Zelené projekty z eurofondov zlepšujú kvalitu života, pre obce je problémová ich udržateľnosť – Aktuality

Bratislava  27. októbra  2023 – Podiel verejnej zelene v mestách a obciach sa podarilo zvýšiť, ale stále jej máme málo. Kým odhad na rok 2023 hovoril o náraste na 3,1 %, kontrolované obce sa dostali na úroveň len jedného percenta. Prispel k tomu aj zdĺhavý proces od podania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) na zelené projekty až po uzavretie zmluvy. Priemerná dĺžka posudzovania žiadostí bola 168 dní. Ku koncu júna 2023 sa podarilo ukončiť viac ako dve tretiny projektov z celkovo 126 uzavretých zmlúv, čerpanie NFP presahovalo 70 %. Ukázala to najnovšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. V rámci nej bolo preverených 13 vybraných miest a obcí, ktoré čerpali peniaze na zlepšenie kvality života s dôrazom na životné prostredie. Kontrolované boli roky 2017 až 2022.  

Problém pre obce predstavuje aj nedostatok vlastných finančných zdrojov na realizáciu a udržanie projektov zelenej infraštruktúry, ktorá je však v čase klimatickej zmeny a zhoršujúceho sa stavu životného prostredia viac než žiaduca. „Napriek nedostatkom v rámci projektov práve budovanie prvkov zelenej infraštruktúry prispelo v kontrolovaných obciach a mestách k vytvoreniu priestorov na oddych a trávenie voľného času, k zlepšeniu mikroklímy, vytvoreniu izolácie proti hluku a prašnosti, čím sa zlepšila celková kvalita života obyvateľov,“ povedal podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.

Infografika Zelené projekty z eurofondov zlepšujú kvalitu života

Podľa Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 je budovanie zelenej infraštruktúry jedným z nástrojov, ako predchádzať zmene klímy a zmierňovať jej dosahy. Práve zelené riešenia majú priniesť prírodné prvky do zastavaných oblastí a skvalitniť tak životné prostredie v mestách a obciach. K tomuto rozvoju mal napomôcť Integrovaný regionálny operačný program (IROP) na roky 2014 až 2020. Vo výzve na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry bolo celkovo rozdelených 40,78 miliónov eur z európskych zdrojov, do konca júna 2023 sa z nich vyčerpalo viac ako 29 miliónov. Kontrolóri NKÚ sa pozreli na 13 vybraných samospráv, ktorým bol poskytnutý NFP na základe tejto výzvy.

Pozitívne možno zhodnotiť, že okrem ojedinelých prípadov boli preverované projekty zrealizované a slúžia svojmu účelu. Treba však uviesť, že v rozpočtoch obcí je na realizáciu zelených projektov nedostatok finančných prostriedkov. Len z vlastných rozpočtov realizovali obce a mestá tento typ projektov iba zriedka. Vo väčšine prípadov išli na projekty zelenej infraštruktúry len prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu, prípadne iné dotácie. V kontrolovanej Čadci, Drienovskej Novej Vsi, Myjave a Vyšnej Hutke sa ako problematická ukázala udržateľnosť realizovaných projektov zo živých rastlín a drevín počas celej doby ich udržateľnosti. Na financovanie by mestá a obce mohli použiť poplatok za rozvoj ako kapitálové výdavky na výstavbu parkov a úpravu verejnej zelene, finančnú náhradu za výrub drevín zase na budovanie zelených striech, ekoduktov a zelených parkov.

Kontrolóri tiež poukazujú na nedostatočné monitorovanie udržateľnosti projektov zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR, neskôr Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) a vyšších územných celkov ako poskytovateľov NFP, keďže fyzické kontroly na mieste nerealizovali a monitorovanie prebehlo len prostredníctvom následných monitorovacích správ. „Tieto správy neobsahovali presné a úplné informácie o stave projektov. Zasielanie monitorovacích správ bez reálneho zistenia stavu je neúčinný formálny nástroj kontroly, ktorý nezabezpečuje udržateľnosť takýchto projektov,“ uviedol J. Ivančo. Z tohto dôvodu NKÚ odporučil parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal MIRRI vydať metodické postupy a usmernenia pre nositeľov agendy s tým, že dôraz by sa mal klásť na vykonávanie vnútornej kontroly a kontroly na mieste v rámci vybranej vzorky projektov.

Kontrolný úrad poukazuje aj na nedostatok na strane poskytovateľa NFP pri nastavení merateľných ukazovateľov v rámci projektov. Merateľné ukazovatele boli totiž vyberané kvantitatívne, zamerali sa na počet vybudovaných prvkov zelenej infraštruktúry alebo dokumentov. Chýbal však kvalitatívny aspekt, nebolo tak možné vyhodnotiť, na akej úrovni sa zlepšilo životné prostredie a znížilo znečistenie ovzdušia v dotknutých oblastiach. Priestor na zlepšenie vidí národná autorita pre externú kontrolu aj pri zdĺhavých procesoch hodnotenia žiadostí o poskytnutie financií, ako aj pri procesoch kontroly dokumentácie verejného obstarávania. Zjednodušenie by prospelo aj v prípade administratívnej záťaže pre prijímateľov prostriedkov.

Národní kontrolóri zároveň v obciach identifikovali výrazné cenové rozdiely pri nákupe podobných položiek. Napríklad odpadkový kôš dokázalo mesto Bardejov kúpiť za 60 eur, Senica za 799 eur. Parková lavička vyšla Prievidzu na 183 eur, Čadca a Cinobaňa lavičky nakúpili za 600 eur. Detská pružinová hojdačka bola súčasťou rozpočtu v siedmich kontrolovaných projektoch a jej cena sa pohybovala od 192 eur v Bardejove do 917 eur v Detve. „Cenové rozdiely v prvkoch zelenej infraštruktúry mohli byť spôsobené neupravením cenových limitov pre jednotlivé položky rozpočtu zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku. Práve chýbajúce cenové rozpätie malo nepriamy vplyv na hospodárne a efektívne použitie verejných prostriedkov,“ vysvetľuje podpredseda NKÚ.

Adaptácia na dôsledky zmeny klímy sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni. Do tvorby strategických dokumentov obcí a miest je preto potrebné premietnuť aj nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zelená infraštruktúra, ktorá patrí medzi tzv. zelené adaptačné opatrenia, by sa mala stať štandardnou súčasťou priestorového a územného plánovania na lokálnej úrovni. Týka sa to najmä územných plánov a programov rozvoja obcí a miest.

Graf: Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022
Graf: Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022

Zdroj: kontrolované subjekty

Správa z kontrolnej akcie “Zelená infraštruktúra v mestách a obciach”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Strategický podnik, ktorý má ľudí chrániť pred povodňami, bojuje o prežitie kvôli prístupu štátu – Aktuality

Bratislava 28. septembra 2023 – Stav vodných stavieb na našich riekach sa zhoršuje a riziko nedostatočnej ochrany ľudí a ich majetkov pred povodňami je každým dňom vyššie. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v rámci tzv. follow-up kontroly zmonitorovali, ako Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) plní opatrenia z kontrol v rokoch 2018 a 2019. Strategický štátny podnik, ktorý spravuje a chráni kvalitu a množstvo povrchových a podzemných vôd, stará sa o toky riek aj o protipovodňovú ochranu, je dlhodobo v strate a jeho financovanie je poddimenzované.

„Predvídateľnosť finančných tokov, ktoré smerujú do vodohospodárskeho podniku zo strany štátu, je priam katastrofálna. Štát má od roku 2010 voči nemu podlžnosť viac ako 330 miliónov eur, ktorými by mal štátny podnik zabezpečovať modernizáciu vodných nádrží, starostlivosť o vodné toky, ale aj protipovodňové opatrenia na ochranu ľudí a ich majetkov,“ vyhlásil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v podcaste Ctrl+A. Vzhľadom na zistené nedostatky národní kontrolóri zaradia do svojho plánu na najbližšie obdobie ďalšiu kontrolu so zameraním na tieto rizikové oblasti. Okrem toho, že výsledky úrad odstúpi parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Ministerstvu financií SR a Ministerstvu životného prostredia SR, NKÚ správu predloží aj na rokovanie Vlády SR.

Cieľom Slovenského vodohospodárskeho podniku je zabezpečiť ochranu prírody a krajiny pred extrémnymi hydrologickými situácia­mi a následkami povodní v dôsledku klimatických zmien. Národná autorita pre externú kontrolu však poukazuje na fakt, že tento strategický podnik dlhodobo dosahuje stratu, ktorá negatívne ovplyvňuje plnenie úloh vo verejnom záujme. Dôvodom pre tento stav je nedostatočné, nestabilné a nepredvídateľné financovanie zo štátneho rozpočtu. Od roku 2010 štát nepreplatil približne 334 miliónov eur preukázaných nákladov na neregulované služby a každoročne sa tento schodok zvyšuje. Historicky najvyššiu hodnotu dosiahla strata v roku 2022, a to 33,1 milióna eur. Najmä v rokoch 2021 a 2022 došlo k výraznému poklesu pridelených finančných prostriedkov na neregulované platby zo štátneho rozpočtu oproti predchádzajúcim rokom (graf). V roku 2021 poskytol štát SVP len 13 % a v roku 2022 len 5 % zo sumy, ktorú požadoval.

Nedostatočné financovanie strategického podniku zároveň negatívne vplýva na zanedbávanie opráv a údržby vodohospodárskeho majetku, čo smeruje k zhoršovaniu technického stavu vodných stavieb. Celkový technický dlh za obdobie rokov 2005 až 2020 predstavoval sumu 921,5 milióna eur. Spolu 24 vodných stavieb, na ktoré boli vydané rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy, nebolo udržiavaných v dobrom stave, čo nebolo v súlade so zákonom o vodách.

SVP cez odštepné závody prevádzkuje 311 vodných nádrží a 73 čerpacích staníc, vrátane prislúchajúcich prevádzkových objektov a technologických zariadení. „Väčšina existujúcich vodných stavieb je v prevádzke viac ako 40 až 60 rokov. Mnohé z nich kvôli veku, opotrebovaniu a morálnej zastaranosti technologického vybavenia vyžadujú rekonštrukciu a modernizáciu, keďže sa na nich intenzívnejšie ako v minulosti prejavuje starnutie priehradných telies a ich podloží,“ vysvetľuje šéf kontrolórov. Napríklad na stavbách Vážskej kaskády z roku 1936 je kumulatívne vyčíslený investičný dlh v dôsledku podfinancovania štátneho podniku vo výške takmer 170 miliónov eur.

Takisto hrozí riziko vzniku havárií na vodných stavbách a povodňových situácií na vodných tokoch. Na vodných stavbách čoraz častejšie vznikajú problémy spôsobené ich vekom, tie sa však dlhodobo riešia len nevyhnutnými opravami. Klimatické zmeny, kde sa striedajú obdobia extrémneho sucha a vysokého objemu zrážok, majú čoraz významnejší vplyv na eróziu a riziko havárií. Ak by napríklad v dôsledku poškodenia bolo nevyhnutné vypustiť najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe vodárenskú nádrž Starina, bez pitnej vody by ostalo približne 327-tisíc ľudí.

Kontrolóri NKÚ preto upozorňujú, že takáto situácia je dlhodobo neudržateľná a je nevyhnutné okamžité riešenie zlého technického stavu vodných stavieb, kde do budúcnosti vzniká riziko havárií. Ak rezort životného prostredia spolu s manažmentom štátneho podniku nezabojujú o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, hrozí, že Slovensko nebude schopné chrániť majetok a životy občanov pred povodňami a nebude vedieť realizovať nevyhnutné opravy vodných diel, ktoré sú už aj dnes v kritickom stave. Zároveň môžeme čeliť žalobám a sankciám zo strany Európskej komisie, keďže v tejto oblasti máme záväzky, ktoré vyplývajú z nášho členstva v EÚ,“ upozorňuje Ľ. Andrassy. Projekt „Hodnotenie a manažment povodňového rizika – aktualizácia“ sa zavádzal pomocou nenávratného finančného príspevku. NKÚ poukazuje na riziko, že ak nebude dodržaný konečný termín splnenia zmluvy do konca roka 2023, hrozí spochybnenie oprávnenosti výdavkov, ktoré by Slovensko muselo vrátiť. Ide pritom o celkovú sumu takmer 11,9 milióna eur.

Kontrola tiež na základe podnetu od orgánov činných v trestnom konaní poukázala na neštandardné zmluvné vzťahy SVP s právnou kanceláriou, kde NKÚ identifikoval vážne riziko porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Advokátke, ktorá vodohospodársky podnik právne zastupovala v súdnom spore, vznikol neoprávnený nárok na podielovú odmenu takmer 1,9 milióna eur. Zistenia úrad odstúpil polícii aj Slovenskej advokátskej komore.

Graf: Poskytovanie neregulovaných platieb pre SVP, š. p., zo ŠR SR, prostredníctvom MŽP SR v rokoch 2018 až 2022

Graf Poskytovanie neregulovaných platieb pre SVP, š. p., zo ŠR SR, prostredníctvom MŽP SR v rokoch 2018 až 2022

Zdroj údajov: SVP, š. p.

Správa o výsledku z kontroly “Ochrana pred povodňami v SR – kontrola opatrení”

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zodpovedné štátne inštitúcie sa nedostatočne venujú strategickej komodite, akou je voda – Aktuality

Bratislava 11. augusta 2023 – Tempo pripájania domácností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu sa v roku 2021 oproti roku 2015 zvýšil len o päť percent a nedarí sa dosiahnuť ani rozvojový cieľ zásobovať pitnou vodou minimálne 90 percent občanov Slovenska. Preto po troch rokoch kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR opakovane upozorňujú vládu i poslancov parlamentu na hroziace riziko vyplývajúce z neplnenia dlhodobých národných cieľov, ku ktorým sa vláda prihlásila vstupom do Európskej únie (EÚ).

Infografika Pripájanie obyvateľov k verejnej kanalizácii je ešte stále pomalé

„Za dvadsať rokov sa v rámci Slovenska preinvestovali pri vybudovaní novej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd bezmála dve miliardy, pričom výrazná časť tejto sumy bola vygenerovaná vďaka európskej finančnej pomoci. Napriek tejto pomoci sa našej krajine nedarí výraznejšie priblížiť k záväzku pripojiť do konca roku 2015 všetky obce, kde žije viac ako dvetisíc ľudí, na verejnú kanalizačnú sieť, alebo zabezpečiť ich bezproblémový prístup k pitnej vode. Splnenie cieľov v tejto oblasti je spojené s novými investíciami a taktiež s hľadaním stimulácie občanov, aby sa čo najviac pripájali k vybudovaným verejným sieťam. Tieto výzvy prinášajú so sebou značnú finančnú zaťaž voči verejným rozpočtom a odkladanie či nerealizovanie stanovených cieľov môže mať negatívny dopad na kvalitu životného prostredia i zdravie obyvateľov,“ uviedol šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Napojenie domácnosti či nehnuteľností na pitnú vodu či verejnú kanalizáciu je štandardom 21. storočia a pre každú modernú spoločnosť je to kľúčová rozvojová agenda. Kanalizačná infraštruktúra totiž chráni zdravie ľudí aj samotné životné prostredie pred jeho prípadným znečistením odpadovými vodami. Budovaním kanalizačných sietí a využívaním čistiarní odpadových vôd (ČOV) sa významne znižuje znečistenie prírody a zvyšuje sa kvalita vodných tokov i života občanov žijúcich v mestách či regiónoch. Počet ľudí napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 dosiahol 3,85 milióna z celkovej populácie krajiny, zo všetkých 2 890 obcí je však pripojených len 1 155. Najhoršia situácia je v južných regiónoch Slovenska, pričom najkritickejší stav je v okrese Trebišov, Krupina a Rimavská Sobota. Kontrolóri konštatujú, že zodpovedné štátne inštitúcie si dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a Európska komisia už začala voči Slovensku proces infringementu. V prípade, že štát nebude plniť medzinárodné záväzky, bude nasledovať zo strany bruselských inštitúcií uloženie finančných sankcií, ktoré bude musieť vláda uhradiť zo štátneho rozpočtu. Minimálna výška paušálnej pokuty predstavuje viac ako 600-tisíc eur a výška denného penále za neplnenie vlastných národných záväzkov je stanovená na 3-tisíc eur.

Graf Úroveň odkanalizovania obyvateľstva verejnou kanalizáciou

Kontrolný úrad preveroval situáciu a popisoval riziká v danej oblasti v rokoch 2016 – 2022. V správe o výsledku kontroly upozorňujú národní kontrolóri, že problémovým faktorom pomalého napredovania v tejto oblasti je nejasnosť a rozdrobenosť kompetencií veľkého počtu zainteresovaných inštitúcií, ako aj ich nedostatočná komunikácia a koordinácia, ktorú má vecne i odborne zastrešovať envirorezort. „Ministerstvo životného prostredia je rozhodujúcim ústredným orgánom štátu, ktorý má garantovať tvorbu a ochranu životného prostredia, a to aj z hľadiska zriaďovania a rozvoja verejných vodovodov a kanalizácie. A práve tu sme identifikovali slabý článok fungovania štátu a to v rozhodujúcom segmente kritickej infraštruktúry štátu, a zároveň pri napĺňaní jedného zo základných práv, ktoré občanom garantuje ústava. Viaceré výstupy z kontrolných akcií dokazujú, že predstavitelia rezortu životného prostredia zanedbávajú plnenie ich strategických kompetencií pri téme budovania či rozširovania existujúcej siete vodovodov, kanalizácií, pri kontrole plnenia povinnosti vodárenských spoločností pri ich prevádzkovej činnosti alebo pri zabezpečení spracovania odpadovej vody v čistiarňach,“ objasňuje postoj kontrolórov ich predseda Ľ. Andrassy a dodáva, že neriešenie popísaných rizík zo strany kompetentných ministerstiev môže vyústiť do ohrozenia dodávok pitnej vody v širších regiónoch Slovenska, alebo do straty verejnej kontroly nad kritickou vodárenskou infraštruktúrou.

Ako ukázala ostatná kontrola, v posledných piatich rokoch, odkedy NKÚ naposledy preveroval túto významnú oblasť, nedošlo k výraznejšiemu pokroku pri nastavení a ani pri používaní kontrolných mechanizmov zo strany štátnych inštitúcií. Častými sprievodnými faktormi sú neochota predstaviteľov miestnej samosprávy kontrolovať a postihovať vlastníkov problémových nehnuteľností, ale taktiež nedostatok odborných zamestnancov na úrovni obecných, mestských úradov či štátnej vodnej správy. To v konečnom dôsledku znemožňuje aktívny výkon kontroly a národní kontrolóri preto v ich správe informujú poslancov parlamentu, že systém kontroly plnenia zákonných povinností pri pripájaní nehnuteľností na vybudovanú verejnú kanalizáciu je nefunkčný. „Ide o systémový problém, ktorý sa týka viacerých subjektov verejnej správy a územnej samosprávy s rozdielnymi kompetenciami a povinnosťami. Tento negatívny stav je možné riešiť len úpravou legislatívy a jasným vymedzením povinností medzi štátnou správou a samosprávou. Zároveň je potrebné personálne posilniť kompetentné inštitúcie, aby vďaka aktívnej kontrole a využívaniu motivačných sankcií podporili záujem vlastníkov domov či budov pripájať sa na verejnú kanalizáciu a vodovod,“ konštatuje šéf slovenských kontrolórov. Dôležité je taktiež zaviesť komplexnú dátovú a informačnú základňu. Ministerstvo životného prostredia ako garant tejto verejnej politiky musí mať k dispozícií informačný systém, vďaka ktorému bude monitorovať kritické regióny a zároveň bude môcť prijímať krízové riešenia, či navrhovať zmenu legislatívy.

Z pohľadu národných kontrolórov je v súčasnosti nevyhnutné, aby envirorezort aktualizoval celkový investičný dlh v tejto oblasti a to hlavne v kontexte dopadov inflácie a energetickej krízy na reálnu cenu za stavebné materiály či na mzdu zamestnancov pracujúcich v stavebníctve a vodárenstve. Finančné prostriedky, ktoré sú v pláne rozvoja verejných kanalizácií a vodovodov na roky 2021 až 2027 odhadované na sumu viac ako 1,5 miliardy, vychádzali z cien, ktoré sú dnes nepoužiteľné a násobne vyššie. Na základe odborného poznania zamestnancov NKÚ je predpoklad, že suma nezabezpečených finančných prostriedkov pre realizáciu projektov smerujúcich k rozvoju existujúcej siete kanalizácií je vyššia o bezmála trištvrte miliardy eur a investičný dlh pri vodovodoch sa šplhá nad štyri miliardy. „Okrem peňazí, ktoré potrebujeme na rozšírenie existujúcej siete čistiarní, kanalizácií a vodovodov, na splnenie slovenských záväzkov voči európskemu spoločenstvu, nesmieme zabúdať na niekoľkomiliardový modernizačný dlh, ktorý sme identifikovali v rámci kontrol vodárenských spoločností. Dlh, ktorý je spojený s nerealizovanými opravami a údržbou existujúcej siete vodovodov a kanalizácií, sa dostáva až na úroveň piatich miliárd,“ konštatuje Ľ. Andrassy. „Preto o tejto závažnej téme informujeme nielen poslancov, ale aj predsedu vlády. Zdôrazňujeme, že okrem výrazného dopadu riešenia popísaných rizík na samotný verejný rozpočet je nevyhnutné, aby štát ako jediný garant ústavných práv občanov konal aktívne a strategicky riešil kľúčové problémy súvisiace s vodou,“ uzatvára predseda kontrolného úradu.

Správa o výsledku kontroly “Čistiarne odpadových vôd a odkanalizovanie SR”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko na odstraňovanie envirozáťaží, ktoré ohrozujú ľudí aj prírodu, potrebuje miliardu eur – Aktuality

Bratislava 5. apríla 2023 – Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej ani systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným envirozáťažiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Na riešenie envirozáťaží treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov (graf). Odstraňovanie envirozáťaží a procesy spojené s nimi postupujú značne pomaly. Kontrolóri odporúčajú vláde vytvoriť špecializovaný subjekt, ktorý zastreší komplexné riešenia pre odstraňovanie envirozáťaží. Zmenu potrebuje aj legislatíva, aby táto problematika bola upravená špeciálnym režimom a štát mohol uplatňovať zrýchlené konanie v procese verejného obstarávania, pri vecnom riešení obzvlášť závažných ekologických ohrození.

Zásadným nedostatkom je fakt, že okresné úrady nevedia efektívne určiť pôvodcov znečistenia, resp. povinné osoby (26 %). Ak nie je možné určiť osobu, ktorá envirozáťaž spôsobila, prechádza povinnosť odstrániť ju na štát, ktorý však na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Situáciu zhoršuje aj zákon o envirozáťažiach, ktorý neurčuje lehotu, dokedy by mala vláda rozhodnúť, ktorý rezort zabezpečí odstránenie znečistených území, čo celý proces ešte viac predlžuje a znásobuje sa tak riziko ohrozenia života a zdravia obyvateľov žijúcich v dotknutej lokalite. NKÚ v nedávnej minulosti upozornil vládu i Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR na významné riziko, ktoré je spojené s udelením finančných sankcií za nedostatočné konanie pri uzatváraní a rekultivácií skládok odpadu. Dnes Slovensko čelí v tejto oblasti miliónovej žalobe zo strany Európskej komisie za nečinnosť a neplnenie si záväzkov.

Banner podcastu ctrl+A Envirozáťaže

Národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Ich neriešenie má totiž významný negatívny dosah na štátny rozpočet, ale predovšetkým na zdravie a kvalitu života ľudí. „Na pozadí prebiehajúcich klimatických zmien existuje vysoké riziko znečistenia najväčších zdrojov pitnej vody, ktoré sa nachádzajú napríklad na Žitnom ostrove, čím sú ohrozené nielen životy a zdravie obyvateľstva celej Podunajskej nížiny, ale aj strategické zásobovanie ľudí pitnou vodou,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží. Zo 60 lokalít, určených uznesením vlády na sanáciu, bola do konca roka 2021 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizovalo. V rokoch 2016 až 2021 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť 10 projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 miliónov eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie. Napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania.

Projekty sanácie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia sa začali realizovať v rokoch 2018 až 2020, výzva pritom bola vyhlásená už v roku 2015. Časový posun vzniká aj pri nových projektoch financovaných z Programu Slovensko v rámci štátneho programu 2022 – 2027. „Opäť tak hrozí vysoké riziko, že peniaze nestihneme v rámci národných priorít vyčerpať. Ako problém sa zároveň ukazuje jednozdrojové financovanie zelených, ekologických projektov z fondov Európskej únie, ktoré môže ohroziť udržateľnosť realizácie jednotlivých cieľov a opatrení v oblasti envirozáťaží. A to ide ruka v ruke s rezignáciou zodpovedných štátnych inštitúcií na kľúčovú celonárodnú výzvu, ktorou je bezpochyby ochrana prírody a zdravého životného prostredia pre budúce generácie,“ hovorí šéf národných kontrolórov.

Infografika Dôsledkom neriešenia envirozáťaží je ohrozenie zdravia až životov občanov

Sanáciu skládky vo Vrakuni stopli kvôli prieťahom vlastníkov pozemkov

Kontrola tiež ukázala, že procesy súvisiace s odstraňovaním envirozáťaží sú zdĺhavé a nastavenie verejného obstarávania neefektívne. Tým, že envirorezort zrušil obstarávanie na 14 lokalitách s vysokou prioritou, nebolo využitých až takmer 61,5 milióna eur z operačného programu. Nové verejné obstarávanie nebolo vyhlásené a obstarávanie na sanáciu pri troch ďalších lokalitách za 18 miliónov eur trvá takmer tri roky. Odstraňovanie skládky vo Vrakuni vo výške 28,5 mil. eur museli zastaviť pre zrušenie dvoch vyvlastňovacích rozhodnutí kvôli prieťahom zo strany vlastníkov pozemkov a podaných žalôb vo veci vydaného stavebného povolenia. Bez doriešenia vzťahov k daným pozemkom nie je možné v projekte sanácie pokračovať, čo bude mať za následok nevyčerpanie eurofondov. Majetkovo-právne vzťahy bývajú častým problémom pri odstraňovaní envirozáťaží. „Na skládky, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú životy a zdravie ľudí, kvalitu podzemnej vody a zdravé životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu a začať s odstraňovaním bez potreby vyvlastňovania a zdĺhavého, technicky takmer nerealizovateľného verejného obstarávania. Kde inde, ak nie tu musí byť na prvom mieste princíp ochrany života a zdravia ľudí, ale aj ochrany prírody či vodných zdrojov. Tomu pohľadu je potrebné prispôsobiť celý legislatívny proces súvisiaci s rozhodovaním, riadením, financovaním záťaží i vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti,“ približuje Ľ. Andrassy.

V rámci projektu odstraňovania skládky v obci Predajná mali byť sanované dve lokality v predpokladanej hodnote 39,4 milióna eur. Firma Petrochema, ako pôvodca znečistenia, zrealizovala v roku 1997 prieskumné práce a v roku 2007 monitoring podzemných vôd. Na skládkach neboli vykonávané práce až do roku 2012. Keďže spoločnosť Petrochema už neexistuje, v roku 2016 prešla zodpovednosť za odstránenie skládky na envirorezort. Plány prác predložilo ministerstvo okresnému úradu na schválenie až po dvoch rokoch. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa sanácie prebiehalo do polovice roka 2021, keď ho MŽP zrušilo. Dôvodom bolo nastavenie diskriminačných podmienok účasti, nové obstarávanie vyhlásené nebolo.

Projekt sanácie na troch lokalitách Bratislava-Ružinov – Čierny les, Žiar nad Hronom – stará skládka PO ZSNP, Rimavská Sobota – areál po SA – priemyselný park v predpokladanej hodnote 18 miliónov eur nebol realizovaný. Zdĺhavosť procesov verejného obstarávania potvrdzuje fakt, že ani po takmer troch rokoch nebola vybraná spoločnosť, ktorá sanáciu vykoná. Zabezpečený nie je ani geologický dohľad, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu. Finančná podpora z fondov EÚ, z operačného programu tak nebude využitá. Lokality v rámci projektu boli navrhnuté na sanáciu v štátnom programe 2022 – 2027.

Princíp „znečisťovateľ platí“ nefunguje

Spomaľovanie procesov ovplyvňuje aj skutočnosť, že envirorezort nemá plnú manažérsku kontrolu nad fungovaním okresných úradov, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra. Okresné úrady pritom zodpovedajú za určenie pôvodcu envirozáťaží, tzv. povinnej osoby, schvaľovanie a kontrolu plánov prác vrátane rozhodnutí o ich ukončení. Z 328 lokalít s potvrdenou záťažou bola určená povinná osoba na 85 lokalitách. Na určenie povinnej osoby čaká 222 lokalít. Personálne kapacity Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru neboli posilnené od roku 2012, čo sa odrazilo na jej nedostatočnej kontrolnej činnosti. Vývoj personálnych kapacít organizačných zložiek organizácií envirorezortu na úseku envirozáťaží vyhodnotili kontrolóri ako stagnujúci.

Čo odporúčame?

NKÚ parlamentnému výboru pre životné prostredie odporúča požadovať od envirorezortu každoročný odpočet o stave riešenia envirozáťaží a konkrétnych aktivít s finančným krytím. Zároveň najrizikovejšie lokality vyhlásiť za mimoriadnu situáciu a tomu podriadiť celý proces s vyvlastňovaním, verejným obstarávaním a odstraňovaním envirozáťaží. Dôležité je komplexné manažovanie znečistených území, ktoré by zastrešila špecializovaná štátna inštitúcia zodpovedná za túto problematiku. Kontrolóri tiež odporučili envirorezortu vyčleňovať finančné prostriedky priamo určené na sanovanie envirozáťaží v rámci samostatného programu, ako aj v prípade, ak ich nie je možné financovať z eurofondov. Takisto rozdeľovať zodpovednosť za sanácie lokalít na jednotlivé ministerstvá podľa oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.

 

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Zdroj: štátny program 2022 – 2027

 

Správa o výsledku kontroly “Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016 – 2021)”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko si neplní vlastné záväzky, ktoré súvisia so zmenou klímy a udržateľnou budúcnosťou – Aktuality

Bratislava 27. januára 2023 – Udržateľný rozvoj na Slovensku zaostáva a riziká, ktoré Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) odhalil ešte v roku 2018, nielenže stále pretrvávajú, ale v niektorých oblastiach sa ešte zhoršili. Vláda sa v minulosti zaviazala monitorovať a hodnotiť pokrok v oblasti Agendy 2030 cez jednotlivé národné priority, tie však v monitorovacej správe za rok 2022 hodnotené neboli, nahradilo ich 17 globálnych cieľov. Okrem toho vláda predĺžila interval vypracovania ďalšej hodnotiacej správy až na rok 2025 (z dvoch na tri roky), pričom európskou praxou je vyhodnocovanie agendy v ročnom intervale. Tieto závery predstavili analytici NKÚ, ktorí sa opätovne (cez follow-up) pozreli na kroky zainteresovaných pri zavádzaní odporúčaní NKÚ spred viac ako štyroch rokov.

Infografika Udržateľný rozvoj Agenda 2030

Agenda 2030 pokrýva globálne záväzky a postupy, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti prostredníctvom 17 cieľov udržateľného rozvoja (obrázok). Slovensko v minulosti vykazovalo mierny pokrok v niektorých oblastiach (graf), ako napríklad cieľ „žiadna chudoba“ (SDG1) či „udržateľné mestá a komunity“ (SDG11), avšak jednou z výziev je „zmena klímy“ (SDG13), pri ktorej vývoj stagnuje. V máji 2022 vydala Európska komisia (EK) správu o Slovensku, v ktorej konštatuje, že v oblasti plnenia cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) sme hlboko pod priemerom EÚ, pokiaľ ide o ciele „zodpovedná výroba a spotreba“ (SDG12) a „zmena klímy“ (SDG13).

Ako ukázala analýza NKÚ, implementácia pokroku cieľov Agendy 2030 na Slovensku sa za ostatné štyri roky zhoršila. Vláda uznesením v roku 2018 definovala národné priority zacielené na výzvy zohľadňujúce kontext Slovenska. Napriek uzneseniu vlády neboli v druhej monitorovacej správe v roku 2022 hodnotené národné priority a použitých bolo len 6 % z národných indikátorov. „Druhá monitorovacia správa o výsledkoch v národných prioritách je založená na hodnotení 17 globálnych cieľov Agendy 2030 prostredníctvom globálnych indikátorov. V monitorovacej správe Slovenskej republiky napriek jej názvu, nie sú vôbec hodnotené dosiahnuté výsledky v národných prioritách,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Pozitívne je, že ešte počas recenzovania analýzy v novembri 2022 Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke priradil šesť národných priorít a 29 hlavných výziev k cieľom udržateľného rozvoja, ktoré prispôsobujú medzinárodný záväzok Slovenska voči Agende 2030 národným podmienkam.

Analytici NKÚ tiež upozorňujú na to, že vláda v roku 2022 uznesením predĺžila monitorovací interval na vypracovanie hodnotiacej správy z dvoch na tri roky. Vzhľadom na blížiaci sa termín dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja v roku 2030 nie je predĺženie intervalu efektívne. „Krátkodobejšie odpočtovanie môže prispieť k lepšej kontrole napĺňania cieľov a zavedenia prípadných včasných korekcií stanovených opatrení. Súčasne kratšia lehota odpočtovania svedčí aj o záujme zodpovedných subjektov na plnení cieľov. Ako príklad dobrej praxe sa javia kroky EK a OSN, ktoré vypracovávajú hodnotiace správy k napĺňaniu SDGs každoročne,“ doplnil J. Ivančo. Analýza hovorí aj o tom, že expertná skupina pre indikátory a monitorovanie Agendy 2030, ktorá sa mala podieľať aj na príprave hodnotiacich správ v rokoch 2020 a 2022, na ich tvorbe nespolupracovala. Jej posledné zasadnutie sa uskutočnilo ešte v roku 2019.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča dodržiavať schválený postup vnútroštátnej implementácie a naďalej sledovať národné priority s použitím indikátorov zohľadňujúcich kontext Slovenska. Odporúča tiež zlepšiť koordináciu Agendy 2030 zapojením všetkých jej aktérov a v neposlednom rade skrátiť monitorovacie obdobie z troch na pôvodné dva roky. NKÚ naďalej odporúča vypracovať komunikačnú stratégiu o Agende 2030, ktorá by zohľadňovala potreby jednotlivých špecifických skupín, ako aj jednotlivcov. Od začiatku implementácie agendy sa totiž žiadna kampaň tohto druhu nerealizovala a o dôležitosti Agendy 2030, cieľoch a obsahu tak verejnosť nie je dostatočne informovaná.

Obrázok: Ciele udržateľného rozvoja, Agenda 2030

Obrázok: Ciele udržateľného rozvoja, Agenda 2030

Mitigácia – zmierňovanie klimatickej zmeny

Analytici kontrolného úradu sa zamerali aj na preverenie krokov Slovenska pri zavádzaní cieľa „zmena klímy“, ktorý súvisí s mitigáciou, čiže opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov. Slovensko v tejto súvislosti vypracovalo Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Pri analýze tohto dokumentu NKÚ zistil, že takmer polovica komponentov stratégie (11 z 24) je vypracovaná iba čiastočne alebo vôbec. „Práve tieto časti majú prispieť k tomu, aby bola stratégia vykonateľná a dali sa dosiahnuť stanovené ciele. Ako hlavné riziko vnímame absentujúci časový harmonogram a plán realizácie stanovených aktivít vrátane určenia ich nákladov. Chýba tiež systém monitorovania a hodnotenia realizácie stratégie, ako aj systém riadenia rizík čo svedčí o tom, že na papieri niečo chceme, ale reálne s problémami nepracujeme,“ dodal podpredseda J. Ivančo. Pri hodnotení členských krajín Únie Európska komisia niekoľko rokov po sebe konštatuje, že implementácia vypracovaných stratégií a politík je na Slovensku slabá.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), ktoré predsedá Rade vlády SR pre Európsku zelenú dohodu a má dohliadať na plošnú implementáciu opatrení pre dosiahnutie stanovených cieľov znižovania emisií skleníkových plynov k roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050, má v reáli len malý dosah na zadávanie úloh a vyžadovanie plnenia cieľov, spolupráce, od ostatných rezortov. V tejto súvislosti NKÚ odporúča posilniť koordinačno-riadiacu kompetenciu envirorezortu v oblasti mitigačných opatrení právnou úpravou v závislosti od pripravovaného zákona o zmene klímy. Taktiež v pripravovanej aktualizácii spomínanej stratégie úrad odporúča vypracovať všetky časti stratégie podľa záväznej metodiky pre tvorbu strategických dokumentov, čo má prispieť k úspešnej realizácii a implementácii dokumentu. Pozitívne možno hodnotiť kroky MŽP, ktoré už počas prípravy analýzy NKÚ zefektívnilo informovanie verejnosti o pripravovaných aktivitách týkajúcich sa mitigácie na svojej webovej stránke v časti Zmena klímy.

Graf: Vyhodnotenie dosahovania SDGs (ciele udržateľného rozvoja) na Slovensku, 2022

Graf: Vyhodnotenie dosahovania SDGs (ciele udržateľného rozvoja) na Slovensku, 2022

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie NKÚ SR

 

Analýza “Udržateľný rozvoj a zmena klímy”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok