| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Slovensko potrebuje po 30. rokoch svojej existencie komplexnú reformu štátnej i verejnej správy – Aktuality

[ad_1]

Bratislava  29. jún 2023 – Slovensko musí začať riadne uplatňovať programové rozpočtovanie a posunúť sa v informatizácii a digitalizácii verejnej správy. To sú dve základné oblasti, v ktorých je nevyhnutná zmena, ak chceme posunúť krajinu správnym smerom a ozdraviť verejné financie, zdôrazňuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti s Výročnou správou NKÚ za rok 2022. Správu kontrolóri v júni predložili do parlamentu, plénum ju už ale vzhľadom na rozhodnutie o ukončení poslednej riadnej parlamentnej schôdze v tomto volebnom období neprerokuje.

Programové rozpočtovanie na všetkých úrovniach fungovania štátu je jeden z dôležitých nástrojov fiškálnej politiky. Program má byť nielen informáciou o tom, do ktorých oblastí smerujú rozpočtové zdroje, ale tiež o tom, ako sa dosiahnu konkrétne ciele a zámery daného programu. „Na Slovensku ale chýba systematické monitorovanie plnenia cieľov, hodnotenie sa sústredí viac na to, či sa peniaze použili, a nie na to, aký úžitok či účel sa dosiahol. Chýba záväzný systém zúčtovania verejných politík. Toto je nevyhnutné zmeniť,“ upozorňuje predseda NKÚ SR. Programové rozpočtovanie by malo byť viac medzirezortné ako rezortné, a tým aj viac výkonnostné. To si vyžaduje koordinovanú aktivitu na úrovni vlády, ministerstva financií a ďalších správcov kapitol, pričom postavenie jednotlivých aktérov, ich práva a povinnosti, to všetko by malo zodpovedať cieľom konkrétnej verejnej politiky. „Bez osobnej zainteresovanosti a angažovanosti všetkých kompetentných aktérov zmenu k lepšiemu nedosiahneme,“ dodal predseda kontrolného úradu Ľ. Andrassy.

V súvislosti s informatizáciou a digitalizáciou verejnej správy NKÚ upozorňuje, že Slovensko obsadilo v roku 2022 až 23. priečku v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti a je piate najhoršie v EÚ. „Tento stav pretrváva napriek tomu, že doterajšia elektronizácia už pohltila viac ako dve miliardy eur a výsledok je alarmujúci,“ vyhlásil Ľ. Andrassy. Na zmenu neželaného stavu musíme preto prijať systémové zmeny. „V prvom rade, všetky verejné informačné systémy musí vlastniť štát. Štát si ich objednal, zaplatil ich vývoj zo štátnych alebo európskych prostriedkov. Nie je možné, aby vlastníctvo, zdrojové kódy k týmto informačným systémom, kontrolu nad dátami, mali súkromné spoločnosti. To je alfa a omega toho, aby štát garantoval presnosť dát, aby mal kontrolu nad informáciami v jednotlivých systémoch a aby každý, kto pracuje pre verejné inštitúcie, mohol bezbariérovo s týmito informáciami pracovať,“ konštatuje ďalej šéf slovenských kontrolórov. 

Ďalšia dôležitá téma, na ktorú kontrolóri vo výročnej správe upozorňujú, je vzťah štátnej správy a samosprávy  a prispôsobenie ich fungovania podmienkam súčasnej dynamickej doby. Obe súčasti verejnej správy – štátna správa i samospráva môžu efektívne fungovať len v jasne definovaných vzťahoch a kompetenciách. Tu je stále čo zlepšovať. Podľa predsedu slovenských národných kontrolórov po 30-tich rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky stojíme pred zásadnou výzvou, „ako rekonštruovať štát, aby sme dokázali lepšie, efektívnejšie a transparentnejšie spravovať veci verejné, aby verejné inštitúcie riadili v mene spoločnosti digitálne gramotní a tiež dobrí hospodári.“ Aktuálnou výzvou je reforma štátu na podmienky modernej a trvalo udržateľnej správy vecí verejných. No a to nielen v kontexte jasne zadefinovaných kompetencií a zodpovedností všetkých zainteresovaných inštitúcií, ale tiež jasných finančných tokov. Tento krok je o to významnejší, že v decentralizovaných spoločnostiach deväť z desiatich životných situácií rieši občan na úrovni obce či mesta, nie v kancelárii štátnej inštitúcie.

Rok 2022 v číslach

Výročnú správu za predchádzajúci rok predkladá Najvyšší kontrolný úrad SR poslancom ako odpočet svojej činnosti. V minulom roku NKÚ preveril 182 subjektov verejnej správy v rámci 39 kontrolných akcií. Identifikoval pri tom takmer 900 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, k čomu kontrolované subjekty prijali viac ako 600 opatrení. Najčastejšie zlyhania sa objavovali pri porušení finančnej disciplíny, zákona o verejnom obstarávaní alebo zákona o rozpočtových pravidlách. Závažné porušenia kontrolóri odstúpili na konanie Ministerstvu financií SR, Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie. V piatich prípadoch viedli kontroly k trestným oznámeniam, šesť netrestných bolo zaslaných príslušnej krajskej prokuratúre. Výsledky kontroly smerovali nielen k určitým formám represie, ale aj k sformulovaniu 370 opatrení, ktorými by bolo možné realizovať verejné politiky lepšie, výkonnejšie a účinnejšie.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , , ,

Na kompenzačné opatrenia šla bezmála jedna miliarda, pri eurofondoch je vysoké riziko ich nedočerpania – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 27. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. Za rok 2022 dosiahol deficit verejnej správy hodnotu 2,23 mld. eur, čo predstavuje 2,04 % HDP. Dlh verejnej správy bol 63,38 mld., t.j.  57,8% HDP, uvádza sa v stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktorý predloží dnes v pléne poslancom predseda Najvyššieho kontrolné úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu 2022 a potrebe jeho úpravy, plánovanie rozpočtu a jeho riadenie považuje NKÚ za nedostatočne kvalitné.

Národná autorita pre externú kontrolu chce upriamiť pozornosť poslancov aj na to, že na rôzne kompenzačné opatrenia pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sa použila bezmála jedna miliarda eur. Zároveň dodáva, že len na energetickú krízu sa plánuje vynaložiť 9,3 % HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. „Kontroly použitia kompenzačných prostriedkov pritom ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovaných zdrojov, ale aj na problém nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty. Najmä pri energetických kompenzáciách sa ako významné riziko javí nedostatočná pružnosť národného regulátora, ktorého činnosť by mala viesť k zmenám výšky kompenzácií v závislosti od podstatných zmien vo vývoji cien energetických komodít na trhu,“ zdôrazňuje predseda NKÚ.

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa šéfa národných kontrolórov nedokážeme dlhodobo aktívne využívať európske zdroje. Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získavania zdrojov z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom programe Slovensko. Smutný obraz poskytujú aj informácie o využívaní zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Minulý rok bola výška rozpočtovanej pomoci 1,3 mld. Minuloročné čerpanie bolo na úrovni necelých 50 mil. eur, z ktorých ale rozhodujúca časť sú bežné výdavky. „Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto zdrojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradný, sú  signálom pre to, aby sa problematike manažmentu Plánu venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy. V opačnom prípade sa výrazne znižuje šanca obnoviť konkurencieschopnosť krajiny a jej odolnosť, čeliť dôležitým spoločensko-ekonomickým výzvam neustále rýchlejšie sa meniaceho sveta,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.

NKÚ vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách.

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Európa musí kráčať k energeticky a zároveň sociálne vyváženej budúcnosti – Aktuality

[ad_1]

Bratislava  22. júna 2023 – Európske krajiny musia po období pandémie aktívne reagovať na novú výzvu, ktorou je energeticky a zároveň sociálne udržateľná Európa. V tejto výzve, zvýraznenej dopadmi vojnového konfliktu na Ukrajine, musia nájsť spoločné ciele nielen európske inštitúcie, ale aj národne vlády, pretože bez spoločnej stratégie nebude možne dosiahnuť lepšiu a udržateľnú budúcnosť. Vysoké ceny energií majú v súčasnosti výrazne negatívny dopad nielen na hospodársky rast v rámci celej Európy, ale sú významným rizikom pre šírenie energetickej chudoby jednotlivcov i celých regiónov. EÚ chce situáciu s narušeným globálnym trhom s energetickými komoditami riešiť pomocou plánu REPowerEU. Stáť by to malo takmer 300 mld. eur a prostriedky na to pôjdu aj z Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti sa počas zasadnutia Kontaktného výboru v Lisabone lídri najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov EÚ a Európskeho dvora audítorov dohodli na spoločných auditných aktivitách pri zúčtovávaní projektov a pri napĺňaní národných i spoločných energetických cieľov.

Každoročné zasadnutie Kontaktného výboru, pracovné stretnutie najvyšších predstaviteľov národných kontrolných úradov a európskych audítorov, sa koná v portugalskom Lisabone v dňoch 20.- 22. júna. Jednou z nosných tém plenárneho rokovania bola energetická kríza a možnosti kontrolórov prispieť k lepšej a odolnejšej implementácii cieľov zadefinovaných v európskej zelenej agende do roku 2030. „Kríza spojená s vysokou mierou inflácie a extrémne vysokými cenami energií hlavne v polovici minulého roka, nás núti aktívne hľadať riešenia, ktoré musia prekročiť hranice národných štátov. Nie je totiž možné, aby sa na európskej úrovni riešili inovatívne projekty, modelovali dlhodobé vízie a na úrovni členských štátov sa prijímali rozsiahle kompenzačné opatrenia na zmiernenie dopadov vysokých cien energii na občanov i podnikateľské subjekty. Každý kompenzačný mechanizmus totiž výrazne zaťažuje verejný rozpočet, oslabuje strategickú udržateľnosť národných verejných financií a vedie k novým formám chudoby v celom európskom priestore,” predstavil závery lisabonskej odbornej diskusie predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Zasadnutie Kontaktného výboru v Lisabone

Najvyšší kontrolný úrad SR sa aj preto zapojí do novovznikajúcej pracovnej skupiny špecializujúcej sa na audit rizík spojených s energetickou krízou v rámci krajín EÚ. Skupina má pomôcť národným vládam i bruselským inštitúciám hodnotiť dopady ich rozhodnutí na plnenie spoločných európskych energetických cieľov a porovnávať efektivitu či účelnosť kompenzačných, resp. regulačných opatrení. Slovenskí kontrolóri v nadchádzajúcich týždňoch budú preverovať konanie rezortu hospodárstva, ale aj včasnosť rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. „Verím, že verejnosť sa ešte v tomto roku dozvie odpoveď na otázku, či opatrenia štátu a konanie jeho zodpovedných inštitúcií prispeli k zmierneniu následkov energetickej krízy a zároveň, či proces poskytovania finančnej pomoci bol nielen transparentný, ale aj účelný. Či pomoc mala nastavené merateľné ukazovatele a systém vnútornej kontroly zabránil možnému zneužitiu pomoci,“ priblížil zameranie kontrolnej akcie v tejto oblasti šéf úradu L. Andrassy.

Predseda slovenskej národnej autority pre oblasť externej kontroly sa v rámci bilaterálnych rokovaní stretol v portugalskej metropole aj s Tonym Murphym, prezidentom Európskeho dvora audítorov (EDA) a informoval ho o výsledku verejného vypočutia kandidátov na člena dvora audítorov za Slovensku republiku. Verejné vypočutie sa uskutočnilo prvý krát v histórii členstva Slovenska v Únii a takýto prístup môže byt príkladom dobrej praxe aj pre ostatné členské štáty, ktoré každých šesť rokov nominujú svojho národného zástupcu do EDA. Najúspešnejšia vo verejnom výberovom konaní bola generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu Katarína Kaszasová, ktorej nomináciu už odsúhlasila aj vláda. Definitívne slovo, či sa K. Kaszasová stane členkou EDA, však budú mať inštitúcie EÚ. „Je to krok k posilneniu nestrannosti a aj profesionality jedinej nezávislej kontrolnej inštitúcie dohliadajúcej na dodržiavanie zákonnosti, hospodárnosti, ale aj efektívnosti používania verejných financií v rámci európskeho spoločenstva”, zhodli sa Ľ. Andrassy a prezident Európskeho dvora audítorov, ktorý je volený na obdobie troch rokov zo všetkých národných reprezentantov audítorského dvora.

Jednou z tém bilaterálneho rokovania medzi slovenskou delegáciou a vedením EDA bola tiež otázka auditu, ktorý by preveril dodržanie princípov hospodárneho a zákonného obstarania vakcín pre ochorenie COVID-19 zo strany zodpovedných zamestnancov Európskej komisie. „Nákup vakcín bol na úrovni členských štátov limitovaný pravidlami, ktoré dohodla s dodávateľom Európska komisia, pričom dodávku vakcín nie je možné napriek zásadnej zmene pandemickej situácie ukončiť. Milióny vakcín tak budú prichádzať nielen na Slovensko, ale aj do iných členských štátov v tomto i budúcom roku. Rezort zdravotníctva tak bude musieť vynakladať ďalšie verejne zdroje na ich skladovanie a jediný, kto má z takto nastavených zmluvných pravidiel benefit, je súkromná farmaceutická spoločnosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy na základe zistení slovenských kontrolórov. Riešenie tejto významne nevyváženej situácie je výlučne v rukách európskych inštitúcii. Predseda slovenských kontrolórov sa s touto témou pred časom obrátil listom na prezidenta EDA a teraz na bilaterálnom rokovaní ho opakovane požiadal o vykonanie nezávislého tematického auditu. Obaja predstavitelia skonštatovali, že ide o vysoko aktuálnu tému, pri ktorej boli identifikované významne riziká a riešením by mohol byť paralelný audit za účasti viacerých národných kontrolných inštitúcií a zástupcov EDA.

Ľubomír Andrassy v rozhovore s európskymi partnermi


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Národné divadlo má rezervy vo finančnom riadení, schválené rozpočty sú poddimenzované – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 14. februára 2023 – Slovenské národné divadlo (SND) uzatvára s Ministerstvom kultúry SR (MK) kontrakty s nereálnymi rozpočtami, z ktorých nedokáže pokryť výdavky na vlastný chod. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), rozpočty boli poddimenzované a už v čase ich schvaľovania nezodpovedali úrovni z predchádzajúcich rokov. Za kontrolované obdobie rokov 2019 až 2021 sa pôvodné rozpočty navýšili o viac ako 24 percent spolu na 65 miliónov eur. Výrazný diel zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtovania nesie rezort kultúry, ktorý rozpočet schvaľuje, kontroluje a hlavne poskytuje financie na fungovanie divadla. Kontrolóri zároveň odhalili, že v priebehu 3,5 roka došlo v SND k 36 zmenám organizačnej štruktúry, pričom ani v jednom prípade vedenie divadla nepreukázalo opodstatnenosť týchto zmien kvalifikovanou personálnou analýzou. V tejto súvislosti vyvstáva riziko možných pracovnoprávnych súdnych sporov, ktoré do budúcna môžu ešte viac zaťažiť rozpočet divadla.

Kontrola potvrdila aj viaceré nedostatky v hospodárení a vo vnútornom kontrolnom systéme SND, na čo národných kontrolórov upozornil Výbor pre kultúru a média Národnej rady SR a občania prostredníctvom podnetov. Poslanci parlamentného výboru majú v utorok naplánované prerokovanie výsledkov kontroly NKÚ.

Infografika SND

Slovenské národné divadlo ako jedna z najvýznamnejších inštitúcií Slovenska rozvíjajúca národnú divadelnú kultúru, ktorá pripravuje a prezentuje umenie a realizuje kultúrne aktivity, zápasí s problémami v riadení investícií a samotnej prevádzke divadla. Môže za to finančná poddimenzovanosť schválených rozpočtov a výpadky príjmov v čase pandémie. Hlavným zdrojom financovania divadla sú finančné prostriedky štátneho rozpočtu, poskytované zo strany ministerstva kultúry formou kontraktov. Objem schválených rozpočtových prostriedkov na mzdy a odvody bol v každom z kontrolovaných rokov nedostatočný. „Schválené rozpočty neodzrkadľovali skutočný trend prechádzajúceho vývoja miezd a odvodov. Pritom ide o čiastky, ktoré možno rozpočtovať pomerne presne. Počas roka tak boli tieto problémy riešené uzatváraním dodatkov ku kontraktom s rezortom kultúry,“ uviedol predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Kontrola NKÚ odhalila rezervy vo finančnom riadení SND, následkom čoho je nedodržiavanie záväzných právnych predpisov. Národné divadlo nemá nastavený systém finančného riadenia, chýbajú finančné analýzy, rozpočtovanie aj kontroly finančných procesov. Aj na základe zistení kontrolný úrad odporúča rezortu kultúry, aby svoje príspevkové a rozpočtové organizácie vo väčšej miere usmerňoval metodicky a odborne v oblasti finančného riadenia a v rámci nakladania so zvereným majetkom. „Umenie a kultúra je beh na dlhú trať, a preto musí vychádzať zo strategického dokumentu udržateľného financovania divadla. Tento dokument musí byť adekvátne premietnutý aj do požiadaviek na rozpočet. Nie je možné naplniť strategický plán rozvoja alebo udržateľnosti slovenskej kultúry bez finančného krytia,“ dodal Ľ. Andrassy.

Neúčinná vnútorná kontrola aj nevýhodné zmluvy

Ako zistili národní kontrolóri, vnútorný kontrolný systém v SND bol neúčinný. Chýbali plány kontrolnej činnosti a aj vnútorné kontroly zamerané na hospodárenie a nakladanie s majetkom štátu. Práve kvôli neúčinnosti vnútornej kontroly v divadle neidentifikovali problém so zmluvou z roku 2015, ktorá dohadovala podmienky pre vypožičanie a vystavovanie umeleckého diela IMPLUVIUM od akademického maliara Mateja Kréna od Nadácie Ars Nova v priestoroch dvorany novej budovy SND. Divadlo vystavuje toto dielo bezplatne, po ukončení zmluvy viackrát vyzvalo nadáciu na jeho odstránenie. Napriek tomu odstránené nebolo a navyše zmenilo vlastníka. Divadlo oslovilo nového majiteľa, aby dielo demontoval, no bezúspešne. Tým, že dielo v hodnote 450-tisíc eur nie je kryté poistnou zmluvou, sa SND vystavuje riziku, že v prípade jeho poškodenia divadlu vzniknú náklady spojené so vzniknutou škodovou udalosťou. NKÚ tak považuje uzatvorenie zmluvy pre SND za nevýhodné.

Národná autorita pre externú kontrolu tiež zistila, že SND nedodržalo zákon o verejnom obstarávaní v súvislosti s právnym poradenstvom. Divadlo totiž v rámcovej zmluve neurčilo predpokladanú hodnotu zákazky s maximálnym finančným limitom. Poskytovateľ si tak mohol účtovať za služby bez obmedzenia po celú dobu trvania zmluvy.  V období od mája 2016 do decembra 2019 boli právne služby vyfakturované vo výške 228-tisíc eur. Nebol dodržaný ani zákon o finančnej kontrole a audite. Kontrolóri odporúčajú vedeniu ministerstva posúdiť aj možnú osobnú zodpovednosť bývalého vedenia divadla pri uzatváraní tejto zmluvy.

Výsledky kontroly ukázali, že zámennou zmluvou získalo národné divadlo štvorizbový byt a dve garážové státia v bratislavskom Starom Meste v hodnote 470-tisíc eur. Tento byt využívalo na ubytovanie umelcov hosťujúcich v SND. Na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa z roku 2021 bol tento byt vyhlásený za prebytočný majetok štátu a ponúknutý v elektronickej aukcii. Kontrola NKÚ však zistila, že divadlo neuzatváralo s ubytovanými zmluvy o ubytovaní, čím nedodržalo Občiansky zákonník. „Nejde ani tak o problém akéhokoľvek spoplatnenia ubytovania, ale o to, že uzatvorením takejto zmluvy sa ubytovaní zaväzujú, že nehnuteľnosť budú riadne užívať a v prípade škody a straty na majetku ich zavinením ju aj uhradia,“ približuje jedno zo zistení šéf slovenských kontrolórov. Národní kontrolóri tiež odhalili, že pri krátkodobých prenájmoch organizovaných akcií v historickej budove národného divadla bola niektorým záujemcom poskytnutá zľava z ceny prenájmu na základe ich žiadosti priamo generálnym riaditeľom SND. NKÚ však na základe predložených dokladov ku kontrole nedokázal vyhodnotiť, či boli tieto žiadosti posúdené objektívne, pretože neobsahovali zdôvodnenie percentuálnej výšky poskytnutej zľavy.

SND šírilo kultúru aj počas pandémie

Slovenské národné divadlo v kontrolovaných rokoch hospodárilo s kumulatívnym ziskom takmer 2 milióny eur. Kontrolóri hodnotia pozitívne fakt, že divadlo dokázalo v čase pandémie napriek výrazným obmedzeniam spôsobeným lockdownami, sprostredkovať verejnosti umelecké vyžitie presunutím predstavení do online priestoru, čo sa stretlo s pozitívnymi ohlasmi divákov. Počet skutočne odohratých predstavení totiž v tomto období klesol zo 714 (priemer rokov 2017 – 2018) na 196 (priemer rokov 2020 – 2021) až o 73 % (graf). Pozitívne je aj to, že napriek výraznej pandemickej kríze národné divadlo v rokoch 2020 a 2021 hospodárilo v plusových číslach a mimoriadnymi opatreniami znižovalo bežné prevádzkové náklady.

Počet skutočne odohratých predstavení

Správa o výsledku kontroly “Hospodárenie Slovenského národného divadla“


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Kontrolné inštitúcie sa musia prispôsobiť novým výzvam a prinášať odborné riešenia – Aktuality

[ad_1]

Bratislava  8. novembra 2022 –  Kontrolné inštitúcie na celom svete musia byť súčasťou silného globálneho hlasu a mať významný vplyv na udržateľné smerovanie spoločnosti. Na tejto dôležitej priorite sa zhodli najvyšší predstavitelia z viac ako 150 národných kontrolných úradov, ktorí tento týždeň (7.11. – 11.11.2022) rokujú v brazílskom Rio de Janeiro na XXIV. celosvetovom kongrese kontrolných inštitúcií. Na prestížnom medzinárodnom podujatí je aj delegácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorú vedie predseda Ľubomír Andrassy. „Aktuálne čelíme novým celosvetovým výzvam, ktoré so sebou priniesla nielen pandémia spôsobená ochorením COVID-19, vojnový konflikt na Ukrajine, ale aj výrazné ekologické zmeny. Na tieto mimoriadne situácie sú povinné reagovať aj národné autority pre oblasť externej kontroly,“ zdôraznil šéf slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Nové okolnosti si vyžadujú aj flexibilnejší systém plánovania kontrol, rozšírenie moderných foriem vzdelávania pri profesionálnom rozvoji kontrolórov a taktiež zintenzívnenie analytickej činnosti kontrolných inštitúcií vo významných oblastiach verejného života. „Všetky tieto kroky plánujeme zaviesť aj do fungovania nášho kontrolného úradu, aby sme dokázali rýchlejšie dať potrebné, odborne podložené odpovede, ktoré pomôžu pri nastavovaní dôležitých politík v štáte či samospráve a v konečnom dôsledku budú prínosom pre občanov. Práve ich by sme mali mať všetci na mysli pri našej práci a rozhodovaní,“ dodal predseda Ľ. Andrassy. 

V rámci medzinárodného spoločenstva slovenský kontrolný úrad aktívne pôsobí vo Výbore pre budovanie kapacít a zároveň predsedá podvýboru pre podporu kontroly kvality s využitím metodiky Peer Review. „Som presvedčený, že ani najvyššie národné autority pre oblasť kontroly nemôžu ostať bez kvalifikovaného hodnotenia ich odborných aktivít. Jednou z účinných ciest smerujúcich k nezávislému posúdeniu kvality činnosti kontrolných úradov je ich pravidelné hodnotenie porovnateľnými organizáciami,” priblížil Ľ. Andrassy. Slovenský kontrolný úrad podstúpil takéto odborné hodnotenie v roku 2020, pričom vysvedčenie mu vystavili kontrolóri zo Spojených štátov amerických, Poľska, Maďarska a Fínska. Pozitívne hodnotenie získal NKÚ SR v oblasti otvorenosti, transparentnosti a prezentácie výsledkov svojej práce. Na druhej strane, medzinárodný tím expertov identifikoval rezervy v nastavení merateľných ukazovateľov a nestrannom hodnotení kvality kontrolnej činnosti slovenského úradu. „Teší ma, že okrem pozitív nám naši partneri popísali riziká, ktorých riešenie môže posilniť naše odborné zázemie a nepriamo tak prispeje k zvýšeniu akceptácie našich audítorských výstupov zo strany kontrolovaných subjektov,” konštatuje predseda NKÚ SR a zároveň dodáva, že je to jedna z ciest, ako posilniť dôveryhodnosť úradu v očiach odbornej, ale aj laickej verejnosti.

NKÚ SR predsedá podvýboru pre Peer Review v rámci medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcii (INTOSAI) už viac ako jedno desaťročie. Slovenskí kontrolóri sa aj vďaka týmto aktivitám stali uznávanými odborníkmi na tvorbu metodických pravidiel a definovania kritérií hodnotenia kvality činnosti kontrolných inštitúcií v rámci celého sveta. Metodika Peer Review je dnes medzinárodne akceptovaným dokumentom, ktorý pomáha národným inštitúciám identifikovať silné, ale aj slabé stránky. Je to tiež jedna z ciest, ako môžu kontrolné úrady medzi sebou navzájom zdieľať príklady dobrej praxe pri napĺňaní ich základného poslania. „Je úplne jasné, že aj najvyššie kontrolné inštitúcie musia podliehať kontrole. Aby však nebolo narušené ich nezávislé postavenie v rámci demokratickej hierarchie moci, musia byť pre takúto činnosť zadefinované jasné pravidlá. A tie nám dnes okrem iného definuje metodika Peer Review,“ dodal šéf slovenských kontrolórov.

Predseda Ľubomír Andrassy na INCOSAI 2022

Predseda Ľubomír Andrassy na INCOSAI 2022


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Mimoriadne situácie môžeme úspešne zvládnuť len vďaka jasne nastaveným postupom – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 22. júl 2022 – Viac ako dva roky trvajúca pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila viaceré riziká vo fungovaní krízových inštitúcií štátu. Ako pozitívny príklad na Slovensku môžu slúžiť epidemiológovia, zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí výrazným spôsobom prispeli k zvládnutiu mimoriadnej situácie. Na príklady dobrej praxe, ale aj rezervy pri ochrane obyvateľstva pred infekčnými ochoreniami upozornila národná autorita pre externú kontrolu na základe záverov auditu už v minulom roku. Aktuálne zverejňujeme správu z medzinárodnej kontroly, v rámci ktorej sú slovenské výsledky porovnané s výsledkami obdobných kontrol zo susedného Maďarska, Poľska či Bieloruska. Odborníci národných kontrolných inštitúcií na základe popísania rizík dospeli k záverom, že kľúčom na zvládanie takýchto mimoriadnych udalostí sú správne a jednoznačne nastavené postupy.

Pandémia COVID-19 odhalila na Slovensku kompetenčné, ale aj legislatívne nedostatky v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami. Audítori konštatovali, že v krízových situáciách mali byť najskôr využité inštitúcie, štruktúry a postupy, opísané v plánoch krízového manažmentu. Tematické tímy, pracovné skupiny a poradné orgány môžu byť užitočné ako podporné prvky, avšak za dodržiavanie predpisov v mimoriadnych situáciách sú zodpovedné verejné orgány. V začiatkoch pandémie však Slovensko na takúto cestu nebolo legislatívne pripravené.

Porovnaním výsledkov zo štyroch stredoeurópskych krajín odborníci dospeli k záveru, že kľúčom na zvládanie mimoriadnych udalostí sú jednoznačne a správne nastavené postupy. Každá z krajín mala zriadené orgány s určenými právomocami a kompetenciami. Vo všetkých štyroch krajinách existoval pripravený systém krízového riadenia a stratégie, ktorý bol ďalej dopĺňaný akčnými plánmi. Úlohy na zvládanie pandémie definovali zodpovednosti najmä štátnym úradom. Každá z krajín reagovala na pandemickú situáciu spôsobenú COVID-19 inak. Poľsko napríklad zaviedlo iba stav epidémie a nevyužilo žiadny z krízových stavov podľa poľskej ústavy. Slovensko takmer okamžite vyhlásilo mimoriadnu situáciu a neskôr aj núdzový stav.

infografika - medzinárodné porovnanie - infekčné choroby

Naša krajina nemala v tom čase k dispozícii funkčnú sieť registrov, existujúce informačné systémy neposkytovali dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Táto negatívna skutočnosť sa prejavila hlavne v prvých týždňoch od vyhlásenia mimoriadnej situácie, kedy analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami. Pozitívnu úlohu zohrali zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už v závere januára 2020. „Hygienici, lekári a zástupcovia samospráv svojím aktívnym nasadením pomohli Slovensku zvládnuť kritickú pandemickú situáciu. Na druhej strane, zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia Ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií“, dokresľuje jedno zo zistení kontrolórov ich predseda Ľubomír Andrassy.

Vývoj pandemickej situácie donútil viaceré štáty meniť národné predpisy a nariadenia, v snahe eliminovať prenos nebezpečného ochorenia, ktoré boli následne predmetom spochybňovania a viaceré skončili na ústavných súdoch. Do konca januára 2021 bolo na Slovensku vydaných 105 opatrení, v Poľsku viac ako 250. Skúsenosti z okolitých krajín ukázali, že časté zmeny v nariadeniach môžu aj pri efektívnej informačnej politike viesť k  únave a apatii verejnosti a sťažiť tak dodržiavanie predpisov či pravidiel zo strany verejnosti. Pandémia zvýraznila aj rezervy v slovenskom systéme očkovania mladých ľudí, ktoré má chrániť obyvateľstvo pred infekčnými ochoreniami. Problémy s dosahovaním kolektívnej imunity spoločnosti pri povinnom očkovaní boli v ostatných rokoch identifikované predovšetkým v slovenskej metropole a jej širšom okolí. Bratislava sa tak dostala pod bezpečnú hranicu kolektívnej imunity pri očkovaní detí.

Infografika - infekčné choroby

Očkovanie proti širokej škále chorôb, napr. tetanus, detská obrna, záškrt či čierny kašeľ bolo podobne ako u nás povinné tiež v Maďarsku a Poľsku, iba v Bielorusku bolo odporúčané. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že dotknuté krajiny dosahovali dostatočnú úroveň kolektívnej imunity, ktorá je medzinárodnými štandardami OSN a WHO stanovená na 95 %. „Slovensko, ale aj ostatné krajiny v okolí, úspešne zvládajú očkovanie detí proti desiatim prenosným a vysoko nebezpečným ochoreniam. Plošne sa držíme nad úrovňou kolektívnej imunity detskej populácie. V ostatných rokoch sa však hlavne z dôvodu realizácie plošných negatívnych kampaní na sociálnych sieťach, či šírením dezinformácií v mediánom priestore zo strany veľmi úzkej skupiny jednotlivcov, dostávame pod hranicu kolektívnej imunity“, konštatuje predseda slovenských národných kontrolórov.

Hodnoty len o málo nižšie ako 95 % boli zaznamenané pri zaočkovaní proti trom ochoreniam (mumps/rubeola/osýpky) a to v období rokov 2015 – 2017 na Slovensku a tiež v nasledujúcich dvoch rokoch v susednom Poľsku. U našich severných susedoch boli zaznamenané nižšie hodnoty v roku 2019 aj pri očkovaní proti pneumokokom, čiernemu kašľu, detskej obrne a hemofilovým nákazám. Výsledky slovenskej kontroly ukázali, že rizikovým regiónom je hlavné mesto, kde sa miera zaočkovaných detí hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole dostala na úroveň 93 %. Ešte vážnejšie je to na Spiši, kde sa miera zaočkovanosti detí proti nebezpečnému tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod hranicu 90 %.

Obstarávanie očkovacích látok všetky krajiny okrem Slovenska zabezpečovali centrálne, čo sa ukázalo ako najefektívnejší spôsob. Na Slovensku sa od roku 2005 očkovacie vakcíny vrátane tých na povinné očkovanie obstarávajú rovnako ako iné lieky – cez lekárne na základe objednávok od lekárov. Pri niektorých očkovacích látkach však proces výroby trvá rok a pol, preto je dôležité včasné plánovanie. Kontrolou bolo zistené, že po zmene pravidiel na Slovensku opakovane dochádza k lokálnym, ale aj celoplošným výpadkom očkovacích látok. To následne vedie k narušeniu plynulého povinného očkovania, nedodržiavaniu očkovacích termínov a tak k zvyšovaniu rizika šírenia infekčných ochorení. „Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín. Je to jedna z ciest ako dostať kolektívnu imunitu pod kontrolu a ako garantovať každému občanovi dostupnosť nevyhnutných a bezpečných vakcín“, vysvetľuje Ľ. Andrassy.

Kontrolóri štyroch krajín sa zhodli na tom, že dôsledné plnenie očkovacieho programu okrem iného šetrí verejné prostriedky, pretože vďaka dobre nastavenému programu očkovania potrebuje populácia menej liekov a tiež menej hospitalizácií. Preto je aj naďalej nevyhnutné udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie, ale zároveň musíme aktívne podporovať zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ohrozených skupín populácie. Perspektívou je rozširovanie pravidelného povinného očkovania detskej populácie, resp. vybraných skupín osôb vo vysokom riziku nákazy proti ďalším vysoko nákazlivým infekciám v súlade s odporúčaniami WHO a v súlade s realizáciou očkovania v členských štátoch EÚ.

 

Náhľad správy

 

Správa o koordinovanej kontrole “Ochrana obyvateľstva pred infekčnými chorobami” (pdf, 500MB)

 

 

 

Tabuľka

Zaočkovanosť detskej populácie (dvojročné deti) v rámci pravidelného povinného očkovania v SR v %

Ochorenie / Rok

rok 2015

rok 2016

rok 2017

rok 2018

rok 2019

záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B, hemofilové nákazy, detská obrna

96,0

96,4

96,4

96,5

96,7

pneumokokové invazívne ochorenia

95,7

96,1

96,2

96,2

96,5

osýpky, mumps, rubeola

93,9

94,5

94,8

95,2

95,7

Zdroj: z podkladov UVZ SR

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Občania dôverujú kontrolnému úradu, anonymných podnetov je menej ako desať percent – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 15. júla 2022 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) registruje za prvý polrok už takmer 400 podnetov od občanov, pričom s prichádzajúcimi komunálnymi voľbami sa dá očakávať ich postupný nárast. Verejnosť preferuje jednoduchšiu elektronickú formu podaní pred zasielaním listov, polovicu podnetov dostáva úrad mailom. Podobne ako minulý rok, občania najčastejšie upozorňujú na nehospodárne nakladanie s peniazmi a majetkom v správe štátu, obcí a miest či samosprávnych krajov, na prevody a prenájmy majetku, na postup pri prideľovaní dotácií či zneužívanie právomocí verejných činiteľov, ako aj na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní a nedodržiavanie infozákona. Takéto podania tvoria až 80 % všetkých podnetov.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v minulosti evidovala podnety od nespokojných občanov prevažne v listovej podobe. S rozvojom digitalizácie a IT zručností stále väčšej časti slovenskej spoločnosti sa ľudia odkláňajú od zasielania klasických listov a postupne využívajú viaceré možnosti elektronickej formy podaní. „Elektronizácia verejnej správy je nevyhnutnou súčasťou fungovania modernej krajiny. O to viac nás teší, že ľudia čoraz viac dôverujú systému elektronickej komunikácie a upúšťajú od tradičného papiera na to, aby vybavili podnet v rámci štátnej inštitúcie,“ vysvetľuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Pozitívnym trendom zároveň je, že úrad už druhý rok po sebe eviduje nízky počet anonymných podaní, ktoré sa pohybujú na úrovni ani nie 10 %. „To, že sa ľudia neboja ísť s kožou na trh, je prejavom ich dôvery v národnú autoritu,“ dodal šéf kontrolórov s tým, že úrad starostlivo chráni identitu oznamovateľov.

Vzhľadom na závažnosť informácií a problematiku časti podnetov, ktoré tematicky zapadli do aktuálne prebiehajúcich kontrol NKÚ, vedenie úradu rozhodlo o rozšírení plánu kontrol na rok 2022. Okrem vyše tridsiatky akcií boli tak do plánu zaradené audity obcí Pukanec, Lomnička, Žehra či Uhliská. Na základe podnetov kontrolóri preverujú aj Košický samosprávny kraj a Správu ciest tohto kraja, na ktorých činnosť upozornilo spolu 12 podnetov. Kontrolóri si tiež posvietia na hospodárenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Národnej diaľničnej spoločnosti a dvoch štátnych záchraniek.

V podnetoch od občanov sa objavujú sťažnosti na nečinnosť hlavných kontrolórov obcí a miest. Tí však majú byť podľa národnej kontrolnej inštitúcie prvou inštanciou kontroly nielen zákonnosti, ale aj hospodárnosti či efektívnosti využívania verejných financií a samosprávneho majetku. „Vnútorná kontrola musí byť schopná identifikovať riziká, popísať situácie, kedy sa verejní činitelia môžu dopúšťať trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, alebo zneužívania zákonných právomocí,“ vysvetľuje Ľ. Andrassy. Úrad už má  podnety od niektorých kontrolórov samospráv, ktorí upozorňujú na nekalé konanie starostov či primátorov, čo je oproti minulým rokom novinkou. NKÚ pripomína, že v prípade zistenia porušenia zákona či nehospodárneho nakladania s majetkom sa môžu kontrolóri či poslanci zastupiteľstva priamo obrátiť na príslušnú prokuratúru. Do úvahy pripadá aj podanie trestného oznámenia pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa, či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku starostom či primátorom.

Pisatelia sa obracali na NKÚ aj so žiadosťami o preverenie výberu koncesionárskych poplatkov RTVS. Požadovali kontrolu zrušených spojov v obciach či nečinnosti stavebných úradov, prieťahov pri stavebných konaniach a vydaní správnych rozhodnutí. Pozemkové spoločenstvá chceli skontrolovať výrub stromov. Takýchto podaní je približne pätina, sú však nad rámec zákonných kompetencií úradu. V prvom polroku 2022 takto verejnosť požadovala od NKÚ napríklad stanoviská k predaju pozemkov v správe štátu, alebo posudky k predajom majetku v obciach a mestách.

*****

Ako podať podnet na NKÚ?

V prípade, že ste vyčerpali dostupné možnosti riešiť problém cez vnútornú kontrolu príslušného úradu či inštitúcie alebo hlavného kontrolóra samosprávy, kontaktujte nás:

1. cez formulár na www.nku.gov.sk,
2. emailom na info@nku.gov.sk,
3. cez portál slovensko.sk,
4. listom,
5. doručením do podateľne úradu.

Ako podať podnet? Čo NKÚ nerieši? Čo NKÚ rieši? 

Čo úrad nerieši?

Napríklad majetkové a dedičské spory, odtiahnutie áut a pokuty, platby za energie a telefón, pracovno-právnu agendu, správne konania iných úradov či správcovské spoločnosti bytov.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , ,

Nový šéf NKÚ: Žijeme v legislatívnej džungli, je to najlepší priestor pre kamarátske dohody – Aktuality

[ad_1]

O veľkých problémoch samospráv po celom Slovensku, stave vrcholovej politiky, kontrolách predražených IT systémov, ale aj pomyselnej bodke za kontrolou, hovoril predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v relácii Rozhovory ZKH. Read more “Nový šéf NKÚ: Žijeme v legislatívnej džungli, je to najlepší priestor pre kamarátske dohody – Aktuality”

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , ,

Slovenská ekonomika rástla pomaly, potrápi nás dočerpanie aj naštartovanie nových eurofondov – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 1. júla 2022 – Hospodárenie Slovenska sa po prepade z roku 2020 spôsobenom pandémiou COVID-19 čiastočne zotavilo. Hrubý domáci produkt v roku 2021 vzrástol o 3 %. Ide však o druhý najpomalší rast spomedzi krajín Únie, horšie na tom bolo len Nemecko. V rámci projektu Prvá pomoc sa v minulom roku vyčerpalo 1,3 mld. eur, najviac na zamestnancov mikropodnikov. Investičné výdavky smerovali primárne do oblasti dopravy a obrany. Kritická situácia pretrváva pri čerpaní fondov Európskej únie. Rizikom je fakt, že v súčasnosti sa prelínajú aktivity súvisiace s dočerpaním takmer polovice z vyše 14 mld. eur už končiaceho programového obdobia s naštartovaním nového programového obdobia či projektmi naviazanými na Plán obnovy a odolnosti. Slovensko môže v nadchádzajúcich rokoch využiť takmer 20 miliárd.  

infografika - záverečný účet za rok 2021

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) zhodnotil hospodárenie Slovenska v stanovisku k Návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2021, ktoré v pléne Národnej rady SR prezentoval predseda úradu Ľubomír Andrassy. „Podľa predbežných výsledkov dosiahlo hospodárenie rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 deficit 6,2 % HDP. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal na takmer 61,3 mld. eur, čo predstavuje viac ako 63 % HDP. Dôvodom vyššieho dlhu bola aj potreba financovať vysoký očakávaný schodok štátneho rozpočtu, čo vyvolalo tlak na navýšenie likvidných aktív. Negatívom je doposiaľ neschválené sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby bola zabezpečená konzistentnosť pravidiel výdavkových limitov a dlhovej brzdy,“ uviedol šéf kontrolórov Ľ. Andrassy.

Výdavky na pandémiu boli predbežne vyčíslené na 3,4 mld. eur, pričom takmer polovica išla na finančnú podporu pre zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na udržanie zamestnanosti a viac ako štvrtina smerovala do zdravotníctva. Výdavky na prvú pomoc medziročne vzrástli takmer o tretinu, keďže v minulom roku došlo k zvýšeniu finančných príspevkov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aktuálne realizuje viaceré kontroly zamerané na koronadotácie, pri ktorých zhodnotí aj včasnosť a transparentnosť jednotlivých opatrení. V roku 2021 smerovalo až 60 % investičných výdavkov do oblastí dopravy a obrany. Naopak rezorty hospodárstva a životného prostredia nedokázali počas roka vyčerpať naplánované prostriedky na projekty z fondov EÚ. Kapitálové výdavky sa znížili, NKÚ preto konštatuje, že ich výška dlhodobo neprispieva k znižovaniu modernizačného dlhu. Rekonštrukcie, modernizácie a nákupy objektov sa preto opäť odsunú na ďalšie roky.

Novinkou rozpočtu roku 2021 bolo zaradenie časti investičných výdavkov do kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), nie do rozpočtov jednotlivých rezortov. Ide o tzv. nulový štartovací rozpočet, ktorého zmyslom je financovať iba najlepšie projekty z pohľadu hodnoty za peniaze. „V tejto súvislosti považujeme zaradenie niektorých investičných výdavkov rezortu dopravy, obrany či zdravotníctva do VPS za neopodstatnené. Napríklad v rezorte dopravy boli financie na už rozostavané úseky diaľnic a železníc presunuté do VPS zbytočne a predstavovali zvýšenú byrokratickú záťaž na rozpočtové opatrenia,“ povedal Ľ. Andrassy.

Analytici NKÚ identifikovali nedostatky aj pri programovom rozpočtovaní, keďže programová štruktúra v kapitole ministerstva práce nebola prispôsobená mimoriadnym okolnostiam počas pandémie. Pri kontrole programového rozpočtovania kapitoly rezortu zdravotníctva bolo zistené, že štát za svojich poistencov poslal do systému o takmer 141 mil. eur menej než plánoval, čo vzhľadom na významné podfinancovanie rezortu nemožno hodnotiť pozitívne. Nový spôsob financovania verejného zdravotného poistenia by mal reagovať na reálne potreby rezortu a znížiť prepojenie na ekonomický cyklus, čo sa vzhľadom na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení nedarí zrealizovať. Podľa dostupných medzinárodných ukazovateľov dosiahlo slovenské zdravotníctvo v roku 2021 veľmi slabé výsledky. „Ich nízku úroveň nemožno ospravedlniť pandémiou alebo inými externými vplyvmi, keďže tieto boli prítomné aj v iných krajinách. Jedným z problémov je aj chronické zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré je ovplyvnené nedostatočným pokrokom pri optimalizácii siete nemocníc, zavedení úhradového mechanizmu DRG a zefektívnení prevádzky nemocníc,“ objasnil šéf štátnych kontrolórov.

V rezorte školstva bolo rozpočtovaných 100 mil. eur na zvýšenie motivácie pedagogických zamestnancov a zvýšenie záujmu budúcich učiteľov pracovať v regionálnom školstve. Z toho len 31 % išlo na zvýšenie motivácie pedagogických zamestnancov. Na podporu záujmu budúcich učiteľov o prácu v regiónoch nešli dokonca žiadne prostriedky. Presmerovanie 69,1 mil. eur, ktoré boli určené na zvýšenie záujmu o učiteľskú profesiu, na iné účely, považujú analytici NKÚ za krok, ktorým sa štát vzďaľuje od cieľa zvýšiť kvalitu regionálneho školstva.

Čerpanie európskych fondov vnímajú národní kontrolóri ako problematické, keďže v programovom období 2014 až 2020 Slovensko vyčerpalo 49,7 %. Zostáva tak dočerpať polovicu zo 14,4 mld. eur. „Obzvlášť komplikovaná situácia je v rámci Operačný program Integrovaná infraštruktúra, kde bolo vyčerpaných len necelých 45 %. Za ostatný rok stúpla aj výška finančných opráv z titulu nezrovnalostí o takmer 100 mil. eur,“ priblížil predseda úradu s tým, že najvyššie nezrovnalosti dosahuje práve OP Integrovaná infraštruktúra a Integrovaný regionálny OP. „Vážnosť situácie umocňuje fakt, že v tomto roku stojíme pred naštartovaním Plánu obnovy a odolnosti. Zároveň sa spúšťa nové programové obdobie 2021 – 2027 s alokovanými takmer 13 mld. eur a 6,6 mld. eur z plánu obnovy. Slovensko tak dostáva ďalšiu neopakovateľnú príležitosť, využiť v nadchádzajúcich siedmich rokoch bezmála 20 miliárd z európskej kasy na udržateľný a strategický rozvoj spoločností i samotných regiónov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.  

NKÚ chce však aktívne napomáhať čerpaniu eurofondov, a preto s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Úradom pre verejné obstarávanie podpísal memorandum pre lepšie a transparentnejšie eurofondy, ktoré by malo zlepšiť hospodárnosť čerpania európskych peňazí. Podrobnejšie dáta k čerpaniu eurofondov ako aj odporúčania pre zrýchlenie tohto procesu uvedie národná autorita pre oblasť externej kontroly po analýze pri príprave stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu na roky 2023 až 2025.

 

náhľad - stanovisko

 

Stanovisko k Návrhu záverečného účtu SR za rok 2021 (pdf, 2,48 MB)

 

 

 

Čítať ďalej


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Video: vyraďovanie blokov jadrovej elektrárne na RTVS – Aktuality

[ad_1]

Zložité procesy súvisiace s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky budú na Slovensku trvať desaťročia a štát na ne zatiaľ nie je dostatočne pripravený. O dôvodoch meškania vyraďovania boku V1 jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice hovoril v Ranných správach RTVS predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Upozornil aj na nereálne cenové kalkulácie a náročnosť procesov verejného obstarávania či meškajúce rozhodnutie Rady ÚVO.

Vysvetlil tiež, že využívanie jadrovej energie pomáha Slovensku k energetickej sebestačnosti, zároveň však krajinu do budúcna zaťažuje procesmi spojenými s ukladaním jadrového odpadu a vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky. „Jadrová bezpečnosť je mimoriadne dôležitá. Keďže ide o projekty za niekoľko miliárd eur na najbližších niekoľko desaťročí, štát musí začať efektívne plánovať ich postupné finančné krytie,“ povedal šéf NKÚ.

 

Ľubomír Andrassy v štúdiu RTVS


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok