Značka: <span>štátny rozpočet</span>

Bratislava 8. novembra 2023 – Rozpočet, ktorý do parlamentu predložila vláda bývalého premiéra Ľudovíta Ódora reflektuje zákon o rozpočtových pravidlách a zohľadňuje ústavné princípy rozpočtovej zodpovednosti. Na druhej strane neponúka žiadne legislatívne opatrenia, ktoré by umožnili jeho praktickú realizáciu. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR aj z tohto dôvodu vo svojom stanovisku odporúča poslancom Národnej rady SR, aby úradníckou vládou predložený zákon roka bol stiahnutý, pretože navrhnuté finančné limity môžu ohroziť fungovanie štátu. V neposlednom rade by došlo k obmedzeniu základných verejných služieb poskytovaných občanom na základe platnej legislatívy. „Odporúčanie národnej autority pre externú kontrolu vychádza nielen z odborného posúdenia jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj zo skutočnosti, že po tohtoročných septembrových voľbách sa bude nový kabinet uchádzať o dôveru poslancov a po schválení Programového vyhlásenia vlády bude mať dva roky na nastavenie ozdravných opatrení a prijatie dlhodobo udržateľných reforiem,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Z pohľadu národných kontrolórov sú dlhodobo udržateľné verejné financie veľkou výzvou pre zdravý vývoj slovenskej spoločnosti, na ktorú musí bezprostredne reagovať výkonná a zákonodarná moc. Na túto výzvu je nevyhnutné odpovedať aj určením záväzných limitov verejných výdavkov. „Vývoj hrubého dlhu verejnej správy signalizuje významné riziko, ktoré dostáva naše financie do červených čísel a v závere roka bude hrubý dlh atakovať hranicu 57 % hrubého domáceho produktu (HDP). Štátna kasa môže v decembri skončiť s deficitom 8,3 miliardy eur, pričom analytici NKÚ identifikovali významné riziká pri finančnej kondícii zdravotnej či Sociálnej poisťovne,“ približuje situáciu šéf slovenských kontrolórov. Zároveň dodáva, že ak by v budúcom roku mal striktne platiť vyrovnaný rozpočet, tak „v rámci bežného fungovania krajiny je nevyhnutné škrtať výdavky až na úrovni 8,5 miliardy eur“. Škrty a zmrazenie štátnych výdavkov by sa najvýraznejšie prejavili v segmente všeobecných verejných služieb, mali by negatívny dopad na investičné projekty, značne by sa obmedzila podpora ochrany životného prostredia a obrany krajiny (Tabuľka 1). Vyrovnaný rozpočet verejnej správy predpokladá v roku 2024 príjmy štátneho rozpočtu len na úrovni 19,6 miliardy a výdavky v sume 22 miliárd eur. Takto namodelovaný štátny rozpočet by dostal slovenskú ekonomiku do výraznej recesie, miera nezamestnanosti by sa zvýšila nad 9 % a spomalenie hospodárskeho rastu by dostalo verejný dlh k hranici 60 % HDP. To by sa v konečnom dôsledku premietlo do znižovania životnej úrovne najzraniteľnejších sociálnych skupín obyvateľov.

Tabuľka: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)

 

„Úrad vo svojom stanovisku k zákonu roka upozorňuje poslancov parlamentu okrem iného na fakt, že pri jeho príprave absentovala širšia celospoločenská i odborná diskusia. Zároveň neboli komplexne posúdené dopady na fungovanie spoločnosti pri takto nastavenom financovaní štátu. Naše kontrolné zistenia dlhodobo poukazujú na výrazný modernizačný dlh v environmentálnej agende, pri dynamickom rozvoji dopravnej infraštruktúry či pri zdravej modernizácii zdravotníctva. A preto je pre nás neakceptovateľné, že návrh rozpočtu úradníckej vlády počíta len s dvoma miliardami, určenými na kapitálové výdavky, čo je medziročný prepad až o bezmála 75 %,“ dokresľuje pohľad kontrolnej inštitúcie Ľ. Andrassy.

Za dôležitú považujú slovenskí kontrolóri aj tému postupného znižovania počtu zamestnancov štátnej i verejnej správy. Aj napriek tomu, že od roku 2015 do súčasnosti bolo zrušených 57 organizácií štátnej správy, desiatky nových vznikli a počet štátnych zamestnancov sa tak dlhodobo drží nad úrovňou 120-tisíc (Graf 1). Tento negatívny stav pretrváva aj napriek tomu, že vlády v ostatných desiatich rokoch investovali miliardy eur do informatizácie verejnej správy, do digitalizácie rozhodovacích procesov. Navrhnuté skokovité zníženie zamestnancov bez odbornej a politickej diskusie však nie je udržateľným riešením. Pri pohľade na pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine je zníženie počtu zamestnancov rezortu obrany o viac ako 55 % výrazným rizikom (z 21 408 na 9 517) a rizikom je tiež návrh prepustiť polovicu pracovníkov spadajúcich do gescie ministerstva práce (z 13 042 na 6 646).

Graf: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov

Návrh rozpočtu na rok 2024 nereflektuje ani na výzvy, ktoré sú spojené s čerpaním európskej finančnej pomoci a realizáciou Plánu obnovy a odolnosti. V budúcom roku by mala byť naša krajina schopná využiť z aktuálneho programového obdobia viac ako jednu miliardu eur a plán obnovy počíta s čerpaním na úrovni bezmála 1,3 miliardy. Štart nového programového obdobia (2021 – 2027), ale aj oneskorenie aktivít v Pláne obnovy a odolnosti, môžu ohroziť priame využitie neopakovateľnej finančnej príležitosti pre rozvoj slovenskej spoločnosti, jej udržateľnú modernizáciu pre budúce generácie. NKÚ upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2024 môže Slovensko pre zlé naštartovanie procesov a ich nedostatočné riadenie nenávratne prísť o nevyčerpané prostriedky (dekomitment).

Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024
 

Bratislava 6. októbra 2023 – Celkový deficit verejnej správy sa môže v závere roka 2023 vyšplhať až na úroveň 8,3 miliardy eur, čo predstavuje 6,85 % slovenského HDP a oproti rozpočtovanému deficitu ide o viac ako 400 miliónové navýšenie. Tohtoročné očakávané príjmy rozpočtu sú 26,7 miliárd a na druhej strane, výdavky sú 35 miliárd, pričom tri štvrtiny sú určené na bežný chod štátu a 6 miliárd slúži na rozvojové, kapitálové výdavky. „Na negatívny vývoj verejných financií má vplyv nielen vysoká spotreba štátu, ale aj nízka spotreba domácností spôsobená pretrvávajúcim rastom spotrebiteľských cien. Inflácia je už zrejme za svojím vrcholom, no v prvých šiestich mesiacoch roka sa udržala nad úrovňou 10 %, a to aj z dôvodu vysokých cien energií či pohonných hmôt pre vojnový konflikt na Ukrajine,“ približuje dôvody vysokého deficitu štátu Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Zároveň konštatuje, že „inflácia je dnes výrazne vyššia vo východných regiónoch Európy než v západných štátoch. Slovenské domácnosti majú inú štruktúru spotreby než napríklad obyvatelia Nemecka či Francúzska. Slováci majú zo svojho mesačného rodinného rozpočtu vyššie výdavky na nákup základných potravín či zaplatenie energií, než sú bežné životné náklady ľudí žijúcich v štátoch západnej Európy“.

Negatívny vývoj vo verejných financiách je podľa analytikov kontrolného úradu zároveň zapríčinený tým, že poslanci Národnej rady SR dodatočne schválili legislatívne zmeny, ktoré neboli finančne kryté v už schválenom rozpočte pre rok 2023. „Parlament schválil rezervu vlády, ktorú môže kabinet použiť na krytie nových zákonných záväzkov štátu voči občanom či inštitúciám v sume 858 miliónov eur. Ostatné zmeny v sociálnej a dôchodkovej politike však so sebou priniesli mimoriadne výdavky a to až na úrovni jednej miliardy eur,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Podľa analytikov národnej autority pre externú kontrolu zahŕňali prijaté zmeny napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, ktorá so sebou prináša navýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne o 524 miliónov, rodičovský dôchodok, ktorý si vyžiada sumu 260 miliónov a zvýšenie daňového bonusu na dieťa zaťaží verejný rozpočet ďalšími 254 miliónmi eur. Pozitívom tohtoročnej finančnej bilancie je vyšší výber dane z pridanej hodnoty (+ 365 mil. eur za prvý polrok) a aj výrazne vyššie čerpanie európskej finančnej pomoci, keďže rok 2023 je posledným rokom, keď môže Slovensko aktívne využiť fondy z Programového obdobia 2014 – 2020. Úroveň čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov sa koncom leta dostala už na úroveň 77 %, avšak ešte stále ostáva dočerpať a následne aj transparentne zúčtovať 3,3 miliardy.

Rizikom pre udržateľné verejné financie je v tomto roku tiež horší výber sociálnych a zdravotných odvodov. Deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne je dlhodobo vykazované v starobnom poistení, ale tiež v nemocenskom poistení. Na výplatu dôchodkov potrebuje poisťovňa viac ako 4,4 miliardy a nemocenské dávky zaťažujú jej rozpočet viac ako pol miliardou eur. Len za prvých šesť mesiacov roka 2023 chýbalo v starobnom poistení 1,7 miliardy eur, pričom tento negatívny trend v rozpočte Sociálnej poisťovne riešila vláda transferom zo štátneho rozpočtu na úrovni 360 miliónov. Negatívny vývoj zaznamenali slovenskí kontrolóri aj u všetkých troch zdravotných poisťovní. „Vývoj rozpočtu nám ukazuje, že v prvom polroku sa dostala do negatívnych čísel každá zdravotná poisťovňa, pričom najväčšie riziká indikujeme pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde sa strata vyšplhala nad 100 miliónov,“ hovorí predseda NKÚ. Národní kontrolóri v rámci analytickej činnosti vyhodnocujú riziká, spojené s fungovaním zdravotných poisťovní a na základe nich pripravujú pre rok 2024 rozsiahlu kontrolu hospodárenia a nakladania s verejnými financiami v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V tejto súvislosti kontrolný úrad upozorňuje parlament na fakt, že je potrebné upraviť legislatívu tak, aby kontrolné inštitúcie mohli kedykoľvek auditovať efektívnosť a transparentnosť použitia verejných zdrojov, povinných odvodov, tečúcich do súkromných poisťovni alebo privátnych zdravotníckych zariadení.

Analytici NKÚ vo svojej správe o vývoji rozpočtového hospodárenia za prvých šesť mesiacov roka upriamujú pozornosť odbornej aj laickej verejnosti taktiež na stúpajúcu výšku hrubého dlhu, ktorý v závere roka môže prekročiť sumu 70 miliárd eur a dostane sa tak na úroveň necelých 58 % HDP. Tento negatívny trend aktivoval v máji t. r. dlhovú brzdu v najprísnejšom pásme s povinnosťou predložiť do zákonodarného zboru vyrovnaný rozpočet pre rok 2024. Túto povinnosť z krátkodobého hľadiska negujú parlamentné voľby, ale z dlhodobého hľadiska, v záujme konsolidácie verejných financií, bude nevyhnutné vykonať komplexnú analýzu opatrení pre nastavenie zdravého, udržateľného rozvoja slovenskej spoločnosti. „Ochrana dlhodobej udržateľnosti verejných financií je zapísaná nielen v ústave, ale je to krok, ktorým musí každá vláda garantovať občanom zodpovedný a udržateľný prístup k nakladaniu s verejnými zdrojmi, ktoré generujú samotní občania či podnikateľské subjekty. Dnes bez rozumnej konsolidácie zaťažujeme a ohrozujeme finančne rozvojové či sociálne spravodlivé fungovanie budúcich generácií,“ uzatvára Ľ. Andrassy.

Správa o vývoji rozpočtového hospodárenia SR za I. polrok 2023

Graf č. 1 – Vývoj deficitu verejnej správy