Rezort zdravotníctva zlyháva pri riadení a kontrole ambulantnej dopravnej zdravotnej služby – NKU

Infografika Kontrola: Systém zabezpečenia ambulancií dopravnej zdravotnej služby  Kontrolované obdobie: 2019 - 2022   Rezort zdravotníctva zlyháva pri riadení a kontrole ambulantnej dopravnej zdravotnej služby  Z verejného poistenia išlo minulý rok na túto službu 38 miliónov € a do dvoch rokov by sa mali náklady zvýšiť až na 50 miliónov ročne;   Bežné dopravné služby, ktoré majú charakter sociálnej pomoci odkázaným občanom, by nemali byť financované zo zdrojov, ktoré potom chýbajú nemocniciam či ambulantným lekárom, ale skôr z verejných financií určených na sociálnu pomoc;

Kontrolóri na základe získaných faktov nespochybňujú potrebu existencie dopravnej zdravotnej služby, ale poukazujú na zle nastavené pravidlá, vďaka ktorým sa napríklad obchádza hospodárska súťaž a na účet verejného zdravotného poistenia sú poskytované bežné dopravné služby, ktoré majú charakter sociálnej, nie zdravotnej pomoci odkázaným občanom. „Z verejného poistenia išlo minulý rok na dopravnú zdravotnú službu 38 miliónov eur a do dvoch rokov by sa mali náklady na túto službu zvýšiť až na 50 miliónov ročne. Pri súčasnom napätom rozpočte zdravotníctva je otvorenou otázkou pre vládu i parlament, či dopravná služba poskytovaná pacientom nemá byť financovaná z verejných financií určených na sociálnu pomoc a nie zo zdrojov, ktoré potom chýbajú nemocniciam či ambulantným lekárom,“ približuje odbornú kontrolórsku otázku vyplývajúcu z vykonaného auditu Ľ. Andrassy, pričom odpoveď na ňu by mali poskytnúť poslancom slovenského parlamentu zástupcovia rezortu zdravotníctva až na základe komplexnej analýzy bezmála päťročného obdobia fungovania dopravnej zdravotnej služby.

Šoféri sú  bez odborného vzdelania a praxe

Vozidlá dopravnej zdravotnej služby prepravujú pacientov medzi zdravotníckymi zariadeniami, nemocnicami či poliklinikami na plánované vyšetrenie, do domáceho liečenia či ľudí zaradených do dialyzačného programu. Do roku 2019 zabezpečovali prepravu takýchto pacientov živnostníci bez jasného legislatívneho vymedzenia. Táto služba je poskytovaná občanom, ktorí nepotrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú vozidlami rýchlej zdravotnej služby. K zmene pravidiel došlo, podľa dôvodovej správy k zákonu, pre nízku kvalitu služieb a potrebu priameho dohľadu a kontroly nad poskytovateľmi DZS. Zákon zadefinoval DZS ako nový typ zdravotníckeho zariadenia. „Táto zákonná formulácia je v príkrom rozpore s realitou, pretože v týchto vozidlách nie sú žiadni zdravotnícki pracovníci. Šoférom je človek bez odborného vzdelania, praxe a používané auta nemajú ani potrebnú zdravotnícko-technickú výbavu. Vodič, ktorý má častokrát len základné či učňovské vzdelanie, nemôže viesť žiadnu zdravotnú dokumentáciu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania kvalifikovanej zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje šéf NKÚ a konštatuje, že „podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly ide teda o službu súvisiacu s poskytovaním prevozu pacienta, o formu bežnej pomoci odkázanému občanovi a nie o samotnú zdravotnú starostlivosť“.  Pričom ministerstvo od novelizácie zákona nevykonalo ani jednu kontrolu u prevádzkovateľov DZS. 

Niektorým žiadateľom vyhoveli, iným nie

Rezort zdravotníctva počas výkonu kontroly obhajoval svoje konanie pri zazmluvňovaní prevádzkovateľov DZS tak, že platná legislatíva im neukladá povinnosť používať pri súťaži postupy definované zákonom o verejnom obstarávaní, keďže problematika je explicitne upravená v zákone o zdravotnej starostlivosti a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Európska komisia má na daný problém iný názor a jej zástupcovia upozorňujú na skutočnosť, že slovenské právne normy v tejto agende nie sú v súlade s európskymi pravidlami obstarávania. Obdobný problém identifikovali v minulosti národní kontrolóri pri súťaži na prevádzkovateľov rýchlej zdravotnej služby, kde výber poskytovateľov bol zverený Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po prijatí novej legislatívy začalo ministerstvo vydávať povolenia na prevádzkovanie DZS, ktoré malo ale v kontrolovaných rokoch 2019 – 2022 významné nedostatky. Zamestnanci rezortu zdravotníctva napríklad pri ich rozhodovaní o povoleniach nedodržiavali zákon o správnom konaní. „Jednému žiadateľovi ministerstvo pri vydávaní rozhodnutí vyhovelo a druhému v tej istej veci za splnenia tých istých podmienok nevyhovelo, bez uvedenia jasných dôvodov nesúhlasu. Niektorým účastníkom konania umožnilo preukázať splnenie podmienok na základe kópií dokumentov a zároveň iných účastníkov žiadalo v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch o predloženie originálov dokumentov,“ približuje niektoré príklady zlej praxe predseda národných kontrolórov.

Časti poskytovateľov ministerstvo povolilo prevádzku ambulancií DZS aj na osobných a nákladných autách, od iných naopak vyžadovalo, aby vozidlá boli vo vyhotovení špeciálne vozidlo SC – SANITNÁ. Počas kontroly prevádzkovalo 53 poskytovateľov DZS 821 ambulancií. Ministerstvo z kontrolórmi preverenej vzorky 483 áut povolilo prevádzku ambulancií DZS až na 56-tich vozidlách, ktoré neboli špeciálnymi sanitnými vozidlami. V súčasnosti sú tak v prevádzke v rámci dopravnej zdravotnej služby dva tipy vozidiel podľa nárokov na technické i emisné kontroly, keď pre sanitné vozidlá platí prísnejšia norma a musia absolvovať kontroly v ročných cykloch. Rezort týmto svojím postupom poškodil žiadateľov, ktorí investovali do vozového parku a prevádzkujú ambulancie DZS len na vozidlách, ktoré sú sanitkami aj podľa technických preukazov k vozidlám.

Snahou prevádzkovateľov je prepraviť naraz čo najviac pacientov

S prevádzkovateľmi dopravnej zdravotnej služby podpisujú zmluvy poisťovne, ktoré tak robia na základe objemu prepravy zazmluvneného v predchádzajúcom roku. „Zmluvy sa teda nepodpisujú na základe transparentnej verejnej súťaže, nerobí sa žiaden výber, ktorá dopravná služba a aký objem prepravy dostane. Nehovoriac o tom, že povolenia rezortu, potrebné na rozhodovanie poisťovní, sú vydávané na dobu neurčitú, takpovediac navždy,“ upozorňuje Ľ. Andrassy. Pre chýbajúce indikátory kvality a nezadefinovanú minimálnu sieť nie je možné ani pravidelne vyhodnocovať kvalitu ambulantnej dopravnej zdravotnej služby. Zdravotnícke zariadenia pre kontrolórov NKÚ potvrdili, že v exponovaných časoch čaká pacient na odvoz aj niekoľko hodín. Zdravotné poisťovne tiež nemajú v zmluvách s poskytovateľmi DZS ošetrené žiadne kvalitatívne kritériá. Napríklad chýba časový termín na pristavenie vozidla DZS po objednávke. Keďže prevádzkovateľ dostáva financie za prepravenú osobu na kilometer, je ich snahou prepraviť naraz čo najviac osôb.

Správa o výsledku kontroly “Systém zabezpečenia ambulancií dopravnej zdravotnej služby”


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovenskí kontrolóri zastrešia medzinárodnú kontrolu zameranú na nákup vakcín – NKU

Na fotografii z rokovania Katarína Kaszasová (členka Európskeho dvora audítorov), Ľubomír Andrassy (predseda NKÚ SR), Jaroslav Ivančo a Henrieta Crkoňová (podpredsedovia NKÚ SR).

Po prvý raz v histórii by tak slovenský NKÚ prezentoval výsledky kontroly nielen poslancom slovenského, ale aj európskeho parlamentu. Kontrolóri na národnej úrovni preveria zmluvné vzťahy uzavreté Európskou komisiou. Rizikom podľa predsedu NKÚ môže byť aktuálna neochota Európskej komisie sprístupňovať kompetentným inštitúciám dokumenty, ktoré umožnia preveriť, či pri zmluvách na nákup vakcín boli dodržané pravidlá EÚ, princípy hospodárnosti a efektívnosti použitia verejných zdrojov. „EDA ani žiadny nezávislý kontrolný úrad nemá mandát na vyšetrovanie. Preto závery kontrol musia z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti posudzovať orgány činné v trestnom konaní a definitívne o tom môžu rozhodnúť iba súdy, nie kontrolné inštitúcie,“ povedala slovenská zástupkyňa v EDA K. Kaszasová. Ďalej zdôraznila, „že je povinnosťou kontrolórov dať odpoveď na otázku, či zodpovední dodržali zákonné pravidlá, ale aj pohľad na to, či boli použité verejné zdroje podľa kritérií účelu ich použitia a zároveň princípov dobrého hospodára“.

Problém so vznikom a šírením prenosných ochorení, ako aj s pripravenosťou krajiny na mimoriadne situácie spôsobené infekčnými chorobami, identifikoval NKÚ už v roku 2019. Následne úrad preveril konanie štátu počas covidovej pandémie a závery sú známe aj z kontrol a analýz zameraných na covidovú Prvú pomoc pre podnikateľov, príjmy obcí na poskytovanie služieb občanom počas covidu, znižovanie negatívnych dopadov pandémie. V tomto roku kontrolóri preverujú využitie odborného potenciálu výskumných inštitúcií pri riešení hrozieb pandémie. 

Katarínu Kaszasovú vymenovala Rada Európskej únie za členku Európskeho dvora audítorov v októbri tohto roka a vo funkcii bude pôsobiť šesť rokov. Kaszasovú na člena EDA nominovala slovenská vláda. NKÚ sa spolupodieľal na tvorbe kritérií a otázok pre kandidátov, ktoré súvisia nielen s ich profesionálnym životom a odbornými skúsenosťami, ale aj integritou a víziou, ako prepojiť EDA s národnými kontrolnými inštitúciami. Výberové konanie na túto pozíciu, ktoré inicioval aj NKÚ, sa uskutočnilo po prvý raz prostredníctvom verejného vypočutia. Začiatkom septembra podporil jej kandidatúru Výbor pre kontrolu rozpočtu EP, ako aj Európsky parlament. 


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrola EXPO Dubaj potvrdila sériu porušení rozpočtových pravidiel i osobné zlyhania – NKU

Výstava EXPO Dubaj 2020 sa pre pandémiu uskutočnila od 1. októbra 2021 do 31. marca 2022. Kontrolóri si vyžiadali informácie aj od ďalších 15 subjektov štátnej správy, ktoré sa na výstave zúčastnili. Celkové náklady zo štátneho rozpočtu na prezentáciu Slovenska v Dubaji dosiahli bezmála 11 mil. eur, z toho bolo z rozpočtu rezortu hospodárstva 7,9 mil. eur. Národná autorita pre externú kontrolu na základe získaných informácií ďalej konštatuje, že neboli stanovené merateľné ciele účasti Slovenska na tomto podujatí a rezort hospodárstva nevenoval dostatočnú pozornosť ani plánovaniu rozpočtu. „Aktuálne zistenia musia byť poučením do budúcnosti, keďže už teraz sa Slovensko pripravuje na svetovú výstavu v japonskej Osake v roku 2025. Tieto podujatia majú veľký potenciál pri prezentácii našej krajiny v zahraničí, preto je potrebné venovať im dostatočnú pozornosť už pri príprave,“ zdôraznila podpredsedníčka úradu. Výstavu organizačne zabezpečoval päťčlenný EXPO tím rezortu hospodárstva a obchodná spoločnosť na základe rámcovej dohody. Tej bolo z ministerského rozpočtu zaplatených 2,2 mil. eur. „Viaceré služby poskytované súkromnou spoločnosťou boli preberané len na základe akceptačných protokolov, ktoré ale boli vypracované formálne a nebolo z ich popisu zrejmé, v akom rozsahu a k akému termínu boli jednotlivé plnenia fakticky zrealizované. Rezort tak nedokázal kontrolórom preukázať hospodárnosť vynakladaných verejných prostriedkov,“ upozornila ďalej H. Crkoňová.

Slovenský pavilón

Účasť na EXPO Dubaj schválila vláda v roku 2018 a pôvodne bol plán vybudovať v rámci areálu samostatný národný pavilón. V roku 2019 bolo za vypracovanie projektovej dokumentácie na stavbu pavilónu uhradených 115 500 eur. Následne sa v roku v 2020 rozhodlo, že Slovensko nebude stavať vlastný pavilón, ale prenajme si ho. Rezort toto rozhodnutie odôvodnil len časovou tiesňou. Pre porovnanie susedná Česká republika za rovnakých podmienok vybudovala vlastný pavilón. „Považujeme preto celé projektové riadenie za nedostatočné a financie vynaložené napríklad na projekt pavilónu za zmarenú investíciu, pri ktorej tiež vyvstáva otázka vyvodenia osobnej zodpovednosti,“ zdôraznila podpredsedníčka národných kontrolórov.

Za nájom priestorov slovenského pavilónu zaplatilo ministerstvo 3,4 mil. eur a v súvislosti s prenájmom vynaložilo tiež 163-tisíc eur za architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu k nej. Po oficiálnom ukončení výstavy zástupcovia rezortu nezabezpečili včasnú prepravu exponátov a majetku z Dubaja na Slovensko, a preto sa celkové náklady na výstavu navýšili o dodatočný nájom vo výške takmer 330-tisíc eur. Zároveň došlo k pochybeniu pri preprave, neboli včas poskytnuté doklady k precleniu tovaru a bolo preto potrebné zaplatiť navyše aj uskladnenie v bratislavskom prístave. Aj pre tieto pochybenia muselo byť zo štátneho rozpočtu zaplatených ďalších 25-tisíc eur. V súvislosti s výstavou rezort obstaral majetok v sume 1,1 mil. eur, z toho najvyšší podiel predstavoval interiérový nábytok a technické zariadenia. Po skončení výstavy sa využívalo len 5 % z tohto majetku a zvyšný bol v čase kontroly uskladnený v nevyužívaných priestoroch ministerstva.

Problémy pri reštauračných službách

Iné nedostatky


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

ZMOS: Spolupráca Združenia miest a obcí Slovenska a Najvyššieho kontrolného úradu je predpokladom efektívneho vynakladania verejných zdrojov a výkonu verejných politík – NKU

Dnešné spoločné stretnutie predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ďalej len „ZMOS“) Jozefa Božika a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (ďalej len „NKÚ“) Ľubomíra Andrassyho potvrdilo, že obojstranná komunikácia medzi ZMOS a NKÚ je dôležitá, pretože miestna samospráva je súčasťou verejnej správy, spravuje verejné financie a vykonáva verejné politiky v území na miestnej úrovni.

„Závery a odporúčania z kontrol NKÚ nie sú pre samosprávu stále priaznivé, ale sú obrazom reality, ktorej čelíme najmä v nadväznosti na pretrvávajúci problém, ktorým je poddimenzované financovanie prenesených a originálnych kompetencií miestnych samospráv. Závery z kontrol NKÚ sú pre mestá a obce upozorneniami, ktoré im pomáhajú prijať nápravné opatrenia a obmedziť tým sankcionovanie, ktoré by mohlo mať negatívny dopad na miestne rozpočty“, uviedol predseda ZMOS Jozef Božik počas spoločného stretnutia.

Podľa slov predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho je ZMOS jedným z kľúčových partnerov, a to aj preto, že slovenská samospráva je reprezentovaná mestami a obcami, pričom nie je možné robiť reformu, ktorú samospráva potrebuje, bez 2700 obcí.

 

Samosprávy nakladajú s miliardovým verejným majetkom a sú tiež nositeľmi rozhodujúcich verejných politík, ktoré majú dosah na každodenný život občanov. Predseda NKÚ uviedol: „Pri poskytovaní služieb občanom zo strany miestnej samosprávy je najdôležitejšie, aby mali obce a mestá pre výkon originálnych, ale hlavne prenesených kompetencií dostatok zdrojov. Súčasný model financovania samospráv je z nášho pohľadu prežitý a neumožňuje rozložiť riziká predovšetkým v čase hospodárskej alebo ekonomickej recesie. Druhou výzvou z pohľadu NKÚ je potreba prípravy finančnej, ale aj kompetenčnej reformy miestnej samosprávy. Výsledky prierezových kontrol totiž ukazujú, že malé samosprávy, obce do 1000 obyvateľov, nie sú schopné poskytovať kvalitné a odborné služby v celej škále povinností, ktoré dnes nerozlišujú medzi malou obcou a okresným či krajským mestom.“

Počas rokovania otvoril predseda NKÚ aj tému fungovania vodárenských spoločností, kde jediným a výhradným akcionárom môžu byť slovenské samosprávy, pričom v ostatnom čase zaznamenali kontrolóri snahy o možnú skrytú privatizáciu tejto primárnej kritickej infraštruktúry, pri ktorej je ústavná zodpovednosť voči občanom práve na pleciach slovenských obcí a miest. Aj preto kontrolný úrad s partnermi pripravil informáciu pre starostov a primátorov, ako byť obozretný v uplatňovaní akcionárskych práv, a to nielen z pohľadu prevádzky vodárenskej infraštruktúry, ale hlavne jej nevyhnutnej modernizácie či rozvoja.

Zástupcovia NKÚ ďalej informovali o výstupoch a záveroch kontrol, ktoré NKÚ plánuje realizovať v nasledujúcom roku vo vzťahu k miestnym samosprávam. Zameria sa na kontrolu miestnych akčných skupín, financovanie rozvoja materských škôl cez európske investičné a štrukturálne fondy a aj na to, ako miestne samosprávy uplatňujú programové rozpočtovanie v kontexte zlyhania štátu. Kontrola skládok v rómskych osadách a vodárenských spoločností bude tiež súčasťou schválených a plánovaných kontrol NKÚ.

„Na spoločnom stretnutí sme prediskutovali aj skúsenosti samospráv, z čoho vzišli inšpirácie pre výkon kontroly. Jednou je nakladanie s komunálnym odpadom a jeho separácia v kontexte fungovania OZV a druhou je ako je možné zefektívniť využívanie európskej finančnej pomoci aj cez jasné a spravodlivé pravidlá na regionálnej úrovni s cieľom znižovania regionálnych disparít“, uviedol predseda ZMOS Jozef Božik po spoločnom stretnutí.


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Navrhnutý vyrovnaný rozpočet ohrozuje fungovanie štátu a služieb pre občanov – NKU

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR aj z tohto dôvodu vo svojom stanovisku odporúča poslancom Národnej rady SR, aby úradníckou vládou predložený zákon roka bol stiahnutý, pretože navrhnuté finančné limity môžu ohroziť fungovanie štátu. V neposlednom rade by došlo k obmedzeniu základných verejných služieb poskytovaných občanom na základe platnej legislatívy. „Odporúčanie národnej autority pre externú kontrolu vychádza nielen z odborného posúdenia jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj zo skutočnosti, že po tohtoročných septembrových voľbách sa bude nový kabinet uchádzať o dôveru poslancov a po schválení Programového vyhlásenia vlády bude mať dva roky na nastavenie ozdravných opatrení a prijatie dlhodobo udržateľných reforiem,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Z pohľadu národných kontrolórov sú dlhodobo udržateľné verejné financie veľkou výzvou pre zdravý vývoj slovenskej spoločnosti, na ktorú musí bezprostredne reagovať výkonná a zákonodarná moc. Na túto výzvu je nevyhnutné odpovedať aj určením záväzných limitov verejných výdavkov. „Vývoj hrubého dlhu verejnej správy signalizuje významné riziko, ktoré dostáva naše financie do červených čísel a v závere roka bude hrubý dlh atakovať hranicu 57 % hrubého domáceho produktu (HDP). Štátna kasa môže v decembri skončiť s deficitom 8,3 miliardy eur, pričom analytici NKÚ identifikovali významné riziká pri finančnej kondícii zdravotnej či Sociálnej poisťovne,“ približuje situáciu šéf slovenských kontrolórov. Zároveň dodáva, že ak by v budúcom roku mal striktne platiť vyrovnaný rozpočet, tak „v rámci bežného fungovania krajiny je nevyhnutné škrtať výdavky až na úrovni 8,5 miliardy eur“. Škrty a zmrazenie štátnych výdavkov by sa najvýraznejšie prejavili v segmente všeobecných verejných služieb, mali by negatívny dopad na investičné projekty, značne by sa obmedzila podpora ochrany životného prostredia a obrany krajiny (Tabuľka 1). Vyrovnaný rozpočet verejnej správy predpokladá v roku 2024 príjmy štátneho rozpočtu len na úrovni 19,6 miliardy a výdavky v sume 22 miliárd eur. Takto namodelovaný štátny rozpočet by dostal slovenskú ekonomiku do výraznej recesie, miera nezamestnanosti by sa zvýšila nad 9 % a spomalenie hospodárskeho rastu by dostalo verejný dlh k hranici 60 % HDP. To by sa v konečnom dôsledku premietlo do znižovania životnej úrovne najzraniteľnejších sociálnych skupín obyvateľov.

Tabuľka: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)

Tabuľka 1: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)

„Úrad vo svojom stanovisku k zákonu roka upozorňuje poslancov parlamentu okrem iného na fakt, že pri jeho príprave absentovala širšia celospoločenská i odborná diskusia. Zároveň neboli komplexne posúdené dopady na fungovanie spoločnosti pri takto nastavenom financovaní štátu. Naše kontrolné zistenia dlhodobo poukazujú na výrazný modernizačný dlh v environmentálnej agende, pri dynamickom rozvoji dopravnej infraštruktúry či pri zdravej modernizácii zdravotníctva. A preto je pre nás neakceptovateľné, že návrh rozpočtu úradníckej vlády počíta len s dvoma miliardami, určenými na kapitálové výdavky, čo je medziročný prepad až o bezmála 75 %,“ dokresľuje pohľad kontrolnej inštitúcie Ľ. Andrassy.

Za dôležitú považujú slovenskí kontrolóri aj tému postupného znižovania počtu zamestnancov štátnej i verejnej správy. Aj napriek tomu, že od roku 2015 do súčasnosti bolo zrušených 57 organizácií štátnej správy, desiatky nových vznikli a počet štátnych zamestnancov sa tak dlhodobo drží nad úrovňou 120-tisíc (Graf 1). Tento negatívny stav pretrváva aj napriek tomu, že vlády v ostatných desiatich rokoch investovali miliardy eur do informatizácie verejnej správy, do digitalizácie rozhodovacích procesov. Navrhnuté skokovité zníženie zamestnancov bez odbornej a politickej diskusie však nie je udržateľným riešením. Pri pohľade na pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine je zníženie počtu zamestnancov rezortu obrany o viac ako 55 % výrazným rizikom (z 21 408 na 9 517) a rizikom je tiež návrh prepustiť polovicu pracovníkov spadajúcich do gescie ministerstva práce (z 13 042 na 6 646).

Graf: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov

Graf 1: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov

Návrh rozpočtu na rok 2024 nereflektuje ani na výzvy, ktoré sú spojené s čerpaním európskej finančnej pomoci a realizáciou Plánu obnovy a odolnosti. V budúcom roku by mala byť naša krajina schopná využiť z aktuálneho programového obdobia viac ako jednu miliardu eur a plán obnovy počíta s čerpaním na úrovni bezmála 1,3 miliardy. Štart nového programového obdobia (2021 – 2027), ale aj oneskorenie aktivít v Pláne obnovy a odolnosti, môžu ohroziť priame využitie neopakovateľnej finančnej príležitosti pre rozvoj slovenskej spoločnosti, jej udržateľnú modernizáciu pre budúce generácie. NKÚ upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2024 môže Slovensko pre zlé naštartovanie procesov a ich nedostatočné riadenie nenávratne prísť o nevyčerpané prostriedky (dekomitment).

Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024 (.PDF / 900 kB)


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Navrhnutý vyrovnaný rozpočet ohrozuje fungovanie štátu a služieb pre občanov – Aktuality

Bratislava 8. novembra 2023 – Rozpočet, ktorý do parlamentu predložila vláda bývalého premiéra Ľudovíta Ódora reflektuje zákon o rozpočtových pravidlách a zohľadňuje ústavné princípy rozpočtovej zodpovednosti. Na druhej strane neponúka žiadne legislatívne opatrenia, ktoré by umožnili jeho praktickú realizáciu. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR aj z tohto dôvodu vo svojom stanovisku odporúča poslancom Národnej rady SR, aby úradníckou vládou predložený zákon roka bol stiahnutý, pretože navrhnuté finančné limity môžu ohroziť fungovanie štátu. V neposlednom rade by došlo k obmedzeniu základných verejných služieb poskytovaných občanom na základe platnej legislatívy. „Odporúčanie národnej autority pre externú kontrolu vychádza nielen z odborného posúdenia jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj zo skutočnosti, že po tohtoročných septembrových voľbách sa bude nový kabinet uchádzať o dôveru poslancov a po schválení Programového vyhlásenia vlády bude mať dva roky na nastavenie ozdravných opatrení a prijatie dlhodobo udržateľných reforiem,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Z pohľadu národných kontrolórov sú dlhodobo udržateľné verejné financie veľkou výzvou pre zdravý vývoj slovenskej spoločnosti, na ktorú musí bezprostredne reagovať výkonná a zákonodarná moc. Na túto výzvu je nevyhnutné odpovedať aj určením záväzných limitov verejných výdavkov. „Vývoj hrubého dlhu verejnej správy signalizuje významné riziko, ktoré dostáva naše financie do červených čísel a v závere roka bude hrubý dlh atakovať hranicu 57 % hrubého domáceho produktu (HDP). Štátna kasa môže v decembri skončiť s deficitom 8,3 miliardy eur, pričom analytici NKÚ identifikovali významné riziká pri finančnej kondícii zdravotnej či Sociálnej poisťovne,“ približuje situáciu šéf slovenských kontrolórov. Zároveň dodáva, že ak by v budúcom roku mal striktne platiť vyrovnaný rozpočet, tak „v rámci bežného fungovania krajiny je nevyhnutné škrtať výdavky až na úrovni 8,5 miliardy eur“. Škrty a zmrazenie štátnych výdavkov by sa najvýraznejšie prejavili v segmente všeobecných verejných služieb, mali by negatívny dopad na investičné projekty, značne by sa obmedzila podpora ochrany životného prostredia a obrany krajiny (Tabuľka 1). Vyrovnaný rozpočet verejnej správy predpokladá v roku 2024 príjmy štátneho rozpočtu len na úrovni 19,6 miliardy a výdavky v sume 22 miliárd eur. Takto namodelovaný štátny rozpočet by dostal slovenskú ekonomiku do výraznej recesie, miera nezamestnanosti by sa zvýšila nad 9 % a spomalenie hospodárskeho rastu by dostalo verejný dlh k hranici 60 % HDP. To by sa v konečnom dôsledku premietlo do znižovania životnej úrovne najzraniteľnejších sociálnych skupín obyvateľov.

Tabuľka: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)
Tabuľka 1: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)

 

„Úrad vo svojom stanovisku k zákonu roka upozorňuje poslancov parlamentu okrem iného na fakt, že pri jeho príprave absentovala širšia celospoločenská i odborná diskusia. Zároveň neboli komplexne posúdené dopady na fungovanie spoločnosti pri takto nastavenom financovaní štátu. Naše kontrolné zistenia dlhodobo poukazujú na výrazný modernizačný dlh v environmentálnej agende, pri dynamickom rozvoji dopravnej infraštruktúry či pri zdravej modernizácii zdravotníctva. A preto je pre nás neakceptovateľné, že návrh rozpočtu úradníckej vlády počíta len s dvoma miliardami, určenými na kapitálové výdavky, čo je medziročný prepad až o bezmála 75 %,“ dokresľuje pohľad kontrolnej inštitúcie Ľ. Andrassy.

Za dôležitú považujú slovenskí kontrolóri aj tému postupného znižovania počtu zamestnancov štátnej i verejnej správy. Aj napriek tomu, že od roku 2015 do súčasnosti bolo zrušených 57 organizácií štátnej správy, desiatky nových vznikli a počet štátnych zamestnancov sa tak dlhodobo drží nad úrovňou 120-tisíc (Graf 1). Tento negatívny stav pretrváva aj napriek tomu, že vlády v ostatných desiatich rokoch investovali miliardy eur do informatizácie verejnej správy, do digitalizácie rozhodovacích procesov. Navrhnuté skokovité zníženie zamestnancov bez odbornej a politickej diskusie však nie je udržateľným riešením. Pri pohľade na pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine je zníženie počtu zamestnancov rezortu obrany o viac ako 55 % výrazným rizikom (z 21 408 na 9 517) a rizikom je tiež návrh prepustiť polovicu pracovníkov spadajúcich do gescie ministerstva práce (z 13 042 na 6 646).

Graf: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov
Graf 1: Vývoj počtu rozpočtových organizácií štátnej správy a ich zamestnancov

Návrh rozpočtu na rok 2024 nereflektuje ani na výzvy, ktoré sú spojené s čerpaním európskej finančnej pomoci a realizáciou Plánu obnovy a odolnosti. V budúcom roku by mala byť naša krajina schopná využiť z aktuálneho programového obdobia viac ako jednu miliardu eur a plán obnovy počíta s čerpaním na úrovni bezmála 1,3 miliardy. Štart nového programového obdobia (2021 – 2027), ale aj oneskorenie aktivít v Pláne obnovy a odolnosti, môžu ohroziť priame využitie neopakovateľnej finančnej príležitosti pre rozvoj slovenskej spoločnosti, jej udržateľnú modernizáciu pre budúce generácie. NKÚ upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2024 môže Slovensko pre zlé naštartovanie procesov a ich nedostatočné riadenie nenávratne prísť o nevyčerpané prostriedky (dekomitment).

Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024
 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri identifikovali vážne bezpečnostné riziká v procese povoľovania a používania dronov – NKU

Infografika Proces povoľovania aj používania dronov sprevádzajú vážne bezpečnostné riziká

„Národná autorita pre externú kontrolu už v predbežnej štúdii identifikovala závažné riziká, ktoré môžu mať dopad na bezpečnosť obyvateľov i ochranu objektov kritickej infraštruktúry štátu. Riziká zistené a popísané už v priebehu prípravy kontroly vyústili do rozhodnutia, že v audite nebudeme pokračovať a odovzdáme vysoko aktuálne zistenia vláde, aby ona rozhodla ako ďalej, aké legislatívne zmeny je potrebné pripraviť a ako nastaviť manažment tohto nového, bezpečnostne veľmi citlivého problému,“ vysvetlil Ľ. Andrassy. Konflikt na Ukrajine nám ukazuje, akým spôsobom je možné používať bezpilotné lietadlá nielen pre rozvoj spoločnosti, ale aj riešenie mimoriadnych situácií či vedenie vojnového konfliktu. Drony sú bezpečnostným rizikom z hľadiska prevádzky kritickej infraštruktúry štátu, napr. pre letiská, jadrové elektrárne či vodné zdroje. „Štát napriek tomu, že ešte v roku 2019 identifikoval významné problémy priamo súvisiace s povoľovaním, prevádzkou či kontrolou dronov, len formálne poveril policajný zbor vypracovaním strategického dokumentu, ktorý dodnes nebol rozpracovaný do akčných plánov súvisiacich okrem iného s účinnou ochranou pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel, sprísnením procesu povoľovania alebo taktiež sankcionovaním za nerešpektovanie jasných pravidiel,“ dodal šéf národných kontrolórov.

Najzásadnejšia časť z nariadenia Európskej komisie, ktorá na Slovensku chýba, sú registre majiteľov dronov. Aj preto dnes štátne inštitúcie nevedia v prípade akéhokoľvek incidentu s bezpilotnými lietadlami včasne uplatniť princíp objektívnej zodpovednosti. Národný systém je postavený len na osobnej zodpovednosti pilotov. Ak si fyzická osoba nesplní zákonnú povinnosť a nezaregistruje sa, pri súčasnom nastavení kontrolných mechanizmov ju nie je možné identifikovať. Problematika dronov je na Slovensku roztrieštená medzi takmer desiatku inštitúcií, ktoré nemajú jedného silného koordinátora a legislatívne je táto agenda upravená vo viacerých zákonoch. Napríklad Dopravný úrad (DÚ) určuje pravidlá lietania a zabezpečuje skúšky a správu registrov pilotov. Prezídium policajného zboru SR je gestorom prípravy a realizácie Stratégie ochrany, ktorá bola síce schválená vládou v januári 2022, no spracovanie akčných plánov bolo posunuté na február 2024. Rezort dopravy je gestorom pre oblasť legislatívy, teda pre Letecký zákon a súčasťou jeho rozpočtu je financovanie DÚ. Ministerstvo obrany a jeho armádne zložky majú kompetencie na prerušenie činnosti bezpilotných lietadiel a z hľadiska ich technického vybavenia sú jedným z malá subjektov schopných bezodkladne konať v prípade identifikovaného nebezpečenstva. „Ukážkou nekoncepčného nastavenia celého systému je fakt, že našu krajinu v európskej skupine AdCo Drons, ktorá pôsobí pri EK a zastrešuje organizácie a odborníkov z oblasti dronovej problematiky, nás zastupuje Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá odborne a ani technicky nie je prirodzenou štátnou autoritou pre túto oblasť,“ približuje Ľ. Andrassy.

Problematika bezpečnosti v súvislosti s využívaním bezpilotných lietadiel je len jedna časť tejto dôležitej oblasti. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča poslancom parlamentu, aby zaviazali rezort hospodárstva spracovať víziu rozvoja modernej a vysoko inovatívnej hospodárskej činnosti, tzv. dronovej ekonomiky. „Slovensko trestuhodne zanedbáva túto oblasť a zodpovední nerobia v podpore nového, vysoko moderného a inovatívneho priemyslu nič proaktívne. Ide pritom o segment s vysokou pridanou hodnotou. Výroba bezpilotných lietadiel a dronov je významným impulzom pre podporu výskumu, ale i nástrojom na diverzifikáciu výrobných kapacít a podporu zamestnanosti kvalifikovanej pracovnej sily,“ uzatvára predseda NKÚ.

Predbežná štúdia “Účinnosť kontrolného systému súvisiaceho s prevádzkou bezpilotných lietadiel”


Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri identifikovali vážne bezpečnostné riziká v procese povoľovania a používania dronov – Aktuality

Bratislava 2. novembra 2023 – Bezpilotné lietadlá, z ktorých najznámejšie sú drony, patria k veľmi rýchlo sa rozvíjajúcim oblastiam a využitie majú vo vojenskej, bezpečnostnej, ale aj v civilnej sfére. Odborná a laická verejnosť si možnosti ich praktického využitia uvedomuje predovšetkým v súvislosti s prebiehajúcimi vojenskými konfliktmi na Ukrajine či Blízkom východe. Na základe aktuálnych zistení národní kontrolóri konštatujú, že slovenské štátne inštitúcie nestíhajú reagovať na zásadné zmeny a dynamický technologický vývoj, ktorý priamo súvisí s využívaním bezpilotných lietadiel. „Aktuálne je naša krajina poslednou zo všetkých členských štátov Európskej únie, ktorá neprebrala do národnej legislatívy európske nariadenie o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel. Nový vládny kabinet by preto mal aktívne konať, aby Slovensko nebolo vystavené sankčnému konaniu zo strany Európskej komisie. Dôležité bude upraviť legislatívu tak, aby sa jednoznačne určilo ministerstvo, ktoré bude gestorovať túto oblasť, začne koordinovať aktivity participujúcich strán a národnými kontrolórmi identifikované bezpečnostné rizika budú čo najviac minimalizované,“ zdôraznil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy na základe záverov obsiahnutých v predbežnej štúdii pripravovanej výkonnostnej kontroly zameranej na prevádzkovanie bezpilotných lietadiel.

Infografika Proces povoľovania aj používania dronov sprevádzajú vážne bezpečnostné riziká

„Národná autorita pre externú kontrolu už v predbežnej štúdii identifikovala závažné riziká, ktoré môžu mať dopad na bezpečnosť obyvateľov i ochranu objektov kritickej infraštruktúry štátu. Riziká zistené a popísané už v priebehu prípravy kontroly vyústili do rozhodnutia, že v audite nebudeme pokračovať a odovzdáme vysoko aktuálne zistenia vláde, aby ona rozhodla ako ďalej, aké legislatívne zmeny je potrebné pripraviť a ako nastaviť manažment tohto nového, bezpečnostne veľmi citlivého problému,“ vysvetlil Ľ. Andrassy. Konflikt na Ukrajine nám ukazuje, akým spôsobom je možné používať bezpilotné lietadlá nielen pre rozvoj spoločnosti, ale aj riešenie mimoriadnych situácií či vedenie vojnového konfliktu. Drony sú bezpečnostným rizikom z hľadiska prevádzky kritickej infraštruktúry štátu, napr. pre letiská, jadrové elektrárne či vodné zdroje. „Štát napriek tomu, že ešte v roku 2019 identifikoval významné problémy priamo súvisiace s povoľovaním, prevádzkou či kontrolou dronov, len formálne poveril policajný zbor vypracovaním strategického dokumentu, ktorý dodnes nebol rozpracovaný do akčných plánov súvisiacich okrem iného s účinnou ochranou pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel, sprísnením procesu povoľovania alebo taktiež sankcionovaním za nerešpektovanie jasných pravidiel,“ dodal šéf národných kontrolórov.

Najzásadnejšia časť z nariadenia Európskej komisie, ktorá na Slovensku chýba, sú registre majiteľov dronov. Aj preto dnes štátne inštitúcie nevedia v prípade akéhokoľvek incidentu s bezpilotnými lietadlami včasne uplatniť princíp objektívnej zodpovednosti. Národný systém je postavený len na osobnej zodpovednosti pilotov. Ak si fyzická osoba nesplní zákonnú povinnosť a nezaregistruje sa, pri súčasnom nastavení kontrolných mechanizmov ju nie je možné identifikovať. Problematika dronov je na Slovensku roztrieštená medzi takmer desiatku inštitúcií, ktoré nemajú jedného silného koordinátora a legislatívne je táto agenda upravená vo viacerých zákonoch. Napríklad Dopravný úrad (DÚ) určuje pravidlá lietania a zabezpečuje skúšky a správu registrov pilotov. Prezídium policajného zboru SR je gestorom prípravy a realizácie Stratégie ochrany, ktorá bola síce schválená vládou v januári 2022, no spracovanie akčných plánov bolo posunuté na február 2024. Rezort dopravy je gestorom pre oblasť legislatívy, teda pre Letecký zákon a súčasťou jeho rozpočtu je financovanie DÚ. Ministerstvo obrany a jeho armádne zložky majú kompetencie na prerušenie činnosti bezpilotných lietadiel a z hľadiska ich technického vybavenia sú jedným z malá subjektov schopných bezodkladne konať v prípade identifikovaného nebezpečenstva. „Ukážkou nekoncepčného nastavenia celého systému je fakt, že našu krajinu v európskej skupine AdCo Drons, ktorá pôsobí pri EK a zastrešuje organizácie a odborníkov z oblasti dronovej problematiky, nás zastupuje Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá odborne a ani technicky nie je prirodzenou štátnou autoritou pre túto oblasť,“ približuje Ľ. Andrassy.

Problematika bezpečnosti v súvislosti s využívaním bezpilotných lietadiel je len jedna časť tejto dôležitej oblasti. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča poslancom parlamentu, aby zaviazali rezort hospodárstva spracovať víziu rozvoja modernej a vysoko inovatívnej hospodárskej činnosti, tzv. dronovej ekonomiky. „Slovensko trestuhodne zanedbáva túto oblasť a zodpovední nerobia v podpore nového, vysoko moderného a inovatívneho priemyslu nič proaktívne. Ide pritom o segment s vysokou pridanou hodnotou. Výroba bezpilotných lietadiel a dronov je významným impulzom pre podporu výskumu, ale i nástrojom na diverzifikáciu výrobných kapacít a podporu zamestnanosti kvalifikovanej pracovnej sily,“ uzatvára predseda NKÚ.

Predbežná štúdia “Účinnosť kontrolného systému súvisiaceho s prevádzkou bezpilotných lietadiel”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zelené projekty z eurofondov zlepšujú kvalitu života, pre obce je problémová ich udržateľnosť – Aktuality

Bratislava  27. októbra  2023 – Podiel verejnej zelene v mestách a obciach sa podarilo zvýšiť, ale stále jej máme málo. Kým odhad na rok 2023 hovoril o náraste na 3,1 %, kontrolované obce sa dostali na úroveň len jedného percenta. Prispel k tomu aj zdĺhavý proces od podania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) na zelené projekty až po uzavretie zmluvy. Priemerná dĺžka posudzovania žiadostí bola 168 dní. Ku koncu júna 2023 sa podarilo ukončiť viac ako dve tretiny projektov z celkovo 126 uzavretých zmlúv, čerpanie NFP presahovalo 70 %. Ukázala to najnovšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. V rámci nej bolo preverených 13 vybraných miest a obcí, ktoré čerpali peniaze na zlepšenie kvality života s dôrazom na životné prostredie. Kontrolované boli roky 2017 až 2022.  

Problém pre obce predstavuje aj nedostatok vlastných finančných zdrojov na realizáciu a udržanie projektov zelenej infraštruktúry, ktorá je však v čase klimatickej zmeny a zhoršujúceho sa stavu životného prostredia viac než žiaduca. „Napriek nedostatkom v rámci projektov práve budovanie prvkov zelenej infraštruktúry prispelo v kontrolovaných obciach a mestách k vytvoreniu priestorov na oddych a trávenie voľného času, k zlepšeniu mikroklímy, vytvoreniu izolácie proti hluku a prašnosti, čím sa zlepšila celková kvalita života obyvateľov,“ povedal podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.

Infografika Zelené projekty z eurofondov zlepšujú kvalitu života

Podľa Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 je budovanie zelenej infraštruktúry jedným z nástrojov, ako predchádzať zmene klímy a zmierňovať jej dosahy. Práve zelené riešenia majú priniesť prírodné prvky do zastavaných oblastí a skvalitniť tak životné prostredie v mestách a obciach. K tomuto rozvoju mal napomôcť Integrovaný regionálny operačný program (IROP) na roky 2014 až 2020. Vo výzve na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry bolo celkovo rozdelených 40,78 miliónov eur z európskych zdrojov, do konca júna 2023 sa z nich vyčerpalo viac ako 29 miliónov. Kontrolóri NKÚ sa pozreli na 13 vybraných samospráv, ktorým bol poskytnutý NFP na základe tejto výzvy.

Pozitívne možno zhodnotiť, že okrem ojedinelých prípadov boli preverované projekty zrealizované a slúžia svojmu účelu. Treba však uviesť, že v rozpočtoch obcí je na realizáciu zelených projektov nedostatok finančných prostriedkov. Len z vlastných rozpočtov realizovali obce a mestá tento typ projektov iba zriedka. Vo väčšine prípadov išli na projekty zelenej infraštruktúry len prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu, prípadne iné dotácie. V kontrolovanej Čadci, Drienovskej Novej Vsi, Myjave a Vyšnej Hutke sa ako problematická ukázala udržateľnosť realizovaných projektov zo živých rastlín a drevín počas celej doby ich udržateľnosti. Na financovanie by mestá a obce mohli použiť poplatok za rozvoj ako kapitálové výdavky na výstavbu parkov a úpravu verejnej zelene, finančnú náhradu za výrub drevín zase na budovanie zelených striech, ekoduktov a zelených parkov.

Kontrolóri tiež poukazujú na nedostatočné monitorovanie udržateľnosti projektov zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR, neskôr Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) a vyšších územných celkov ako poskytovateľov NFP, keďže fyzické kontroly na mieste nerealizovali a monitorovanie prebehlo len prostredníctvom následných monitorovacích správ. „Tieto správy neobsahovali presné a úplné informácie o stave projektov. Zasielanie monitorovacích správ bez reálneho zistenia stavu je neúčinný formálny nástroj kontroly, ktorý nezabezpečuje udržateľnosť takýchto projektov,“ uviedol J. Ivančo. Z tohto dôvodu NKÚ odporučil parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal MIRRI vydať metodické postupy a usmernenia pre nositeľov agendy s tým, že dôraz by sa mal klásť na vykonávanie vnútornej kontroly a kontroly na mieste v rámci vybranej vzorky projektov.

Kontrolný úrad poukazuje aj na nedostatok na strane poskytovateľa NFP pri nastavení merateľných ukazovateľov v rámci projektov. Merateľné ukazovatele boli totiž vyberané kvantitatívne, zamerali sa na počet vybudovaných prvkov zelenej infraštruktúry alebo dokumentov. Chýbal však kvalitatívny aspekt, nebolo tak možné vyhodnotiť, na akej úrovni sa zlepšilo životné prostredie a znížilo znečistenie ovzdušia v dotknutých oblastiach. Priestor na zlepšenie vidí národná autorita pre externú kontrolu aj pri zdĺhavých procesoch hodnotenia žiadostí o poskytnutie financií, ako aj pri procesoch kontroly dokumentácie verejného obstarávania. Zjednodušenie by prospelo aj v prípade administratívnej záťaže pre prijímateľov prostriedkov.

Národní kontrolóri zároveň v obciach identifikovali výrazné cenové rozdiely pri nákupe podobných položiek. Napríklad odpadkový kôš dokázalo mesto Bardejov kúpiť za 60 eur, Senica za 799 eur. Parková lavička vyšla Prievidzu na 183 eur, Čadca a Cinobaňa lavičky nakúpili za 600 eur. Detská pružinová hojdačka bola súčasťou rozpočtu v siedmich kontrolovaných projektoch a jej cena sa pohybovala od 192 eur v Bardejove do 917 eur v Detve. „Cenové rozdiely v prvkoch zelenej infraštruktúry mohli byť spôsobené neupravením cenových limitov pre jednotlivé položky rozpočtu zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku. Práve chýbajúce cenové rozpätie malo nepriamy vplyv na hospodárne a efektívne použitie verejných prostriedkov,“ vysvetľuje podpredseda NKÚ.

Adaptácia na dôsledky zmeny klímy sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni. Do tvorby strategických dokumentov obcí a miest je preto potrebné premietnuť aj nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zelená infraštruktúra, ktorá patrí medzi tzv. zelené adaptačné opatrenia, by sa mala stať štandardnou súčasťou priestorového a územného plánovania na lokálnej úrovni. Týka sa to najmä územných plánov a programov rozvoja obcí a miest.

Graf: Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022
Graf: Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022

Zdroj: kontrolované subjekty

Správa z kontrolnej akcie “Zelená infraštruktúra v mestách a obciach”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko kraľuje rebríčku fiktívnych živnostníkov, bude to mať výrazne negatívny dopad na ich dôchodky – Aktuality

Bratislava 20. októbra 2023 – Slovensko vykazuje na trhu práce vysoký podiel tzv. fiktívnych živnostníkov, čo dokazujú údaje nielen z Eurostatu či OECD, ale aj Sociálnej poisťovne. Podľa štatistických údajov sa počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku zvýšil za ostatných desať rokov z 84-tisíc na bezmála 110-tisíc. Keďže živnostníci odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti, rozpočet Sociálnej poisťovne či štátu prichádza o významné zdroje príjmov. Tento fakt potvrdzuje analýza Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR – (Ne)samostatne zárobkovo činné osoby. Počet fiktívnych živností narástol v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov a táto legislatívna zmena roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi (graf č. 1). Podľa údajov Sociálnej poisťovne rastie každý rok podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 % na viac ako 81 % v 2021 (v priemere 148 tisíc živnostníkov). Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach vyšší.

Infografika Živnostníci

Na fenomén fiktívnych živnostníkov kontrolný úrad upozornil už v minulosti. Inšpekcia práce v roku 2017 v súvislosti s touto témou uviedla, že fiktívna živnosť alebo absencia pracovnej zmluvy je druhý najvýznamnejší dôvod únikov na odvodoch na sociálnom poistení. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy v tejto súvislosti upozorňuje, že „dnes finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec“. Šéf slovenských kontrolórov zároveň dodáva, že daňové výpadky sa premietajú do nižších podielových daní, ktoré chýbajú samospráve na plnenie základných povinností voči jej občanom. Napriek identifikovaným rizikám doposiaľ neboli zo strany štátu prijaté opatrenia na zastavenie fenoménu fiktívnych živnostníkov. „Po štrnástich rokoch od finančnej krízy sú verejné rozpočty pre pandémiu, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu či vysokú infláciu opäť v napätom stave. Vlády európskych krajín by sa preto mali zamerať na hľadanie riešení a viaceré národné kontrolné inštitúcie vidia kroky smerujúce k ozdraveniu verejných financií v prijatí pravidiel na obmedzenie fiktívnych živností,“ konštatuje Ľ. Andrassy.  

Slovensko v štatistikách Eurostatu a OECD

Pre fiktívnych živnostníkov je charakteristické to, že vykonávajú služby pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy, ich príjmy ale závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce. Podľa definície Eurostatu z roku 2017 sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) bez zamestnancov pracujúce iba pre jedného klienta alebo jedného dominantného klienta, ktorý im určuje pracovný čas, označované ako fiktívne. Slovensko malo podľa údajov Eurostatu z roku 2018 z celkového počtu SZČO najvyšší podiel takých, ktorí mali jedného klienta (SR – 23 %, priemer EÚ – 8,4 %) a druhý najvyšší podiel SZČO, ktorí mali jedného klienta a jedného dominantného klienta (SR – 31,4 %, priemer EÚ – 16,2 %). Podrobné informácie sú znázornené v grafe č. 2. Vysoký podiel SZČO s jedným klientom na Slovensku potvrdzujú aj dáta OECD za rok 2019.

Vyslaní živnostníci

Existencia fiktívnych živnostníkov vytvára nekalú konkurenciu, keďže spoločnosti s nižšími nákladmi na fiktívnych živnostníkov môžu poskytovať lacnejšie služby. Tento fenomén je však zaujímavý aj z celoeurópskeho hľadiska, uvádza sa v analýze NKÚ SR. SZČO totiž môžu slobodne poskytovať svoje služby vo všetkých členských štátoch EÚ. Zároveň si môžu za stanovených podmienok vybrať, či budú platiť dane a odvody v domovskej krajine alebo v krajine, kde vykonávajú svoju činnosť. V prípade občanov Slovenska si mnohí živnostníci pôsobiaci v zahraničí vyberú možnosť platiť nižšie daňovo-odvodové zaťaženie v SR. V rokoch 2015 až 2020 malo Slovensko najvyšší počet vyslaných živnostníkov z krajín EÚ. V uvedenom období vyslalo do zahraničia v priemere deväťkrát vyšší počet živnostníkov, ako je priemer krajín EÚ. Po zmene legislatívy v januári 2017 začal rásť podiel SZČO na celkovom počte vyslaných osôb. Analytici národnej autority pre externú kontrolu upozorňujú, že ak predpokladáme, že štruktúra vyslaných pracovníkov pred zmenou legislatívy bola prirodzená, tak v roku 2021 bolo v stavebníctve približne 2 000 fiktívnych živnostníkov navyše. To by za rok 2021 predstavovalo v tomto prípade potenciálny únik na daňových a odvodových príjmoch približne 9,8 – 14,3 mil. eur.

Odporúčania

Súčasný daňovo-odvodový systém je nastavený v neprospech pracovných pomerov. Analytici kontrolného úradu preto zdôrazňujú, že je nutné uvažovať o možnom zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia, avšak s ohľadom na osobitosti nákladov živnostníka. V zahraničí je dobrou praxou posilnenie kapacít a kompetencií zodpovedných inštitúcií, ako aj prenesenie ťarchy dokazovania na stranu zamestnávateľa. Analytici tiež pripomínajú, že na Slovensku vie k odhaľovaniu fiktívnych živností prispieť Národný inšpektorát práce a k odhaľovaniu fiktívnych živností by mohli dopomôcť aj digitálne nástroje. Podľa šéfa národných kontrolórov budúca vláda aj parlament by mali zvážiť úpravu Zákonníka práce, ktorá bude reflektovať na vývoj pracovného trhu. „Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu ´neštandardne´ zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, sú nielen vo výhode oproti tým, ktorí striktne dodržujú Zákonník práce, ale svojím konaním ohrozujú životnú úroveň dnešných fiktívnych živnostníkov v ich dôchodkovom veku, ale taktiež znižujú ich práva z hľadiska pracovného i sociálneho zabezpečenia,“ dodal Ľ. Andrassy.

Analýza (Ne)samostatne zárobkovo činné osoby
 

Graf č. 1: Zmena legislatívy roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi

Graf 1: Zmena legislatívy roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi

Zdroj: Výpočty a spracovanie NKÚ SR.

Poznámky: Graf znázorňuje priemerné ročné daňovo-odvodové zaťaženie po zmene a bez zmeny legislatívy. Zvislá os je uvedená v eurách

 

Graf č. 2: Podiel SZČO s jedným klientom v roku 2018 bol na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ najvyšší
Graf č. 2: Podiel SZČO s jedným klientom v roku 2018 bol na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ najvyšší

Zdroj: Eurostat; Výpočty a spracovanie NKÚ SR



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok