Programový rozpočet nie je využívaný na projektovanie strategického a udržateľného smerovania SR – Aktuality

Bratislava 3. februára 2023 – Napriek dlhoročnej deklarovanej snahe o uplatňovanie pravidiel programového rozpočtovania vo verejnej správe, táto strategická forma vytvárania a kontroly napĺňania zámerov verejného rozpočtu funguje obmedzene. Po 20-tich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s princípmi programového rozpočtovania, vláda a ani ministerstvá nevyužívajú jeho hlavnú výhodu, a tou je ucelený pohľad na definovanie a hodnotenie výdavkov štátu i verejných korporácií. Aby proces nebol formálny, dôležité je nielen úvodné nastavenie zámerov a cieľov jednotlivých programov, musí sa sledovať aj ich plnenie, monitorovanie a zhodnotenie realizácie celkových zámerov. Tento problém sa týka tak vyhodnocovania rozpočtu v horizonte roka ako aj strednodobých, resp. trojročných plánov.

„Práve spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov chýba. Nevieme preto povedať, či vynaložené prostriedky boli využité účelne a bol dosiahnutý pôvodný zámer vychádzajúci z udržateľného rozvoja spoločnosti. Problém sme okrem iného identifikovali v nedostatočnej koordinácii pravidiel zo strany rezortu financií, ktorý je gestorom programového rozpočtovania,“ zdôraznil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. „Pri schvaľovaní rozpočtu dávajú poslanci parlamentu jednotlivým ministerstvám a verejným korporáciám pomyselné obálky s financiami na plnenie nielen ich bežných, ale hlavne strategických cieľov. Obálky sa v rámci následného zúčtovania rozpočtu vracajú späť prázdne a bez informácie, čo sa reálne dosiahlo, aký konkrétny benefit z realizácie projektu pociťujú občania či spoločnosť,“ priblížil súčasné nastavenie pri rozpočte šéf slovenských kontrolórov. Minimálne strednodobé plánovanie je podľa Andrassyho na Slovensku do veľkej miery formálne a naša krajina stále funguje na neudržateľných ročných rozpočtových zámeroch.

Infografika Štát stále nemá ucelený pohľad na svoje vlastné výdavky Infografika Programové rozpočtovanie nefunguje, ako by mohlo a rozpočet je pre verejnosť neprehľadný  Infografika Pri schvaľovaní rozpočtu rozdávame jednotlivým ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy pomyselné obálky s financiami na plnenie ich úloh. Obálky sa následne vracajú prázdne a bez informácie, čo sa dosiahlo, či len s formálne vyplnenými údajmi.

Národná autorita pre externú kontrolu porovnávala 27 kritérií pre programové rozpočtovanie, ktoré určila OECD,  s reálnym stavom na Slovensku. Z týchto kritérií je v národnom rozpočtovom procese úplne zavedených deväť, čiastočne sa zaviedlo 14, nevyžaduje sa však pri nich uplatňovanie v praxi a dve kritériá nie sú zavedené vôbec. V dvoch prípadoch kontrolóri plnenie nehodnotili pre možný konflikt záujmov, lebo kritériá sa priamo dotýkajú aj aktivít NKÚ. O sfunkčnení tohto typu udržateľného rozpočtovania hovorilo programové vyhlásenie vlády a aj Plán obnovy a odolnosti. Útvar hodnoty za peniaze navrhol reformu programového rozpočtovania, ktorá sa v ostatnom čase realizovala len čiastočne. V rokoch 2020 a 2021 existovala na ministerstve financií neformálna pracovná skupina, ktorej úlohou bolo prispieť k sfunkčneniu a následne uplatňovaniu pravidiel programového rozpočtovania v rámci všetkých ústredných orgánov štátnej správy. Pracovný tím však neriešil strategické smerovanie a prepojenie štátneho rozpočtu s nastavenými cieľmi verejných politík. „A aj preto odporúčame ministrovi financií, aby obnovil fungovanie prierezovej pracovnej skupiny, dal jej silnejší mandát a zapojil do jej činnosti aj ďalšie zainteresované strany. Z úrovne ministerstva, ak nie vlády, mali byť jasne definované pravidlá a aj želaný stav v uplatňovaní princípov programového rozpočtovania na úrovni riadenia verejných financií,“ približuje pohľad národných kontrolórov ich šéf Ľ. Andrassy.

Výbor NR SR pre financie a rozpočet môže tiež prispieť k zlepšeniu napĺňania zámerov programového rozpočtovania. NKÚ preto poslancom parlamentu odporúča iniciovať jasné určenie vecného gestora programového rozpočtovania, ako aj orgánu, ktorý bude prezentovať dosiahnuté zámery a ciele. Nemusí to byť len rezort financií, ale napríklad úrad vlády či Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa NKÚ by mal parlamentný finančný výbor požadovať, aby súčasťou štátneho záverečného účtu bol systematický strednodobý odpočet zámerov a cieľov programov vlád, ministerstiev stanovených v hlavnej knihe rozpočtu. „Iba striktným využívaním už existujúcich možností vychádzajúcich z metodiky, monitorovania a hodnotenia rozpočtových programov môžeme dosiahnuť, že nakladanie so štátnymi i európskymi financiami bude transparentné, udržateľné, strategické a v konečnom dôsledku použité verejné zdroje budú prinášať pozitívne benefity pre rozvoj celej spoločnosti,“ uviedol Ľ. Andrassy a dodal, „že v konečnom dôsledku prehľadnosť a zrozumiteľnosť využívania verejných zdrojov znamená lepšiu kontrolu a aj účelnosť ich využitia nielen zo strany poslancov, ale i verejnosti.“

Programové rozpočtovanie predstavuje výkonnostnú zložku štátneho rozpočtu a tiež rozpočtov územnej či regionálnej samosprávy. Pred jeho zavedením sa rozpočtovali výdavky bez presahu k zámerom a vybraným cieľom programov vlády, vrátane ich priebežného monitorovania a následného hodnotenia či zúčtovania. Táto forma rozpočtovania je označovaná aj ako rozpočtovanie orientované na výsledky. V závislosti od priorít a zdrojov sa plánujú aktivity a úlohy, systém je flexibilný a je možné dopĺňať jednotlivé aktivity po vyčlenení finančných prostriedkov aj počas rozpočtového roka. Do tohto systému sú zapojené všetky rozpočtové kapitoly – ministerstvá, úrady a kancelárie. Jeden program môže mať viacero podprogramov na rôznych ministerstvách. Napĺňanie cieľov programu má schvaľovať gestor, teda rezort, pod ktorý spadá konkrétny program. Na Slovensku je dnes tento strategický a udržateľný rozpočtový proces výrazne formálny. Príkladom programu, ktorý má podprogramy naprieč všetkými ministerstvami, je podprogram Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu, ktorý spadá pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Na ostatných rezortoch sú jeho podprogramy a prvky v závislosti od ich potrieb. Aktuálny stav fungovania programového rozpočtovania má viacero rezerv. Národná autorita pre oblasť externej kontroly identifikovala šesť z nich. Tie zároveň predstavujú riziká a problémy, ktoré je potrebné riešiť pri sfunkčňovaní programového rozpočtovania.

Obrázok Programové rozpočtovanie

Zdroj: NKÚ SR

NKÚ si vybral dve inštitúcie, v ktorých sa pozrel na to, ako uplatňujú programové rozpočtovanie. Išlo o Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR a Úrad priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR. Pri rezorte sociálnych vecí kontrolný úrad zistil, že monitorovacie správy k rozpočtu za roky 2014 až 2020 neboli v rozpočtovom informačnom systéme (RIS) vôbec spracované a za rok 2021 boli spracované po termíne. Zámery a definované ciele troch hlavných programov (Ľudské zdroje, Sociálna inklúzia, Tvorba a implementácia politík), ako aj ich podprogramov a prvkov spĺňali kritériá a boli stanovené v súlade s metodikou programového rozpočtovania. Programová štruktúra rezortu nebola prispôsobená okolnostiam, ktoré vychádzali zo skúseností pri riešení mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou. Kontrolóri preto už počas výkonu kontroly odporúčali ministerstvu zvážiť aktualizáciu programovej štruktúry tak, aby prehľadnejšie odrážala charakter výdavkov. Rozpočet na rok 2023 nereflektuje na odporúčania NKÚ. Nachádzajú sa v ňom napr. mimoriadne krátkodobé výdavky na kompenzačné opatrenia pre domácnosti v súvislosti s rastom cien energií v sume 900 mil. eur zatriedené vo vecne nelogickej a nepríslušnej časti „Aparát ministerstva“. ÚPV má samostatnú rozpočtovú kapitolu. Preverením zostavenia programového rozpočtu na tomto úrade a jeho aktívneho využívania sa zistilo viacero nedostatkov a možno konštatovať, že pred rokom 2021 programový rozpočet ÚPV vykazoval znaky formálnosti.

Správa o výsledku kontroly Systém programového rozpočtovania v štátnej správe



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rozhovor pre Trend: Zdravotníctvo je choré. Nefunguje strategické a finančné riadenie, ani kontrola – Aktuality

O problémoch s elektronizáciou zdravotníctva, konkrétnych zisteniach našich kontrolórov rozprával predseda NKÚ Ľubomír Andrassy pre Trend.

„To najsmutnejšie a aj najvýznamnejšie zistenie našich kontrolórov je, že slovenské zdravotníctvo je choré. Potrebuje vážny zásah z hľadiska strategického riadenia. 18 ministrov za 30 rokov je asi to najhoršie číslo, ktoré som mohol vyrieknuť. Pretože ak nemáte kontinuitu, ak nemáte človeka, ktorý je na danej pozícii, je odborník a môže naplniť svoje vízie, ciele, ktoré má spolu s tímom, tak potom asi aj to je jedna z príčin, prečo sa slovenské zdravotníctvo nachádza v tej situácii, v ktorej sa nachádza,“ uviedol.

Celý videorozhovor pre Trend nájdete TU.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v rozhovore pre Trend Video



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ľ. Andrassy pre Hospodárske noviny: Chobotnica korupcie zasiahla takmer všetky kľúčové inštitúcie – Aktuality

Verejnosť by mala poznať výsledky našej práce a kontrolórskych zistení. Rovnako by však mala vedieť, čo predchádza každému z výstupov NKÚ. O tom, čo a akým spôsobom robíme v kontrole a na našom úrade, predseda Ľubomír Andrassy vysvetľoval pre Hospodárske noviny. 

Ľubomír Andrassy v rozhovore pre Hospodárske noviny

 

  • Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy má pod sebou 319 zamestnancov a pod kontrolou takmer 18-tisíc subjektov.

  • Človek s aktovkou – taká je zvyčajná predstava o kontrolóroch.

  • „Už nekontrolujú účtovné knihy, všetko máme v elektronickej podobe,“ vyvracia Andrassy mýty o kolegoch.

  • Z výsledkov im je jasné, že kontrolné útvary v štátnych inštitúciách sú personálne poddimenzované.

  • Asi najväčší úspech v 30-ročnej histórii NKÚ je to, že sa im podarilo zmeniť zákon a kontroly už predkladajú príslušnému parlamentnému výboru.

 

Všeobecné povedomie, že robia len kontrolu pre kontrolu, vyvracajú aktuálne prebiehajúce korupčné procesy so štátnymi úradníkmi.

„Aby bolo jasné, náš úrad nesupluje políciu a nezaklope niekomu len tak na dvere, ale všetko má u nás nejaké pravidlá a logiku. Nenaháňame zlodejov, to si mnohí neuvedomujú,“ privíta nás vo svojej centrále predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Za tridsať rokov existencie získal jeho úrad pomerne zvučné meno, čo sa však skrýva pod pokrievkou, mnohí netušia. HN preto zaujímalo nielen to, ako samotné kontroly prebiehajú, ale aj efektivita ich činnosti.

Ľubomír Andrassy má pod sebou 319 zamestnancov a pod kontrolou takmer 18-tisíc subjektov, ktoré nakladajú s verejnými a európskymi finančnými prostriedkami alebo majetkom. „Ale nemôžeme byť všade. Museli by sme mať desaťkrát viac zamestnancov,“ vysvetlí. „Je to smutné, čo poviem, no väčšina našich kontrol má negatívne zistenia a často ich odstupujeme orgánom činným v trestnom konaní, pričom ich mali identifikovať už vnútorné kontroly v jednotlivých inštitúciách,“ neskrýva prekvapenie nad tým, že kontrola tam buď vôbec nefungovala alebo riešila dochádzkový systém, cestovné výkazy, nákup okrasných kvetín v okolí budovy, teda to, čo je z pohľadu verejných financií nepodstatné.

Z výsledkov im je jasné, že kontrolné útvary v štátnych inštitúciách sú personálne poddimenzované. „Ak máte vnútorný audit postavený na dvoch audítoroch a ten má na starosti desiatky podriadených inštitúcií, tak ako to majú zvládať?“ pýta sa.

Celý rozhovor nájdete TU.

 

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko si neplní vlastné záväzky, ktoré súvisia so zmenou klímy a udržateľnou budúcnosťou – Aktuality

Bratislava 27. januára 2023 – Udržateľný rozvoj na Slovensku zaostáva a riziká, ktoré Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) odhalil ešte v roku 2018, nielenže stále pretrvávajú, ale v niektorých oblastiach sa ešte zhoršili. Vláda sa v minulosti zaviazala monitorovať a hodnotiť pokrok v oblasti Agendy 2030 cez jednotlivé národné priority, tie však v monitorovacej správe za rok 2022 hodnotené neboli, nahradilo ich 17 globálnych cieľov. Okrem toho vláda predĺžila interval vypracovania ďalšej hodnotiacej správy až na rok 2025 (z dvoch na tri roky), pričom európskou praxou je vyhodnocovanie agendy v ročnom intervale. Tieto závery predstavili analytici NKÚ, ktorí sa opätovne (cez follow-up) pozreli na kroky zainteresovaných pri zavádzaní odporúčaní NKÚ spred viac ako štyroch rokov.

Infografika Udržateľný rozvoj Agenda 2030

Agenda 2030 pokrýva globálne záväzky a postupy, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti prostredníctvom 17 cieľov udržateľného rozvoja (obrázok). Slovensko v minulosti vykazovalo mierny pokrok v niektorých oblastiach (graf), ako napríklad cieľ „žiadna chudoba“ (SDG1) či „udržateľné mestá a komunity“ (SDG11), avšak jednou z výziev je „zmena klímy“ (SDG13), pri ktorej vývoj stagnuje. V máji 2022 vydala Európska komisia (EK) správu o Slovensku, v ktorej konštatuje, že v oblasti plnenia cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) sme hlboko pod priemerom EÚ, pokiaľ ide o ciele „zodpovedná výroba a spotreba“ (SDG12) a „zmena klímy“ (SDG13).

Ako ukázala analýza NKÚ, implementácia pokroku cieľov Agendy 2030 na Slovensku sa za ostatné štyri roky zhoršila. Vláda uznesením v roku 2018 definovala národné priority zacielené na výzvy zohľadňujúce kontext Slovenska. Napriek uzneseniu vlády neboli v druhej monitorovacej správe v roku 2022 hodnotené národné priority a použitých bolo len 6 % z národných indikátorov. „Druhá monitorovacia správa o výsledkoch v národných prioritách je založená na hodnotení 17 globálnych cieľov Agendy 2030 prostredníctvom globálnych indikátorov. V monitorovacej správe Slovenskej republiky napriek jej názvu, nie sú vôbec hodnotené dosiahnuté výsledky v národných prioritách,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Pozitívne je, že ešte počas recenzovania analýzy v novembri 2022 Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke priradil šesť národných priorít a 29 hlavných výziev k cieľom udržateľného rozvoja, ktoré prispôsobujú medzinárodný záväzok Slovenska voči Agende 2030 národným podmienkam.

Analytici NKÚ tiež upozorňujú na to, že vláda v roku 2022 uznesením predĺžila monitorovací interval na vypracovanie hodnotiacej správy z dvoch na tri roky. Vzhľadom na blížiaci sa termín dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja v roku 2030 nie je predĺženie intervalu efektívne. „Krátkodobejšie odpočtovanie môže prispieť k lepšej kontrole napĺňania cieľov a zavedenia prípadných včasných korekcií stanovených opatrení. Súčasne kratšia lehota odpočtovania svedčí aj o záujme zodpovedných subjektov na plnení cieľov. Ako príklad dobrej praxe sa javia kroky EK a OSN, ktoré vypracovávajú hodnotiace správy k napĺňaniu SDGs každoročne,“ doplnil J. Ivančo. Analýza hovorí aj o tom, že expertná skupina pre indikátory a monitorovanie Agendy 2030, ktorá sa mala podieľať aj na príprave hodnotiacich správ v rokoch 2020 a 2022, na ich tvorbe nespolupracovala. Jej posledné zasadnutie sa uskutočnilo ešte v roku 2019.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča dodržiavať schválený postup vnútroštátnej implementácie a naďalej sledovať národné priority s použitím indikátorov zohľadňujúcich kontext Slovenska. Odporúča tiež zlepšiť koordináciu Agendy 2030 zapojením všetkých jej aktérov a v neposlednom rade skrátiť monitorovacie obdobie z troch na pôvodné dva roky. NKÚ naďalej odporúča vypracovať komunikačnú stratégiu o Agende 2030, ktorá by zohľadňovala potreby jednotlivých špecifických skupín, ako aj jednotlivcov. Od začiatku implementácie agendy sa totiž žiadna kampaň tohto druhu nerealizovala a o dôležitosti Agendy 2030, cieľoch a obsahu tak verejnosť nie je dostatočne informovaná.

Obrázok: Ciele udržateľného rozvoja, Agenda 2030

Obrázok: Ciele udržateľného rozvoja, Agenda 2030

Mitigácia – zmierňovanie klimatickej zmeny

Analytici kontrolného úradu sa zamerali aj na preverenie krokov Slovenska pri zavádzaní cieľa „zmena klímy“, ktorý súvisí s mitigáciou, čiže opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov. Slovensko v tejto súvislosti vypracovalo Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Pri analýze tohto dokumentu NKÚ zistil, že takmer polovica komponentov stratégie (11 z 24) je vypracovaná iba čiastočne alebo vôbec. „Práve tieto časti majú prispieť k tomu, aby bola stratégia vykonateľná a dali sa dosiahnuť stanovené ciele. Ako hlavné riziko vnímame absentujúci časový harmonogram a plán realizácie stanovených aktivít vrátane určenia ich nákladov. Chýba tiež systém monitorovania a hodnotenia realizácie stratégie, ako aj systém riadenia rizík čo svedčí o tom, že na papieri niečo chceme, ale reálne s problémami nepracujeme,“ dodal podpredseda J. Ivančo. Pri hodnotení členských krajín Únie Európska komisia niekoľko rokov po sebe konštatuje, že implementácia vypracovaných stratégií a politík je na Slovensku slabá.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), ktoré predsedá Rade vlády SR pre Európsku zelenú dohodu a má dohliadať na plošnú implementáciu opatrení pre dosiahnutie stanovených cieľov znižovania emisií skleníkových plynov k roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050, má v reáli len malý dosah na zadávanie úloh a vyžadovanie plnenia cieľov, spolupráce, od ostatných rezortov. V tejto súvislosti NKÚ odporúča posilniť koordinačno-riadiacu kompetenciu envirorezortu v oblasti mitigačných opatrení právnou úpravou v závislosti od pripravovaného zákona o zmene klímy. Taktiež v pripravovanej aktualizácii spomínanej stratégie úrad odporúča vypracovať všetky časti stratégie podľa záväznej metodiky pre tvorbu strategických dokumentov, čo má prispieť k úspešnej realizácii a implementácii dokumentu. Pozitívne možno hodnotiť kroky MŽP, ktoré už počas prípravy analýzy NKÚ zefektívnilo informovanie verejnosti o pripravovaných aktivitách týkajúcich sa mitigácie na svojej webovej stránke v časti Zmena klímy.

Graf: Vyhodnotenie dosahovania SDGs (ciele udržateľného rozvoja) na Slovensku, 2022

Graf: Vyhodnotenie dosahovania SDGs (ciele udržateľného rozvoja) na Slovensku, 2022

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie NKÚ SR

 

Analýza “Udržateľný rozvoj a zmena klímy”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ľ. Andrassy: Máme záujem predsedať EUROSAI, európskej organizácii národných kontrolných inštitúcií – Aktuality

Praha 25. januára 2023 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) má ambíciu stať sa v roku 2027 predsedníckou organizáciou v rámci európskej organizácie národných kontrolných inštitúcií (EUROSAI). V tejto súvislosti si predseda slovenských národných kontrolórov Ľubomír Andrassy v Prahe vypočul skúsenosti svojho českého kolegu, prezidenta NKÚ Miloslava Kalu. Český kontrolný úrad už tretí rok predsedá tejto organizácii. 

EUROSAI je stavovskou organizáciou, ktorá združuje 50 najvyšších nezávislých audítorských inštitúcií a je kľúčovým partnerom medzinárodných organizácií, akými sú OSN, OECD či Európska komisia. „Je to najväčšia výzva v 30-ročnej histórii nášho úradu a je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme sa stali lídrom európskych kontrolórov,“ hovorí Ľubomír Andrassy. Zároveň je presvedčený, že je to krok k dosiahnutiu vyššej kvality kontrolnej činnosti či profesionality kontrolórov.

Foto Predseda NKÚ Ľ. Andrassy spolu s podpredsedníčkou H. Crkoňovou sa v Prahe stretli s predstaviteľmi českého NKÚ na čele s prezidentom Miloslavom Kalom.

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Závažné zistenia o zlyhaniach v zdravotníctve posiela NKÚ najvyšším ústavným činiteľom – Aktuality

Bratislava  20. januára 2023 – Zdravotníctvo je oblasť, na ktorú sa Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zameriava pri svojej kontrolnej a analytickej činnosti. Opakovane upozorňuje kompetentných na problémy, chyby a zlyhania v tejto oblasti. Komplexnejší pohľad na aktuálny stav zdravotníctva priniesli tri minuloročné kontroly zamerané na jeho elektronizáciu, štvrtá zdravotnícka kontrola sa týkala hospodárenia záchranných služieb v Bratislave a Košiciach, ktoré sú najväčšie na Slovensku. Všetky štyri kontroly majú spoločný záver – ministerstvo zdravotníctva zlyháva pri riadení strategických priorít a problémy vo verejnom zdravotníctve sa stále nabaľujú. Na najnovšie zistenia upozorňuje národná autorita pre oblasť externej kontroly prezidentku Zuzanu Čaputovú, šéfa parlamentu Borisa Kollára a dočasne povereného predsedu vlády Eduarda Hegera v pravidelnej štvrťročnej správe o záveroch z kontrolných akcií.

Infografika Informácia pre troch najvyšších ústavných činiteľov

„Minuloročné kontroly ukázali, že slovenské zdravotníctvo sa prepadá v každej z oblastí elektronizácie, na ktorú sa kontrolóri pozreli. Absolútne zaostáva digitalizácia, potrebné dáta na systémové riadenie a financovanie chýbajú. Preto kontrolný úrad víta, že minister v ostatných dňoch podnikol kroky smerujúce k spusteniu krízového riadenia v organizácii zodpovednej za digitalizáciu zdravotníctva, v rámci NCZI,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Systém eZdravie využívajú pacienti aj lekári len minimálne, mechanizmus DRG na vypočítanie spravodlivejšieho financovania nemocníc a liečby pacientov, funguje len na dobrovoľnej báze. Zdravotnícke dáta v rámci národných registrov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) chýbajú, neoverujú sa a ani nevyhodnocujú. Kontrolný úrad je otvorený diskusii s ministerstvom zdravotníctva a byť nápomocný pri hľadaní riešení. Práve elektronizácia a využívanie relevantných dát sú nástrojom na znižovanie zadlženosti zdravotníctva a kľúčom k jeho lepšiemu riadeniu. „Bez znalosti skutočného stavu, bez riadenia vychádzajúceho z princípov udržateľného financovania, nemôže byť systém verejného zdravotníctva funkčný a v konečnom dôsledku na jeho nedostatky doplácajú pacienti, lekári, ale aj manažment zdravotníckych zariadení,“ dodal Andrassy.

Šéf kontrolórov v súvislosti s aktuálnou situáciou v ambulantnom sektore konštatuje, že na riziká, ktoré mu v tomto roku hrozia, úrad upozorňoval už minulý rok v rámci stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu. „Kompetentní na jednej strane riešili situáciu v nemocniciach, na druhej strane úplne prehliadali významné riziká v ambulantnom sektore, existenčné problémy obvodných lekárov, pediatrov či špecialistov spôsobené vysokou mierou inflácie, bezprecedentným zvyšovaním cien energií, ale aj nedostatočnou valorizáciou výšky ceny bodu za poskytnutý zdravotný výkon,“ približuje predseda NKÚ. Zároveň dodáva, že na vecné upozornenia národných kontrolórov nezareagovala vláda a ani národný parlament. V konečnom dôsledku dnes na to doplácajú pacienti, ktorí v rozpore s ústavou musia uhrádzať rôzne finančné poplatky pri návštevách svojich lekárov. Zdravotníctvu sa bude národná autorita pre externú kontrolu intenzívne venovať vo svojej činnosti aj tento rok, pričom pozornosť upriami aj na kontrolu zavádzania už prijatých odporúčaní v oblasti finančného riadenia, transparentného obstarávania či rozvoja informatizácie.

Ďalšou oblasťou, ktorá bude pod dohľadom NKÚ, je systém poľnohospodárskych dotácií. Úrad po Pôdohospodárskej platobnej agentúre ukončil kontrolu v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC). V oboch prípadoch kontrolóri našli zásadné problémy a porušenia zákonov. Prostredníctvom NPPC agrorezort vyplácal roky podporu len za vyplnenie dotazníkov, ktorých úplnosť a pravdivosť neoveroval. Poľnohospodári tak získavali tisícky eur len za poskytnuté údaje na dvoch stranách A4, a nie na cielené a udržateľné projekty či aktivity. Celkovo tak bolo v rokoch 2019 až 2021 vyplatených viac ako 45 miliónov eur, pričom takéto konanie bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách, ako aj s pravidlami Európskej únie. Na vybranej vzorke dotazníkov kontrolóri odhalil porušenie finančnej disciplíny vo výške 1,5 milióna eur. „Zistenia z tejto kontroly sú také vážne, že sme ich postúpili polícii pre podozrenie z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku,“ podčiarkol Ľ. Andrassy a dodal, že ministerstvo pôdohospodárstva ako zriaďovateľ musí rozhodnúť, čo ďalej s NPPC.

Najvyšší kontrolný úrad v správe pre ústavných činiteľov informuje, že v poslednom kvartáli minulého roka zverejnil výsledky ôsmich kontrolných akcií, pri ktorých bolo kontrolovaných 19 subjektov. V oblasti dopravy koncom minulého roka uzavrel kontrolu k národnej stratégii dopravy. Na jej základe možno konštatovať, že strategický rozvoj dopravy zostal zatiaľ iba na papieri, z plánovaných projektov sa zrealizovala necelá pätina. Hlavným problémom rozvoja dopravy je nedostatok financií a spôsob, ako sú projekty riadené. V tejto oblasti je potrebné viaczdrojové financovanie projektov a vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov. „Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur,“ zdôraznil Ľ. Andrassy.

Uzavreli sa aj kontroly v dvoch štátnych bankách, v Exportno-importnej banke SR (EXIMBANKA) a Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB). Systém správy rizikových pohľadávok v týchto bankách je funkčný a obe inštitúcie nakladajú s pohľadávkami efektívne. Na ďalšie minimalizovanie rizík navrhuje NKÚ zmeny v pravidlách  externej kontroly. Najvyšší kontrolný úrad sa pozrel aj na činnosť troch vedeckých portálov spadajúcich do pôsobnosti Centra vedecko-technických informácií (CVTI) patriaceho pod rezort školstva. Národná autorita pre externú kontrolu zistila pri ich prevádzke v rokoch 2014 – 2020 viaceré nedostatky, vrátane neaktuálnych a neúplných informácií. Ak chceme mať informačné systémy, ktoré budú efektívne fungovať a poskytovať aktuálne údaje v požadovanej forme, je potrebné vypracovať a dodržiavať komunikačnú stratégiu, ako aj zmeniť príslušnú legislatívu.

V súlade so zákonom predložil NKÚ do parlamentu stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023. Kontrolný úrad upozornil, že Slovensko vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií v rámci krajín Európskej únie. Táto skutočnosť nie je kritická, avšak vláda SR musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií, ako plánuje nastaviť financovanie verejných politík tak, aby to nešlo na úkor udržateľného rozvoja budúcich generácií. Poslancov pred schválením štátneho rozpočtu kontrolný úrad upozornil aj na chýbajúce výdavkové limity, ktoré boli podmienkou čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Vzhľadom na to, že v parlamente prešli viaceré zásadné zmeny, NKÚ sa chce pozrieť aj na konečný text schváleného rozpočtu a posúdiť prijaté zmeny a riziká.

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Poľskí kontrolóri sa školia na NKÚ, zaujímajú sa o náš kontrolórsky systém – Aktuality

Bratislava 17. januára 2023 – O skúsenosti Najvyššieho kontrolného úradu SR z digitalizácie a informatizácie kontroly, ale aj implementácie kontrolórskeho systému sa zaujímajú viaceré zahraničné kontrolné úrady. 

NKÚ patrí k lídrom európskych kontrolných inštitúcií, ktoré majú svoje procesy plne digitalizované. Umožňuje to aj Kontrolórsky informačný systém (KIS), ktorý sme pred desaťročím realizovali vďaka európskej finančnej pomoci. Dnes sme sa o tieto skúsenosti podelili s poľskými kolegami, ktorí digitalizáciu plánujú v najbližšom období.

Vďaka financovaniu z európskych zdrojov môžu slovenskí kontrolóri svoju skúsenosť aktívne ponúknuť nielen partnerom z EÚ, ale aj z inštitúcií združených v EUROSAI. Slovenský kontrolórsky systém by mohol slúžiť ako unikátna platforma na zdieľanie výsledkov národných, ale aj medzinárodných kontrolných aktivít.

Foto Inštruktáž pre poľských kolegov o kontrolórskom informačnom systéme

Foto Inštruktáž pre poľských kolegov o kontrolórskom informačnom systéme

Foto Inštruktáž pre poľských kolegov o kontrolórskom informačnom systéme

Foto Inštruktáž pre poľských kolegov o kontrolórskom informačnom systéme

Foto Inštruktáž pre poľských kolegov o kontrolórskom informačnom systéme

Foto Inštruktáž pre poľských kolegov o kontrolórskom informačnom systéme

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

NKÚ zásadne mení plánovanie kontrol, preverí krízové riadenie štátu aj stav vysokoškolských internátov – Aktuality

Bratislava 5. januára 2023 – Flexibilné plánovanie kontrol ovplyvní nadchádzajúci kontrolórsky rok. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) po prvý raz pristúpil k novému procesu plánovania, ktorý umožní reagovať na aktuálne turbulentne sa meniacu dobu a tiež na výzvy, ktoré v ostatných rokoch priniesla nielen pandémia, ale aj vojna na Ukrajine či energetická kríza a vysoká miera inflácie. Pripravených 26 kontrolných akcií sa po novom v priebehu roka 2023 rozšíri o ďalšie. Kontrolóri sa zamerajú na problematiku krízového riadenia štátu, oblasti školstva, životného prostredia, samosprávy či obrany vo viac ako 70 subjektoch. Preklepnú si viaceré ministerstvá, obce, mestá aj štátne či verejné inštitúcie. Zmena procesov si vyžiada aj nový prístup k vzdelávaniu kontrolórov a k overovaniu ich odborných vedomostí.

Rýchlo sa meniace udalosti nútia vlády na národnej, ale aj regionálnej úrovni prijímať promptné a často neodskúšané riešenia. Keďže je dôležité, aby rozhodovanie politikov podstupovalo verejnú kontrolu, bolo nevyhnutné, aby aj NKÚ zareagoval zmenou procesov plánovania. „Od klasického ročného plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok dozadu, následne sa realizovalo v druhom a výsledky boli k dispozícii niekedy až v treťom roku, sme museli upustiť a pristúpiť na takzvaný systém plávajúceho plánovania. Vďaka nemu vieme oveľa pružnejšie, na základe rizikových analýz, ako aj aktuálnosti, zaraďovať projekty kontrolných akcií do výkonu kontroly,“ vysvetlil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Prostredníctvom plávajúceho plánu má úrad flexibilnejšie možnosti na zadefinovanie tém kontrolných akcií a príležitosti na využitie ľudského potenciálu. „Využiť tak môžeme nielen kontrolórov, ale aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly,“ doplnil Andrassy.

Novému systému zodpovedá aj plán kontrolných akcií na rok 2023, kde sa vyťaženosť z časového aj personálneho hľadiska pohybuje na úrovni 50 % ročnej kapacity. Ďalšie témy a kontrolné akcie budú schvaľované postupne, spravidla v štvrťročnom intervale. „Myšlienka následných kontrol alebo preverovania dopadov prijatých opatrení zo strany kontrolovaných subjektov sa premieta do aktivít úradu v tomto roku cez kontrolu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre či na ministerstve zdravotníctva, ale aj v rámci opatrení, ktoré súvisia s povodňami. K follow-up kontrole pristúpime aj na Štátnych hmotných rezervách, kde boli identifikované vážne riziká súvisiace napríklad s riešením mimoriadnych situácií (COVID-19),“ prezradil šéf národnej autority pre externú kontrolu.

Na čo si posvietia kontrolóri?

Z hľadiska klasických kontrolných akcií je v pláne 16 tematických kontrol zameraných napríklad na krízové riadenie a bezpečnosť štátu či investičné projekty v podmienkach armády. Ďalšie akcie sa dotknú dodržiavania rozpočtových pravidiel, princípov hospodárneho a efektívneho nakladania s majetkom, súladu so zákonom o verejnom obstarávaní. NKÚ v rámci oblasti školstva skontroluje rekonštrukcie vysokoškolských internátov či zabezpečenie pripájania škôl na internet, ako aj transparentnosť v štátnych obchodných spoločnostiach, ako sú Letové prevádzkové služby či Spoločnosť pre skladovanie, zameraná na skladovanie núdzových zásob ropy.

Vo vzťahu k miestnej samospráve národní kontrolóri preveria napĺňanie projektov zelenej politiky, ale aj využívanie nástroja na rozvoj obcí a miest prostredníctvom poplatku za rozvoj. S využitím metodiky follow-up si posvietia aj na oblasť informatizácie na úrovni miestnej a regionálnej samosprávy. Okrem toho, že sa úrad zameriava na dodržiavanie zákonnosti rozpočtových či účtovných pravidiel, ostatných päť rokoch vo väčšej miere posudzuje aj dopady realizácie jednotlivých verejných politík. V nadchádzajúcom roku sa kontrolóri sústredia na integrovanú dopravu v rámci Bratislavského samosprávneho kraja, kontrolu kvality a bezpečnosti potravín, stratégiu v oblasti mládeže či nájomné byty. Celkovo má národná autorita pre externú kontrolu z hľadiska výkonnostných auditov rozpracovaných 10 tém.

„Naše plánovanie vychádza zo strategického zamerania kontrolnej činnosti. Tento dokument popisuje kľúčové riziká z hľadiska finančného, majetkového, ale taktiež vo vzťahu k záväzkom, ktoré má Slovenská republika k medzinárodným organizáciám, ako sú EÚ či OSN,“ dodal Ľ. Andrassy. NKÚ tiež chystá témy, ktoré sú zamerané na pripravenosť Slovenska na nové programové obdobie, ale aj na realizáciu Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti budú kontrolóri monitorovať situáciu aj vzhľadom na dočerpanie európskej finančnej pomoci v programovom období 2014-2022, pretože 2023 je posledný rok, keď je možné využiť finančné prostriedky skončeného programového obdobia.

V rámci kontrolnej aktivity môže úrad preveriť viac ako 17-tisíc subjektov, ktoré nakladajú so štátnymi alebo verejnými prostriedkami. Plán kontrolnej činnosti pripravuje na základe rizík a významnosti. To, čo je z hľadiska významnosti na nižšej úrovni, by mali preverovať samotné inštitúcie v rámci vnútorných kontrolných systémov, ale aj nezávislé úrady vykonávajúce tematické, špecifické audity, ako napríklad Protimonopolný úrad alebo Úrad pre verejné obstarávanie či Úrad vládneho auditu.

Detailný plán kontrolnej činnosti schválený pre prvý polrok 2023 je dostupný TU.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Desiatky miliónov vyplatilo NPPC len za vyplnenie dotazníkov a bez akejkoľvek kontroly – Aktuality

Bratislava 20. decembra 2022 – Agrorezort prostredníctvom Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra (NPPC) roky vyplácal štátnu podporu len za vyplnenie dotazníkov. Poľnohospodári tak získavali tisícky eur zo štátneho rozpočtu len za poskytnuté údaje na dvoch stranách A4, a nie na cielené a udržateľné projekty či aktivity. Celkovo tak bolo v rokoch 2019 až 2021 vyplatených viac ako 45 milióna eur, pričom takéto konanie bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Národní kontrolóri zároveň zistili, že štát nekontroloval hodnovernosť poskytnutých údajov a ani účel použitia poskytnutých financií. „Tento netransparentný a vysoko neefektívny systém bol zavedený ešte pred desiatimi rokmi a mal pomôcť preklenúť obdobie potrebné pre schválenie oficiálnej schémy štátnej pomoci pre slovenských poľnohospodárov z Bruselu. Napokon systém, ktorý je ukážkovým príkladom plytvania s verejnými prostriedkami, fungoval až do auditu zo strany národnej autority pre oblasť externej kontroly,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na vybranej vzorke dotazníkov odhalil porušenie finančnej disciplíny vo výške 1,5 milióna. Peniaze boli žiadateľom vyplatené napriek tomu, že dotazníky boli vyplnené zle, alebo v nich chýbali požadované informácie. Na základe významnosti zistení odstupuje úrad protokol o výsledku kontroly polícii pre podozrenie z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.

NKÚ sa pozrel na to, aký systém riadenia a financovania pri plnení kontraktov má zavedené NPPC. Kontrola bola realizovaná na základe medializovanej kauzy dotácií na ochranu pred africkým morom ošípaných (AMO), ale taktiež v súlade so strategickým zameraním kontrolnej činnosti úradu. Kontrolóri pri posúdení témy identifikovali významné riziká súvisiace s nedostatočnou transparentnosťou nastavenej schémy podpory rastlinnej a živočíšnej výroby v rámci vybraných úloh, ale tiež z pohľadu vysokého objemu poskytnutých prostriedkov. V kontrolovaných rokoch 2019 až 2021 bolo len za formálne získanie informácií prostredníctvom dotazníkov vyplatených viac ako 45 miliónov eur. Tieto zdroje však neboli využité na cielenú a účinnú podporu podnikateľov v oblasti poľnohospodárstva či potravinárstva tak, ako to predpokladal akčný plán slovenského agrorezortu, ale aj spoločné európske pravidlá. „Za bezmála jedno desaťročie bolo vďaka netransparentnému a nehospodárnemu konaniu vedúcich zamestnancov NPPC vyplatených bezmála 107 miliónov. Národné centrum namiesto komplexného zabezpečenia vedy a výskumu iba sumarizovalo bez akejkoľvek spätnej väzby a kontroly jednoduché dotazníkové informácie od farmárov,“ približuje predseda úradu Ľ. Andrassy a dodáva, že týmto konaním bol porušený zákon o rozpočtových pravidlách a zároveň neboli dodržané princípy finančného riadenia.

Z kontroly okrem iného vyplynulo, že v rokoch 2019 – 2021 z vybranej vzorky 384 dotazníkov nebolo úplne a teda správne vyplnených až 194, čo je viac ako 50-percentná chybovosť. Dokonca kontrolóri narazili aj na dotazníky, pri ktorých bolo vyplnené len meno a priezvisko. V jednom prípade nebol dotazník predložený vôbec. Napriek tomu žiadatelia získali štátne prostriedky, pričom zmluvné podmienky boli jednoznačné. Žiadatelia boli totiž zaviazaní poskytnúť správne a úplne informácie a ak tak neurobili, nevznikol im nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny. Napriek jasne definovanej podmienke im boli peniaze vyplatené. Základná finančná kontrola sa tak stala formálnou a zodpovední zamestnanci NPPC nevykonali kontrolu zameranú na efektívne a hospodárne použitie poskytnutých financií, čo znamená, že vnútorný kontrolný systém centra bol neúčinný. Toto významné zistenie sa potvrdilo aj pri minuloročnej výzve nastavenej na ochranu chovu ošípaných pred šírením afrického moru ošípaných. Rezort pôdohospodárstva v priebehu 10 dní (22.11. – 1.12.2021) dokázal zverejniť výzvu, zozbierať dáta a poskytnúť žiadateľom financie. V rámci elektronického dotazníka mali žiadatelia vyplniť údaje o svojom chove, dopade moru či vplyve COVID-19 na chov ošípaných. Centrum oslovilo 86 chovateľov, pričom 84-om z nich vyplatilo viac ako 1,9 milióna. Kontrolóri spätným preverením dotazníkov zistili, že v 49 prípadoch bola odmena poskytnutá aj žiadateľom, ktorí uviedli, že ich chov nebol v zóne výskytu afrického moru a len v dvoch prípadoch sa mor vyskytol v zóne chovu za ostatných dvanásť mesiacov.

Súčasné vedenie ministerstva ešte pred ukončením kontroly zo strany NKÚ prijalo viaceré opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Rozhodujúcim krokom zo strany ministra pôdohospodárstva bolo zrušenie poskytovania podpory dotazníkovou formou. Agrorezort tak po bezmála desiatich rokoch pristúpil k vypracovaniu notifikovaných schém štátnej pomoci, prostredníctvom ktorých bude poskytovaná podpora podnikateľom pôsobiacim v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva na základe pravidiel, ktoré sú nielen v súlade s národnými rozpočtovými pravidlami, ale aj európskymi princípmi štátnej pomoci. V dôsledku závažností zistení budú národní kontrolóri priebežne monitorovať stav plnenia prijatých opatrení zo strany centra, ale aj rezortu.

Národná autorita pre externú kontrolu tak rok 2022, v ktorom bol zvolený nový predseda, uzatvára kontrolou, ktorá odhalila plytvanie a nezákonné nakladanie s verejnými zdrojmi. Popri výkone kontrolných akcií NKÚ za prvý polrok úradovania nového vedenia schválil aj dva kľúčové dokumenty. Novú organizačnú štruktúru, ktorá reflektuje na aktuálne výzvy doby a vývoj v spoločnosti, pričom jej podstatou je tematické zameranie jednotlivých oddelení úradu. Druhým dôležitým dokumentom je stratégia udržateľného rozvoja kontrolného úradu na roky 2023 až 2025. Od budúceho kalendárneho roka kontrolóri prechádzajú na systém plávajúceho plánovania, v rámci ktorého nebudú kontrolné akcie od začiatku roka naplánované na 100 % personálnych kapacít inštitúcie. Flexibilné plánovanie doplnia aj follow-up kontroly plnenia prijatých opatrení. Ak u kontrolovaných subjektov nájdu kontrolóri pokračujúce riziká, výstupy adresujú priamo vláde a parlamentu. Stratégia tiež kladie dôraz na vzdelávanie zamestnancov a pokračujúcu spoluprácu s tretím sektorom.

NKÚ sa dlhodobo snaží byť svojimi aktivitami vzorovou organizáciou štátnej správy. Aj preto ešte pred vypuknutím energetickej krízy riešil otázku znižovania spotreby energií. „Znižovanie spotreby energií bolo už pred rokmi aktuálne v súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám. Energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine iba podčiarkla nevyhnutnosť riešenia tohto problému,“ uviedol šéf národných kontrolórov Ľ. Andrassy. Napríklad v rokoch 2007 a 2008 bola zateplená bratislavská centrála NKÚ a došlo ku komplexnej výmene okien. Vďaka týmto investíciám do štátneho majetku dokázal úrad ušetriť viac ako tretinu ročnej spotreby energií. Následne bol pred piatimi rokmi vyregulovaný vykurovací systém, čo prinieslo úsporu spotreby plynu na úrovni 25 % a ďalších päť percent šetrí NKÚ vďaka výmene plynových kotlov. V tomto roku bola vykonaná komplexná modernizácia osvetlenia a využitím moderného smart LED systému je možné ušetriť až 70 % elektrickej energie používanej na svietenie v kanceláriách i spoločných priestoroch. Všetky tieto opatrenia pomohli kontrolnej inštitúcií znížiť celkovú ročnú spotrebu elektrickej energie a plynu o viac ako polovicu. Okrem priamych investícií NKÚ znížil energetickú spotrebu aj úpravou pracovnej doby v júli o viac ako 17 % a v auguste o takmer 10 %. Upravila sa tiež teplota vykurovania vo všetkých budovách úradu počas dňa na 20 stupňov. Mimo pracovnej doby je teplota vykurovania nastavená na útlmovú teplotu 17 – 18 stupňov.

Správa o výsledku kontroly “Systém riadenia, financovania a plnenia vybraných úloh NPPC”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štátne banky nakladajú s pohľadávkami efektívne, riziká môže minimalizovať externá kontrola – Aktuality

Bratislava 16. decembra 2022 – Systém správy rizikových pohľadávok je v dvoch štátnych bankách, Eximbanke a Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB), funkčný. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v týchto špecializovaných finančných inštitúciách. Kontrolóri sa pozreli na roky 2019 – 2021, na vybranej vzorke rizikových pohľadávok nezistili porušenie platnej legislatívy a ani vnútorných predpisov pri vymáhaní a postupovaní pohľadávok a odpisovaní tých nevymožiteľných. „Obe tieto banky majú funkčný systém monitorovania a riešenia rizikových pohľadávok, ktorý umožňuje včasné ozdravné procesy alebo ich vymáhanie,“ zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Ocenil aj funkčnú vnútornú kontrolu a vnútorné pravidlá týchto bánk. „Riešenie rizikových pohľadávok nikdy nie je subjektívnym rozhodnutím jedného zamestnanca, ale kolektívnym rozhodnutím pracovného orgánu s rozhodovacou právomocou,“ dodal podpredseda kontrolného úradu.

Ku koncu minulého roka tieto finančné inštitúcie štátu spravovali rizikové pohľadávky za viac ako 135 mil. eur. V prípade Eximbanky išlo o sumu 96,2 mil. eur, čo bolo 20,7 % z celkového objemu pohľadávok. V roku 2020 to bolo 42,7 mil. eur (9,3 % z pohľadávok) a v roku 2019 bola výška rizikových pohľadávok 32,8 mil. eur (8,2 % z pohľadávok). Nárast rizikových pohľadávok Eximbanky v minulom roku bol spôsobený preradením pohľadávky významného objemu medzi rizikové, a to pre oneskorené plnenie plánovaných splátok. SZRB evidovala k 31. 12. 2021 rizikové pohľadávky cez 39 mil. eur, išlo o 8,3 % z celkového objemu pohľadávok. V rokoch 2020 a 2019 to bolo 33,8 mil. eur  (7,1 % pohľadávok) a 39,9 mil. eur  (9,3 % pohľadávok). „Obe tieto inštitúcie boli založené na plnenie úloh vo verejnom záujme a súčasťou ich činnosti je aj správa rizikových pohľadávok. Je preto potrebné, aby postupovali pri výkone svojich činností zodpovedne a obozretne. V prípade zlyhania obchodov musia zabezpečiť, aby pohľadávky po splatnosti nezanikli bez uhradenia alebo sa nepremlčali,“ dodal na margo chodu a poslania oboch bánk J. Ivančo.

 

Graf 1 a 2  Prehľad rizikových pohľadávok z hlavnej činnosti bánk k 31. 12. (v eurách)

Späť Graf 1 a 2 Prehľad rizikových pohľadávok z hlavnej činnosti bánk k 31. 12. (v eurách)

Najvyšší kontrolný úrad napriek pozitívnym zisteniam vidí ešte priestor na ďalšie zlepšenie kontroly oboch inštitúcií. V prípade SZRB odporúča parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby požadoval od Ministerstva financií SR iniciovanie zmeny zákona o bankách. „Kontrolóri sú podľa zákona o NKÚ viazaní mlčanlivosťou pri bankovom tajomstve a teda majú mať k nemu prístup. Vzhľadom na súčasné znenie zákona o bankách však majú výkon kontroly k bankovým pohľadávkam v SZRB obmedzený,“ upozornil podpredseda kontrolného úradu. Bolo by vhodné tento legislatívny problém vyriešiť, lebo podľa NKÚ ide o posilnenie verejného záujmu ako aj širšieho rámca uistení pri výkone kontrol, dodal.

Vo vzťahu k Eximbanke národná autorita pre externú kontrolu odporúča prijať systémové opatrenie v oblasti regulácie činnosti banky a prispieť tak k ďalšiemu znižovaniu rizika uzatvorenia obchodov a činností ohrozujúcich jej finančnú stabilitu a výkon. NKÚ upozorňuje, že aj v súčasnosti platné pravidlá obozretného podnikania naďalej umožňujú prekročiť určený limit majetkovej angažovanosti len na základe rozhodnutia dozornej rady banky a predstavujú, v prípade zlyhania obchodov, vysoké riziko strát sanovaných z verejných financií.

Exportno-importná banka SR, skrátene Eximbanka, je špecializovaná finančná inštitúcia zriadená osobitným zákonom na plnenie úloh štátu v oblasti podpory slovenského exportu do rizikových teritórií a projektov. Nie je bankou v zmysle zákona o bankách. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., je banková inštitúcia založená štátom na podporu najmä malého a stredného podnikania. Jej jediným akcionárom je štát, ktorého práva a povinnosti vykonáva rezort financií.

Správa o výsledku kontroly “Rizikové pohľadávky štátnych finančných inštitúcií”

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok