Budúcoročný návrh štátneho rozpočtu má ambíciu riešiť aktuálne krízy, chýba ale plán návratu k udržateľným financiám a výdavkové limity, upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy poslancov pri predkladaní stanoviska úradu k návrhu štátneho rozpočtu v pléne NR SR.
Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s príjmami vo výške 50,6 miliardy eur a výdavkami 58,5 miliardy eur, čím sa očakáva dlh až na úrovni 57,8 % z HDP. Tieto čísla ukazujú, že Slovensko bude vykazovať jeden z najvyšších deficitov verejných financií.
NKÚ v stanovisku pozitívne hodnotí financie vyčlenené na riešenie inflácie a podporu ekonomického rastu. Zároveň ale upozorňuje na veľké riziko nedočerpania fondov EÚ a nedofinancovania viacerých segmentov – zdravotníctva, školstva či strategických cieľov v oblasti životného prostredia. Vo vzťahu k samosprávam poukazujú kontrolóri aj na fakt, že štát nemá vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy.
Bratislava 1. júla 2022 – Hospodárenie Slovenska sa po prepade z roku 2020 spôsobenom pandémiou COVID-19 čiastočne zotavilo. Hrubý domáci produkt v roku 2021 vzrástol o 3 %. Ide však o druhý najpomalší rast spomedzi krajín Únie, horšie na tom bolo len Nemecko. V rámci projektu Prvá pomoc sa v minulom roku vyčerpalo 1,3 mld. eur, najviac na zamestnancov mikropodnikov. Investičné výdavky smerovali primárne do oblasti dopravy a obrany. Kritická situácia pretrváva pri čerpaní fondov Európskej únie. Rizikom je fakt, že v súčasnosti sa prelínajú aktivity súvisiace s dočerpaním takmer polovice z vyše 14 mld. eur už končiaceho programového obdobia s naštartovaním nového programového obdobia či projektmi naviazanými na Plán obnovy a odolnosti. Slovensko môže v nadchádzajúcich rokoch využiť takmer 20 miliárd.
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) zhodnotil hospodárenie Slovenska v stanovisku k Návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2021, ktoré v pléne Národnej rady SR prezentoval predseda úradu Ľubomír Andrassy. „Podľa predbežných výsledkov dosiahlo hospodárenie rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 deficit 6,2 % HDP. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal na takmer 61,3 mld. eur, čo predstavuje viac ako 63 % HDP. Dôvodom vyššieho dlhu bola aj potreba financovať vysoký očakávaný schodok štátneho rozpočtu, čo vyvolalo tlak na navýšenie likvidných aktív. Negatívom je doposiaľ neschválené sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby bola zabezpečená konzistentnosť pravidiel výdavkových limitov a dlhovej brzdy,“ uviedol šéf kontrolórov Ľ. Andrassy.
Výdavky na pandémiu boli predbežne vyčíslené na 3,4 mld. eur, pričom takmer polovica išla na finančnú podporu pre zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na udržanie zamestnanosti a viac ako štvrtina smerovala do zdravotníctva. Výdavky na prvú pomoc medziročne vzrástli takmer o tretinu, keďže v minulom roku došlo k zvýšeniu finančných príspevkov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aktuálne realizuje viaceré kontroly zamerané na koronadotácie, pri ktorých zhodnotí aj včasnosť a transparentnosť jednotlivých opatrení. V roku 2021 smerovalo až 60 % investičných výdavkov do oblastí dopravy a obrany. Naopak rezorty hospodárstva a životného prostredia nedokázali počas roka vyčerpať naplánované prostriedky na projekty z fondov EÚ. Kapitálové výdavky sa znížili, NKÚ preto konštatuje, že ich výška dlhodobo neprispieva k znižovaniu modernizačného dlhu. Rekonštrukcie, modernizácie a nákupy objektov sa preto opäť odsunú na ďalšie roky.
Novinkou rozpočtu roku 2021 bolo zaradenie časti investičných výdavkov do kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), nie do rozpočtov jednotlivých rezortov. Ide o tzv. nulový štartovací rozpočet, ktorého zmyslom je financovať iba najlepšie projekty z pohľadu hodnoty za peniaze. „V tejto súvislosti považujeme zaradenie niektorých investičných výdavkov rezortu dopravy, obrany či zdravotníctva do VPS za neopodstatnené.Napríklad v rezorte dopravy boli financie na už rozostavané úseky diaľnic a železníc presunuté do VPS zbytočne a predstavovali zvýšenú byrokratickú záťaž na rozpočtové opatrenia,“ povedal Ľ. Andrassy.
Analytici NKÚ identifikovali nedostatky aj pri programovom rozpočtovaní, keďže programová štruktúra v kapitole ministerstva práce nebola prispôsobená mimoriadnym okolnostiam počas pandémie. Pri kontrole programového rozpočtovania kapitoly rezortu zdravotníctva bolo zistené, že štát za svojich poistencov poslal do systému o takmer 141 mil. eur menej než plánoval, čo vzhľadom na významné podfinancovanie rezortu nemožno hodnotiť pozitívne. Nový spôsob financovania verejného zdravotného poistenia by mal reagovať na reálne potreby rezortu a znížiť prepojenie na ekonomický cyklus, čo sa vzhľadom na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení nedarí zrealizovať. Podľa dostupných medzinárodných ukazovateľov dosiahlo slovenské zdravotníctvo v roku 2021 veľmi slabé výsledky. „Ich nízku úroveň nemožno ospravedlniť pandémiou alebo inými externými vplyvmi, keďže tieto boli prítomné aj v iných krajinách. Jedným z problémov je aj chronické zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré je ovplyvnené nedostatočným pokrokom pri optimalizácii siete nemocníc, zavedení úhradového mechanizmu DRG a zefektívnení prevádzky nemocníc,“ objasnil šéf štátnych kontrolórov.
V rezorte školstva bolo rozpočtovaných 100 mil. eur na zvýšenie motivácie pedagogických zamestnancov a zvýšenie záujmu budúcich učiteľov pracovať v regionálnom školstve. Z toho len 31 % išlo na zvýšenie motivácie pedagogických zamestnancov. Na podporu záujmu budúcich učiteľov o prácu v regiónoch nešli dokonca žiadne prostriedky. Presmerovanie 69,1 mil. eur, ktoré boli určené na zvýšenie záujmu o učiteľskú profesiu, na iné účely, považujú analytici NKÚ za krok, ktorým sa štát vzďaľuje od cieľa zvýšiť kvalitu regionálneho školstva.
Čerpanie európskych fondov vnímajú národní kontrolóri ako problematické, keďže v programovom období 2014 až 2020 Slovensko vyčerpalo 49,7 %. Zostáva tak dočerpať polovicu zo 14,4 mld. eur. „Obzvlášť komplikovaná situácia je v rámci Operačný program Integrovaná infraštruktúra, kde bolo vyčerpaných len necelých 45 %. Za ostatný rok stúpla aj výška finančných opráv z titulu nezrovnalostí o takmer 100 mil. eur,“ priblížil predseda úradu s tým, že najvyššie nezrovnalosti dosahuje práve OP Integrovaná infraštruktúra a Integrovaný regionálny OP. „Vážnosť situácie umocňuje fakt, že v tomto roku stojíme pred naštartovaním Plánu obnovy a odolnosti. Zároveň sa spúšťa nové programové obdobie 2021 – 2027 s alokovanými takmer 13 mld. eur a 6,6 mld. eur z plánu obnovy. Slovensko tak dostáva ďalšiu neopakovateľnú príležitosť, využiť v nadchádzajúcich siedmich rokoch bezmála 20 miliárd z európskej kasy na udržateľný a strategický rozvoj spoločností i samotných regiónov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.
NKÚ chce však aktívne napomáhať čerpaniu eurofondov, a preto s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Úradom pre verejné obstarávanie podpísal memorandum pre lepšie a transparentnejšie eurofondy, ktoré by malo zlepšiť hospodárnosť čerpania európskych peňazí. Podrobnejšie dáta k čerpaniu eurofondov ako aj odporúčania pre zrýchlenie tohto procesu uvedie národná autorita pre oblasť externej kontroly po analýze pri príprave stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu na roky 2023 až 2025.
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.