Značka: <span>jadrová</span>

Bratislava  24. júna 2022 –  Zložité procesy súvisiace s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky budú na Slovensku trvať desaťročia a štát na ne zatiaľ nie je dostatočne pripravený. Za prebiehajúci proces vyraďovania je zodpovedná Jadrová vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) a národná autorita pre oblasť externej kontroly vykonala na prelome rokov 2021 a 2022  kontrolu procesu vyraďovania blokov V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Najzávažnejšie kontrolné zistenia sa týkajú nefunkčného vnútorného kontrolného systému, pasivity dozornej rady spoločnosti, nesplnenia termínu vyradenia JE V1 do roku 2027 a významných rizík spojených s financovaním z národných zdrojov v budúcich desaťročiach. Na druhej strane pozitívom je fakt, že súčasné vedenie spoločnosti už počas výkonu auditu prijímalo opatrenia posilňujúce všetky úrovne vnútornej kontroly.

Využívanie jadrovej energie pomáha Slovensku k energetickej sebestačnosti, zároveň však krajinu do budúcna zaťažuje procesmi spojenými s ukladaním jadrového odpadu a vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky. „Jadrová bezpečnosť je mimoriadne dôležitá. Keďže ide o projekty za niekoľko miliárd eur na najbližších niekoľko desaťročí, štát musí začať efektívne plánovať ich postupné finančné krytie,“ povedal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolóri preverili v JAVYS-e šesť projektov vyraďovania, z toho štyri ukončené a implementované prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj a dva aktívne, ktoré implementuje Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Podľa výsledkov kontroly vnútorný audit JAVYS-u vykonával činnosti, ktoré nesmú byť v jeho kompetencii a do nastavenia výkonu vnútorného auditu boli zapojené aj iné organizačné zložky. Plánovanie nebolo podložené riadnou rizikovou analýzou; absentovalo transparentné stanovenie auditných kritérií, auditovaného obdobia, povinných osôb a lehoty na vznesenie námietok. Vnútorný audit si ako súčasť vnútorného kontrolného systému neplnil svoju základnú funkciu – pomáhať manažmentu spoločnosti v rozhodovaní. Za obdobie desiatich rokov neformuloval žiadne významné zistenia. Preukázateľná riziková analýza, resp. objektívne hodnotenia rizík, absentovali aj v prípade špecificky zameraných interných auditov Integrovaného systému manažérstva. Kontrolný úrad tiež vyhodnotil činnosť Dozornej rady JAVYS-u ako nedostatočnú. Úrad preverením aktivít Dozornej rady za takmer šesť rokov zistil, že bola iba pasívnym príjemcom informácií, a teda aktívne nepožadovala od manažmentu spoločnosti informácie a vysvetlenia  rizík a stavu implementácie projektov a dosahovaného progresu pri vyraďovaní V1.

Najkritickejšia situácia je podľa kontrolórov pri implementácii záverečného projektu vyraďovania s názvom „Dekontaminácia a demolácia budov jadrovej elektrárne V1 a uvedenie areálu do pôvodného stavu“. Ide o finančne najväčší projekt vyraďovania, ktorý vznikol spojením troch projektov s celkovým odhadovaným rozpočtom 186,527 mil. eur. Realizácii projektu bráni verejné obstarávanie, ani po takmer roku a pol od jeho zverejnenia nedošlo k výberu úspešného uchádzača. Termíny na predkladanie žiadosti o účasť boli zmenené štyrikrát, a to najmä pre námietky a využívanie inštitútu vysvetľovania. Míľniky verejného obstarávania, ktoré si JAVYS, a.s. naplánovala vo svojom harmonograme, neboli dodržané, lebo Rada Úradu pre verejné obstarávanie nevydala rozhodnutie v zákonnej lehote, t. j. do 03.01.2022. Preto NKÚ konštatuje, že splnenie termínu ukončenia procesu vyraďovania do konca roku 2027 je významne ohrozené. V prípade zlyhania tohto projektu musí JAVYS, a.s. počítať s rizikom čiastočných alebo úplných finančných korekcií, ktoré bude musieť znášať Slovenská republika.

Pri prebiehajúcom projekte „Demontáž systémov v kontrolovanom pásme JE V1 – 2. časť“ porovnaním zmluvne dohodnutých cien a cien odhadovaných v technickej štúdii kontrolóri zistili, že pri niektorých položkách došlo k významným cenovým odchýlkam, v jednom prípade odbornej technickej dokumentácie až o vyše 5 500 %. „V súvislosti s implementáciou tohto projektu musíme upozorniť na aktuálnu ekonomickú neistotu, ktorá bude významným spôsobom vplývať na realizáciu každého finančne náročného projektu. Keďže zmluvné ustanovenia medzi JAVYS a dodávateľom neobsahovali klauzulu o cenovej indexácii, existuje významné riziko, že dodávateľ sa bude snažiť preniesť zvýšené náklady na vstupoch do nových, vyšších cien“, konštatuje Ľ. Andrassy. Navyše strategické materiály rátali pri výpočtoch s tým, že miera inflácie z dlhodobého hľadiska nebude prekračovať 2 % ročne a neobsahovali žiadne záväzky pre pridelenie finančných zdrojov. Aktuálne prognózy však len na tento rok predpokladajú infláciu nad 10 %.

V súvislosti s národným financovaním priamych aj nepriamych nákladov vyraďovania je podľa NKÚ nevyhnutné stanoviť záväzok pridelenia adekvátnych finančných zdrojov v dlhodobom časovom horizonte, brať do úvahy aj predpoklad zvýšenia podielu národného spolufinancovania, riziká spojené s prípadnými finančnými korekciami ako aj znášanie DPH ako neoprávneného výdavku. Rast cien položiek záverečných projektov vyraďovania a riziká súvisiace so vznikom budúcich nákladov podporných činností môžu mať za následok zvýšenie požiadaviek na verejné financie a ohrozenie plynulého financovania všetkých procesov vyraďovania. Preto NKÚ SR považuje adekvátne nastavenie náležitého finančného riadenia procesu vyraďovania za kľúčové.

Proces vyraďovania spolu s podpornými aktivitami je potrebné posudzovať komplexne, súhrnne štátny rozpočet zaťaží sumou 4,2 miliardy eur. SR už vynaložila finančné prostriedky na infraštruktúru nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom za približne 310 mil. eur. Vlastné hlbinné úložisko by Slovensko malo sprevádzkovať v roku 2065, dovtedy bude vyhoreté palivo dočasne skladovať v Bohuniciach s predpokladanými nákladmi viac ako 250 mil. eur. Čiastkové náklady súvisiace s vývojom, výstavbou, prevádzkou a odstavením hlbinného úložiska pre JE V1 sa odhadujú na približne 2,7 mld. eur. Predpokladaná výška finančných prostriedkov na postupné vyraďovanie bezreaktorových jadrových zariadení z prevádzky je približne 927 mil. eur.

Slovenská republika prijala záväzok uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Bohunice (V1) do 31.12.2006 a blok 2 do 31.12.2008 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Cieľom vyraďovania JE V1 je dosiahnuť vyňatie jadrového zariadenia spod pôsobnosti Atómového zákona prostredníctvom demontáží zariadení, demolácií budov, manažmentu odpadov z vyraďovania JE V1, následného spracovania a bezpečného uloženia rádioaktívnych odpadov v Republikovom úložisku, resp. Integrálnom sklade. Finančné prostriedky z EÚ pre Program Bohunice sú od roku 2016 prerozdeľované medzi dva implementačné orgány – EBOR a SIEA. Tzn. financovanie projektov vyraďovania sa realizuje paralelne.

Vyraďovanie jadrových zariadení je komplexný, technicky a finančne náročný proces zahrňujúci prevádzku systémov, činnosti spojené s detailným mapovaním stavu zariadení, dekontamináciu a demontáž prevádzkových súborov, zariadenia a vybavenia, demoláciu budov a stavebných štruktúr, vyčistenie lokality, nakladanie so vzniknutými odpadmi a inými materiálmi. Všetky činnosti sa musia vykonávať na základe povolenia a v súlade s platnou legislatívou, pričom sa musí zabezpečiť ochrana zdravia a bezpečnosť prevádzkového personálu, obyvateľstva a ochrana životného prostredia. Za komplex činností vyraďovania zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom spoločnosti JAVYS. Vyraďovanie JE V1 je rozdelené podľa jednotlivých etáp: obdobie pred začiatkom vyraďovania (2003-6/2011), 1. etapa vyraďovania (7/2011-2014), 2. etapa vyraďovania (2015-2027). 

Správa o výsledku kontroly Proces vyraďovania blokov V1 jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice (pdf, 0,6 MB)