Spoločná kontrola sociálneho poistenia v SR a ČR odhalila nedostatky v oboch systémoch – Aktuality

Bratislava 29. apríla 2022 – Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Vyšehradskej štvorky, Rakúska a Slovinska sa na pozvanie predsedu slovenského úradu Karola Mitríka zišli na pravidelnom stretnutí. Na spoločnom rokovaní v Rajeckých Tepliciach porovnávali skúsenosti jednotlivých úradov s digitalizáciou a realizáciou kontrol počas dvojročného trvania pandémie COVID-19.

Príkladom spolupráce je koordinovaná kontrola zameraná na správu sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike. Výsledky ukázali viaceré odlišnosti. Kým na Slovensku bola v roku 2015 do II. piliera zapojená polovica všetkých poistencov, v ČR len 2 %. Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie tak v SR ako aj ČR patrí v rámci Európy k najvyšším, naopak výdavky na sociálne zabezpečenie sú pod priemerom EÚ. Na mzdové výdavky pri správe poistného vynaložila česká strana v priemere o štvrtinu menej ako slovenská. Systém vnútornej kontroly v Sociálnej poisťovni bol naopak účinnejší. Napríklad objem nedoplatkov zistených kontrolami bol na Slovensku o 60 % vyšší ako u našich susedov.

Stretnutie predstaviteľov V4+2

„Aby sme boli schopní porovnávať porovnateľné inštitúcie, často je potrebné realizovať medzinárodné kontroly. Spoločná kontrola sociálnych poisťovní v Česku a na Slovensku je dôkazom toho, že vieme ponúknuť príklady dobrej praxe ako pre českých, tak aj slovenských kolegov. Ak by sme mali k dispozícii dáta len z jednej strany, bolo by informácií málo a zároveň by bolo veľmi ťažké posúdiť, či verejná inštitúcia koná správne alebo nie a či je tu niekto, kto to robí lepšie,“ vysvetlil zámer zrealizovať koordinovanú kontrolu predseda slovenských kontrolórov K. Mitrík.

Systémy sociálneho poistenia v oboch krajinách sú založené na podobných princípoch. Sociálna poisťovňa (SP) na Slovensku a Česká správa sociálneho zabezpečenia (ČSSZ), ktorá spadá pod Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, však majú rozdielne právne postavenie, nastavenie systému, ako aj financovanie svojich činností. Zároveň majú medzi subjektmi verejnej správy unikátne postavenie. Tieto skutočnosti bránia porovnávať ich na národnej úrovni. Z tohto dôvodu sa národné kontrolné inštitúcie dohodli na koordinovanej kontrole, ktorá mala definovať slabé miesta v systéme na jednej strane a osvedčené postupy na strane druhej. Kontrolóri sa zamerali na správu poistného a s ňou súvisiace činnosti ako výber poistného, vymáhanie pohľadávok a tiež kontrolu platiteľov poistného v rokoch 2015 až 2018.

Zistenia kontrolórov ukázali, že systém starobného dôchodkového zabezpečenia je v rámci krajín nastavený odlišne, oba sú ale založené na viacpilierovom princípe. V Čechách bol druhý, tzv. kapitalizačný pilier funkčný v rokoch 2013 – 2015, projekt však neuspel. Najmä pre zákonnú povinnosť poistencov prispievať na svoje sporenie z vlastných zdrojov až do konca aktívneho života dodatočné 2 % z vymeriavacieho základu. Na Slovensku funguje II. pilier od roku 2005 až dodnes. Kým v roku 2015 doň bolo zapojených 50 % všetkých poistencov, v Českej republike to boli len 2 %.

Poistné sa v SR aj ČR ukazuje ako dôležitá zložka príspevkov na sociálne zabezpečenie. Podiel týchto príspevkov na celkovom zdanení patrí v oboch krajinách k najvyšším v Európe, v roku 2018 predstavoval asi 44 %. Naopak výdavky na sociálne zabezpečenie v prepočte na ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú pod priemerom krajín EÚ. Podiel výdavkov vynaložených len na správu poistného k celkovým výdavkom bol v roku 2018 v oboch krajinách porovnateľný (graf). „Kontrola ukázala, že principiálne sú systémy nastavené dobre, avšak mzdové náklady sú u nás stále výrazne vyššie. Na mzdové výdavky pri prepočte na 1 000 eur výberu poistného vynaložila česká strana v kontrolovaných rokoch v priemere o 27 % menej ako tá slovenská, čo je však dané aj menším rozsahom spravovaných poistení. Odlišné je aj riadenie a prevádzka organizácií spravujúcich poistné. Výdavky českej inštitúcie sú súčasťou štátneho rozpočtu, tá slovenská hospodári s rozpočtom 2,4 % z vybraného poistného a jej rozpočet schvaľuje parlament,“ uviedol predseda NKÚ.

Rozsah kontrolných činností preverovaných inštitúcií u zamestnávateľov je podobný, avšak kontrolóri odhalili rozdiely pri spôsobe plánovania kontrol, ako aj pri zameraní na rizikové subjekty. Kontroly Sociálnej poisťovne boli účinnejšie, ich podiel s následnými zisteniami bol na Slovensku o 64 percentuálnych bodov vyšší ako u našich susedov. Taktiež objem nedoplatkov zistených kontrolami bol u nás takmer o 60 % vyšší ako v Českej republike. Úspešnosť vymáhania pohľadávok nebolo možné vzájomne porovnať kvôli rozdielnej evidencii a spôsobu vymáhania. ČSSZ na to využíva správnu exekúciu a externé vymáhanie, ktoré umožňuje využívať viac nástrojov. Sociálna poisťovňa vymáhala pohľadávky externe a od roku 2017 aj sama prostredníctvom správneho výkonu.

Ako príklad dobrej praxe by mohla poslúžiť oblasť elektronizácie správy poistenia, ktorá sa ukázala byť na Slovensku na vyššej úrovni. V Českej republike bola elektronická komunikácia klientov s ČSSZ založená na princípe dobrovoľnosti a spôsob vedenia spisovej dokumentácie bol nastavený v papierovej podobe, čo zvyšovalo administratívnu náročnosť. Na Slovensku sú elektronizované prakticky všetky procesy v oblasti správy poistného, toku dokumentov a správy spisovej dokumentácie. Zamestnávatelia museli v kontrolovanom období komunikovať so SP výlučne elektronicky. Cenou za túto užívateľsky prívetivejšiu formu komunikácie a pre zamestnávateľov jednoduchšie dosiahnuteľnú spätnú väzbu k predloženým výkazom, boli vyššie náklady na informačné systémy.

 

Náhľad správy

 

 

Správa o koordinovanej kontrole Správa sociálneho poistenia v ČR a SR (pdf, 2,5 MB)

 

 

 

PRÍLOHY


Graf 1: Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na HDP v roku 2018 (v %)

Graf 1: Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na HDP v roku 2018 (v %)

 

Graf 2: Podiel výdavkov na správu poistného k celkovým výdavkom

Graf 2: Podiel výdavkov na správu poistného k celkovým výdavkom

 

Tabuľka: Prehľad o príjmoch a výdavkoch systémov sociálneho zabezpečenia vybraných štátov EÚ za rok 2017

Štát

Ekonomicky

aktívne

obyvateľstvo

(EAO)

Príjmy na sociálne zabezpečenie

Výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia

Podiel príjmov na sociálne zabezpečenie a výdavkov na dávky sociálneho

zabezpečenia

v tis.

na 1 EAO, tis. €

na 1 EAO, tis. €

%

Bulharsko

3 278

2,93

2,61

111,88

Rumunsko

8 812

3,24

3,00

108,02

Lotyšsko

946

4,23

4,15

101,88

Litva

1 408

4,94

4,33

114,17

Maďarsko

4 565

4,95

4,97

99,74

Poľsko

16 919

5,62

5,41

103,91

Slovensko

2 726

5,99

5,49

109,18

Chorvátsko

1 807

6,11

5,57

109,75

Estónska republika

665

5,58

5,63

99,08

Česká republika

5 248

7,14

6,58

108,60

Malta

226

8,06

7,97

101,10

Cyprus

417

9,59

8,70

110,15

Portugalsko

4 972

10,39

9,29

111,84

Slovinsko

1 011

9,49

9,47

100,19

Grécko

4 701

10,18

9,55

106,65

Španielsko

22 558

11,56

11,85

97,54

240 637

18,78

17,22

109,07

Írsko

2 282

21,24

18,62

114,05

Veľká Británia

32 215

21,60

19,13

112,91

Taliansko

25 340

20,36

19,21

105,94

Nemecko

42 094

24,37

21,98

110,90

Holandské kráľovstvo

8 805

27,84

23,10

120,50

Rakúsko

4 433

24,22

23,90

101,32

Belgické kráľovstvo

4 940

26,56

24,54

108,25

Francúzsko

29 288

26,90

24,85

108,25

Fínska republika

2 635

26,73

25,77

103,73

Švédsko

5 190

28,44

26,10

108,97

Dánske kráľovstvo

2 870

36,56

31,37

116,54

Luxemburské veľkovojvodstvo

286

47,98

42,77

112,17

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ďalší rozvoj zoologických záhrad je možný len s využitím viaczdrojového financovania – Aktuality

Bratislava 18. február  2022 – Slovenské zoologické záhrady, ktoré ročne navštívi milión ľudí, majú výrazne obmedzené zdroje financovania a tým aj minimalizované možnosti rozvoja. Štyri verejné zoologické záhrady plnia dôležité poslanie nielen pri vzdelávaní a ochrane prírody, ale zabezpečujú tiež odborné činnosti, chov ohrozených druhov zvierat a sú súčasťou strategického odvetvia – cestovného ruchu. Okrem štátnej ZOO Bojnice sú ďalšie tri mestské v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi financované len z príspevkov samospráv. Napriek mnohonásobne vyššej návštevnosti, sú ich rozpočty len zlomkom v porovnaní s miliónovými verejnými dotáciami podporujúcimi futbalové i hokejové kluby. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly vyzýva na zmenu systému ich financovania, ktoré musí byť viaczdrojové. Slovenské ZOO by mali mať možnosť získavať dotácie od štátu či VÚC, ako aj právo čerpať zdroje z eurofondov.

infografika - ZOO 1

Poslaním moderných zoologických záhrad je okrem odbornej starostlivosti o chov ohrozených druhov a vedecko-výskumnej práce aj vzdelávanie a rozvíjanie vzťahov človeka s prírodou. Zároveň poskytujú priestor pre oddych a relax v príjemnom prírodnom prostredí, čo počas pandémie bolo jednou z mála dostupných foriem kultúrneho vyžitia. ZOO tiež predstavujú dôležitý prvok cestovného ruchu, pretože záujem verejnosti už dávno presiahol hranice mesta či regiónu, dokonca aj hranice štátu.

Význam zoologických záhrad stúpa v súčasnosti aj vďaka výzvam, ktoré prináša so sebou zmena klímy. Ich interaktívne vzdelávacie a zážitkové programy ovplyvňujú správanie ľudí a učia ich vzťahu k prírode, ochrane životného prostredia a biodiverzity. „Zoologické záhrady už dávno prekročili hranice miestnej komunity a svojho monotematického poslania. Svojimi aktivitami a zapojením sa do medzinárodných projektov záchrany ohrozených druhov zvierat rastie ich celospoločenský význam. Vďaka pútavým edukačným projektom sa otvárajú širokej verejnosti a šíria dobré meno nielen ich zriaďovateľa – samosprávy, ale bezpochyby prispievajú k pozitívnej prezentácii celého Slovenska,“ vysvetľuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly sa v priebehu minulého roku pozrela na slovenské zoologické záhrady – okrem národnej v Bojniciach taktiež na ZOO v Bratislave, Košiciach a v Spišskej Novej Vsi. Majetok miest a štátu, s ktorým tieto štyri inštitúcie hospodária, predstavuje 110 mil. eur. Kontrolóri preverili ako manažment zoologických záhrad hospodári s financiami, ako sa mu darí napĺňať schválené strategické dokumenty s dôrazom na zhodnocovanie a modernizáciu verejného majetku.  

Verejné ZOO navštívilo v rokoch 2019 a 2020 bezmála dva milióny návštevníkov. „Je zaujímavé sledovať výrazne vyšší záujem verejnosti o návštevu zoologických záhrad pred účasťou na športovom či inom nadregionálnom kultúrno-spoločenskom podujatí. Napríklad zápasy najvyššej futbalovej ligy navštívilo na 12 štadiónoch v priebehu sezóny približne 300 tisíc fanúšikov v porovnaní s miliónom návštevníkov štyroch ZOO. Výrazný nepomer identifikovali národní kontrolóri zároveň pri téme priamej finančnej podpory zoologických záhrad a spomínaných futbalových klubov. Kým činnosť ZOO je viac-menej závislá len od príspevku z rozpočtu miestnej samosprávy, športové kluby získavajú na svoju činnosť výrazne vyššie dotácie nielen zo strany štátu, ale aj verejných rozpočtov miest, obcí či regionálnych samospráv“, približuje zistenia kontrolného úradu Ľ. Andrassy.  

infografika ZOO 2

Vzhľadom na význam zoologických záhrad v oblasti vzdelávania a ochrany prírody sa čoraz častejšie do popredia dostáva otázka ich udržateľného financovania. Okrem bojnickej ZOO, ktorá je financovaná z kapitoly ministerstva životného prostredia, ostatné sú príspevkové organizácie miest. Štátna bojnická ZOO je na tom z pohľadu financovania najlepšie, jej financovanie je aj v prípade veľkých investičných projektov stabilné, najmä vďaka kontraktu s rezortom životného prostredia. Ostatné zoologické záhrady boli závislé výlučne na financiách poskytnutých z mestských rozpočtov, resp. vlastných príjmov zo vstupného a predaja suvenírov. „Mestské zoologické záhrady hospodárili v roku 2020 s rozpočtom 6 miliónov, bojnická záhrada mala k dispozícii 4 milióny. Kontrolný úrad na základe vecného porovnania výsledkov z dvoch ostatných kontrol môže konštatovať, že bezmála 2/3 účelových dotácií poskytovaných samosprávami smeruje v priebehu roka do podpory športu. Zo sumy 42 miliónov smeruje 16 miliónov eur do rozpočtov športových klubov,“ dokresľuje situáciu z finančného hľadiska podpredseda NKÚ.

Podľa národnej autority pre oblasť kontroly malo by v záujme ďalšieho udržateľného rozvoja ZOO dôjsť k úprave systému ich financovania. Ide o nastavenie nových, transparentných pravidiel viaczdrojového financovania zo strany zriaďovateľa i štátu prostredníctvom účelových dotácií. Z hľadiska nadregionálneho významu zoologických záhrad by sa na ich financovaní mali podieľať tiež vyššie územné celky. Príklad dobrej praxe je možné nájsť v susednej Českej republike. České ZOO môžu okrem príspevku od zriaďovateľa získať na financovanie modernizačných projektov, alebo pre výkon špecifických odborných činností zdroje zo štátneho rozpočtu či z európskych fondov. Zároveň sa na ich financovaní aktívne podieľajú samosprávne kraje.

Výsledky kontroly zaslal predseda národných kontrolórov parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredia s návrhom, aby poslanci uznesením určili Ministerstvo životného prostredia SR za koordinátora spracovania národnej stratégie rozvoja zoologických záhrad. Výsledkom by malo byť legislatívne riešenie problematiky plnenia odborných úloh zoologických záhrad a tiež nastavenie pravidiel viaczdrojového financovania ZOO s využitím účelových dotácií od štátu a VÚC.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly “Používanie verejných prostriedkov a nakladanie s majetkom v zoologických záhradách” (pdf; 333 kB)

 

 

 

Príloha

Vývoj návštevnosti slovenských zoologických záhrad v rokoch 2017 – 2020

graf - návštevnosti ZOO na Slovensku

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok