| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Mediácia, Občianske právo

Darovanie a darovacia zmluva. Je možné vrátiť dar?

Jednou z častých otázok s ktorou sa v rámci mediácie stretávame, je možnosť prípadného vrátenia daru tomu, kto dar poskytol. Dôvody na to môžu byť rôzne, rovnako ako môže byť rôzna aj reakcia obdarovaného na takúto prosbu resp. požiadavku. Pokiaľ je odmietnutá, prichádzajú na rad zákony a paragrafy, súdy a silové riešenie sporu.

Čo je to vlastne dar? Môže to byť čokoľvek, čo je vymedzené ako predmet tzv. Darovacej zmluvy. Dôležité je poznamenať, že darom môže byť čokoľvek, čo môže byť spôsobilé byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. V praxi teda hovoríme o nehnuteľnostiach, hnuteľnom majetku, spoluvlastníckych podieloch, hmotných veciach a pod.

Čím sa v článku budeme zaoberať?

Zákonná úprava darovania

Ak už ste sa rozhodli, že by ste dar chceli poskytnúť alebo  by vám chcel niekto dar naopak darovať, určite by ste tak mali urobiť podľa zákona – a to pri akomkoľvek dare, ktorý môže mať hodnotu. Najlepšie to môžete urobiť prostredníctvom tzv. darovacejzmluvy, ktorá je zákonným inštitútom a je upravená v Občianskom zákonníku. Ten ustanovuje hneď niekoľko zásadných ustanovení, týkajúcich sa darovacej zmluvy, konkrétne ide o § 628 spomínaného zákona.

  1. “Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.” – dôležitým slovným spojením je v tomto prípade “bezplatne“. Darovacia zmluva v ktorej sa strany dohodnú na tom, že niekomu niečo prenechajú alebo darujú za odplatu je neplatná, pretože by nešlo o darovaciu zmluvu, keďže nie sú naplnené základné zákonné ustanovenia tejto zmluvy. Zároveň je tu potrebné zdôrazniť, že darovacia zmluva je dvojstranný právny akt.
  2. “Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.” – v rámci Občianského zákonníka sa teda uvádza, že darovacia zmluva musí byť obligatórne písomná, v opačnom prípade je neplatná. Existuje však aj výnimka, týkajúca sa hnuteľných vecí, ktoré sú odovzdané a prevzané priamo pri darovaní.
  3. “Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.” – v praxi sme sa už stretli s ustanovením, kedy k darovaniu nehnuteľnosti malo dôjsť až po smrti poručiteľa. Takto spísaná darovacia zmluva však bola neplatná práve na základe ustanovenia § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže všetky práva a povinnosti darcu zanikajú jeho smrťou, jediným zákonným inštitútom, ktorý môže nakladať s majetkom zosnulého (poručiteľa) je dedičské konanie, resp. závet. Ak by ste sa rozhodli preto, že chcete niečo darovať až po svojej smrti, jednoznačným zákonným riešením je závet.

Zákonodárcovia však mysleli aj na prípad, že by jedna zo strán, chcela požadovať vrátenie daru alebo by sa chcel obdarovaný daru zbaviť.

Vrátenie daru zo strany obdarovaného

Obdarovaný má právo za určitých okolností vrátiť predmet daru jeho pôvodnému majiteľovi. Tu však treba upozorniť na to, že v prípade vrátenia daru sa na to vzťahuje určitá lehota. Tá je stanovená v § 101 Občianskeho zákonníka a tým obdobím je trojročná premlčacia lehota: “Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.”

Aké sú však okolnosti vrátenia daru zo strany obdarovaného? Tie sú uvedené v § 629 Občianskeho zákonníka:

“Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.“

Je však dôležité poukázať na toto, že toto právo sa dá využiť iba v prípade vád, na ktoré darca neupozornil. Pre väčšiu právnu ochranu obdarovávaného by tieto vady mali byť spísané v darovacej zmluve. Z uvedeného však vyplýva, že nie je podstatné, či darca o daných veciach vedel alebo nie, podstatný je na základe logického a gramatického výkladu iba fakt, či na tieto vady upozornil. Právo vrátenia daru zo strany obdarovaného však zaniká v prípade, že darca na vady upozornil a obdarovaný o týchto vadách vedel a napriek tomu dar prijal. V takom prípade darca nie je oprávnený vrátiť dar a nie je možné využiť toto právne ustanovenie.

Vrátenie daru od obdarovaného zo strany darcu

Na druhej strane pomyselnej barikády stojí ten, kto dar obdarovanému daroval. Aj naňho sa vzťahuje určitá právna ochrana pred zneužitím a ďalšími faktormi. To v praxi upravuje § 630 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza:

“Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.”

Ako je z uvedeného ustanovenia zákona zrejmé, zákonný dôvod na požiadanie daru späť od obdarovaného je jeho správanie voči darcovi alebo členovi darcovej rodiny. Ide napríklad o rôzne druhy schválností, hrubých urážok, fyzické násilie, nátlak, vyhrážanie, nebezpečné prenasledovanie a pod. Čo je dôležité však dôležité poznamenať, že zákonodárcovia jednoznačným spôsobom neurčujú o akého člena rodiny má ísť, prípadne, či sa ustanovenie vzťahuje napríklad na bratrancov, sesternice, či rôznych vzdialených príbuzných. Existuje právny názor, podľa ktorého by malo ísť o tzv. blízku osobu, resp. o príbuzného v priamom rade. To však v takomto prípade musí rozhodnúť súd.

Darovacia zmluva teda zaniká doručením požiadavky resp. výzvy na vrátenie daru obdarovanému, pričom nie je potrebné, aby táto výzva bola v písomnej forme. Obdarovaný je v takom prípade povinný vrátiť všetko, čo bolo predmetom darovacej zmluvy. Zložitejšia situácia však nastáva v prípade, že obdarovaný medzitým danú vec stratil, predal a pod. V takom prípade je povinný darcovi poskytnúť tzv. peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia sa, čo je ustanovené v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

O vrátenie daru však môže požiadať iba ten, kto dar poskytol darovanému. V prípade smrti darcu nie je možné domáhať sa vrátenia daru jeho dedičmi.

Mimosúdne riešenie sporu

Po výzve na vrátenie daru sa však veľmi často stáva, že protistrana odmietne daný dar vrátiť a začne pre to, aby sa tak stalo, robiť všetko možné, aj nemožné. Na druhej strane však stojí navrhovateľ, ktorý je v tomto prípade akousi slabšou stranou – nakoľko sa domáha vrátenia toho, čo mu patrilo na základe určitých faktov. Má, tak ako pri všetkom – dve riešenia. Prvou možnosťou je vyriešiť spor mimosúdnou cestou – mediáciou.

Práve táto možnosť je mnohokrát najlacnejšou a najrýchlejšou alternatívou. Je však závislá na ochote všetkých strán komunikovať a dospieť k vzájomnej dohode týkajúcej sa vrátenia daru. Naša mediačná prax hovorí o tom, že existuje približne až 80% pravdepodobnosť, že dôjde k vzájomnej dohode strán zúčastnených na mediačnom konaní.

Mediátor je pritom nezaujatou osobou, ktorý prostredníctvom rôznych mediačných techník dopomôže jednotlivým sporiacim sa stranám k tomu, aby sa vzájomne dokázali dohodnúť tak, aby boli spokojní všetci.

Súdne riešenie sporu

Spor môžete samozrejme riešiť aj formou súdneho rozhodnutia a to tak, že na protistranu podáte žalobu, ktorú odôvodníte nielen vyššie uvedenými ustanoveniami zákona, ale zároveň sa zameriate na spísanie všetkých okolností, ktoré s prípadom súvisia. V takom prípade však vzhľadom na zložitosť sporu odporúčame využiť služby advokáta, ktorý prevezme celú agendu a bude vás na súde zastupovať.

Pri súdnom riešení sporu sa však obrňte nielen pevnými nervami a trpezlivosťou, ale predovšetkým aj finančnými prostriedkami. Len samotné podanie návrhu na súdne konanie vás totiž stojí nemalé peniaze, ak k tomu pripočítame trovy konania a právneho zastúpenia, suma môže byť naozaj vysoká. Ak sa však spor nepodarí vyriešiť formou mediácie, zrejme neostáva nič iné, ako riešiť prípad súdnou cestou. Výsledok však býva veľmi často neistý a pri rozhodovaní súdu si musíte byť vedomí, že ide o direktívne rozhodnutie v prospech jednej zo strán. A to ani nespomíname fakt, že takýto súd môže trvať celé roky.

Niekedy však v situáciách, kedy je napríklad obdarovávaný agresívny a dochádza aj k fyzickému násiliu, pravdepodobne neexistuje iná cesta, než žiadať ochranu svojich práv a záujmov prostredníctvom súdu.

Záver

Čo dodať na záver? Na vrátenie daru či už ako darca alebo ako obdarovaný máte právo. Musia  však byť naplnené určité dôvody, pre ktoré sa tohto vrátenia daru dovolávate, aby sa tým predišlo svojvôli a zabezpečil sa princíp právnej istoty oboch strán. Ak však už dôjde k sporu, určite odporúčame riešenie prostredníctvom mimosúdneho spôsobu, než sporového konania na súde. Ušetríte tým nielen podstatne veľkú časť svojho času, ale predovšetkým aj financií.

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy, Trestné právo

Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi. Na Slovensku má tento fenomén stúpajúcu tendenciu.

Keďže obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie sa radia medzi najvýnosnejšie a najrýchlejšie sa rozmáhajúce druhy organizovanej trestnej činnosti, už viac ako 20 rokov si 23. septembra pripomíname Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi, ktorý bol vyhlásený v januári 1999 na Svetovej konferencii koalície proti obchodovaniu so ženami v Dháke. Sexuálne násilie na ženách a deťoch je pretrvávajúcim fenoménom aj na Slovensku. Dôkazom toho je fakt, že sexuálne vykorisťovanie bolo v SR vlani druhým najčastejším účelom obchodovania s ľuďmi. K 31. 7. 2020 bolo zistených temer 300 trestných činov sexuálneho zneužívania osoby mladšej ako 15 rokov.

Obchodované ženy a deti bývajú bežne sexuálne zneužívané a zažívajú násilie. Na Slovensku sa sexuálne vykorisťovanie drží už druhý rok na druhej najvyššej priečke najčastejších účelov obchodovania s ľuďmi. Alarmujúcim ukazovateľom je, že až polovica z týchto obetí boli deti.

Počet zneužívaných detí stúpa

Zneužívaných detí na Slovensku pribúda
Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Za posledné roky stúpa na Slovensku aj počet sexuálneho zneužívania detí v on-line prostredí, kedy sa deti sexuálnych aktivít zúčastňujú virtuálne, napríklad prostredníctvom live chatu či live video prenosu. Medzi najčastejšie využívané elektronické nástroje patrí sociálna sieť Facebook a jej komunikačná platforma Messenger, slovenské platformy Azet či Pokec, v menšej miere sociálne siete Instagram, Snapchat, Chatstep a TikTok. 3-násobný nárast oproti roku 2015 je totiž evidovaný pri trestnom čine, ktorý opisuje §201a Trestného zákona (…kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom…). Vo väčšine prípadov sú maloletými poškodenými dievčatá s priemerným vekom 13 rokov.

„Je neprijateľné, aby boli ženy, dievčatá i malé deti vystavené sexuálnemu vydieraniu, zneužívaniu, obchodovaniu a neľudskému zaobchádzaniu, ktoré je v rozpore so základnými ľudskými právami. Tento deň je príležitosťou pre nás všetkých, aby sme sa hlbšie zamysleli nad spôsobmi, akými môžeme obetiam pomôcť,“ zdôraznil minister vnútra SR Roman Mikulec.

V tomto roku (k 31. 7. 2020) bolo zistených 41 trestných činov sexuálneho násilia (§200 Trestného zákona), a až 284 trestných činov sexuálneho zneužívania podľa §201 Trestného zákona, ktorý hovorí o súloži a inom sexuálnom zneužití osoby mladšej ako 15 rokov, pričom najvyšší nárast evidujeme v marci (celkovo 44 prípadov).

V prípade obetí obchodovania s ľuďmi bolo tento rok na Slovensku osem prípadov sexuálneho vykorisťovania, kde sa obeťami stali ženy, z toho v dvoch prípadoch išlo o dievčatá vo veku 16 rokov (viď. tabuľka). Základné informácie o znakoch obchodovania s ľuďmi, ako aj mnohé ďalšie užitočné informácie môžete nájsť TU.

Ochrana detí pred dôsledkami trestnej činnosti na nich páchanej si vyžaduje pozornosť všetkých osôb, ktoré s dieťaťom prichádzajú do kontaktu. Obetiam sexuálneho zneužívania môžeme  pomôcť tým, že si budeme všímať možné varovné signály. Viac sa dozviete na webovej stránke Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie Zastavme násilie.

Užitočné kontakty:

Tabuľka

2015 – 16 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 3 prípadoch dievčatá vo veku 14 – 17 rokov
2016 – 16 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 3 prípadoch dievčatá vo veku 11 – 13 rokov
2017 – 38 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 9 prípadoch dievčatá vo veku 14 – 17 rokov
2018 – 19 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 7 prípadoch dievčatá vo veku 11 – 16 rokov
2019 – 11 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 6 prípadoch dievčatá vo veku 12 – 16 rokov
2020 – 8 prípadov sexuálneho zneužívania žien, z toho v 2 prípadoch dievčatá vo veku 16 rokov

Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Prezídia Policajného zboru

Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva –http://www.minv.sk/?tlacove-spravy

 

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy, Trestné právo

Zlepšenie právnej pomoci pre obete trestných činov

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo právnu úpravu, zameranú na posilnenie práv obetí trestných činov a ich ochranu. Na stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou ju 18. septembra 2020 predstavila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí štát garantovať a pripravenou úpravou chceme úroveň tejto ochrany podstatne zvýšiť.

Obete trestných činov majú v trestnej politike štátu osobitné miesto. Musia „prekonať“ celé trestné konanie a následne sú často „nútené“ sa osobitne domáhať náhrady ujmy, ktorá im bola trestnou činnosťou spôsobená. Pri obetiach domáceho násilia je, žiaľ, stále nezriedkavým javom, že obeť nie je pochopená políciou ani prokuratúrou, a teda nemá možnosť, ako sa efektívne brániť.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vyhodnotí doterajšiu úpravu pomoci obetiam trestných činov so zameraním sa na reálnu a včasnú dostupnosť právnej a psychologickej pomoci. Rovnako že prehodnotí doterajšiu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov.

  1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konania
  2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí a zjednodušenie prístupu k odškodneniu
  3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia
  4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosť

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh novely zákona o obetiach trestných činov, ktorej cieľom je zlepšovať prístup k spravodlivosti pre jednu z najzraniteľnejších skupín ľudí, ktorou sú obete trestných činov. Pripravovaná novela sa zameriava na posilnenie práv obetí a ich ochranu pred ďalšou viktimizáciou v nasledujúcich oblastiach:

1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konania

V zmysle platnej úpravy je právna pomoc obetiam poskytovaná v trestných konaniach a v civilných konaniach pri vymáhaní nároku na náhradu škody. V praxi sa však ukázalo, že obete pre komplexné riešenie životnej situácie vzniknutej trestným činom potrebujú právnu pomoc aj v iných civilných konaniach. Ide najmä o konania týkajúce sa návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré chránia obeť pred ďalším kontaktom a viktimizáciou zo strany páchateľa. Preto navrhujeme rozšíriť poskytovanie pomoci pre obete aj na tieto civilné konania.

2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí  a zjednodušenie prístupu k odškodneniu

Pre účely poskytnutia odškodnenia navrhujeme rozšíriť okruh obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti v prípade, ak bola násilným trestným činom spôsobená smrť a o obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma.

Za účelom zjednodušenia prístupu obetí k odškodneniu a minimalizácie rizika viktimizácie spôsobenej konaním pri vymáhaní odškodnenia od páchateľa, budú obete môcť požiadať o odškodnenie od štátu už po začatí trestného stíhania (a nie až po právoplatnom skončení trestného konania ako je tomu teraz). Ministerstvo spravodlivosti SR následne posúdi, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví a rozhodne o priznaní/nepriznaní odškodnenia. Po poskytnutí odškodnenia obeti, prechádza nárok na odškodnenie voči páchateľovi na štát, ktorý ho bude vymáhať od páchateľa.

Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, že obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom (vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy). Navrhovaná úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak bola odkázaná na výživu zomretého.

3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia

Jedným z práv obetí je právo na poskytnutie odbornej pomoci, ktorá je poskytovaná zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Od roku 2018 udelilo ministerstvo spravodlivosti akreditáciu 11 subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Mimo akreditovaných subjektov pôsobia aj subjekty poskytujúce odbornú pomoc, najmä vo forme sociálnych služieb a poradenstva. Tieto subjekty poskytujú pomoc tým obetiam, ktoré ich vyhľadajú a bez koordinácie s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prax ukázala, že v prípade obetí domáceho násilia je veľmi dôležitá práve koordinácia činností medzi subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a  orgánmi činnými v trestnom konaní. Zmyslom a cieľom koordinovaného postupu je zabezpečiť komplexnú ochranu obete, prevenciu ďalšieho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou. 

Pre zabezpečenie prístupu obetí domáceho násilia ku komplexnej odbornej pomoci garantovanej zákonom o obetiach preto navrhujeme vytvorenie siete tzv. intervenčných centier. Tento model je založený na koordinácii činností a previazaní policajnej intervencie s krízovou intervenciou a odbornou pomocou poskytnutou obeti alebo osobe ohrozenej domácim násilím bezprostredne po výskyte domáceho násilia. Účelom koordinovaného postupu je zabezpečenie komplexnej ochrany obete, prevencia ďalšieho domáceho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou.

Previazanie policajnej a krízovej intervencie je založené na výmene informácií, kedy polícia do 24 hodín po vykázaní informuje intervenčné centrum, a to následne do 72 hodín proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia a ponúkne jej služby krízovej intervencie.

Medzi úlohy intervenčného centra patrí vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia a zostavenie bezpečnostného plánu. Toto vyhodnotenie zhodnotí efektivitu vykázania a umožňuje stanovenie ďalšieho postupu, napr. presun obete zo spoločného obydlia, podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odborne spôsobilé osoby (v odboroch psychológia, sociálna práca a právo) pôsobiace v intervenčnom centre zabezpečujú odbornú pomoc, sprevádzanie obete v trestnom konaní ako aj jej právne zastupovanie. Zároveň intervenčné centrum pomáha obeti kontaktovať iné inštitúcie a riešiť osobnú situáciu aj vďaka psychosociálnej podpore a poradenstvu. Rozhodnutie využiť alebo nevyužiť tieto služby je v plnej miere ponechané na obeti.

4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosť

Súčasná forma financovania akreditovaných subjektov umožňuje poskytnutie dotácie do výšky 50 000 EUR v priebehu jedného roka. Tento model je z dlhodobého hľadiska nevyhovujúci, nakoľko vytvára prostredie neistoty a neumožňuje podporu a zabezpečenie poskytovania kontinuálnej odbornej pomoci, zvyšovanie jej kvality a dostupnosti. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme upraviť financovanie a zabezpečiť ho prostredníctvom zmlúv uzatváraných na dlhšie obdobie, napr. 3 roky. Uvedené opatrenie umožní vytvorenie siete subjektov poskytujúcich odbornú pomoc, zabezpečí poskytovanie odbornej pomoci na dlhodobej a dostupnej báze a vytvorí tiež priestor na zvyšovanie kvality poskytovanej pomoci.

Článok bol pôvodne vypracovaný ako tlačová správa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zverejnený na webe príslušného ministerstva – https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2920

| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Mediácia, Občianske právo, Rodinné právo

Mediácia a rozvod manželstva

Rozvod, aj napriek tomu, že je jednou z najtraumatickejších udalostí v živote človeka, je v dnešnej dobe čoraz bežnejší. Mediátor vás sám o sebe síce nemôže rozviesť, ale môže vám pomôcť vyriešiť mnohé dôležité otázky týkajúce sa porozvodového života. A tým aj zmierniť vaše utrpenie. Na začiatok je potrebné povedať, že rozvod manželstva je tzv. “statusová vec”, čiže vec, pri ktorej sa mení váš osobný status. Tento status však podľa aktuálnej právnej úpravy môže zmeniť výhradne súd. Aj sudcovia sú však len ľudia a keď vidia, že rozvod nie je neodvratný, môžu do veci vstúpiť. Umožňuje im to aktuálna právna úprava tzv. Civilného sporového poriadku – v zmysle ustanovení § 170 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. je uvedené, že ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. To znamená, že pred prvým pojednávaním môžu byť účastníci konania vyzvaní, aby sa zúčastnili na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Ak sa spor manželov nepodarí vyriešiť, vec sa vráti späť pred súd. Tým sa však úloha a práca mediátora nekončí, pretože obom sporiacim sa stranám dokáže pri rozvode výrazným spôsobom pomôcť.

Dôvody na rozvod

V bežnej praxi sa veľmi často stáva, že v dnešnej dobe sa ľudia domnievajú, že rozviesť sa môžu aj bez udania dôvodu. Nie je to tak celkom pravda. Rozvod sa síce začína podaním návrhu niektorým z manželov, počas súdneho procesu však sudca skúma, či sú vzťahy medzi manželmi vážne a trvalo rozvrátené. V prípade, že sú, manželstvo tak nemôže plniť svoj spoločenský účel a obnovenie spolužitia manželov je vylúčené. Súd okrem iného skúma aj príčiny, ktoré viedli k rozvodu medzi manželmi a pri konečnom rozhodovaní na ne prihliada. Pokiaľ sa v manželstve narodili deti, prihliadne vždy aj na ich záujem. Súd rozhoduje autoritatívnym prístupom, a teda existuje veľký predpoklad, že jedna zo strán sa bude cítiť ukrivdená. A bohužiaľ, najviac na to doplácajú deti. Mediátori sú tu na to, aby pomohli nielen vám, ale aj vašim potomkom. S rozvodom manželstva sa teda logicky vynára hneď niekoľko problémov, ktoré je potrebné riešiť ešte počas rozvodu, prípadne bezprostredne po ňom. Toto sú najčastejšie z nich:

Zánik BSM

Rozvodom manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len “BSM”). Zákon pritom upravuje základné princípy pri rozdelení BSM. V zmysle § 150 Zákona č. 40/1960 Zb. sa pri vysporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý má teda právo požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Prihliadať sa musí aj na potreby maloletých detí, ako aj na to, ako sa manželia starali o rodinu a spoločne nadobudli veci. Logicky sa preto berie zreteľ aj na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Vysporiadanie BSM však nie je vecou, ktorá by sa automaticky robila v rámci rozvodového konania. Súd väčšinou ponecháva vysporiadanie BSM na samostatné konanie. Zo zákona môže dôjsť k vysporiadaniu BSM tromi spôsobmi: 1. súdnym rozhodnutím, 2. uplynutím lehoty 3 rokov, 3. dohodou. Práve tretí spôsob je najvýhodnejšou formou vysporiadania BSM, a to aj napriek tomu, že sa exmanželia nevedia na začiatku dohodnúť. So spísaním a uzavretím dohody v takom prípade dokáže pomôcť práve mediátor. Jednou z výhod práve tohto spôsobu je, že sa s protistranou nemusíte stretnúť. V prípade zároveň vystupuje mediátor ako tretia, nezávislá osoba, ktorá si dokáže udržať nadhľad. Vysporiadanie BSM je teda možné urobiť formou Mediačnej dohody podstatne rýchlejšie a lacnejšie, než v rámci ďalšieho dlhého súdneho konania.

Zverenie maloletých detí do starostlivosti

Ak sú v manželstve maloleté deti, súd upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode, najmä určí, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ako sme už spomínali, to sa deje autoritatívnym spôsobom, kedy je víťazom zvyčajne len jeden z rodičov a ten druhý je nespokojný. V tomto bode je však dôležité poznamenať, že súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je možné nahradiť vzájomnou dohodou rodičov. Práve táto dohoda by sa mala uzatvárať s pomocou mediátora, ktorý je nielen právne ale aj odborne zdatný na jej vypracovanie. Zároveň je potrebné poznamenať, že v prípade rozvodu môže súd rozhodnúť o obmedzení styku maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho úplne zakázať. Zrejme každý rodič v danej chvíli prežíva nepredstaviteľné pocity. Práve mediačná dohoda o úprave styku s maloletým dieťaťom, ktorá sa uzavrie prostredníctvom mediátora poskytuje menej traumatizujúce a zároveň rýchlejšie riešenie problému. V prípade, že by sa niektorý z rodičov obrátil v tejto veci na súd, zrejme by na nich čakal opätovný zdĺhavý súdny proces.
rozdelenie rodiny
Rozvod je veľmi traumatický hlavne pre deti. Pomôžte im ho prekonať ľahšie a dohodou s bývalým partnerom.
Obrázok od Gerd Altmann z Pixabay

Vyživovacia povinnosť

V rámci tohto spôsobu je možné prostredníctvom mediácie upraviť aj výšku vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom. V prípade, že určené výživné už nepostačuje (napr. kvôli neustále rastúcim cenám), má jeden z rodičov dve možnosti. Prvou je, že sa obráti na súd so žiadosťou o zvýšenie vyživného a opäť naňho čaká náročný proces. Druhou je naopak to, že sa pokúsi s bývalým partnerom/partnerkou dohodnúť mimosúdne, a to prostredníctvom mediácie. Táto možnosť sa zároveň odporúča ako lepšia alternatíva k súdnemu konaniu, keďže je finančne oveľa menej náročná. Nehovoriac o časovej úspore. Vyživovacia povinnosť sa však nemusí týkať iba maloletých detí. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sa sám uživiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa jeho schopností a možností. Ako sme uviedli vyššie, opäť je to prípad, ktorý je možné riešiť v rámci mediácie.

Hmotná núdza

Po rozvode sa môže stať, že sa jeden z partnerov sa ocitne v hmotnej núdzi. Tým pádom nie je schopný pokryť ani základné náklady nielen na súdne konanie, ale ani na mediáciu. Aj v tomto prípade vám však mediátor dokáže pomôcť. Ako na to? Je potrebné postupovať v zmysle Zákona č. 327/2005 Z. z o  poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. V praxi to znamená, že dotyčný manžel sa musí najskôr obrátiť na Centrum právnej pomoci. To rozhodne o tom, či je tento prípad vhodný na mediáciu, resp. súdne konanie a odporučí vám aj miestne príslušného bydliska mediátora pre váš okres.

Záver

Nikto nechce prísť o svojho partnera – rozvod je jednoducho traumatizujúca skúsenosť. Ak už však k rozvodu dôjde, je dôležité pre vnútorný pokoj a vyrovnanosť oboch manželov, ale aj detí, snažiť sa minimalizovať škody. Mediátor vás síce rozviesť nedokáže, no dokáže vám pomôcť prekonať tie aspekty rozvodu, ktoré by bolestivý proces len naťahovali. Naša prax ukázala, že pri väčšine opisovaných prípadov dôjde vďaka kvalitnému mediátorovi k vzájomnej dohode.
| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Mediácia, Občianske právo, Pracovné právo

Nevyplatenie mzdy a odstupného

Pri skončení pracovného pomeru sa občas stáva, že nedôjde k vyplateniu časti, prípadne celej mzdy za obdobie, ktoré zamestnancovi prináleží. Nevyplatenie mzdy a odstupného je jedným z najbežnejších konfliktov, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ. Vo svojej podstate je to konflikt, ktorý je úplne bežný, avšak bývalý zamestnanec ho musí so zamestnávateľom riešiť. Má na to hneď niekoľko možností.

Ako správne postupovať?

V zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Riešenie mimosúdnymi prostriedkami – mediáciou

V prípade, že zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu, máme pre vás krátky návod, ako môžete pri jej získaní postupovať.
  • 1. Krok: Zamestnanec vyzve zamestnávateľa doporučeným listom na vyplatenie mzdy v určenej lehote.
  • 2. Krok: Ak zamestnávateľ napriek výzve svoje záväzky nesplní – môže zamestnanec využiť služby mediátora. Cestou mediácie sa pokúsi vzájomnou dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom docieliť dohodu o vyplatenie mzdy v zmysle Zákona o mediácii. Mediačná prax nám ukazuje, že skúsený mediátor dokáže spor vyriešiť už v tomto bode.
  • 3. Krok: Pokiaľ bola mediácia neúspešná, zamestnanec zašle doporučeným listom tzv. predžalobnú výzvu na vyplatenie mzdy v určenej lehote. V predžalobnej výzve je vhodné uviesť, že v prípade nevyplatenia mzdy bude nasledovať podanie trestného oznámenia. S tým súvisí upozornenie na podanie platobného rozkazu, vymáhanie dlžnej mzdy súdnou cestou a podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.
  • 4. Krok: Ak zamestnávateľ ani v tomto bode dobrovoľne nesplní svoj záväzok, neostáva zamestnancovi nič iné, ako pristúpiť k súdnemu riešeniu sporu.

Riešenie prostredníctvom súdneho konania

Je dôležité poznamenať, že ak sa zamestnanec rozhodne riešiť nevyplatenie mzdy súdnou cestou, mal by sa obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti. Väčšina pracovných sporov môže trvať dlhé mesiace, až roky. V prípade, že ste závislý od nevyplatenej mzdy, určite vám to zo zlej situácie nepomôže. Keďže však mimosúdne riešenie sporu zlyhalo, bývalému zamestnancovi neostáva nič iné. Aj v tomto prípade odporúčame postupovať v niekoľkých krokoch:
  • 1. Krok: Zamestnanec musí podať trestné oznámanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Nevyplatenia mzdy a odstupného. To sa robí na základe ustanovení § 214 Zákona č. 300/2005 Z.z. – Trestného zákona. Skutková podstata je definovaná nasledovne: “Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.”
  • 2. Krok: Zamestnanec podá na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. V prípade, že s ním zamestnávateľ nebude súhlasiť, musí podať voči rozkazu odpor v stanovenej lehote.
  • 3. Krok: Zamestnanec je oprávnený podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Inšpektorát práce síce nemá oprávnenie vymôcť pre zamestnanca dlžnú sumu, avšak môže pristúpiť ku kontrole. Minimálne takýmto podnetom pomôžete iným, aby sa v budúcnosti neocitli vo vašej koži.
 
nevyplatenie mzdy a odstupneho
Riešenie nevyplatenia mzdy a odstupného súdnou cestou môže byť zdĺhavé. Ak však zlyhá mimosúdne riešenie, je to jediná cesta, ako sa k svojej mzde dostať.

Niekoľko praktických upozornení

Dôležité je si uvedomiť, že pokiaľ vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady atď., nemusíte preňho ďalej pracovať. V tomto bode je potrebné argumentovať ustanoveniami § 69 ods. 1 písm. b) Zákona č. 311/2001 Z. z. – Zákonníka práce. Toto ustanovenie uvádza: “Zamestnanec môže pracovný pomer skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.” Ak sa rozodnete skončiť pracovný pomer, máte prirodzene nárok na náhradu mzdy. Ide o sumu vášho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Dôležité je však upozorniť na fakt, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa musí uskutočniť v platnej lehote. Zamestnanec je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca, odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. V praxi to znamená, že ak vám od momentu, kedy ste sa dozvedeli o nevyplatení mzdy zamestnávateľ nevyplatí mzdu, vaše právo na okamžité skončenie pracovného pomeru zaniká.

Záver

Nevyplatenie mzdy a odstupného je prirodzene veľmi nepríjemná situácia, ktorú však musíte riešiť. Ak sa už do nej raz dostanete, odporúčame vám, aby ste sa pokúsili najskôr využiť všetky možnosti mimosúdneho riešenia sporu. V praxi platí, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Pokiaľ sa dve strany chcú dohodnúť, ale nevedia si prísť na meno, najlepšou formou riešenia je mediácia. Ak ani to nepomôže, neostáva vám nič iné, než sa obrátiť na súd. Ten môže a nemusí rozhodnúť vo váš prospech, v závislosti od rôznych okolností.
| JUDr. Peter Dzurilla | 0 Comments | Mediácia, Občianske právo

Ako riešiť klebety a ohováranie?

Klebety a ohováranie je niečo, čo nahnevá asi každého. Asi každý z nás už niekedy v živote zažil situáciu, kedy sa stal terčom ohovárania alebo zažil, keď niekto iného ohováral. Pravdou je, že každá takáto skúsenosť je maximálne nepríjemná. Vo väčšine prípadov však mnohí netušia, ako sa voči takýmto konkrétnym činom iných jedincov efektívne brániť. V nasledujúcich riadkoch vám vysvetlíme, ako je možné riešiť takto vzniknutý spor k všeobecnej efektivite.

 

Možnosti riešenia

Vo všeobecnosti existuje niekoľko rôznych riešení, ako sa s klebetami a ohováraním vysporiadať. Niekedy postačí, ak dotyčného konfrontujete, prípadne upozorníte, že o jeho aktivitách viete. V prípade, že to nepomôže, existuje niekoľko spôsobov, ako vec vyriešiť:

  1. Riešenie prostredníctvom mediácie.
  2. Podanie oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na polícii.
  3. Podanie žaloby na súde.

Pravdou je, že v prípade druhej a tretej možnosti sa musíte obrniť trpezlivosťou a častokrát aj právnym zástupcom, aby ste danú vec vyriešili. Veľmi ľahko sa môže stať, že termín pojednávania bude určený až o niekoľko mesiacov neskôr. Zároveň prípadné priestupkové konanie na príslušnom okresnom úrade situáciu nevyrieši a problémy aj napriek tomu pretrvávajú.

V rámci tohto článku sa preto zameriame na prvý zo spôsobov, a teda riešenie sporu, resp. ohovárania a klebiet prostredníctvom mediácie. Dôležité je si uvedomiť, že šírenie klebiet upravuje spôsob, akým sa správame v našom každodennom živote. Ovplyvňuje to v konečnom dôsledku naše rozhodovanie a častokrát sme po prvotnej negatívnej skúsenosti viac náchylní k tomu byť v rozhodnutiach opatrnejší, resp. spochybňovať samého seba.

Samozrejme, ohováranie v zamestnaní, v škole alebo v kolektíve nie je nič iné ako manifestácia moci zo strany niekoho iného. Ak tomu venujeme zvýšenú pozornosť, pochopíme, čo sa snaží dotyčný svojimi klebetami dosiahnuť. Často sa pri klebetách zamýšľame nad tým, prečo to dotyčný robí a snažíme sa pochopiť jeho pohnútky. Tie sú však vo svojej podstate vo veľkej miere prejavom sebectva, a preto si musíme uvedomiť, že dotyčnému ide väčšinou o jeho vlastný prospech.

Právna úprava

Pri riešení klebiet či ohovárania je potrebné vedieť, že takéto konanie nie je v súlade s právnym poriadkom. Keďže právna úprava je pomerne pestrá, vyberieme kľúčové časti.

Ohováranie a klebety ako priestupok

V prvom rade nie je ohováranie či klebetenie o inom v súlade so Zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len “Priestupkový zákon”). V rámci § 49 ods. 1 pís. a je uvedené “Priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.“

Toto je, samozrejme, len jedna časť a v rámci ohovárania sa vieme oprieť aj o ďalšie ustanovenia priestupkového zákona. V praxi je tu napr. § 49 ods. 1 pís. d), kde sa uvádza: “Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie (…) , nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.“.

Tieto priestupky sú v rámci zákona riešené pred miestne príslušným okresným úradom v tzv. správnom konaní. V týchto prípadoch je možné páchateľovi priestupku iba uložiť pokutu vo výške od 33 eur do 99 eur. Uloženie pokuty však váš problém nerieši. Prax nám ukazuje, že vo väčšine priestupkových konaní sa po uložení pokuty konflikt nekončí, ale naopak dochádza k jeho eskalácii. To je zapríčinené nízkym trestom a represiami zo strany správnych orgánov.

Ohováranie a klebety ako trestný čin

Pokiaľ k eskalácii konfliktu dochádza aj naďalej, občan má právo brániť sa v trestnom konaní. To veľmi konkrétne upravuje Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a to definíciou skutkovej podstaty ohovárania: “Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“, pričom Trestný zákon presne upravuje výšky trestu podľa osobitných situácií.

Právna prax však ukazuje, že samotné dokazovanie pred súdom v týchto prípadoch je veľmi zložité, a to najmä z dôvodu neochoty svedkov, strachu z narušenia komunitných vzťahov a pod. Zároveň je dôležité podotknúť, že takýto proces by sa mohol vliecť dlhé roky s neistým výsledkom pre všetky zúčastnené strany. V tomto bode je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie je spoplatnené a už len pri podávaní návrhu je potrebné, aby navrhovateľ zaplatil tzv. súdny poplatok vo výške 66 eur.

Ochrana osobnosti

Zároveň je poškodený oprávnený podať aj Žalobu na ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka v zmysle § 11: “Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.” a zároveň v zmysle § 13 ods. 1 “Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súdy vám teda priznávajú ako fyzickej osobe právo na súdnu ochranu voči tým konaniam, ktoré zasahujú do vašej cti, a to konaním na súde a domáhaním sa upustenia od neopráveného zásahu do práva na ochranu osobnosti.

Pri súdnom konaní je dôležité upozorniť na to, že  zákon tu poskytuje ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Zákon chráni fyzickú osobu najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé tvrdenia, tvrdenia znižujúce mravný profil fyzickej osoby, jej vlastnosti, zmýšľanie a správanie), a to bez rozdielu, akými prostriedkami k nemu dôjde (slovom, obrazom a akýmkoľvek iným konaním). Málokedy sa však stáva, že proces sa v týchto prípadoch končí v prvostupňovom konaní a vo väčšine prípadov nasleduje odvolanie na príslušnom krajskom súde. Ak počítate teda s tým, že súd vyrieši váš problém rýchlo a lacno, môžete na to zabudnúť.

Dôležité je poznamenať, že súdne konania v týchto sporoch sa viažu na súdne poplatky, právne zastupovanie atď. (tzv. trovy konania), ktoré vás môžu výjsť až na tisíce eur a roky strávené na súdnych pojednávaniach.

Prečo je výhodné riešiť klebety a ohováranie mediáciou?

Základnou výhodou mediácie je jej rýchlosť. V zmysle Zákona č. 420/2004 o mediácii § 14 ods. 8 sa mediácia končí uplynutím 90 dní v prípade mediácie spotrebiteľského sporu a v ostatných prípadoch uplynutím šiestich mesiacov od začatia mediácie. Keďže klebety a ohováranie nie sú spotrebiteľským sporom, mediácia sa skončí najneskôr do polroka. Mediačná prax však v mnohých prípadoch ukazuje, že práve tieto prípady sú riešiteľné na prvom, resp. druhom mediačnom sedení, čo môže byť v praxi do jedného až dvoch týždňov.

Ďalšou výhodou okrem časovej úspory je aj finančná úspora. Ako sme spomínali, v prípade súdneho konania môže ísť až o tisícky eur. V rámci mediácie obvykle ide o podstatne nižšie sumy, ktoré dosahujú iba zlomok nákladov, ktoré by stranám vznikli pred súdom. Keďže na mediácii sa obe strany zúčastňujú dobrovoľne, je predpoklad, že si rozdelia aj náklady, ktoré vzniknú mediáciou.

Poslednou, avšak nie najdôležitejšou výhodou mediácie je mlčanlivosť a neverejnosť konania. Zatiaľ čo pri súdnom konaní sa na hádkach môžu prísť zabaviť aj vaši neprajníci, na mediácii sa zúčastňujú iba dotknuté osoby. Mediácia je neverejná. Dôležitým aspektom mediácie je však aj fakt, že všetky zúčastnené strany, a teda nielen mediátor, ale aj rozhádané osoby, majú v zmysle § 5 Zákona č. 420/2004 o mediácii povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou.

Záver

Aj napriek tomu, že klebety a ohováranie sú bežnou súčasťou života, netreba sa báť voči nim efektívne brániť. Určitú formu obrany preto predstavuje súdne konanie, ktoré je však zdĺhavé a finančne náročné. Ideálnou alternatívou je v tom prípade mediácia. Tá vám nielen poskytne časovú a finančnú úsporu, ale zároveň aj dôvernosť. Na to, aby sa však problém vyriešil touto cestou, musí byť vôľa a ochota oboch strán.