| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Projekt ESMO je príkladom plytvania a vážneho zlyhania vnútornej kontroly – Aktuality

Bratislava 26. mája 2023 – Elektronický monitoring väznených osôb za viac ako 50 miliónov eur bol počas šiestich rokov využitý v priemere na 10 percent. Zásadné pochybenia sprevádzali projekt od počiatočného nastavovania merateľných parametrov, cez fázu jeho praktickej realizácie až po udržateľnosť. Deň monitorovania obvinenej či odsúdenej osoby stal štát viac ako 150 eur. Keby Slovensko postupovalo ako Belgicko a Španielsko, náklady na monitoring by boli niekoľkonásobne nižšie. Tieto krajiny využívajú monitoring ako komplexnú službu za mesačný poplatok namiesto toho, aby verejné financie vynakladali na kúpu, rozvoj a tiež prevádzku celého systému. V roku 2022 boli denné náklady na monitoring jednej osoby v belgickom regióne Flámsko na úrovni necelých 5 eur.

Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) konštatujú, že úspory verejných financií Slovensko nedosiahlo a plánované alternatívne tresty vo forme domáceho väzenia pre dve tisícky súbežne monitorovaných osôb ročne boli počas šiestich rokov využívané minimálne. Dnes je možné hovoriť o plytvaní s verejnými i európskymi zdrojmi a vážnom zlyhaní vnútorných kontrolných mechanizmov rezortu spravodlivosti. Nedostatky zaznamenala kontrola aj v procese verejného obstarávania, ako aj pri dodržiavaní rozpočtových pravidiel. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odstupuje zistenia v súvislosti s porušením finančnej disciplíny Úradu vládneho auditu a podozrenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku posúva orgánom činným v trestnom konaní.

Infografika ESMO

Slovenskí kontrolóri preverovali projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb (ESMO) po šiestich rokoch od jeho sprevádzkovania druhýkrát. V minulom roku skontrolovali prijaté opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo na základe kontrolných zistení z roku 2017. Zároveň posudzovali úspešnosť naplnenia cieľov projektu, ktorý bol spolufinancovaný z európskych zdrojov. Jeho primárnym cieľom bolo dosiahnutie úspory vo verejných financiách, znížením počtu odsúdených osôb vo väzniciach, pričom s návratnosťou finančných prostriedkov vložených do projektu sa rátalo po šiestich rokoch od spustenia do prevádzky (2021). „Zásadným problémom však boli zle nastavené základné parametre národného projektu už v rámci štúdie uskutočniteľnosti. Tá nezohľadnila všetky technické špecifiká a nevhodne boli nastavené merateľné ukazovatele,“ vysvetlil predseda úradu Ľubomír Andrassy. Štúdia uskutočniteľnosti v jednotlivých oblastiach obsahovala neúplné a nedostatočne zrozumiteľné informácie. Okrem toho zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá počas šiestich rokov nemala byť zásadne menená, sa po ukončení verejnej súťaže dodatkami zmenila až štyri razy. V jednom prípade sa počet dodaných monitorovacích jednotiek na alkohol znížil z 500 na 50 kusov, no výška výdavkov na projekt ESMO zostala rovnaká. Takisto technologická podpora niektorých zakúpených zariadení pre monitorovanie osôb skončila už počas povinnej udržateľnosti projektu.

Národná autorita pre externú kontrolu poukazuje na fakt, že technické zariadenia určené na monitoring obvinených či odsúdených osôb boli vo všeobecnosti využívané len v minimálnej miere a značne neefektívne. Počas kontrolovaných šiestich rokov sa ich využiteľnosť pohybovala od 0,71 % do necelých 22 %. Z celkového počtu 3,3 milióna osobodní, kedy mohli byť súbežne monitorované osoby v priebehu rokov 2016 až 2021, bol reálny monitorovací čas len na úrovni 300-tisíc osobodní. Technické zariadenia sa tak využívali v priemere len na 10 percent z celkovej možnej kapacity (tabuľka). Nevhodný výber niektorých zakúpených monitorovacích zariadení a celkovo ich nízke využívanie bolo hlavným dôvodom, že ekonomická návratnosť projektu nebola vôbec dosiahnutá. Výdavky na investície, prevádzku a riadenie elektronického monitoringu boli po šiestich rokoch fungovania o 35,6 mil. eur vyššie ako výdavky na odsúdených, ak by nebol elektronický monitoring osôb vôbec implementovaný do reálnej praxe.

Ministerstvo spravodlivosti SR sa zaviazalo, že v období piatich rokov od riadneho ukončenia projektu v roku 2016 nedôjde k podstatnej zmene projektu. Ako však ukázala kontrola, už v priebehu prvých piatich rokov boli zakúpené a uhradené zo štátneho rozpočtu ďalšie technické zariadenia na monitoring osôb vo výške viac ako 2 mil. eur. „Tieto dva milióny museli byť preinvestované nad rámec vyčlenených prostriedkov, aby projekt ESMO neskolaboval a zostal aspoň v minimálnej miere funkčný,“ priblížil šéf národných kontrolórov. Rezort spravodlivosti investoval v roku 2014 na nákup elektronických monitorovacích zariadení osôb, prístrojov na technickú obsluhu monitoringu vrátane licencií a ďalších komponentov asi 27 miliónov. V priebehu rokov 2015 až 2021 v rámci produkčnej fázy vynaložilo ministerstvo na servisné služby a rozvoj systému ESMO ďalších asi 23 miliónov. Do projektu tak išlo viac ako 50 mil. eur.

Napriek tomu, že systém mal podľa zmluvných podmienok poskytovať rôzne funkcionality na generovanie štatistík, dodnes nie je možné z neho získať ani jednoduché prehľady o využívaní monitorovacích zariadení a dodávateľ softvéru si za ich vytvorenie vyžiadal dodatočných 30-tisíc eur. „Rezort spravodlivosti v decembri 2021 uzatvoril s výhradným dodávateľom ďalší dodatok na údržbu a prevádzku informačného systému na roky 2022 až 2024 za sumu 11 miliónov eur. Ministerstvo tak ani po uplynutí piatich rokov od riadneho finančného ukončenia projektu nehľadalo ekonomické možnosti, ako znížiť výdavky na prevádzku monitorovacieho systému, ktorý má primárne odľahčiť kapacity väzníc a zároveň taktiež šetriť verejné financie spojené s ich prevádzkou,“ konštatuje Ľ. Andrassy a zároveň dopĺňa, že tento projekt je príkladom veľmi zlej praxe pri riadení IT projektu, pri porušovaní princípov transparentnej hospodárskej súťaže a je ukážkou plytvania s verejnými zdrojmi. „Za takéto konanie by mala byť vyvodená voči zodpovedným zamestnancom rezortu spravodlivosti nielen pracovno-právna, ale následne aj možná trestnoprávna zodpovednosť, o ktorej však môže rozhodnúť len nezávislý súd,“ uzatvára šéf slovenských kontrolórov. 

Správa o výsledku kontroly Využívanie Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , , , , , ,

Kontroly potvrdzujú, že reforma štátnej a verejnej správy je po 30 rokoch nevyhnutná – Aktuality

Bratislava 19. mája 2023 – Každá piata kontrola, ktorú Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zrealizoval v minulom roku, bola zameraná na fungovanie miestnej samosprávy a jej nakladanie s verejnými financiami či majetkom. Kontrolóri preverovali 131 subjektov v 99 samosprávach a 32 organizáciách zriadených obcami, mestami, samosprávnymi krajmi. Časť kontrol vychádzala z vyhodnotenia podnetov od občanov. Podľa podpredsedníčky úradu Henriety Crkoňovej kontrolnými akciami pravidelne poukazujeme na fakt, že vnútorný kontrolný systém samospráv je často povrchný a nezameriava sa na systematické monitorovanie plnenia cieľov, účelnosti a hospodárnosti využívania prostriedkov samospráv. Mnohé kompetencie, hlavne v prenesenom výkone štátnej správy na samosprávu, nie sú vymedzené dostatočne, čo má často negatívny vplyv na strategické plánovanie zámerov samospráv a ich financovanie. NKÚ apeluje na potrebu reformy miestnej samosprávy a zvýšenie jej celkovej efektívnosti. Potvrdili to aj nedávne kontroly zamerané na vymáhanie nedoplatkov obcami, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a na príjmy obcí počas pandémie.

Infografika NKÚ: Kontroly: Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi Vymáhanie nedoplatkov v samospráve Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie S akými problémami sa stretáva samospráva? podľa NKÚ nemá dostatočne vymedzené kompetencie vnútorná kontrola je často identifikovaná ako povrchná mestám a obciam počas pandémie klesli výnosy z daní z príjmu fyzických osôb refundácie výdavkov na záchranné práce prichádzali od štátu oneskorene objem daňových nedoplatkov sa napriek vymáhaniu medziročne zvyšuje obce zasielajú výzvy na zaplatenie, chýbajú im postupy pre vymáhanie nedoplatkov systém preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňoval neoprávnené vyplácanie verejných prostriedkov

Príjmy obcí v pandémii

Mimoriadna situácia spôsobená vypuknutím pandémie Covid-19 výrazne zasiahla do života spoločnosti. Mestá a obce mali pri riešení situácie nezastupiteľnú úlohu. Kontrolóri preto vo vybraných 21 mestách a obciach preverovali účinnosť nimi prijatých opatrení na poskytovanie služieb občanov a následný vývoj príjmov obecných rozpočtov v roku 2020. Najväčší dopad na rozpočty miest a obcí sa prejavil na výnose z dane z príjmu fyzických osôb, ktorý medziročne klesol. Tento výpadok dokázali niektoré samosprávy nahradiť ostatnými príjmami. Viaceré zvyšovali sadzby miestnych daní a poplatkov, napríklad výber dane z majetku vzrástol v kontrolovaných subjektoch spolu o vyše 12 % a poplatok za komunálny odpad o porovnateľnú výšku.

Štát poskytol samosprávam bezúročnú návratnú pomoc, ktorá sa vypočítala z výšky výpadku podielovej dane odhadnutého v prognóze, no nakoniec sa ukázala ako nadhodnotená. S problémami sa obce a mestá stretávali pri vynakladaných výdavkoch na záchranné práce v súvislosti s pandémiou, keďže o ich oprávnenosti sa dozvedeli až po ich čiastočnej realizácii a ich refundácia prichádzala oneskorene. Obce vplyvom prijatých opatrení niektoré svoje služby obmedzovali, napriek tomu boli poskytované vo všetkých kritických oblastiach. „Samosprávy počas pandémie preukázali schopnosť prijímať operatívne riešenia zohľadňujúc miestne pomery aj v čase, keď orgány krízového riadenia či ostatné relevantné štátne inštitúcie len diskutovali o možných opatreniach. Bez zodpovedného a aktívneho prístupu miest a obcí by bolo zvládnutie pandémie nemožné,“ priblížila podpredsedníčka slovenských kontrolórov H. Crkoňová.

Pandémia podľa národnej autority pre externú kontrolu odhalila dlhodobo neriešené systémové problémy súvisiace s krízovým riadením a civilnou ochranou, ktoré súvisia s rozdelením kompetencií medzi štátom a samosprávami. Materiál civilnej ochrany bol v skladoch často exspirovaný, nebol priebežne dopĺňaný a bol k dispozícii v nedostatočnom počte. Tretina z kontrolovaných miest a obcí sklad civilnej ochrany ani nemala. Viaceré boli zrušené kvôli zastaranému materiálu a nevyhovujúcim priestorom. Kontrolóri ako problematickú identifikovali koordináciu a plnenie úloh v civilnej ochrane, ale aj nejednoznačnosť a roztrieštenosť v kompetenčných oprávneniach. Informácie o pandemických opatreniach neboli podľa kontrolovaných subjektov poskytované včas, opatrenia boli nejednoznačné a často menené, čo samosprávam komplikovalo ich realizáciu. Novú koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027 schválila vláda v marci 2022.

Správa o výsledku kontroly Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Touto kontrolou chcel kontrolný úrad poukázať na zložitosť nastavenia systému poskytovania pomoci, ktorý bráni efektívnemu a adresnému prerozdeľovaniu pomoci štátu. Takmer 20-ročný model pomoci často nereflektuje vývoj spoločnosti. „Neustále dokladovanie, prehodnocovanie a prepočítavanie nárokov a príjmov domácností, ktoré sa ocitli pod hranicou životného minima, je administratívne náročné a neefektívne. Existuje významné riziko, že správa celého systému je finančne nákladnejšia, ako samotná vyplácaná pomoc,“ priblížila podpredsedníčka úradu. Kontrolóri, ktorí sa zamerali na obdobie rokov 2019 a 2021 ďalej zistili, že údaje zverejňované vo výročných správach ústredia práce nekorešpondovali s dátami v informačných systémoch. Tieto mali prevažne evidenčný charakter a nesledovali všetky dostupné údaje, aj keď v spisoch poberateľov tieto informácie boli. Kontrola preukázala, že existovali domácnosti, ktoré boli reálne v hmotnej núdzi, na poskytnutie finančnej pomoci však nespĺňali podmienky. Nesledovali sa dôvody, pre ktoré nedostali domácnosti pomoc alebo vypadli zo systému pomoci v hmotnej núdzi.

Administratívny proces, umožňujúci vyplácanie finančných prostriedkov na základe nesprávnych informácií, nie je účinným a transparentným nástrojom pre adresné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Negatívnym príkladom je tiež príspevok na bývanie, keď kontrolóri identifikovali prípady potvrdení, vydaných obcou, o splnení podmienok nároku na príspevok na bývanie, ktoré v skutočnosti neboli žiadateľom splnené. Súčasné nastavenie systému preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňuje neoprávnené vyplácať verejné prostriedky, na druhej strane kritériá definujúce splnenie nároku na jeho získanie nebola schopná splniť viac ako polovica poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Nastavenie systému právomocí a plnenia povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb vytváralo priestor pre neefektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Proces evidencie dochádzky občanov na získanie aktivačného príspevku za menšie obecné služby bol väčšinou veľmi formálny. NKÚ preto odporúča zabezpečiť jeho adekvátne nastavenie v jednoduchej a jasnej forme s cieľom prispieť k transparentnosti systému. Vzhľadom na už uzavretú rámcovú dohodu odporúča zabezpečiť prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne pre zamestnancov úradov práce posudzujúcich nároky na pomoc v hmotnej núdzi tak, aby mali všetky potrebné údaje v čase posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Správa o výsledku kontroly Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Vymáhanie nedoplatkov v samospráve

Národní kontrolóri sa zamerali na vymáhanie daňových nedoplatkov z dane z nehnuteľností, poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad v rokoch 2019 až 2021. Preverovali tiež vymáhanie nedaňových pohľadávok z prenájmu, najmä nebytových priestorov. Pohľadávky vo forme daňových nedoplatkov, resp. nedaňových pohľadávok z prenájmu tvoria významný podiel na celkovom príjme samospráv. Obciam chýbajú v rámci interných predpisov postupy pre vymáhanie daňových nedoplatkov, uplatňujú najmä zasielanie výziev na zaplatenie. Napriek snahe obcí vymáhať ich zaplatenie sa objem daňových nedoplatkov medziročne zvyšuje. Prípady poklesu súvisia najmä s odpísaním nedoplatkov, ktoré sa stali nevymožiteľnými.

Štrnásť preverených obcí vykázalo ku koncu roka 2021 vyše 4,6 milióna eur daňových nedoplatok a viac ako 800-tisíc eur na nedaňových pohľadávkach z prenájmu. Takmer polovicu nedoplatkov predstavovali nedoplatky pri dani z nehnuteľnosti v sume do 20 eur, pričom ich hodnota tvorila len bezmála 16 % z celkovej hodnoty nedoplatkov. Pri nízkej sume nedoplatku sú niektoré postupy vymáhania neuplatniteľné, prípadne náklady na konanie sú vyššie ako očakávaný prínos. Príkladom toho sú náklady obcí na zastavenie starých exekúcií. Povinnosť evidovať daňové nedoplatky 20 rokov, najmä ak nie je reálne ich vymôcť, kumuluje veľký počet dlžníkov s relatívne nízkou sumou nedoplatkov, ktoré musia obce a mestá evidovať a inventarizovať. „Početnosť malých pohľadávok a komplikovanosť procesu spôsobuje, že vplyv na rozpočet nie je zanedbateľný a v súvislosti s ekonomickým vývojom sa môže riziko negatívneho vývoja ešte zvyšovať,“ uzatvára H. Crkoňová.

Správa z kontroly Vymáhanie nedoplatkov v samospráve



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Digitalizácia je cestou k väčšej transparentnosti a tiež k udržateľnému rozvoju spoločnosti – Aktuality

Bratislava 15. mája 2023 – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR patrí k najlepšie digitalizovaným slovenským inštitúciám. „Na základe národnej koncepcie informatizácie verejnej správy sa začal proces digitalizácie kontrolnej inštitúcie ešte v roku 2008. Dnes je úrad plne digitalizovaný a Kontrolórsky informačný systém je inšpiráciou pre viacerých zahraničných partnerov. Napríklad kolegovia z Poľska ho už začínajú aktívne využívať a kontrolóri v Rumunsku oň prejavili záujem,“ uviedol dnes predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy na 25. ročníku prestížnej medzinárodnej konferencie Internet ve státní správě a samosprávě (ISSS 2023) organizovanej v českom Hradci Králové. Za štvrťstoročie svojej existencie sa toto podujatie stalo platformou, kde sa stretávajú predstavitelia vlád, poslanci, zástupcovia samospráv, vládnych inštitúcií, odborníci či podnikatelia a rokujú o ďalšom smerovaní informatizácie i digitalizácie vo verejnom sektore. Konferencia má tento rok približne 2 000 účastníkov a uskutoční sa počas nej takmer 200 seminárov. Prvýkrát bol súčasťou hlavného panelu zástupca slovenskej národnej autority pre oblasť kontroly, pričom Ľ. Andrassy vystúpil aj v odbornej časti konferencie na tému Digitálna cesta NKÚ.

Národný projekt Kontrolórsky informačný systém – Elektronické služby NKÚ SR vznikol vďaka európskej finančnej podpore z Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Priniesol predovšetkým digitalizovanie celého procesu prípravy, výkonu a vyhodnocovania kontrolných akcií. Umožnil sprístupnenie elektronických služieb kontrolného úradu pre občanov a uskutočňujú sa v ňom všetky administratívno-technické a rozpočtové procesy. „Vďaka informáciám, ku ktorým je zdieľaný prístup, všetci zamestnanci úradu v reálnom čase vedia lepšie nastavovať procesy. Kontrolórsky systém považujem za kľúčový nástroj riadenia moderného a otvoreného úradu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. „Prešli sme 15-ročnú cestu informatizácie a digitalizácie úradu, no vieme, že ide o nikdy sa nekončiaci proces. Rýchlosť vývoja nás núti byť aktívnym hráčom a musíme byť schopní permanentne reagovať na výzvy súvisiace s jeho modernizáciu,“ podčiarkol šéf národných kontrolórov.

Ďalším dôležitým míľnikom bola migrácia celého kontrolórskeho systému do vládneho cloudu, ktorý je z pohľadu vládnej inštitúcie zárukou všeobecnej a kybernetickej bezpečnosti. Šéf slovenských kontrolórov prezentoval na medzinárodnej pôde aj bezplatnú aplikáciu kontrolného úradu Municipalities on Map (MuMAP), ktorá je určená nielen odbornej, ale aj širokej verejnosti a poskytuje aktuálne informácie o jednotlivých samosprávach. Ide o dáta nielen z kontrol, ale aj o informácie o čerpaní fondov Európskej únie či prostriedkov z projektov Prvej pomoci počas pandémie COVID-19. Túto aplikáciu považuje Ľ. Andrassy za pozitívny príklad toho, ako vďaka bezbariérovej platforme vedia národní kontrolóri zdieľať dáta, informácie z iných verejných informačných systémov pre podporu transparentnosti a zákonnosti na úrovni miestnej samosprávy. „Je to zároveň krok k tomu, aby sa aktívny občan stal dobrým kontrolórom svojej obce či mesta,“ priblížil predseda národnej autority pre externú kontrolu.  

Ľ. Andrassy prezentoval aj závery z kontrol, ktoré úrad tematicky zameral na zavádzanie národných informačných systémov v podmienkach Slovenskej republiky. Išlo napríklad o kontrolu zdravotníckeho informačného systému e-zdravie, ústredného portálu verejnej správy, katastrálneho portálu, digitalizácie vzdelávania mladej generácie a posledným takýmto kontrolovaným systémom bol monitoring odsúdených osôb. Najzásadnejším problémom, s ktorým sa úrad pri tomto type kontrol stretáva, je vlastníctvo dát, zdrojových kódov a komplexný prístup k vybudovaným informačným systémom. „Za verejné a tiež európske zdroje boli vybudované informačné systémy, no vďaka zlým rozhodnutiam štátnych manažérov či politikov sa dostal štát do situácie, že nie je ich vlastníkom,“ upozorňuje predseda NKÚ. Ide o problém, ktorý je známy ako vendor lock–in alebo uzamknutie systému pred férovou hospodárskou súťažou, keď sa verejná inštitúcia cez absenciu zdrojových kódov a vlastníctva dát stáva plne závislou na jednom dodávateľovi a môže využívať výlučne jeho služby.

Predseda slovenských kontrolórov v tejto súvislosti upozornil aj na riziko z hľadiska ochrany dôverných informácií a taktiež na otázky súvisiace s kybernetickou bezpečnosťou. Ďalšie problémy, ktoré identifikoval NKÚ pri kontrolách informačných systémov, sú hlavne fatálne zlyhania manažérov, ktoré sa premietajú do nedodržiavania termínov, fiktívneho preberania čiastočných výstupov až neodôvodneného predražovania projektov. Šéf kontrolného úradu si uvedomuje, že digitalizácia spoločnosti nie je primárne o šetrení verejných zdrojov z hľadiska zúčtovania nákladov na ich prevádzku, ale o transparentnosti, otvorenosti a lepšom nastavení procesov pre efektívne využívanie verejných zdrojov, ako aj o predchádzaní plytvaniu. Tento cieľ sa dá dosiahnuť len v partnerstve medzi verejným a privátnym sektorom, bez ktorého nie je možné aktívne a zároveň správne reagovať na výzvy digitálnej doby. „Informačné systémy je potrebné modernizovať. To si síce vyžaduje nové výdaje zo štátneho rozpočtu, nové partnerstva s privátnym sektorom. Je to však jediná cesta, ktorá pomáha znižovať riziko korupcie v štáte a zároveň vedie každú inštitúciu k hospodárnejšiemu, efektívnejšiemu a účelnejšiemu používaniu verejných zdrojov,“ uzatvára predseda NKÚ.

Foto Predseda NKÚ Ľ. Andrassy na konferencii ISSS v Hradci Králové

Foto Predseda NKÚ Ľ. Andrassy na konferencii ISSS v Hradci Králové



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | ,

Závery z kontrol sa musia premietať do zmien v prospech štátu, zhodli sa prezidentka a predseda NKÚ – Aktuality

Bratislava 9. mája 2023 – Závery a odporúčania kontrolných autorít štátu by nemali ostávať len na papieri. Zhodli sa na tom dnes na rokovaní prezidentka SR Zuzana Čaputová a predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Zdôraznili potrebu premietať tieto závery do zmien legislatívy a definovania jasnej zodpovednosti za realizáciu verejných politík a strategických projektov. Prezidentka vyjadrila výraznú podporu kontrolnému úradu, ktorý považuje za jeden z pilierov zdravého a efektívneho fungovania štátnej a verejnej správy. Prezidentka sa zaujímala o aktivity NKÚ a prijala aj pozvanie na návštevu úradu.

Foto: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predsedu NKÚ SR Ľubomíra Andrassyho

„Aktuálne stoja pred vládou a parlamentom tri výzvy – zabezpečiť udržateľnosť verejných financií, spustiť aktivity súvisiace s novým programovým obdobím európskeho finančného mechanizmu a zaviesť strategické plánovanie vychádzajúce z merateľných ukazovateľov a verifikovaných dát pochádzajúcich z informačných systémov štátu,“ povedal predseda NKÚ Ľ. Andrassy po rokovaní s hlavou štátu. Šéf národnej autority pre externú kontrolu na stretnutí zdôraznil potrebu posilniť vnútorné kontrolné mechanizmy vo verejných inštitúciách a nevyhnutnosť vyvodzovať osobnú zodpovednosť za zlyhania pri manažovaní a riadení.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov, ktorým Najvyšší kontrolný úrad SR zasiela pravidelné súhrnné informácie o výsledkoch kontrolnej činnosti. Úrad ich začal zasielať najvyšším ústavným činiteľom v roku 2016. Prezidentka v marci prevzala záštitu nad Národnou konferenciou NKÚ – Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia vzniku. V tejto súvislosti zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. Ubezpečuje občanov, že ak nie priamo, tak v zastúpení NKÚ, môžu mať verejné záležitosti pod kontrolou.

Foto: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predsedu NKÚ SR Ľubomíra Andrassyho



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Kontrola poľovných revírov poukazuje na netransparentnosť procesov a klientelizmus – Aktuality

Bratislava 5. mája 2023 – Pravidlá výkonu poľovníctva v štátnych revíroch je potrebné upraviť a spresniť. Súčasná legislatíva je totiž nejednoznačná a existuje priestor na jej obchádzanie a netransparentné konanie, čo v minulosti umožnilo vybraným ľuďom ľahšie a bez verejných súťaží dostať sa do poľovných revírov, vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na systém prenájmu poľovných revírov v rokoch 2018 až 2021. „Kontrola potvrdila nedostatky v správe štátnych pozemkov pri výkone poľovníctva ako aj zneužívanie odpredaja odstrelu zveri v štátnych revíroch na obchádzanie transparentného procesu výberu užívateľa poľovného revíru, pričom samotný odpredaj mal v konečnom dôsledku charakter dlhodobého prenájmu, resp. využívania revíru,“  zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Odpredaj odstrelu v štátnych revíroch na dobu aj viac ako 10 rokov a neskoršie dodatky k zmluvám potvrdzovali, že cieľom bolo vlastne užívanie revíru. Odpredaj odstrelu a poľovný hosť sa tak stával hosťom dlhodobým,“ vysvetlil ďalej podpredseda kontrolórov.

Infografika Ako sa na Slovensku dalo dostať k užívaniu poľovného revíru?

Kontrola ďalej ukázala, že Lesy SR nemali zdokumentovaný proces výberu poľovných revírov a odpredaj odstrelu zveri.  Hodnotiace kritéria revírov a výšky náhrady za ich užívanie alebo odstrel zveri neboli primerané, členovia výberových komisií pridelené body nezdôvodňovali. NKÚ kontroloval vzorku 20-tich revírov, v ktorých bol zadaný odpredaj odstrelu zveri. Nedostatky celého systému dokumentuje aj to, že v jednom z revírov bola zmluva o predaji práva na odstrel zveri podpísaná až na viac ako 30 rokov, v dvoch prípadoch bol odstrel predaný aj bez rozhodnutia hodnotiacej komisie. Odpredaj odstrelu zveri ako formy poľovníctva sa začal vo väčšej miere na Slovensku uplatňovať po schválení Koncepcie rozvoja poľovníctva z novembra 2017, argumentom bola jeho ekonomická výhodnosť. Od marca 2020 bol odpredaj odstrelu zveri práve pre jeho netransparentnosť pozastavený samotným správcom štátnych pozemkov.

V súlade so zisteniami kontrolný úrad odporúča novelizovať zákon o poľovníctve a detailnejšie upraviť otázky týkajúce sa zhromaždení vlastníkov poľovných revírov a zastupovanie záujmov štátu. Ak je záujem využívať inštitút odpredaja odstrelu, je potrebné legislatívne alebo interne nastaviť podmienky tak, aby bolo zabezpečené transparentné prostredie zohľadňujúce na jednej strane ekonomické parametre, na druhej strane treba brať do úvahy aj zmysel tohto inštitútu vo vzťahu k starostlivosti o poľovný revír. „Jasné pravidlá a kritériá pri nakladaní s poľovnými revírmi a štátnymi poľovnými pozemkami a ich dôsledná kontrola, znížia riziko možného netransparentného konania,“ podčiarkol podpredseda J. Ivančo. V legislatíve je ďalej potrebné upraviť aj povinné pozývanie zástupcov štátu na zhromaždenie vlastníkov, podmienky preukazovania podielov vlastníkov, ich aktuálnosť a kontrolu správnosti údajov na zhromaždeniach vlastníkov či evidovanie zmlúv okresnými úradmi.

Na Slovensku bolo ku koncu roka 2021 evidovaných 1 884 poľovných revírov s výmerou bezmála 4,5 milióna hektárov. Pre porovnanie v Čechách ich bolo 5 745 s výmerou takmer 6,6 milióna hektárov. Priemerná výmera jedného poľovného revíru na Slovenku je dvakrát väčšia ako u našich západných susedov. Štátny podnik Lesy SR a Slovenský pozemkový fond (SPF) patria k dominantným správcom poľovných revírov na Slovensku. Obe inštitúcie postupovali podľa zistení NKÚ na zhromaždenia vlastníkov v zhode, no neexistuje oficiálny písomný dokument upravujúci ich spoluprácu pre dosiahnutie hospodárnosti a transparentnosti pri nakladaní so štátnym majetkom. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto odporúča iniciovať zavedenie pravidiel ich spoločného postupu pri presadzovaní záujmov štátu pri prenájmoch štátnych poľovných pozemkov.

Kontrola zároveň ukázala, že chýba národný register poľovných revírov s aktuálnou vlastníckou štruktúrou poľovných pozemkov a hlavne ich výmerou. Podľa kontrolórov v spolupráci s Národným lesníckym centrom (NLC) a okresnými úradmi by mala vzniknúť presná, priebežne aktualizovaná elektronická evidencia poľovných revírov, vrátane aktuálnych vlastníckych podielov poľovných pozemkov. „Práve takáto evidencia je dôležitá ako podklad pre rozhodovanie na zhromaždeniach vlastníkov pozemkov. Veď práve výška vlastníckych podielov určuje rozhodovacie právomoci vlastníkov, resp. správcov. Len relevantné údaje umožnia skutočne objektívny prenájom poľovných údajov, pričom dôležité je určiť aj minimálnu výšku sumy za užívanie poľovných revírov a vysvetliť, na základe akých kritérií bola stanovená,“ zdôraznil podpredseda slovenských kontrolórov J. Ivančo.

NKÚ SR pri kontrole porovnal štatistické údaje z NLC o počte poľovných revírov s vlastníckym podielom poľovných pozemkov Lesov SR s evidenciou tohto štátneho podniku. Porovnanie preukázalo, že až v 133 revíroch nemali Lesy SR zaznamenané podiely na poľovných pozemkoch vo svojej evidencii. Neaktuálne boli aj výmery revírov. Dôvodom je najmä používanie starých údajov. Nedostatky zaznamenal úrad aj pri interných predpisoch Lesov SR a SPF. V prípade Lesov SR dokonca došlo k tomu, že od mája 2020 do septembra 2022 sa lesy riadili neúčinným poľovným poriadkom. Dôsledkom zlých interných predpisov bolo napríklad, že ten istý revír bol v rovnakom čase prenajatý rôznym subjektom. Negatívom, ktoré významným spôsobom vplýva na fungovanie štátneho podniku, je tiež personálna nestabilita v Lesoch SR, keď počas štyroch rokov došlo až k ôsmim zmenám na pozícii generálneho riaditeľa.

Správa o výsledku kontroly “Systém prenájmu poľovných pozemkov”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , ,

K ochrane strategických objektov sa v minulosti dostali pochybné bezpečnostné služby – Aktuality

Bratislava 14. apríla 2023 –  Štát by mal zvážiť ako bude chrániť kľúčové objekty, a to nielen pre  ochranu, samotných budov, ale aj z dôvodu zabezpečenia informačných systémov. Na Slovensku sa v minulosti tento segment výrazne komercionalizoval a ochranu objektov významných štátnych inštitúcií začali zabezpečovať súkromné bezpečnostné služby. „Aj pre diskriminačné používanie tzv. certifikátu integrátora C4 vo verejnom obstarávaní sa k štátnym zákazkám dostali súkromné bezpečnostné služby s pochybným personálnym i finančným krytím,“ upozornil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly zameranej na túto problematiku. O jej výsledku, ako aj o výsledku ďalších ôsmich kontrolných akcií ukončených v prvom kvartáli tohto roka, informoval šéf národných kontrolórov najvyšších ústavných činiteľov – prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu parlamentu Borisa Kollára a povereného premiéra Eduarda Hegera.

Napriek tomu, že organizácie verejnej správy a obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, vynakladajú na ochranu majetku a osôb relatívne vysoké finančné prostriedky, nikto neskúma oprávnenosť a účel ich použitia. Na Slovensku nie je autorita, ktorá by mala oprávnenie zhromažďovať informácie o uzatvorených zmluvách a dohodnutých činnostiach v oblasti bezpečnostných služieb. Nie je ani jednotný postup, ktorý by usmerňoval organizácie verejnej správy pri obstarávaní tohto typu služieb. „Celý systém je neprehľadný, verejné obstarávania boli v minulosti netransparentné, existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie,“ upozornil na ďalšie problémy predseda kontrolného úradu. Náklady na jednu osobohodinu zamestnanca SBS, ktoré boli zmluvne dohodnuté, nedosahovali totiž ani normované hodnoty vyčíslené Slovenskou komorou súkromných bezpečnostných služieb pre daný kalendárny rok.

NKÚ kontroloval desať subjektov, z ktorých niektoré zabezpečovali ochranu majetku iba súkromnými bezpečnostnými zložkami, iné kombináciou pracovníkov SBS s vlastnými zamestnancami, alebo vlastnými zamestnancami a s využitím rôznych technických prostriedkov. Vo vlastnej réžii zabezpečuje ochranu z kontrolovaných subjektov Letisko M. R. Štefánika  a Sociálna poisťovňa. V oboch prípadoch pristúpili inštitúcie k takémuto rozhodnutiu na základe analýz, ktoré preukázali, že náklady na vlastnú ochranu sú finančne výhodnejšie ako náklady na externú strážnu službu. „Je dôležité urobiť finančné i bezpečnostné analýzy, ktoré dajú odpoveď na základné otázky ohľadom ochrany verejných budov – kto, čo a za akých podmienok má strážiť. Analýza hospodárnosti využívania externých SBS by mala byť prvotným podkladom pre prípadné verejné obstarávanie,“ zdôraznil šéf národnej autority pre externú kontrolu. „Dnes sa ukazuje, že otázka bezpečnosti nielen objektov, ale aj dokumentov či informačných systémov, ktoré štátne či verejné inštitúcie spravujú, je bezpochyby kľúčová,“ dodal Ľ. Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v prvom kvartáli opäť priniesla závery aj z kontroly, ktorá bola zameraná na životné prostredie. Teda z oblasti, ktorú kontrolóri dlhodobo považujú za dôležitú a pravidelne sa na ňu zameriavajú. Po kontrolách zameraných na riešenie problémov sucha, nedostatok pitnej vody či skládky odpadu, sa tentoraz pozreli na odstraňovaniev starých envirozáťaží. Pomalé, desiatky rokov trvajúce hľadanie riešení, má pritom výrazný negatívny dopad na kvalitu života a zdravie ľudí. Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej, systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným znečisteným územiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Kontrolný úrad upozornil ústavných činiteľov, že na riešenie envirozáťaží na Slovensku treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov.

Infografika Envirozáťaže

Kontrolný úrad informoval troch najvyšších ústavných činiteľov aj o záveroch z akcií zameraných na hlavné dopravné projekty – mýtny systém, výstavbu diaľničných úsekov Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ako aj na stav modernizácie železničných koľajových vozidiel. Transparentnosť a otvorenosť pri súťaži na mýtny tender, vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za chybné rozhodnutia z minulostí, sú výzvami, pred ktorými aktuálne stojí Národná diaľničná spoločnosť. „Mýtny systém, ale aj realizácia strategických dopravných projektov ukazuje na fakt, že ak sa v minulosti urobili chybné rozhodnutia, ak sa nastavili pravidlá, ktoré dostali diaľničnú spoločnosť do výrazne nevýhodnej pozície, len veľmi ťažko sa dajú zlé rozhodnutia korigovať či opraviť súčasným vedením spoločnosti i rezortu dopravy. A aj preto sme predchádzajúce kontrolné zistenia odstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Dospeli sme totiž k názoru, že došlo minimálne k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku zo strany bývalého vedenia NDS, ale aj ministerstva,“ pripomína v tejto súvislosti Ľ. Andrassy. Dnes hrozí, že Slovensko pre nekvalifikované projektové riadenie príde o viac ako 19 miliónov eur z európskych fondov určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová. Zlé manažérske rozhodnutia a nedostatočná vnútorná kontrola významným spôsobom prispeli k omeškaniu tohto dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur. V tomto prípade bude musieť NDS navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k už štyrom preplateným žiadostiam.

Infografika NDS

V oblasti informatizácie sa národná inštitúcia pre externú kontrolu pozrela na prevádzku Registra právnických osôb. Dáta z neho pre chybovosť stále nemôžu byť používané na právne účely. Kontrolóri sa pozreli aj na uplatňovanie programového rozpočtovania. Na Slovensku, aj po 20-tich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s jeho princípmi, chýba spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov, čo mal byť jeden z jeho hlavných benefitov. Rozpočet bol aj témou kontroly v SND. Národné divadlo má rezervy vo finančnom riadení, schválené rozpočty sú poddimenzované. Dôležité zistenia priniesla tiež kontrola ochrany práv spotrebiteľov na Slovensku, ktorá v uplynulom období stagnovala a existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. V tomto prípade NKÚ upozornil na to, že Slovenskej obchodnej inšpekcii výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. V kontrolovanom období v rokoch 2017 až 2021 klesol počet vykonaných kontrol, znížil sa aj počet podnetov, oznámení a žiadostí o radu zo strany samotných občanov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Slovensko na odstraňovanie envirozáťaží, ktoré ohrozujú ľudí aj prírodu, potrebuje miliardu eur – Aktuality

Bratislava 5. apríla 2023 – Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej ani systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným envirozáťažiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Na riešenie envirozáťaží treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov (graf). Odstraňovanie envirozáťaží a procesy spojené s nimi postupujú značne pomaly. Kontrolóri odporúčajú vláde vytvoriť špecializovaný subjekt, ktorý zastreší komplexné riešenia pre odstraňovanie envirozáťaží. Zmenu potrebuje aj legislatíva, aby táto problematika bola upravená špeciálnym režimom a štát mohol uplatňovať zrýchlené konanie v procese verejného obstarávania, pri vecnom riešení obzvlášť závažných ekologických ohrození.

Zásadným nedostatkom je fakt, že okresné úrady nevedia efektívne určiť pôvodcov znečistenia, resp. povinné osoby (26 %). Ak nie je možné určiť osobu, ktorá envirozáťaž spôsobila, prechádza povinnosť odstrániť ju na štát, ktorý však na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Situáciu zhoršuje aj zákon o envirozáťažiach, ktorý neurčuje lehotu, dokedy by mala vláda rozhodnúť, ktorý rezort zabezpečí odstránenie znečistených území, čo celý proces ešte viac predlžuje a znásobuje sa tak riziko ohrozenia života a zdravia obyvateľov žijúcich v dotknutej lokalite. NKÚ v nedávnej minulosti upozornil vládu i Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR na významné riziko, ktoré je spojené s udelením finančných sankcií za nedostatočné konanie pri uzatváraní a rekultivácií skládok odpadu. Dnes Slovensko čelí v tejto oblasti miliónovej žalobe zo strany Európskej komisie za nečinnosť a neplnenie si záväzkov.

Banner podcastu ctrl+A Envirozáťaže

Národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Ich neriešenie má totiž významný negatívny dosah na štátny rozpočet, ale predovšetkým na zdravie a kvalitu života ľudí. „Na pozadí prebiehajúcich klimatických zmien existuje vysoké riziko znečistenia najväčších zdrojov pitnej vody, ktoré sa nachádzajú napríklad na Žitnom ostrove, čím sú ohrozené nielen životy a zdravie obyvateľstva celej Podunajskej nížiny, ale aj strategické zásobovanie ľudí pitnou vodou,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží. Zo 60 lokalít, určených uznesením vlády na sanáciu, bola do konca roka 2021 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizovalo. V rokoch 2016 až 2021 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť 10 projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 miliónov eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie. Napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania.

Projekty sanácie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia sa začali realizovať v rokoch 2018 až 2020, výzva pritom bola vyhlásená už v roku 2015. Časový posun vzniká aj pri nových projektoch financovaných z Programu Slovensko v rámci štátneho programu 2022 – 2027. „Opäť tak hrozí vysoké riziko, že peniaze nestihneme v rámci národných priorít vyčerpať. Ako problém sa zároveň ukazuje jednozdrojové financovanie zelených, ekologických projektov z fondov Európskej únie, ktoré môže ohroziť udržateľnosť realizácie jednotlivých cieľov a opatrení v oblasti envirozáťaží. A to ide ruka v ruke s rezignáciou zodpovedných štátnych inštitúcií na kľúčovú celonárodnú výzvu, ktorou je bezpochyby ochrana prírody a zdravého životného prostredia pre budúce generácie,“ hovorí šéf národných kontrolórov.

Infografika Dôsledkom neriešenia envirozáťaží je ohrozenie zdravia až životov občanov

Sanáciu skládky vo Vrakuni stopli kvôli prieťahom vlastníkov pozemkov

Kontrola tiež ukázala, že procesy súvisiace s odstraňovaním envirozáťaží sú zdĺhavé a nastavenie verejného obstarávania neefektívne. Tým, že envirorezort zrušil obstarávanie na 14 lokalitách s vysokou prioritou, nebolo využitých až takmer 61,5 milióna eur z operačného programu. Nové verejné obstarávanie nebolo vyhlásené a obstarávanie na sanáciu pri troch ďalších lokalitách za 18 miliónov eur trvá takmer tri roky. Odstraňovanie skládky vo Vrakuni vo výške 28,5 mil. eur museli zastaviť pre zrušenie dvoch vyvlastňovacích rozhodnutí kvôli prieťahom zo strany vlastníkov pozemkov a podaných žalôb vo veci vydaného stavebného povolenia. Bez doriešenia vzťahov k daným pozemkom nie je možné v projekte sanácie pokračovať, čo bude mať za následok nevyčerpanie eurofondov. Majetkovo-právne vzťahy bývajú častým problémom pri odstraňovaní envirozáťaží. „Na skládky, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú životy a zdravie ľudí, kvalitu podzemnej vody a zdravé životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu a začať s odstraňovaním bez potreby vyvlastňovania a zdĺhavého, technicky takmer nerealizovateľného verejného obstarávania. Kde inde, ak nie tu musí byť na prvom mieste princíp ochrany života a zdravia ľudí, ale aj ochrany prírody či vodných zdrojov. Tomu pohľadu je potrebné prispôsobiť celý legislatívny proces súvisiaci s rozhodovaním, riadením, financovaním záťaží i vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti,“ približuje Ľ. Andrassy.

V rámci projektu odstraňovania skládky v obci Predajná mali byť sanované dve lokality v predpokladanej hodnote 39,4 milióna eur. Firma Petrochema, ako pôvodca znečistenia, zrealizovala v roku 1997 prieskumné práce a v roku 2007 monitoring podzemných vôd. Na skládkach neboli vykonávané práce až do roku 2012. Keďže spoločnosť Petrochema už neexistuje, v roku 2016 prešla zodpovednosť za odstránenie skládky na envirorezort. Plány prác predložilo ministerstvo okresnému úradu na schválenie až po dvoch rokoch. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa sanácie prebiehalo do polovice roka 2021, keď ho MŽP zrušilo. Dôvodom bolo nastavenie diskriminačných podmienok účasti, nové obstarávanie vyhlásené nebolo.

Projekt sanácie na troch lokalitách Bratislava-Ružinov – Čierny les, Žiar nad Hronom – stará skládka PO ZSNP, Rimavská Sobota – areál po SA – priemyselný park v predpokladanej hodnote 18 miliónov eur nebol realizovaný. Zdĺhavosť procesov verejného obstarávania potvrdzuje fakt, že ani po takmer troch rokoch nebola vybraná spoločnosť, ktorá sanáciu vykoná. Zabezpečený nie je ani geologický dohľad, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu. Finančná podpora z fondov EÚ, z operačného programu tak nebude využitá. Lokality v rámci projektu boli navrhnuté na sanáciu v štátnom programe 2022 – 2027.

Princíp „znečisťovateľ platí“ nefunguje

Spomaľovanie procesov ovplyvňuje aj skutočnosť, že envirorezort nemá plnú manažérsku kontrolu nad fungovaním okresných úradov, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra. Okresné úrady pritom zodpovedajú za určenie pôvodcu envirozáťaží, tzv. povinnej osoby, schvaľovanie a kontrolu plánov prác vrátane rozhodnutí o ich ukončení. Z 328 lokalít s potvrdenou záťažou bola určená povinná osoba na 85 lokalitách. Na určenie povinnej osoby čaká 222 lokalít. Personálne kapacity Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru neboli posilnené od roku 2012, čo sa odrazilo na jej nedostatočnej kontrolnej činnosti. Vývoj personálnych kapacít organizačných zložiek organizácií envirorezortu na úseku envirozáťaží vyhodnotili kontrolóri ako stagnujúci.

Čo odporúčame?

NKÚ parlamentnému výboru pre životné prostredie odporúča požadovať od envirorezortu každoročný odpočet o stave riešenia envirozáťaží a konkrétnych aktivít s finančným krytím. Zároveň najrizikovejšie lokality vyhlásiť za mimoriadnu situáciu a tomu podriadiť celý proces s vyvlastňovaním, verejným obstarávaním a odstraňovaním envirozáťaží. Dôležité je komplexné manažovanie znečistených území, ktoré by zastrešila špecializovaná štátna inštitúcia zodpovedná za túto problematiku. Kontrolóri tiež odporučili envirorezortu vyčleňovať finančné prostriedky priamo určené na sanovanie envirozáťaží v rámci samostatného programu, ako aj v prípade, ak ich nie je možné financovať z eurofondov. Takisto rozdeľovať zodpovednosť za sanácie lokalít na jednotlivé ministerstvá podľa oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.

 

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Zdroj: štátny program 2022 – 2027

 

Správa o výsledku kontroly “Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016 – 2021)”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Nezávislá kontrola môže vrátiť dôveru občanov v štát, zhodli sa prezidentka a šéf NKÚ – Aktuality

Bratislava 29. marca 2023 – Vysoká nedôvera v inštitúcie, a tiež v samotný štát, je rizikom pre demokraciu. Príčinou je aj nesystémové fungovanie inštitúcií. Bez vnútornej kontroly a reflexie vedie k nepremysleným, skôr škodlivým rozhodnutiam, ktoré sa obvykle spájajú s neefektívnym a neúčinným nakladaním s verejnými prostriedkami. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy to uviedol na konferencii Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia jeho vzniku. Na fakt, že žijeme v časoch, keď sa z rôznych príčin otriasa v základoch dôvera ľudí v samotný demokratický systém, upozornila v zaslanom príhovore aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nad konferenciou prevzala záštitu. Zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. „Ubezpečuje občana, že ak nie priamo, tak vo vašom zastúpení môže mať verejné záležitosti pod kontrolou,“ podčiarkla Z. Čaputová.

Kríza dôvery je na Slovensku podľa Ľ. Andrassyho vypuklá a nedôvera voči inštitúciám, najmä tým, ktoré sú spájané s politickou reprezentáciou, sa vypomsťuje celej spoločnosti a vedie k zhoršeniu kvality života občanov. Rovnako spomaľuje rozvoj krajiny. Andrassy považuje za potrebné hľadanie konsenzu a dôraz kladie na premyslené systémové riešenia, ktoré stoja na mechanizmoch neustálej vnútornej kontroly a sebakorekcie. „Výzvou pre všetky inštitúcie, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri riadení rozvoja štátu, je posilnenie významu kontrolných mechanizmov,“ zdôraznil. 

Prezidentka Čaputová zmienila aj to, že hoci NKÚ nemá právomoc trestať, má dosah na to, aby správa vecí verejných bola lepšia. Lacnejšia, efektívnejšia, ale aj transparentná a otvorená. „Nezávislosť NKÚ je zaručená priamo ústavou, ale zároveň ju v každodennom živote potvrdzujú tisícky prípadov, v ktorých ste odhalili nedostatky a zjednali nápravu. Akokoľvek môžu byť Vaše zistenia a aj dôsledky nepríjemné, je to vždy lepšia možnosť ako rezignácia ľudí na otvorenosť, transparentnosť a férovosť,“ zdôraznila prezidentka. Zároveň kontrolórov povzbudila do ich ďalšej práce a vyjadrila im podporu. „Budem vždy podporovať kroky, ktoré napomôžu napĺňať Vaše poslanie a ktoré správu vecí verejných na  Slovensku urobia naozaj lepšou,“ dodala hlava štátu.

Šéf národnej autority pre externú kontrolu Ľ. Andrassy v príhovore ďalej uviedol, že potrebujeme zmeny v prístupe, ale aj zmenu seba samých ako jedincov, spoločnosti a inštitúcií. Dodal, že je potrebné inak nastaviť prístup k správe spoločných verejných statkov. Je toho názoru, že potrebné je zmeniť aj prístup k celému procesu kontroly, od plánovania cez výkon až po formuláciu záverov a spôsob komunikácie. „Bez týchto zmien nedokážeme posunúť kontrolu verejných zdrojov na vyššiu úroveň,” podčiarkol Ľ. Andrassy. Vedenie NKÚ chce reagovať na súčasné potreby nastavenia kontroly štyrmi základnými princípmi. Prostredníctvom nového prístupu k plánovaniu kontrolnej činnosti chce NKÚ zlepšiť schopnosť flexibilnejšie i efektívnejšie reagovať na tradičné problémy kontroly, ale aj na neočakávané udalosti, pri ktorých je potrebná reakcia štátu. Malo by to umožniť reagovať aj na mimoriadne udalosti, na ktoré sú potrebné väčšie verejné výdavky. Taktiež je súčasťou každej akcie aj posúdenie účinnosti vnútorného kontrolného systému kontrolovaného subjektu. Predseda NKÚ tiež uviedol že väčší dôraz úrad kladie na zúčtovanie verejných politík. Štvrtým princípom je, že nechce len poukazovať na chyby, ale ponúkať aj návody na efektívnejšie narábanie s verejnými zdrojmi.

Zdroj: SITA, Odbor internej a externej komunikácie NKÚ

Ľ. Andrassy počas národnej konferencie NKÚ k 30. výročiu
Predseda NKÚ Ľ. Andrassy počas národnej konferencie NKÚ k 30. výročiu úradu

Poradca prezidentky Zuzany Čaputovej Marián Giba číta prezidentkin príhovor k 30. výročiu NKÚPoradca prezidentky Zuzany Čaputovej Marián Giba číta prezidentkin príhovor k 30. výročiu NKÚ



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , , , ,

Transparentnosť pri súťaži na mýtny tender a vyvodzovanie zodpovednosti sú výzvami pre NDS – Aktuality

Bratislava 30. marca 2023 – Hrozí, že Slovensko príde o viac ako 19 miliónov eur z Európskej únie určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová a v konečnom dôsledku bude musieť byť táto suma zaplatená zo štátneho rozpočtu. Zlé a nekvalifikované manažérske rozhodnutia významným spôsobom prispeli k omeškaniu dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý tiež výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur.

Kontrola realizovaná Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) SR v roku 2022 sa zamerala na procesy plánovania, prípravy a realizácie vybraných projektov a investícií Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v období rokov 2018 až 2021. Národní kontrolóri sa zároveň zaujímali o elektronický výber mýta a plnenie opatrení, ku ktorým sa diaľničná spoločnosť zaviazala na základe zistení z predchádzajúcich auditov. Diaľničná spoločnosť, v snahe zabezpečiť výber mýta, v závere roka 2022 na základe špecifickej opcie predĺžila na ďalší rok zmluvu na prevádzku existujúceho systému pri zachovaní služieb, ale znížení ceny. NDS súbežne od februára tohto roka spustila v rámci Slovenska novú službu európskeho elektronického výberu mýta (EETS) a týmto krokom prispela k nadnárodnej liberalizácii trhu. Z pohľadu národnej autority pre oblasť externej kontroly však naďalej ostáva otvorená otázka a s tým spojené riziko, ktoré súvisí so získaním existujúceho systému do majetku spoločnosti.

Infografika Meškajúce diaľnice a odkladaný nový mýtny systém nás oberajú o desiatky miliónov

Diaľničný projekt D1 Hubová – Ivachnová nebude do konca roka 2023 ukončený, a preto z toho vyplýva riziko, že 19,6 milióna  eur z európskych zdrojov bude musieť Slovensko vrátiť. „V praxi to znamená, že všetky výdavky súvisiace s výstavbou tohto úseku budú musieť byť hradené výhradne zo štátneho rozpočtu. Nehovoriac o tom, že meškanie projektu je zapríčinené jeho zlým riadením a vďaka tejto skutočnosti dochádza k ušlému benefitu pre celú spoločnosť, ktorý sa dnes dostáva na úroveň 30 miliónov,“ hovorí predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Druhý strategický dopravný projekt D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý má odbremeniť kritický úsek pod Strečnom, bol v polovici minulého roka dokončený len na 43 % a je isté, že nebude dokončený v pôvodnom termíne – do konca roka 2023. NDS bude musieť navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k štyrom preplateným žiadostiam. Pri tomto projekte je odhadovaný ušlý celospoločenský benefit 15 miliónov. „V oboch kľúčových diaľničných projektoch došlo k fatálnemu zlyhaniu projektového riadenia, vzniku významnej finančnej škody, ktorá bude krytá verejnými zdrojmi. Z nášho pohľadu, pohľadu národnej kontrolnej autority, je potrebné vyvodiť voči konkrétnym zamestnancom osobnú zodpovednosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že len takto je možné nastaviť nový, zodpovedný prístup pri nakladaní so štátnymi alebo európskymi financiami. 

Na nový mýtny systém stále čakáme

Hoci bolo v minulosti vybudovanie mýtneho systému a obstaranie technických zariadení s ním spojených zaplatené z verejných zdrojov, po ukončení zmluvy o elektronickom výbere mýta neprešli do vlastníctva štátu pre chybne nastavené zmluvné pravidlá zo strany štátu. Diaľničná spoločnosť s cieľom zabezpečiť kontinuálny výber mýta pristúpila v závere roka 2022 k uplatneniu špecifickej opcie, ktorá vyústila do ročného predĺženia zmluvy na prevádzku existujúceho systému. Kontrolný úrad rešpektuje skutočnosť, že diaľničiari vyrokovali s privátnou spoločnosťou finančne výhodnejšie podmienky, avšak proces vybudovania nového systému nie je stále uzatvorený. Od roku 2023 spustila spoločnosť do testovacej prevádzky EETS, ako novú súčasť mýta. Na národnú úroveň sa tak môžu dostať iní európski poskytovatelia, ktorí môžu prispieť k výraznému zníženiu prevádzkových nákladov. NKÚ apeluje na rezort dopravy, aby bola verejnosti poskytnutá jasná odpoveď na otázku, ako a za akých podmienok budú mýtne systémy prevádzkované do budúcna.

„Rezort financií mal obdobný názor ako náš úrad, že vlastníctvo k elektronickému mýtnemu systému malo prejsť na štát bezodplatne, prípadne za symbolickú cenu. Diaľničiari sa riadili vypracovanými právnymi analýzami, podľa ktorých je vlastníkom systému súkromný prevádzkovateľ napriek tomu, že štát už raz zaplatil náklady na jeho vybudovanie,“ približuje predseda kontrolórov. NDS si do konca septembra 2022 neuplatnila päťročnú opciu na predĺženie doby poskytovania služby. Zo strany spoločnosti tak došlo až v závere roka 2022 k uplatneniu už spomínanej špecifickej opcie, ktorá jej umožnila znížiť cenu, zachovala sa možnosť prevodu služby do rúk NDS a došlo k ročnému predĺženiu zmluvy na prevádzku systému. Úprava zmluvy, zadefinovanie nových pravidiel s firmou SkyToll a aj ukončenie zmenového konania na EETS bolo zrealizované po ukončení kontrolnej akcie zo strany národných kontrolórov, a preto obe rozhodnutia neboli predmetom detailného preverovania z ich strany. NKÚ aj preto odporúča poslancom parlamentu, aby v záujme verejnej kontroly a taktiež transparentnosti procesov, požadovali od vedenia rezortu dopravy i diaľničnej spoločnosti predložiť informáciu o ich ďalšom postupe pri vybudovaní a následnej prevádzke slovenského mýtneho systému.

Výnos za 12 rokov prevádzky mýtneho systému (2010 až 2021) dosiahol sumu 2,25 mld. eur bez DPH (graf). Viac ako polovica (50,3 %) pokrývala náklady na vybudovanie a následne prevádzku systému, ktoré dosiahli sumu 1,12 mld. eur bez DPH. Kontrolná akcia potvrdila že aktivity diaľničnej spoločnosti sú výrazne závislé na štátnych financiách, zdrojoch z EÚ, ale aj bankových úveroch (47 až 62 %), za ktoré v konečnom dôsledku ručí štát. Bežné príjmy diaľničiarov z mýta a úhrad za diaľničné známky sa v kontrolovanom období pohybovali medzi 36 – 39 %, čo znamená, že nepokrývali prevádzkové náklady. „Z pohľadu kontrolného úradu je dôležité, aby sa naplnil strategický cieľ výberu mýtnych poplatkov za užívanie rýchlostných ciest, diaľnic a komunikácií I. triedy, ktorým je naviazaný na rozširovanie cestnej infraštruktúry a aj jej modernizáciu. Pre generovanie financií, ktoré majú prispieť k naplneniu tohto cieľa, musí byť jasne zadefinované, aké maximálne percento výnosov z mýtneho systému môže byť použité na prevádzku diaľničnej spoločnosti. Táto otázka je o to vážnejšia, že Slovensko má v novom programovom období výrazne znížené možnosti čerpania európskej finančnej pomoci na rozvoj cestnej infraštruktúry,“ upozorňuje Ľ. Andrassy.

Klesajúce kapitálové výdavky ohrozujú investície

V kontrolovanom období zaznamenali kontrolóri pokles kapitálových výdavkov spoločnosti, čo zvyšuje tlak na schopnosť NDS zabezpečiť dostatok zdrojov pre dokončenie rozpracovaných a budúcich dopravných projektov. Už od roku 2018 dochádza k zmene pomeru financovania investícií a to tak, že ťažisko výdavkov zo zdrojov EÚ sa presunulo na štátny rozpočet. Kým v roku 2018 predstavovali európske zdroje takmer 320 miliónov, v roku 2021 klesli na necelých 88 miliónov. Naopak zdroje štátneho rozpočtu sa zo 129 miliónov zvýšili na 224 miliónov eur. NDS tak oveľa viac financuje svoje kapitálové výdavky z prostriedkov štátneho rozpočtu. „Okrem presunov výdavkov zo zdrojov EÚ na štátny rozpočet realizáciu investícií negatívne ovplyvňuje aj vysoká inflácia a energetická kríza, ktoré zvyšujú ceny stavebných materiálov aj pracovnej sily,“ dodal šéf kontrolórov.

Kontrolóri tiež urobili kontrolu aktuálne prijatých opatrení, pričom pozitívne vnímajú najmä posilnenie vnútornej kontroly, kontroly na mieste pri realizácii jednotlivých dopravných projektov, ale i zadefinovanie protikorupčných opatrení pri verejnom obstarávaní. Kontrolný úrad parlamentnému výboru odporúča, aby vedenie ministerstva dopravy do konca júna t. r. predložilo poslancom zákonodarného zboru okrem opatrení súvisiacich s budúcnosťou národného mýtneho systému taktiež analýzu udržateľného financovania cestnej infraštruktúry podľa strategického plánu do roku 2030. Toto odporúčanie súvisí s výrazným investičným dlhom v segmente cestnej i železničnej dopravy a znížením objemu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v programovom období 2021 – 2027.

Graf: Prehľad výnosov, nákladov a čistých výnosov z elektronického výberu mýta

Graf: Prehľad výnosov, nákladov a čistých výnosov z elektronického výberu mýta

Zdroj: NKÚ SR, na základe podkladov NDS
 

Správa o výsledku z kontroly “Hospodárenie v NDS, a. s.”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Slovenskí spotrebitelia nemajú dostatočnú ochranu zo strany štátu – Aktuality

Bratislava 17. marca 2023 – Ochrana práv spotrebiteľov na Slovensku v uplynulom období stagnovala, aj keď existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý sa pozrel na problematiku ochrany spotrebiteľských práv v rokoch 2017 až 2021. Gestorom tejto problematiky je ministerstvo hospodárstva, do ktorého pôsobnosti patrí aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Jedným zo zásadných problémov je, že SOI výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. K najvyššiemu nárastu agendy došlo v súvislosti s prebratím európskych pravidiel medzi rokmi 2016 – 2017, keď počet kontrolovanej legislatívy stúpol až o 130 percent. Na konci roku 2021 spadalo do pôsobnosti inšpekcie až 487 národných i európskych právnych predpisov, takéto množstvo spôsobuje okrem iného neprehľadnosť celej agendy. Zodpovedným inštitúciám sa nedarí presvedčiť občanov, aby využívali tzv. alternatívne riešenie sporov, ktoré môžu byť rýchlejšou a lacnejšou cestou na riešenie problémov s predajcami. Rezortu i inšpekcii chýba strategický dokument v oblasti spotrebiteľskej politiky, ktorý by reagoval na aktuálne zmeny v správaní sa predajcov aj spotrebiteľov.

Obrázok Ochrana spotrebiteľa stagnuje, NKÚ vidí výrazný priestor na jej zvýšenie

„Ochrana práv spotrebiteľov je významnou oblasťou, ktorá sa týka každého občana, keďže všetci sme bežní spotrebitelia. Dnes žijeme v dobe, v ktorej dochádza k rýchlym zmenám v správaní sa predajcov aj spotrebiteľov. Nie bezvýznamný vplyv má na to lepšia orientácia ľudí v online priestore. Tejto skutočnosti je potrebné prispôsobiť smerovanie zodpovedných inštitúcií,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Jasnú a merateľnú stratégiu rozvoja nemá ani SOI, ani jej nadriadený orgán – ministerstvo hospodárstva. Rezort dokonca v roku 2020 nevyhodnotil plnenie úloh z predchádzajúcej stratégie pre oblasť spotrebiteľskej politiky. „Kontrolóri zistili, že viaceré ciele a vecné opatrenia z nej neboli splnené a ochrana spotrebiteľov zo strany štátu sa tak dostala na vedľajšiu koľaj,“ dodal šéf NKÚ. Kontrola zároveň poukázala na potrebu výraznejšieho využívania informačno-komunikačných technológií v podmienkach SOI, ktoré by pomohli aj pri hodnotení rizík a selekcii odbornej agendy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča parlamentnému výboru pre hospodárstvo, aby zaviazal ministra hospodárstva predložiť poslancom novú stratégiu spotrebiteľskej politiky, vrátane nevyhnutných opatrení na zabezpečenie funkčného systému. Rezort hospodárstva by mal tiež pravidelne predkladať na rokovanie uvedeného výboru podrobné správy o realizácii opatrení prijatej stratégie a o stave ochrany spotrebiteľských práv na národnej úrovni.

Graf: Vývoj počtu právnych predpisov, zamestnancov a inšpektorov SOI:

Graf: Vývoj počtu právnych predpisov, zamestnancov a inšpektorov SOI

Zdroj: Spracované NKÚ SR

Pri aktualizácii a prispôsobení slovenského právneho rámca európskym pravidlám a štandardom v oblasti ochrany spotrebiteľa nedošlo k sprehľadneniu právnej úpravy a k odstráneniu roztrieštenosti. Spotrebitelia a podnikatelia sa preto v týchto právnych predpisoch ťažko orientujú. „V konečnom dôsledku na to doplácajú nielen spotrebitelia, ale aj samotní predajcovia. Toto riziko sa premieta do nesprávnej interpretácie niektorých inštitútov, ako je napríklad prehliadanie spotrebiteľských práv a v konečnom dôsledku to vedie k oslabeniu právnej istoty každého radového občana i podnikateľov,“ upozorňuje slovenských poslancov predseda národných kontrolórov Ľ. Andrassy.

Na základe kontrolných zistení klesol v rokoch 2017 až 2021 počet vykonaných kontrol. Pokiaľ v rokoch  2017 – 2019 robila SOI v priemere 17-tisíc akcií ročne, v rokoch 2020 – 2021 to bolo cez 10-tisíc. Pokles v počte vykonaných kontrol bol podľa inšpektorov spôsobený pandemickou situáciou. Výraznejšie sa znížil tiež počet vydaných prvostupňových rozhodnutí. Slovenskí inšpektori ich v roku 2017 vydali 3 745, pričom o štyri roky neskôr ich bolo už len 1 150 (viď tabuľka). Rovnako sa znížila celková výška pokút, keď v roku 2017 bolo vybraných na pokutách bezmála 2,5 mil., v roku 2021 to bolo milión eur. V „covidovom“ roku 2020 sa na pokutách vybralo najmenej z kontrolovaného obdobia, a to necelých 670-tisíc. Tento pokles okrem iných faktorov súvisel aj s preventívnym opatrením, so zavedením inštitútu tzv. druhej šance pre podnikateľské subjekty. Na základe zmeny v legislatíve pri menej závažných porušeniach inšpekcia vyzývala podnikateľov na nápravu a ak ju urobili, pokutu nedostali.

V ostatných rokoch je možné sledovať taktiež trend znižovania počtu podnetov, oznámení, žiadostí o radu zo strany samotných občanov. Počet podnetov klesol pod desaťtisíc ročne. V kontrolovanom období sa zároveň znížil počet prešetrených podnetov, čo môže byť zapríčinené zvýšením počtu odbornej agendy, za ktorú SOI zodpovedá a zároveň znižovaním počtu zamestnancov obchodnej inšpekcie. V roku 2021 sa dostal pomer prešetrených podnetov na ich celkovom počte (9 145 podnetov) len na úroveň necelých 19 % (1 706 podnetov). V tom istom roku však boli bezmála 2/3 z vecne a odborne posúdených podnetov vyhodnotené ako neopodstatnené, alebo boli postúpené na priame vybavenie iným štátnym či verejným inštitúciám.

Tabuľka: Prehľad o počte kontrol, počte prvostupňových rozhodnutí a výške pokút

ROK

2017

2018

2019

2020

2021

Počet kontrol celkom

16 846

17 636

16 720

10 287

10 668

Počet kontrol so zisteniami

5 864

5 791

5 214

1 983

2 240

Počet vydaných prvostupňových rozhodnutí

3 745

4 269

3 570

816

1 150

Percentuálny pomer vydaných prvostupňových rozhodnutí na celkový počet kontrol

22,23 %

24,21 %

21,35 %

7,93 %

10,78 %

Celková výška pokút

2 488 738

3 210 090

2 665 982

668 271

1 080 748

    Zdroj: SOI a výročné správy

 

Spotrebitelia do roku 2015 na riešenie sporov mohli využívať mediáciu a rozhodcovské konanie. V snahe zlepšiť podmienky na presadzovanie práv spotrebiteľov sa zaviedol mechanizmus tzv. alternatívneho riešenia sporov (ARS). Spotrebitelia sa v prípade sporov s predávajúcim môžu obracať na registrované subjekty poskytujúce túto službu. Využívanie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov mimosúdnou cestou ale nenašlo výraznejšie uplatnenie. Počet prijatých návrhov na riešenie prostredníctvom ARS mal v kontrolovanom období klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2018 ich bolo 584, v roku 2021 chcelo svoj spor prostredníctvom ARS riešiť 494 spotrebiteľov, teda o 15 % menej. Išlo najmä o spory, ktoré sa týkali spotrebného tovaru (45 až 53 % z celkového počtu návrhov) a finančných služieb (37 až 46 % zo všetkých návrhov). Počet späť vzatých návrhov zo strany spotrebiteľov sa v roku 2021 oproti roku 2018 zdvojnásobil.

Správa o výsledku kontroly “Spotrebiteľské práva občana”

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok