Tok peňazí smerujúci do vedy, výskumu a vývoja je potrebné zefektívniť a zreformovať – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 10. júna 2022 – Vede a výskumu na Slovensku dlhodobo chýba efektívny systém financovania. Spôsob prideľovania prostriedkov na túto oblasť nesie znaky neobjektívnosti a netransparentnosti, čo vytvára priestor pre subjektívne hodnotenie a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) sa preto v rámci kontroly zameral na proces výberu projektov a prideľovanie finančných prostriedkov z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) i Vedeckej grantovej agentúry (VEGA). Národní kontrolóri zároveň preverovali vnútorný kontrolný systém v oblasti vedy a výskumu. Kontrolované bolo obdobie rokov 2018 až 2020. Kontrolný úrad ministerstvu školstva odporúča vypracovať reformný model pre obidve agentúry tak, aby zefektívnil riadenie systému financovania do oblastí vedy, výskumu, vývoja a inovácií.

Infografika - výskum a vývoj

Výskum, vývoj a inovácie majú zásadné postavenie pri budovaní vedomostnej spoločnosti. Predpokladom pre ich efektívne a konkurencieschopné fungovanie je ich dostatočné financovanie, s čím však na Slovensku naďalej zápasíme. APVV v kontrolovanom období poskytla na riešenie projektov viac ako 116 miliónov eur, VEGA viac ako 34 miliónov eur. NKÚ v projektoch kontroloval súlad so všeobecne záväznými predpismi, pričom pri agentúre VEGA v tomto kontexte zistil až vyše 13-percentnú chybovosť. Najčastejšie sa nedostatky týkali porušení zákona o cestovných náhradách, nedodržania pravidiel pri záverečných správach, ale tiež čerpania bežných dotácií na kapitálové výdavky. Pri oboch agentúrach kontrolóri identifikovali netransparentné postupy v riadení prideľovania finančných prostriedkov na projekty zamerané na vedu a výskum. Vnútorný kontrolný systém bol pritom v oboch agentúrach neefektívny a v prípade VEGA až neúčinný. NKÚ tiež upozorňuje na fakt, že v rámci oboch agentúr neexistoval informačný systém na sledovanie duplicity projektov. Tento nedostatok by mal v budúcnosti odstrániť informačný systém zabezpečený Úradom vlády SR, ktorý umožní zjednotiť a zrýchliť proces pri posudzovaní a hodnotení projektov, čo požaduje Plán obnovy a odolnosti SR.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja

NKÚ počas kontroly zistil, že aktuálne nastavený systém hodnotenia projektov umožňuje odborovej rade Agentúry projekt preradiť bez obmedzenia do inej skupiny ako tej, ktorá je výsledkom hodnotenia posudzovateľov projektu. „Vytvára sa tak priestor pre subjektívne rozhodovanie odborovej rady o prideľovaní finančných prostriedkov na projekty vedy a výskumu. Systém teda nie je zárukou objektívnosti a transparentnosti prideľovania prostriedkov na projekty vedy a výskumu,“ vysvetlil nový predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolóri zároveň upozorňujú na výrazný subjektivizmus pri podmienkach a postupoch posudzovania žiadostí, ktoré sa zásadne odkláňajú od zákonných kritérií. Tieto prvky subjektívnosti je potrebné minimalizovať.

Kontrola tiež odhalila riziko nezabezpečenia efektívneho a účinného riadenia, keďže žiadny riaditeľ vymenovaný od roku 2014 do júna 2021 nezotrval vo funkcii celé štvorročné funkčné obdobie, najdlhšie vedenie trvalo 22 mesiacov. NKÚ upozorňuje na nedostatočné personálne kapacity vnútornej kontroly v Agentúre, aj vzhľadom na pomerne veľký objem finančných prostriedkov. Z prevereného objemu finančných prostriedkov kontrolóri APVV zistili porušenie finančnej disciplíny až pri takmer polovici. Vzhľadom na narastajúci objem poskytovaných peňazí na projekty je potrebné posilniť rady vnútorných kontrolórov.

Infografika - financovanie výskumu a vývoja

Vedecká grantová agentúra

Rezort školstva v snahe presunúť agendu VEGA pod APVV personálne zoštíhlil VEGA, avšak bez analýzy a potvrdenej potreby efektívnosti a opodstatnenosti tejto zmeny, čím sa samotné fungovanie agentúry VEGA dostalo do kritického stavu. Zmeny s potenciálnym rizikom sa objavujú aj v procese hodnotenia projektov. Kým do marca 2021 vedúci projektu zodpovedal za zaradenie návrhu projektu do príslušnej komisie podľa špecializácie odboru, od tohto termínu návrhy projektov posudzujú samotné komisie a tie následne rozhodujú, či projekt prijmú alebo preradia. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú na fakt, že zmeny pravidiel VEGA môžu spustiť vlnu sťažností a podnetov súvisiacich s preraďovaním projektov do iných komisií.

Pri niektorých projektoch vzniká nejednoznačnosť v preraďovaní, ktorá spôsobuje, že ani nová navrhnutá komisia nesúhlasí s preradením, keďže sa domnieva, že projekt nepatrí do jej pôsobnosti. Navyše s tým nemusí súhlasiť ani vedúci projektu, čo následne vedie k vyradeniu žiadosti už v prvom kole hodnotenia. Takto nastavený mechanizmus porušuje pravidlá transparentnosti hodnotenia projektov tým, že vytvára priestor pre nespravodlivé vyradenie žiadosti už v prvom kole. K vyradeniu žiadosti by mohlo dôjsť aj cielene. Audit NKÚ preverením vnútorného kontrolného mechanizmu hodnotenia projektov odhalil nefunkčnosť tohto systému. Odbor kontroly na rezorte školstva totiž v kontrolovanom období vo VEGA nezrealizoval žiadne finančné kontroly na mieste.

Česi si s politikou výskumu a vývoja poradili

Národná autorita pre externú kontrolu dlhodobo poukazuje na chýbajúcu štátnu vednú politiku a potrebu zmapovať výskumnú infraštruktúru. SR nevykonáva žiadnu aktivitu zameranú na reformu financovania vedy a výskumu. Napríklad česká Rada pro výzkum, vývoj a inovace ČR už pripravuje Národnú politiku výskumu a vývoja v spolupráci s relevantnými rezortmi a taktiež kontrolu jej realizácie.

 

* * * * *

V roku 2020 vynaložilo Slovensko na vedu len 0,92 % HDP (počas ostatných 8 rokov okolo 0,8 %), pričom priemer Európskej únie bol 2,32 % HDP. Pre porovnanie, Česká republika v ostatných rokoch dosiahla nárast výdavkov na túto oblasť, ktorý sa v roku 2020 ustálil na 2 % HDP. Cieľom stratégie EÚ je pritom objem vo výške 3 % HDP. Slovensko sa počtom vyprodukovaných vedeckých výstupov v podobe publikácií a patentov radí na 21. miesto v rámci EÚ27.

V kontrolovanom období ministerstvo školstva v rámci VEGA zaregistrovalo 2 444 žiadostí s celkovou požadovanou sumou podpory 133,3 milióna eur. Z nich bolo podporených 1 131 žiadostí v celkovej sume 10,2 milióna eur. Podľa odborov vedy a techniky mali 27,76% zastúpenie spoločenské vedy a 22,52% technické vedy. Najmenej boli zastúpené projekty v odbore pôdohospodárske vedy, a to v objeme 9,28 %. APVV vyhlásila výzvy, v rámci ktorých bolo počas kontrolovaných rokov zaregistrovaných 2 385 žiadostí (730 podporených) s požadovanou sumou podpory 447,3 milióna eur. Najvyššie zastúpenie mali podľa odborov vedy a techniky technické vedy (31,87 %) a prírodné vedy 21,26 %. Najmenší počet mali projekty v odbore humanitné vedy, a to 5,53 %. 

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Prideľovanie finančných prostriedkov
na projekty výskum a vývoj (pdf, 656 kB)

 

 

 

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zjednotenie platieb daní, cla a poistného zvýši transparentnosť a príjmy štátu – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 14. apríla 2022 – Ďalšie zmenšovanie daňovej medzery, zvýšenie transparentnosti a zníženie nákladov na finančnú správu mal priniesť program zjednotenia výberu daní, poistného a cla. Narazil však na nedostatočnú politickú podporu a problémom boli aj vzájomná komunikácia zúčastnených strán či spôsoby rozpočtovania a plánovania.  Potvrdil to Najvyšší kontrolný úrad SR po preverení aktuálneho stavu viac ako desaťročného programu UNITAS. Napriek deklaráciám vo všetkých vládnych programových vyhláseniach od roku 2006, zainteresovaní po preinvestovaní 184 mil. eur splnili len štvrtinu zo stanovených cieľov. Strategické dokumenty tohto programu sú zastarané a nereflektujú aktuálne smerovanie eGovernmentu. Slovensko má tak aj naďalej jednu z najdrahších finančných správ v rámci OECD (graf 1). Na splnenie si daňových povinností potrebuje platiteľ 192 hodín ročne.

 

Zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov v oblasti daňovej a colnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších orgánov verejnej správy sa malo realizovať v dvoch základných fázach programu UNITAS I. a UNITAS II. (obr. 1).  Aj keď sa jednotlivé zámery a ciele v priebehu času menili, hlavný cieľ – zjednotenie výberu – sa nezmenil, avšak dodnes nebol dosiahnutý. K zjednoteniu a zjednodušeniu výberu daní, cla a poistných odvodov zatiaľ nedošlo. Implementáciu programu UNITAS vníma NKÚ v troch základných krokoch: príprava (od r. 2005), implementácia (od 2012) a hibernácia (od 2015). Vláda dostala za celé obdobie fungovania programu len dve situačné správy, napriek tomu, že mali byť predkladané každý polrok.

Aktuálny stav

Nadväzne na dve predchádzajúce kontroly národnej autority pre oblasť externej kontroly, s odstupom 5 rokov kontroloval úrad v minulom roku reálny stav UNITAS-u za roky 2015 až 2020 na rezorte financií, ktorý program riadi. Kontrolóri zistili, že pôvodné zámery a ciele sa podarilo naplniť na necelých 25 %. Nefunguje jednotná registrácia, zjednotenie výberu, ani jedno kontaktné miesto pre komunikáciu, ktorým malo byť Finančné riaditeľstvo. Nebolo spustené spoločné ročné zúčtovanie dane a poistného. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení síce bolo legislatívne zadefinované, ale nedostalo sa do praktickej realizácie a následne bolo v marci 2022 novelou zákona zrušené.

Pri hodnotení stavu zavádzania programu UNITAS, kontrolný úrad uplatnil princípy Svetovej banky. Systémom semaforu (tabuľka 1) poukázal na oneskorené plnenie cieľov, nedodržiavanie harmonogramu, predčasné prijímanie legislatívnych zmien (napr. nerealizované ročné zúčtovanie v sociálnom poistení) či nedostatočné riadenie výkonnosti. Za príklad, keď strategické plánovanie programu UNITAS narazilo na ambiciózne ciele, možno považovať pád informačného systému v roku 2012.

Problematické bolo aj rozpočtovanie UNITAS-u, ktorého rozpočet bol samostatnou položkou programového rozpočtovania. Napriek tomu došlo v návrhoch štátneho rozpočtu k dlhodobému podhodnocovaniu plánovaných výdavkov. Financovanie bolo riešené najmä mimoriadnymi presunmi, zvlášť v obdobiach tzv. nulového rozpočtu v rokoch 2013 – 2019. Celkovo bolo na program schválených 41 miliónov eur, pričom zvyšných 77 % výdavkov bolo krytých vďaka rozpočtovým opatreniam. Spolu s nedostatočnou komunikáciou preto patrí finančné zabezpečenie jeho implementácie k najslabším stránkam celého programu.

Medzinárodné porovnanie záťaže a prínosov

Náklady na správu príjmov na Slovensku klesli z 2,41 % výberu v roku 2007 na 2,15 % v roku 2019. Pri porovnaní podielu nákladov finančnej správy k celkovému výberu daní v rámci OECD patrí Slovensku prvé miesto (graf č. 1) ako krajine s najvyššími nákladmi na správu štátnych príjmov na svete. Obdobnú štruktúru agendy ako Slovensko majú finančné správy v Belgicku, Portugalsku, ktoré sú zaradené v prvej päťke, ale aj v Rakúsku či Španielsku, ktoré patria k najlacnejším správcom.

Prínos realizovaných krokov programu UNITAS možno potvrdiť aj zlepšením pozície Slovenska v rámci celosvetového Indexu Paying taxes. Ako súčasť indexu Svetovej banky Doing Business hodnotí 175 krajín. Kým v roku 2007 bolo Slovensko na 113. mieste, keď na splnenie daňových povinností bolo potrebných 344 hodín ročne a 30 platieb, v roku 2019 sa s ôsmimi platbami a 192 hodinami ročne posunulo na 48. miesto. Popri znížení byrokracie, úsporách času a zlepšení podnikateľského prostredia, má táto reforma potenciál priniesť rádovo niekoľko stoviek miliónov eur.

 

Prílohy

Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007

Zdroj: OECD, spracovanie NKÚ

 

Obrázok č. 1:

Schéma UNITAS

Zdroj: Modifikovaný postup implementácie v programe UNITAS, schválený RV UNITAS II. na MF SR dňa 19. 8. 2014

 

História

Možnosť využitia jedinej inštitúcie na výber daní aj sociálneho poistenia bola otvorená na rokovaní vlády pri dôchodkovej reforme už v roku 2005. Po období príprav analýz návrhov a strategických materiálov, vrátane Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému z roku 2011, vzniklo Finančné riaditeľstvo SR ako spoločná inštitúcia pre dane a clá. Organizačné zmeny boli sprevádzané kolapsom novozavedeného informačného systému a návratom k pôvodnému, čomu sa venovala pri prvej kontrole aj najvyššia kontrolná autorita Slovenska. V roku 2013 vykonala Kontrolu zabezpečenia efektívnosti a účinnosti stavu realizácie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS k 31.12.2012. Druhú kontrolu realizoval úrad v roku 2015, keď vo finančnej správe prebiehali procesno-organizačné zmeny a zavádzanie Informačného systému finančnej správy. Ten pozostával zo Správy daní (ISFS-SD) za 76 miliónov eur a Centrálneho elektronického priečinka za 55 mil. eur (CEP), financovaných z eurofondového programu OPIS. Súbežne s implementáciou prvej fázy – UNITAS I, zameranej na daňovú a colnú správu, vtedy začala aj príprava pripojenia sociálnych odvodov v rámci fázy UNITAS II.

 

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 – 2015 a 2016 – 2020

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 - 2015 a 2016 - 2020

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pri správe štátnych pozemkov je potrebné konať transparentne a vo verejnom záujme – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 15. marec 2022 – Zmluvy na predaj či prenájom pozemkov boli v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) pripravované nedôsledne a nesystematicky. Kým niektoré boli podpísané do dvoch mesiacov od podania žiadosti, iné až o sedem rokov, čo naznačuje možnosti korupčného správania. Viacerým externým advokátskym kanceláriám vyplatil milióny eur v rozpore s právnymi predpismi. SPF mal množstvo nedostatkov v evidencii pozemkov štátu a nezistených vlastníkov, ktoré spravuje. Najvyšší kontrolný orgán Rada fondu, ani iné kontrolné mechanizmy neplnili svoju úlohu dostatočne. Aj tieto zistenia kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu SR bude dnes na zasadnutí parlamentnému výboru pre financie a rozpočet prezentovať podpredseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Podľa NKÚ  je dôležité pokračovať v systematických pozemkových úpravách, kde by mal zohrávať aktívnu úlohu taktiež SPF. Výsledky kontroly zaslal kontrolný úrad orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov, hlavne zo zanedbania povinností pri správe cudzieho majetku.

 

Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou, ktorá vo verejnom záujme spravuje poľnohospodárske pozemky a podiely vo vlastníctve štátu, zároveň má efektívne nakladať s nehnuteľnosťami neznámych vlastníkov. Kontrolóri NKÚ sa na základe požiadavky Národnej rady SR z mája 2020 komplexne pozreli na fungovanie fondu, na jeho hospodárenie s majetkom štátu, ako aj na nastavenie vnútorného kontrolného systému za obdobie rokov 2014 – 2020. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje, že pozemkový fond hospodári s verejnými prostriedkami a je preto povinný vo svojej činnosti zachovávať princípy hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Kontrolóri však zistili množstvo nedostatkov v organizácii činnosti fondu a nastavení jeho vnútorných kontrolných mechanizmov, taktiež pri verejnom obstarávaní či nakladaní s majetkom. Pozemkový fond hospodáril v ostatných rokoch so ziskom, pričom podstatnú časť príjmov získal z predaja a prenájmu pôdy.

V roku 2020 fond spravoval pozemky o výmere 680-tisíc hektárov, z toho 37 % tvorili pozemky vo vlastníctve štátu, ostatné nemali známych vlastníkov. Kontrolóri v rámci auditu identifikovali významné riziko neúplného a nepresného vykazovania výmery pozemkov, a tým aj ich skutočnej hodnoty v účtovníctve. Závažným zistením je fakt, že fond nevedie vlastnú evidenciu pozemkov, ale vychádza len z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Vzťah SPF k pozemkom nie je v katastri vždy riadne zaevidovaný, sú v ňom významné nezrovnalosti a to hlavne pri zápisoch neznámych či nezistených vlastníkov. Kontrolou boli zistené prípady predaja pozemkov, keď žiadateľ kupoval pôdu za účelom zriadenia ovocného sadu, hoci aj z ortofotomapy bolo zrejmé, že v susedstve prebiehala intenzívna výstavba a je teda predpoklad, že tieto pozemky budú využité ako stavebné.

Nájom a predaj pozemkov

„Kontrola odhalila riziko netransparentného konania pri vybavovaní žiadostí o nájom pozemkov, v niektorých prípadoch je možné hovoriť o podozrení na uprednostňovanie žiadateľov, čo je vážny signál existencie korupčného prostredia v rámci pozemkového fondu,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Kontrolou boli zistené výrazné rozdiely v dĺžke trvania procesu od doručenia žiadosti žiadateľom po podpis nájomnej zmluvy štatutármi fondu. Kým niektoré nájomné zmluvy boli uzatvorené už do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, iné až po šiestich či siedmich rokoch (viď graf). Organizačné zmeny vykonané v prvom polroku 2021 boli urobené bez procesného auditu, analýzy, vďaka ktorej by boli nastavené nové procesy pre jasné a transparentné rozhodovanie o nakladaní s pozemkami. Podľa názoru kontrolórov by účinným riešením mohla byť tiež decentralizácia niektorých odborných činností. Napríklad podpisovanie niektorých právnych aktov by prešlo na nižšie organizačné útvary napr. regionálne pracoviská. 

Nedostatky v nájomných zmluvách poukazujú na skutočnosť, že zamestnanci fondu nie vždy venovali dostatočnú pozornosť pri príprave a kontrole zmlúv. Fond v niektorých prípadoch nedisponoval základnými informáciami o užívateľoch pozemkov, ktoré má v správe. Spoliehal sa len na to, že budúci nájomca uhradí nájomné z titulu bezdôvodného obohatenia spätne aj za viac ako dva roky, čo je podľa zákona premlčané. SPF zároveň nedostatočne kontroloval dodržiavanie podmienok nájmu a nevyužíval možnosti zmluvnej pokuty či odstúpenia od zmluvy v prípade jej závažného porušenia. Národní kontrolóri odporúčajú rezortu pôdohospodárstva, aby nastavil existujúce informačné systémy tak, aby pozemkový fond i Pôdohospodárska platobná agentúra mohli bez akýchkoľvek prekážok zdieľať informácie o nájomcoch pozemkov či o poberateľoch rôznych finančných dotácií.

Pri kontrole zmlúv na predaj pozemkov kontrolóri narazili na benevolentný prístup pri stanovení ceny. Navrhnutá cena bola zo strany žiadateľa často namietaná a fond ju bez vecných argumentov prehodnocoval. Výsledkom boli výrazne nižšie ceny ako u porovnateľných pozemkov predávaných v danom čase i lokalite. Na kontrolórmi preverovanej vzorke predstavoval tento rozdiel bezmála 2,5 mil. eur. „Pozemkový fond by mal pri predaji či prenájme pôdy obhajovať v prvom rade verejný záujem, záujem štátu i regiónu,“ pripomína podpredseda NKÚ a dodáva: „Pôda nie je bežná komodita, ktorú vieme produkovať v neustále väčšej kvantite. Je súčasne zdrojom obživy, kvalitného životného priestoru, ale aj kultúry a tradícií. Pôda je bezpochyby vzácne aktívum celej spoločnosti a preto si zaslúži osobitnú pozornosť i ochranu.“ SPF musí štátnu pôdu nielen efektívne a transparentne spravovať, mal by zároveň aktívne konať pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov či pri riešení reštitučných nárokov. Fond stále evidoval viac ako 8-tisíc reštitučných prípadov.

Právne služby

Závažné nedostatky zistili kontrolóri v oblasti využívania externých právnych služieb, kde boli identifikované viaceré porušenia právnych predpisov. Agendu sporových konaní malo na starosti 25 zamestnancov fondu, no jeho riaditeľ mal právo rozhodnúť o splnomocnení externého advokáta na mimoriadne prípady. SPF často menil právnych zástupcov v prebiehajúcich súdnych sporoch, čo spôsobilo nehospodárne a neefektívne míňanie finančných prostriedkov. Za sedem rokov SPF zaplatil advokátskym kanceláriám celkovo viac ako 7 mil., z toho len jednej boli vyplatené viac ako 3 mil. eur. Viaceré odmeny boli podľa názoru kontrolórov vyplatené v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Pozemkový fond si napríklad v roku 2014 vybral pre zastupovanie v odvolacom konaní pred ústavným súdom v kauze Slánske lesy externú advokátsku kanceláriu. Urobil tak napriek tomu, že v dovtedajších konaniach na nižších stupňoch súdov štát zastupoval iný advokát, ktorý poznal skutkový stav a bol v konaniach úspešný. Noví advokáti vypracovali 7-stranové stanovisko a dostali za to odmenu 1,8 mil. eur. Inej advokátke zaplatil fond na základe dohody o urovnaní viac ako 2 mil. eur, pričom v samotnej dohode nie je uvedené, aký rozpor či pochybnosť v právach oboch strán sa urovnáva, čo je podstatnou náležitosťou dohody podľa občianskeho zákonníka.

Rada fondu

Rada fondu je najvyšším kontrolným orgánom SPF. Má trinásť členov volených parlamentom na trojročné obdobie. V rokoch 2014 – 2020 zasadala 76-krát a bolo jej predložených takmer 17-tisíc právnych aktov na posúdenie. Je takmer nereálne, že by členovia Rady boli schopní hlbšie posúdiť obsah všetkých predkladaných dokumentov a preto je možné jej činnosť považovať za vysoko formálnu. Kontrolný úrad vníma kriticky tiež fakt, že „Rada nevykonala žiadnu kontrolu zameranú na hospodárenie s financiami, nepreverila zásadné rozhodnutia vedenia fondu“, približuje zistenia kontrolórov ich podpredseda Ľ. Andrassy. Zaujímavosťou je tiež zistenie, že gestorský poľnohospodársky výbor slovenského parlamentu sa aktívne nezaujímal o činnosť fondu a za ostatných šesť rokoch ani raz neprerokoval komplexnú hodnotiacu správu o činnosti Rady SPF.

Meškajúce pozemkové úpravy brzdia rozvoj vidieka

Právna úprava pozemkového vlastníctva, vrátene postavenia a činnosti SPF je neprehľadná, roztrieštená a nesystematická. Oblasť pozemkového práva bezpochyby potrebuje reformu, ktorá jednoznačne zadefinuje pravidlá pre reguláciu trhu s pôdou a zabráni nadmerným cenovým špekuláciám a koncentrácii vlastníctva pôdy. Monopolizácia vlastníctva pôdy a úbytok malého farmárstva prináša škody pre rozvoj lokálnych ekonomík a komunít, pre potravinovú bezpečnosť a kvalitu potravín, pre ekológiu a klímu v dôsledku spriemyselnenia výroby potravín, ale aj ďalekých transportov potravinových produktov. Z týchto dôvodov zaznieva aj v európskej odbornej diskusii čoraz viac hlasov, volajúcich po vytvorení priestoru pre národné štáty, aby tieto mohli lepšie regulovať svoje trhy s pôdou v súlade s dlhodobo udržateľnými stratégiami.

Zistenia kontrolóri zaslali aj orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu podozrenia na možné spáchanie viacerých trestných činov. Správu o výsledkoch kontroly prerokujú aj parlamentné výbory pre financie a pre pôdohospodárstvo, ktorým kontrolóri odporúčajú iniciovať komplexnú zmenu právnej úpravy v oblasti pozemkového práva.

 

náhľad správy

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie, správa a nakladanie s majetkom v Slovenskom pozemkovom fonde (pdf, 1,6 MB)

 

 

 

Príloha

Graf: Priemerná doba trvania procesu uzatvorenia nájomnej zmluvy

graf Priemerná doba trvania procesu uzatvorenia nájomnej zmluvy

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nefunkčný systém vnútornej kontroly znamená vážne riziko pre každú obec – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 25. februára 2022 – Malé samosprávy, obce do 500 obyvateľov sa boria s finančným, ale aj personálnym poddimenzovaním a napriek pozitívnym výnimkám mnohé pri dodržiavaní zákonov zlyhávajú. Značné problémy im robí už samotné rozpočtové hospodárenie v praktickom živote obce. Často dochádza k porušeniu finančnej disciplíny, kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) opakovane odhaľujú nedostatky v účtovníctve, pri nakladaní s majetkom či pri verejnom obstarávaní. Nedostatky boli tiež identifikované pri využívaní inštitútu osobitného zreteľa. Problémy sa na seba nabaľujú a vytvárajú živnú pôdu pre vznik ďalších pochybení. Mnohým z nich sa dá predísť účinnou vnútornou kontrolou, ktorá však pri malých samosprávach výrazne pokrivkáva.

NKÚ svojimi kontrolami pravidelne upozorňuje na fakt, že vnútorný kontrolný systém je často len formálny a odporúčania viac než 1500 hlavných kontrolórov obcí neprinášajú očakávaný efekt. Úrad preto rezortom financií a vnútra, ako garantom zákonov upravujúcich činnosť samosprávy, odporúča zaoberať sa zisteniami a podnetmi kontrolórov a zároveň hľadať spôsoby ich riešenia. Zároveň apeluje na zavedenie komplexnej reformy samosprávy, bez ktorej mnohé problémy, na ktoré národná autorita pre oblasť externej kontroly poukazuje, ostanú neriešené alebo riešené len čiastočne.

infografika - samosprávy

Kontrolný úrad dostáva ročne stovky podnetov na preverenie hospodárenia obcí a miest. Veľká časť z nich bola minulý rok zameraná na malé obce, ktoré sa často stretávajú s problémom samotného zabezpečenia úloh samospráv. Úrad sa v kontrole zameral na 7 obcí a 2 mestá. Zistenia kontrolórov pri hospodárení malých obcí, samospráv do 500 obyvateľov, poukazujú na problémy zvládnuť rozpočtové pravidlá aj hospodárenie. Často dochádza k porušovaniu finančnej disciplíny, k nedostatkom v účtovníctve, k nesprávnemu vykazovaniu údajov v rozpočte a záverečnom účte, taktiež k nedodržiavaniu infozákona. Obce postupujú chybne pri nakladaní s majetkom a pri obstarávaní, zmluvy mnohokrát nedostatočne chránia záujmy miestnej samosprávy. Všetky identifikované riziká sa v konečnom dôsledku premietajú do realizácie služieb poskytovaných obcou svojim občanom.

„Podstatné je uvedomiť si, že celý súbor nedostatkov vznikajúcich hlavne pri spravovaní malých obcí stojí a padá na nefunkčnom systéme vnútornej kontroly. Keby vnútorné kontrolné mechanizmy fungovali správne, miestni kontrolóri by aktívne pracovali s rizikovými analýzami, významná časť problémov a chýb v konaní samospráv by sa dala podchytiť a eliminovať už v zárodku,“ približuje pohľad národných kontrolórov ich podpredseda Ľubomír Andrassy. Menšie samosprávy dlhodobo doplácajú tiež na nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Bez nich sa pritom nedajú v praxi uplatňovať zložité rozpočtové pravidlá, nedá sa reagovať na výzvy ohľadom transparentného nakladania s verejným majetkom a nie sú schopné poskytnúť služby súvisiace s realizáciou každodenných kompetencií obce voči jej obyvateľom,“ hovorí Ľ. Andrassy. Z pohľadu národnej autority by preto systémovým riešením mohlo byť vytváranie rozpočtovo-účtovných centier či spoločných úradovní pre výkon samosprávnych funkcií v rámci väčšieho územného celku.  

Slovensko pozná svetlé aj odstrašujúce príklady hospodárenia obcí

Príkladom, ako to vyzerá, keď ex-starosta a následne aj jeho manželka ako súčasná starostka uprednostnia osobný záujem pred verejným, je obec Turá. Už audit kontrolného úradu z roku 2017 poukázal na vážne problémy v hospodárení obce, v ktorej bola zavedená nútená správa. Nedostatky pretrvávajú dodnes a ponechanie nútenej správy považujú kontrolóri za opodstatnené. Obec si napríklad nenárokovala pohľadávku voči bývalému starostovi vo výške 6 500 eur. Dokonca ju z majetku obce vyradila a nevymáhala ani pohľadávku za spôsobenú škodu bývalým starostom vo výške viac ako 36-tisíc eur. Je zrejmé, že zo strany starostky tak došlo k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným. Kontrola tiež odhalila systémový problém procesu preberania funkcie starostu, ktorý nie je na Slovensku legislatívne upravený. NKÚ preto ministerstvu vnútra odporúča zakotviť povinnosť a spôsob odovzdania kompletnej dokumentácie o hospodárení a majetku obce odchádzajúcim starostom. Tento problém môže byť aktuálny už tento rok po voľbách do samosprávnych orgánov.

Svetlou výnimkou spomedzi kontrolovaných obcí boli Kecerovce, v ktorej viac ako 80 % obyvateľov tvorí marginalizovaná komunita, ktorá je dôkazom, že je možné hospodáriť v súlade so zákonom a v prospech obyvateľov obce. Obec dodržiavala rozpočtové pravidlá a pri schvaľovaní a realizácii investícií postupovala správne. Pozitívne možno zhodnotiť aj odpredaj obecných pozemkov miestnym obyvateľom za účelom svojpomocnej výstavby murovaných domov.

Je nemožné udeliť obci sankciu za porušenie finančnej disciplíny

Legislatívnou zmenou by podľa kontrolórov malo prejsť aj porušenie finančnej disciplíny v samospráve (prípad kontrolovaných obcí Andovce, Hrabské, Rankovce). Ak ho aj kontrola v prípade vlastných zdrojov zistí, ministerstvo financií ani iný orgán nemá ako obci udeliť sankciu. Zostáva možnosť, aby ju udelila samospráva sama a uhradila ju z vlastného rozpočtu, čím účel sankcie stráca zmysel. Chýba výchovný efekt, ktorý by samospráva mala pocítiť. NKÚ navrhol rezortu financií, aby sa zaoberal problematikou porušovania finančnej disciplíny, ako aj prevodu majetku samosprávy z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Obce spravidla ani nezdôvodňujú predaj pôdy či budov pod cenu, čomu nepredchádza ani dôsledná analýza jej možných budúcich potrieb. To bol aj prípad kontrolovanej obce Andovce.

Obec Bertotovce zase zápasí s rozpočtovým hospodárením. Samospráva skresľovala údaje o skutočnom plnení rozpočtu. Zároveň nesprávne vyčíslila výsledok rozpočtového hospodárenia a jeho vysporiadania v záverečnom účte. Svoju zlú situáciu vyriešila postúpením záväzkov na súkromnú firmu. Zaťažila tak rozpočet obce vysokými splátkami z prijatých návratných finančných zdrojov. Len na úrokoch zo zmlúv o postúpení záväzkov obce zaplatí takmer 148-tisíc eur. Tieto skutočnosti môžu mať vplyv na rozvojové a investičné aktivity obce, ako aj na možnosť čerpania eurofondov. Existuje tiež riziko, že jej ministerstvo financií uloží pokutu za prekročenie dlhu. Ešte v roku 2008 pritom za výrub drevín získala takmer 2 milióny eur, v priebehu 9 rokov sa však dostala do platobnej neschopnosti.

Nedostatky s rozpočtovým hospodárením sa nevyhli ani obci Horná Streda. Fakturovanú sumu zaplatila bez preukázania dodaných služieb a nemala prehľad o štruktúre finančných prostriedkov uložených na svojich bankových účtoch. Prenájmom priestorov bez zmluvného základu sa obec vystavila riziku zneužitia, či znehodnotenia svojho majetku a predovšetkým riziku možných budúcich sporov s nájomcami. Kontrola odhalila netransparentnosť pri vyúčtovaní služieb spojených s bývaním a prenájmom nebytových priestorov, ktorá viedla k vzniku sporov v obci.

 

_________________

NKÚ je od roku 2006 oprávnený skontrolovať činnosť samospráv, ako využívajú finančné prostriedky a majetky pri plnení originálnych a prenesených kompetencií. V uplynulom roku úrad vykonal 15 kontrol samosprávnych orgánov a organizácií. Zmyslom takýchto kontrol nie je preveriť len dodržiavanie platnej legislatívy, to má v prvom rade zabezpečiť vnútorný kontrolný systém. Podstatné je, aby finančné, materiálne a ľudské zdroje samosprávy využívali na svoj rozvoj a na potreby občanov efektívne, hospodárne, účelne a účinne.

 

náhľad správy

 

Súhrnná správa o kontrole NKÚ SR v samospráve (pdf; 1,1 MB)

 

 

 

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ďalší rozvoj zoologických záhrad je možný len s využitím viaczdrojového financovania – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 18. február  2022 – Slovenské zoologické záhrady, ktoré ročne navštívi milión ľudí, majú výrazne obmedzené zdroje financovania a tým aj minimalizované možnosti rozvoja. Štyri verejné zoologické záhrady plnia dôležité poslanie nielen pri vzdelávaní a ochrane prírody, ale zabezpečujú tiež odborné činnosti, chov ohrozených druhov zvierat a sú súčasťou strategického odvetvia – cestovného ruchu. Okrem štátnej ZOO Bojnice sú ďalšie tri mestské v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi financované len z príspevkov samospráv. Napriek mnohonásobne vyššej návštevnosti, sú ich rozpočty len zlomkom v porovnaní s miliónovými verejnými dotáciami podporujúcimi futbalové i hokejové kluby. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly vyzýva na zmenu systému ich financovania, ktoré musí byť viaczdrojové. Slovenské ZOO by mali mať možnosť získavať dotácie od štátu či VÚC, ako aj právo čerpať zdroje z eurofondov.

infografika - ZOO 1

Poslaním moderných zoologických záhrad je okrem odbornej starostlivosti o chov ohrozených druhov a vedecko-výskumnej práce aj vzdelávanie a rozvíjanie vzťahov človeka s prírodou. Zároveň poskytujú priestor pre oddych a relax v príjemnom prírodnom prostredí, čo počas pandémie bolo jednou z mála dostupných foriem kultúrneho vyžitia. ZOO tiež predstavujú dôležitý prvok cestovného ruchu, pretože záujem verejnosti už dávno presiahol hranice mesta či regiónu, dokonca aj hranice štátu.

Význam zoologických záhrad stúpa v súčasnosti aj vďaka výzvam, ktoré prináša so sebou zmena klímy. Ich interaktívne vzdelávacie a zážitkové programy ovplyvňujú správanie ľudí a učia ich vzťahu k prírode, ochrane životného prostredia a biodiverzity. „Zoologické záhrady už dávno prekročili hranice miestnej komunity a svojho monotematického poslania. Svojimi aktivitami a zapojením sa do medzinárodných projektov záchrany ohrozených druhov zvierat rastie ich celospoločenský význam. Vďaka pútavým edukačným projektom sa otvárajú širokej verejnosti a šíria dobré meno nielen ich zriaďovateľa – samosprávy, ale bezpochyby prispievajú k pozitívnej prezentácii celého Slovenska,“ vysvetľuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly sa v priebehu minulého roku pozrela na slovenské zoologické záhrady – okrem národnej v Bojniciach taktiež na ZOO v Bratislave, Košiciach a v Spišskej Novej Vsi. Majetok miest a štátu, s ktorým tieto štyri inštitúcie hospodária, predstavuje 110 mil. eur. Kontrolóri preverili ako manažment zoologických záhrad hospodári s financiami, ako sa mu darí napĺňať schválené strategické dokumenty s dôrazom na zhodnocovanie a modernizáciu verejného majetku.  

Verejné ZOO navštívilo v rokoch 2019 a 2020 bezmála dva milióny návštevníkov. „Je zaujímavé sledovať výrazne vyšší záujem verejnosti o návštevu zoologických záhrad pred účasťou na športovom či inom nadregionálnom kultúrno-spoločenskom podujatí. Napríklad zápasy najvyššej futbalovej ligy navštívilo na 12 štadiónoch v priebehu sezóny približne 300 tisíc fanúšikov v porovnaní s miliónom návštevníkov štyroch ZOO. Výrazný nepomer identifikovali národní kontrolóri zároveň pri téme priamej finančnej podpory zoologických záhrad a spomínaných futbalových klubov. Kým činnosť ZOO je viac-menej závislá len od príspevku z rozpočtu miestnej samosprávy, športové kluby získavajú na svoju činnosť výrazne vyššie dotácie nielen zo strany štátu, ale aj verejných rozpočtov miest, obcí či regionálnych samospráv“, približuje zistenia kontrolného úradu Ľ. Andrassy.  

infografika ZOO 2

Vzhľadom na význam zoologických záhrad v oblasti vzdelávania a ochrany prírody sa čoraz častejšie do popredia dostáva otázka ich udržateľného financovania. Okrem bojnickej ZOO, ktorá je financovaná z kapitoly ministerstva životného prostredia, ostatné sú príspevkové organizácie miest. Štátna bojnická ZOO je na tom z pohľadu financovania najlepšie, jej financovanie je aj v prípade veľkých investičných projektov stabilné, najmä vďaka kontraktu s rezortom životného prostredia. Ostatné zoologické záhrady boli závislé výlučne na financiách poskytnutých z mestských rozpočtov, resp. vlastných príjmov zo vstupného a predaja suvenírov. „Mestské zoologické záhrady hospodárili v roku 2020 s rozpočtom 6 miliónov, bojnická záhrada mala k dispozícii 4 milióny. Kontrolný úrad na základe vecného porovnania výsledkov z dvoch ostatných kontrol môže konštatovať, že bezmála 2/3 účelových dotácií poskytovaných samosprávami smeruje v priebehu roka do podpory športu. Zo sumy 42 miliónov smeruje 16 miliónov eur do rozpočtov športových klubov,“ dokresľuje situáciu z finančného hľadiska podpredseda NKÚ.

Podľa národnej autority pre oblasť kontroly malo by v záujme ďalšieho udržateľného rozvoja ZOO dôjsť k úprave systému ich financovania. Ide o nastavenie nových, transparentných pravidiel viaczdrojového financovania zo strany zriaďovateľa i štátu prostredníctvom účelových dotácií. Z hľadiska nadregionálneho významu zoologických záhrad by sa na ich financovaní mali podieľať tiež vyššie územné celky. Príklad dobrej praxe je možné nájsť v susednej Českej republike. České ZOO môžu okrem príspevku od zriaďovateľa získať na financovanie modernizačných projektov, alebo pre výkon špecifických odborných činností zdroje zo štátneho rozpočtu či z európskych fondov. Zároveň sa na ich financovaní aktívne podieľajú samosprávne kraje.

Výsledky kontroly zaslal predseda národných kontrolórov parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredia s návrhom, aby poslanci uznesením určili Ministerstvo životného prostredia SR za koordinátora spracovania národnej stratégie rozvoja zoologických záhrad. Výsledkom by malo byť legislatívne riešenie problematiky plnenia odborných úloh zoologických záhrad a tiež nastavenie pravidiel viaczdrojového financovania ZOO s využitím účelových dotácií od štátu a VÚC.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly „Používanie verejných prostriedkov a nakladanie s majetkom v zoologických záhradách“ (pdf; 333 kB)

 

 

 

Príloha

Vývoj návštevnosti slovenských zoologických záhrad v rokoch 2017 – 2020

graf - návštevnosti ZOO na Slovensku

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Bezpečnosť na železničných priecestiach je v zajatí nenaplnených stratégií – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 11. februára 2022 – Takmer polovica z viac ako 2-tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená, chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory. Za štyri roky, na ktoré sa pri kontrole zvyšovania ich bezpečnosti zameral Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), došlo k 175 vážnym nehodám a škody na majetku sa vyšplhali nad 5 mil. eur. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Kontrolóri však identifikovali výrazné riziká, ktoré sú spojené s nedodržiavaním termínov či absenciou merateľných ukazovateľov a monitorovaním stanovených cieľov. Železnice SR zainvestovali do projektov bezpečnostného zhodnotenia priecestí v horizonte deviatich rokov 13 mil. eur, čo sa premietlo do obnovy len 25 z nich. Na projekty, ktoré mali zvýšiť bezpečnosť na železničných priecestiach pritom nežiadali rezort dopravy o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu a ani sa aktívne nezapojili do európskej finančnej pomoci.

infografika - železničné priecestia

Z hľadiska bezpečnosti sú železničné priecestia jedným z najrizikovejších miest pre účastníkov cestnej premávky. Ich technický stav významne ovplyvňuje plynulosť i bezpečnosť na miestach, kde sa križuje trať s komunikáciou. V roku 2020 spravovali slovenské železnice 2 074 priecestí. Z toho bola takmer polovica (1003) nezabezpečená, prechody boli označené iba dopravnou značkou, teda bez svetelnej signalizácie alebo závor. Význam technických opatrení pritom podčiarkuje fakt, že je to dôležitý krok k zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu úmrtí. Technické a bezpečnostné zabezpečenia priecestia sú v kompetencii ŽSR.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverovala plnenie národných stratégií zvyšovania bezpečností účastníkov cestnej premávky na železničných priecestiach v rokoch 2017 až 2020. V kontrolovanom období  sa na priecestiach stalo 175 nehôd, pri ktorých zomrelo 38 ľudí a ďalších 51 utrpelo ťažké zranenia. Najčastejšie dochádzalo k nehodám na priecestiach vybavených len svetelnou signalizáciou, pričom na týchto úsekoch sa stalo 60 % všetkých nehôd. Nehody na železničných priecestiach okrem následkov na živote a zdraví ľudí vedú k nemalým materiálnym škodám. Len v kontrolovanom období vznikli na priecestiach škody v celkovej výške viac ako 5 mil. eur (tabuľka).

škody na žel. priecestiach - tabuľka

Národní kontrolóri na základe záverov kontrolnej akcie apelujú na vedenie Železníc SR, aby prehodnotili existujúce projekty a prijali opatrenia, ktoré prispejú k zvyšovaniu bezpečnosti na priecestiach. „Do budúcna by sa už pri projektovaní mali preferovať mimoúrovňové križovania železničných tratí a ciest. V prípade existujúcich rizikových miest je jedným z možných riešení využitie informačných technológií a vybudovanie monitorovacích kamerových bodov. Pri tomto modernom a zároveň technicky jednoduchom riešení by však bolo potrebné upraviť legislatívu tak, aby voči nezodpovedným vodičom bolo možné veľmi rýchlo vyvodiť prísnu osobnú zodpovednosť,“ konštatuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy a dodáva, že obdobnú prevenciu už dnes využívajú napríklad v susednej Českej republike.

Nenaplnené ciele, meškajúce termíny a neúčinný systém projektového riadenia  

Na zaistenie bezpečnosti priecestí je potrebné realizovať technické projekty podľa schválených strategických dokumentov. Už v roku 2013 prijala Vláda SR Komplexný program riešenia problematiky železničných priecestí, ktorého cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť na 87 najrizikovejších miestach. Prakticky sa zmodernizovalo 20 priecestí a na ďalších 5 stále prebiehala realizácia projektu. Na tento program v roku 2017 nadviazal Biznis projekt, ktorý priniesol aktualizáciu zoznamu a bolo vybraných 75 priecestí. Zámerom železničiarov bolo v rokoch 2018 až 2023 zvýšiť úroveň ich bezpečnosti, pričom v každej dvojročnej etape malo prísť k modernizácii 25 existujúcich železničných priecestí. Do konca roku 2020 projekt počítal s obnovou 37 priecestí. Ukončených však bolo len päť priecestí z prvej etapy a na štyroch priecestiach prebiehali stavebné práce.

Kontrolný úrad preto upozorňuje poslancov Národnej rady SR na skutočnosť, že ani v jednom vládou prerokovanom dokumente neboli zadefinované očakávané finančné náklady ani časové rámce. „Akýkoľvek strategický dokument bez jasného finančného a časového plnenia môže byť len verbálnym želaním, ale nie reálne vykonateľným projektom,“ konštatuje v tejto súvislosti podpredseda slovenských kontrolórov. Železnice prostredníctvom komplexného národného programu z roku 2013 dokázali alokovať na bezpečnostné projekty 10 mil. a vďaka Biznis projektu sa celková výška navýšila o 3 mil. eur. „Okrem finančného rizika boli kontrolórmi identifikované tiež rezervy v manažovaní oboch strategických dokumentov. Pri nastavenom riadení projektov by sme boli svedkami toho, že železničiari by za rok dokázali zmodernizovať 3 priecestia a pri tomto tempe by sa schválených 75 priecestí podarilo opraviť za štvrťstoročie, nie za nimi plánovaných šesť rokov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly „Zvyšovanie bezpečnosti na železničných priecestiach“ (pdf; 1,4 MB)

 

 

 

Príloha

Nehody na železničných priecestiach

obrázok štatistika za roky 2017-20

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri v Múzeu SNP zistili porušenia pravidiel hospodárneho nakladania s financiami – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 28. január 2022 – V Múzeu SNP v Banskej Bystrici identifikovali národní kontrolóri viacero prípadov nehospodárnosti a netransparentnosti. Išlo napríklad o neefektívne preplácanie nákladov za servis digitalizačných zariadení v objeme milión eur, alebo takmer 310-tisíc za predražené pódium na oslavy 75. výročia SNP, ale aj zmarenú 280-tisícovú investíciu na kreatívne centrum. Identifikované nedostatky však vznikli aj v dôsledku zásahov zo strany vtedajšieho zriaďovateľa – ministerstva kultúry – do právomocí vedenia múzea. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly odporúča parlamentnému výboru pre kultúru a médiá, aby si jeho poslanci vyžiadali od rezortu kultúry komplexnú správu o vykonaných vnútorných auditoch. Zároveň zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu a riadenie podriadených organizácií v rámci príslušného ministerstva.

infografika - Múzeum SNP

Múzeum SNP je príspevková organizácia zameraná na zhromažďovanie, odborné spracovanie a sprístupnenie predmetov a dokumentárnych materiálov súvisiacich s protifašistickým bojom a osobitne SNP. Zároveň má dokumentovať súčasné prejavy neofašizmu a rasovej neznášanlivosti. V kontrolovanom období rokov 2018 – 2020 bolo múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, od 1.1.2022 patrí do rezortu obrany. Hospodári s majetkom v hodnote viac ako 7,7 mil. eur a jeho príjmy v r. 2020 dosiahli necelých 5 mil. eur, výdavky o málo viac ako 4 mil. eur.

Kontrolóri zistili viacero nedostatkov a porušení právnych predpisov. Hodnota nehospodárne vynaložených financií presiahla 1,3 mil. eur. Podľa predsedu slovenských kontrolórov Karola Mitríka: „Tie najvýznamnejšie pochybenia vznikli najmä v dôsledku rozhodnutí vtedajšieho vedenia múzea, do ktorých aktívne vstupovali zástupcovia rezortu kultúry. Týkali sa okrem iného nedodržania hospodárnosti výdavkov za poskytované servisné služby v digitalizačnom centre, ako aj technického zabezpečenia celoslovenských osláv 75. výročia SNP.“ Ministerstvo zasahovalo do výberu dodávateľa pódia na oslavy SNP, čím sa viac ako strojnásobila hodnota zákazky pôvodne stanovená múzeom. Kým v predchádzajúcich rokoch stálo pódium s technikou približne 18- až 23-tisíc eur, v roku 2019 na základe požiadavky ministerstva boli oslovené tri konkrétne spoločnosti, ktoré predložili takmer identické ponuky a pódium na celoslovenské oslavy okrúhleho výročia SNP stálo bezmála 310 tisíc eur (tabuľka v prílohe).

Múzeum v rokoch 2010 – 2015 realizovalo z eurofondov projekt Digitálne múzeum, v rámci ktorého získalo dve zariadenia v hodnote 3 mil. eur na digitalizáciu zbierok. Verejné obstarávanie na servisné služby digitalizačného centra vecne realizoval zriaďovateľ – ministerstvo kultúry, zmluvu však podpísalo múzeum a muselo plniť aj záväzky z nej vyplývajúce. Výdavky za servis zariadení v období rokov 2014 – 2020 presiahli 5 mil. eur, teda oveľa viac, ako bola hodnota samotných zariadení. Napríklad len úvodná prehliadka v roku 2016 bola stanovená na viac ako 560-tisíc eur. Kontrolóri tiež zistili, že niektoré úkony v rámci servisných prehliadok boli fakturované neodôvodnene, bez preukázania ich opodstatnenosti a ich celkový finančný objem sa dostal nad jeden milión eur. Vzhľadom na porušenie pravidiel finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, obe zistenia odstúpili národní kontrolóri Úradu vládneho auditu na ďalšie správne konanie.

Kontrolný úrad upozorňuje súčasné vedenie ministerstva tiež na vysoké odhadované výdavky múzea do projektov, ktoré neboli kryté v jeho rozpočte. Vďaka takémuto konaniu došlo k zmareniu investície za viac ako 280-tisíc eur, ktorá súvisela najmä s vytvorením kultúrneho a kreatívneho centra v Banskej Bystrici. Tieto práce boli uskutočnené so súhlasom zriaďovateľa ešte pred schválením žiadosti o príspevok z európskych fondov. „Rezort kultúry ako zriaďovateľ múzea najskôr investície do prípravných prác podporil, no neskôr zastavil projekt z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie finančného príspevku z eurofondov neschválil. Takéto konanie považuje národná autorita pre externú kontrolu za príklad zlého riadenia projektu a nehospodárne nakladanie s verejnými financiami nielen zo strany múzea, ale aj zriaďovateľa,“ približuje závery kontroly K. Mitrík.

Vzhľadom na významnosť, závažnosť a početnosť zistených nedostatkov, NKÚ hodnotí vnútorný kontrolný systém Múzea SNP ako nedostatočný. Predseda slovenských kontrolórov zaslal Správu o výsledku kontroly Výboru NRSR pre kultúru a médiá s návrhom, aby ministerstvo kultúry predložilo komplexnú správu o vykonaných auditoch, týkajúcich sa o. i. aj digitalizačných technológií. „Je tiež potrebné zabezpečiť lepšiu koordináciu finančne náročných projektov v organizáciách v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, aby sa predišlo zbytočnému míňaniu financií na nerealizované projekty,“ uzatvára predseda úradu K. Mitrík.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v Múzeu SNP (pdf; 0,3 MB)

 

 

 

PRÍLOHA

Tabuľka č. 1 – Prehľad cien na zabezpečenie pódia na oslavy SNP   (v  eurách)

Rok

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

Suma

23760

17760

23820

20835

22000

309786

17860

17990

Výročie

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

Zdroj: účtovná dokumentácia Múzea SNP

 

Správa o výsledku kontroly Rekonštrukcie, opravy a údržba mostov na cestách I., II. a III. triedy (pdf; 0,8 MB)

 

 

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Mosty sú kritickým miestom pre udržanie bezpečnej a dostupnej dopravnej infraštruktúry – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 21. januára 2022 – Počas šestnástich rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavebno-technického stavu. Najzraniteľnejšia časť dopravnej infraštruktúry, mosty, reálne ohrozuje základné potreby obyvateľov. Najvyšší kontrolný úrad po vyhodnotení svojich kontrolných akcií konštatuje, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách  I., II. a III. triedy klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zdroje na hospodárenie s mostami sú dlhodobo nepostačujúce. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím všetkých zdrojov financovania. NKÚ odporučil parlamentu zaviazať rezort dopravy, aby predložil návrh komplexnej stratégie v tejto oblasti.

Infografika - mosty

Po decentralizácii verejnej správy v roku 2004 zostala štátu len časť kompetencií v cestnej infraštruktúre. Diaľnice a rýchlostné cesty, vrátane mostov na nich, spravuje Národná diaľničná spoločnosť, cesty I. triedy a ich mosty má v správe Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia ministerstva. Národní kontrolóri preverovali Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Slovenskú správu ciest, ako aj všetkých osem samosprávnych krajov vrátane nimi zriadených správcov regionálnych ciest za obdobie rokov 2017-2020. Stav mostov je označený jedným zo siedmich stupňov, pričom od piateho stupňa ovplyvňujú zistené poruchy zaťažiteľnosť mosta a kategorizácia závisí od rozsahu potrebnej opravy, či výmeny poruchových častí.

Kým v roku 2004 bolo na cestách I., II. a III. triedy evidovaných vyše  63 %  mostov (4 500) v troch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu, v roku 2020 ich bolo cca 33 % (2 417 mostov). Naopak v troch najhorších kategóriách, bolo v roku 2020 takmer 24 % z celkového počtu mostov a do kategórie „uspokojivý stav“ sa prepadlo 3 025 mostov (viac o 50% v porovnaní s rokom 2014). Dochádza tak k výraznému znehodnocovaniu majetku štátu i samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú „dobrými hospodármi“.  

Národní kontrolóri konštatujú, že príčinou je neúčinný systém ich rekonštrukcií, opráv a údržby. Pozitívnou výnimkou spomedzi kontrolovaných subjektov je Žilinský samosprávny kraj. Ako jediný z krajov má primerane riešenú problematiku mostov, keď v rámci programového rozpočtu zabezpečil financovanie vypracovania projektov na rekonštrukcie mostov v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu a ich následnú realizácia. Hlavným dôvodom pre zhoršujúci sa stav na Slovensku je podľa NKÚ, ktorý má podporu aj v akademickej obci, najmä dlhodobé nedostatočné zabezpečenie zdrojov na hospodárenie s mostami.

Plánovanie opráv mostov sa neprispôsobuje skutočným potrebám

Ministerstvo dopravy vyčleňuje na správu ciest I. triedy vrátane mostov približne 40 mil. eur ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest vrátane mostov asi 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostami bolo použitých menej ako 5 % z uvedeného objemu finančných prostriedkov. Takáto suma nie je dostačujúca a potvrdzuje to aj stavebno-technický stav mostov. Vysoký vek mostov a rastúca intenzita najmä nákladnej dopravy si vyžadujú finančné prostriedky nielen na ich opravy a údržbu, ale aj postupnú rekonštrukciu a obnovu, keďže odhadovaný vek životnosti mosta je pri jeho správnej údržbe 100 rokov. Správcovia robia len nevyhnutné opravy mostov, ktoré neznesú odklad, preventívne opravy mostov v lepšej kondícii sú výnimočné. Keďže sme do mostov neinvestovali doteraz, náprava bude vyžadovať oveľa viac,“ priblížil predseda NKÚ Karol Mitrík.

Významný problém predstavujú aj neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch. Plánovanie potrebnej údržby, opráv a rekonštrukcií je preto skreslené. Často sa prispôsobuje objemu aktuálne dostupných finančných prostriedkov a nie skutočnej potrebe, ktorá je niekoľkonásobne vyššia. Len na udržanie aktuálneho stavu mostov je potrebné každoročne obnoviť aspoň o 39 mostov viac, ako to bolo v rokoch 2017 – 2020. Avšak aj pri takomto tempe obnovy sa súčasná situácia s mostami nebude zlepšovať, môže sa len stabilizovať. Počas uvedených rokov sa stav mostov po ich modernizácii, resp. novopostavení zlepšil v priemere pri 33 mostoch ročne. Ak sa zachová súčasný prístup k riešeniu problematiky mostov, bude sa ich stav ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné kvôli havarijnej situácii bezodkladne uzatvoriť. Dôsledkom toho vzniknú dlhé obchádzky a zvýšením intenzity premávky najmä nákladnej dopravy, sa zhorší už beztak zlý stav ciest a mostov aj na obchádzkových trasách. Ohrozené budú  základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach – od rýchlych zásahov záchranárov, cez dochádzanie do práce, školy či k lekárovi, až po zásobovanie.

Infografika 2 mosty

Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že kľúčovú úlohu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní stavu mostov predstavuje dohliadacia činnosť, predovšetkým hlavné prehliadky. Zhodujú sa na tom aj samotní prehliadkari, odborníci z praxe, ako aj akademickí odborníci z Katedry stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Nastavenie systému starostlivosti o mosty podľa technických noriem hodnotia odborníci ako dobré, upravili by frekvenciu a termíny prehliadok. Starostlivosť o mosty si však vyžaduje dostatok personálu, techniky a financií. V súčasnosti predstavujú hlavný zdroj financovania ciest I., II. a III. triedy prostriedky z rozpočtu jednotlivých zriaďovateľov. Modernizácia a obnova ciest vrátane mostov však boli v prevažnej miere financované cez eurofondové projekty, pri samosprávnych krajoch aj z úverových prostriedkov. „Tieto zdroje by mali slúžiť len ako doplnkové, určené na zlepšovanie stavu cestnej infraštruktúry, nie na jej stagnujúcu obnovu. Bez ohľadu na zdroje financovania nie je možné dlhodobo plánovať rekonštrukcie a modernizácie mostov, ak sú kapitálové výdavky na začiatku roka rozpočtované v nulovej výške,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov.

Česi zriadili viaczdrojové financovanie

Navýšiť zdroje financovaním veľkoplošných opráv povrchov ciest I. triedy sa od roku 2021 štát pokúša na základe memoranda medzi rezortmi dopravy a financií. Viaczdrojové financovanie na podporu modernizácie celej dopravnej infraštruktúry funguje napríklad v Českej republike prostredníctvom Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Ten je financovaný najmä z príspevkov zo štátneho rozpočtu a asi tretinu jeho príjmov tvorí výnos z dane z motorových vozidiel, časť výnosu z dane z uhľovodíkových palív ako aj transfery z eurofondov na financovanie projektov. Mostný program, ktorý v roku 2020 predložilo na rokovanie vlády SR ministerstvo dopravy, predpokladal viaczdrojové financovanie modernizácie mostov na cestách I. triedy. Program nebol zatiaľ schválený a rokovanie o ňom bolo odložené.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Rekonštrukcie, opravy a údržba mostov na cestách I., II. a III. triedy (pdf; 0,8 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Tabuľka: Prehľad o počte mostov

 

SSC spolu I. trieda

IVSC BA

IVSC BB

IVSC ZA

IVSC KE

II., III. trieda spolu

BA

BB

KE

NR

PO

TN

TT

ZA

Rok 2004

1 640

259

335

556

490

5 557

129

1 179

660

531

1 245

640

384

789

Rok 2020

1 764

272

417

554

521

5 395

128

1 030

659

526

1 236

639

383

794

Zdroj: Slovenská správa ciest , údaje zistené kontrolou NKÚ SR

 

I. bezchybný; II. veľmi dobrý (len vzhľadové poruchy); III. dobrý (väčšie, zaťažiteľnosť neovplyvňujúce poruchy) a IV. uspokojivý (poruchy bez okamžitého vplyvu na zaťažiteľnosť). Stupeň V. zlý (poruchy s nepriaznivým vplyvom na zaťažiteľnosť mosta, ale sú odstrániteľné ešte bez výmeny);  VI. veľmi zlý  (potrebná výmena poruchových alebo doplnenie chýbajúcich súčastí) a VII. havarijný (vyžaduje okamžitú nápravu k odvráteniu hroziacej katastrofy).


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Drahý, pomalý, meškajúci a bez zdrojových kódov – modul MUK portálu slovensko.sk – Aktuality

[ad_1]

Bratislava, 17. decembra 2021 – Modul úradnej komunikácie (MUK-P)[1], 34 mesiacov meškajúcu časť Ústredného portálu verejnej správy (UPVS), možno označiť za ukážkový príklad pochybení v rámci informatizácie, a to vrátane tzv. vendor lock-in problému. Najvyšší kontrolný úrad v záveroch kontroly hospodárnosti vytvorenia MUK-P upozornil, že Národná agentúra NASES sa už v roku 2010 v 60 miliónovej zmluve vzdala nielen vlastníctva autorských majetkových práv na ÚPVS či zdrojových kódov. Štát preto nemá právo ani na vykonávanie zmien a cena za odkúpenie týchto práv sa vyšplhala na 210 miliónov eur. Samotný modul MUK-P bol vytváraný za 3,2 mil. eur ako „riešenie na mieru“ napriek tomu, že na trhu bolo k dispozícii komerčné, niekoľkonásobne výkonnejšie a podstatne lacnejšie (krabicové) riešenie. Ani po druhej zmluve z roku 2017 a jej desiatich dodatkoch nie je systém odovzdaný. Napriek tomu, že je nefunkčný, nezaplatených ostalo len 15 % ceny diela, t. j. 482-tisíc eur. NKÚ odstúpil zistenia orgánom činným v trestnom konaní.

infografika - NASES

Kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami na vytvorenie modulu MUK-P, jedného z deviatich spoločných modulov štátneho portálu ÚPVS (obr. 1) známeho aj ako slovensko.sk, ktorý poskytuje elektronické služby a informácie verejnej správy obyvateľom, realizovala národná autorita pre oblasť externej kontroly v agentúre NASES a preverila obdobie od roku 2017 dodnes. MUK-P má v súlade so zákonom o e-Governmente zabezpečovať elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci, najmä pri výkone verejnej moci elektronicky[i]. Ani po ukončení kontroly v októbri tohto roku nebol modul odovzdaný a otestovaný v prostredí NASESu a teda nie je funkčný.

Vendor lock-in = dodávateľ navždy

Systém, ktorý vlastní spolu so zdrojovými kódmi privátny subjekt a len s jeho súhlasom sa v ňom môžu vykonávať zmeny, úpravy či technická podpora, sa stáva „uzamknutým“. V odbornej terminológii sa takýto stav označuje vendor lock-in. Agentúra NASES sa vlastníctva majetkových autorských práv vzdala už pri uzatváraní prvej zmluvy s konzorciom dodávateľov v roku 2010. Druhá zmluva v hodnote 15,4 mil. eur, ktorá bola predmetom aktuálnej kontroly NKÚ tento problém neriešila, venovala sa úprave informačných systémov a zabezpečeniu služieb ich prevádzky. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje na riziko, že v prípade ukončenia zmluvy NASES nebude schopný plniť úlohu prevádzkovateľa nosného informačného systému verejnej správy, a teda zabezpečiť riadnu a bezproblémovú prevádzku spoločných modulov (obr. 1). Dodávateľ vyčíslil hodnotu diela na 210 mil. eur, ktoré by požadoval od agentúry, napriek tomu, že štát už raz za dielo zaplatil.

Nevýhodný: vyššia cena a nižšie technické parametre

Komponent MUK-P bol za cenu 3,2 mil. eur zakontrahovaný ako na mieru šité riešenie (custom built) v rámci zmluvy č. 2  s konzorciom GlobalTel, a. s. a SWAN, a. s. z roku 2017. Už v tom čase existovalo na trhu niekoľko hotových riešení (komerčných, aj open-source), ktoré ponúkali vyššie funkcionality v porovnaní s požiadavkami v zmluve. Národní kontrolóri po preverení podkladov nepotvrdili potrebu objednávať zákaznícke „na mieru šité“ riešenie a túto potrebu označili za „neodôvodnenú“. Spochybnili aj zvolený spôsob obstarávania (priame rokovacie konanie), keďže NASES obstarával  komplexné riešenie, namiesto obstarávania jednotlivých modulov. Posúdenie hospodárnosti, ktoré mal vypracovať Útvar hodnoty za peniaze MF SR, nemali kontrolóri k dispozícii.

Celkové náklady vlastníctva tohto majetku predstavujú pri riešení na mieru MUK-P 6,1 mil. eur a pre krabicové komerčné riešenie (API GW Brandcom Layer7) len 490-tisíc eur, pri päťročnom scenári (detaily v tab.1). Aj porovnanie technických parametrov (tzv. priepustnosť) týchto riešení ukazuje zaostávanie výkonnosti drahšieho na mieru pripraveného riešenia.  MUK-P od dodávateľa NASESu, ktorého nie je možné nahradiť (vendor lock-in), garantuje spracovanie 120 transakcií za sekundu. Kým dostupné komerčné riešenie ponúka výkonnosť od 4 000 do 40 000 transakcií za sekundu.

 

Tab. 1  Porovnanie riešení (zdroj NKÚ)

 

V eurách

MUK-P = na mieru šité riešenie s vendor lock-in

Komerčný produkt API GW Broadcom Layer 7

Investičné náklady

3 500 000

180 000 (pesimistický scenár)

Prevádzkové náklady za rok

525 000

36 000

Implementácia

130 000

Priepustnosť (počet transakcií za sekundu)

120

Od 4 000 do 40 0000

 

V porovnaní s NASESom si lacnejšiu komerčnú verziu obstaralo a dodnes využíva vo svojej vnútrorezortnej e-komunikácii napríklad ministerstvo vnútra. Novely zákonov o e-Governmente, či štátnej služby vyvolali potrebu ďalších úprav modulu MUK-P. Existujúcich 10 dodatkov k Zmluve č. 2 a neotestovanie modulu priamo v NASESe prispelo k viac ako 34-mesačnému meškaniu diela, za ktoré objednávateľ už zaplatil 85 % ceny. Najvyšší kontrolný úrad konštatoval viacero ďalších pochybení, ako napríklad nedostatočnú inventarizáciu majetku, či bezpečnostné riziká modulu. Svoje zistenia odstúpil nielen OČTK, ale aj výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.

 

Obr. č. 1

graf - vzťahy NASES

graf - spoločné moduly UPVS

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) vznikla 01.01.2009 ako príspevková organizácia Úradu vlády Slovenskej republiky na plnenie odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti vyplývajúcich zo zákona o  informačných systémoch verejnej správy. Od 01.01.2019 služby je delimitovaná pod Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, od 01.07.2020 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.  K jej hlavným úlohám patria správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a prevádzka a rozvoj služieb Ústredného portálu verejnej správy a spoločných modulov podľa zákona o e-Governmente. Od 01.08.2019 je slovenskou národnou certifikačnou autoritou na poskytovanie kvalifikovaných dôveryhodných služieb. NASES prevzala zodpovednosť za vyhotovovanie a overovanie elektronických podpisov či pečatí pre potreby orgánov verejnej moci (OVM) od Národného bezpečnostného úradu.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Vybraný spoločný modul v rámci Ústredného portálu verejnej správy (pdf, 1,6 MB)

 

 

 


[1] Novelizáciou Zákona o e-Governmente č. 238/2017 z 06.09.2017 bol Modul úradnej komunikácie  MUK nahradený novým Modulom procesnej integrácie a integrácie údajov MUK- P, ktorého funkcionality boli rozpracované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy (pozn. schválenej v roku 2016) v rámci špecifickej priority Integrácia a Orchestrácia.

 


[i] MUK-P zabezpečuje jednotné pripojenie a interakciu prístupových miest, procesné riadenie a realizáciu elektronickej úradnej komunikácie s orgánmi verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, výmenu elektronických správ medzi orgánmi verejnej moci, jednotný prístup informačných systémov k informačným systémom orgánu verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, integráciu údajov, synchronizáciu údajov pri referencovaní a jednotný spôsob poskytovania údajov z informačných systémov v správe orgánov verejnej moci, najmä z referenčných registrov a základných číselníkov a evidenciu oprávnení na získavanie dokumentov a údajov.

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rezidentské štúdium všeobecných lekárov a pediatrov treba namodelovať nanovo – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 10. decembra 2021 – Úbytok lekárov môže ohroziť dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Problém malo od roku 2014 pomôcť riešiť rezidentské štúdium lekárov pre dospelých a pediatrov. Preplatením nákladov štúdia sa mal zvýšiť záujem mladých lekárov práve o tieto odbory. „Už naša analýza spred roka potvrdila, že výsledky nepriniesli želaný úspech. Najvyšší kontrolný úrad SR preto zrealizoval výkonnostnú kontrolu, ktorou dospel k záverom, že sa program minul účinkom a  toto štúdium dostatočne neprispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov štúdia do terénu. Pozitívne však je, že ministerstvo zdravotníctva reflektovalo na naše pripomienky a niektoré už zapracovalo do prebiehajúceho programu,“ vysvetlil podpredseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Riziká sú dnes napríklad v dostupnosti všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti mimo krajských či okresných miest (graf 1) a bezmála tretina absolventov štúdia zostala pracovať v Bratislave a Košiciach. Rezort zdravotníctva zároveň nevedel kontrolórom preukázať úspešnosť projektu či efektívnosť použitia verejných prostriedkov v objeme 20 miliónov eur. Národní kontrolóri odporúčajú poslancom slovenského parlamentu, aby požiadali ministra zdravotníctva o komplexné prehodnotenie rezidentského programu a namodelovanie pravidiel, ktoré zjednodušia prechod absolventov do praxe.

Infografika - rezidentské štúdium

Projekt rezidentského štúdia vznikol najmä kvôli riešeniu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, ich vysokému vekovému priemeru a nerovnomernému rozloženiu v rámci Slovenska. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov máme jeden z najnižších podielov všeobecných lekárov v EÚ. Za kontrolované obdobie rokov 2014 až 2020 sa v týchto dvoch odboroch vzdelávalo 1 704 lekárov, z toho len 30 % v rámci rezidentského štúdia. Podľa prieskumu spokojnosti realizovaného národnými kontrolórmi odrádzali lekárov od programu najmä nevýhodné a často sa meniace podmienky, zavedené obmedzenia v podobe sankcií, oklieštenia materskej a rodičovskej dovolenky, či potreba zotrvania v konkrétnom kraji. Rezidentské štúdium neriešilo prechod absolventov do lekárskej praxe. Absentujúce podporné a motivačné opatrenia, ktoré by uľahčovali študentom začiatok kariéry, tak patrili k najvýznamnejším faktorom, ktoré odrádzali absolventov lekárskych fakúlt od tohto povolania.

Na Slovensku v roku 2019 dosahoval priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 54,1 roka, v prípade pediatrov 61,7 roka. Východiskový vek všeobecných lekárov pri spustení rezidentského programu bol však podľa pôvodnej výzvy k programu v priemere 53,9 rokov. Snahe zvýšiť počet absolventov rezidentského programu nepomohlo ani zrušenie maximálnej vekovej hranice rezidentov prijímaných na štúdium. V priebehu štúdia sa táto hranica zmenila z 36 rokov, na 40 a neskôr na 55, až sa napokon úplne zrušila. Problém starnutia všeobecných lekárov tak stále pretrváva a je markantný. Na Slovensku existujú ambulancie vedené lekármi vo veku nad 90 rokov.

infografika 2 - rezidentské štúdium

Prezentovaným cieľom rezidentského programu bolo zatraktívniť a zvýšiť záujem o štúdium všeobecného lekárstva a pediatrie najmä preplatením nákladov za špecializované štúdium. Realizovaný bol na troch lekárskych fakultách a pôvodne financovaný z európskych fondov. Od novembra 2015 prevzalo priamu gesciu nad programom ministerstvo zdravotníctva a financovanie prešlo na štátny rozpočet. Kontrola NKÚ poukázala na to, že pri prevzatí programu rezort nezhodnotil doterajší priebeh a stav štúdia, nezanalyzoval možné riziká jeho ďalšieho pokračovania. Problémy sa riešili bez jasnej koncepcie a v nestabilnom legislatívnom prostredí. Časté zmeny pravidiel a podmienok v krátkom čase viedli k neprehľadnosti a zložitosti a mohli byť jednou z príčin klesajúceho záujmu o tento typ štúdia, ktorý sa medzi rokmi 2014 až 2020 prepadol o 38 %. Na druhej strane bez rezidentského štúdia by bol prepad záujmu o štúdium všeobecného lekárstva pravdepodobne ešte oveľa výraznejší.

S výnimkou rozšírenia programu o ďalšie špecializačné odbory žiadnej jeho zmene nepredchádzala analýza, teda zisťovanie potrieb praxe. Analýza rizík a dopadov nebola urobená ani pri jednej zrealizovanej zmene štúdia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aj preto vo svojej správe z výsledku kontroly konštatuje, že najmä po prechode programu na ministerstvo zdravotníctva bolo žiadúce, aby rezort komplexne zastrešil ciele, merateľné ukazovatele aj finančné vzťahy v jednom ucelenom strategickom dokumente. Na realizáciu štúdia sa v rokoch 2015 až 2020 zo štátneho rozpočtu použilo spolu viac ako 20,3 milióna eur, rezort zdravotníctva pritom za celé kontrolované obdobie vykonal na univerzitách len tri kontroly použitia finančných prostriedkov. Aj to len krátko po prechode štúdia z ministerstva školstva pod svoju gesciu. Samotnú kontrolu realizácie, či správnosti nastavenia a fungovania systému rezidentského štúdia ministerstvo nevykonávalo a nepožiadalo o ňu ani univerzity.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly vníma rezidentské štúdium ako vhodný a nevyhnutný nástroj na doplnenie a stabilizáciu stavov zdravotníckych pracovníkov v odboroch všeobecné lekárstvo a pediatria. Musí byť však realizované v stabilných podmienkach a so zrozumiteľnými pravidlami. Faktory, ktoré štát viedli k zavedeniu rezidentského štúdia, naďalej pretrvávajú, niektoré z nich sa dokonca prehĺbili. Nepriaznivý stav všeobecnej ambulantnej sféry je stále aktuálny a je potrebné sa ním vážne zaoberať, či už vylepšením a zreformovaním súčasného rezidentského štúdia alebo zriadením nového modelu, ktorý vychytá predošlé chyby. „Súčasný systém rezidentského štúdia potrebuje reformu a nemôže pokračovať v existujúcej podobe, lebo nerieši kľúčový cieľ, pre ktorý bol spustený a tým je aktívne riešenie alarmujúceho stavu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast. Okrem zodpovedania viacerých otvorených otázok súvisiacich s jeho realizáciou a výsledkov pre jeho zmysluplnosť je nevyhnutné vyriešiť problém plynulého prechodu absolventov tohto štúdia do ambulantnej praxe. Je to tiež jedna z ciest prirodzenej generačnej obmeny lekárov prvého kontaktu. Mladým doktorkám i doktorom je však potrebné ponúknuť aj motivujúce sociálne benefity, naviazané napríklad na stabilné pracovné miesto či bývanie. Len vtedy budú mladí zdravotní špecialisti ochotní vykonávať svoju lekársku ambulantnú prax vo všetkých regiónoch Slovenska,“ uzatvára výstupy z výkonnostnej kontrolnej akcie Ľ. Andrassy, podpredseda národných kontrolórov.  

 

náhľad správy

Správa o výsledku kontroly Systém rezidentského štúdia a faktory ovplyvňujúce jeho realizáciu (pdf, 1,4 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

 

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

 

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok