| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , ,

NKÚ zásadne mení plánovanie kontrol, preverí krízové riadenie štátu aj stav vysokoškolských internátov – Aktuality

Bratislava 5. januára 2023 – Flexibilné plánovanie kontrol ovplyvní nadchádzajúci kontrolórsky rok. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) po prvý raz pristúpil k novému procesu plánovania, ktorý umožní reagovať na aktuálne turbulentne sa meniacu dobu a tiež na výzvy, ktoré v ostatných rokoch priniesla nielen pandémia, ale aj vojna na Ukrajine či energetická kríza a vysoká miera inflácie. Pripravených 26 kontrolných akcií sa po novom v priebehu roka 2023 rozšíri o ďalšie. Kontrolóri sa zamerajú na problematiku krízového riadenia štátu, oblasti školstva, životného prostredia, samosprávy či obrany vo viac ako 70 subjektoch. Preklepnú si viaceré ministerstvá, obce, mestá aj štátne či verejné inštitúcie. Zmena procesov si vyžiada aj nový prístup k vzdelávaniu kontrolórov a k overovaniu ich odborných vedomostí.

Rýchlo sa meniace udalosti nútia vlády na národnej, ale aj regionálnej úrovni prijímať promptné a často neodskúšané riešenia. Keďže je dôležité, aby rozhodovanie politikov podstupovalo verejnú kontrolu, bolo nevyhnutné, aby aj NKÚ zareagoval zmenou procesov plánovania. „Od klasického ročného plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok dozadu, následne sa realizovalo v druhom a výsledky boli k dispozícii niekedy až v treťom roku, sme museli upustiť a pristúpiť na takzvaný systém plávajúceho plánovania. Vďaka nemu vieme oveľa pružnejšie, na základe rizikových analýz, ako aj aktuálnosti, zaraďovať projekty kontrolných akcií do výkonu kontroly,“ vysvetlil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Prostredníctvom plávajúceho plánu má úrad flexibilnejšie možnosti na zadefinovanie tém kontrolných akcií a príležitosti na využitie ľudského potenciálu. „Využiť tak môžeme nielen kontrolórov, ale aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly,“ doplnil Andrassy.

Novému systému zodpovedá aj plán kontrolných akcií na rok 2023, kde sa vyťaženosť z časového aj personálneho hľadiska pohybuje na úrovni 50 % ročnej kapacity. Ďalšie témy a kontrolné akcie budú schvaľované postupne, spravidla v štvrťročnom intervale. „Myšlienka následných kontrol alebo preverovania dopadov prijatých opatrení zo strany kontrolovaných subjektov sa premieta do aktivít úradu v tomto roku cez kontrolu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre či na ministerstve zdravotníctva, ale aj v rámci opatrení, ktoré súvisia s povodňami. K follow-up kontrole pristúpime aj na Štátnych hmotných rezervách, kde boli identifikované vážne riziká súvisiace napríklad s riešením mimoriadnych situácií (COVID-19),“ prezradil šéf národnej autority pre externú kontrolu.

Na čo si posvietia kontrolóri?

Z hľadiska klasických kontrolných akcií je v pláne 16 tematických kontrol zameraných napríklad na krízové riadenie a bezpečnosť štátu či investičné projekty v podmienkach armády. Ďalšie akcie sa dotknú dodržiavania rozpočtových pravidiel, princípov hospodárneho a efektívneho nakladania s majetkom, súladu so zákonom o verejnom obstarávaní. NKÚ v rámci oblasti školstva skontroluje rekonštrukcie vysokoškolských internátov či zabezpečenie pripájania škôl na internet, ako aj transparentnosť v štátnych obchodných spoločnostiach, ako sú Letové prevádzkové služby či Spoločnosť pre skladovanie, zameraná na skladovanie núdzových zásob ropy.

Vo vzťahu k miestnej samospráve národní kontrolóri preveria napĺňanie projektov zelenej politiky, ale aj využívanie nástroja na rozvoj obcí a miest prostredníctvom poplatku za rozvoj. S využitím metodiky follow-up si posvietia aj na oblasť informatizácie na úrovni miestnej a regionálnej samosprávy. Okrem toho, že sa úrad zameriava na dodržiavanie zákonnosti rozpočtových či účtovných pravidiel, ostatných päť rokoch vo väčšej miere posudzuje aj dopady realizácie jednotlivých verejných politík. V nadchádzajúcom roku sa kontrolóri sústredia na integrovanú dopravu v rámci Bratislavského samosprávneho kraja, kontrolu kvality a bezpečnosti potravín, stratégiu v oblasti mládeže či nájomné byty. Celkovo má národná autorita pre externú kontrolu z hľadiska výkonnostných auditov rozpracovaných 10 tém.

„Naše plánovanie vychádza zo strategického zamerania kontrolnej činnosti. Tento dokument popisuje kľúčové riziká z hľadiska finančného, majetkového, ale taktiež vo vzťahu k záväzkom, ktoré má Slovenská republika k medzinárodným organizáciám, ako sú EÚ či OSN,“ dodal Ľ. Andrassy. NKÚ tiež chystá témy, ktoré sú zamerané na pripravenosť Slovenska na nové programové obdobie, ale aj na realizáciu Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti budú kontrolóri monitorovať situáciu aj vzhľadom na dočerpanie európskej finančnej pomoci v programovom období 2014-2022, pretože 2023 je posledný rok, keď je možné využiť finančné prostriedky skončeného programového obdobia.

V rámci kontrolnej aktivity môže úrad preveriť viac ako 17-tisíc subjektov, ktoré nakladajú so štátnymi alebo verejnými prostriedkami. Plán kontrolnej činnosti pripravuje na základe rizík a významnosti. To, čo je z hľadiska významnosti na nižšej úrovni, by mali preverovať samotné inštitúcie v rámci vnútorných kontrolných systémov, ale aj nezávislé úrady vykonávajúce tematické, špecifické audity, ako napríklad Protimonopolný úrad alebo Úrad pre verejné obstarávanie či Úrad vládneho auditu.

Detailný plán kontrolnej činnosti schválený pre prvý polrok 2023 je dostupný TU.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

NKÚ hodnotí verejné politiky nielen cez peniaze, ale aj ich prínos pre spoločnosť – Aktuality

Bratislava 12. mája 2022 – Po ročnej prestávke spôsobenej pandémiou COVID-19 dnes (štvrtok, 12. 5. 2022) na Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) SR prebieha každoročný odborný seminár zástupcov úradu s predstaviteľmi 27 memorandových partnerov a zástupcov analytických jednotiek pôsobiacich v rámci štátnych a verejných inštitúcií. Národní kontrolóri na stretnutí prezentujú strategické dokumenty, ktoré definujú priority úradu na rok 2023. Seminár tiež slúži na predstavenie analytických správ z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní z dielne úradu.

V rámci objektívneho a transparentného hodnotenia jednotlivých segmentov verejných politík podstupujú analytické komentáre oponentúru zo strany minimálne dvoch nezávislých odborných inštitúcií. Toto pravidlo bolo zvolené tiež v prípade štúdie k zdravotníctvu či k stavebným konaniam. Materiály slúžia na popísanie rizík, ktoré v danej oblasti vznikajú, NKÚ ich však využíva aj na plánovanie projektov kontrolných akcií. Následne ich kontrolóri overujú priamo v teréne u zodpovedných inštitúcií. V rámci výkonu kontroly a záverov z kontrolnej akcie definujú nielen pohľad úradu, ale aj odporúčania na zlepšenie aktuálneho stavu. „Takáto otvorená prezentácia strategického zamerania kontrolnej činnosti a popísania rizík je krokom k ešte väčšej transparentnosti a otvorenosti fungovania národnej autority pre oblasť externej kontroly. Zároveň je to dôležitá spätná väzba pre uistenie sa, že zacielenie kontrolných akcií smeruje do významných oblastí spoločenského života,“ konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík. Do prípravy strategického zamerania kontrolnej činnosti sú prostredníctvom dotazníkov zapájaní aj externí partneri, analytické jednotky fungujúce na úrovni štátu. Plán kontrol tak nevzniká len na základe vnímania rizikovej oblasti, prípadne témy pre kontrolu z pohľadu kontrolórov, ale aj podľa vyhodnotenia širších súvislostí a nahliadania z externého prostredia.

V rámci svojej pôsobnosti šéf najvyšších kontrolórov zdôraznil, že ročný plán kontrol vychádza z rizikových analýz, stanovenej významnosti či objemu použitých finančných prostriedkov. Na základe týchto argumentov K. Mitrík odmieta kritiku, ktorá zaznela počas vypočutia kandidátov na post predsedu úradu, že národní kontrolóri preverujú len nízke objemy verejných zdrojov, pretože prácu NKÚ nemožno posudzovať iba podľa objemu fyzicky skontrolovaných verejných zdrojov, ale tiež podľa toho, na koľko systémových problémov poukazuje kontrola a ktorých odstránením sa v budúcnosti ušetria značné finančné aj ľudské zdroje. „Objem ročne kontrolovaných zdrojov je oveľa vyšší. Už len stanoviskom k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je na úrovni viac ako 20 miliárd eur, sa úrad vyjadruje k účelnosti a efektívnosti celého balíka verejných financií a ich strednodobého výhľadu. A keďže robíme aj stanovisko k záverečnému účtu štátu, okrem klasických kontrol účtovníctva a výkazníctva sa výsledkom hospodárenia subjektov verejnej správy zaoberáme analytickou činnosťou, ktorá je súčasťou našej práce,“ približuje šéf kontrolórov s tým, že časť kontrol sa venuje aj nastaveniu politík, ktoré súvisia s otázkou systémového použitia zdrojov. „Je často dôležitejšie poukázať na riziká systému, akým sa vynakladajú zdroje, či poukázať na riziká poskytovania neúplných a nepresných informácií z účtovníctva, ako keby sme kontrolovali výšku zdrojov nejakého subjektu či projektu,“ zdôraznil predseda NKÚ.

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcim odborným stretnutím analytici kontrolného úradu pripravili materiál o stavebnom konaní, kde identifikovali významné riziká v oblasti jasného zadefinovania kompetencií medzi štátom a samosprávou, ale aj v absentujúcom informačnom systéme pri digitalizácii stavebného konania, ktoré sú významným nástrojom transparentnosti a aj zrýchlenia správneho konania. Počtom dní potrebných na získanie stavebného povolenia patrí Slovensko k najhoršie hodnoteným krajinám spomedzi krajín EÚ (druhé najhoršie) a OECD (najhoršie). Podľa zistení Svetovej banky sú medzi slovenskými mestami významné časové rozdiely v čase potrebnom na získanie stavebného povolenia. Kontrolný úrad upozorňuje aj na nedostatočné personálne a odborné zabezpečenie stavebných úradov v mnohých obciach.

Infografika Stavebné konania

Pri téme zdravotníctva analytici úradu na základe vyhodnotenia dát zdôrazňujú, že výsledky slovenského zdravotníctva nie sú dlhodobo uspokojivé a nevidno ani pozitívny trend v približovaní sa k priemeru krajín EÚ27. Ministerstvo zdravotníctva nemá k dispozícii jasnú stratégiu rozvoja celého segmentu, a to nielen z hľadiska merateľných cieľov, ale aj finančného krytia, ktoré sa najvýraznejšie premieta do neustáleho zadlžovania nemocníc. Posledná stratégia zameraná na zdravotníctvo bola prijatá ešte v roku 2013. NKÚ vníma ako problém aj absenciu finančného riadenia zdravotníctva z pozície ústredného orgánu štátu, ktorým je rezort zdravotníctva. V nedávnej minulosti sa objavili zo strany ÚHP pripomienky, že najvyššia kontrolná inštitúcia sa nedostatočne venuje zdravotníctvu, čo Karol Mitrík nepovažuje za oprávnenú kritiku, ale za klamstvo. „Zdravotníctvom sa zaoberáme dlhodobo a veľmi dôsledne. Za ostatných päť rokov sme preverili celý systém hospodárenia nemocníc štátu, samosprávy i súkromných nemocníc. Venovali sme sa vzdelávaniu lekárov i stredného zdravotníckeho personálu či plneniu kompetencií zo strany štátu a vyšších územných celkov. Kým rezort nevykoná podstatné zmeny, najmä vo finančnom riadení nemocníc a nenastaví dlhodobo udržateľné a merateľné ciele, tak problémy, na ktoré NKÚ poukazuje, budú pretrvávať,“ uzatvára šéf kontrolórov.

Analytické správy z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní sú k dispozícii na linku:

https://www.nku.gov.sk/analyzy

 

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Kontrolóri preveria hospodárenie záchraniek, košického kraja a pôdohospodárskej agentúry – Aktuality

Bratislava 1. apríla 2022 – Dôveryhodnosť Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR stúpa. Stratégiu otvorenej a modernej štátnej inštitúcie potvrdil aj nedávny reprezentatívny prieskum, z ktorého vyplýva, že kontrolnému úradu dôveruje až 54 % ľudí. Ďalším dôkazom rastúceho kreditu je aj zvyšujúci sa počet podnetov, s ktorými sa na kontrolnú inštitúciu obracajú občania. V predošlom roku úrad prijal 762 podnetov, čo predstavuje až 65-percentný medziročný nárast počtu podaní od občanov, vrátane žiadostí o súčinnosť štátnych inštitúcií.

Na základe analýzy podnetov od občanov predseda NKÚ Karol Mitrík zaradil viaceré z nich do plánu kontrolnej činnosti na rok 2022. Ide napríklad o kontrolu záchranných služieb v Bratislave a Košiciach či audit vnútorného kontrolného systému a prijatých opatrení v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ako aj o hospodárenie a nakladanie s majetkom v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Kontrolóri sa pozrú aj na fungovanie obce Uhliská či na transparentnosť pri vyplácaní podpôr v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

Infografika: Rozšírený plán kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2022

NKÚ v januári informoval o pláne kontrol na rok 2022, v rámci ktorého sú pripravené projekty na 31 akcií vo viac ako stovke subjektov. Úrad sa cielene zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Na základe vlastných rizikových analýz a vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci v rámci štyroch ministerstiev, ako aj proces obstarávania bezpečnostných služieb v štátnej a verejnej správe.

Predseda národných kontrolórov K. Mitrík následne v marci rozhodol o rozšírení plánu o ďalších 6 kontrol vychádzajúcich z podaní od občanov. Kontrolóri vyhodnotia systém vnútornej kontroly a zavedenie opatrení do rozhodovacích procesov v PPA, ktorých kľúčovým cieľom má byť zvýšenie transparentnosti procesov a postupov agentúry pri poskytovaní projektových finančných podpôr z európskych či národných zdrojov. Hospodárenie skontrolujú tiež v dvoch záchranných službách, a to
v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava a v Záchrannej službe Košice. Z finančnej oblasti si kontrolóri posvietia na systém programového rozpočtovania v štátnej správe, kde preveria jeho účinnosť aj súlad s metodickým pokynom na usmernenie programového rozpočtovania. Na základe doručených podnetov sa NKÚ pozrie aj na nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami v KSK, ako aj v Správe ciest KSK či v obci Uhliská.

Zapájanie podnetov do kontrolnej činnosti bezpochyby prispieva k dôveryhodnosti národnej autority pre oblasť externej kontroly. Rast dôvery v kontrolný úrad potvrdzuje aj fakt, že len desatina podaní prijatých poštou alebo elektronicky bola v minulom roku anonymná. Zároveň klesol počet podnetov, ktoré kompetenčne nespadali do pôsobnosti NKÚ. Veľká časť z nich najčastejšie spochybňuje hospodárnosť a transparentnosť fungovania miestnych samospráv. V takýchto prípadoch však majú ako prvé zasiahnuť kontrolné útvary fungujúce na úrovni miest a obcí. „V prvom rade je loptička na strane zástupcov občanov, poslancov miestnych parlamentov. Komunálni politici majú povinnosť využívať všetky dostupné možnosti a svoje právomoci na riešenie problémov. Až v prípade, že zistia významné nezrovnalosti so zákonom či princípmi dobrého hospodára, sa majú obrátiť na kompetentné štátne inštitúcie. Či už v prípade trestných činov na orgány činné v trestnom konaní, pri finančných rizikách na daňové úrady či miestnych kontrolórov. Ak je vnútorný kontrolný systém samosprávy nefunkčný, prípadne zlyháva kontrola
zo strany obecného kontrolóra, v takýchto prípadoch do kontrolného procesu aktívne vstupuje NKÚ,“ približuje pôsobnosť kontrolného úradu jeho podpredseda Ľubomír Andrassy. Takýto postup zvolili národní kontrolóri v prípade obcí Žehra, Lomnička či Pukanec, pri ktorých už v týchto dňoch NKÚ pripravuje vlastné projekty kontrolných akcií, ktoré zrealizuje ešte v tomto roku.

V snahe zvyšovať povedomie verejnosti o pôsobností kontrolného úradu, ale aj o výstupoch práce kontrolórov, rozširuje národná kontrolná inštitúcia svoje komunikačné aktivity, pri ktorých aktívne využíva moderné informačné kanály či digitálne technológie. Okrem štvrťročných zhrnujúcich správ adresovaných trom najvyšším ústavným činiteľom a pravidelných tlačových správach o kontrolných zisteniach úradu prezentovaných verejnosti prostredníctvom médií, úrad otvorene prezentuje svoju prácu aj na sociálnych sieťach. Druhý rok zároveň predkladá výsledky kontrol do príslušných parlamentných výborov. „Je pre nás výzvou, aby dôvera slovenskej spoločnosti voči kontrolným inštitúciám rástla, pretože aj vďaka tomu stúpa dôvera ľudí v samotný štát. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je profesionálna a objektívna kontrolná činnosť, ale bezpochyby ruka v ruke s tým ide aj transparentná prezentácia výsledkov kontrol v príslušných parlamentných výboroch či pred verejnosťou. A sú to práve poslanci, ktorí môžu aktívne nabádať vládu, ministrov, aby naše odporúčania premietli do úpravy procesov riadenia, definovania strategických cieľov či do prípravy legislatívnych zmien, ktoré zabránia opakovaniu nedostatkov,“ dodáva Ľ. Andrassy.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Národní kontrolóri si posvietia na pandemickú pomoc, výstroj vojakov, hospodárenie NDS i modernizáciu vlakov – Aktuality

Bratislava 5. januára 2022 – Najvyšší kontrolný úrad SR sa v tomto roku zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri majú spracované projekty na 31 kontrolných akcií vo viac ako stovke subjektov – od ministerstiev, cez obce a mestá, až po štátne a verejné inštitúcie. Okrem iného preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly na základe vlastných rizikových analýz a zároveň vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci, ako aj obstarávanie bezpečnostných služieb vo verejnej správe.

Podobne ako v minulom roku, aj tentoraz kontrolóri nadviažu na viaceré doteraz zrealizované kontroly či analýzy, ktorými identifikovali nové významné riziká a zamerajú sa na špecifický problém, prípadne preveria účinnosť prijatých opatrení zo strany kontrolovaných subjektov. „Plán kontrolných akcií nie je len nejaká kritická vízia kontrolórov, kozmický pohľad na problém. Každá kontrolná akcia je komplexne rozpracovaným projektom na základe analýzy rizík a vecného popísania kritických oblastí. Zároveň ide o cielený proces, v ktorom sú jednotlivé kontrolné akcie zasadené do reálneho času a projekty gestorujú odborne pripravení kontrolóri. To znamená, že predtým, ako kontrolóri nastúpia do terénu a zavítajú ku kontrolovaným subjektom, musia byť aj tematicky dovzdelaní,“ priblížil procesy prípravy ročných plánov šéf najvyšších kontrolórov Karol Mitrík. Upozornil na to, že kontrolný úrad v roku 2022 preverí osem kľúčových oblastí národných verejných politík s podobným zameraním ako v predchádzajúcom rok. Konkrétne zdravotnú problematiku v štyroch kontrolách, výskum, vzdelávanie, vývoj a inovácie v troch, zamestnanosť a sociálne politiky v jednej, právny štát a bezpečnosť v štyroch, efektívnu a transparentnú verejnú správu v 9 kontrolných akciách, environmentálnu udržateľnosť v štyroch, udržateľnosť verejných financií a fiškálnu politiku v dvoch a napokon dopravnú infraštruktúru v štyroch kontrolných akciách.

NKÚ napríklad skontroluje, ako je funkčný a využívaný systém e-Zdravie, rovnako aj ako hospodária národní diaľničiari, či ako sú využívané finančné prostriedky na bezpečnostné služby. Taktiež sa zamerajú na napĺňanie stratégie pre integráciu Rómov do roku 2020 z pohľadu vzdelávania či stratégiu dopravy v oblasti dopravnej infraštruktúry a obnovy verejných budov. Posúdia účinnosť opatrení vo vzťahu k ochoreniu COVID-19, zavedených zo strany obecných a mestských zastupiteľstiev v reakcii na znížený príjem a sociálnu odkázanosť občanov v dôsledku pandémie. Šesť rokov od uvedenia do prevádzky elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb kontrolóri vyhodnotia zavedenie a využívanie tohto systému. Preverením poskytovania pomoci v hmotnej núdzi chce úrad poukázať na úskalia prerozdeľovania pomoci štátu zo strany zodpovedných ministerstiev. Účinnosť nastaveného systému modernizácie a prevádzky osobných vlakových súprav, koordinácia podpory cyklistickej dopravy či plnenie záväzkov Slovenska voči Európskej únii v oblasti čistiarní odpadových vôd a kanalizácií sú ďalšími témami, na ktoré sa zamerajú národní kontrolóri v priebehu roku 2022.

Najvyšší kontrolný úrad od roku 2020 predkladá príslušným parlamentným výborom Správu o výsledku kontroly, ktorá je zhrnutím najzávažnejších zistení kontrolórov, a zároveň ponúka odporúčania, ktoré majú smerovať k zmene legislatívy a úprave systému riadenia hlavných verejných politík či k výraznejšej podpore realizácie strategických cieľov krajiny zo štátneho rozpočtu či z fondov Európskej únie. Predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly zároveň od roku 2016 zasiela trom najvyšším ústavným činiteľom v štvrťročnom intervale súhrnné zistenia z ukončených kontrol.

náhľad Plán kontrolnej činnosti na rok 2022 (pdf, 660 kB). 

infografika Na čo si posvietia národní kontrolóri v roku 2022?



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok