto je mediátor?

Na druhej strane stojí Mediátor a Mediácia. Podobne ako pri advokátoch, aj mediácia je upravená osobitným zákonom – Zákon č. 420/2004 o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Mediácia nie je v slovenskom právnom systéme však tak rozšírená ako advokácia. To spôsobuje, že sa k nej časť verejnosti stavia s nedôverou a to aj napriek tomu, že v posledných rokoch dochádza k výraznému pokroku.

Hlavnou výhodou mediátora a mediácie je, že si vyžaduje podstatne nižšie časové, ale aj finančné náklady. Mediácia má pritom docieliť vzájomnú dohodu oboch subjektov, pri ktorej sa oba subjekty budú cítiť spokojne. Oproti súdnemu konaniu, kde dochádza k autoritatívnemu rozhodnutiu o právach a povinnostiach subjektov konania, je mediácia mnohokrát účelnejšia. Ak už spomíname časovú úsporu, je potrebné podotknúť, že v zmysle zákona sa mediácia ukončuje do 6 mesiacov od jej začiatku. Oproti dlhoročným súdnym sporom a konaniam tak ide o obrovskú časovú úsporu.

Čo sa týka titulov, ktoré môže mediátor užívať, je ich podstatne širšie spektrum. Napriek tomu, že mediácii sa venujú predovšetkým právnici s minimálnym vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa (Mgr.), prípadne s ukončenou rigoróznou skúškou (JUDr.), v praxi sa stretávame aj s inými profesiami, ktoré sa začínajú venovať mediácii. Ide napríklad o rodinné spory, kedy je potrebná napríklad účasť psychológa prípadne je mediácia vedená priamo psychológom (Mgr., PhDr., PhD.) a dokonca v praxi existujú aj prípady, kedy sú oprávnení mediáciu vykonávať aj kňazi (ThDr.) – samozrejme, aj oni musia spĺňať prísne kritéria uvedené v zákone.


Rozdiel medzi advokátom a mediátorom

Zákon o mediácii jasne uvádza, že Ministerstvo spravodlivosti SR zapíše do registra mediátorov osobu, ktorá:

  • je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
  • získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v SR alebo jej bolo toto vzdelanie uznané,
  • je bezúhonná  
  • má osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora

Advokát teda môže byť aj mediátorom, avšak tu je dôležité poznamenať, že sa tak nedeje automaticky a advokát musí absolovať odbornú prípravu mediátora a povinné ďalšie vzdelávanie mediátora. Zmena zákona o mediácii v roku 2016 ukázala, že mnohí advokáti mali túto činnosť iba ako „pro forma“ a nemali reálne záujem o jej ďalšiu realizáciu – resp. nemali záujem o povinné ďalšie vzdelávanie mediátorov. V tomto dôsledku bolo po novele zákona zo zoznamu mediátorov vyškrtnutých niekoľko stovák advokátov.

Mediátor tiež môže byť advokátom, avšak musí spĺňať vyššie uvedené podmienky. Bežná prax však ukazuje, že mediátormi sa stávajú predovšetkým právnici, resp. ľudia s vysokoškolským právnickým vzdelaním. Zásadný rozdiel medzi advokátom a mediátorom je teda najmä v prístupe ku klientovi. Zatiaľčo advokát sa na vec pozerá striktne z hľadiska práva, mediátor môže na vec nahliadať aj z ľudskej stránky.

Ďalším konkrétnym problémom pri výkone advokácie v súbehu s mediátorstvom je (aj napriek tomu, že je to zakázané) fakt, že často dochádza ku konfliktu záujmov pri súbežnom vykonávaní týchto povolaní.  Modelovou situáciou je, že advokát ako mediátor sa pokúsi najskôr o mediáciu. V prípade, že je neúspešná, môže sa ľahko stať top, že advokát ponúkne jednej zo strán sporu zastupovanie pred súdom. To považujeme za problematické.

Často sa však v praxi stretávame s tým, že advokáti nielenže neodporúčajú mediátora ako riešenie sporu, ale naopak, mnohých ľudí od riešenia sporu mediáciou odrádzajú. Je to smutný fakt, ale je potrebné zdôrazniť, že ide o subjektívne názory niektorých zaujatých advokátov. Dôvod ich konania je však prostý – v prípade, ak by ich potenciálny klient využil služby mediátora, prišli by o zisk. Takéto správanie voči klientom, ale aj mediátorom je v zásade v rozpore s dobrými mravmi, avšak právne nepostihnuteľné.


Záver

Či sa odporúča zlučovať tieto profesie je však otázne. Advokáti majú často tendenciu mať na konkrétny spor právny názor, ktorý presadzujú. Zároveň pri advokácii advokát zastupuje väčšinu jednu sporovú stranu. Mediátor naopak, môže mať určitý právny názor, ale pri riešení sporu ho nesmie presadzovať a výsledkom mediácie má byť vzájomná dohoda oboch strán. Pri mediácii teda mediátor zastupuje obe strany sporu rovnakým spôsobom a je nestranný.