Elektronický výkon moci mal uľahčiť komunikáciu úradov s ľuďmi, opak je realitou – Aktuality

Bratislava 18. augusta 2023 – Elektronizácia samosprávam neuľahčila vydávanie rozhodnutí, nepriniesla zrýchlenie procesov a pre obce zatiaľ znamená zvýšené finančné náklady. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá bola zameraná na celý proces správy elektronických dokumentov, vydaných v rokoch 2017 až 2022 vo vybraných 25 miestnych samosprávach. V týchto obciach a mestách žilo 650-tisíc, teda 12 % obyvateľov a v kontrolovanom období vyrubili mieste dane a poplatky vo výške viac ako 550 miliónov eur. Z nich bezmála 200 miliónov, teda viac ako tretina, nebolo vyrubených v súlade s legislatívou o e-Governmente. Žiaden z kontrolovaných subjektov nedodržal pravidlá o elektronickom vládnutí počas celého kontrolovaného obdobia a po šiestich rokoch od účinnosti zákona o e-Governmente je jeho dodržiavanie skôr výnimkou ako udržateľným pravidlom.

Vďaka digitalizácii a informatizácii procesov rozhodovania inštitúcií štátnej a aj verejnej  správy sa mala zlepšiť kvalita a rýchlosť poskytovania služieb pre občanov. Keďže 9 z 10 životných situácií rieši miestna samospráva, je reálnym obrazom digitalizácie slovenskej spoločnosti to, ako funguje práve na úrovni miest a obcí. Tragédiou systému je pritom fakt, že porušovanie zákona znamená pre samosprávu v konečnom dôsledku úsporu času a aj financií,“ priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu zaviazať rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby komplexne vyhodnotil doterajší proces informatizácie samosprávy a navrhol systémové opatrenia na riešenie dlhodobo pretrvávajúcich problémov.

Povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky má samospráva od záveru roka 2016. Celý proces elektronizácie bol však zo strany štátu nedostatočne nastavený a chýbala hlavne informačná podporná kampaň o možnostiach a výhodách elektronickej komunikácie so samosprávou, ale aj štátom. Elektronizácia je pritom jedným z dôležitých nástrojov transparentnosti a rozširovania možností pre lepšiu správu vecí verejných. „Na Slovensku sme za posledných 15 rokov investovali bezmála dve  miliardy na elektronizáciu a digitalizáciu spoločnosti. Jej aktuálny stav však odhaľuje, že európske i národné financie boli použité neefektívne a neúčelne. Nebola pritom lepšia príležitosť na to, aby štát začal s občanom viac komunikovať elektronicky, akú ponúkla pandémia spôsobená ochorením COVID-19. Žiadne ministerstvo, ale ani inštitúcie verejnej správy nevyužili pandemickú situáciu na to, aby ľudí presvedčili o výhodách bezbariérovej komunikácie prostredníctvom elektronickej schránky,“ približuje závery kontroly predseda Ľ. Andrassy. Väčšiu aktivitu a osvetu vo vzťahu k svojim členom odporúčajú kontrolóri aj záujmovým združeniam samospráv. Aktívnu elektronickú schránku má v súčasnosti len 5 % fyzických osôb, ale obce a mestá musia všetky úradné rozhodnutia spravovať elektronicky. V kontrolovaných samosprávach bola takmer polovica rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch ešte minulý rok doručená listom „po starom“, teda v rozpore so zákonom o e-Governmente. (viď tab.)

Nevyhnutnou podmienkou na vydávanie elektronických úradných dokumentov (EÚD) je funkčný systém ich správy. Ten by mal pokrývať všetky procesy – spracovanie podania, vyhotovenie rozhodnutia, jeho autorizáciu, doručenie a archiváciu. Samosprávy využívajú pre správu dokumentov rôzne systémy. Väčšie mestá ich mali vzájomne prepojené, resp. používali jeden komplexný IT systém. V malých obciach správa EÚD, pokiaľ nevyužívali špecializovaný informačný systém, nebola spravidla funkčná. Príkladom zlej praxe môže byť mesto Bytča, kde na správu EÚD využívali tri vzájomne neprepojené systémy. Údaje museli preto zamestnanci mesta medzi nimi ručne presúvať. Lopušné Pažite využívali systém od zaniknutého dodávateľa, samospráva nemala k dispozícii aktualizácie, aby bol systém v súlade so zákonom. V obci Malá Lodina neprešli na elektronický výkon verejnej moci, stále si uplatňujú výnimku zo zákona o e-Governmente. „Vo vzťahu k dodávateľom informačných systémov ťahajú miestne samosprávy za kratší koniec. Neexistuje totiž národná autorita, ktorá by nezávisle posúdila, napríklad formou certifikácie, či dodávaný produkt je v zhode s legislatívou definujúcou povinnosti pre elektronický výkon moci. Nedostatok dát, roztrieštenosť systémov, ktoré obce využívajú, sťažuje koncepčné riadenie informatizácie samosprávy,“ podčiarkol Ľ. Andrassy.

Povinná elektronizácia úradných rozhodnutí paradoxne priniesla tlačenie desiatok tisíc listov papiera navyše. Ak účastník konania nemá aktivovanú elektronickú schránku, samosprávy majú povinnosť rozhodnutie vytlačiť vo forme listinného rovnopisu. Ten má okrem samotného rozhodnutia obsahovať aj ďalší papier – doložku o autorizácii. Štát vytváranie a doručovanie listinných rovnopisov preniesol na Slovenskú poštu v rámci tzv. centrálneho úradného doručovania. Tento systém ale nie je pre obce bezplatný a často sa preto posielajú rozhodnutia klasicky listinne bez doložky, čo samosprávam šetrí čas aj peniaze, aj keď to nie je v súlade so zákonom. Časť samospráv si v minulosti zabezpečila stroje na automatizované obálkovanie rozhodnutí, ktoré ale netlačia doložky o autorizácii. Národní kontrolóri preto odporúčajú ministerstvu investícií nahradiť doložku o autorizácii len informáciou, napríklad formou QR kódu, ktorý by bol súčasťou rozhodnutia. Alternatívou môže byť bezplatné sprístupnenie centrálneho úradného doručovania pre samosprávu.

Tabuľka Forma realizácie rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch v kontrolovanom období

Ďalším kontrolórskym dôkazom potvrdzujúcim nepochopenie celého systému elektronizácie je, že rozhodnutia nie sú vytvárané a ani autorizované ako elektronické úradné dokumenty. Mnoho štatutárov obcí stále považuje svoj vlastnoručný podpis za jediný plnohodnotný spôsob autorizácie dokumentov. Príkladom zlej praxe je mesto Zlaté Moravce, kde síce majú zabezpečený systém správy EÚD, vrátane ich elektronickej autorizácie, do elektronických schránok právnických osôb ale napríklad v roku 2018 zasielali naskenované rozhodnutia, ktoré boli fyzicky podpísané a opečiatkované štatutárom mesta. Problémom sú aj elektronické formuláre, ktoré umožňujú automatizované spracovanie dát a podľa zákona ich samosprávy majú mať k dispozícii. Nie sú ale vytvorené na všetky agendy, niektoré obce či mestá ich nemajú, resp. sa nevyužívajú vôbec. Len štvrtina dospelých fyzických osôb zaslala v roku 2021 orgánom verejnej moci podanie prostredníctvom vyplneného elektronického formulára. To je najmenej v porovnaní s krajinami V4 a Rakúska. Pre porovnanie v susednom Maďarsku to bolo takmer trikrát viac.

Kontrolóri sa pozreli aj na to, či materské školy bez právnej subjektivity, ktoré boli súčasťou organizácie obcí a miest, mali od januára 2021 zabezpečené podmienky pre legitímny elektronický výkon verejnej moci. Zmenou zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa riaditeľ materskej školy stal orgánom verejnej moci a bol povinný zabezpečovať správu EÚD. Ministerstvo školstva však dodatočne vydalo pre samosprávy usmernenie, že tieto subjekty nemusia uplatňovať legislatívu „z technických dôvodov“ a opakovane sa narušili pravidlá informatizácie slovenskej spoločnosti a rovnakého prístupu občanov k elektronickým službám. „Usmernenie vydané rezortom školstva nielenže vytvorilo predpoklad pre existenciu ďalšej výnimky, ktorá znamená nielen obchádzanie zákonných povinností pre elektronický výkon verejnej moci. Je to tiež ďalší negatívny krok poukazujúci na zaužívanú prax v procesoch informatizácie slovenskej spoločnosti, kde namiesto vecného riešenia výziev vychádzajúcich z projektov digitalizácie, respektíve zavádzania IT systémov, je jednoduchšie vydať usmernenie, ktoré problém nerieši, iba ho bez vecných a logických argumentov odsúva do budúcna,“ uzatvára výstupy auditu šéf národných kontrolórov.

Správa o výsledku kontroly “Rozhodnutia obcí a miest v elektronickej podobe”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Podpredseda Ivančo v Ekonomike :24 o poplatku za rozvoj obcí – Aktuality

Bratislava 7. augusta 2023 – Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR sa pozreli na miestny poplatok za rozvoj v samospráve, ktorý bol zavedený v roku 2017. O tom, či a ako poplatok obciam pomáha, diskutoval podpredseda úradu Jaroslav Ivančo v relácii Ekonomika :24 spolu s Jurajom Suchánkom z Inštitútu urbánneho rozvoja.

Pre spustenie videozáznamu z RTVS24 kliknite SEM.

Podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo v relácii Ekonomika 24

Podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo v relácii Ekonomika :24.

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Poplatok za rozvoj obciam pomáha, nevyužívajú ho ale ani všetky krajské mestá – Aktuality

Bratislava 4. augusta 2023 – Zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Tento poplatok môžu obce vyberať od stavebníkov od roku 2017, následne sú zákonom viazané využiť ho na úhradu kapitálových výdavkov pri výstavbe budov potrebných na zabezpečenie služieb obcí, nie na bežnú údržbu a opravy obecného majetku. Podľa údajov Datacentra od zavedenia poplatku do konca roka 2021 malo z neho príjem vyšší ako 60 000 eur 80 obcí, kontrolóri sa hlbšie pozreli na využitie poplatku v deviatich z nich. „Tento spôsob získania financií na svoj rozvoj využívajú predovšetkým obce a mestá v západnej časti Slovenska. Ide v priemere približne o 14 % z objemu kapitálových výdavkov, pričom vyšší podiel je spravidla dosiahnutý v menších obciach, v ktorých je intenzívna domová a bytová výstavba,“ spresnil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo. Z krajských miest ho stále nemajú zavedený v Trenčíne a Prešove, v Žiline a Banskej Bystrici ho vyberajú od tohto roka.

Späť Infografika Poplatok za rozvoj v samospráve

Od roku 2017 sa každoročne výška vybraného príspevku zvyšuje. Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 mil. eur, v minulom roku všetky obce na Slovensku cez poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 mil. eur (tabuľka 1). V deviatich kontrolovaných obciach za šesť rokov vybrali spolu viac ako 10 mil. eur (tabuľka 2). Z tejto sumy už bolo preinvestovaných na zákonom stanovené účely vyše 8,93 milióna eur. Tieto samosprávy najviac investovali do stavieb určených na vzdelávanie detí (36,5 %), miestne komunikácie, parkovacie plochy, verejné osvetlenie, technickú infraštruktúru (32,8 %) a na stavby poskytujúce sociálne, športové a kultúrne služby (28,2 %). Niektoré obce vybrané prostriedky spolu s ďalšími vlastnými financiami použili na jednu významnú investíciu, napríklad v kontrolovaných Gbeľanoch na vybudovanie zariadenia sociálnych služieb alebo v Budči na rozšírenie kanalizácie. V obciach s nižším ročným výnosom z poplatku za rozvoj zas boli finančné prostriedky použité aj ako zdroj na povinné spolufinancovanie projektov financovaných z nenávratných finančných príspevkov, napr. fondov Európskej únie.

„Pre rastúcu infláciu sa ale reálne príjmy obcí z tohto poplatku znižujú a pravdepodobne bude potrebné upravovať jeho  maximálnu výšku, aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia s jej rozvojom,“ zdôraznil podpredseda NKÚ SR. Kontrolóri preto odporúčajú novelizáciu zákona o poplatku, a to nielen v časti výpočtu poplatku. Prax ukázala, že je potrebná aj úprava definícií niektorých základných pojmov. Príjmy z poplatku za rozvoj by malo byť možné podľa NKÚ použiť aj na obstaranie budov, nielen na ich výstavbu. V kontrolovanej obci Miloslavov bola časť financií použitá na kúpu budovy pre materskú školu. To bolo síce podľa zákona v súlade s účelom využitia poplatku, ale nie podmienkami použitia. „Aj tento príklad ukazuje, že vylúčenie možnosti nadobudnúť stavbu jej kúpou obmedzuje obce rýchlejšie a jednoduchšie reagovať na meniace sa potreby obyvateľov, ale aj efektívne využiť dostupné a použiteľné možnosti existujúcich stavieb na území obce,“ dodal J. Ivančo.

Výška sadzby poplatku bola vo viacerých obciach stanovená na maximálnej možnej sume 35,00 eur/m2, ktorú umožňuje platný zákon o poplatku. Výšku poplatku obce diferencovali aj podľa druhu stavby a jej umiestnenia. Napríklad Malacky pre priemyselné stavby a stavby na skladovanie v priemyselnom parku uplatňovali zníženú sadzbu poplatku 15,00 eur/m2, na ostatnom území mesta bola sadzba pre takéto stavby 35,00 eur/m2. V prípade obce Kočovce sa sadzbami (3,00 eur/m2 pre stavby na bývanie, 20,00 eur/m2 za priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie, 10,00 eur/m2 za ostatné stavby) reguloval na území obce intenzívny rozvoj budovania skladovacích a logistických kapacít v okolí Nového Mesta nad Váhom.

Kontrola ďalej ukázala nesúlad niektorých všeobecne záväzných nariadení (VZN) obcí so zákonmi a nedodržiavanie zákonných podmienok pri vyrubovaní poplatku aj pre rozdielne definované pojmy v legislatíve. Ďalší problém sa týkal vyčísľovania údajov o výmerách jednotlivých plôch podľa účelu využitia, a to najmä pri viacúčelových stavbách pozostávajúcich z viacerých stavebných objektov. To si vyžadovalo dodatočnú komunikáciu obce, ako správcu dane, s poplatníkom, resp. s príslušným stavebným úradom, ktorý pri menších obciach ale nesídli v danej obci. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že existuje riziko zhoršenia tohto stavu od 1. apríla 2024, keď vstúpi do účinnosti nová právna úprava stavebného konania. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča novelizovať zákon o územnom plánovaní tak, aby priamo zo zákona bola zabezpečená výmena potrebných údajov.

Nesúlad VZN so zákonom o poplatku bol v jednom prípade odstúpený na krajskú prokuratúru a prokurátor už voči nemu podal protest. Viaceré zistené nedostatky obce odstránili ešte počas kontroly. Zlepšilo sa aj zverejňovanie údajov o poplatku za rozvoj, keďže zo strany Finančnej správy SR boli upravené informácie, ktorými sa obce riadili v tejto oblasti. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že zavedenie poplatkov za rozvoj plní účel, je ďalším zdrojom financovania stavieb pre občiansku vybavenosť a služby obcí a po navrhovaných úpravách legislatívy sa ešte zvýši pozitívny vplyv na príjmy rozpočtov obcí.

Tabuľka Príjem z poplatku za rozvoj za všetky obce SR

Správa o výsledku kontroly “Poplatok za rozvoj v samospráve”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štát vo vzťahu k samosprávam porušuje ústavu, zhodli sa predstavitelia ZMOS a NKÚ – Aktuality

Bratislava 2. marca 2023 – Ústava hovorí o tom, že samosprávy vykonávajú okrem originálnych aj prenesené kompetencie, na ktoré im štát má poskytnúť dostatok financií. To sa ale v súčasnosti nedeje a naopak samosprávy majú zo svojich rozpočtov financovať dôsledky legislatívnych zmien prijímaných v parlamente. 

Zástupcovia NKÚ a ZMOS sa zhodli, že je potrebné do konca volebného obdobia zastaviť legislatívnu smršť, ktorá prináša zvýšené výdaje bez krytia v rozpočte, čo Slovensko posúva na grécku cestu. Štát sa k samosprávam správa direktívne a ak sa hľadajú riešenia, tak je to ex post. 

„Zároveň nabádame, aby sa začala diskusia o tom, či netreba otvoriť štátny rozpočet a nastaviť v ňom pomoc pre tých, čo ju najviac potrebujú, teda pre samosprávy,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy a pripomenul, že občania počas života až 85 % životných situácii riešia práve na úrovní obcí a miest. 

Podľa predsedu ZMOS Branislava Trégera budú mať niektoré samosprávy ešte do konca tohto roka kardinálny problém zabezpečiť výkon niektorých kompetencií, napríklad v oblasti školstva, sociálnych vecí či pri odpadovom hospodárstve.

Rokovanie vedenia NKÚ so zástupcami ZMOS



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Video: Aplikáciu MuMAP predstavil predseda NKÚ aj divákom TA3 – Aktuality

Pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami rozprával predseda NKÚ Ľ. Andrassy v TA3 o aplikácii MuMAP, vďaka ktorej si viete ľahko skontrolovať, ako hospodári vaša obec, ako čerpá fondy Európskej únie, ale aj aké nedostatky v jednotlivých samosprávach riešili naši kontrolóri.

Ľuďom sú na adrese mumap.nkusr.sk k dispozícii dáta o všetkých 2924 obciach. Aj o Fekišovciach.

Celý rozhovor: https://www.ta3.com/relacia/25740/nku-dava-do-pozornosti-aplikaciu-pomocou-ktorej-si-obcania-mozu-pozriet-ako-ich-obec-hospodari

Predseda NKÚ Ľ. Andrassy v TA3 o MuMAPe.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok