Zjednotenie platieb daní, cla a poistného zvýši transparentnosť a príjmy štátu – Aktuality

Bratislava 14. apríla 2022 – Ďalšie zmenšovanie daňovej medzery, zvýšenie transparentnosti a zníženie nákladov na finančnú správu mal priniesť program zjednotenia výberu daní, poistného a cla. Narazil však na nedostatočnú politickú podporu a problémom boli aj vzájomná komunikácia zúčastnených strán či spôsoby rozpočtovania a plánovania.  Potvrdil to Najvyšší kontrolný úrad SR po preverení aktuálneho stavu viac ako desaťročného programu UNITAS. Napriek deklaráciám vo všetkých vládnych programových vyhláseniach od roku 2006, zainteresovaní po preinvestovaní 184 mil. eur splnili len štvrtinu zo stanovených cieľov. Strategické dokumenty tohto programu sú zastarané a nereflektujú aktuálne smerovanie eGovernmentu. Slovensko má tak aj naďalej jednu z najdrahších finančných správ v rámci OECD (graf 1). Na splnenie si daňových povinností potrebuje platiteľ 192 hodín ročne.

 

Zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov v oblasti daňovej a colnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších orgánov verejnej správy sa malo realizovať v dvoch základných fázach programu UNITAS I. a UNITAS II. (obr. 1).  Aj keď sa jednotlivé zámery a ciele v priebehu času menili, hlavný cieľ – zjednotenie výberu – sa nezmenil, avšak dodnes nebol dosiahnutý. K zjednoteniu a zjednodušeniu výberu daní, cla a poistných odvodov zatiaľ nedošlo. Implementáciu programu UNITAS vníma NKÚ v troch základných krokoch: príprava (od r. 2005), implementácia (od 2012) a hibernácia (od 2015). Vláda dostala za celé obdobie fungovania programu len dve situačné správy, napriek tomu, že mali byť predkladané každý polrok.

Aktuálny stav

Nadväzne na dve predchádzajúce kontroly národnej autority pre oblasť externej kontroly, s odstupom 5 rokov kontroloval úrad v minulom roku reálny stav UNITAS-u za roky 2015 až 2020 na rezorte financií, ktorý program riadi. Kontrolóri zistili, že pôvodné zámery a ciele sa podarilo naplniť na necelých 25 %. Nefunguje jednotná registrácia, zjednotenie výberu, ani jedno kontaktné miesto pre komunikáciu, ktorým malo byť Finančné riaditeľstvo. Nebolo spustené spoločné ročné zúčtovanie dane a poistného. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení síce bolo legislatívne zadefinované, ale nedostalo sa do praktickej realizácie a následne bolo v marci 2022 novelou zákona zrušené.

Pri hodnotení stavu zavádzania programu UNITAS, kontrolný úrad uplatnil princípy Svetovej banky. Systémom semaforu (tabuľka 1) poukázal na oneskorené plnenie cieľov, nedodržiavanie harmonogramu, predčasné prijímanie legislatívnych zmien (napr. nerealizované ročné zúčtovanie v sociálnom poistení) či nedostatočné riadenie výkonnosti. Za príklad, keď strategické plánovanie programu UNITAS narazilo na ambiciózne ciele, možno považovať pád informačného systému v roku 2012.

Problematické bolo aj rozpočtovanie UNITAS-u, ktorého rozpočet bol samostatnou položkou programového rozpočtovania. Napriek tomu došlo v návrhoch štátneho rozpočtu k dlhodobému podhodnocovaniu plánovaných výdavkov. Financovanie bolo riešené najmä mimoriadnymi presunmi, zvlášť v obdobiach tzv. nulového rozpočtu v rokoch 2013 – 2019. Celkovo bolo na program schválených 41 miliónov eur, pričom zvyšných 77 % výdavkov bolo krytých vďaka rozpočtovým opatreniam. Spolu s nedostatočnou komunikáciou preto patrí finančné zabezpečenie jeho implementácie k najslabším stránkam celého programu.

Medzinárodné porovnanie záťaže a prínosov

Náklady na správu príjmov na Slovensku klesli z 2,41 % výberu v roku 2007 na 2,15 % v roku 2019. Pri porovnaní podielu nákladov finančnej správy k celkovému výberu daní v rámci OECD patrí Slovensku prvé miesto (graf č. 1) ako krajine s najvyššími nákladmi na správu štátnych príjmov na svete. Obdobnú štruktúru agendy ako Slovensko majú finančné správy v Belgicku, Portugalsku, ktoré sú zaradené v prvej päťke, ale aj v Rakúsku či Španielsku, ktoré patria k najlacnejším správcom.

Prínos realizovaných krokov programu UNITAS možno potvrdiť aj zlepšením pozície Slovenska v rámci celosvetového Indexu Paying taxes. Ako súčasť indexu Svetovej banky Doing Business hodnotí 175 krajín. Kým v roku 2007 bolo Slovensko na 113. mieste, keď na splnenie daňových povinností bolo potrebných 344 hodín ročne a 30 platieb, v roku 2019 sa s ôsmimi platbami a 192 hodinami ročne posunulo na 48. miesto. Popri znížení byrokracie, úsporách času a zlepšení podnikateľského prostredia, má táto reforma potenciál priniesť rádovo niekoľko stoviek miliónov eur.

 

Prílohy

Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007

Zdroj: OECD, spracovanie NKÚ

 

Obrázok č. 1:

Schéma UNITAS

Zdroj: Modifikovaný postup implementácie v programe UNITAS, schválený RV UNITAS II. na MF SR dňa 19. 8. 2014

 

História

Možnosť využitia jedinej inštitúcie na výber daní aj sociálneho poistenia bola otvorená na rokovaní vlády pri dôchodkovej reforme už v roku 2005. Po období príprav analýz návrhov a strategických materiálov, vrátane Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému z roku 2011, vzniklo Finančné riaditeľstvo SR ako spoločná inštitúcia pre dane a clá. Organizačné zmeny boli sprevádzané kolapsom novozavedeného informačného systému a návratom k pôvodnému, čomu sa venovala pri prvej kontrole aj najvyššia kontrolná autorita Slovenska. V roku 2013 vykonala Kontrolu zabezpečenia efektívnosti a účinnosti stavu realizácie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS k 31.12.2012. Druhú kontrolu realizoval úrad v roku 2015, keď vo finančnej správe prebiehali procesno-organizačné zmeny a zavádzanie Informačného systému finančnej správy. Ten pozostával zo Správy daní (ISFS-SD) za 76 miliónov eur a Centrálneho elektronického priečinka za 55 mil. eur (CEP), financovaných z eurofondového programu OPIS. Súbežne s implementáciou prvej fázy – UNITAS I, zameranej na daňovú a colnú správu, vtedy začala aj príprava pripojenia sociálnych odvodov v rámci fázy UNITAS II.

 

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 – 2015 a 2016 – 2020

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 - 2015 a 2016 - 2020

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Finančná správa stojí pred výzvou, ako zvýšiť úspešnosť vymáhania nedoplatkov – Aktuality

Bratislava 11. marca 2022 – Napriek viacerým opatreniam, aktivite i proklientskému prístupu zodpovedných sa nedarí daňové nedoplatky vymáhať bez strát pre štát. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) zistili, že napriek viacerým prínosným opatreniam finančnej správy sa celkové kumulované nedoplatky dostali v ostatných piatich rokoch na úroveň vyššiu ako 3 miliardy eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovaných rokoch 2018 až 2020 dostalo 585 miliónov vymožených nedoplatkov. Najrizikovejšou je daň z pridanej hodnoty, ktorá tvorí tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov. Najčastejšími dlžníkmi sú spoločnosti s ručením obmedzeným a to na úrovni 88 %. Až 60 % daňových nedoplatkov je výsledkom dorubenej dane z daňových kontrol. Úspešnosť ich vymoženia je dlhodobo minimálna.

Výrazný dopad na vymáhanie nedoplatkov mala situácia okolo pandémie Covid-19. Od marca 2020 došlo na sedem mesiacov k obmedzeniu exekučnej činnosti a finančná správa zaznamenala 60-percentný pokles vymožených nedoplatkov. Národná autorita pre externú kontrolu navrhuje parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby od Ministerstva financií SR požadoval analýzu príčin dlhodobo nízkej úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov z dorubenej dane z daňových kontrol a predložil výboru stratégiu riešenia tohto problému.

Infografika Finančná správa stojí pred výzvou, ako zvýšiť úspešnosť vymáhania nedoplatkov

Pri výbere daní dochádza k vzniku daňových nedoplatkov, t. j. k vzniku dlžnej sumy dane po lehote splatnosti, s čím sa stretávajú daňové správy na celom svete. Vzhľadom na to, že daňové nedoplatky na Slovensku pre svoj vysoký objem predstavujú riziko nižšieho príjmu do štátneho rozpočtu, rozhodol sa NKÚ pre kontrolu na Finančnom riaditeľstve SR. Kontrolóri preverovali proces vymáhania daňových nedoplatkov, ako aj jeho úspešnosť a opatrenia prijímané na zvýšenie objemu vymožených nedoplatkov.

Za ostatných päť rokov eviduje finančná správa každoročne nedoplatky, ktoré prevyšujú 3 miliardy eur, z čoho 2 % sú nedoplatky evidované colnou správou a 98 % daňovými úradmi. Ročne vznikajú daňové nedoplatky v hodnote asi miliardy eur a približne v rovnakej výške zanikajú ich vysporiadaním staršie daňové nedoplatky. Rozdiel medzi vzniknutými a zaniknutými nedoplatkami predstavuje medziročný nárast alebo pokles. Za kontrolované roky finančná správa odpísala zo svojej evidencie z dôvodu zániku nedoplatky vo výške 1,18 mld. eur, na Slovenskú konsolidačnú, a. s. ich postúpila v hodnote 1,23 mld. eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovanom období dostalo 585 mil. eur vymožených nedoplatkov (tabuľka).

Z pohľadu objemu je najrizikovejšou daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov, z ktorých rozhodujúcu časť tvoria doruby z daňovej kontroly. Nasleduje daň z príjmu právnických osôb (21,3 %) a daň z príjmu fyzických osôb (4,8 %). Cestná daň, daň z motorových vozidiel, majetkové či spotrebné dane spadajú pod ostatné dane s nedoplatkami na úrovni 0,9 %. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov sú najväčšou skupinou spoločnosti s ručením obmedzeným s podielom 87,7 % daňových nedoplatkov, druhé v poradí sú fyzické osoby. Vymožiteľné nedoplatky, u ktorých existuje predpoklad, že dôjde k ich vymoženiu, tvoria len 13 % celkových daňových nedoplatkov.

Snahou finančnej správy je okrem eliminácie vzniku nových daňových nedoplatkov aj ich efektívne vymáhanie, ktoré realizujú jej zamestnanci. Pri ich priemernom počte 240 ľudí a priemernej ročnej výške vymožených nedoplatkov na úrovni 235 mil. eur (okrem roku 2020) tak na jedného exekútora pripadá takmer milión eur vymoženej sumy nedoplatku. Kontrolóri NKÚ konštatujú, že finančná správa pravidelne monitorovala stav, vývoj daňových nedoplatkov a spôsob ich vymáhania. Pri vymáhaní nedoplatkov spolupracovala aj so zahraničnými finančnými správami v rámci členských štátov EÚ. Dlhodobo najvyužívanejším spôsobom daňovej exekúcie je presun finančných prostriedkov z bankového účtu (exekúcia na bankový účet).

Pandémia výrazne zasiahla do vymáhania nedoplatkov

Kým v predchádzajúcich obdobiach vymožená suma nedoplatkov rástla, v roku 2020 došlo k medziročnému poklesu o takmer 153 mil. eur, čiže o 60 %. Dôvodom boli prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid-19. Zákonom bola výrazne obmedzená exekučná činnosť, keď v priebehu siedmich mesiacov nebolo možné začínať daňové exekučné konania a prebiehajúce exekúcie boli odložené. Novovzniknuté nedoplatky do jedného roka tak narástli o 120 mil. eur, teda o 15 %, počet daňových dlžníkov o viac ako 10-tisíc osôb, čo je 8 %. Finančná správa eviduje objem daňových nedoplatkov kumulatívnym spôsobom od dátumu ich vzniku do dátumu ich vysporiadania a porovnáva ich medziročný nárast a pokles. „Pre objektívne posúdenie vývoja daňových nedoplatkov je dôležitým ukazovateľom podiel novovzniknutých daňových nedoplatkov, t. j. nedoplatkov so vznikom do jedného roka, na celkovom ročnom výbere daní. Ak by si daňové subjekty plnili svoje daňové povinnosti riadne a včas, bol by výber daní vyšší o tento podiel,“ približuje šéf národných kontrolórov Karol Mitrík.

Kontrolou bolo zistené, že takmer 60 % daňových nedoplatkov tvoria nedoplatky z dorubenej dane na základe daňovej kontroly. Úspešnosť ich výberu bola v kontrolovaných rokoch v rozpätí 5 až 11 %. Najefektívnejším spôsobom vymáhania nedoplatkov sa ukazuje priama súčinnosť s daňovým dlžníkom ešte pred začatím daňovej exekúcie, čoho výsledkom je často okamžitá úhrada časti alebo plnej výšky nedoplatku. V kontrolovanom období bolo zaslaných 443-tisíc výziev na zaplatenie dlžnej sumy 1,76 mld. eur, na základe ktorých bolo uhradených 159 mil. eur.

NKÚ preveril dodržiavanie postupov pri vymáhaní nedoplatkov v Daňovom úrade Bratislava, ktorý má vo svojej správe najväčší objem nedoplatkov, takmer polovicu, vo výške cca 1,5 mld. eur. Kontrolóri zistili prípady, keď správca dane nedostatočne preveril existenciu majetku, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. Taktiež nevyužil všetky možnosti na vymoženie (napr. exekúcia na mzdu, dôchodok, zadržanie vodičského preukazu). Rovnako nezabezpečil daňový nedoplatok zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku či nepostupoval v súlade s platnými internými riadiacimi aktmi, ktoré upravujú postup daňového exekútora. Na základe zistených porušení kontrolóri identifikovali rezervy vo vnútornom kontrolnom systéme a odporučili finančnej správe zaviesť opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii chybovosti v procese vymáhania daňových nedoplatkov.

Pomáhajú opatrenia?

Kontrolný úrad pozitívne vníma fakt, že finančná správa prijala viaceré opatrenia na zvýšenie efektivity vymáhania daňových nedoplatkov. Ide napríklad o stanovenie priorít s merateľnými ukazovateľmi, ale aj o zavedenie on-line prístupu pre daňových exekútorov k registrom, čo im umožňuje v krátkom čase zistiť exekúciou postihnuteľný majetok. Na podporu plnenia daňových povinností zaviedla finančná správa proklientské opatrenie, systém včasného upomínania. Elektronickým oznamom komunikuje s daňovníkom a informuje ho o výške evidovaného nedoplatku. Počet klientov, ktorým je zasielané upozornenie, medziročne rastie, pričom v roku 2020 ich bolo takmer 134-tisíc. Prínos pre štátny rozpočet formou sledovania a vyhodnocovania objemu uhradenej dlžnej sumy na základe upozornenia však v súčasnosti finančná správa nevyčísľuje.

________

Kontroly orientované na príjmy štátneho rozpočtu patria dlhodobo k prioritám NKÚ. V predchádzajúcich rokoch úrad vykonal tematické kontrolné akcie zamerané na evidenciu a správu daní, daňové úniky či postupovanie daňových a colných pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú, a. s. Na základe odporúčaní národnej autority pre oblasť externej kontroly boli zodpovednými inštitúciami prijaté opatrenia legislatívneho charakteru, napr. elektronická komunikácia s bankami, povinnosť nahlásiť finančnej správe každý bankový účet používaný na podnikanie.

náhľad správy Správa o výsledku kontroly “Úspešnosť vymáhania daňových nedoplatkov” (pdf, 671 kB)
 

Graf: Vývoj daňových nedoplatkov v rokoch 2016 – 2020
Graf Vývoj daňových nedoplatkov v rokoch 2016 - 2020
 

Tabuľka: Vymožené daňové nedoplatky Finančným riaditeľstvom SR v rokoch 2016 – 2020 (v mil. eur)

2016

2017

2018

2019

2020

224,1

228,9

233,8

250,8

100,1

 

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok