Budúcnosť závisí od zelených a udržateľných klimatických riešení – Aktuality

Bratislava 25. septembra 2023 – Európske, ale aj svetové spoločenstvo musí aktívne reagovať na výrazné klimatické zmeny sprevádzané v ostatných rokoch vysokými teplotami, nebezpečnými povodňami či veternými smršťami. Budúcnosť civilizácie ide ruka v ruke s realizáciou zelených projektov a presadzovaním klimaticky udržateľných riešení. Zhodli sa na tom účastníci európskej pracovnej skupiny najvyšších kontrolných inštitúcií zameranej na environmentálne audity. V českej metropole Praha diskutujú za účasti medzinárodných expertov o výzvach, ktoré stoja pred národnými kontrolnými inštitúciami v oblasti zúčtovania vládnych projektov zameraných na plnenie strategických cieľov súvisiacich so zmierňovaním klimatických zmien.

Európske spoločenstvo chce do roku 2030 znížiť emisie CO2 o takmer 55 % v porovnaní s rokom 1990, pričom dnes je Európa v plnení cieľa na pol ceste a pri súčasnom tempe sa ho nepodarí splniť. Výraznejšie zaostávanie v plnení záväzkov zaznamenávajú stredo a východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, a to pri znižovaní emisií ako aj úsporách energií. Z pohľadu slovenských kontrolórov je na národnej úrovni problémom nielen nedostatočné financovanie zelených projektov, ale tiež značná kompetenčná roztrieštenosť medzi viacerými kľúčovými nositeľmi tejto agendy. „Do budúcna musí slovenská vláda jasne zadefinovať jedného prierezového nositeľa agendy súvisiacej s klimatickými zmenami, ktorá je významná nielen pre plnenie národných cieľov, ale taktiež vyhodnocovanie medzinárodných záväzkov v oblasti odpadového hospodárstva, dekarbonizácie priemyslu či ekologizácie dopravy. Ukazuje sa, že súčasné aktivity sú nedostatočné a bude preto potrebné buď prehodnotiť národne i európske ciele, alebo každý členský štát únie bude musieť vyvinúť výrazne väčšie úsilie na ich dosiahnutie,” uviedol Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý európskym kolegom okrem iného predstavil závery z kontroly zameranej na znižovanie energetickej náročnosti slovenských verejných budov. 

Európska únia ma ambiciózny cieľ  dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Sektor budov je v súčasnosti jedným z najväčších spotrebiteľov energie. Podľa európskej iniciatívy „Vlna obnovy“ je cieľom v oblasti budov znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %, znížiť ich energetickú náročnosť o 14 % a zredukovať spotrebu energie na vykurovanie a chladenie objektov o 18 %. „Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia nášho národného záväzku voči ostatným európskym partnerom, v oblasti klimatickej neutrality nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia projektov a zároveň databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov,“ približuje šéf národných kontrolórov. V rokoch 2014 až 2021 bolo na Slovensku obnovených viac ako 2 600 verejných budov. Pri zachovaní tohto tempa by obnova všetkých energeticky nehospodárnych verejných objektov trvala bezmála tri desiatky rokov. Ako potvrdzujú dáta z Plánu obnovy a odolnosti, niektoré sú čiastočne obnovené, avšak hĺbkovú obnovu si vyžaduje až 75 % z približne 15-tisic budov vo vlastníctve štátu či verejných inštitúcií.

Slovenskí kontrolóri sú v téme klimatických zmien a ich dopadov na každodenný život občanov v ostatných rokoch aktívni aj na medzinárodnej kontrolórskej scéne. Od minulého roka sú súčasťou celosvetovej pracovnej skupiny vedenej audítormi z brazílskeho účtovného dvora, ktorá chce do roku 2024 spracovať štandardizovanú metodiku pre kontrolu a hodnotenie stavu krajiny v oblasti klimatických zmien. Medzinárodne akceptovaná metodika nazývaná “ClimateScanner” ponúkne porovnateľný postup pre hodnotenie vládnych opatrení či udržateľnosť financovania zelených projektov. „Vďaka tomu budeme môcť nielen na národnej úrovni, ale tiež v medzinárodnom kontexte hodnotiť úspešnosť pri dosahovaní cieľov v takom dôležitom segmente verejnej politiky, akým je zápas s klimatickými zmenami. Je to cesta k ochrane a zachovaniu zelenej i modrej planéty pre budúce generácie,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že medzinárodná metodika pomôže kontrolórom okrem iného pri nastavovaní merateľných kritérií podporujúcich zúčtovanie financií, ktoré boli z rôznych zdrojov použité alebo plánované pre aktivity zamerané na riešenie klimatických výziev. 

Rokovanie európskej pracovnej skupiny najvyšších kontrolných inštitúcií zameranej na environmentálne audity



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zodpovedné štátne inštitúcie sa nedostatočne venujú strategickej komodite, akou je voda – Aktuality

Bratislava 11. augusta 2023 – Tempo pripájania domácností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu sa v roku 2021 oproti roku 2015 zvýšil len o päť percent a nedarí sa dosiahnuť ani rozvojový cieľ zásobovať pitnou vodou minimálne 90 percent občanov Slovenska. Preto po troch rokoch kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR opakovane upozorňujú vládu i poslancov parlamentu na hroziace riziko vyplývajúce z neplnenia dlhodobých národných cieľov, ku ktorým sa vláda prihlásila vstupom do Európskej únie (EÚ).

Infografika Pripájanie obyvateľov k verejnej kanalizácii je ešte stále pomalé

„Za dvadsať rokov sa v rámci Slovenska preinvestovali pri vybudovaní novej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd bezmála dve miliardy, pričom výrazná časť tejto sumy bola vygenerovaná vďaka európskej finančnej pomoci. Napriek tejto pomoci sa našej krajine nedarí výraznejšie priblížiť k záväzku pripojiť do konca roku 2015 všetky obce, kde žije viac ako dvetisíc ľudí, na verejnú kanalizačnú sieť, alebo zabezpečiť ich bezproblémový prístup k pitnej vode. Splnenie cieľov v tejto oblasti je spojené s novými investíciami a taktiež s hľadaním stimulácie občanov, aby sa čo najviac pripájali k vybudovaným verejným sieťam. Tieto výzvy prinášajú so sebou značnú finančnú zaťaž voči verejným rozpočtom a odkladanie či nerealizovanie stanovených cieľov môže mať negatívny dopad na kvalitu životného prostredia i zdravie obyvateľov,“ uviedol šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Napojenie domácnosti či nehnuteľností na pitnú vodu či verejnú kanalizáciu je štandardom 21. storočia a pre každú modernú spoločnosť je to kľúčová rozvojová agenda. Kanalizačná infraštruktúra totiž chráni zdravie ľudí aj samotné životné prostredie pred jeho prípadným znečistením odpadovými vodami. Budovaním kanalizačných sietí a využívaním čistiarní odpadových vôd (ČOV) sa významne znižuje znečistenie prírody a zvyšuje sa kvalita vodných tokov i života občanov žijúcich v mestách či regiónoch. Počet ľudí napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 dosiahol 3,85 milióna z celkovej populácie krajiny, zo všetkých 2 890 obcí je však pripojených len 1 155. Najhoršia situácia je v južných regiónoch Slovenska, pričom najkritickejší stav je v okrese Trebišov, Krupina a Rimavská Sobota. Kontrolóri konštatujú, že zodpovedné štátne inštitúcie si dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a Európska komisia už začala voči Slovensku proces infringementu. V prípade, že štát nebude plniť medzinárodné záväzky, bude nasledovať zo strany bruselských inštitúcií uloženie finančných sankcií, ktoré bude musieť vláda uhradiť zo štátneho rozpočtu. Minimálna výška paušálnej pokuty predstavuje viac ako 600-tisíc eur a výška denného penále za neplnenie vlastných národných záväzkov je stanovená na 3-tisíc eur.

Graf Úroveň odkanalizovania obyvateľstva verejnou kanalizáciou

Kontrolný úrad preveroval situáciu a popisoval riziká v danej oblasti v rokoch 2016 – 2022. V správe o výsledku kontroly upozorňujú národní kontrolóri, že problémovým faktorom pomalého napredovania v tejto oblasti je nejasnosť a rozdrobenosť kompetencií veľkého počtu zainteresovaných inštitúcií, ako aj ich nedostatočná komunikácia a koordinácia, ktorú má vecne i odborne zastrešovať envirorezort. „Ministerstvo životného prostredia je rozhodujúcim ústredným orgánom štátu, ktorý má garantovať tvorbu a ochranu životného prostredia, a to aj z hľadiska zriaďovania a rozvoja verejných vodovodov a kanalizácie. A práve tu sme identifikovali slabý článok fungovania štátu a to v rozhodujúcom segmente kritickej infraštruktúry štátu, a zároveň pri napĺňaní jedného zo základných práv, ktoré občanom garantuje ústava. Viaceré výstupy z kontrolných akcií dokazujú, že predstavitelia rezortu životného prostredia zanedbávajú plnenie ich strategických kompetencií pri téme budovania či rozširovania existujúcej siete vodovodov, kanalizácií, pri kontrole plnenia povinnosti vodárenských spoločností pri ich prevádzkovej činnosti alebo pri zabezpečení spracovania odpadovej vody v čistiarňach,“ objasňuje postoj kontrolórov ich predseda Ľ. Andrassy a dodáva, že neriešenie popísaných rizík zo strany kompetentných ministerstiev môže vyústiť do ohrozenia dodávok pitnej vody v širších regiónoch Slovenska, alebo do straty verejnej kontroly nad kritickou vodárenskou infraštruktúrou.

Ako ukázala ostatná kontrola, v posledných piatich rokoch, odkedy NKÚ naposledy preveroval túto významnú oblasť, nedošlo k výraznejšiemu pokroku pri nastavení a ani pri používaní kontrolných mechanizmov zo strany štátnych inštitúcií. Častými sprievodnými faktormi sú neochota predstaviteľov miestnej samosprávy kontrolovať a postihovať vlastníkov problémových nehnuteľností, ale taktiež nedostatok odborných zamestnancov na úrovni obecných, mestských úradov či štátnej vodnej správy. To v konečnom dôsledku znemožňuje aktívny výkon kontroly a národní kontrolóri preto v ich správe informujú poslancov parlamentu, že systém kontroly plnenia zákonných povinností pri pripájaní nehnuteľností na vybudovanú verejnú kanalizáciu je nefunkčný. „Ide o systémový problém, ktorý sa týka viacerých subjektov verejnej správy a územnej samosprávy s rozdielnymi kompetenciami a povinnosťami. Tento negatívny stav je možné riešiť len úpravou legislatívy a jasným vymedzením povinností medzi štátnou správou a samosprávou. Zároveň je potrebné personálne posilniť kompetentné inštitúcie, aby vďaka aktívnej kontrole a využívaniu motivačných sankcií podporili záujem vlastníkov domov či budov pripájať sa na verejnú kanalizáciu a vodovod,“ konštatuje šéf slovenských kontrolórov. Dôležité je taktiež zaviesť komplexnú dátovú a informačnú základňu. Ministerstvo životného prostredia ako garant tejto verejnej politiky musí mať k dispozícií informačný systém, vďaka ktorému bude monitorovať kritické regióny a zároveň bude môcť prijímať krízové riešenia, či navrhovať zmenu legislatívy.

Z pohľadu národných kontrolórov je v súčasnosti nevyhnutné, aby envirorezort aktualizoval celkový investičný dlh v tejto oblasti a to hlavne v kontexte dopadov inflácie a energetickej krízy na reálnu cenu za stavebné materiály či na mzdu zamestnancov pracujúcich v stavebníctve a vodárenstve. Finančné prostriedky, ktoré sú v pláne rozvoja verejných kanalizácií a vodovodov na roky 2021 až 2027 odhadované na sumu viac ako 1,5 miliardy, vychádzali z cien, ktoré sú dnes nepoužiteľné a násobne vyššie. Na základe odborného poznania zamestnancov NKÚ je predpoklad, že suma nezabezpečených finančných prostriedkov pre realizáciu projektov smerujúcich k rozvoju existujúcej siete kanalizácií je vyššia o bezmála trištvrte miliardy eur a investičný dlh pri vodovodoch sa šplhá nad štyri miliardy. „Okrem peňazí, ktoré potrebujeme na rozšírenie existujúcej siete čistiarní, kanalizácií a vodovodov, na splnenie slovenských záväzkov voči európskemu spoločenstvu, nesmieme zabúdať na niekoľkomiliardový modernizačný dlh, ktorý sme identifikovali v rámci kontrol vodárenských spoločností. Dlh, ktorý je spojený s nerealizovanými opravami a údržbou existujúcej siete vodovodov a kanalizácií, sa dostáva až na úroveň piatich miliárd,“ konštatuje Ľ. Andrassy. „Preto o tejto závažnej téme informujeme nielen poslancov, ale aj predsedu vlády. Zdôrazňujeme, že okrem výrazného dopadu riešenia popísaných rizík na samotný verejný rozpočet je nevyhnutné, aby štát ako jediný garant ústavných práv občanov konal aktívne a strategicky riešil kľúčové problémy súvisiace s vodou,“ uzatvára predseda kontrolného úradu.

Správa o výsledku kontroly “Čistiarne odpadových vôd a odkanalizovanie SR”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko si neplní vlastné záväzky, ktoré súvisia so zmenou klímy a udržateľnou budúcnosťou – Aktuality

Bratislava 27. januára 2023 – Udržateľný rozvoj na Slovensku zaostáva a riziká, ktoré Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) odhalil ešte v roku 2018, nielenže stále pretrvávajú, ale v niektorých oblastiach sa ešte zhoršili. Vláda sa v minulosti zaviazala monitorovať a hodnotiť pokrok v oblasti Agendy 2030 cez jednotlivé národné priority, tie však v monitorovacej správe za rok 2022 hodnotené neboli, nahradilo ich 17 globálnych cieľov. Okrem toho vláda predĺžila interval vypracovania ďalšej hodnotiacej správy až na rok 2025 (z dvoch na tri roky), pričom európskou praxou je vyhodnocovanie agendy v ročnom intervale. Tieto závery predstavili analytici NKÚ, ktorí sa opätovne (cez follow-up) pozreli na kroky zainteresovaných pri zavádzaní odporúčaní NKÚ spred viac ako štyroch rokov.

Infografika Udržateľný rozvoj Agenda 2030

Agenda 2030 pokrýva globálne záväzky a postupy, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti prostredníctvom 17 cieľov udržateľného rozvoja (obrázok). Slovensko v minulosti vykazovalo mierny pokrok v niektorých oblastiach (graf), ako napríklad cieľ „žiadna chudoba“ (SDG1) či „udržateľné mestá a komunity“ (SDG11), avšak jednou z výziev je „zmena klímy“ (SDG13), pri ktorej vývoj stagnuje. V máji 2022 vydala Európska komisia (EK) správu o Slovensku, v ktorej konštatuje, že v oblasti plnenia cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) sme hlboko pod priemerom EÚ, pokiaľ ide o ciele „zodpovedná výroba a spotreba“ (SDG12) a „zmena klímy“ (SDG13).

Ako ukázala analýza NKÚ, implementácia pokroku cieľov Agendy 2030 na Slovensku sa za ostatné štyri roky zhoršila. Vláda uznesením v roku 2018 definovala národné priority zacielené na výzvy zohľadňujúce kontext Slovenska. Napriek uzneseniu vlády neboli v druhej monitorovacej správe v roku 2022 hodnotené národné priority a použitých bolo len 6 % z národných indikátorov. „Druhá monitorovacia správa o výsledkoch v národných prioritách je založená na hodnotení 17 globálnych cieľov Agendy 2030 prostredníctvom globálnych indikátorov. V monitorovacej správe Slovenskej republiky napriek jej názvu, nie sú vôbec hodnotené dosiahnuté výsledky v národných prioritách,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Pozitívne je, že ešte počas recenzovania analýzy v novembri 2022 Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke priradil šesť národných priorít a 29 hlavných výziev k cieľom udržateľného rozvoja, ktoré prispôsobujú medzinárodný záväzok Slovenska voči Agende 2030 národným podmienkam.

Analytici NKÚ tiež upozorňujú na to, že vláda v roku 2022 uznesením predĺžila monitorovací interval na vypracovanie hodnotiacej správy z dvoch na tri roky. Vzhľadom na blížiaci sa termín dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja v roku 2030 nie je predĺženie intervalu efektívne. „Krátkodobejšie odpočtovanie môže prispieť k lepšej kontrole napĺňania cieľov a zavedenia prípadných včasných korekcií stanovených opatrení. Súčasne kratšia lehota odpočtovania svedčí aj o záujme zodpovedných subjektov na plnení cieľov. Ako príklad dobrej praxe sa javia kroky EK a OSN, ktoré vypracovávajú hodnotiace správy k napĺňaniu SDGs každoročne,“ doplnil J. Ivančo. Analýza hovorí aj o tom, že expertná skupina pre indikátory a monitorovanie Agendy 2030, ktorá sa mala podieľať aj na príprave hodnotiacich správ v rokoch 2020 a 2022, na ich tvorbe nespolupracovala. Jej posledné zasadnutie sa uskutočnilo ešte v roku 2019.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča dodržiavať schválený postup vnútroštátnej implementácie a naďalej sledovať národné priority s použitím indikátorov zohľadňujúcich kontext Slovenska. Odporúča tiež zlepšiť koordináciu Agendy 2030 zapojením všetkých jej aktérov a v neposlednom rade skrátiť monitorovacie obdobie z troch na pôvodné dva roky. NKÚ naďalej odporúča vypracovať komunikačnú stratégiu o Agende 2030, ktorá by zohľadňovala potreby jednotlivých špecifických skupín, ako aj jednotlivcov. Od začiatku implementácie agendy sa totiž žiadna kampaň tohto druhu nerealizovala a o dôležitosti Agendy 2030, cieľoch a obsahu tak verejnosť nie je dostatočne informovaná.

Obrázok: Ciele udržateľného rozvoja, Agenda 2030

Obrázok: Ciele udržateľného rozvoja, Agenda 2030

Mitigácia – zmierňovanie klimatickej zmeny

Analytici kontrolného úradu sa zamerali aj na preverenie krokov Slovenska pri zavádzaní cieľa „zmena klímy“, ktorý súvisí s mitigáciou, čiže opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov. Slovensko v tejto súvislosti vypracovalo Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Pri analýze tohto dokumentu NKÚ zistil, že takmer polovica komponentov stratégie (11 z 24) je vypracovaná iba čiastočne alebo vôbec. „Práve tieto časti majú prispieť k tomu, aby bola stratégia vykonateľná a dali sa dosiahnuť stanovené ciele. Ako hlavné riziko vnímame absentujúci časový harmonogram a plán realizácie stanovených aktivít vrátane určenia ich nákladov. Chýba tiež systém monitorovania a hodnotenia realizácie stratégie, ako aj systém riadenia rizík čo svedčí o tom, že na papieri niečo chceme, ale reálne s problémami nepracujeme,“ dodal podpredseda J. Ivančo. Pri hodnotení členských krajín Únie Európska komisia niekoľko rokov po sebe konštatuje, že implementácia vypracovaných stratégií a politík je na Slovensku slabá.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), ktoré predsedá Rade vlády SR pre Európsku zelenú dohodu a má dohliadať na plošnú implementáciu opatrení pre dosiahnutie stanovených cieľov znižovania emisií skleníkových plynov k roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050, má v reáli len malý dosah na zadávanie úloh a vyžadovanie plnenia cieľov, spolupráce, od ostatných rezortov. V tejto súvislosti NKÚ odporúča posilniť koordinačno-riadiacu kompetenciu envirorezortu v oblasti mitigačných opatrení právnou úpravou v závislosti od pripravovaného zákona o zmene klímy. Taktiež v pripravovanej aktualizácii spomínanej stratégie úrad odporúča vypracovať všetky časti stratégie podľa záväznej metodiky pre tvorbu strategických dokumentov, čo má prispieť k úspešnej realizácii a implementácii dokumentu. Pozitívne možno hodnotiť kroky MŽP, ktoré už počas prípravy analýzy NKÚ zefektívnilo informovanie verejnosti o pripravovaných aktivitách týkajúcich sa mitigácie na svojej webovej stránke v časti Zmena klímy.

Graf: Vyhodnotenie dosahovania SDGs (ciele udržateľného rozvoja) na Slovensku, 2022

Graf: Vyhodnotenie dosahovania SDGs (ciele udržateľného rozvoja) na Slovensku, 2022

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie NKÚ SR

 

Analýza “Udržateľný rozvoj a zmena klímy”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolné úrady musia byť silným hlasom pri hodnotení zelených politík a ich cieľov – Aktuality

Ukulhas, Maldivy  6. júla 2022 – Národné kontrolné inštitúcie sa musia stať nositeľmi agendy súvisiacej s klimatickými zmenami. Pri podpore zelenej agendy a kontrole napĺňania jej cieľov majú byť nezávislí kontrolóri globálnym hlasom celej spoločnosti. Zhodli sa na tom účastníci 21. zasadnutia celosvetovej pracovnej skupiny pre environmentálne audity (WGEA), ktorá funguje už tri desaťročia pod hlavičkou organizácie INTOSAI (Medzinárodná organizácia kontrolných inštitúcií).

Slovenských kontrolórov na zhromaždení, ktoré organizuje Úrad generálneho audítora z Maldív, zastupuje ich predseda Ľubomír Andrassy. „Teší ma, že Slovensko na zasadnutí mohlo inšpirovať kolegov z celého sveta príkladmi dobrej aj zlej praxe, ktorú sme identifikovali pri kontrole pripravenosti našej krajiny na riešenie sucha, ale tiež pri hodnotení účinnosti protipovodňových opatrení,“ uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ). Zároveň dodal, že doterajšie skúsenosti slovenských kontrolórov ukazujú na skutočnosť, že naša krajina nie je pripravená úspešne odolávať významným dopadom klimatických zmien. „Rezervy máme nielen pri strategickom riadení zelenej agendy, chýbajú nám tiež dáta, vďaka ktorým by sme vedeli lepšie zacieliť akčné plány posilňujúce odolnosť spoločnosti voči negatívnym dopadom zmeny klímy. Úrad už dlhšie upozorňuje vládu aj parlament na to, že žiadna stratégia nemôže byť úspešná, ak nemá jasne zadefinované financovanie a personálne zabezpečenie,“ skonštatoval Ľ. Andrassy.

Generálny audítor Maldív Hussain Niyazy a predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy.

Pracovná skupina zameraná na environmentálne audity okrem národných kontrolórov spája odborníkov z akademickej obce, zástupcov Organizácie spojených národov (OSN) či Svetovej banky, ale tiež nezávislých expertov – donorov. Program 21. zasadnutia WGEA (4. – 8. júla 2022) je zameraný na riziká, ktoré ovplyvňujú odolnosť krajín v dôsledku klimatických zmien, ako aj na plnenie národných záväzkov voči trvalo udržateľnej agende OSN (SDG 2030) či podpore zelenej, cirkulárnej ekonomiky zo strany národných vlád či medzinárodných organizácií. Generálny audítor maldivského úradu Hussain Niyazy v rámci bilaterálneho rokovania so slovenskými kontrolórmi podotkol, že národné kontrolné inštitúcie musia pri svojich zelených ekologických auditoch pracovať nielen s vlastnými dátami. Každý úrad je podľa neho odkázaný na bezbariérové zdieľanie a využívanie štatistických údajov z iných krajín, pretože sucho, povodne, znečistené ovzdušie i nedostatok potravín, nie sú problémom len jednej krajiny, ale týkajú sa každého z nás. „Klimatické zmeny a ich negatívne dopady sú problémom celého sveta bez výnimky. Preto ich dôsledky vieme a môžeme riešiť len v úzkej súčinnosti a férovou spoluprácou,“ uviedol H. Niyazy.

Predseda NKÚ SR Ľ. Andrassy diskutuje so šéfom parlamentu, ministerkou pre ekológiu a generálnym audítorom Maldív.

Slovenská národná autorita pre oblasť externej kontroly v ostatných troch rokoch zrealizovala sedem kontrol, ktoré vychádzali z analyzovaných rizík v oblasti ochrany životného prostredia a dopadov klimatických zmien. Výsledky auditov ukázali, že naša krajina nie je pripravená na riešenie sucha natoľko, aby dokázala eliminovať jeho hrozby pre životné prostredie i celú spoločnosť. „Na základe výkonnostnej kontroly sme dospeli k záveru, že je nevyhnutné zmeniť prístup od krízového riadenia dôsledkov sucha k aktívnemu riadeniu príčin vzniku sucha. Na základe medzinárodných skúsenosti je dôležité posilniť kompetencie envirorezortu ako kľúčového hráča pre prierezové riešenie výziev prichádzajúcich so suchom,“ pripomína jedno z odporúčaní pre poslancov parlamentu predseda úradu Ľ. Andrassy. Slovenská republika nie je ohrozovaná iba suchom, ale patrí k regiónom, v ktorých existuje vysoké riziko povodní. Ohrozenie obyvateľov a majetku je 2. najvyššie v Európe. Pri prepočte na občana je pred nami len Maďarsko. V období dvadsiatich rokov (1996 – 2016) spôsobili povodne rozsiahle škody a slovenská spoločnosť musela investovať do odstraňovania následkov bezmála 1,4 miliardy eur. Jednou z ciest, ktorá účinne pomáha chrániť obyvateľov a majetok pred vysokou vodou, je výstavba protipovodňových stavieb a aktívna realizácia preventívnych opatrení.

*****

WGEA je pracovná skupina, ktorá združuje 89 národných kontrolných úradov z celého sveta a pracuje pod záštitou Medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcií (INTOSAI). Je jednou z najvýznamnejších odborných, resp. diskusných platforiem v rámci kontrolórskej komunity. Vytvára slobodný priestor pre zdieľanie príkladov dobrej praxe, pre nastavenie metodických postupov či porovnateľných pravidiel pre výkon environmentálnych auditov na národnej či medzinárodnej úrovni. Aktívne podporuje edukáciu kontrolórov za účasti odborníkov z univerzitného prostredia či expertov z občianskeho nevládneho sektora. 21. zasadnutie WGEA prebieha na „zelenom“ ostrove Ukulhas v hybridnom formáte. Vďaka tomu sa ho zúčastňuje viac ako 300 kontrolórov z 52 krajín sveta.

Dôsledky klimatických zmien pociťujú aj obyvatelia ostrova Ukulhas.

Ľ. Andrassy počas zasadnutia INTOSAI WGEA.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok