Slovensko si neplní vlastné záväzky, ktoré súvisia so zmenou klímy a udržateľnou budúcnosťou – Aktuality

Bratislava 27. januára 2023 – Udržateľný rozvoj na Slovensku zaostáva a riziká, ktoré Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) odhalil ešte v roku 2018, nielenže stále pretrvávajú, ale v niektorých oblastiach sa ešte zhoršili. Vláda sa v minulosti zaviazala monitorovať a hodnotiť pokrok v oblasti Agendy 2030 cez jednotlivé národné priority, tie však v monitorovacej správe za rok 2022 hodnotené neboli, nahradilo ich 17 globálnych cieľov. Okrem toho vláda predĺžila interval vypracovania ďalšej hodnotiacej správy až na rok 2025 (z dvoch na tri roky), pričom európskou praxou je vyhodnocovanie agendy v ročnom intervale. Tieto závery predstavili analytici NKÚ, ktorí sa opätovne (cez follow-up) pozreli na kroky zainteresovaných pri zavádzaní odporúčaní NKÚ spred viac ako štyroch rokov.

Infografika Udržateľný rozvoj Agenda 2030

Agenda 2030 pokrýva globálne záväzky a postupy, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti prostredníctvom 17 cieľov udržateľného rozvoja (obrázok). Slovensko v minulosti vykazovalo mierny pokrok v niektorých oblastiach (graf), ako napríklad cieľ „žiadna chudoba“ (SDG1) či „udržateľné mestá a komunity“ (SDG11), avšak jednou z výziev je „zmena klímy“ (SDG13), pri ktorej vývoj stagnuje. V máji 2022 vydala Európska komisia (EK) správu o Slovensku, v ktorej konštatuje, že v oblasti plnenia cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) sme hlboko pod priemerom EÚ, pokiaľ ide o ciele „zodpovedná výroba a spotreba“ (SDG12) a „zmena klímy“ (SDG13).

Ako ukázala analýza NKÚ, implementácia pokroku cieľov Agendy 2030 na Slovensku sa za ostatné štyri roky zhoršila. Vláda uznesením v roku 2018 definovala národné priority zacielené na výzvy zohľadňujúce kontext Slovenska. Napriek uzneseniu vlády neboli v druhej monitorovacej správe v roku 2022 hodnotené národné priority a použitých bolo len 6 % z národných indikátorov. „Druhá monitorovacia správa o výsledkoch v národných prioritách je založená na hodnotení 17 globálnych cieľov Agendy 2030 prostredníctvom globálnych indikátorov. V monitorovacej správe Slovenskej republiky napriek jej názvu, nie sú vôbec hodnotené dosiahnuté výsledky v národných prioritách,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Pozitívne je, že ešte počas recenzovania analýzy v novembri 2022 Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke priradil šesť národných priorít a 29 hlavných výziev k cieľom udržateľného rozvoja, ktoré prispôsobujú medzinárodný záväzok Slovenska voči Agende 2030 národným podmienkam.

Analytici NKÚ tiež upozorňujú na to, že vláda v roku 2022 uznesením predĺžila monitorovací interval na vypracovanie hodnotiacej správy z dvoch na tri roky. Vzhľadom na blížiaci sa termín dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja v roku 2030 nie je predĺženie intervalu efektívne. „Krátkodobejšie odpočtovanie môže prispieť k lepšej kontrole napĺňania cieľov a zavedenia prípadných včasných korekcií stanovených opatrení. Súčasne kratšia lehota odpočtovania svedčí aj o záujme zodpovedných subjektov na plnení cieľov. Ako príklad dobrej praxe sa javia kroky EK a OSN, ktoré vypracovávajú hodnotiace správy k napĺňaniu SDGs každoročne,“ doplnil J. Ivančo. Analýza hovorí aj o tom, že expertná skupina pre indikátory a monitorovanie Agendy 2030, ktorá sa mala podieľať aj na príprave hodnotiacich správ v rokoch 2020 a 2022, na ich tvorbe nespolupracovala. Jej posledné zasadnutie sa uskutočnilo ešte v roku 2019.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča dodržiavať schválený postup vnútroštátnej implementácie a naďalej sledovať národné priority s použitím indikátorov zohľadňujúcich kontext Slovenska. Odporúča tiež zlepšiť koordináciu Agendy 2030 zapojením všetkých jej aktérov a v neposlednom rade skrátiť monitorovacie obdobie z troch na pôvodné dva roky. NKÚ naďalej odporúča vypracovať komunikačnú stratégiu o Agende 2030, ktorá by zohľadňovala potreby jednotlivých špecifických skupín, ako aj jednotlivcov. Od začiatku implementácie agendy sa totiž žiadna kampaň tohto druhu nerealizovala a o dôležitosti Agendy 2030, cieľoch a obsahu tak verejnosť nie je dostatočne informovaná.

Obrázok: Ciele udržateľného rozvoja, Agenda 2030

Obrázok: Ciele udržateľného rozvoja, Agenda 2030

Mitigácia – zmierňovanie klimatickej zmeny

Analytici kontrolného úradu sa zamerali aj na preverenie krokov Slovenska pri zavádzaní cieľa „zmena klímy“, ktorý súvisí s mitigáciou, čiže opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov. Slovensko v tejto súvislosti vypracovalo Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Pri analýze tohto dokumentu NKÚ zistil, že takmer polovica komponentov stratégie (11 z 24) je vypracovaná iba čiastočne alebo vôbec. „Práve tieto časti majú prispieť k tomu, aby bola stratégia vykonateľná a dali sa dosiahnuť stanovené ciele. Ako hlavné riziko vnímame absentujúci časový harmonogram a plán realizácie stanovených aktivít vrátane určenia ich nákladov. Chýba tiež systém monitorovania a hodnotenia realizácie stratégie, ako aj systém riadenia rizík čo svedčí o tom, že na papieri niečo chceme, ale reálne s problémami nepracujeme,“ dodal podpredseda J. Ivančo. Pri hodnotení členských krajín Únie Európska komisia niekoľko rokov po sebe konštatuje, že implementácia vypracovaných stratégií a politík je na Slovensku slabá.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), ktoré predsedá Rade vlády SR pre Európsku zelenú dohodu a má dohliadať na plošnú implementáciu opatrení pre dosiahnutie stanovených cieľov znižovania emisií skleníkových plynov k roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050, má v reáli len malý dosah na zadávanie úloh a vyžadovanie plnenia cieľov, spolupráce, od ostatných rezortov. V tejto súvislosti NKÚ odporúča posilniť koordinačno-riadiacu kompetenciu envirorezortu v oblasti mitigačných opatrení právnou úpravou v závislosti od pripravovaného zákona o zmene klímy. Taktiež v pripravovanej aktualizácii spomínanej stratégie úrad odporúča vypracovať všetky časti stratégie podľa záväznej metodiky pre tvorbu strategických dokumentov, čo má prispieť k úspešnej realizácii a implementácii dokumentu. Pozitívne možno hodnotiť kroky MŽP, ktoré už počas prípravy analýzy NKÚ zefektívnilo informovanie verejnosti o pripravovaných aktivitách týkajúcich sa mitigácie na svojej webovej stránke v časti Zmena klímy.

Graf: Vyhodnotenie dosahovania SDGs (ciele udržateľného rozvoja) na Slovensku, 2022

Graf: Vyhodnotenie dosahovania SDGs (ciele udržateľného rozvoja) na Slovensku, 2022

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie NKÚ SR

 

Analýza “Udržateľný rozvoj a zmena klímy”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolné úrady musia byť silným hlasom pri hodnotení zelených politík a ich cieľov – Aktuality

Ukulhas, Maldivy  6. júla 2022 – Národné kontrolné inštitúcie sa musia stať nositeľmi agendy súvisiacej s klimatickými zmenami. Pri podpore zelenej agendy a kontrole napĺňania jej cieľov majú byť nezávislí kontrolóri globálnym hlasom celej spoločnosti. Zhodli sa na tom účastníci 21. zasadnutia celosvetovej pracovnej skupiny pre environmentálne audity (WGEA), ktorá funguje už tri desaťročia pod hlavičkou organizácie INTOSAI (Medzinárodná organizácia kontrolných inštitúcií).

Slovenských kontrolórov na zhromaždení, ktoré organizuje Úrad generálneho audítora z Maldív, zastupuje ich predseda Ľubomír Andrassy. „Teší ma, že Slovensko na zasadnutí mohlo inšpirovať kolegov z celého sveta príkladmi dobrej aj zlej praxe, ktorú sme identifikovali pri kontrole pripravenosti našej krajiny na riešenie sucha, ale tiež pri hodnotení účinnosti protipovodňových opatrení,“ uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ). Zároveň dodal, že doterajšie skúsenosti slovenských kontrolórov ukazujú na skutočnosť, že naša krajina nie je pripravená úspešne odolávať významným dopadom klimatických zmien. „Rezervy máme nielen pri strategickom riadení zelenej agendy, chýbajú nám tiež dáta, vďaka ktorým by sme vedeli lepšie zacieliť akčné plány posilňujúce odolnosť spoločnosti voči negatívnym dopadom zmeny klímy. Úrad už dlhšie upozorňuje vládu aj parlament na to, že žiadna stratégia nemôže byť úspešná, ak nemá jasne zadefinované financovanie a personálne zabezpečenie,“ skonštatoval Ľ. Andrassy.

Generálny audítor Maldív Hussain Niyazy a predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy.

Pracovná skupina zameraná na environmentálne audity okrem národných kontrolórov spája odborníkov z akademickej obce, zástupcov Organizácie spojených národov (OSN) či Svetovej banky, ale tiež nezávislých expertov – donorov. Program 21. zasadnutia WGEA (4. – 8. júla 2022) je zameraný na riziká, ktoré ovplyvňujú odolnosť krajín v dôsledku klimatických zmien, ako aj na plnenie národných záväzkov voči trvalo udržateľnej agende OSN (SDG 2030) či podpore zelenej, cirkulárnej ekonomiky zo strany národných vlád či medzinárodných organizácií. Generálny audítor maldivského úradu Hussain Niyazy v rámci bilaterálneho rokovania so slovenskými kontrolórmi podotkol, že národné kontrolné inštitúcie musia pri svojich zelených ekologických auditoch pracovať nielen s vlastnými dátami. Každý úrad je podľa neho odkázaný na bezbariérové zdieľanie a využívanie štatistických údajov z iných krajín, pretože sucho, povodne, znečistené ovzdušie i nedostatok potravín, nie sú problémom len jednej krajiny, ale týkajú sa každého z nás. „Klimatické zmeny a ich negatívne dopady sú problémom celého sveta bez výnimky. Preto ich dôsledky vieme a môžeme riešiť len v úzkej súčinnosti a férovou spoluprácou,“ uviedol H. Niyazy.

Predseda NKÚ SR Ľ. Andrassy diskutuje so šéfom parlamentu, ministerkou pre ekológiu a generálnym audítorom Maldív.

Slovenská národná autorita pre oblasť externej kontroly v ostatných troch rokoch zrealizovala sedem kontrol, ktoré vychádzali z analyzovaných rizík v oblasti ochrany životného prostredia a dopadov klimatických zmien. Výsledky auditov ukázali, že naša krajina nie je pripravená na riešenie sucha natoľko, aby dokázala eliminovať jeho hrozby pre životné prostredie i celú spoločnosť. „Na základe výkonnostnej kontroly sme dospeli k záveru, že je nevyhnutné zmeniť prístup od krízového riadenia dôsledkov sucha k aktívnemu riadeniu príčin vzniku sucha. Na základe medzinárodných skúsenosti je dôležité posilniť kompetencie envirorezortu ako kľúčového hráča pre prierezové riešenie výziev prichádzajúcich so suchom,“ pripomína jedno z odporúčaní pre poslancov parlamentu predseda úradu Ľ. Andrassy. Slovenská republika nie je ohrozovaná iba suchom, ale patrí k regiónom, v ktorých existuje vysoké riziko povodní. Ohrozenie obyvateľov a majetku je 2. najvyššie v Európe. Pri prepočte na občana je pred nami len Maďarsko. V období dvadsiatich rokov (1996 – 2016) spôsobili povodne rozsiahle škody a slovenská spoločnosť musela investovať do odstraňovania následkov bezmála 1,4 miliardy eur. Jednou z ciest, ktorá účinne pomáha chrániť obyvateľov a majetok pred vysokou vodou, je výstavba protipovodňových stavieb a aktívna realizácia preventívnych opatrení.

*****

WGEA je pracovná skupina, ktorá združuje 89 národných kontrolných úradov z celého sveta a pracuje pod záštitou Medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcií (INTOSAI). Je jednou z najvýznamnejších odborných, resp. diskusných platforiem v rámci kontrolórskej komunity. Vytvára slobodný priestor pre zdieľanie príkladov dobrej praxe, pre nastavenie metodických postupov či porovnateľných pravidiel pre výkon environmentálnych auditov na národnej či medzinárodnej úrovni. Aktívne podporuje edukáciu kontrolórov za účasti odborníkov z univerzitného prostredia či expertov z občianskeho nevládneho sektora. 21. zasadnutie WGEA prebieha na „zelenom“ ostrove Ukulhas v hybridnom formáte. Vďaka tomu sa ho zúčastňuje viac ako 300 kontrolórov z 52 krajín sveta.

Dôsledky klimatických zmien pociťujú aj obyvatelia ostrova Ukulhas.

Ľ. Andrassy počas zasadnutia INTOSAI WGEA.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok