Desiatky miliónov vyplatilo NPPC len za vyplnenie dotazníkov a bez akejkoľvek kontroly – Aktuality

Bratislava 20. decembra 2022 – Agrorezort prostredníctvom Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra (NPPC) roky vyplácal štátnu podporu len za vyplnenie dotazníkov. Poľnohospodári tak získavali tisícky eur zo štátneho rozpočtu len za poskytnuté údaje na dvoch stranách A4, a nie na cielené a udržateľné projekty či aktivity. Celkovo tak bolo v rokoch 2019 až 2021 vyplatených viac ako 45 milióna eur, pričom takéto konanie bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Národní kontrolóri zároveň zistili, že štát nekontroloval hodnovernosť poskytnutých údajov a ani účel použitia poskytnutých financií. „Tento netransparentný a vysoko neefektívny systém bol zavedený ešte pred desiatimi rokmi a mal pomôcť preklenúť obdobie potrebné pre schválenie oficiálnej schémy štátnej pomoci pre slovenských poľnohospodárov z Bruselu. Napokon systém, ktorý je ukážkovým príkladom plytvania s verejnými prostriedkami, fungoval až do auditu zo strany národnej autority pre oblasť externej kontroly,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na vybranej vzorke dotazníkov odhalil porušenie finančnej disciplíny vo výške 1,5 milióna. Peniaze boli žiadateľom vyplatené napriek tomu, že dotazníky boli vyplnené zle, alebo v nich chýbali požadované informácie. Na základe významnosti zistení odstupuje úrad protokol o výsledku kontroly polícii pre podozrenie z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.

NKÚ sa pozrel na to, aký systém riadenia a financovania pri plnení kontraktov má zavedené NPPC. Kontrola bola realizovaná na základe medializovanej kauzy dotácií na ochranu pred africkým morom ošípaných (AMO), ale taktiež v súlade so strategickým zameraním kontrolnej činnosti úradu. Kontrolóri pri posúdení témy identifikovali významné riziká súvisiace s nedostatočnou transparentnosťou nastavenej schémy podpory rastlinnej a živočíšnej výroby v rámci vybraných úloh, ale tiež z pohľadu vysokého objemu poskytnutých prostriedkov. V kontrolovaných rokoch 2019 až 2021 bolo len za formálne získanie informácií prostredníctvom dotazníkov vyplatených viac ako 45 miliónov eur. Tieto zdroje však neboli využité na cielenú a účinnú podporu podnikateľov v oblasti poľnohospodárstva či potravinárstva tak, ako to predpokladal akčný plán slovenského agrorezortu, ale aj spoločné európske pravidlá. „Za bezmála jedno desaťročie bolo vďaka netransparentnému a nehospodárnemu konaniu vedúcich zamestnancov NPPC vyplatených bezmála 107 miliónov. Národné centrum namiesto komplexného zabezpečenia vedy a výskumu iba sumarizovalo bez akejkoľvek spätnej väzby a kontroly jednoduché dotazníkové informácie od farmárov,“ približuje predseda úradu Ľ. Andrassy a dodáva, že týmto konaním bol porušený zákon o rozpočtových pravidlách a zároveň neboli dodržané princípy finančného riadenia.

Z kontroly okrem iného vyplynulo, že v rokoch 2019 – 2021 z vybranej vzorky 384 dotazníkov nebolo úplne a teda správne vyplnených až 194, čo je viac ako 50-percentná chybovosť. Dokonca kontrolóri narazili aj na dotazníky, pri ktorých bolo vyplnené len meno a priezvisko. V jednom prípade nebol dotazník predložený vôbec. Napriek tomu žiadatelia získali štátne prostriedky, pričom zmluvné podmienky boli jednoznačné. Žiadatelia boli totiž zaviazaní poskytnúť správne a úplne informácie a ak tak neurobili, nevznikol im nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny. Napriek jasne definovanej podmienke im boli peniaze vyplatené. Základná finančná kontrola sa tak stala formálnou a zodpovední zamestnanci NPPC nevykonali kontrolu zameranú na efektívne a hospodárne použitie poskytnutých financií, čo znamená, že vnútorný kontrolný systém centra bol neúčinný. Toto významné zistenie sa potvrdilo aj pri minuloročnej výzve nastavenej na ochranu chovu ošípaných pred šírením afrického moru ošípaných. Rezort pôdohospodárstva v priebehu 10 dní (22.11. – 1.12.2021) dokázal zverejniť výzvu, zozbierať dáta a poskytnúť žiadateľom financie. V rámci elektronického dotazníka mali žiadatelia vyplniť údaje o svojom chove, dopade moru či vplyve COVID-19 na chov ošípaných. Centrum oslovilo 86 chovateľov, pričom 84-om z nich vyplatilo viac ako 1,9 milióna. Kontrolóri spätným preverením dotazníkov zistili, že v 49 prípadoch bola odmena poskytnutá aj žiadateľom, ktorí uviedli, že ich chov nebol v zóne výskytu afrického moru a len v dvoch prípadoch sa mor vyskytol v zóne chovu za ostatných dvanásť mesiacov.

Súčasné vedenie ministerstva ešte pred ukončením kontroly zo strany NKÚ prijalo viaceré opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Rozhodujúcim krokom zo strany ministra pôdohospodárstva bolo zrušenie poskytovania podpory dotazníkovou formou. Agrorezort tak po bezmála desiatich rokoch pristúpil k vypracovaniu notifikovaných schém štátnej pomoci, prostredníctvom ktorých bude poskytovaná podpora podnikateľom pôsobiacim v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva na základe pravidiel, ktoré sú nielen v súlade s národnými rozpočtovými pravidlami, ale aj európskymi princípmi štátnej pomoci. V dôsledku závažností zistení budú národní kontrolóri priebežne monitorovať stav plnenia prijatých opatrení zo strany centra, ale aj rezortu.

Národná autorita pre externú kontrolu tak rok 2022, v ktorom bol zvolený nový predseda, uzatvára kontrolou, ktorá odhalila plytvanie a nezákonné nakladanie s verejnými zdrojmi. Popri výkone kontrolných akcií NKÚ za prvý polrok úradovania nového vedenia schválil aj dva kľúčové dokumenty. Novú organizačnú štruktúru, ktorá reflektuje na aktuálne výzvy doby a vývoj v spoločnosti, pričom jej podstatou je tematické zameranie jednotlivých oddelení úradu. Druhým dôležitým dokumentom je stratégia udržateľného rozvoja kontrolného úradu na roky 2023 až 2025. Od budúceho kalendárneho roka kontrolóri prechádzajú na systém plávajúceho plánovania, v rámci ktorého nebudú kontrolné akcie od začiatku roka naplánované na 100 % personálnych kapacít inštitúcie. Flexibilné plánovanie doplnia aj follow-up kontroly plnenia prijatých opatrení. Ak u kontrolovaných subjektov nájdu kontrolóri pokračujúce riziká, výstupy adresujú priamo vláde a parlamentu. Stratégia tiež kladie dôraz na vzdelávanie zamestnancov a pokračujúcu spoluprácu s tretím sektorom.

NKÚ sa dlhodobo snaží byť svojimi aktivitami vzorovou organizáciou štátnej správy. Aj preto ešte pred vypuknutím energetickej krízy riešil otázku znižovania spotreby energií. „Znižovanie spotreby energií bolo už pred rokmi aktuálne v súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám. Energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine iba podčiarkla nevyhnutnosť riešenia tohto problému,“ uviedol šéf národných kontrolórov Ľ. Andrassy. Napríklad v rokoch 2007 a 2008 bola zateplená bratislavská centrála NKÚ a došlo ku komplexnej výmene okien. Vďaka týmto investíciám do štátneho majetku dokázal úrad ušetriť viac ako tretinu ročnej spotreby energií. Následne bol pred piatimi rokmi vyregulovaný vykurovací systém, čo prinieslo úsporu spotreby plynu na úrovni 25 % a ďalších päť percent šetrí NKÚ vďaka výmene plynových kotlov. V tomto roku bola vykonaná komplexná modernizácia osvetlenia a využitím moderného smart LED systému je možné ušetriť až 70 % elektrickej energie používanej na svietenie v kanceláriách i spoločných priestoroch. Všetky tieto opatrenia pomohli kontrolnej inštitúcií znížiť celkovú ročnú spotrebu elektrickej energie a plynu o viac ako polovicu. Okrem priamych investícií NKÚ znížil energetickú spotrebu aj úpravou pracovnej doby v júli o viac ako 17 % a v auguste o takmer 10 %. Upravila sa tiež teplota vykurovania vo všetkých budovách úradu počas dňa na 20 stupňov. Mimo pracovnej doby je teplota vykurovania nastavená na útlmovú teplotu 17 – 18 stupňov.

Správa o výsledku kontroly “Systém riadenia, financovania a plnenia vybraných úloh NPPC”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štátne banky nakladajú s pohľadávkami efektívne, riziká môže minimalizovať externá kontrola – Aktuality

Bratislava 16. decembra 2022 – Systém správy rizikových pohľadávok je v dvoch štátnych bankách, Eximbanke a Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB), funkčný. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v týchto špecializovaných finančných inštitúciách. Kontrolóri sa pozreli na roky 2019 – 2021, na vybranej vzorke rizikových pohľadávok nezistili porušenie platnej legislatívy a ani vnútorných predpisov pri vymáhaní a postupovaní pohľadávok a odpisovaní tých nevymožiteľných. „Obe tieto banky majú funkčný systém monitorovania a riešenia rizikových pohľadávok, ktorý umožňuje včasné ozdravné procesy alebo ich vymáhanie,“ zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Ocenil aj funkčnú vnútornú kontrolu a vnútorné pravidlá týchto bánk. „Riešenie rizikových pohľadávok nikdy nie je subjektívnym rozhodnutím jedného zamestnanca, ale kolektívnym rozhodnutím pracovného orgánu s rozhodovacou právomocou,“ dodal podpredseda kontrolného úradu.

Ku koncu minulého roka tieto finančné inštitúcie štátu spravovali rizikové pohľadávky za viac ako 135 mil. eur. V prípade Eximbanky išlo o sumu 96,2 mil. eur, čo bolo 20,7 % z celkového objemu pohľadávok. V roku 2020 to bolo 42,7 mil. eur (9,3 % z pohľadávok) a v roku 2019 bola výška rizikových pohľadávok 32,8 mil. eur (8,2 % z pohľadávok). Nárast rizikových pohľadávok Eximbanky v minulom roku bol spôsobený preradením pohľadávky významného objemu medzi rizikové, a to pre oneskorené plnenie plánovaných splátok. SZRB evidovala k 31. 12. 2021 rizikové pohľadávky cez 39 mil. eur, išlo o 8,3 % z celkového objemu pohľadávok. V rokoch 2020 a 2019 to bolo 33,8 mil. eur  (7,1 % pohľadávok) a 39,9 mil. eur  (9,3 % pohľadávok). „Obe tieto inštitúcie boli založené na plnenie úloh vo verejnom záujme a súčasťou ich činnosti je aj správa rizikových pohľadávok. Je preto potrebné, aby postupovali pri výkone svojich činností zodpovedne a obozretne. V prípade zlyhania obchodov musia zabezpečiť, aby pohľadávky po splatnosti nezanikli bez uhradenia alebo sa nepremlčali,“ dodal na margo chodu a poslania oboch bánk J. Ivančo.

 

Graf 1 a 2  Prehľad rizikových pohľadávok z hlavnej činnosti bánk k 31. 12. (v eurách)

Späť Graf 1 a 2 Prehľad rizikových pohľadávok z hlavnej činnosti bánk k 31. 12. (v eurách)

Najvyšší kontrolný úrad napriek pozitívnym zisteniam vidí ešte priestor na ďalšie zlepšenie kontroly oboch inštitúcií. V prípade SZRB odporúča parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby požadoval od Ministerstva financií SR iniciovanie zmeny zákona o bankách. „Kontrolóri sú podľa zákona o NKÚ viazaní mlčanlivosťou pri bankovom tajomstve a teda majú mať k nemu prístup. Vzhľadom na súčasné znenie zákona o bankách však majú výkon kontroly k bankovým pohľadávkam v SZRB obmedzený,“ upozornil podpredseda kontrolného úradu. Bolo by vhodné tento legislatívny problém vyriešiť, lebo podľa NKÚ ide o posilnenie verejného záujmu ako aj širšieho rámca uistení pri výkone kontrol, dodal.

Vo vzťahu k Eximbanke národná autorita pre externú kontrolu odporúča prijať systémové opatrenie v oblasti regulácie činnosti banky a prispieť tak k ďalšiemu znižovaniu rizika uzatvorenia obchodov a činností ohrozujúcich jej finančnú stabilitu a výkon. NKÚ upozorňuje, že aj v súčasnosti platné pravidlá obozretného podnikania naďalej umožňujú prekročiť určený limit majetkovej angažovanosti len na základe rozhodnutia dozornej rady banky a predstavujú, v prípade zlyhania obchodov, vysoké riziko strát sanovaných z verejných financií.

Exportno-importná banka SR, skrátene Eximbanka, je špecializovaná finančná inštitúcia zriadená osobitným zákonom na plnenie úloh štátu v oblasti podpory slovenského exportu do rizikových teritórií a projektov. Nie je bankou v zmysle zákona o bankách. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., je banková inštitúcia založená štátom na podporu najmä malého a stredného podnikania. Jej jediným akcionárom je štát, ktorého práva a povinnosti vykonáva rezort financií.

Správa o výsledku kontroly “Rizikové pohľadávky štátnych finančných inštitúcií”

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Plán kontrol bude flexibilnejší, prijaté opatrenia budú kontrolóri priebežne vyhodnocovať – Aktuality

Bratislava  9. decembra 2022 – Súčasná zložitá situácia spôsobená v posledných troch rokoch súbehom viacerých kríz si vyžaduje zmeny v rámci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Jedna zo zásadných zmien v činnosti úradu sa týka plánovania kontrol. „Od budúceho roka prechádzame na systém plávajúceho plánovania. Kontroly už nebudú od začiatku roka naplánované na sto percent personálnych kapacít. Plán kontrol budeme v priebehu roka dopĺňať na základe významnosti, výsledkov rizikových analýz či podnetov od memorandových partnerov úradu alebo verejnosti,“ vysvetlil chystané úpravy vo fungovaní národnej autority pre externú kontrolu predseda Ľubomír Andrassy. Flexibilné plánovanie umožní rýchlejšie nastaviť zrkadlo nákladným opatreniam, ktoré v súčasnej dobe musí vláda v záujme zmierňovania dopadov kríz prijímať. „Ak sú opatrenia robené rýchlo a neštandardne, hrozí aj vysoké riziko chýb,“ upozornil predseda národných kontrolórov.

Infografika Stratégia rozvoja NKÚ na roky 2023 až 2025

Pandémia, následky vojny na Ukrajine či energetická kríza vyžadujú od národných vlád i parlamentov prijímanie operatívnych rozhodnutí. „Povinnosťou vyplývajúcou z nášho celospoločenského poslania je v tejto kritickej dobe modelovať projekty kontrolných akcií, ktoré poskytnú verejnosti objektívne hodnotenia procesov v rámci organizácií štátu alebo miestnej samosprávy, a ktoré budú podporovať minimalizovanie rizík spojených so zneužívaním verejných financií, netransparentným nakladaním s majetkom či korupčným konaním predstaviteľov verejnej moci,“ približuje predseda úradu. Podľa Andrassyho je  dôležité nastaviť v tejto agende nové tematické vzdelávanie za účasti národných i medzinárodných expertov, zadefinovať jasné metodické postupy a vytvoriť odborné pozície v rámci organizačnej štruktúry národnej kontrolnej inštitúcie. Slovenskí kontrolóri budú okrem iného iniciovať spoluprácu európskych kontrolných úradov s cieľom nastaviť spoločné paralelné audity tak, aby poslúžili na preverenie napríklad efektivity nastavených kompenzačných opatrení, alebo vzájomné porovnávanie a definovanie príkladov dobrej či zlej praxe.

Ďalšou dôležitou pripravovanou zmenou je zvýšenie dôrazu na analytickú činnosť a následné kontroly (tzv. follow-up audit) zamerané na preverenie dodržiavania opatrení zo strany kontrolovaných subjektov, ktoré boli prijaté na základe odporúčaní z predchádzajúcich kontrol NKÚ. „Chceme jasne ukázať, že sledujeme plnenie prijatých opatrení a ich reálny dopad na zlepšenie hospodárenia inštitúcií nakladajúcich s verejnými či európskymi financiami. Ak identifikujeme pretrvávanie nedostatkov, ale aj neúčinnosť prijatých opatrení, tak výstupy z týchto kontrol už nebudeme smerovať ku kontrolovaným subjektom, ale priamo k vláde,“ podčiarkol Ľ. Andrassy. Tento rok sa úrad opakovane pozrel na situáciu v Národnej diaľničnej spoločnosti a Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Kontrolóri sa do agentúry budú opakovane vracať aj v budúcom roku, keďže v rámci tohtoročnej follow-up kontroly nezískali potrebné uistenie, že procesy, súvisiace so systémom vnútornej kontroly či aktívnym využívaním informačných systémov v boji s korupciou, sú nastavené správne a účinne. Okrem toho sa budúci rok chcú národní kontrolóri komplexne pozrieť aj na plnenie odporúčaní v rezorte zdravotníctva, ale taktiež opatrení zo strany ústredných orgánov štátu v IT oblasti.

Slovenský kontrolný úrad reaguje na aktuálne výzvy schválením novej stratégie jeho rozvoja na roky 2023 – 2025. Kontroly už nebudú prioritne zamerané len na dodržiavanie rozpočtových pravidiel a zákonnosť pri nakladaní s verejným majetkom, ale tiež na preverovanie dlhodobej udržateľnosti strategických projektov a plnenie kľúčových cieľov verejných politík. Ide okrem iného o riziká v oblasti životného prostredia, verejného zdravia, vzdelávania a sociálnej chudoby, ktorá ohrozuje nielen jednotlivcov, ale aj širšie regióny. „Kontrolný úrad je tímom angažovaných odborníkov, ktorý disponuje vysokou mierou dôvery verejnosti. Výstupy kontrol sú postavené na pravdivosti dôkazov a slúžia kontrolovaným subjektom k zlepšeniu ich činnosti. Zároveň majú byť nástrojom na vyvodzovanie osobnej zodpovednosti,“ konštatuje Ľ. Andrassy. To je z pohľadu vedenia kontrolného úradu jediná cesta k tomu, aby národná autorita pre externú kontrolu bola vzorovou organizáciou štátu.

NKÚ chce pokračovať aj v spolupráci s odborníkmi z externého prostredia, vrátane akademického sektora a mimovládnych organizácií. Považujeme ich za partnerov a ich skúsenosti chce úrad využívať aj pri vzdelávaní, zvyšovaní odbornej kvalifikácie kontrolórov. Neustále vzdelávanie kontrolórov je nevyhnutné pre to, aby výstupy úradu boli akceptované kontrolovanými subjektmi a aj v rámci širšej občianskej spoločnosti. Poslaním nezávislého kontrolného úradu je, aby objektívnymi a zrozumiteľnými výstupmi napomáhal slovenskému parlamentu, vláde, samosprávam, ale tiež ďalším zainteresovaným stranám plniť ich úlohy v spoločnosti najlepším možným spôsobom a prispieval tak k budovaniu dobre spravovanej spoločnosti a obnove dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie.

Stratégia rozvoja NKÚ na roky 2023 – 2025



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kríza spôsobená pandémiou a vojnou na Ukrajine má výrazne negatívny dopad na rozpočet – Aktuality

Bratislava 24. novembra 2022 – Slovensko dnes vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií v rámci krajín Európskej únie. Táto skutočnosť sama o sebe nie je kritická, avšak vláda SR musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií, ako plánuje nastaviť financovanie verejných politík tak, aby to nešlo na úkor udržateľného rozvoja budúcich generácií. „Je potrebné, aby v čase výrazného ekonomického útlmu, ktorý je zapríčinený vonkajšími faktormi, dopadmi celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 i vojnovým konfliktom na Ukrajine, štát aktívne stimuloval podnikateľské prostredie, podporoval spotrebu i rast,“ konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Dodáva, že v návrhu budúcoročného rozpočtu sa nachádzajú zdroje na nevyhnutné hospodárske stimuly i nástroje na podporu boja s chudobou, ale na druhej strane sa v kľúčovom dokumente nenachádzajú jasné kroky smerujúce k ozdraveniu a postupnej stabilizácii slovenských verejných financií. Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s príjmami vo výške 50,6 miliardy eur a výdavkami 58,5 miliardy eur, čím sa očakáva dlh až na úrovni 57,8 % z HDP. Hlavným dôvodom nárastu výdavkov je energetická kríza (graf č. 1), na ktorú je vyčlenená suma 3,4 miliardy. Výdavkovú časť rozpočtu zaťažia tiež zdroje určené na valorizáciu starobných dôchodkov (1,5 mld. eur), platov zamestnancov štátnej a verejnej správy (960 mil. eur) či prostriedky určené na podporu rodiny (1,7 mld. eur).

Infografika Stanovisko NKÚ k štátnemu rozpočtu na rok 2023

Obdobie, v ktorom sa nachádza naša krajina ako súčasť európskeho i globálneho priestoru, je poznačené paralelným súbehom viacerých kríz, čo sa premieta do zvýšených nárokov na verejné financie v podobe kompenzačných opatrení, ako aj neočakávaných investícií. „Práve v tomto kontexte rastie význam systémového prístupu k tvorbe štátneho rozpočtu, pričom kľúčom k napĺňaniu tohto cieľa je dodržiavanie pravidiel programového rozpočtovania orientovaného na merateľné a jasne vyčísliteľné ciele jednotlivých verejných politík,“ približuje pohľad na tvorbu rozpočtu predseda národných kontrolórov.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 na skutočnosť, že v ostatných rokoch sa oslabujú pravidlá pre tvorbu programového rozpočtu, čo sa prejavuje hlavne na náraste zdrojov v rámci Všeobecnej pokladničnej správy (7,7 mld. eur), ale aj prijímaním opatrení bez širšej odbornej diskusie či účasti sociálnych partnerov pri tvorbe strategických i legislatívnych dokumentov. V záujme vyššej transparentnosti pri použití finančnej rezervy vytvorenej v rámci štátneho rozpočtu, ktorá medziročne vzrastá o 1,2 miliardy a dostáva sa až na úroveň troch miliárd, odporúčajú kontrolóri jasnejšie zadefinovať pravidlá pre ich použitie zo strany rezortu financií i samotnej vlády.

Návrh budúcoročného rozpočtu verejnej správy počíta s deficitom na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 7,9 miliardy eur. V tejto súvislostí vidia kontrolóri riziko, ktoré súvisí s nevyužitím príležitosti zavedenia mimoriadnych dodatočných daňových opatrení, napr. zdanenie nadmerných ziskov energetických spoločností, ktoré by podľa vzoru viacerých európskych krajín, generovali dodatočné príjmy na potrebné kompenzačné opatrenia alebo znižovali mieru deficitu. „Ak sa pozrieme na susednú Českú republikou, u západných susedov vďaka mimoriadnemu zdaneniu (pozn. „Windfall tax“) vie vláda získať do rozpočtu dodatočné 4 miliardy, u nás je príjem z nadmerných ziskov rozpočtovaný na úrovni 313 miliónov eur,“ na konkrétnom príklade približuje možnosti zvyšovania príjmov štátu Ľ. Andrassy.

Kontrolný úrad upozorňuje parlament tiež na skutočnosť, že vláda doposiaľ nezrealizovala daňovo-odvodovú reformu, ku ktorej sa prihlásila programovým vyhlásením a nedôjde tak k vyššiemu zdaňovaniu spotreby či majetku. NKÚ opakovane zdôrazňuje, že Slovensko výrazne zaostáva v čerpaní európskej finančnej pomoci. V roku 2023, poslednom roku čerpania fondov EÚ z Programového obdobia 2014 – 2020, existuje vysoké riziko ich nedočerpania a Slovensko tak príde o neopakovateľnú možnosť udržateľného rozvoja z európskych zdrojov (graf č. 2).

NKÚ v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu popisuje riziká, ktoré na základe kontrolnej činnosti identifikoval v segmente zdravotníctva, školstva, pri podpore športu či realizácii strategických cieľov v oblasti životného prostredia a pri výkone kompetencií na úrovni samosprávy. V oblasti zdravotníctva úrad indikuje riziká pre fungovanie ambulantného sektora, zahŕňajúceho všeobecných lekárov či pediatrov, ktorý je z pohľadu občana významným prvkom zabezpečenia kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti. Naplánované výdaje môžu tiež ohroziť rozvoj slovenskej vedy a výskumu, budú mať negatívny vplyv na bežný chod základných, stredných, ale aj vysokých škôl. Napriek deklarovaným opatreniam podpory samospráv pri znižovaní dôsledkov energetickej krízy existuje riziko výpadku jej príjmov. Deficit vo financovaní miest a obcí sa môže prejaviť v kvalite služieb alebo vo zvýšení poplatkov za nich. V roku 2023 dôjde k zvýšeniu priemerných platov pedagogických a odborných zamestnancov školstva, vysoká miera inflácie a rast miezd v národnom hospodárstve však povedú k zníženiu reálnych platov zamestnancov vzdelávacích inštitúcií.

Graf 1: Vývoj cien energií v roku 2022 s odberom v roku 2023 (v eurách/MWh)

Graf 1: Vývoj cien energií v roku 2022 s odberom v roku 2023 (v eurách/MWh)

Zdroj: IFP, EEX

Graf 2: Čerpanie EŠIF podľa jednotlivých OP k 30. 9. 2022 (% z celkovej alokácie)

Graf 2: Čerpanie EŠIF podľa jednotlivých OP k 30. 9. 2022 (% z celkovej alokácie)

Zdroj: MIRRI SR, čerpanie z celkovej alokácie

 Stanovisko NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pre rozvoj vedy a výskumu sú dôležité zdieľané dáta, naše vedecké portály musíme zlepšiť – Aktuality

Bratislava 18. novembra 2022 – Vedecká komunita potrebuje pri práci prístup k aktuálnym informáciám a aj ich zdieľanie. Vďaka vzájomnému informovaniu sa o nových poznatkoch môže veda a výskum napredovať a prinášať pozitíva pre spoločnosť. Na Slovensku sú na šírenie takýchto informácií a ich zdieľanie vytvorené viaceré portály. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR sa pozrel na činnosť troch z nich – Centrálneho informačného portálu pre výskum, vývoj a inovácie (CIPP VVI), Informačného systému pre oblasť vedy a výskumu (SK CRIS) a Integrovaného systému služieb CVTI (ISS CVTI). Tie spadajú do pôsobnosti Centra vedecko-technických informácií (CVTI) patriaceho pod rezort školstva. Národná autorita pre externú kontrolu zistila pri ich prevádzke v rokoch 2014 – 2020 viaceré nedostatky, vrátane neaktuálnych a neúplných informácií. „Ak chceme mať informačné systémy, ktoré budú efektívne fungovať a poskytovať aktuálne údaje v požadovanej forme, predovšetkým pre vedeckú komunitu, je potrebné vypracovať a dodržiavať komunikačnú stratégiu. Tá v súčasnosti úplne absentuje a potrebná bude aj zmena legislatívy upravujúcej túto oblasť,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Dôležitosť zdieľania vedeckých informácií sa v praxi naplno ukázala počas pandémie koronavírusu pri aktivitách rôznych vedeckých tímov. Spolupracovať, inšpirovať sa a mať informácie včas, môže pomôcť zachraňovať životy, a preto by sme mali v tomto smere urobiť na Slovensku potrebné zmeny,“ dodal J. Ivančo.

Infografika CVTI

Kontrola okrem iného ukázala, že portály CIP VVI a SK CRIS boli obsahovo nesprávne a neúplné. Napríklad CIP VVI nebol upgradovaný od roku 2008 a SK CRIS od roku 2014. Tiež nespĺňali požiadavky na bezpečnostné štandardy informačných systémov, nebolo možné vyčísliť objem sťahovaných dát, nefungoval helpdesk a mailová komunikácia s používateľmi nebola archivovaná. Využívanie služieb ISS CVTI bolo v kontrolovanom období nízke, sťahovaný objem dát nemerali. NKÚ SR preto odporúča parlamentnému školskému výboru, aby zaviazal CVTI iniciovať úpravu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja tak, aby prevádzkovanie portálov zodpovedalo súčasným požiadavkám na takýto typ informačných portálov. V tomto smere je dôležitá aj dohoda medzi CVTI a rezortom školstva. „Vytvorením informačného systému sa pre jeho tvorcu aktivity s ním nekončia, práve naopak. Presné a včasné informácie, promptná spolupráca užívateľa s prevádzkovateľom, dôsledná kontrola napĺňania databáz, užívateľsky priateľská práca pri jeho používaní či upgrade systému, sú nevyhnutnými predpokladmi ich fungovania,“ upozorňujú kontrolóri. Podľa podpredsedu kontrolórov si treba uvedomiť, že portály nie sú vytvorené samoúčelne, ale pre prácu najmä vedeckej komunity. „Pre ich maximálne využitie a funkčnosť je intenzívna komunikácia s užívateľmi nevyhnutnosťou,“ dodal.

NKÚ zisťoval používanie týchto portálov priamo u subjektov na Slovensku, pre ktoré sú primárne určené. Dotazníkom kontrolóri oslovili 95 používateľov registrovaných v CVTI z vybraných skupín – verejné vysoké školy, ústavy SAV, rezortné výskumné ústavy a zdravotnícke zariadenia. Na dotazník reagovalo 58 z nich. Najčastejšie sa o portáloch dozvedeli na webe ministerstva školstva alebo CVTI, 45 % používateľov ich využíva ako primárny zdroj informácií a pomoci. Pri otázke, či v CIP VVI a SK CRIS našli informácie, ktoré potrebovali získať, 54 % respondentov odpovedalo veľmi často/často a 46 % respondentov uviedlo niekedy/zriedka/nikdy. Prioritne v CIP VVI a SK CRIS vyhľadávali údaje o projektoch a ich výsledkoch, ako aj o výzvach na projekty, najmenej o implementácii európskych nariadení. Ak požadované informácie respondenti našli, až 71 % z nich bolo s ich kvalitou spokojných. K používaniu ISS CVTI sa v dotazníku prihlásilo 31 respondentov (53 % z celkového počtu odpovedajúcich respondentov), pre 27 z nich boli ponúkané služby dostačujúce. Respondenti pri možnosti uviesť problémy a navrhnúť zlepšenia uviedli, že údaje na portáloch CIP VVI, SK CRIS a ISS CVTI boli neaktuálne, pri hľadaní informácií využívali iné vyhovujúcejšie zdroje. Chýbali im taktiež informácie o problémoch a úspechoch domáceho výskumu.

 Správa o výsledku kontroly “Portály a systémy v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky” 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolné inštitúcie sa musia prispôsobiť novým výzvam a prinášať odborné riešenia – Aktuality

Bratislava  8. novembra 2022 –  Kontrolné inštitúcie na celom svete musia byť súčasťou silného globálneho hlasu a mať významný vplyv na udržateľné smerovanie spoločnosti. Na tejto dôležitej priorite sa zhodli najvyšší predstavitelia z viac ako 150 národných kontrolných úradov, ktorí tento týždeň (7.11. – 11.11.2022) rokujú v brazílskom Rio de Janeiro na XXIV. celosvetovom kongrese kontrolných inštitúcií. Na prestížnom medzinárodnom podujatí je aj delegácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorú vedie predseda Ľubomír Andrassy. „Aktuálne čelíme novým celosvetovým výzvam, ktoré so sebou priniesla nielen pandémia spôsobená ochorením COVID-19, vojnový konflikt na Ukrajine, ale aj výrazné ekologické zmeny. Na tieto mimoriadne situácie sú povinné reagovať aj národné autority pre oblasť externej kontroly,“ zdôraznil šéf slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Nové okolnosti si vyžadujú aj flexibilnejší systém plánovania kontrol, rozšírenie moderných foriem vzdelávania pri profesionálnom rozvoji kontrolórov a taktiež zintenzívnenie analytickej činnosti kontrolných inštitúcií vo významných oblastiach verejného života. „Všetky tieto kroky plánujeme zaviesť aj do fungovania nášho kontrolného úradu, aby sme dokázali rýchlejšie dať potrebné, odborne podložené odpovede, ktoré pomôžu pri nastavovaní dôležitých politík v štáte či samospráve a v konečnom dôsledku budú prínosom pre občanov. Práve ich by sme mali mať všetci na mysli pri našej práci a rozhodovaní,“ dodal predseda Ľ. Andrassy. 

V rámci medzinárodného spoločenstva slovenský kontrolný úrad aktívne pôsobí vo Výbore pre budovanie kapacít a zároveň predsedá podvýboru pre podporu kontroly kvality s využitím metodiky Peer Review. „Som presvedčený, že ani najvyššie národné autority pre oblasť kontroly nemôžu ostať bez kvalifikovaného hodnotenia ich odborných aktivít. Jednou z účinných ciest smerujúcich k nezávislému posúdeniu kvality činnosti kontrolných úradov je ich pravidelné hodnotenie porovnateľnými organizáciami,” priblížil Ľ. Andrassy. Slovenský kontrolný úrad podstúpil takéto odborné hodnotenie v roku 2020, pričom vysvedčenie mu vystavili kontrolóri zo Spojených štátov amerických, Poľska, Maďarska a Fínska. Pozitívne hodnotenie získal NKÚ SR v oblasti otvorenosti, transparentnosti a prezentácie výsledkov svojej práce. Na druhej strane, medzinárodný tím expertov identifikoval rezervy v nastavení merateľných ukazovateľov a nestrannom hodnotení kvality kontrolnej činnosti slovenského úradu. „Teší ma, že okrem pozitív nám naši partneri popísali riziká, ktorých riešenie môže posilniť naše odborné zázemie a nepriamo tak prispeje k zvýšeniu akceptácie našich audítorských výstupov zo strany kontrolovaných subjektov,” konštatuje predseda NKÚ SR a zároveň dodáva, že je to jedna z ciest, ako posilniť dôveryhodnosť úradu v očiach odbornej, ale aj laickej verejnosti.

NKÚ SR predsedá podvýboru pre Peer Review v rámci medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcii (INTOSAI) už viac ako jedno desaťročie. Slovenskí kontrolóri sa aj vďaka týmto aktivitám stali uznávanými odborníkmi na tvorbu metodických pravidiel a definovania kritérií hodnotenia kvality činnosti kontrolných inštitúcií v rámci celého sveta. Metodika Peer Review je dnes medzinárodne akceptovaným dokumentom, ktorý pomáha národným inštitúciám identifikovať silné, ale aj slabé stránky. Je to tiež jedna z ciest, ako môžu kontrolné úrady medzi sebou navzájom zdieľať príklady dobrej praxe pri napĺňaní ich základného poslania. „Je úplne jasné, že aj najvyššie kontrolné inštitúcie musia podliehať kontrole. Aby však nebolo narušené ich nezávislé postavenie v rámci demokratickej hierarchie moci, musia byť pre takúto činnosť zadefinované jasné pravidlá. A tie nám dnes okrem iného definuje metodika Peer Review,“ dodal šéf slovenských kontrolórov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Národná stratégia dopravy zostala na papieri, z projektov sa zrealizovala necelá pätina – Aktuality

Bratislava 4. novembra 2022 – Strategický rozvoj dopravy zostal do veľkej miery len na papieri. Dokumenty, ktoré od roku 2005 vypracovali vlády, síce na seba logicky nadväzovali, ich ambiciózne ciele boli splnené len čiastočne. Z 231 projektov spracovaných v Stratégii rozvoja dopravy na Slovensku z roku 2014 (fáza I do roku 2020, fáza II do roku 2030), v ktorých dominuje cestná doprava, sa podarilo zrealizovať zatiaľ 38, čo predstavuje necelých 17 percent. Projekty zamerané na ekologickejšiu železničnú dopravu tiež zaostávajú. K zlepšeniu plnenia stratégie došlo až v posledných rokoch prijatím metodiky priorizácie cestnej a železničnej dopravy.

Hlavným problémom rozvoja dopravy je nedostatok financií a spôsob, ako sú projekty riadené. Kľúčové národné dopravné aktivity sú vo veľkej miere financované z európskych fondov, ktoré sú limitované rokom 2023. Európska únia totiž v novom období neplánuje podporovať rozvoj cestnej infraštruktúry. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý sa pri kontrole zameral na obdobie rokov 2014 až 2021, zistil, že na dobudovanie nezrealizovaných projektov chýba 47 miliárd eur. Kontrolóri upozorňujú, že kľúčom k lepšiemu financovaniu v sektore dopravy je práve viaczdrojové financovanie projektov. „Vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov je jedinou cestou smerujúcou k reálnemu napĺňaniu záväzkov, ktoré má Slovensko voči svojim občanom i európskemu spoločenstvu. Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur,“ konštatuje Ľubomír Andrassy, predseda slovenských kontrolórov. 

Kvalifikovaný odhad finančných prostriedkov na dobudovanie nezrealizovaných prostriedkov: 23,1 mld. eur cestná doprava; 22,6 mld. eur železničná doprava; 1,7 mld. eur vodná doprava

Kvalifikovaný odhad finančných prostriedkov na dobudovanie nezrealizovaných prostriedkov

Doprava je oblasťou, ktorá má významný dosah na každého občana. Prispieva k zvyšovaniu kvality života, mobilite obyvateľov a preprave tovarov a služieb nielen na národnej, ale aj európskej úrovni. Začlenením Slovenska do európskych štruktúr sme získali možnosť čerpať finančné prostriedky na túto oblasť zo zdrojov Európskej únie. Prierezovou kontrolou bolo overené spracovanie a predovšetkým napĺňanie nastavených strategických cieľov pre oblasť cestnej, železničnej a vodnej dopravy. Riziká čerpania európskych peňazí však pretrvávajú, keďže čerpanie z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je limitované rokom 2023 a Únia v budúcnosti neplánuje financovať túto oblasť verejných politík.

Cestná infraštruktúra voči ostatným druhom dopravy v minulosti dominovala. Výstavba diaľničnej siete rezonovala naprieč strategickými dokumentmi. Realizačné termíny boli opakovane nedodržané. Celkový počet projektov v období rokov 2014 – 2023 bol zadefinovaný na 133, pričom doposiaľ bolo zrealizovaných iba 24 projektov. Z plánovaných takmer 1 500 kilometrov nových ciest bolo postavených len 213. Železničná doprava je oproti cestnej environmentálne prijateľnejšia. Jej hlavnými nedostatkami sú však nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb. „Desaťročný európsky trend podpory ekologickej železničnej dopravy ostal na Slovensku nevypočutý a jeden z kľúčových segmentov verenej dopravy výrazne stagnuje a modernizačný dlh sa vyšplhal na úroveň bezmála 23 miliárd. Ide nielen o zastaraný vozový park, ale aj chátrajúce železničné stanice či nevyhovujúce traťové cesty s výrazne obmedzenou rýchlosťou. Tieto negatívne fakty sa v konečnom dôsledku premietajú do nižšej atraktivity cestovania vlakom,“ približuje Ľ. Andrassy a dodáva, že samotná národná stratégia počítala len s praktickou realizáciou 76 projektov, z ktorých až 70 nebolo doteraz zrealizovaných.

Prehľad počtu zrealizovaných a nezrealizovaných projektov v rámci rokov 2014 – 2030

Vodná infraštruktúra má na Slovensku okrajové postavenie. Tvoria ju vodné toky v dĺžke asi 260 kilometrov, ktoré však neumožňujú celoročné využitie a ich splavnosť je nízka. Prístavy, ktorých stav je nevyhovujúci, sú situované na Dunaji a v dôsledku neštandardných majetkovo-právnych vzťahov je obmedzená ich modernizácia či údržba. Zo štátneho rozpočtu do rozvoja vodnej infraštruktúry plynulo minimum zdrojov, aj to spravidla len do havarijných opráv. K čiastočnej zmene došlo financovaním vodnej dopravy zo zdrojov EÚ. Stav prípravy projektov tejto dopravy bol najslabší zo všetkých odvetví, keďže do programového obdobia 2014 – 2020 vstupoval prakticky bez pripravených projektov. Z celkového počtu 22 projektov bolo zrealizovaných osem. Vodná doprava má pritom potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, potrebné je však investovať do infraštruktúry vodných ciest, prístavov a nových typov plavidiel.

Kľúčové pre napĺňanie strategických cieľov dopravnej infraštruktúry je jej financovanie, ktoré je v súčasnosti do veľkej miery závislé od využívania fondov EÚ. Toto riziko podľa kontrolórov vážne ovplyvňuje realizáciu cieľov modelovaných do roku 2030. Za posledných viac ako pätnásť rokov sa riešili zásadné projekty dopravnej infraštruktúry výlučne z európskych zdrojov, čo je nesystémové a dlhodobo neudržateľné. Finančné prostriedky z európskeho rozpočtu by mali byť využívané ako doplnkové a nemali by tvoriť hlavný zdroj financovania,“ opakovane upozorňuje predseda národných kontrolórov. NKÚ poukazuje na to, že jednozdrojový systém financovania dopravných projektov je neudržateľný. Zásadnou zmenou a cestou k realizácii strategických projektov je financovanie formou viaczdrojového zabezpečenia, napríklad podľa vzoru zo susednej Českej republike (Štátny fond dopravnej infraštruktúry).  

 Správa o výsledku z kontroly “Stratégia rozvoja dopravy v SR so zameraním na dopravnú infraštruktúru”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pandémia odhalila limity štátnej správy – chýbajúce prepojenie systémov komplikovalo vyplácanie pomoci – Aktuality

Bratislava 21. októbra 2022 – Slovensko nebolo pripravené na enormný zásah do fungovania štátu a života podnikateľov, aký vyvolala pandémia koronavírusu. Spoločnosť pre šírenie ochorenia COVID-19 čelila mimoriadnej situácii, pričom štát nedokázal masívne a rýchlo vyplácať finančnú pomoc. Pohotovému vyplácaniu COVID-pomoci bránilo, že chýbalo prepojenie informačných systémov a štátom vedených registrov o súkromných podnikoch, pričom spolupráca a výmena skúseností medzi jednotlivými poskytovateľmi pomoci bola slabá alebo takmer žiadna.

Kontrolóri sa zamerali na poskytovateľov pomoci – ministerstvá dopravy, hospodárstva, kultúry a práce. U niektorých audit Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdil riziko nedostatočných kontrolných mechanizmov, vrátane nízkeho počtu ex post kontrol, čím hrozilo neoprávnené vyplácanie pomoci. Kontrolóri poukázali aj na fakt, že takmer nikto nesledoval a nehodnotil účinnosť použitých verejných zdrojov. Preto úrad parlamentnému výboru pre hospodárstvo odporučil zaviazať ministerstvá, aby prepojili informačné systémy tak, aby dokázali poskytnúť potrebné komplexné informácie o žiadateľoch dotácie. Taktiež aby rezorty vypracovali a zhrnuli dobré aj zlé skúsenosti s poskytovaním a riadením COVID-pomoci a následne aby vytvorili a vládou schválili modelové postupy riešenia negatívnych dopadov obdobných krízových situácií.

O tejto kontrolnej akcii boli informovaní aj traja najvyšší ústavní činitelia, ktorým predseda národných kontrolórov zaslal štvrťročnú správu o zrealizovaných kontrolách uzavretých v III. kvartáli. Dokopy ide o 11 kontrolných akcií v 77 kontrolovaných subjektoch. Týmto krokom chce kontrolný úrad zvýšiť informovanosť prezidentky, predsedu parlamentu, ale aj premiéra o rizikách, ktoré identifikujú kontrolóri v rámci činností ústredných orgánov štátu, ale aj miestnej či regionálnej samosprávy. Je to zároveň cesta k tomu, aby odporúčania definované v záveroch kontrolných akcií boli aktívne premietané do úpravy legislatívy, vyvodzovania osobnej zodpovednosti či prehodnotenia strategických projektov.

Infografika Covid-pomoc

NKÚ v kontrolovaných rokoch 2020 a 2021 preveroval, ako sa ministerstvá vysporiadali s neočakávanou a vynútenou úlohou poskytnúť pre obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 podnikateľskému sektoru podporu z verejných zdrojov. A to v rámci celkovej priamo vyplácanej COVID-pomoci vo výške 2,5 mld. eur. Zaujímali sa o včasnosť, transparentnosť a účinnosť kontrolného systému jednotlivých rezortov. „Asi najväčšie riziká sme objavili v rýchlosti rozhodovania pri nastavovaní projektov pomoci na úrovni ústredných orgánov štátu. Ide o obdobie od vzniku mimoriadnej situácie cez možnú zmenu legislatívy až po poskytnutie prostriedkov, ktoré bolo relatívne dlhé. Pritom v týchto mimoriadnych situáciách platí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,“ uviedol predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.

Časová os od vyhlásenia núdzového stavu po prvé výzvy na poskytovanie COVID-pomoci
Časová os od vyhlásenia núdzového stavu po prvé výzvy na poskytovanie COVID-pomoci
Zdroj: NKÚ SR

Miera potvrdených rizík, ktoré si kontrolóri zadefinovali na začiatku kontroly, sa na jednotlivých ministerstvách líšila. Rezort dopravy nebol pri poskytovaní COVID-pomoci včasný (do 63 dní od podania žiadosti), ale zato transparentný s účinne nastaveným viacstupňovým kontrolným systémom. Na ministerstve kultúry sa naopak v prípade jednej výzvy síce žiadatelia dostali transparentne k finančnej podpore do 13 dní, avšak kontrolný systém bol neúčinný. Ministerstvo nevedelo zdokladovať, že overovalo pravdivosť údajov uvádzaných v čestných vyhláseniach žiadateľov. Rezort kultúry robil prvé kontroly až v roku 2022, aj to len na vybranej vzorke neziskových organizácií. Jednostupňový systém kontroly žiadostí zvolilo aj ministerstvo hospodárstva. Jeho vnútorný audit na vybranej vzorke žiadateľov pomoci na nájomné odhalil, že viac ako polovica žiadostí bola vyplatená neoprávnene a dnes musí podnikať kroky, aby peniaze od žiadateľov bez nároku na čerpanie získal naspäť.

Najrýchlejšie spracované žiadosti o pomoc zabezpečovalo ministerstvo práce aj vďaka tomu, že na tento účel mohlo využiť desiatky úradov práce po celom Slovensku posilnené o 150 ďalších zamestnancov zameraných priamo na poskytovanie COVID-pomoci. Ministerstvo práce zároveň ako jediné, ale aj to len pri projekte Prvá pomoc, sledovalo a hodnotilo účinnosť použitých verejných zdrojov. „Pre úspech každého projektu je nevyhnuté, aby už na začiatku boli určené jeho ciele a merateľné ukazovatele, prostredníctvom ktorých sa bude plnenie týchto cieľov sledovať a hodnotiť. Bez jednoznačných a záväzných cieľov hrozí riziko spochybnenia zmysluplnosti a účinnosti použitia finančných prostriedkov na realizáciu pomoci,“ povedal Ľ. Andrassy. Vnútorné kontrolné mechanizmy sa na rezorte práce ukázali ako funkčné. Keďže najznámejší medializovaný prípad zneužitia Prvej pomoci z Pezinka odhalila vnútorná kontrola ministerstva.

Včasnejšiemu poskytovaniu podpory by pomohlo lepšie personálne a technické zabezpečenie, rovnako aj koordinácia a riadenie z jedného centra. Kontrola NKÚ totiž ukázala, že neexistoval jednotný systém, ako aj register žiadateľov o COVID-pomoc, ktorý by navzájom zdieľali všetky zainteresované ministerstvá a ktorý by tiež rezorty upozornil, že žiadateľ už bol skontrolovaný, či spĺňa podmienky na pridelenie pomoci. Chýbal tiež jeden zastrešujúci a koordinačný orgán COVID-pomoci, ktorý by jednotlivé ministerstvá usmerňoval a zjednotil ich postupy.

Najvýznamnejšie ukazovatele COVID-pomoci
Najvýznamnejšie ukazovatele COVID-pomoci

Zdroj: NKÚ SR

Ďalšie kontroly uzavreté v III. kvartáli 2022

Kontrolóri sa opätovne vrátili do Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), kde doteraz urobili sedem kontrol. Posledný audit síce zaznamenal niektoré pozitívne zmeny, no mnohé odporúčania stále agentúra nezaviedla do praxe. Keďže pasívny prístup by mohol ohroziť kľúčové projekty pri rozvoji poľnohospodárstva, kontrolóri NKÚ budú v najbližších troch rokoch zaraďovať do svojich plánov tematické kontroly najrizikovejších oblastí riadenia PPA.

Zistenia z uplatňovania špecifického colného režimu 42 NKÚ postúpil Finančnej správe a aj európskej prokuratúre, s ktorými kontrolóri spolupracovali aj pri samotnej akcii. Zároveň sa podarilo už počas kontroly preukázať reálny únik na DPH vo výške viac ako milión eur. Na základe podnetu od občanov národní kontrolóri skontrolovali nákup teplomerov Košickým samosprávnym krajom. Aj v tomto prípade je úrad v kontakte s orgánmi činnými v trestnom konaní a poskytuje im maximálnu súčinnosť. Kontrolóri sa venovali aj problematike cyklodopravy, ktorej podiel na celkovej preprave na Slovensku je takmer zanedbateľný, tvorí odhadom len päť percent. Napĺňať sa nedarí ani cyklostratégiu, keďže chýbajú dáta o mobilite a infraštruktúre, ktoré by pomohli pri monitorovaní, vyhodnocovaní a plánovaní nových cyklotrás. Kontrolóri upozornili aj na zastaranosť systému vystrojovania profesionálnych vojakov, ktorí si aj v 21. storočí zabezpečujú súčasti výstroja vo vojenských skladoch za papierové body z výstrojovej poukážky s bodovými okienkami rôznej hodnoty. Ide o starý, neprehľadný, a neefektívny systém, ktorý mal byť už dávno nahradený elektronickým systémom.

V oblasti školstva, ktorého rozvoj považuje národná autorita pre oblasť externej kontroly za veľmi dôležitý, boli tentokrát kontrolné akcie zamerané na vzdelávanie a integráciu Rómov a dostupnosť športovania na základných školách. Analytici sa pozreli aj na nedostatky duálneho vzdelávania a dodržiavanie transparentnosti pri zverejňovaní mien hodnotiteľov na odborných stanoviskách pri posudzovaní liekov.

 Správa o výsledku kontroly “Znižovanie negatívnych dopadov pandémie COVID-19



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pre výrazné zlyhania v minulosti bude PPA najbližšie roky pod permanentným dohľadom kontrolórov – Aktuality

Bratislava 14. októbra 2022 – Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) sa v ostatných rokoch dostala do hľadáčika Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) až sedemkrát, napriek tomu preverenie plnenia prijatých opatrení, tzv. follow-up kontroly ukázali, že v agentúre existovali problémy s procesným riadením, účinným nastavením systému vnútornej kontroly, aktívnym používaním informačných systémov a nedostatky zostávajú aj pri práci hodnotiteľoch výziev. V tomto roku vykonaná kontrola bola zameraná na procesy z obdobia rokov 2020 a 2021. Pozitívne je možné hodnotiť opatrenia, ktoré prijalo súčasné vedenie PPA, na základe odporúčaní externých audítorov. Ide hlavne o otázky súvisiace s riadením projektov, nastavovaním princípov transparentnosti a efektívnosti a zadefinovaním pravidiel pre účinnú vnútornú kontrolu.

PPA ako kľúčový poskytovateľ financií pre podporu pôdohospodárstva nakladá s významným objemom národných i európskych prostriedkov. Zastavenie projektov rozvoja vidieka či poľnohospodárstva by preto malo výrazný dopad na celkové fungovanie spoločnosti, život v slovenských regiónoch. Národná autorita pre oblasť externej kontroly na základe vlastných skúseností preto bude do plánu kontrol zaraďovať v nadchádzajúcich rokoch tematické audity nasmerované do najrizikovejších oblastí riadenia PPA. Kontrolný úrad chce týmto krokom dosiahnuť, aby sa včas zachytili systémové zlyhania v agentúre, aby vedenie inštitúcie pružne reagovalo na odporúčania kontrolórov. „PPA je špecifická v tom, že okrem štrukturálnych fondov, ktoré majú viacúrovňový systém kontroly, poskytuje aj priame podpory. Práve pri nich sú na národnej i európskej úrovni znížené stupne externej kontroly. A keďže ide o veľký objem verejných financií, rozhodol som, že pôdohospodárska agentúra bude v pravidelnom hľadáčiku mojich kolegov najbližšie tri roky. Zlyhania, na ktoré narážame v tejto štátnej organizácii od roku 2016, by pri našom pasívnom prístupe mohli viesť až k zastaveniu poskytovania európskej finančnej pomoci a ohrozená by tak mohla byt realizácia kľúčových projektov s dopadom na celú slovenskú spoločnosť,“ približuje postoj úradu jeho predseda Ľubomír Andrassy.

V rokoch 2016 až 2020 uskutočnil NKÚ celkovo sedem kontrol, pričom päť z nich bolo zameraných na nastavenie a dodržiavanie procesov a postupov pri implementácii programov rozvoja vidieka (PRV) na roky 2007 – 2013 a 2014 – 2020/2022. Národní kontrolóri počas týchto kontrol odhalili vysokú mieru netransparentnosti pri výbere uchádzačov o nenávratný finančný príspevok (NFP), pri posudzovaní a schvaľovaní žiadostí o dotácie, upozornili aj na nedostatky vo fungovaní agentúrnych kontrolórov priamo v teréne. Riziká boli popísanie tiež v rámci nedostatočnej elektronizácie procesov, pri výbere hodnotiteľov, ale taktiež pri netransparentnom hodnotení projektov. Nedostatky boli identifikované i v legislatíve, keďže chýbala povinnosť preukazovať právny vzťah žiadateľa k pôde, na ktorú žiadal podporu. NKÚ preto svoje zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní a v tomto roku sa kontrolóri vrátili do PPA, aby preverili, ako agentúra realizuje opatrenia prijaté na základe odporúčaní národnej autority pre externú kontrolu a do akej miery boli upravené procesy prípravy, riadenia a kontroly jednotlivých projektov.

Kontrola, ktorá bola ukončená v závere tohto leta, preverila fungovanie PPA v rokoch 2020 a 2021. NKÚ na základe zistených nedostatkov konštatuje, že naďalej pretrvávajú nedostatky s elektronizáciou procesov, keďže zmeny neboli zapracované vo všetkých pracovných postupoch. V preverovaných vzorkách výziev kontrolóri odhalili problém s hodnotiteľmi, v niektorých prípadoch absentoval jednoznačný a transparentný postup hodnotiteľov. Tí totiž nepreukazovali spôsob overenia niektorých podmienok poskytnutia príspevku, objavovali sa identické chyby dvoch nezávislých hodnotiteľov projektov, keď dokumenty dokonca vypracovali v rovnaký deň a so 100-percentnou zhodou pri hodnotení všetkých žiadostí podaných v rámci výzvy. „Vedenie agentúry postupne nastavuje jasný systém vnútornej kontroly s využitím pravidla štyroch očí a to nielen pri administratívnom a finančnom hodnotení projektov, ale najväčšia výzva súvisí s cieleným monitorovaním plnenia záväzných ukazovateľov schválených projektov zo strany prijímateľov európskej pomoci. Len funkčný systém vnútornej kontroly dá širokej verejnosti uistenie, že peniaze daňových poplatníkov sú používane nielen v súlade so zákonom, ale aj princípmi ich efektívneho a účinného využitia zo strany prijímateľov,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov.  

Kontrola ukázala, že Slovensku kvôli nejednoznačným a nedôsledne upraveným pracovným postupom v dokumentácii PPA hrozí krátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Ohrozené je aj čerpanie európskych fondov, keďže agentúre sa nedarí zjednodušiť postupy a skrátiť procesy pri vyhlasovaní výziev i odbornom hodnotení žiadostí. Čerpanie alokovaných financií ohrozuje dĺžka procesu od podania žiadosti po uzatvorenie zmluvy o poskytnutí príspevkov a overenie obstarávania. Agentúra vyhlásila od mája 2015 do mája 2022 v rámci PRV celkom 53 výziev, štyri z nich zrušila. PPA však v kontrolovanom období nepostupovala podľa schváleného plánu výziev, keďže z 10 vyhlásených výziev päť vyhlásila po viac ako dvoch mesiacoch od termínu uvedeného v aktualizovaných plánoch. V rokoch 2020 a 2021 dokonca nevyhlásila 11 výziev schválených do záväzných plánov (graf). „Nedodržiavanie schváleného plánu vyhlasovania výziev vytvára riziko, že európske prostriedky nebudú vyčerpané. Slovensko slabo čerpá finančné prostriedky na projektové opatrenia. Dnes ide len o čerpanie tretiny alokovaných európskych zdrojov, čo však súvisí aj s pozastavením platieb na investičné opatrenia po audite Európskej komisie. Doposiaľ stanovená korekcia celkového balíka peňazí z Bruselu sa dostala až na úroveň 25%,“ zdôrazňuje Ľ. Andrassy.  

Vážny problém, na ktorý upozorňujú kontrolóri poslancov Národnej rady SR vo svojej správe, súvisí s nastavením systému ex post kontrol. V sledovanom období dochádzalo z rôznych dôvodov k zníženiu počtu plánovaných ex post kontrol. Rozhodnutia o zrušení schválených kontrol neboli relevantne a preukázateľne zaznamenané, chýbali aj informácie o tom, kto a na základe akých kritérií vybral projekty na vykonanie ex post kontroly, alebo ich zrušenie. Aj napriek tomu, že PPA si v súvislosti s ukončenými ex post kontrolami splnila voči Európskej komisii oznamovaciu povinnosť aj stanovené percento overenia výdavkov, národní kontrolóri to vnímajú ako riziko, že pri nezačatých alebo nevykonaných kontrolách uplynie doba udržateľnosti projektov a verejnosť nebude mať istotu, že prijímatelia splnili záväzné ukazovatele. NKÚ tiež identifikoval riziko, že dochádza k častej fluktuácii zamestnancov v rámci sekcie projektových podpôr, ako jednej z kľúčových organizačných útvarov PPA nielen na riadiacich pozíciách, ale aj zamestnancov zabezpečujúcich prijaté žiadosti o NFP. Kontrolný úrad odporúča vedeniu agentúry zintenzívniť vnútorný dohľad nad dodržiavaním interných postupov a v prípade individuálnych zlyhaní zamestnancov musí vedieť vyvodzovať osobnú, nielen pracovnoprávnu, ale aj hmotnoprávnu zodpovednosť.

Graf 

Počet plánovaných a vyhlásených výziev v rámci PRV SR 2014 – 2020/2022

Tabuľka Počet plánovaných a vyhlásených výziev v rámci PRV SR 2014 – 2020/2022
Zdroj: Aktualizované plány vyhlasovania výziev a vyzvaní (webová stránka MPRV SR) a vyhlásené výzvy (webová stránka PPA)

Tabuľka 

Implementácia PRV SR 2014 – 2020/2022 v eurách (zdroje EÚ)
Tabuľka Implementácia PRV SR 2014 – 2020/2022 v eurách (zdroje EÚ)
Zdroj: Správy o implementácii EŠIF k 30. 06. 2021 a k 30. 04. 2022; doklady PPA

 

 Správa o výsledku kontroly “Stav a úroveň plnenia vybraných opatrení prijatých PPA na základe kontrol NKÚ SR, vykonaných v rokoch 2016 až 2020”
 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vojaci v skladoch roky nakupujú za papierové body, čaká sa na elektronizáciu – Aktuality

Bratislava 7. októbra 2022 – Profesionálni vojaci si stále zabezpečujú súčasti výstroja vo vojenských skladoch za papierové body z výstrojovej poukážky s bodovými okienkami rôznej hodnoty. „Je to neprehľadný, neefektívny a starý systém, ktorý mal byť už dávno nahradený elektronickým systémom. Dnešný stav ma v myšlienkach vracia o tridsať rokov späť, keď som slúžil v slovenských ozbrojených silách a vďaka bodovým lístkom som si mohol obstarať potrebný výstroj, napríklad kanady či leteckú uniformu,“ približuje situáciu predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly zameranej na problematiku vystrojovania príslušníkov Ozbrojených síl SR. Podľa kontrolórov rezort obrany spustil projekt elektronizácie systému vystrojovania už v roku 2020, predpokladaným termínom jej využitia bol zadefinovaný na budúci rok. „Verím, že aj v tejto oblasti dôjde k posunu a digitalizácii viacerých procesov v armádnych podmienkach. Elektronický systém totiž sprehľadní a zjednoduší celý proces, informácie o skladových zásobách a požiadavkách budú k dispozícii v reálnom čase a určite sa zníži aj chybovosť, ku ktorej pri manuálnom spracovávaní údajov dochádza,“ zdôraznil ďalej šéf kontrolórov.

Infografika Vystrojovanie vojakov

Vojaci majú zo zákona nárok na bezplatné výstrojové náležitosti a každoročne si majú v januári urobiť objednávku toho, čo si chcú za body v danom roku nakúpiť. Výška financií vyčlenená na nové veci pre vojakov ale býva určená skôr, je súčasťou riadneho rozpočtu Ministerstva obrany (MO) SR schvaľovaného ku koncu roka. Požiadavky vojakov na budúci rok teda nie sú v celom procese vystrojovania zohľadnené. Kontrola potvrdila, že jednotlivé druhy výstroja boli zaobstarané a aj prerozdeľované do skladov v rámci Slovenska nerovnomerne. V kontrolovaných rokoch 2019 – 2021 si vojaci napríklad objednali bezmála 95-tisíc kaki tričiek s dlhým aj krátkym rukávom, v skutočnosti ich rezort obrany kúpil vyše 232-tisíc. Na konci roka 2021 tak bolo pre 14-tisíc aktívnych vojakov v skladoch ešte stále 166-tisíc tričiek. Mnohé iné požadované položky výstroja neboli v kontrolovanom období do skladov doplňované a napríklad k úplne nedostatkovým tovarom patrí športová obuv či letné športové súpravy.

Prioritou bolo vystrojovanie novoprijatých vojakov, vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu a následne sa vybavovali požiadavky za výstrojové body. „Celý proces objednávania je neefektívny a nevychádza z reálnych požiadaviek profesionálnych vojakov, ktorí v sklade za body nedostali to, čo si v januári objednali. Bezpochyby aj proces objednávania je potrebné digitalizovať,“ dodal Ľ. Andrassy. Zároveň upozorňuje na to, že v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou nie sú vytvorené zásoby výstrojových náležitostí tak, aby pokryli potreby súvisiace s nevyhnutnou mobilizáciou.

Systém zabezpečovania výstroja výrazne ovplyvňuje vysielanie vojakov do operácií medzinárodného krízového manažmentu. Je to najvyššia priorita rezortu obrany a smeruje do nej každoročne takmer tretina z 15 miliónov určených na ošatenie za výstrojové body. Ročne ide o výstroj zhruba pre 600 vojakov. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča rezortu obrany oddeliť terajšie spoločné plánovanie výstroja pre rôzne existujúce kategórie profesionálnych vojakov do samostatných rozpočtových celkov. Pozitívom je, že celková suma vynakladaná Slovenskom na tzv. hlavné vybavenie vojakov, súčasťou ktorého je aj vystrojovanie, je v porovnaní s inými štátmi NATO nad priemerom, keďže v roku 2021 vynaložilo na hlavné vybavenie 27,4 %, čo je viac, ako odporúča Aliancia (20 %). Výdavky na výstroj a oblečenie v rozpočtovej kapitole rezortu obrany zahŕňali aj peňažné príspevky, výdavky na špeciálny výstroj či služby čistenia. Celková suma na vystrojovanie je preto vyššia (viď graf).

Zabezpečenie výstrojových náležitostí pre vojakov v kontrolovanom období bolo preverené na vybranej vzorke 53 zmlúv, ktorá reprezentovala 55 % všetkých uzavretých zmlúv v danom období. Celkový finančný objem týchto zmlúv bol viac ako 33 miliónov eur. Kontrola potvrdila, že rezort obrany mal dostatočný čas na prípravu verejného obstarávania a má vytvorené dostatočné personálne kapacity s potrebnými odbornými znalosťami. V kontrolovanom období ministerstvo nepotrebovalo zabezpečovať verejné obstarávanie formou outsourcingu, t. j. odovzdania realizácie verejného obstarávania niektorých zákaziek na externý subjekt. Kontrolóri zistili, že interná smernica rezortu o verejnom obstarávaní nebola v čase kontroly v súlade s platným zákonom o verejnom obstarávaní. Neuplatnením kodifikačnej doložky v zmluvných vzťahoch, ktorá bola povinná, došlo k porušeniu zákona o obrannej štandardizácií, kodifikácii a overovaní kvality.

Príkladom dobrej praxe v rezorte obrany je oblasť kontroly, kde na rozdiel od vystrojovania už využili elektronizáciu. Ministerstvo obrany má vytvorenú elektronickú databázu kontrolnej činnosti s názvom Modul riadenia kontrolnej činnosti. Ten funguje od  januára 2018 a je dostupný pre všetky organizačné zložky rezortu a jeho hlavným cieľom je získavanie štatistických údajov na zlepšenie a zefektívnenie plánovania a riadenia kontrolnej činnosti. V rámci rezortu obrany a ozbrojených síl sa vykonáva veľké množstvo kontrol – v roku 2019 ich bolo 1 175, v roku 2020 to bolo 756 a v minulom roku 792 kontrol. Systém umožňuje aj ich on-line sledovanie a vyhodnocovanie. Pri spracovaní plánov kontrolnej činnosti na rok 2020 bola plne využitá nová funkcionalita modulu Systém plánovania kontrolnej činnosti, a to na všetkých úrovniach velenia a riadenia, čím sa minimalizovala doterajšia administratívna prácnosť plánovacieho procesu. Systém pri plánovaní upozorňuje na možné konflikty pri výkone kontrol, napr. kontrola viacerých kontrolných orgánov v jednom subjekte v rovnakom termíne.

 Správa o výsledku kontroly “Vystrojovanie príslušníkov Ozbrojených síl SR”

Grafický prehľad výdavkov na vystrojovanie v rokoch 2015 až 2021 (v eur)

Grafický prehľad výdavkov na vystrojovanie v rokoch 2015 až 2021 (v eur)

                                              Zdroj: Úrad správy rozpočtovej kapitoly MO SR



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok