Video: Duálne vzdelávanie na RTVS – Aktuality

O zavádzaní duálneho vzdelávania, ktoré je podľa analytikov NKÚ pomalé, hovoril v Ranných správach RTVS predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Upozornil na to, že len 5 % zo študentov duálneho vzdelávania sa vzdeláva v odboroch, ktoré požaduje trh práce. „Asi najžalostnejšia situácia je v Prešovskom kraji, kde v Prešovskom kraji je do duálneho vzdelávania zapojených viac ako 1300 mladých ľudí, ale z hľadiska tých pracovných pozícií, ktoré sú na trhu práce, je odpoveď nula. Teda ani jeden mladý človek, ktorý sa zapojil do duálneho vzdelávania v súčasnosti v Prešovskom kraji, sa neučí ten študijný odbor, ktorý je požadovaný trhom práce, alebo zamestnávateľmi, ktorí v Prešovskom kraji pôsobia,“ uviedol v rozhovore šéf národných kontrolórov.

Celý rozhovor je k dispozícii na tomto odkaze:

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14026/354545#474

Ľubomír Andrassy v Ranných správach RTVS

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zavádzanie duálneho vzdelávania hodnotí NKÚ ako pomalé, mohlo ušetriť milióny – Aktuality

Bratislava 2. septembra 2022 – Plošné zavádzanie duálneho vzdelávania na Slovensku bolo pomalé. Systém mal pritom aktívne pomôcť pri znižovaní nezamestnanosti mladých a napĺňaní regionálnych potrieb trhu práce. Nízke počty zapojených zamestnávateľov, žiakov a škôl však znamenajú, že projekt nenaplnil svoj cieľ, nesplnil svoj účel, ktorý mal prispieť k vyššej zamestnanosti mladých ľudí. Analytici Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR identifikovali nedostatky v zameraní štúdia dualistov-prvákov. V ostatných rokoch sa ich vzdelávalo asi len 5 % v študijných odboroch, pri ktorých je predpoklad, že budú na trhu práce chýbať.

Štát nemá k dispozícii presné dáta o absolventoch duálneho vzdelávania a ich uplatnení v praxi. Kontrolný úrad z tohto dôvodu odporúča, aby ministerstvo školstva dôsledne a pravidelne sledovalo ďalšie kroky absolventov duálneho štúdia a zároveň získavalo kvalitné dáta, ktoré následne dopomôžu k uplatneniu mladých ľudí na trhu práce. Z pohľadu predsedu národných kontrolórov Ľubomíra Andrassyho nezastupiteľné miesto v realizácii tohto významného projektu majú vyššie územné celky, ktoré v celom procese jeho realizácie boli a stále sú pasívne a nedostatočne využívajú svoje kompetencie pri definovaní priorít pre oblasť vzdelávania či regionálneho rozvoja.

Infografika Duálne vzdelávanie

So zavádzaním systému duálneho vzdelávania za 31 miliónov eur sa na Slovensku začalo v roku 2015, pričom cieľom bolo zvýšiť uplatnenie absolventov stredných odborných škôl na trhu práce a znížiť tak nezamestnanosť mladých. Dôležitosť kvalitného a atraktívneho odborného vzdelávania ukazujú aj dáta Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré hovoria o dopyte po zamestnancoch so stredoškolským vzdelaním. Najväčší nedostatok vhodných pracovných síl pritom Slovensko očakáva v najbližšom období práve na stredoškolských pozíciách. Analytici NKÚ analýzou nadviazali na výsledky kontrolnej akcie úradu na rezorte školstva a detailnejšie rozpracovali riziká identifikované v rámci stanoviska národnej autority pre oblasť externej kontroly k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2020.

Analytici NKÚ hodnotia implementačné ciele vlády a počiatočné očakávania národného projektu Duál ako nenaplnené. Z pohľadu účasti zamestnávateľov a škôl boli očakávania splnené na necelých 70 % (198 stredných odborných škôl) a do systému duálneho vzdelávania sa zapojilo približne 80 % vládou plánovaného počtu žiakov. Poukazuje to na pomalé zavádzanie systému duálneho vzdelávania. „Ak by implementácia projektu na úrovni štátu, ale aj krajských samospráv napredovala v plánovaných rámcoch, slovenská spoločnosť by ušetrila milióny eur a zároveň by sa znižoval počet mladých ľudí, ktorí čakajú na prvú pracovnú príležitosť na úrade práce. Absolventi stredných škôl, ktoré aktívne komunikujú s podnikateľským prostredím, zapájajú miestne či regionálne firmy do vzdelávacieho projektu, majú výrazne väčšiu šancu nastúpiť do zamestnania hneď po opustení školských lavíc,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy.

NKÚ analytickou štúdiou popisuje pozitívny vplyv duálneho vzdelávania na efektívne využívanie verejných financií. Pri porovnávaní škôl, ktoré sú zapojené do duálneho vzdelávania s klasickými odbornými školami, je možné konštatovať, že absolventi duálneho vzdelávania sa lepšie a rýchlejšie uplatňujú na trhu práce. To je spojené s vyššou mierou zamestnanosti, vyšším podielom pracujúcich v odboroch, ktoré trh práce ponúka a taktiež s vyšším mzdovým ohodnotením.

Jedným z cieľov projektu bolo dosiahnuť čo najtesnejšie prepojenie odborného vzdelávania s potrebami trhu práce a požiadavkami zamestnávateľov. V ostatných dvoch školských rokoch sa však iba 5 % dualistov-prvákov vzdelávalo v odboroch, pri ktorých je predpoklad, že ich bude na trhu práce nedostatok. Tu je priestor na zlepšenie prepojenia. Na projekte duálneho vzdelávania sa napríklad nemôžu zúčastňovať zdravotnícke školy. Vzhľadom na akútny nedostatok kvalifikovaného stredného zdravotníckeho personálu by práve účasť zdravotníckych škôl v systéme mohla prispieť k zvýšeniu počtu absolventov duálneho vzdelávania.

Problém nastal aj v tom, že ministerstvo práce nevypracovalo prognózy vývoja na trhu práce pre školské roky 2022/2023 a 2023/2024. Nesledovalo tiež všetky ukazovatele uplatnenia na trhu práce, čím narušilo dlhodobú snahu o reflektovanie reálnych potrieb trhu práce. „Ak rezignujeme na to, že nebudeme vyhodnocovať, ako sa uplatňujú absolventi škôl na trhu práce, nebude možné optimalizovať odborné vzdelávanie ani systematicky vyhodnocovať výhodnosť duálneho vzdelávania na otvorenom pracovnom trhu,“ dodal predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly s tým, že dobre nastavený systém je nielen dôležitým národným aspektom, ale vďaka nemu vie Slovensko napĺňať aj medzinárodné ciele. „Európska únia si dala za cieľ, aby boli do roku 2025 zamestnaní aspoň štyria z piatich absolventov odborného vzdelávania a traja z piatich by mali mať možnosť absolvovať odbornú prípravu na pracovisku. Duálne vzdelávanie je jedným z nástrojov, ktorým by sa to dalo dosiahnuť,“ uzavrel Ľ. Andrassy.

Jedným z možných dôvodov pomalej implementácie je aj roztrieštenosť informácií o duálnom vzdelávaní. Informácie, často len čiastkové, možno nájsť na troch rôznych webových stránkach. Donedávna fungovala aj štvrtá. Pre jednoznačnosť a zrozumiteľnosť komunikácie o systéme duálneho vzdelávania by pomohlo zvážiť zníženie počtu webových stránok s komplexnými oficiálnymi informáciami. Rezort školstva by mal zároveň prehodnotiť fungovanie Fondu rozvoja odborného vzdelávania, ktorý mal generovať financie na podporu a rozvoj odborného vzdelávania. Od jeho založenia však nevykazoval činnosť a fond tak neplnil zákonom stanovený účel.

Graf: Vývoj počtu žiakov v SDV spolu a podľa krajovGraf: Vývoj počtu žiakov v SDV spolu a podľa krajovZdroj: CVTI SR; spracovanie NKÚ SR.
Poznámka: V rokoch 2015 a 2016 CVTI SR duálne vzdelávanie nezisťovalo. Údaje za rok 2021 v čase písania analýzy ešte neprešli verifikáciou.

Čo je duálne vzdelávanie?

Systém odborného teoretického vzdelávania na strednej škole, ktorý je prepojený s praktickou prípravou na povolanie u konkrétneho zamestnávateľa. Duálne vzdelávanie umožňuje žiakom získať praktické zručnosti na najmodernejších zariadeniach a pod dohľadom inštruktorov ovládajúcich najnovšie pracovné postupy a technológie. Okrem toho pomáha žiakom rozvíjať ich mäkké zručnosti v reálnych podmienkach. Poskytuje tiež obojstranný tok informácií medzi potenciálnymi zamestnávateľmi a zamestnancami, čo zefektívňuje a zlacňuje neskorší nábor. V septembri 2021 bol na Slovensku ukončený kľúčový implementačný Národný projekt Duál a aktuálne prebieha fáza jeho udržateľnosti.

 Analýza NKÚ SR: Implementácia systému duálneho vzdelávania na Slovensku



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vynaložené financie na vzdelávanie a integráciu Rómov neprinášajú zatiaľ výsledky – Aktuality

Bratislava 26. augusta 2022 – Na Slovensku sa nedarí znižovať rozdiely vo vzdelanostnej úrovni Rómov oproti priemeru populácie. Neprispela k tomu ani Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020 v oblasti vzdelávania, ktorej implementáciu v praxi kontroloval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. V kontrolovanom období v rokoch 2016 – 2020 bolo pritom na jednotlivé aktivity a opatrenia v oblasti vzdelávania použitých 173 mil. eur, a to najmä z prostriedkov Európskej únie. Z týchto prostriedkov išlo približne 45 miliónov na nesplnené ciele, boli teda použité neúčinne. K hlavným dôvodom, prečo sa nepodarilo stratégiu zaviesť do praxe, patrí nesprávne nastavenie systému riadenia jej implementácie. Úrad splnomocnenca pre rómske komunity nemal dostatočné kompetencie v oblasti koordinácie a kontroly plnenia cieľov. Zo 14 čiastkových cieľov akčných plánov k stratégii boli splnené len dva.

„Ak chceme, aby inklúzia a integrácia Rómov prinášala zlepšenie života, nielen samotnej minority, ale aj spoločnosti v širšom vnímaní a ďalšia stratégia ich vzdelávania do roku 2030 bola úspešná, je nevyhnutné dôsledne využívať existujúce kompetencie splnomocnenca pre rómske komunity a aj ich posilniť. Dôležité je tiež jasne vymedziť zodpovednosť jednotlivých gestorov a kontrolovať a vyžadovať  plnenie úloh. Realizácia projektov bez jednoznačných kompetencií a zodpovednosti za naplnenie cieľov stratégie je mrhaním financiami,“ vyhlásil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Ide podľa neho o vážnu oblasť spoločenského rozvoja, v ktorej ale roky nedochádza k výraznejšiemu pokroku napriek investovaným finančným zdrojom. „Je potrebný aj skutočný záujem zodpovedných rezortov, ich podriadených inštitúcií a záujem nielen o financie, ale hlavne o výsledky,“ dodal podpredseda kontrolórov.

O výsledku tejto kontroly bude informovaný Úrad vlády SR aj parlamentný školský výbor. NKÚ odporúča zodpovedným subjektom, aby prehodnotili kompetencie a systém riadenia stratégie, ako aj systém priebežnej kontroly napĺňania cieľov stratégie vo vzťahu k vynakladaným finančným prostriedkom. Potenciál na implementáciu opatrení v oblasti vzdelávania v novej stratégii do roku 2030 bol vyčíslený na minimálne 177 mil. eur z úspor štátneho rozpočtu. Môže byť ešte navýšený o zdroje štrukturálnych a investičných fondov, a preto je dôležité systém správne nastaviť.

V kontrolovanom období v rokoch 2016 – 2020 spadal Úrad splnomocnenca pre rómske komunity pod Ministerstvo vnútra SR, v súčasnosti je už organizačne začlenený pod Úrad vlády SR. Splnomocnenec a jeho úrad nemá oporu v zákone. Hoci na jednej strane nesie zodpovednosť za koordinovanie a monitorovanie stratégie, na druhej strane nemá k dispozícii žiadne nástroje na vymáhanie plnenia cieľov vo vzťahu ku gestorským rezortom. Pri takomto riadení nie sú vytvorené predpoklady pre účinné vynakladanie finančných prostriedkov. Kontrolóri upozorňujú aj na fakt, že úrad splnomocnenca o plnení cieľov stratégie nikdy neinformoval vládu a ani samotný kabinet si túto informáciu nikdy nevyžiadal. Vláda prerokovala iba monitorovacie správy o plnení aktivít a čerpaní financií, nie však správu o napĺňaní cieľov. NKÚ zároveň pripomína, že pre získanie podpory verejnosti pri presadzovaní rómskych inkluzívnych politík, ako aj transparentnosť, je dôležité informovať verejnosť a preukazovať plnenia cieľov.

Graf: Vynaložené prostriedky na aktivity a opatrenia stratégie v oblasti vzdelávania v rokoch 2016 – 2020 v eurách

NKÚ považuje za dôležité upozorniť tiež na to, že aj keď sa kvalita formulácie cieľov a indikátorov stratégie v oblasti vzdelávania postupne zvyšovala, počas celého kontrolovaného obdobia pretrvával problém s dostupnosťou, resp. nedostatkom údajov pre ich vyhodnotenie. Jedným z dôvodov bola aj citlivosť zberu etnických dát, pri vyhodnocovaní sa preto použili aj tzv. proxy údaje – náhradné dostupné údaje.

Vo vzťahu k stratégii poukazujú kontrolóri aj na závislosť od finančných prostriedkov EÚ. Pri pretrvávajúcom prevažne jednozdrojovom financovaní je ohrozená udržateľnosť celého procesu v oblasti vzdelávania rómskych komunít. V tejto súvislosti kontrolóri NKÚ upozorňujú aj na to, že častým problémom, ktorý negatívne ovplyvnil plnenie cieľov stratégie v oblasti vzdelávania, bola oneskorená realizácia aktivít spojená s pomalým, chaotickým a administratívne náročným čerpaním finančných prostriedkov. Je preto nevyhnutné znížiť byrokratické zaťaženie v procese čerpania finančných zdrojov z Európskej únie.

 Správa o výsledku kontroly “Naplnenie Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 v oblasti vzdelávania”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rezidentské štúdium všeobecných lekárov a pediatrov treba namodelovať nanovo – Aktuality

Bratislava 10. decembra 2021 – Úbytok lekárov môže ohroziť dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Problém malo od roku 2014 pomôcť riešiť rezidentské štúdium lekárov pre dospelých a pediatrov. Preplatením nákladov štúdia sa mal zvýšiť záujem mladých lekárov práve o tieto odbory. „Už naša analýza spred roka potvrdila, že výsledky nepriniesli želaný úspech. Najvyšší kontrolný úrad SR preto zrealizoval výkonnostnú kontrolu, ktorou dospel k záverom, že sa program minul účinkom a  toto štúdium dostatočne neprispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov štúdia do terénu. Pozitívne však je, že ministerstvo zdravotníctva reflektovalo na naše pripomienky a niektoré už zapracovalo do prebiehajúceho programu,“ vysvetlil podpredseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Riziká sú dnes napríklad v dostupnosti všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti mimo krajských či okresných miest (graf 1) a bezmála tretina absolventov štúdia zostala pracovať v Bratislave a Košiciach. Rezort zdravotníctva zároveň nevedel kontrolórom preukázať úspešnosť projektu či efektívnosť použitia verejných prostriedkov v objeme 20 miliónov eur. Národní kontrolóri odporúčajú poslancom slovenského parlamentu, aby požiadali ministra zdravotníctva o komplexné prehodnotenie rezidentského programu a namodelovanie pravidiel, ktoré zjednodušia prechod absolventov do praxe.

Infografika - rezidentské štúdium

Projekt rezidentského štúdia vznikol najmä kvôli riešeniu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, ich vysokému vekovému priemeru a nerovnomernému rozloženiu v rámci Slovenska. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov máme jeden z najnižších podielov všeobecných lekárov v EÚ. Za kontrolované obdobie rokov 2014 až 2020 sa v týchto dvoch odboroch vzdelávalo 1 704 lekárov, z toho len 30 % v rámci rezidentského štúdia. Podľa prieskumu spokojnosti realizovaného národnými kontrolórmi odrádzali lekárov od programu najmä nevýhodné a často sa meniace podmienky, zavedené obmedzenia v podobe sankcií, oklieštenia materskej a rodičovskej dovolenky, či potreba zotrvania v konkrétnom kraji. Rezidentské štúdium neriešilo prechod absolventov do lekárskej praxe. Absentujúce podporné a motivačné opatrenia, ktoré by uľahčovali študentom začiatok kariéry, tak patrili k najvýznamnejším faktorom, ktoré odrádzali absolventov lekárskych fakúlt od tohto povolania.

Na Slovensku v roku 2019 dosahoval priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 54,1 roka, v prípade pediatrov 61,7 roka. Východiskový vek všeobecných lekárov pri spustení rezidentského programu bol však podľa pôvodnej výzvy k programu v priemere 53,9 rokov. Snahe zvýšiť počet absolventov rezidentského programu nepomohlo ani zrušenie maximálnej vekovej hranice rezidentov prijímaných na štúdium. V priebehu štúdia sa táto hranica zmenila z 36 rokov, na 40 a neskôr na 55, až sa napokon úplne zrušila. Problém starnutia všeobecných lekárov tak stále pretrváva a je markantný. Na Slovensku existujú ambulancie vedené lekármi vo veku nad 90 rokov.

infografika 2 - rezidentské štúdium

Prezentovaným cieľom rezidentského programu bolo zatraktívniť a zvýšiť záujem o štúdium všeobecného lekárstva a pediatrie najmä preplatením nákladov za špecializované štúdium. Realizovaný bol na troch lekárskych fakultách a pôvodne financovaný z európskych fondov. Od novembra 2015 prevzalo priamu gesciu nad programom ministerstvo zdravotníctva a financovanie prešlo na štátny rozpočet. Kontrola NKÚ poukázala na to, že pri prevzatí programu rezort nezhodnotil doterajší priebeh a stav štúdia, nezanalyzoval možné riziká jeho ďalšieho pokračovania. Problémy sa riešili bez jasnej koncepcie a v nestabilnom legislatívnom prostredí. Časté zmeny pravidiel a podmienok v krátkom čase viedli k neprehľadnosti a zložitosti a mohli byť jednou z príčin klesajúceho záujmu o tento typ štúdia, ktorý sa medzi rokmi 2014 až 2020 prepadol o 38 %. Na druhej strane bez rezidentského štúdia by bol prepad záujmu o štúdium všeobecného lekárstva pravdepodobne ešte oveľa výraznejší.

S výnimkou rozšírenia programu o ďalšie špecializačné odbory žiadnej jeho zmene nepredchádzala analýza, teda zisťovanie potrieb praxe. Analýza rizík a dopadov nebola urobená ani pri jednej zrealizovanej zmene štúdia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aj preto vo svojej správe z výsledku kontroly konštatuje, že najmä po prechode programu na ministerstvo zdravotníctva bolo žiadúce, aby rezort komplexne zastrešil ciele, merateľné ukazovatele aj finančné vzťahy v jednom ucelenom strategickom dokumente. Na realizáciu štúdia sa v rokoch 2015 až 2020 zo štátneho rozpočtu použilo spolu viac ako 20,3 milióna eur, rezort zdravotníctva pritom za celé kontrolované obdobie vykonal na univerzitách len tri kontroly použitia finančných prostriedkov. Aj to len krátko po prechode štúdia z ministerstva školstva pod svoju gesciu. Samotnú kontrolu realizácie, či správnosti nastavenia a fungovania systému rezidentského štúdia ministerstvo nevykonávalo a nepožiadalo o ňu ani univerzity.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly vníma rezidentské štúdium ako vhodný a nevyhnutný nástroj na doplnenie a stabilizáciu stavov zdravotníckych pracovníkov v odboroch všeobecné lekárstvo a pediatria. Musí byť však realizované v stabilných podmienkach a so zrozumiteľnými pravidlami. Faktory, ktoré štát viedli k zavedeniu rezidentského štúdia, naďalej pretrvávajú, niektoré z nich sa dokonca prehĺbili. Nepriaznivý stav všeobecnej ambulantnej sféry je stále aktuálny a je potrebné sa ním vážne zaoberať, či už vylepšením a zreformovaním súčasného rezidentského štúdia alebo zriadením nového modelu, ktorý vychytá predošlé chyby. „Súčasný systém rezidentského štúdia potrebuje reformu a nemôže pokračovať v existujúcej podobe, lebo nerieši kľúčový cieľ, pre ktorý bol spustený a tým je aktívne riešenie alarmujúceho stavu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast. Okrem zodpovedania viacerých otvorených otázok súvisiacich s jeho realizáciou a výsledkov pre jeho zmysluplnosť je nevyhnutné vyriešiť problém plynulého prechodu absolventov tohto štúdia do ambulantnej praxe. Je to tiež jedna z ciest prirodzenej generačnej obmeny lekárov prvého kontaktu. Mladým doktorkám i doktorom je však potrebné ponúknuť aj motivujúce sociálne benefity, naviazané napríklad na stabilné pracovné miesto či bývanie. Len vtedy budú mladí zdravotní špecialisti ochotní vykonávať svoju lekársku ambulantnú prax vo všetkých regiónoch Slovenska,“ uzatvára výstupy z výkonnostnej kontrolnej akcie Ľ. Andrassy, podpredseda národných kontrolórov.  

 

náhľad správy

Správa o výsledku kontroly Systém rezidentského štúdia a faktory ovplyvňujúce jeho realizáciu (pdf, 1,4 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

 

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok