Covidová pomoc pomohla podnikateľom a živnostníkom, obišla však miestnu samosprávu – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 7. júla 2023 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo počas pandémie za obdobie od marca 2020 do júna 2022 v rámci projektu Prvá pomoc takmer 2,5 miliardy eur. Z tejto sumy viac ako dve tretiny využili na udržanie pracovných miest zamestnávatelia a zvyšnú pomoc čerpali živnostníci. Štátnu prvú pomoc aktívne využil každý štvrtý zaregistrovaný podnikateľský subjekt. Vyplýva to z odbornej analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Jej cieľom bolo ponúknuť kompetentným štátnym inštitúciám i verejnosti odpoveď na otázky, ktoré okrem iného súvisia s transparentnosťou rozhodovacieho procesu o poskytnutí pomoci, s efektívnym nastavením vnútornej kontroly, ktorá má zabrániť zneužívaniu pomoci a taktiež s naplnením účelu tohto krízového projektu.

„Analytici úradu získali dostatočné uistenie o tom, že vďaka intervencii rezortu práce sa podarilo na Slovensku udržať pracovné miesta, štátna pomoc pomohla podnikateľom prežiť ťažké obdobie spôsobené ochorením COVID-19. Zároveň však musíme upozorniť na skutočnosť, že v mimoriadnych situáciách je potrebné aktivovať všetky stupne vnútornej kontroly, aby sa predišlo zneužitiu verejných zdrojov či finančným podvodom,“ konštatuje šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy. Úrad zároveň upozorňuje vládu na potrebu dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania. „Pomoc má smerovať a podporovať každý subjekt bez ohľadu na to, či ide o privátneho vlastníka, alebo jeho zakladateľom je verejná inštitúcia. Z nášho pohľadu nebolo správne vylúčiť zo schémy aktívnej pomoci podnikateľské subjekty, ktorých zakladateľom bola miestna samospráva, ako sú napríklad dopravné podniky či podniky verejnoprospešných služieb,“ dokresľuje zistenia analytikov NKÚ predseda úradu.

Infografika Covidová Prvá pomoc

V kontrolovaných žiadostiach zo schémy Prvej pomoci analytici NKÚ identifikovali vyše 22 % chýbajúcich údajov, za čo niesli zodpovednosť žiadatelia alebo úrady práce. Väčšinou chýbali údaje o počte zamestnancov, sídle či dátum vzniku firmy. Keďže pri vyplácaní pomoci ministerstvo práce nečerpalo údaje o počte zamestnancov zo žiadostí, ale z vlastných výkazov, ktoré sa aktualizujú každý mesiac, časť nezrovnalostí odstraňoval rezort práce priebežne. K odstráneniu ďalších chýb prispeli aj analytici NKÚ. K júnu minulého roka bolo potrebné vrátiť finančný príspevok v 5,8 % prípadov pre nepresnosť údajov, keďže počet zamestnancov v čase podania žiadosti bol nižší ako počet zamestnancov, na ktorých bola podpora žiadaná. Za povšimnutie podľa analytikov NKÚ stojí aj fakt, že z celkového počtu bezmála 172-tisíc prijímateľov mala až štvrtina sídlo na adrese, ktorá sa vyskytovala v zozname adries dva a viackrát. „Táto skutočnosť, ale napríklad aj nesplnenie podmienky registračnej povinnosti platiteľa dane z príjmov, by mohli znamenať aj neoprávnené poskytnutie pomoci, resp. zneužitie štátnej finančnej pomoci zo strany žiadateľa,“ upozornil predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly s tým, že všetky takéto podozrenia musí ministerstvo práce ako poskytovateľ pomoci prekontrolovať. K obdobným záverom ako slovenskí analytici došli v súvislosti s covid pomocou aj kolegovia v susednej Českej republike. Podľa záverov českých kontrolórov, kompenzačný bonus vo výške viac ako 48 miliárd korún splnil účel a zmiernil dopady krízy. Aj český úrad upozorňuje vládu na to, že časť príjemcov pomoc zneužila.

Najväčší objem finančnej pomoci smeroval na západ Slovenska, do okresov Bratislava I a II (253,9 mil.), okresov Nitra (95,2 mil.), Žilina (92,7 mil.), Bratislava IV (89,9 mil.) a Prešov (76,3 mil.). Na západnom Slovensku sú najväčší prijímatelia pomoci. Najmenej Prvú pomoc využili v troch okresoch východného Slovenska – Medzilaborce (2,4 mil.), Sobrance (3,4 mil.) a Gelnica (4,5 mil.), a v jednom okrese stredného Slovenska – Poltár (2,8 mil.). Z hľadiska počtu prijímateľov – registrovaných podnikateľov – bola situácia v regiónoch odlišná. Najviac prijímateľov bolo z okresov Stará Ľubovňa, Kežmarok a Námestovo. Najnižší počet registrovaných podnikateľov využívajúcich Prvú pomoc bol z okresov Bratislavy a z Krupiny. Prijímatelia štátnej pomoci mohli čerpať financie súbežne z iných ministerstiev. Viacnásobných prijímateľov bolo najviac v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. Okrem Prvej pomoci bolo najviac žiadostí o dotáciu aj z Ministerstva hospodárstva SR (cca 15 tis. prijímateľov) a z Ministerstva dopravy a výstavby SR (cca 7 tis. prijímateľov).

„Aj napriek viacerým, hlavne administratívnym problémom na začiatku spustenia Prvej pomoci, táto schéma prispela k udržaniu pracovných miest na Slovensku a pomohla podnikateľom či živnostníkom. Postupné zníženie administratívnej náročnosti a elektronické spracovanie žiadostí prispelo k zrýchleniu prístupu žiadateľov k finančnej podpore,“ uzatvára zistenia analytikov úradu Ľ. Andrassy. Keďže sa v prvom kroku uprednostnila včasnosť podpory pred dôslednou kontrolou splnenia podmienok zo strany žiadateľov, kontrolóri odporúčajú rezortu práce urobiť dodatočnú reprezentatívnu kontrolu poskytnutej finančnej pomoci a v prípade neoprávnene vyplatenej pomoci z dôvodu uvádzania nesprávnych či zavádzajúcich informácií, žiadať o jej vrátenie.

Na základe zistených nedostatkov kontrolóri odporúčajú prepojiť elektronické spracovanie žiadostí s ministerským Informačným systémom služieb zamestnanosti (ISSZ) a zabezpečiť tak aktuálnosť databáz. Zároveň je nevyhnutné robiť pravidelné, napr. mesačné aktualizácie dát v rezortných informačných systémoch. Systém by mal byť nastavený tak, aby sám kontroloval nosné dáta na základe logických podmienok, ktoré vyplynú z príslušnej schémy pomoci. Napríklad počet podporených zamestnancov by nemal byť väčší ako počet zamestnancov v čase podávania žiadosti, výška uhradenej sumy podpory by mala byť rovnaká alebo nižšia ako suma, ktorú požadoval subjekt v žiadosti a pod. Tiež je nevyhnutné rozšíriť elektronické podávanie žiadostí prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na všetky kategórie štátnej podpory a pomoci, pričom samozrejmosťou by malo byť online prepojenie verejných informačných systémov bez ohľadu na to, ktoré ministerstvo je ich správcom.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na kompenzačné opatrenia šla bezmála jedna miliarda, pri eurofondoch je vysoké riziko ich nedočerpania – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 27. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. Za rok 2022 dosiahol deficit verejnej správy hodnotu 2,23 mld. eur, čo predstavuje 2,04 % HDP. Dlh verejnej správy bol 63,38 mld., t.j.  57,8% HDP, uvádza sa v stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktorý predloží dnes v pléne poslancom predseda Najvyššieho kontrolné úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu 2022 a potrebe jeho úpravy, plánovanie rozpočtu a jeho riadenie považuje NKÚ za nedostatočne kvalitné.

Národná autorita pre externú kontrolu chce upriamiť pozornosť poslancov aj na to, že na rôzne kompenzačné opatrenia pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sa použila bezmála jedna miliarda eur. Zároveň dodáva, že len na energetickú krízu sa plánuje vynaložiť 9,3 % HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. „Kontroly použitia kompenzačných prostriedkov pritom ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovaných zdrojov, ale aj na problém nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty. Najmä pri energetických kompenzáciách sa ako významné riziko javí nedostatočná pružnosť národného regulátora, ktorého činnosť by mala viesť k zmenám výšky kompenzácií v závislosti od podstatných zmien vo vývoji cien energetických komodít na trhu,“ zdôrazňuje predseda NKÚ.

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa šéfa národných kontrolórov nedokážeme dlhodobo aktívne využívať európske zdroje. Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získavania zdrojov z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom programe Slovensko. Smutný obraz poskytujú aj informácie o využívaní zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Minulý rok bola výška rozpočtovanej pomoci 1,3 mld. Minuloročné čerpanie bolo na úrovni necelých 50 mil. eur, z ktorých ale rozhodujúca časť sú bežné výdavky. „Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto zdrojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradný, sú  signálom pre to, aby sa problematike manažmentu Plánu venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy. V opačnom prípade sa výrazne znižuje šanca obnoviť konkurencieschopnosť krajiny a jej odolnosť, čeliť dôležitým spoločensko-ekonomickým výzvam neustále rýchlejšie sa meniaceho sveta,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.

NKÚ vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách.

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Európa musí kráčať k energeticky a zároveň sociálne vyváženej budúcnosti – Aktuality

[ad_1]

Bratislava  22. júna 2023 – Európske krajiny musia po období pandémie aktívne reagovať na novú výzvu, ktorou je energeticky a zároveň sociálne udržateľná Európa. V tejto výzve, zvýraznenej dopadmi vojnového konfliktu na Ukrajine, musia nájsť spoločné ciele nielen európske inštitúcie, ale aj národne vlády, pretože bez spoločnej stratégie nebude možne dosiahnuť lepšiu a udržateľnú budúcnosť. Vysoké ceny energií majú v súčasnosti výrazne negatívny dopad nielen na hospodársky rast v rámci celej Európy, ale sú významným rizikom pre šírenie energetickej chudoby jednotlivcov i celých regiónov. EÚ chce situáciu s narušeným globálnym trhom s energetickými komoditami riešiť pomocou plánu REPowerEU. Stáť by to malo takmer 300 mld. eur a prostriedky na to pôjdu aj z Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti sa počas zasadnutia Kontaktného výboru v Lisabone lídri najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov EÚ a Európskeho dvora audítorov dohodli na spoločných auditných aktivitách pri zúčtovávaní projektov a pri napĺňaní národných i spoločných energetických cieľov.

Každoročné zasadnutie Kontaktného výboru, pracovné stretnutie najvyšších predstaviteľov národných kontrolných úradov a európskych audítorov, sa koná v portugalskom Lisabone v dňoch 20.- 22. júna. Jednou z nosných tém plenárneho rokovania bola energetická kríza a možnosti kontrolórov prispieť k lepšej a odolnejšej implementácii cieľov zadefinovaných v európskej zelenej agende do roku 2030. „Kríza spojená s vysokou mierou inflácie a extrémne vysokými cenami energií hlavne v polovici minulého roka, nás núti aktívne hľadať riešenia, ktoré musia prekročiť hranice národných štátov. Nie je totiž možné, aby sa na európskej úrovni riešili inovatívne projekty, modelovali dlhodobé vízie a na úrovni členských štátov sa prijímali rozsiahle kompenzačné opatrenia na zmiernenie dopadov vysokých cien energii na občanov i podnikateľské subjekty. Každý kompenzačný mechanizmus totiž výrazne zaťažuje verejný rozpočet, oslabuje strategickú udržateľnosť národných verejných financií a vedie k novým formám chudoby v celom európskom priestore,” predstavil závery lisabonskej odbornej diskusie predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Zasadnutie Kontaktného výboru v Lisabone

Najvyšší kontrolný úrad SR sa aj preto zapojí do novovznikajúcej pracovnej skupiny špecializujúcej sa na audit rizík spojených s energetickou krízou v rámci krajín EÚ. Skupina má pomôcť národným vládam i bruselským inštitúciám hodnotiť dopady ich rozhodnutí na plnenie spoločných európskych energetických cieľov a porovnávať efektivitu či účelnosť kompenzačných, resp. regulačných opatrení. Slovenskí kontrolóri v nadchádzajúcich týždňoch budú preverovať konanie rezortu hospodárstva, ale aj včasnosť rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. „Verím, že verejnosť sa ešte v tomto roku dozvie odpoveď na otázku, či opatrenia štátu a konanie jeho zodpovedných inštitúcií prispeli k zmierneniu následkov energetickej krízy a zároveň, či proces poskytovania finančnej pomoci bol nielen transparentný, ale aj účelný. Či pomoc mala nastavené merateľné ukazovatele a systém vnútornej kontroly zabránil možnému zneužitiu pomoci,“ priblížil zameranie kontrolnej akcie v tejto oblasti šéf úradu L. Andrassy.

Predseda slovenskej národnej autority pre oblasť externej kontroly sa v rámci bilaterálnych rokovaní stretol v portugalskej metropole aj s Tonym Murphym, prezidentom Európskeho dvora audítorov (EDA) a informoval ho o výsledku verejného vypočutia kandidátov na člena dvora audítorov za Slovensku republiku. Verejné vypočutie sa uskutočnilo prvý krát v histórii členstva Slovenska v Únii a takýto prístup môže byt príkladom dobrej praxe aj pre ostatné členské štáty, ktoré každých šesť rokov nominujú svojho národného zástupcu do EDA. Najúspešnejšia vo verejnom výberovom konaní bola generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu Katarína Kaszasová, ktorej nomináciu už odsúhlasila aj vláda. Definitívne slovo, či sa K. Kaszasová stane členkou EDA, však budú mať inštitúcie EÚ. „Je to krok k posilneniu nestrannosti a aj profesionality jedinej nezávislej kontrolnej inštitúcie dohliadajúcej na dodržiavanie zákonnosti, hospodárnosti, ale aj efektívnosti používania verejných financií v rámci európskeho spoločenstva”, zhodli sa Ľ. Andrassy a prezident Európskeho dvora audítorov, ktorý je volený na obdobie troch rokov zo všetkých národných reprezentantov audítorského dvora.

Jednou z tém bilaterálneho rokovania medzi slovenskou delegáciou a vedením EDA bola tiež otázka auditu, ktorý by preveril dodržanie princípov hospodárneho a zákonného obstarania vakcín pre ochorenie COVID-19 zo strany zodpovedných zamestnancov Európskej komisie. „Nákup vakcín bol na úrovni členských štátov limitovaný pravidlami, ktoré dohodla s dodávateľom Európska komisia, pričom dodávku vakcín nie je možné napriek zásadnej zmene pandemickej situácie ukončiť. Milióny vakcín tak budú prichádzať nielen na Slovensko, ale aj do iných členských štátov v tomto i budúcom roku. Rezort zdravotníctva tak bude musieť vynakladať ďalšie verejne zdroje na ich skladovanie a jediný, kto má z takto nastavených zmluvných pravidiel benefit, je súkromná farmaceutická spoločnosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy na základe zistení slovenských kontrolórov. Riešenie tejto významne nevyváženej situácie je výlučne v rukách európskych inštitúcii. Predseda slovenských kontrolórov sa s touto témou pred časom obrátil listom na prezidenta EDA a teraz na bilaterálnom rokovaní ho opakovane požiadal o vykonanie nezávislého tematického auditu. Obaja predstavitelia skonštatovali, že ide o vysoko aktuálnu tému, pri ktorej boli identifikované významne riziká a riešením by mohol byť paralelný audit za účasti viacerých národných kontrolných inštitúcií a zástupcov EDA.

Ľubomír Andrassy v rozhovore s európskymi partnermi


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontroly potvrdzujú, že reforma štátnej a verejnej správy je po 30 rokoch nevyhnutná – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 19. mája 2023 – Každá piata kontrola, ktorú Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zrealizoval v minulom roku, bola zameraná na fungovanie miestnej samosprávy a jej nakladanie s verejnými financiami či majetkom. Kontrolóri preverovali 131 subjektov v 99 samosprávach a 32 organizáciách zriadených obcami, mestami, samosprávnymi krajmi. Časť kontrol vychádzala z vyhodnotenia podnetov od občanov. Podľa podpredsedníčky úradu Henriety Crkoňovej kontrolnými akciami pravidelne poukazujeme na fakt, že vnútorný kontrolný systém samospráv je často povrchný a nezameriava sa na systematické monitorovanie plnenia cieľov, účelnosti a hospodárnosti využívania prostriedkov samospráv. Mnohé kompetencie, hlavne v prenesenom výkone štátnej správy na samosprávu, nie sú vymedzené dostatočne, čo má často negatívny vplyv na strategické plánovanie zámerov samospráv a ich financovanie. NKÚ apeluje na potrebu reformy miestnej samosprávy a zvýšenie jej celkovej efektívnosti. Potvrdili to aj nedávne kontroly zamerané na vymáhanie nedoplatkov obcami, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a na príjmy obcí počas pandémie.

Infografika NKÚ: Kontroly: Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi Vymáhanie nedoplatkov v samospráve Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie S akými problémami sa stretáva samospráva? podľa NKÚ nemá dostatočne vymedzené kompetencie vnútorná kontrola je často identifikovaná ako povrchná mestám a obciam počas pandémie klesli výnosy z daní z príjmu fyzických osôb refundácie výdavkov na záchranné práce prichádzali od štátu oneskorene objem daňových nedoplatkov sa napriek vymáhaniu medziročne zvyšuje obce zasielajú výzvy na zaplatenie, chýbajú im postupy pre vymáhanie nedoplatkov systém preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňoval neoprávnené vyplácanie verejných prostriedkov

Príjmy obcí v pandémii

Mimoriadna situácia spôsobená vypuknutím pandémie Covid-19 výrazne zasiahla do života spoločnosti. Mestá a obce mali pri riešení situácie nezastupiteľnú úlohu. Kontrolóri preto vo vybraných 21 mestách a obciach preverovali účinnosť nimi prijatých opatrení na poskytovanie služieb občanov a následný vývoj príjmov obecných rozpočtov v roku 2020. Najväčší dopad na rozpočty miest a obcí sa prejavil na výnose z dane z príjmu fyzických osôb, ktorý medziročne klesol. Tento výpadok dokázali niektoré samosprávy nahradiť ostatnými príjmami. Viaceré zvyšovali sadzby miestnych daní a poplatkov, napríklad výber dane z majetku vzrástol v kontrolovaných subjektoch spolu o vyše 12 % a poplatok za komunálny odpad o porovnateľnú výšku.

Štát poskytol samosprávam bezúročnú návratnú pomoc, ktorá sa vypočítala z výšky výpadku podielovej dane odhadnutého v prognóze, no nakoniec sa ukázala ako nadhodnotená. S problémami sa obce a mestá stretávali pri vynakladaných výdavkoch na záchranné práce v súvislosti s pandémiou, keďže o ich oprávnenosti sa dozvedeli až po ich čiastočnej realizácii a ich refundácia prichádzala oneskorene. Obce vplyvom prijatých opatrení niektoré svoje služby obmedzovali, napriek tomu boli poskytované vo všetkých kritických oblastiach. „Samosprávy počas pandémie preukázali schopnosť prijímať operatívne riešenia zohľadňujúc miestne pomery aj v čase, keď orgány krízového riadenia či ostatné relevantné štátne inštitúcie len diskutovali o možných opatreniach. Bez zodpovedného a aktívneho prístupu miest a obcí by bolo zvládnutie pandémie nemožné,“ priblížila podpredsedníčka slovenských kontrolórov H. Crkoňová.

Pandémia podľa národnej autority pre externú kontrolu odhalila dlhodobo neriešené systémové problémy súvisiace s krízovým riadením a civilnou ochranou, ktoré súvisia s rozdelením kompetencií medzi štátom a samosprávami. Materiál civilnej ochrany bol v skladoch často exspirovaný, nebol priebežne dopĺňaný a bol k dispozícii v nedostatočnom počte. Tretina z kontrolovaných miest a obcí sklad civilnej ochrany ani nemala. Viaceré boli zrušené kvôli zastaranému materiálu a nevyhovujúcim priestorom. Kontrolóri ako problematickú identifikovali koordináciu a plnenie úloh v civilnej ochrane, ale aj nejednoznačnosť a roztrieštenosť v kompetenčných oprávneniach. Informácie o pandemických opatreniach neboli podľa kontrolovaných subjektov poskytované včas, opatrenia boli nejednoznačné a často menené, čo samosprávam komplikovalo ich realizáciu. Novú koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027 schválila vláda v marci 2022.

Správa o výsledku kontroly Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Touto kontrolou chcel kontrolný úrad poukázať na zložitosť nastavenia systému poskytovania pomoci, ktorý bráni efektívnemu a adresnému prerozdeľovaniu pomoci štátu. Takmer 20-ročný model pomoci často nereflektuje vývoj spoločnosti. „Neustále dokladovanie, prehodnocovanie a prepočítavanie nárokov a príjmov domácností, ktoré sa ocitli pod hranicou životného minima, je administratívne náročné a neefektívne. Existuje významné riziko, že správa celého systému je finančne nákladnejšia, ako samotná vyplácaná pomoc,“ priblížila podpredsedníčka úradu. Kontrolóri, ktorí sa zamerali na obdobie rokov 2019 a 2021 ďalej zistili, že údaje zverejňované vo výročných správach ústredia práce nekorešpondovali s dátami v informačných systémoch. Tieto mali prevažne evidenčný charakter a nesledovali všetky dostupné údaje, aj keď v spisoch poberateľov tieto informácie boli. Kontrola preukázala, že existovali domácnosti, ktoré boli reálne v hmotnej núdzi, na poskytnutie finančnej pomoci však nespĺňali podmienky. Nesledovali sa dôvody, pre ktoré nedostali domácnosti pomoc alebo vypadli zo systému pomoci v hmotnej núdzi.

Administratívny proces, umožňujúci vyplácanie finančných prostriedkov na základe nesprávnych informácií, nie je účinným a transparentným nástrojom pre adresné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Negatívnym príkladom je tiež príspevok na bývanie, keď kontrolóri identifikovali prípady potvrdení, vydaných obcou, o splnení podmienok nároku na príspevok na bývanie, ktoré v skutočnosti neboli žiadateľom splnené. Súčasné nastavenie systému preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňuje neoprávnené vyplácať verejné prostriedky, na druhej strane kritériá definujúce splnenie nároku na jeho získanie nebola schopná splniť viac ako polovica poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Nastavenie systému právomocí a plnenia povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb vytváralo priestor pre neefektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Proces evidencie dochádzky občanov na získanie aktivačného príspevku za menšie obecné služby bol väčšinou veľmi formálny. NKÚ preto odporúča zabezpečiť jeho adekvátne nastavenie v jednoduchej a jasnej forme s cieľom prispieť k transparentnosti systému. Vzhľadom na už uzavretú rámcovú dohodu odporúča zabezpečiť prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne pre zamestnancov úradov práce posudzujúcich nároky na pomoc v hmotnej núdzi tak, aby mali všetky potrebné údaje v čase posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Správa o výsledku kontroly Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Vymáhanie nedoplatkov v samospráve

Národní kontrolóri sa zamerali na vymáhanie daňových nedoplatkov z dane z nehnuteľností, poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad v rokoch 2019 až 2021. Preverovali tiež vymáhanie nedaňových pohľadávok z prenájmu, najmä nebytových priestorov. Pohľadávky vo forme daňových nedoplatkov, resp. nedaňových pohľadávok z prenájmu tvoria významný podiel na celkovom príjme samospráv. Obciam chýbajú v rámci interných predpisov postupy pre vymáhanie daňových nedoplatkov, uplatňujú najmä zasielanie výziev na zaplatenie. Napriek snahe obcí vymáhať ich zaplatenie sa objem daňových nedoplatkov medziročne zvyšuje. Prípady poklesu súvisia najmä s odpísaním nedoplatkov, ktoré sa stali nevymožiteľnými.

Štrnásť preverených obcí vykázalo ku koncu roka 2021 vyše 4,6 milióna eur daňových nedoplatok a viac ako 800-tisíc eur na nedaňových pohľadávkach z prenájmu. Takmer polovicu nedoplatkov predstavovali nedoplatky pri dani z nehnuteľnosti v sume do 20 eur, pričom ich hodnota tvorila len bezmála 16 % z celkovej hodnoty nedoplatkov. Pri nízkej sume nedoplatku sú niektoré postupy vymáhania neuplatniteľné, prípadne náklady na konanie sú vyššie ako očakávaný prínos. Príkladom toho sú náklady obcí na zastavenie starých exekúcií. Povinnosť evidovať daňové nedoplatky 20 rokov, najmä ak nie je reálne ich vymôcť, kumuluje veľký počet dlžníkov s relatívne nízkou sumou nedoplatkov, ktoré musia obce a mestá evidovať a inventarizovať. „Početnosť malých pohľadávok a komplikovanosť procesu spôsobuje, že vplyv na rozpočet nie je zanedbateľný a v súvislosti s ekonomickým vývojom sa môže riziko negatívneho vývoja ešte zvyšovať,“ uzatvára H. Crkoňová.

Správa z kontroly Vymáhanie nedoplatkov v samospráve


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolné inštitúcie sa musia prispôsobiť novým výzvam a prinášať odborné riešenia – Aktuality

[ad_1]

Bratislava  8. novembra 2022 –  Kontrolné inštitúcie na celom svete musia byť súčasťou silného globálneho hlasu a mať významný vplyv na udržateľné smerovanie spoločnosti. Na tejto dôležitej priorite sa zhodli najvyšší predstavitelia z viac ako 150 národných kontrolných úradov, ktorí tento týždeň (7.11. – 11.11.2022) rokujú v brazílskom Rio de Janeiro na XXIV. celosvetovom kongrese kontrolných inštitúcií. Na prestížnom medzinárodnom podujatí je aj delegácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorú vedie predseda Ľubomír Andrassy. „Aktuálne čelíme novým celosvetovým výzvam, ktoré so sebou priniesla nielen pandémia spôsobená ochorením COVID-19, vojnový konflikt na Ukrajine, ale aj výrazné ekologické zmeny. Na tieto mimoriadne situácie sú povinné reagovať aj národné autority pre oblasť externej kontroly,“ zdôraznil šéf slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Nové okolnosti si vyžadujú aj flexibilnejší systém plánovania kontrol, rozšírenie moderných foriem vzdelávania pri profesionálnom rozvoji kontrolórov a taktiež zintenzívnenie analytickej činnosti kontrolných inštitúcií vo významných oblastiach verejného života. „Všetky tieto kroky plánujeme zaviesť aj do fungovania nášho kontrolného úradu, aby sme dokázali rýchlejšie dať potrebné, odborne podložené odpovede, ktoré pomôžu pri nastavovaní dôležitých politík v štáte či samospráve a v konečnom dôsledku budú prínosom pre občanov. Práve ich by sme mali mať všetci na mysli pri našej práci a rozhodovaní,“ dodal predseda Ľ. Andrassy. 

V rámci medzinárodného spoločenstva slovenský kontrolný úrad aktívne pôsobí vo Výbore pre budovanie kapacít a zároveň predsedá podvýboru pre podporu kontroly kvality s využitím metodiky Peer Review. „Som presvedčený, že ani najvyššie národné autority pre oblasť kontroly nemôžu ostať bez kvalifikovaného hodnotenia ich odborných aktivít. Jednou z účinných ciest smerujúcich k nezávislému posúdeniu kvality činnosti kontrolných úradov je ich pravidelné hodnotenie porovnateľnými organizáciami,” priblížil Ľ. Andrassy. Slovenský kontrolný úrad podstúpil takéto odborné hodnotenie v roku 2020, pričom vysvedčenie mu vystavili kontrolóri zo Spojených štátov amerických, Poľska, Maďarska a Fínska. Pozitívne hodnotenie získal NKÚ SR v oblasti otvorenosti, transparentnosti a prezentácie výsledkov svojej práce. Na druhej strane, medzinárodný tím expertov identifikoval rezervy v nastavení merateľných ukazovateľov a nestrannom hodnotení kvality kontrolnej činnosti slovenského úradu. „Teší ma, že okrem pozitív nám naši partneri popísali riziká, ktorých riešenie môže posilniť naše odborné zázemie a nepriamo tak prispeje k zvýšeniu akceptácie našich audítorských výstupov zo strany kontrolovaných subjektov,” konštatuje predseda NKÚ SR a zároveň dodáva, že je to jedna z ciest, ako posilniť dôveryhodnosť úradu v očiach odbornej, ale aj laickej verejnosti.

NKÚ SR predsedá podvýboru pre Peer Review v rámci medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcii (INTOSAI) už viac ako jedno desaťročie. Slovenskí kontrolóri sa aj vďaka týmto aktivitám stali uznávanými odborníkmi na tvorbu metodických pravidiel a definovania kritérií hodnotenia kvality činnosti kontrolných inštitúcií v rámci celého sveta. Metodika Peer Review je dnes medzinárodne akceptovaným dokumentom, ktorý pomáha národným inštitúciám identifikovať silné, ale aj slabé stránky. Je to tiež jedna z ciest, ako môžu kontrolné úrady medzi sebou navzájom zdieľať príklady dobrej praxe pri napĺňaní ich základného poslania. „Je úplne jasné, že aj najvyššie kontrolné inštitúcie musia podliehať kontrole. Aby však nebolo narušené ich nezávislé postavenie v rámci demokratickej hierarchie moci, musia byť pre takúto činnosť zadefinované jasné pravidlá. A tie nám dnes okrem iného definuje metodika Peer Review,“ dodal šéf slovenských kontrolórov.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pandémia odhalila limity štátnej správy – chýbajúce prepojenie systémov komplikovalo vyplácanie pomoci – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 21. októbra 2022 – Slovensko nebolo pripravené na enormný zásah do fungovania štátu a života podnikateľov, aký vyvolala pandémia koronavírusu. Spoločnosť pre šírenie ochorenia COVID-19 čelila mimoriadnej situácii, pričom štát nedokázal masívne a rýchlo vyplácať finančnú pomoc. Pohotovému vyplácaniu COVID-pomoci bránilo, že chýbalo prepojenie informačných systémov a štátom vedených registrov o súkromných podnikoch, pričom spolupráca a výmena skúseností medzi jednotlivými poskytovateľmi pomoci bola slabá alebo takmer žiadna.

Kontrolóri sa zamerali na poskytovateľov pomoci – ministerstvá dopravy, hospodárstva, kultúry a práce. U niektorých audit Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdil riziko nedostatočných kontrolných mechanizmov, vrátane nízkeho počtu ex post kontrol, čím hrozilo neoprávnené vyplácanie pomoci. Kontrolóri poukázali aj na fakt, že takmer nikto nesledoval a nehodnotil účinnosť použitých verejných zdrojov. Preto úrad parlamentnému výboru pre hospodárstvo odporučil zaviazať ministerstvá, aby prepojili informačné systémy tak, aby dokázali poskytnúť potrebné komplexné informácie o žiadateľoch dotácie. Taktiež aby rezorty vypracovali a zhrnuli dobré aj zlé skúsenosti s poskytovaním a riadením COVID-pomoci a následne aby vytvorili a vládou schválili modelové postupy riešenia negatívnych dopadov obdobných krízových situácií.

O tejto kontrolnej akcii boli informovaní aj traja najvyšší ústavní činitelia, ktorým predseda národných kontrolórov zaslal štvrťročnú správu o zrealizovaných kontrolách uzavretých v III. kvartáli. Dokopy ide o 11 kontrolných akcií v 77 kontrolovaných subjektoch. Týmto krokom chce kontrolný úrad zvýšiť informovanosť prezidentky, predsedu parlamentu, ale aj premiéra o rizikách, ktoré identifikujú kontrolóri v rámci činností ústredných orgánov štátu, ale aj miestnej či regionálnej samosprávy. Je to zároveň cesta k tomu, aby odporúčania definované v záveroch kontrolných akcií boli aktívne premietané do úpravy legislatívy, vyvodzovania osobnej zodpovednosti či prehodnotenia strategických projektov.

Infografika Covid-pomoc

NKÚ v kontrolovaných rokoch 2020 a 2021 preveroval, ako sa ministerstvá vysporiadali s neočakávanou a vynútenou úlohou poskytnúť pre obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 podnikateľskému sektoru podporu z verejných zdrojov. A to v rámci celkovej priamo vyplácanej COVID-pomoci vo výške 2,5 mld. eur. Zaujímali sa o včasnosť, transparentnosť a účinnosť kontrolného systému jednotlivých rezortov. „Asi najväčšie riziká sme objavili v rýchlosti rozhodovania pri nastavovaní projektov pomoci na úrovni ústredných orgánov štátu. Ide o obdobie od vzniku mimoriadnej situácie cez možnú zmenu legislatívy až po poskytnutie prostriedkov, ktoré bolo relatívne dlhé. Pritom v týchto mimoriadnych situáciách platí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,“ uviedol predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.

Časová os od vyhlásenia núdzového stavu po prvé výzvy na poskytovanie COVID-pomoci
Časová os od vyhlásenia núdzového stavu po prvé výzvy na poskytovanie COVID-pomoci
Zdroj: NKÚ SR

Miera potvrdených rizík, ktoré si kontrolóri zadefinovali na začiatku kontroly, sa na jednotlivých ministerstvách líšila. Rezort dopravy nebol pri poskytovaní COVID-pomoci včasný (do 63 dní od podania žiadosti), ale zato transparentný s účinne nastaveným viacstupňovým kontrolným systémom. Na ministerstve kultúry sa naopak v prípade jednej výzvy síce žiadatelia dostali transparentne k finančnej podpore do 13 dní, avšak kontrolný systém bol neúčinný. Ministerstvo nevedelo zdokladovať, že overovalo pravdivosť údajov uvádzaných v čestných vyhláseniach žiadateľov. Rezort kultúry robil prvé kontroly až v roku 2022, aj to len na vybranej vzorke neziskových organizácií. Jednostupňový systém kontroly žiadostí zvolilo aj ministerstvo hospodárstva. Jeho vnútorný audit na vybranej vzorke žiadateľov pomoci na nájomné odhalil, že viac ako polovica žiadostí bola vyplatená neoprávnene a dnes musí podnikať kroky, aby peniaze od žiadateľov bez nároku na čerpanie získal naspäť.

Najrýchlejšie spracované žiadosti o pomoc zabezpečovalo ministerstvo práce aj vďaka tomu, že na tento účel mohlo využiť desiatky úradov práce po celom Slovensku posilnené o 150 ďalších zamestnancov zameraných priamo na poskytovanie COVID-pomoci. Ministerstvo práce zároveň ako jediné, ale aj to len pri projekte Prvá pomoc, sledovalo a hodnotilo účinnosť použitých verejných zdrojov. „Pre úspech každého projektu je nevyhnuté, aby už na začiatku boli určené jeho ciele a merateľné ukazovatele, prostredníctvom ktorých sa bude plnenie týchto cieľov sledovať a hodnotiť. Bez jednoznačných a záväzných cieľov hrozí riziko spochybnenia zmysluplnosti a účinnosti použitia finančných prostriedkov na realizáciu pomoci,“ povedal Ľ. Andrassy. Vnútorné kontrolné mechanizmy sa na rezorte práce ukázali ako funkčné. Keďže najznámejší medializovaný prípad zneužitia Prvej pomoci z Pezinka odhalila vnútorná kontrola ministerstva.

Včasnejšiemu poskytovaniu podpory by pomohlo lepšie personálne a technické zabezpečenie, rovnako aj koordinácia a riadenie z jedného centra. Kontrola NKÚ totiž ukázala, že neexistoval jednotný systém, ako aj register žiadateľov o COVID-pomoc, ktorý by navzájom zdieľali všetky zainteresované ministerstvá a ktorý by tiež rezorty upozornil, že žiadateľ už bol skontrolovaný, či spĺňa podmienky na pridelenie pomoci. Chýbal tiež jeden zastrešujúci a koordinačný orgán COVID-pomoci, ktorý by jednotlivé ministerstvá usmerňoval a zjednotil ich postupy.

Najvýznamnejšie ukazovatele COVID-pomoci
Najvýznamnejšie ukazovatele COVID-pomoci

Zdroj: NKÚ SR

Ďalšie kontroly uzavreté v III. kvartáli 2022

Kontrolóri sa opätovne vrátili do Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), kde doteraz urobili sedem kontrol. Posledný audit síce zaznamenal niektoré pozitívne zmeny, no mnohé odporúčania stále agentúra nezaviedla do praxe. Keďže pasívny prístup by mohol ohroziť kľúčové projekty pri rozvoji poľnohospodárstva, kontrolóri NKÚ budú v najbližších troch rokoch zaraďovať do svojich plánov tematické kontroly najrizikovejších oblastí riadenia PPA.

Zistenia z uplatňovania špecifického colného režimu 42 NKÚ postúpil Finančnej správe a aj európskej prokuratúre, s ktorými kontrolóri spolupracovali aj pri samotnej akcii. Zároveň sa podarilo už počas kontroly preukázať reálny únik na DPH vo výške viac ako milión eur. Na základe podnetu od občanov národní kontrolóri skontrolovali nákup teplomerov Košickým samosprávnym krajom. Aj v tomto prípade je úrad v kontakte s orgánmi činnými v trestnom konaní a poskytuje im maximálnu súčinnosť. Kontrolóri sa venovali aj problematike cyklodopravy, ktorej podiel na celkovej preprave na Slovensku je takmer zanedbateľný, tvorí odhadom len päť percent. Napĺňať sa nedarí ani cyklostratégiu, keďže chýbajú dáta o mobilite a infraštruktúre, ktoré by pomohli pri monitorovaní, vyhodnocovaní a plánovaní nových cyklotrás. Kontrolóri upozornili aj na zastaranosť systému vystrojovania profesionálnych vojakov, ktorí si aj v 21. storočí zabezpečujú súčasti výstroja vo vojenských skladoch za papierové body z výstrojovej poukážky s bodovými okienkami rôznej hodnoty. Ide o starý, neprehľadný, a neefektívny systém, ktorý mal byť už dávno nahradený elektronickým systémom.

V oblasti školstva, ktorého rozvoj považuje národná autorita pre oblasť externej kontroly za veľmi dôležitý, boli tentokrát kontrolné akcie zamerané na vzdelávanie a integráciu Rómov a dostupnosť športovania na základných školách. Analytici sa pozreli aj na nedostatky duálneho vzdelávania a dodržiavanie transparentnosti pri zverejňovaní mien hodnotiteľov na odborných stanoviskách pri posudzovaní liekov.

 Správa o výsledku kontroly „Znižovanie negatívnych dopadov pandémie COVID-19


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok