Kontrolóri spúšťajú kontrolu plánu obnovy a preveria hospodárenie úradu pre územné plánovanie – Aktuality

Bratislava 27. júla 2023 – Národní kontrolóri vďaka flexibilnému plánovaniu svojej činnosti už počas tohtoročných letných mesiacov preveria dodržiavanie princípov hospodárnosti, efektívnosti a zákonnosti v rámci štátnych  inštitúcií. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR pružne reaguje na závažné riziká v spoločnosti a na základe analýz začína kontrolovať významné dotačné schémy pre znižovanie dopadov energetickej krízy, ale taktiež projekty financovania výstavby nemocníc v Bratislave a Martine z európskeho mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti. Kontrolóri opätovne preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako jeden z najrizikovejších subjektov verejnej správy, ktorý má na starosti čerpanie európskej finančnej pomoci v segmente pôdohospodárstva. Po zrealizovaní predchádzajúcich kontrol bola agentúra povinná prijať opatrenia, a preto bude predmetom auditu preverenie funkčnosti vnútorného kontrolného systému a uplatňovanie protikorupčných nástrojov v rámci celého systému fungovania PPA. Národná autorita pre oblasť externej kontroly vďaka zavedeniu plávajúceho plánovania vie pružne reagovať na celospoločensky významné, rizikové témy, pričom o týchto nových skutočnostiach vo fungovaní NKÚ informoval jeho predseda Ľubomír Andrassy premiéra SR Ľudovíta Ódora.

Predseda vlády SR sa na pracovnom stretnutí zaujímal o to, ako kontrolný úrad reaguje na zásadné zmeny, ktoré sa dotkli fungovania celej spoločnosti po covidovej pandémii a po vypuknutí vojny na Ukrajine. Predseda národných kontrolórov ho informoval, že rovnako ako štátne či verejné inštitúcie, aj kontrolný úrad bol nútený aktívne reagovať na dianie doma, ale i v Európe. „Preto sme napríklad už v závere minulého roka zaviedli pravidlo – plávajúce plánovanie. V rámci plánu kontrolnej činnosti sme vytvorili legitímny priestor na to, aby sme nielen na základe dlhodobých rizikových analýz, ale aj na základe kritérií včasnosti a významnosti identifikovaných rizík dokázali do ročného plánu zaradiť kontroly, ktoré majú byť nielen o fungovaní tejto krajiny, ale aj o príkladoch dobrej či zlej praxe, o edukácii, ktorú majú kontrolóri poskytovať štátnym inštitúciám vychádzajúcim z poznatkov ich vysoko odbornej práce,“ vysvetlil Ľ. Andrassy.

Ľubomír Andrassy a Ľudovít Ódor

Predseda slovenských kontrolórov informoval premiéra Ľ. Ódora aj o ďalších kontrolách, ktoré úrad doplnil po vyhodnotení vlastných rizikových analýz, ale taktiež po odbornom posúdení informácií od verejnosti či poslancov parlamentu. V nadchádzajúcich dňoch bude otvorená kontrolná akcia, ktorá je zameraná na manažment Plánu obnovy a odolnosti v kontexte jeho najrizikovejšieho segmentu, ktorým je verejné zdravotníctvo. Z tohto dôvodu si kontrolóri posvietia nielen na proces zaradenia, ale i manažovania projektov výstavby dvoch kľúčových koncových štátnych nemocníc v Bratislave a Martine. „Tiež sa pozrieme na to, ako sa v rámci ústredných orgánov štátu využívajú takzvané dohodárske pracovné miesta pre plnenie kľúčového poslania ministerstva alebo ústredného orgánu štátu. Riziká spojené s týmto procesom odkontrolujeme v rámci Slovenského pozemkového fondu, ale moji kolegovia, kontrolóri navštívia tiež Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a zároveň najrizikovejšiu inštitúciu, kde evidujeme najvyšší podiel dohodárov na počet kmeňových zamestnancov, a tou je problematický rezort zdravotníctva,“ dopĺňa predseda Andrassy.

Ľubomír Andrassy a Ľudovít Ódor

Ten na stretnutí okrem iného upozornil predsedu vlády na veľmi vážny problém vyplývajúci z predošlých kontrolných akcií  NKÚ, ktoré boli zamerané na fungovanie vodárenských spoločností a ich postavenie v rámci systému kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá zodpovedá za dodávku pitnej vody pre viac ako milión obyvateľov, bolo identifikované riziko, ktoré môže vyústiť do skrytej privatizácie kľúčovej strategickej verejnej korporácie. „V prípade, že sa naplnia naše zistenia, východoslovenské obce a mestá, ako jediní nositelia ústavnej povinnosti voči svojim obyvateľom v oblasti zabezpečenia pitnej vody, stratia potrebnú kontrolu nad spoločnosťou, ktorej bol bezplatne odovzdaný majetok štátnych vodárenských spoločností práve preto, aby obce ako akcionári mohli svoje povinnosti aj plniť. Bez uplatňovania akcionárskych práv samospráva stratí reálne možnosti ovplyvňovať využívanie tohto majetku a obyvatelia regiónu sa stanú rukojemníkmi rôznych biznisových hier. Úlohou vodárenstva nie je produkcia dividend či iných foriem výnosu pre akcionárov, ale rozvoj vodárenskej siete, jej modernizácia, k čomu majú slúžiť aj výsledky hospodárenia spoločností. Riešiť modernizačný dlh vo výške okolo 5 mld. eur, ktorý sme zistili pri kontrole vodárenských spoločností, nemôže byť iba záležitosťou štátneho rozpočtu alebo eurofondov. Opakovane preto upozorňujeme vládu a jej predsedu, že je potrebné analyzovať tento kritických stav a zodpovedné ministerstvá musia pripraviť zmenu legislatívy, aby nedošlo k zásadnej zmene fungovania vodárenských spoločností a tým k nabúraniu jedného z pilierov kritickej infraštruktúry krajiny, ktorej úlohou je zabezpečovanie pitnej vody pre všetkých,“ priblížil predseda NKÚ.

Premiér Ódor sa zaujímal o ambíciu slovenských kontrolórov uchádzať sa o predsedníctvo v rámci európskej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií EUROSAI. NKÚ má záujem prezentovať prácu slovenských kontrolórov, ale tiež ponúknuť európskym partnerom nové témy, ktoré majú kontrolné inštitúcie posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň. To súvisí najmä s otázkou povinného vzdelávania a overovania odborných vedomostí zamestnancov národných kontrolných inštitúcií, ale aj s témou, ako posilňovať dopad výstupov ich činnosti na pozitívnu zmenu fungovania celej spoločnosti, či už z hľadiska legislatívy, systému a riadenia od najvyššej až po najnižšiu úroveň fungovania štátu alebo samosprávy. Predseda vlády v tejto oblasti vyjadril slovenským kontrolórom podporu a verí, že je to cesta k posilneniu nezávislej národnej kontrolnej inštitúcie, posilneniu odborného zázemia úradu, ale aj krok k reprezentovaniu Slovenska ako modernej, vzdelanej a inšpiratívnej krajiny v rámci celého európskeho spoločenstva.  



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Doba prináša nové riziká a kontrola musí byť flexibilná, NKÚ preverí kompenzácie i výstavbu nemocníc – Aktuality

Bratislava 15. júna 2023 – Štátne kompenzácie v rámci energetickej krízy, efektívne využívanie eurofondov, projektové riadenie v rezorte zdravotníctva pri výstavbe nových nemocníc v Bratislave či v Martine, ako aj použitie verejných prostriedkov pri prezentácii Slovenska na medzinárodnej výstave Expo v Dubaji – to sú nové kontrolné akcie, ktoré aktuálne rozbieha Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Výkon a zaradenie týchto kontrol do ročného plánu schválila Plánovacia rada úradu. Národná autorita pre externú kontrolu zavádza do svojho fungovania prvok flexibilného plávajúceho plánovania, ktorý má kontrolórom pomôcť aktívne reagovať na nové riziká súvisiace s hospodárnym, efektívnym a aj účelným používaním národných či európskych financií. Odborné útvary úradu zároveň analyzujú riziká spojené s nastavením nových pravidiel podpory nájomného bývania alebo fungovaním novovytvorených štátnych či samosprávnych organizácií.

„Dnešná doba je poznačená fenoménom kríz, ktoré súvisia so šírením nebezpečných chorôb, vojnou na Ukrajine, ale aj energetickou krízou či vysokou mierou inflácie. Tieto mimoriadne udalosti zásadným spôsobom ovplyvňujú udržateľnosť rozvoja spoločnosti a s tým je spojené riziko nielen nezákonného, ale tiež nehospodárneho používania verejných financií i majetku. A tieto skutočnosti sa v konečnom dôsledku premietajú do plytvania a nebezpečného zadlžovania nielen súčasnej, ale hlavne budúcich generácií,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy a dodáva, že aj preto bolo nevyhnutné zmeniť klasické fungovanie úradu a vniesť do jeho života prvky flexibility, inovatívnosti a včasnosti. „Máme záväzok voči spoločnosti hodnotiť plnenie strategických dokumentov štátu, zúčtovávať rozhodnutia politikov v kontexte doby včas, aby mali spoločnosť, zodpovedné ministerstvá či verejné inštitúcie čas na prijímanie pozitívnych zmien,“ uzatvára predseda NKÚ.

Infografika Plávajúce plánovanie: Nové kontrolné akcie: Štátne kompenzácie v rámci energetickej krízy Efektívne využívanie eurofondov Projektové riadenie v rezorte zdravotníctva pri výstavbe nových nemocníc v Bratislave či v Martine Použitie verejných prostriedkov pri prezentácii Slovenska na medzinárodnej výstave Expo v Dubaji Ako sme zmenili plánovanie kontrol? 1. Plán kontrolnej činnosti pracuje s polovicou našich kapacít 2. Druhá časť je určená pre tzv. flexibilné plánovanie Plávajúci plán: 1. Umožňuje lepšie reagovať na aktuálne spoločenské dianie 2. Efektívnejšie využívame časový a personálny potenciál

Jedno z najvýznamnejších celospoločenských rizík doby je kríza v oblasti energetiky, na ktorú v ostatných dvoch rokoch reaguje vláda kompenzačnými opatreniami. „V tejto súvislosti chceme preveriť konanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, fungovanie MH Teplárenský holding a pozrieme sa tiež na opatrenia ministerstva hospodárstva. Zameriame sa pritom nielen na zákonnosť, ale aj účelnosť použitia národných a európskych financií pri riešení zmiernenia dopadov energetickej krízy,“ vysvetlil Ľ. Andrassy. Keďže energetická kríza je téma, ktorá sa netýka len Slovenska, ale celej Európy, slovenskí kontrolóri sú v kontakte s auditnými národnými inštitúciami členských krajín EÚ. „V záujme profesionality, odbornosti a vygenerovania príkladov dobrej praxe chceme porovnať opatrenia prijímané počas energetickej krízy na Slovensku a v iných členských krajinách Únie,“ dodal predseda NKÚ. O tejto téme bude s európskymi kontrolórskymi lídrami diskutovať budúci týždeň na zasadnutí Kontaktného výboru v metropole Portugalska, ktorý tvoria zástupcovia najvyšších kontrolných inštitúcií členských krajín EÚ a Európskeho dvora audítorov.

Kontrolu účasti Slovenska na Svetovej výstave Expo v Dubaji pripravoval úrad na základe rizikovej analýzy ešte pred májovým rozhodnutím parlamentu, výkon auditu však bolo potrebné spustiť až po zúčtovaní všetkých nákladov, oficiálnom ukončení administratívnych a finančných povinností. Poslanci parlamentu uznesením zaviazali národných kontrolórov k vykonaniu tejto kontroly, a to nielen v kontexte aktivít organizovaných rezortom hospodárstva, ale v širších súvislostiach priamej i nepriamej participácie iných verejných, resp. štátnych organizácií. V tomto prípade budú kontrolóri preverovať dodržanie zákonných pravidiel a taktiež naplnenie princípov efektívneho a hospodárneho využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Z predbežných analýz kontrolórov vyplynulo riziko súvisiace s tým, či aktivity, ktoré sa realizovali v Dubaji, boli rozpočtovo kryté, prešli procesom schvaľovania a kompetentné osoby dodržali povinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi.

Kontrolný úrad sa chce pozrieť aj na fungovanie vyšších územných celkov (VÚC) v oblasti zdravia. „Budeme sa zaujímať, ako sa využívajú nehnuteľnosti určené na zdravotnícke účely, ako župy zhodnocujú tento majetok a ako k nemu pristupujú tí, čo ho majú v prenájme. Tiež chceme vedieť, ako sa VÚC pripravujú na to, že niektoré z týchto prenájmov sa budú končiť a bude potrebné robiť nové transparentné súťaže,“ poodhalil šéf kontrolórov. Zároveň sa pripravujú aj cielené, tzv. follow-up kontroly v Slovenskom pozemkovom fonde, Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v zdravotníctve, ktoré budú zamerané na to, či sa realizujú odporúčania úradu prijaté na základe predchádzajúcich kontrol. Ešte v druhej polovici roka plánuje NKÚ doplniť plávajúci plán kontrol pravdepodobne o témy súvisiace s vojnou na Ukrajine alebo realizáciou stratégie podpory nájomného bývania.

Časť kontrol na tento rok bola naplánovaná vopred a zostávajúca personálna kapacita úradu sa využije v priebehu roka na kontroly, ktoré je potrebné urobiť vzhľadom na ich aktuálnosť a závažnosť. NKÚ tak ustúpil od čisto klasického plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok pred samotným výkonom kontroly a výsledky boli k dispozícii niekedy až v ďalšom roku. Ročne NKÚ urobí 40 až 45 kontrol, pri ktorých preverí 350 až 450 subjektov. Na tento rok bolo po prvýkrát pripravených menej kontrol – 26, ktoré sa ale postupne rozšíria. Svoje aktivity úrad plánuje na základe rizikových analýz. Okrem samotných kontrolórov môže úrad využiť aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

NKÚ zásadne mení plánovanie kontrol, preverí krízové riadenie štátu aj stav vysokoškolských internátov – Aktuality

Bratislava 5. januára 2023 – Flexibilné plánovanie kontrol ovplyvní nadchádzajúci kontrolórsky rok. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) po prvý raz pristúpil k novému procesu plánovania, ktorý umožní reagovať na aktuálne turbulentne sa meniacu dobu a tiež na výzvy, ktoré v ostatných rokoch priniesla nielen pandémia, ale aj vojna na Ukrajine či energetická kríza a vysoká miera inflácie. Pripravených 26 kontrolných akcií sa po novom v priebehu roka 2023 rozšíri o ďalšie. Kontrolóri sa zamerajú na problematiku krízového riadenia štátu, oblasti školstva, životného prostredia, samosprávy či obrany vo viac ako 70 subjektoch. Preklepnú si viaceré ministerstvá, obce, mestá aj štátne či verejné inštitúcie. Zmena procesov si vyžiada aj nový prístup k vzdelávaniu kontrolórov a k overovaniu ich odborných vedomostí.

Rýchlo sa meniace udalosti nútia vlády na národnej, ale aj regionálnej úrovni prijímať promptné a často neodskúšané riešenia. Keďže je dôležité, aby rozhodovanie politikov podstupovalo verejnú kontrolu, bolo nevyhnutné, aby aj NKÚ zareagoval zmenou procesov plánovania. „Od klasického ročného plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok dozadu, následne sa realizovalo v druhom a výsledky boli k dispozícii niekedy až v treťom roku, sme museli upustiť a pristúpiť na takzvaný systém plávajúceho plánovania. Vďaka nemu vieme oveľa pružnejšie, na základe rizikových analýz, ako aj aktuálnosti, zaraďovať projekty kontrolných akcií do výkonu kontroly,“ vysvetlil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Prostredníctvom plávajúceho plánu má úrad flexibilnejšie možnosti na zadefinovanie tém kontrolných akcií a príležitosti na využitie ľudského potenciálu. „Využiť tak môžeme nielen kontrolórov, ale aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly,“ doplnil Andrassy.

Novému systému zodpovedá aj plán kontrolných akcií na rok 2023, kde sa vyťaženosť z časového aj personálneho hľadiska pohybuje na úrovni 50 % ročnej kapacity. Ďalšie témy a kontrolné akcie budú schvaľované postupne, spravidla v štvrťročnom intervale. „Myšlienka následných kontrol alebo preverovania dopadov prijatých opatrení zo strany kontrolovaných subjektov sa premieta do aktivít úradu v tomto roku cez kontrolu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre či na ministerstve zdravotníctva, ale aj v rámci opatrení, ktoré súvisia s povodňami. K follow-up kontrole pristúpime aj na Štátnych hmotných rezervách, kde boli identifikované vážne riziká súvisiace napríklad s riešením mimoriadnych situácií (COVID-19),“ prezradil šéf národnej autority pre externú kontrolu.

Na čo si posvietia kontrolóri?

Z hľadiska klasických kontrolných akcií je v pláne 16 tematických kontrol zameraných napríklad na krízové riadenie a bezpečnosť štátu či investičné projekty v podmienkach armády. Ďalšie akcie sa dotknú dodržiavania rozpočtových pravidiel, princípov hospodárneho a efektívneho nakladania s majetkom, súladu so zákonom o verejnom obstarávaní. NKÚ v rámci oblasti školstva skontroluje rekonštrukcie vysokoškolských internátov či zabezpečenie pripájania škôl na internet, ako aj transparentnosť v štátnych obchodných spoločnostiach, ako sú Letové prevádzkové služby či Spoločnosť pre skladovanie, zameraná na skladovanie núdzových zásob ropy.

Vo vzťahu k miestnej samospráve národní kontrolóri preveria napĺňanie projektov zelenej politiky, ale aj využívanie nástroja na rozvoj obcí a miest prostredníctvom poplatku za rozvoj. S využitím metodiky follow-up si posvietia aj na oblasť informatizácie na úrovni miestnej a regionálnej samosprávy. Okrem toho, že sa úrad zameriava na dodržiavanie zákonnosti rozpočtových či účtovných pravidiel, ostatných päť rokoch vo väčšej miere posudzuje aj dopady realizácie jednotlivých verejných politík. V nadchádzajúcom roku sa kontrolóri sústredia na integrovanú dopravu v rámci Bratislavského samosprávneho kraja, kontrolu kvality a bezpečnosti potravín, stratégiu v oblasti mládeže či nájomné byty. Celkovo má národná autorita pre externú kontrolu z hľadiska výkonnostných auditov rozpracovaných 10 tém.

„Naše plánovanie vychádza zo strategického zamerania kontrolnej činnosti. Tento dokument popisuje kľúčové riziká z hľadiska finančného, majetkového, ale taktiež vo vzťahu k záväzkom, ktoré má Slovenská republika k medzinárodným organizáciám, ako sú EÚ či OSN,“ dodal Ľ. Andrassy. NKÚ tiež chystá témy, ktoré sú zamerané na pripravenosť Slovenska na nové programové obdobie, ale aj na realizáciu Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti budú kontrolóri monitorovať situáciu aj vzhľadom na dočerpanie európskej finančnej pomoci v programovom období 2014-2022, pretože 2023 je posledný rok, keď je možné využiť finančné prostriedky skončeného programového obdobia.

V rámci kontrolnej aktivity môže úrad preveriť viac ako 17-tisíc subjektov, ktoré nakladajú so štátnymi alebo verejnými prostriedkami. Plán kontrolnej činnosti pripravuje na základe rizík a významnosti. To, čo je z hľadiska významnosti na nižšej úrovni, by mali preverovať samotné inštitúcie v rámci vnútorných kontrolných systémov, ale aj nezávislé úrady vykonávajúce tematické, špecifické audity, ako napríklad Protimonopolný úrad alebo Úrad pre verejné obstarávanie či Úrad vládneho auditu.

Detailný plán kontrolnej činnosti schválený pre prvý polrok 2023 je dostupný TU.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok