Zistenia NKÚ sa vďaka diskusii v parlamentných výboroch pretavujú do novej legislatívy – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 21. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík dnes (vo štvrtok) predloží do parlamentného výboru pre financie a rozpočet Výročnú správu o výsledkoch kontrol úradu za rok 2021. Kontrolóri v minulom roku ukončili 40 akcií s bezmála 800 zisteniami v takmer 120 kontrolovaných subjektoch. Audity sa okrem iného zamerali na nakladanie s majetkom štátu v Slovenskom pozemkovom fonde, hospodárenie vodárenských spoločností a samospráv, ako aj na najzraniteľnejšie časti dopravnej infraštruktúry, akými sú mosty a najrizikovejšie železničné priecestia. Predseda národnej autority pre externú kontrolu Karol Mitrík zároveň zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom súhrn výsledkov kontrol ukončených v prvých troch mesiacoch roka 2022. Správy z kontrol od minulého roka priebežne prerokúvajú aj parlamentné výbory, vďaka čomu dochádza aj k následnej úprave legislatívy.

Predseda úradu predkladá poslancom v poradí siedmu správu o výsledkoch kontrol v rámci jeho sedemročného mandátu, ktorý sa chýli ku koncu. Počas siedmich rokov jeho pôsobenia vykonal úrad spolu 250 kontrolných akcií v 2 100 kontrolovaných subjektoch verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa ušetrili desiatky miliónov eur. „Naše audity sa podobne ako vo svete čoraz viac sústreďujú na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov,“ priblížil predseda národných kontrolórov Mitrík. Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2021 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, nasledovala oblasť environmentálnej udržateľnosti, vzdelávania, výskumu a inovácií, dopravnej infraštruktúry a udržateľnosti verejných financií.

Kontrolóri v správe upozorňujú na najvýznamnejšie oblasti z hľadiska systémových opatrení. Ukazuje sa, že je okrem iného potrebné, aby Slovenský pozemkový fond štátnu pôdu spravoval nielen efektívne a transparentne, ale aby zároveň konal aktívne pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov a riešil reštitučné nároky. Kontrola odhalila nerovnaký prístup k žiadostiam o nájom či predaj, uprednostňovanie žiadateľov a s tým spojené korupčné správanie. Niektoré žiadosti boli vybavené do dvoch mesiacov, iné až za 7 rokov. Výsledky úrad odstúpil polícii. Vážnou výzvou je aj riešenie bezpečnosti na kritických miestach, akými sú železničné priecestia. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Príkladom toho je fakt, že až takmer polovica z viac ako dvoch tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená. Chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory.

Ďalšie kontroly zamerané na oblasť dopravy odhalili alarmujúci stav mostov na cestách I., II. a III. triedy. Počet mostov v najlepšej kondícii totiž klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol ich počet v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém ich údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím viaczdrojového financovania, podobne ako je to v Čechách cez Štátny fond dopravnej infraštruktúry. Kontrola vodárenských spoločností odhalila viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Problémom je aj nízka miera transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám, ako aj nedostatočná kontrola a dozor štátnych orgánov. Ako dôležité sa ukazuje vytvorenie účinnejšieho systému kontroly vodárenských spoločností či zmena spôsobu regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.

Rok 2021 bol prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre vecnú diskusiu zainteresovaných strán aj v rámci parlamentných výborov. Úrad za tento čas zaslal desiatim výborom 42 správ o výsledkoch kontrol. Popri kontrolovaných subjektoch sa tak aktívnymi kľúčovými adresátmi stali aj samotní poslanci. „Práve prostredníctvom poslancov možno zodpovedných ministrov a reprezentantov štátu konfrontovať so závermi z našich kontrol a uzneseniami ich zaväzovať, aby prijímali zásadné opatrenia na nápravu,“ uviedol Mitrík. NKÚ v predošlom roku parlamentným výborom odporučil, aby zaviazali jednotlivé kontrolované subjekty alebo ich zriaďovateľov prijať 67 opatrení, z ktorých 10 bolo zameraných na úpravu legislatívy. Spomedzi zrealizovaných zmien sú to napríklad prechod školstva pod jedného zriaďovateľa, čo umožní efektívnejší a prehľadnejší systém riadenia, takisto precizovanie rozsahu, podmienok a spôsobu poskytovania dotácií z príjmov a odvodov z hazardných hier. Prijaté opatrenia v podobe legislatívnych úprav smerujú aj k znižovaniu plastového odpadu či k príprave nového zákona o obaloch a neobalových výrobkoch s cieľom nastaviť nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

 

Výročná správa NKÚ za rok 2021 náhľad

 

Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2021 (pdf, 65 strán, 3,9 MB)

 

 

 

 

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zodpovednosť za každé euro bude v nadchádzajúcom období vyššia ako kedykoľvek predtým – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 8. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík predložil poslancom Národnej rady SR v závere svojho končiaceho mandátu siedmu výročnú správu. Šéf národných kontrolórov v nej sumarizuje svoju sedemročnú misiu, počas ktorej na úrade popri zmenách stratégií, organizačnej štruktúry i manažmentu vytvoril priestor pre zásadnú reformu tvorby kontrol. Už piaty rok predchádza procesu kontroly dôsledné plánovanie a vyhodnocovanie rizík definovaných analytickou jednotkou úradu, ako aj prizvanými subjektmi z akademickej obce či odborných neziskových organizácií. Výsledkami z kontrolných akcií sa zároveň zaoberajú príslušné parlamentné výbory, ktoré majú možnosť využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu zaväzovať uzneseniami ministrov či predstaviteľov štátu k náprave na základe odporúčaní kontrolným úradom.

Predseda národnej autority pre externú kontrolu zároveň povzbudzuje poslancov, aby im spolupráca a viera v dobro pomohli previesť Slovensko nadchádzajúcim ťažkým obdobím poznačeným pandémiou a odsúdeniahodnou vojnou na Ukrajine, ktorá má už dnes vážne dopady nielen na samotných Ukrajincov, ale aj na obyvateľov Európy.

Infografika Rok 2021 v číslach

Výročná správa NKÚ ponúka pohľad na to, ako sa zmenilo zameranie kontrolnej činnosti úradu za ostatné roky. Kontrolóri prešli z klasických finančno-súladových kontrol, orientovaných na nakladanie s verejnými prostriedkami, majetkom alebo dodržiavaním zákonov na komplexnejšie hodnotenie verejných politík. Audity sa čoraz viac sústreďujú aj na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov. Ukážkovým príkladom sú napríklad nedávne kontroly Slovenského pozemkového fondu, vodárenských spoločností, ale aj problematika sucha či nastavenia vnútorných kontrolných systémov ústredných orgánov štátu. „Našimi kontrolami sme subjektom počas 7 rokov adresovali viac ako 3 120 odporúčaní, ako byť lepšími. Často sa to dá dosiahnuť novou organizáciou práce, reálnejšie nastavenými cieľmi či ich dôsledným monitoringom. Aj keď kontrola NKÚ ukazuje, že dodržiavanie pravidiel a predpisov nie je v každej organizácii úplnou samozrejmosťou – a najmä mnohé malé a menšie obce sa objektívne strácajú v mori zákonov a predpisov – som presvedčený, že orientácia na odporúčania, ktoré umožnia organizáciám byť lepšími, bude postupne tvoriť jadro našej kontrolnej činnosti,“ myslí si šéf národných kontrolórov K. Mitrík.

Oproti minulosti sa okrem iného pozitívne zmenila situácia v tom, že výsledky auditov dostávajú priestor pre vecnú diskusiu so zainteresovanými stranami v rámci parlamentných výborov. Kľúčovým adresátom správ NKÚ totiž nie je len kontrolovaný subjekt, ale aj poslanci a verejnosť. Práve poslanci majú využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu a uzneseniami zaväzovať ministrov, reprezentantov štátu k prijímaniu opatrení. Táto zmena je zároveň pre úrad výzvou skvalitňovať a cieliť kontroly aj na oblasti, ktoré boli v minulosti mimo hľadáčika kontrolných inštitúcií. Kontrolóri sa v rámci výkonnostných kontrol môžu zamerať na verejné politiky aj vďaka tomu, že na úrade už piaty rok pôsobí analytický útvar. Na prípravu plánu kontrolnej činnosti tak kontrolóri využívajú poznatky nielen z predošlých kontrol, ale aj z odborných analýz kľúčových verejných politík. Cez analytickú jednotku sa do rizikových analýz zároveň zapája externé prostredie, akým je akademická obec, odborné neziskové organizácie alebo aj samotné kontrolované subjekty či ďalšie analytické útvary pôsobiace na ministerstvách.

Šéf kontrolórov K. Mitrík hodnotí prínos kontrol počas ostatných siedmich rokov ako určitý druh svedectva o štáte, jeho inštitúciách a ľuďoch, ktorí v nich pôsobia. Zároveň pripomína, že boli roky, keď tempo hospodárskeho rastu umožňovalo realizovať viaceré významné opatrenia v sociálnej a hospodárskej oblasti, a tiež výrazne znižovať štátny dlh a blížiť sa k vyrovnanému rozpočtu. „Viackrát som na pôde parlamentu zdôrazňoval, že by sme mali dobré časy ešte viac využiť nielen na zvyšovanie spotreby, ale najmä na zabezpečenie rozvoja tých oblastí, v ktorých zaostávame, a ktorých je stále veľa. Zároveň sa nemá zabúdať aj na tvorbu rezerv, ktoré poslúžia v horších časoch. Pandémia a aktuálna vojna na Ukrajine si vyžiada zásadné zmeny v oblasti verejných financií, keď rozhodovanie o prioritách jednotlivých verejných politík bude veľmi zložité a citlivé. Zodpovednosť za každé jedno použité euro bude oveľa vyššia ako kedykoľvek predtým,“ dodáva predseda NKÚ.

Národní kontrolóri zrealizovali v roku 2021 celkom 36 plánovaných kontrol, ktoré priniesli 789 zistení, 245 odporúčaní, na základe ktorých 119 skontrolovaných subjektov prijalo 464 opatrení. Počas siedmich rokov mandátu Karola Mitríka vykonal úrad 250 kontrolných akcií v rámci 2 100 kontrolovaných subjektov verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa podarilo ušetriť desiatky miliónov eur a zároveň nastaviť nové legislatívne pravidlá, ktoré prispievajú k hospodárnemu a efektívnemu používaniu národných či európskych zdrojov.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok