Rada EÚ: Pomoc pre najzraniteľnejšie domácnosti aj sektor ekonomiky je nevyhnutná

[ad_1]

08.12.2022

Ďalšie kroky Európskej komisie s ohľadom na energetickú krízu, aktívne opatrenia na trhu práce v súvislosti s prichádzajúcimi inováciami aj zlepšovanie pracovných či sociálnych podmienok pre obyvateľov členských štátov únie. Aj na tieto témy sa sústredili zástupcovia Rady EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, ktorí sa stretli v Bruseli.

Slovensko na zasadnutí zastupoval štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer. Vo vystúpení zdôraznil najmä kroky Slovenska smerom k pomoci občanom s nárastom cien energií a tiež opatrenia na podporu rodiny či sociálnu pomoc v rámci pripravovaných reforiem z Plánu obnovy a odolnosti.

 

Zabezpečenie životných nákladov a kúpyschopnosť pre zraniteľné domácnosti aj adresné opatrenia pre ekonomiku v reakcii na vysokú mieru inflácie a cien energií je základným cieľom tzv. jesenného balíka európskeho semestra, teda akejsi výzvy Európskej komisie do najbližších mesiacov roka 2023.

Ako prezentoval štátny tajomník rezortu práce, v prípade Slovenska vláda zastabilizovala ceny elektriny pre domácnosti na rovnakej úrovni aj pre rok 2023, ceny tepla a plynu sa zvýšia o 15 percent. Štátna schéma pomoci ušetrí domácnostiam 6 miliárd eur, čo je v prepočte cca. 3-tisíc eur na jednu domácnosť. Slovensko zároveň alokovalo takmer 360 miliónov eur na kompenzáciu vysokých cien energií pre podniky, ktoré sú oprávnené na čerpanie takejto podpory.

Juraj Káčer, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny: „Hlavným bodom rokovania je smernica o platformovej práci. Zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem si u nás môžeme predstaviť ako taxi službu alebo donášku jedla, ktorú si objednávame prostredníctvom aplikácie. Ak pracujete pre tri platformy v rovnakom čase a náhodou sa vám stane pracovný úraz, kto bude mať z pohľadu zamestnávateľa zodpovednosť. Kedy ide o zamestnanecký vzťah a kedy o prácu SZČO a iné nejasnosti, ktoré toto rýchlo rastúce odvetvie prináša. Za Slovensko sme v diskusii vyjadrili podporu návrhu smernice na zlepšenie pracovných podmienok a sociálnych práv ľudí, ktorí pracujú prostredníctvom takýchto platforiem. Rovnako podporujeme z ávery Rady EÚ k integrácii osôb so zdravotným postihnutím na trh práce, pretože ich zamestnávanie na kvalitných pracovných miestach je kľúčové pre dobré fungovanie pracovného trhu. Miera nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím v EÚ predstavuje cca 17% v porovnaní s cca 10 % osôb bez zdravotného postihnutia.“

V problematike zamestnanosti sa európski zástupcovia zhodli na zlepšení ochrany pracovníkov pred rizikami vystavenia účinkom azbestu pri práci. V celej EÚ pretrváva tento problém ešte ako dedičstvo z minulosti a azbest sa stále nachádza v mnohých starších budovách. Odhaduje sa, že v súčasnosti mu je v členských štátoch vystavených cca 4 až 7 miliónov pracovníkov.

Štátny tajomník Juraj Káčer vystúpil tiež k téme starostlivosti, kde zdôraznil podporu SR k návrhu Rady k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti. Túto oblasť už Slovensko zastrešuje prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti, Komponentu 13: Dlhodobá starostlivosť.

„Naším cieľom je pripraviť sa na starnutie obyvateľstva u nás a zabezpečiť tak kvalitnú, dostupnú a komplexnú podporu ľudí s potrebou dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Vďaka reformám a plánovaným investíciám sa zvýši prepojenie aj efektivita zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Riešenie sociálno-zdravotnej starostlivosti je aj súčasťou Programového vyhlásenia vlády na roky 2021 – 2024,“ uviedol Juraj Káčer, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Juraj Káčer zdôraznil, že osobitnú pozornosť venujeme podpore rodiny a zosúlaďovania rodinného a pracovného života. Pre uplatnenie sa osamelých rodičov na trhu práce Slovensko navyšuje kapacity v predškolských zariadeniach (jasliach) a legislatívne nastavilo poskytovanie starostlivosti v detskej skupine od 0-5 rokov.

V súvislosti s iniciatívou, ktorou chce EK vyhlásiť rok 2023 za Európsky rok zručností, Slovensko vyjadrilo podporu pre rozvoj zručností všetkých dospelých v produktívnom veku ako kľúčový nástroj na podporu zamestnanosti, sociálneho začlenenia a konkurencieschopnosti. Zveľaďovanie vedomostí zvyšuje potenciál európskej pracovnej sily v kontexte nových ekonomických výziev aj spoločenských trendov. S tým súvisí aj prilákanie ľudí z tretích krajín so zručnosťami, ktoré v EÚ chýbajú.

Európski zástupcovia Rady EÚ si na stretnutí vymenili aj informácie v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v súvislosti s pomocou pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Slovensko od vypuknutia konfliktu na Ukrajine prijalo viacero sociálnych a ekonomických opatrení s cieľom čo najefektívnejšie integrovať ukrajinských občanov do našej spoločnosti a umožniť im nájsť uplatnenie na našom trhu práce.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok