Verejné financie potiahli v roku 2022 občania vlastnou spotrebou a mestá investičným rozvojom – Aktuality

Bratislava 7. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19, vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. V porovnaní s rokom 2021, keď bolo na riešenie negatívnych vplyvov spôsobených pandémiou použitých viac ako 3,3 miliardy, sa v roku 2022 znížili výdavky zo strany štátu na úroveň 717 miliónov eur. Na druhej strane dôsledky energetickej krízy a taktiež vysoká inflácia, ktorá dosiahla v závere minulého roka úroveň 15,4 %, si vypýtali z verejného rozpočtu vo forme rôznych kompenzačných opatrení pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sumu bezmála jednej miliardy eur. Vyplýva to zo stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktoré do parlamentu predložil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.

Infografika Hospodárenie SR v číslach v roku 2022

V závere minulého roka Národná rada SR upravila príjmovú aj výdavkovú časť štátneho rozpočtu o sumu 1,5 miliardy, pričom najväčší balík peňazí z rozpočtu smeroval do rezortov hospodárstva, práce a zdravotníctva. Príjmy štátneho rozpočtu vzrástli v minulom roku na 19 mld. eur a výdavky sa medziročne znížili na 23,6 mld. eur. „Schodok verejných financií bol nižší o 2,5 miliardy eur ako v roku 2021 aj vďaka samotným občanom, ktorí udržali rast svojej spotreby a taktiež celoročne dvojciferná miera inflácie im výrazne ukrojila z rodinného rozpočtu na úkor pozitívnych čísel hospodárenia štátu,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy. Maastrichtský dlh klesol na úroveň 57,8 % HDP, ale stále je nad hranicou sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré vyžaduje od vlády predloženie vyrovnaného rozpočtu. „Občania pomohli vláde, aby dosiahla lepší hospodársky výsledok, ako sama na začiatku roka plánovala, na druhej strane štátne inštitúcie nepodporili ekonomický rast a niekoľkomiliardový modernizačný dlh sa neznížil,“ približuje Ľ. Andrassy a dodáva, že napriek rozpočtovaným kapitálovým výdavkom na hranici 2,6 miliardy reálne čerpanie bolo vo finále o miliardu nižšie.

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Pred posledným rokom, kedy môže Slovensko využiť európsku finančnú pomoc z končiaceho sa programového obdobia, bolo vyčerpaných len necelých 65 % z celkovej alokácie. Pre rok 2023 teda zostalo na hospodárne a efektívne využitie viac ako 5 miliárd eur. V európskom porovnaní je naša krajina dlhodobo na posledných priečkach a nižšie čerpanie vykazuje už len Španielsko a Taliansko. Najvyššia miera čerpania za celé obdobie je v rámci Operačného programu Technická pomoc (93,3 %), ktorý súvisí s rozsiahlym administrovaním európskej finančnej pomoci. V roku 2022 bola vysoká miera čerpania pri projektoch cezhraničnej spolupráce a pri programe Efektívna verejná správa.

Negatívom je aj fakt, že doposiaľ prišla naša krajina o 391 miliónov eur za nezrovnalosti spôsobené zlým verejným obstarávaním prijímateľa alebo nedodržaním európskych pravidiel zo strany poskytovateľa. „Ešte vážnejšia situácia je v novom programovom období, kde v druhom roku jeho implementácie nebolo využité ani jedno euro, zo strany zodpovedných ministerstiev nebola vyhlásená žiadna výzva,“ hovorí predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly. „Kriticky hodnotíme aj realizáciu projektov v rámci Plánu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého bola v predchádzajúcom roku rozpočtovaná finančná pomoc vo výške 1,3 miliardy a skutočné plnenie nepresiahlo 50 miliónov eur,“ dodáva Ľ. Andrassy. Najväčší objem z pôvodne rozpočtovanej sumy mal smerovať do oblasti školstva (334 mil.), zdravotníctva (184 mil.) a životného prostredia (181 mil.). Napríklad na dobudovanie kapacít materských škôl bol zo 72 mil. využitý len jeden milión, na modernizáciu vysokoškolského prostredia nebolo čerpané ani euro z alokovanej sumy 30 mil. eur, kritickú mieru ohrozenia čerpania vykazovali v minulom roku tiež projekty súvisiace s výstavbou nemocníc v Bratislave (rozpočtovaných 281 mil.) a Martine (rozpočtovaných 330 mil.).

Národná autorita pre externú kontrolu vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení (graf č. 1), ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách. Práve pre porušovanie pravidiel EÚ hrozí Slovenskej republike konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie, ktorého výsledkom môžu byť niekoľkomiliónové sankcie. Celkové záväzky fakultných a univerzitných nemocníc sa dostali nad úroveň miliardy eur, pričom jednotlivé oddlžovania v zdravotníctve nepriniesli systémové zmeny a ani v roku 2022 nebol spustený DRG systém, ktorý má nastaviť jasný a efektívny úhradový mechanizmus.

Graf č. 1: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)Graf č. 1: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)

Napriek výraznému ústupu ochorenia COVID-19 už na jar 2022, naďalej sú z rozpočtu zdravotníctva uhrádzané dodávky nových vakcín, pričom od decembra 2020 do februára 2023 bolo na Slovensko dodaných takmer 14,7 mil. dávok za 264 mil. eur (grafy č. 2 a 3). Na skladoch je tak dnes k dispozícii viac ako 6 miliónov vakcín, ktorých počet sa bude neustále zvyšovať a zo štátneho rozpočtu budú použité financie nielen na ich nákup, ale aj uskladnenie. Nutnosť odoberania vakcín súvisí so zmluvnými podmienkami, ktoré s výrobcami v mene členských štátov vyrokovala Európska komisia. Riešenie tohto vážneho problému nie je v rukách národnej vlády, tá je bez priamej možnosti ukončenia zmlúv, ktoré výrazným spôsobom zaťažujú rozpočty určené na podporu zdravia občanov. Predseda slovenského najvyššieho kontrolného úradu sa preto obrátil na vedenie Európskeho dvora audítorov s podnetom na preverenie dodržiavania pravidiel zákonnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri použití verejných financií.

Graf č. 2: Objem rozpočtových opatrení kapitoly MZ SR na Covid výdavky v roku 2022 (v mil. eur)

Graf č. 3: Vývoj počtu podaných dávok vakcín proti COVID-19 (v mil. dávok)

Graf č. 2: Objem rozpočtových opatrení kapitoly MZ SR na covid výdavky v roku 2022 (v mil. eur) Graf č. 3: Vývoj počtu podaných dávok vakcín proti COVID-19 (v mil. dávok)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok