Značka: <span>samospráva</span>

Bratislava 25. februára 2022 – Malé samosprávy, obce do 500 obyvateľov sa boria s finančným, ale aj personálnym poddimenzovaním a napriek pozitívnym výnimkám mnohé pri dodržiavaní zákonov zlyhávajú. Značné problémy im robí už samotné rozpočtové hospodárenie v praktickom živote obce. Často dochádza k porušeniu finančnej disciplíny, kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) opakovane odhaľujú nedostatky v účtovníctve, pri nakladaní s majetkom či pri verejnom obstarávaní. Nedostatky boli tiež identifikované pri využívaní inštitútu osobitného zreteľa. Problémy sa na seba nabaľujú a vytvárajú živnú pôdu pre vznik ďalších pochybení. Mnohým z nich sa dá predísť účinnou vnútornou kontrolou, ktorá však pri malých samosprávach výrazne pokrivkáva.

NKÚ svojimi kontrolami pravidelne upozorňuje na fakt, že vnútorný kontrolný systém je často len formálny a odporúčania viac než 1500 hlavných kontrolórov obcí neprinášajú očakávaný efekt. Úrad preto rezortom financií a vnútra, ako garantom zákonov upravujúcich činnosť samosprávy, odporúča zaoberať sa zisteniami a podnetmi kontrolórov a zároveň hľadať spôsoby ich riešenia. Zároveň apeluje na zavedenie komplexnej reformy samosprávy, bez ktorej mnohé problémy, na ktoré národná autorita pre oblasť externej kontroly poukazuje, ostanú neriešené alebo riešené len čiastočne.

Kontrolný úrad dostáva ročne stovky podnetov na preverenie hospodárenia obcí a miest. Veľká časť z nich bola minulý rok zameraná na malé obce, ktoré sa často stretávajú s problémom samotného zabezpečenia úloh samospráv. Úrad sa v kontrole zameral na 7 obcí a 2 mestá. Zistenia kontrolórov pri hospodárení malých obcí, samospráv do 500 obyvateľov, poukazujú na problémy zvládnuť rozpočtové pravidlá aj hospodárenie. Často dochádza k porušovaniu finančnej disciplíny, k nedostatkom v účtovníctve, k nesprávnemu vykazovaniu údajov v rozpočte a záverečnom účte, taktiež k nedodržiavaniu infozákona. Obce postupujú chybne pri nakladaní s majetkom a pri obstarávaní, zmluvy mnohokrát nedostatočne chránia záujmy miestnej samosprávy. Všetky identifikované riziká sa v konečnom dôsledku premietajú do realizácie služieb poskytovaných obcou svojim občanom.

„Podstatné je uvedomiť si, že celý súbor nedostatkov vznikajúcich hlavne pri spravovaní malých obcí stojí a padá na nefunkčnom systéme vnútornej kontroly. Keby vnútorné kontrolné mechanizmy fungovali správne, miestni kontrolóri by aktívne pracovali s rizikovými analýzami, významná časť problémov a chýb v konaní samospráv by sa dala podchytiť a eliminovať už v zárodku,“ približuje pohľad národných kontrolórov ich podpredseda Ľubomír Andrassy. „Menšie samosprávy dlhodobo doplácajú tiež na nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Bez nich sa pritom nedajú v praxi uplatňovať zložité rozpočtové pravidlá, nedá sa reagovať na výzvy ohľadom transparentného nakladania s verejným majetkom a nie sú schopné poskytnúť služby súvisiace s realizáciou každodenných kompetencií obce voči jej obyvateľom,“ hovorí Ľ. Andrassy. Z pohľadu národnej autority by preto systémovým riešením mohlo byť vytváranie rozpočtovo-účtovných centier či spoločných úradovní pre výkon samosprávnych funkcií v rámci väčšieho územného celku.  

Slovensko pozná svetlé aj odstrašujúce príklady hospodárenia obcí

Príkladom, ako to vyzerá, keď ex-starosta a následne aj jeho manželka ako súčasná starostka uprednostnia osobný záujem pred verejným, je obec Turá. Už audit kontrolného úradu z roku 2017 poukázal na vážne problémy v hospodárení obce, v ktorej bola zavedená nútená správa. Nedostatky pretrvávajú dodnes a ponechanie nútenej správy považujú kontrolóri za opodstatnené. Obec si napríklad nenárokovala pohľadávku voči bývalému starostovi vo výške 6 500 eur. Dokonca ju z majetku obce vyradila a nevymáhala ani pohľadávku za spôsobenú škodu bývalým starostom vo výške viac ako 36-tisíc eur. Je zrejmé, že zo strany starostky tak došlo k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným. Kontrola tiež odhalila systémový problém procesu preberania funkcie starostu, ktorý nie je na Slovensku legislatívne upravený. NKÚ preto ministerstvu vnútra odporúča zakotviť povinnosť a spôsob odovzdania kompletnej dokumentácie o hospodárení a majetku obce odchádzajúcim starostom. Tento problém môže byť aktuálny už tento rok po voľbách do samosprávnych orgánov.

Svetlou výnimkou spomedzi kontrolovaných obcí boli Kecerovce, v ktorej viac ako 80 % obyvateľov tvorí marginalizovaná komunita, ktorá je dôkazom, že je možné hospodáriť v súlade so zákonom a v prospech obyvateľov obce. Obec dodržiavala rozpočtové pravidlá a pri schvaľovaní a realizácii investícií postupovala správne. Pozitívne možno zhodnotiť aj odpredaj obecných pozemkov miestnym obyvateľom za účelom svojpomocnej výstavby murovaných domov.

Je nemožné udeliť obci sankciu za porušenie finančnej disciplíny

Legislatívnou zmenou by podľa kontrolórov malo prejsť aj porušenie finančnej disciplíny v samospráve (prípad kontrolovaných obcí Andovce, Hrabské, Rankovce). Ak ho aj kontrola v prípade vlastných zdrojov zistí, ministerstvo financií ani iný orgán nemá ako obci udeliť sankciu. Zostáva možnosť, aby ju udelila samospráva sama a uhradila ju z vlastného rozpočtu, čím účel sankcie stráca zmysel. Chýba výchovný efekt, ktorý by samospráva mala pocítiť. NKÚ navrhol rezortu financií, aby sa zaoberal problematikou porušovania finančnej disciplíny, ako aj prevodu majetku samosprávy z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Obce spravidla ani nezdôvodňujú predaj pôdy či budov pod cenu, čomu nepredchádza ani dôsledná analýza jej možných budúcich potrieb. To bol aj prípad kontrolovanej obce Andovce.

Obec Bertotovce zase zápasí s rozpočtovým hospodárením. Samospráva skresľovala údaje o skutočnom plnení rozpočtu. Zároveň nesprávne vyčíslila výsledok rozpočtového hospodárenia a jeho vysporiadania v záverečnom účte. Svoju zlú situáciu vyriešila postúpením záväzkov na súkromnú firmu. Zaťažila tak rozpočet obce vysokými splátkami z prijatých návratných finančných zdrojov. Len na úrokoch zo zmlúv o postúpení záväzkov obce zaplatí takmer 148-tisíc eur. Tieto skutočnosti môžu mať vplyv na rozvojové a investičné aktivity obce, ako aj na možnosť čerpania eurofondov. Existuje tiež riziko, že jej ministerstvo financií uloží pokutu za prekročenie dlhu. Ešte v roku 2008 pritom za výrub drevín získala takmer 2 milióny eur, v priebehu 9 rokov sa však dostala do platobnej neschopnosti.

Nedostatky s rozpočtovým hospodárením sa nevyhli ani obci Horná Streda. Fakturovanú sumu zaplatila bez preukázania dodaných služieb a nemala prehľad o štruktúre finančných prostriedkov uložených na svojich bankových účtoch. Prenájmom priestorov bez zmluvného základu sa obec vystavila riziku zneužitia, či znehodnotenia svojho majetku a predovšetkým riziku možných budúcich sporov s nájomcami. Kontrola odhalila netransparentnosť pri vyúčtovaní služieb spojených s bývaním a prenájmom nebytových priestorov, ktorá viedla k vzniku sporov v obci.

_________________

NKÚ je od roku 2006 oprávnený skontrolovať činnosť samospráv, ako využívajú finančné prostriedky a majetky pri plnení originálnych a prenesených kompetencií. V uplynulom roku úrad vykonal 15 kontrol samosprávnych orgánov a organizácií. Zmyslom takýchto kontrol nie je preveriť len dodržiavanie platnej legislatívy, to má v prvom rade zabezpečiť vnútorný kontrolný systém. Podstatné je, aby finančné, materiálne a ľudské zdroje samosprávy využívali na svoj rozvoj a na potreby občanov efektívne, hospodárne, účelne a účinne.

Súhrnná správa o kontrole NKÚ SR v samospráve (pdf; 1,1 MB)

Čítať ďalej