Slovensko potrebuje po 30. rokoch svojej existencie komplexnú reformu štátnej i verejnej správy – Aktuality

Bratislava  29. jún 2023 – Slovensko musí začať riadne uplatňovať programové rozpočtovanie a posunúť sa v informatizácii a digitalizácii verejnej správy. To sú dve základné oblasti, v ktorých je nevyhnutná zmena, ak chceme posunúť krajinu správnym smerom a ozdraviť verejné financie, zdôrazňuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti s Výročnou správou NKÚ za rok 2022. Správu kontrolóri v júni predložili do parlamentu, plénum ju už ale vzhľadom na rozhodnutie o ukončení poslednej riadnej parlamentnej schôdze v tomto volebnom období neprerokuje.

Programové rozpočtovanie na všetkých úrovniach fungovania štátu je jeden z dôležitých nástrojov fiškálnej politiky. Program má byť nielen informáciou o tom, do ktorých oblastí smerujú rozpočtové zdroje, ale tiež o tom, ako sa dosiahnu konkrétne ciele a zámery daného programu. „Na Slovensku ale chýba systematické monitorovanie plnenia cieľov, hodnotenie sa sústredí viac na to, či sa peniaze použili, a nie na to, aký úžitok či účel sa dosiahol. Chýba záväzný systém zúčtovania verejných politík. Toto je nevyhnutné zmeniť,“ upozorňuje predseda NKÚ SR. Programové rozpočtovanie by malo byť viac medzirezortné ako rezortné, a tým aj viac výkonnostné. To si vyžaduje koordinovanú aktivitu na úrovni vlády, ministerstva financií a ďalších správcov kapitol, pričom postavenie jednotlivých aktérov, ich práva a povinnosti, to všetko by malo zodpovedať cieľom konkrétnej verejnej politiky. „Bez osobnej zainteresovanosti a angažovanosti všetkých kompetentných aktérov zmenu k lepšiemu nedosiahneme,“ dodal predseda kontrolného úradu Ľ. Andrassy.

V súvislosti s informatizáciou a digitalizáciou verejnej správy NKÚ upozorňuje, že Slovensko obsadilo v roku 2022 až 23. priečku v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti a je piate najhoršie v EÚ. „Tento stav pretrváva napriek tomu, že doterajšia elektronizácia už pohltila viac ako dve miliardy eur a výsledok je alarmujúci,“ vyhlásil Ľ. Andrassy. Na zmenu neželaného stavu musíme preto prijať systémové zmeny. „V prvom rade, všetky verejné informačné systémy musí vlastniť štát. Štát si ich objednal, zaplatil ich vývoj zo štátnych alebo európskych prostriedkov. Nie je možné, aby vlastníctvo, zdrojové kódy k týmto informačným systémom, kontrolu nad dátami, mali súkromné spoločnosti. To je alfa a omega toho, aby štát garantoval presnosť dát, aby mal kontrolu nad informáciami v jednotlivých systémoch a aby každý, kto pracuje pre verejné inštitúcie, mohol bezbariérovo s týmito informáciami pracovať,“ konštatuje ďalej šéf slovenských kontrolórov. 

Ďalšia dôležitá téma, na ktorú kontrolóri vo výročnej správe upozorňujú, je vzťah štátnej správy a samosprávy  a prispôsobenie ich fungovania podmienkam súčasnej dynamickej doby. Obe súčasti verejnej správy – štátna správa i samospráva môžu efektívne fungovať len v jasne definovaných vzťahoch a kompetenciách. Tu je stále čo zlepšovať. Podľa predsedu slovenských národných kontrolórov po 30-tich rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky stojíme pred zásadnou výzvou, „ako rekonštruovať štát, aby sme dokázali lepšie, efektívnejšie a transparentnejšie spravovať veci verejné, aby verejné inštitúcie riadili v mene spoločnosti digitálne gramotní a tiež dobrí hospodári.“ Aktuálnou výzvou je reforma štátu na podmienky modernej a trvalo udržateľnej správy vecí verejných. No a to nielen v kontexte jasne zadefinovaných kompetencií a zodpovedností všetkých zainteresovaných inštitúcií, ale tiež jasných finančných tokov. Tento krok je o to významnejší, že v decentralizovaných spoločnostiach deväť z desiatich životných situácií rieši občan na úrovni obce či mesta, nie v kancelárii štátnej inštitúcie.

Rok 2022 v číslach

Výročnú správu za predchádzajúci rok predkladá Najvyšší kontrolný úrad SR poslancom ako odpočet svojej činnosti. V minulom roku NKÚ preveril 182 subjektov verejnej správy v rámci 39 kontrolných akcií. Identifikoval pri tom takmer 900 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, k čomu kontrolované subjekty prijali viac ako 600 opatrení. Najčastejšie zlyhania sa objavovali pri porušení finančnej disciplíny, zákona o verejnom obstarávaní alebo zákona o rozpočtových pravidlách. Závažné porušenia kontrolóri odstúpili na konanie Ministerstvu financií SR, Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie. V piatich prípadoch viedli kontroly k trestným oznámeniam, šesť netrestných bolo zaslaných príslušnej krajskej prokuratúre. Výsledky kontroly smerovali nielen k určitým formám represie, ale aj k sformulovaniu 370 opatrení, ktorými by bolo možné realizovať verejné politiky lepšie, výkonnejšie a účinnejšie.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Drahý, pomalý, meškajúci a bez zdrojových kódov – modul MUK portálu slovensko.sk – Aktuality

Bratislava, 17. decembra 2021 – Modul úradnej komunikácie (MUK-P)[1], 34 mesiacov meškajúcu časť Ústredného portálu verejnej správy (UPVS), možno označiť za ukážkový príklad pochybení v rámci informatizácie, a to vrátane tzv. vendor lock-in problému. Najvyšší kontrolný úrad v záveroch kontroly hospodárnosti vytvorenia MUK-P upozornil, že Národná agentúra NASES sa už v roku 2010 v 60 miliónovej zmluve vzdala nielen vlastníctva autorských majetkových práv na ÚPVS či zdrojových kódov. Štát preto nemá právo ani na vykonávanie zmien a cena za odkúpenie týchto práv sa vyšplhala na 210 miliónov eur. Samotný modul MUK-P bol vytváraný za 3,2 mil. eur ako „riešenie na mieru“ napriek tomu, že na trhu bolo k dispozícii komerčné, niekoľkonásobne výkonnejšie a podstatne lacnejšie (krabicové) riešenie. Ani po druhej zmluve z roku 2017 a jej desiatich dodatkoch nie je systém odovzdaný. Napriek tomu, že je nefunkčný, nezaplatených ostalo len 15 % ceny diela, t. j. 482-tisíc eur. NKÚ odstúpil zistenia orgánom činným v trestnom konaní.

infografika - NASES

Kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami na vytvorenie modulu MUK-P, jedného z deviatich spoločných modulov štátneho portálu ÚPVS (obr. 1) známeho aj ako slovensko.sk, ktorý poskytuje elektronické služby a informácie verejnej správy obyvateľom, realizovala národná autorita pre oblasť externej kontroly v agentúre NASES a preverila obdobie od roku 2017 dodnes. MUK-P má v súlade so zákonom o e-Governmente zabezpečovať elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci, najmä pri výkone verejnej moci elektronicky[i]. Ani po ukončení kontroly v októbri tohto roku nebol modul odovzdaný a otestovaný v prostredí NASESu a teda nie je funkčný.

Vendor lock-in = dodávateľ navždy

Systém, ktorý vlastní spolu so zdrojovými kódmi privátny subjekt a len s jeho súhlasom sa v ňom môžu vykonávať zmeny, úpravy či technická podpora, sa stáva „uzamknutým“. V odbornej terminológii sa takýto stav označuje vendor lock-in. Agentúra NASES sa vlastníctva majetkových autorských práv vzdala už pri uzatváraní prvej zmluvy s konzorciom dodávateľov v roku 2010. Druhá zmluva v hodnote 15,4 mil. eur, ktorá bola predmetom aktuálnej kontroly NKÚ tento problém neriešila, venovala sa úprave informačných systémov a zabezpečeniu služieb ich prevádzky. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje na riziko, že v prípade ukončenia zmluvy NASES nebude schopný plniť úlohu prevádzkovateľa nosného informačného systému verejnej správy, a teda zabezpečiť riadnu a bezproblémovú prevádzku spoločných modulov (obr. 1). Dodávateľ vyčíslil hodnotu diela na 210 mil. eur, ktoré by požadoval od agentúry, napriek tomu, že štát už raz za dielo zaplatil.

Nevýhodný: vyššia cena a nižšie technické parametre

Komponent MUK-P bol za cenu 3,2 mil. eur zakontrahovaný ako na mieru šité riešenie (custom built) v rámci zmluvy č. 2  s konzorciom GlobalTel, a. s. a SWAN, a. s. z roku 2017. Už v tom čase existovalo na trhu niekoľko hotových riešení (komerčných, aj open-source), ktoré ponúkali vyššie funkcionality v porovnaní s požiadavkami v zmluve. Národní kontrolóri po preverení podkladov nepotvrdili potrebu objednávať zákaznícke „na mieru šité“ riešenie a túto potrebu označili za „neodôvodnenú“. Spochybnili aj zvolený spôsob obstarávania (priame rokovacie konanie), keďže NASES obstarával  komplexné riešenie, namiesto obstarávania jednotlivých modulov. Posúdenie hospodárnosti, ktoré mal vypracovať Útvar hodnoty za peniaze MF SR, nemali kontrolóri k dispozícii.

Celkové náklady vlastníctva tohto majetku predstavujú pri riešení na mieru MUK-P 6,1 mil. eur a pre krabicové komerčné riešenie (API GW Brandcom Layer7) len 490-tisíc eur, pri päťročnom scenári (detaily v tab.1). Aj porovnanie technických parametrov (tzv. priepustnosť) týchto riešení ukazuje zaostávanie výkonnosti drahšieho na mieru pripraveného riešenia.  MUK-P od dodávateľa NASESu, ktorého nie je možné nahradiť (vendor lock-in), garantuje spracovanie 120 transakcií za sekundu. Kým dostupné komerčné riešenie ponúka výkonnosť od 4 000 do 40 000 transakcií za sekundu.

 

Tab. 1  Porovnanie riešení (zdroj NKÚ)

 

V eurách

MUK-P = na mieru šité riešenie s vendor lock-in

Komerčný produkt API GW Broadcom Layer 7

Investičné náklady

3 500 000

180 000 (pesimistický scenár)

Prevádzkové náklady za rok

525 000

36 000

Implementácia

130 000

Priepustnosť (počet transakcií za sekundu)

120

Od 4 000 do 40 0000

 

V porovnaní s NASESom si lacnejšiu komerčnú verziu obstaralo a dodnes využíva vo svojej vnútrorezortnej e-komunikácii napríklad ministerstvo vnútra. Novely zákonov o e-Governmente, či štátnej služby vyvolali potrebu ďalších úprav modulu MUK-P. Existujúcich 10 dodatkov k Zmluve č. 2 a neotestovanie modulu priamo v NASESe prispelo k viac ako 34-mesačnému meškaniu diela, za ktoré objednávateľ už zaplatil 85 % ceny. Najvyšší kontrolný úrad konštatoval viacero ďalších pochybení, ako napríklad nedostatočnú inventarizáciu majetku, či bezpečnostné riziká modulu. Svoje zistenia odstúpil nielen OČTK, ale aj výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.

 

Obr. č. 1

graf - vzťahy NASES

graf - spoločné moduly UPVS

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) vznikla 01.01.2009 ako príspevková organizácia Úradu vlády Slovenskej republiky na plnenie odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti vyplývajúcich zo zákona o  informačných systémoch verejnej správy. Od 01.01.2019 služby je delimitovaná pod Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, od 01.07.2020 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.  K jej hlavným úlohám patria správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a prevádzka a rozvoj služieb Ústredného portálu verejnej správy a spoločných modulov podľa zákona o e-Governmente. Od 01.08.2019 je slovenskou národnou certifikačnou autoritou na poskytovanie kvalifikovaných dôveryhodných služieb. NASES prevzala zodpovednosť za vyhotovovanie a overovanie elektronických podpisov či pečatí pre potreby orgánov verejnej moci (OVM) od Národného bezpečnostného úradu.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Vybraný spoločný modul v rámci Ústredného portálu verejnej správy (pdf, 1,6 MB)

 

 

 


[1] Novelizáciou Zákona o e-Governmente č. 238/2017 z 06.09.2017 bol Modul úradnej komunikácie  MUK nahradený novým Modulom procesnej integrácie a integrácie údajov MUK- P, ktorého funkcionality boli rozpracované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy (pozn. schválenej v roku 2016) v rámci špecifickej priority Integrácia a Orchestrácia.

 


[i] MUK-P zabezpečuje jednotné pripojenie a interakciu prístupových miest, procesné riadenie a realizáciu elektronickej úradnej komunikácie s orgánmi verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, výmenu elektronických správ medzi orgánmi verejnej moci, jednotný prístup informačných systémov k informačným systémom orgánu verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, integráciu údajov, synchronizáciu údajov pri referencovaní a jednotný spôsob poskytovania údajov z informačných systémov v správe orgánov verejnej moci, najmä z referenčných registrov a základných číselníkov a evidenciu oprávnení na získavanie dokumentov a údajov.

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok