Pandémia odhalila limity štátnej správy – chýbajúce prepojenie systémov komplikovalo vyplácanie pomoci – Aktuality

Bratislava 21. októbra 2022 – Slovensko nebolo pripravené na enormný zásah do fungovania štátu a života podnikateľov, aký vyvolala pandémia koronavírusu. Spoločnosť pre šírenie ochorenia COVID-19 čelila mimoriadnej situácii, pričom štát nedokázal masívne a rýchlo vyplácať finančnú pomoc. Pohotovému vyplácaniu COVID-pomoci bránilo, že chýbalo prepojenie informačných systémov a štátom vedených registrov o súkromných podnikoch, pričom spolupráca a výmena skúseností medzi jednotlivými poskytovateľmi pomoci bola slabá alebo takmer žiadna.

Kontrolóri sa zamerali na poskytovateľov pomoci – ministerstvá dopravy, hospodárstva, kultúry a práce. U niektorých audit Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdil riziko nedostatočných kontrolných mechanizmov, vrátane nízkeho počtu ex post kontrol, čím hrozilo neoprávnené vyplácanie pomoci. Kontrolóri poukázali aj na fakt, že takmer nikto nesledoval a nehodnotil účinnosť použitých verejných zdrojov. Preto úrad parlamentnému výboru pre hospodárstvo odporučil zaviazať ministerstvá, aby prepojili informačné systémy tak, aby dokázali poskytnúť potrebné komplexné informácie o žiadateľoch dotácie. Taktiež aby rezorty vypracovali a zhrnuli dobré aj zlé skúsenosti s poskytovaním a riadením COVID-pomoci a následne aby vytvorili a vládou schválili modelové postupy riešenia negatívnych dopadov obdobných krízových situácií.

O tejto kontrolnej akcii boli informovaní aj traja najvyšší ústavní činitelia, ktorým predseda národných kontrolórov zaslal štvrťročnú správu o zrealizovaných kontrolách uzavretých v III. kvartáli. Dokopy ide o 11 kontrolných akcií v 77 kontrolovaných subjektoch. Týmto krokom chce kontrolný úrad zvýšiť informovanosť prezidentky, predsedu parlamentu, ale aj premiéra o rizikách, ktoré identifikujú kontrolóri v rámci činností ústredných orgánov štátu, ale aj miestnej či regionálnej samosprávy. Je to zároveň cesta k tomu, aby odporúčania definované v záveroch kontrolných akcií boli aktívne premietané do úpravy legislatívy, vyvodzovania osobnej zodpovednosti či prehodnotenia strategických projektov.

Infografika Covid-pomoc

NKÚ v kontrolovaných rokoch 2020 a 2021 preveroval, ako sa ministerstvá vysporiadali s neočakávanou a vynútenou úlohou poskytnúť pre obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 podnikateľskému sektoru podporu z verejných zdrojov. A to v rámci celkovej priamo vyplácanej COVID-pomoci vo výške 2,5 mld. eur. Zaujímali sa o včasnosť, transparentnosť a účinnosť kontrolného systému jednotlivých rezortov. „Asi najväčšie riziká sme objavili v rýchlosti rozhodovania pri nastavovaní projektov pomoci na úrovni ústredných orgánov štátu. Ide o obdobie od vzniku mimoriadnej situácie cez možnú zmenu legislatívy až po poskytnutie prostriedkov, ktoré bolo relatívne dlhé. Pritom v týchto mimoriadnych situáciách platí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,“ uviedol predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.

Časová os od vyhlásenia núdzového stavu po prvé výzvy na poskytovanie COVID-pomoci
Časová os od vyhlásenia núdzového stavu po prvé výzvy na poskytovanie COVID-pomoci
Zdroj: NKÚ SR

Miera potvrdených rizík, ktoré si kontrolóri zadefinovali na začiatku kontroly, sa na jednotlivých ministerstvách líšila. Rezort dopravy nebol pri poskytovaní COVID-pomoci včasný (do 63 dní od podania žiadosti), ale zato transparentný s účinne nastaveným viacstupňovým kontrolným systémom. Na ministerstve kultúry sa naopak v prípade jednej výzvy síce žiadatelia dostali transparentne k finančnej podpore do 13 dní, avšak kontrolný systém bol neúčinný. Ministerstvo nevedelo zdokladovať, že overovalo pravdivosť údajov uvádzaných v čestných vyhláseniach žiadateľov. Rezort kultúry robil prvé kontroly až v roku 2022, aj to len na vybranej vzorke neziskových organizácií. Jednostupňový systém kontroly žiadostí zvolilo aj ministerstvo hospodárstva. Jeho vnútorný audit na vybranej vzorke žiadateľov pomoci na nájomné odhalil, že viac ako polovica žiadostí bola vyplatená neoprávnene a dnes musí podnikať kroky, aby peniaze od žiadateľov bez nároku na čerpanie získal naspäť.

Najrýchlejšie spracované žiadosti o pomoc zabezpečovalo ministerstvo práce aj vďaka tomu, že na tento účel mohlo využiť desiatky úradov práce po celom Slovensku posilnené o 150 ďalších zamestnancov zameraných priamo na poskytovanie COVID-pomoci. Ministerstvo práce zároveň ako jediné, ale aj to len pri projekte Prvá pomoc, sledovalo a hodnotilo účinnosť použitých verejných zdrojov. „Pre úspech každého projektu je nevyhnuté, aby už na začiatku boli určené jeho ciele a merateľné ukazovatele, prostredníctvom ktorých sa bude plnenie týchto cieľov sledovať a hodnotiť. Bez jednoznačných a záväzných cieľov hrozí riziko spochybnenia zmysluplnosti a účinnosti použitia finančných prostriedkov na realizáciu pomoci,“ povedal Ľ. Andrassy. Vnútorné kontrolné mechanizmy sa na rezorte práce ukázali ako funkčné. Keďže najznámejší medializovaný prípad zneužitia Prvej pomoci z Pezinka odhalila vnútorná kontrola ministerstva.

Včasnejšiemu poskytovaniu podpory by pomohlo lepšie personálne a technické zabezpečenie, rovnako aj koordinácia a riadenie z jedného centra. Kontrola NKÚ totiž ukázala, že neexistoval jednotný systém, ako aj register žiadateľov o COVID-pomoc, ktorý by navzájom zdieľali všetky zainteresované ministerstvá a ktorý by tiež rezorty upozornil, že žiadateľ už bol skontrolovaný, či spĺňa podmienky na pridelenie pomoci. Chýbal tiež jeden zastrešujúci a koordinačný orgán COVID-pomoci, ktorý by jednotlivé ministerstvá usmerňoval a zjednotil ich postupy.

Najvýznamnejšie ukazovatele COVID-pomoci
Najvýznamnejšie ukazovatele COVID-pomoci

Zdroj: NKÚ SR

Ďalšie kontroly uzavreté v III. kvartáli 2022

Kontrolóri sa opätovne vrátili do Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), kde doteraz urobili sedem kontrol. Posledný audit síce zaznamenal niektoré pozitívne zmeny, no mnohé odporúčania stále agentúra nezaviedla do praxe. Keďže pasívny prístup by mohol ohroziť kľúčové projekty pri rozvoji poľnohospodárstva, kontrolóri NKÚ budú v najbližších troch rokoch zaraďovať do svojich plánov tematické kontroly najrizikovejších oblastí riadenia PPA.

Zistenia z uplatňovania špecifického colného režimu 42 NKÚ postúpil Finančnej správe a aj európskej prokuratúre, s ktorými kontrolóri spolupracovali aj pri samotnej akcii. Zároveň sa podarilo už počas kontroly preukázať reálny únik na DPH vo výške viac ako milión eur. Na základe podnetu od občanov národní kontrolóri skontrolovali nákup teplomerov Košickým samosprávnym krajom. Aj v tomto prípade je úrad v kontakte s orgánmi činnými v trestnom konaní a poskytuje im maximálnu súčinnosť. Kontrolóri sa venovali aj problematike cyklodopravy, ktorej podiel na celkovej preprave na Slovensku je takmer zanedbateľný, tvorí odhadom len päť percent. Napĺňať sa nedarí ani cyklostratégiu, keďže chýbajú dáta o mobilite a infraštruktúre, ktoré by pomohli pri monitorovaní, vyhodnocovaní a plánovaní nových cyklotrás. Kontrolóri upozornili aj na zastaranosť systému vystrojovania profesionálnych vojakov, ktorí si aj v 21. storočí zabezpečujú súčasti výstroja vo vojenských skladoch za papierové body z výstrojovej poukážky s bodovými okienkami rôznej hodnoty. Ide o starý, neprehľadný, a neefektívny systém, ktorý mal byť už dávno nahradený elektronickým systémom.

V oblasti školstva, ktorého rozvoj považuje národná autorita pre oblasť externej kontroly za veľmi dôležitý, boli tentokrát kontrolné akcie zamerané na vzdelávanie a integráciu Rómov a dostupnosť športovania na základných školách. Analytici sa pozreli aj na nedostatky duálneho vzdelávania a dodržiavanie transparentnosti pri zverejňovaní mien hodnotiteľov na odborných stanoviskách pri posudzovaní liekov.

 Správa o výsledku kontroly “Znižovanie negatívnych dopadov pandémie COVID-19



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Mimoriadne situácie môžeme úspešne zvládnuť len vďaka jasne nastaveným postupom – Aktuality

Bratislava 22. júl 2022 – Viac ako dva roky trvajúca pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila viaceré riziká vo fungovaní krízových inštitúcií štátu. Ako pozitívny príklad na Slovensku môžu slúžiť epidemiológovia, zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí výrazným spôsobom prispeli k zvládnutiu mimoriadnej situácie. Na príklady dobrej praxe, ale aj rezervy pri ochrane obyvateľstva pred infekčnými ochoreniami upozornila národná autorita pre externú kontrolu na základe záverov auditu už v minulom roku. Aktuálne zverejňujeme správu z medzinárodnej kontroly, v rámci ktorej sú slovenské výsledky porovnané s výsledkami obdobných kontrol zo susedného Maďarska, Poľska či Bieloruska. Odborníci národných kontrolných inštitúcií na základe popísania rizík dospeli k záverom, že kľúčom na zvládanie takýchto mimoriadnych udalostí sú správne a jednoznačne nastavené postupy.

Pandémia COVID-19 odhalila na Slovensku kompetenčné, ale aj legislatívne nedostatky v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami. Audítori konštatovali, že v krízových situáciách mali byť najskôr využité inštitúcie, štruktúry a postupy, opísané v plánoch krízového manažmentu. Tematické tímy, pracovné skupiny a poradné orgány môžu byť užitočné ako podporné prvky, avšak za dodržiavanie predpisov v mimoriadnych situáciách sú zodpovedné verejné orgány. V začiatkoch pandémie však Slovensko na takúto cestu nebolo legislatívne pripravené.

Porovnaním výsledkov zo štyroch stredoeurópskych krajín odborníci dospeli k záveru, že kľúčom na zvládanie mimoriadnych udalostí sú jednoznačne a správne nastavené postupy. Každá z krajín mala zriadené orgány s určenými právomocami a kompetenciami. Vo všetkých štyroch krajinách existoval pripravený systém krízového riadenia a stratégie, ktorý bol ďalej dopĺňaný akčnými plánmi. Úlohy na zvládanie pandémie definovali zodpovednosti najmä štátnym úradom. Každá z krajín reagovala na pandemickú situáciu spôsobenú COVID-19 inak. Poľsko napríklad zaviedlo iba stav epidémie a nevyužilo žiadny z krízových stavov podľa poľskej ústavy. Slovensko takmer okamžite vyhlásilo mimoriadnu situáciu a neskôr aj núdzový stav.

infografika - medzinárodné porovnanie - infekčné choroby

Naša krajina nemala v tom čase k dispozícii funkčnú sieť registrov, existujúce informačné systémy neposkytovali dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Táto negatívna skutočnosť sa prejavila hlavne v prvých týždňoch od vyhlásenia mimoriadnej situácie, kedy analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami. Pozitívnu úlohu zohrali zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už v závere januára 2020. „Hygienici, lekári a zástupcovia samospráv svojím aktívnym nasadením pomohli Slovensku zvládnuť kritickú pandemickú situáciu. Na druhej strane, zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia Ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií“, dokresľuje jedno zo zistení kontrolórov ich predseda Ľubomír Andrassy.

Vývoj pandemickej situácie donútil viaceré štáty meniť národné predpisy a nariadenia, v snahe eliminovať prenos nebezpečného ochorenia, ktoré boli následne predmetom spochybňovania a viaceré skončili na ústavných súdoch. Do konca januára 2021 bolo na Slovensku vydaných 105 opatrení, v Poľsku viac ako 250. Skúsenosti z okolitých krajín ukázali, že časté zmeny v nariadeniach môžu aj pri efektívnej informačnej politike viesť k  únave a apatii verejnosti a sťažiť tak dodržiavanie predpisov či pravidiel zo strany verejnosti. Pandémia zvýraznila aj rezervy v slovenskom systéme očkovania mladých ľudí, ktoré má chrániť obyvateľstvo pred infekčnými ochoreniami. Problémy s dosahovaním kolektívnej imunity spoločnosti pri povinnom očkovaní boli v ostatných rokoch identifikované predovšetkým v slovenskej metropole a jej širšom okolí. Bratislava sa tak dostala pod bezpečnú hranicu kolektívnej imunity pri očkovaní detí.

Infografika - infekčné choroby

Očkovanie proti širokej škále chorôb, napr. tetanus, detská obrna, záškrt či čierny kašeľ bolo podobne ako u nás povinné tiež v Maďarsku a Poľsku, iba v Bielorusku bolo odporúčané. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že dotknuté krajiny dosahovali dostatočnú úroveň kolektívnej imunity, ktorá je medzinárodnými štandardami OSN a WHO stanovená na 95 %. „Slovensko, ale aj ostatné krajiny v okolí, úspešne zvládajú očkovanie detí proti desiatim prenosným a vysoko nebezpečným ochoreniam. Plošne sa držíme nad úrovňou kolektívnej imunity detskej populácie. V ostatných rokoch sa však hlavne z dôvodu realizácie plošných negatívnych kampaní na sociálnych sieťach, či šírením dezinformácií v mediánom priestore zo strany veľmi úzkej skupiny jednotlivcov, dostávame pod hranicu kolektívnej imunity“, konštatuje predseda slovenských národných kontrolórov.

Hodnoty len o málo nižšie ako 95 % boli zaznamenané pri zaočkovaní proti trom ochoreniam (mumps/rubeola/osýpky) a to v období rokov 2015 – 2017 na Slovensku a tiež v nasledujúcich dvoch rokoch v susednom Poľsku. U našich severných susedoch boli zaznamenané nižšie hodnoty v roku 2019 aj pri očkovaní proti pneumokokom, čiernemu kašľu, detskej obrne a hemofilovým nákazám. Výsledky slovenskej kontroly ukázali, že rizikovým regiónom je hlavné mesto, kde sa miera zaočkovaných detí hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole dostala na úroveň 93 %. Ešte vážnejšie je to na Spiši, kde sa miera zaočkovanosti detí proti nebezpečnému tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod hranicu 90 %.

Obstarávanie očkovacích látok všetky krajiny okrem Slovenska zabezpečovali centrálne, čo sa ukázalo ako najefektívnejší spôsob. Na Slovensku sa od roku 2005 očkovacie vakcíny vrátane tých na povinné očkovanie obstarávajú rovnako ako iné lieky – cez lekárne na základe objednávok od lekárov. Pri niektorých očkovacích látkach však proces výroby trvá rok a pol, preto je dôležité včasné plánovanie. Kontrolou bolo zistené, že po zmene pravidiel na Slovensku opakovane dochádza k lokálnym, ale aj celoplošným výpadkom očkovacích látok. To následne vedie k narušeniu plynulého povinného očkovania, nedodržiavaniu očkovacích termínov a tak k zvyšovaniu rizika šírenia infekčných ochorení. „Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín. Je to jedna z ciest ako dostať kolektívnu imunitu pod kontrolu a ako garantovať každému občanovi dostupnosť nevyhnutných a bezpečných vakcín“, vysvetľuje Ľ. Andrassy.

Kontrolóri štyroch krajín sa zhodli na tom, že dôsledné plnenie očkovacieho programu okrem iného šetrí verejné prostriedky, pretože vďaka dobre nastavenému programu očkovania potrebuje populácia menej liekov a tiež menej hospitalizácií. Preto je aj naďalej nevyhnutné udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie, ale zároveň musíme aktívne podporovať zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ohrozených skupín populácie. Perspektívou je rozširovanie pravidelného povinného očkovania detskej populácie, resp. vybraných skupín osôb vo vysokom riziku nákazy proti ďalším vysoko nákazlivým infekciám v súlade s odporúčaniami WHO a v súlade s realizáciou očkovania v členských štátoch EÚ.

 

Náhľad správy

 

Správa o koordinovanej kontrole “Ochrana obyvateľstva pred infekčnými chorobami” (pdf, 500MB)

 

 

 

Tabuľka

Zaočkovanosť detskej populácie (dvojročné deti) v rámci pravidelného povinného očkovania v SR v %

Ochorenie / Rok

rok 2015

rok 2016

rok 2017

rok 2018

rok 2019

záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B, hemofilové nákazy, detská obrna

96,0

96,4

96,4

96,5

96,7

pneumokokové invazívne ochorenia

95,7

96,1

96,2

96,2

96,5

osýpky, mumps, rubeola

93,9

94,5

94,8

95,2

95,7

Zdroj: z podkladov UVZ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok