Značka: aktuality

Kontrolóri na základe získaných faktov nespochybňujú potrebu existencie dopravnej zdravotnej služby, ale poukazujú na zle nastavené pravidlá, vďaka ktorým sa napríklad obchádza hospodárska súťaž a na účet verejného zdravotného poistenia sú poskytované bežné dopravné služby, ktoré majú charakter sociálnej, nie zdravotnej pomoci odkázaným občanom. „Z verejného poistenia išlo minulý rok na dopravnú zdravotnú službu 38 miliónov eur a do dvoch rokov by sa mali náklady na túto službu zvýšiť až na 50 miliónov ročne. Pri súčasnom napätom rozpočte zdravotníctva je otvorenou otázkou pre vládu i parlament, či dopravná služba poskytovaná pacientom nemá byť financovaná z verejných financií určených na sociálnu pomoc a nie zo zdrojov, ktoré potom chýbajú nemocniciam či ambulantným lekárom,“ približuje odbornú kontrolórsku otázku vyplývajúcu z vykonaného auditu Ľ. Andrassy, pričom odpoveď na ňu by mali poskytnúť poslancom slovenského parlamentu zástupcovia rezortu zdravotníctva až na základe komplexnej analýzy bezmála päťročného obdobia fungovania dopravnej zdravotnej služby.

Šoféri sú  bez odborného vzdelania a praxe

Vozidlá dopravnej zdravotnej služby prepravujú pacientov medzi zdravotníckymi zariadeniami, nemocnicami či poliklinikami na plánované vyšetrenie, do domáceho liečenia či ľudí zaradených do dialyzačného programu. Do roku 2019 zabezpečovali prepravu takýchto pacientov živnostníci bez jasného legislatívneho vymedzenia. Táto služba je poskytovaná občanom, ktorí nepotrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú vozidlami rýchlej zdravotnej služby. K zmene pravidiel došlo, podľa dôvodovej správy k zákonu, pre nízku kvalitu služieb a potrebu priameho dohľadu a kontroly nad poskytovateľmi DZS. Zákon zadefinoval DZS ako nový typ zdravotníckeho zariadenia. „Táto zákonná formulácia je v príkrom rozpore s realitou, pretože v týchto vozidlách nie sú žiadni zdravotnícki pracovníci. Šoférom je človek bez odborného vzdelania, praxe a používané auta nemajú ani potrebnú zdravotnícko-technickú výbavu. Vodič, ktorý má častokrát len základné či učňovské vzdelanie, nemôže viesť žiadnu zdravotnú dokumentáciu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania kvalifikovanej zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje šéf NKÚ a konštatuje, že „podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly ide teda o službu súvisiacu s poskytovaním prevozu pacienta, o formu bežnej pomoci odkázanému občanovi a nie o samotnú zdravotnú starostlivosť“.  Pričom ministerstvo od novelizácie zákona nevykonalo ani jednu kontrolu u prevádzkovateľov DZS. 

Niektorým žiadateľom vyhoveli, iným nie

Rezort zdravotníctva počas výkonu kontroly obhajoval svoje konanie pri zazmluvňovaní prevádzkovateľov DZS tak, že platná legislatíva im neukladá povinnosť používať pri súťaži postupy definované zákonom o verejnom obstarávaní, keďže problematika je explicitne upravená v zákone o zdravotnej starostlivosti a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Európska komisia má na daný problém iný názor a jej zástupcovia upozorňujú na skutočnosť, že slovenské právne normy v tejto agende nie sú v súlade s európskymi pravidlami obstarávania. Obdobný problém identifikovali v minulosti národní kontrolóri pri súťaži na prevádzkovateľov rýchlej zdravotnej služby, kde výber poskytovateľov bol zverený Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po prijatí novej legislatívy začalo ministerstvo vydávať povolenia na prevádzkovanie DZS, ktoré malo ale v kontrolovaných rokoch 2019 – 2022 významné nedostatky. Zamestnanci rezortu zdravotníctva napríklad pri ich rozhodovaní o povoleniach nedodržiavali zákon o správnom konaní. „Jednému žiadateľovi ministerstvo pri vydávaní rozhodnutí vyhovelo a druhému v tej istej veci za splnenia tých istých podmienok nevyhovelo, bez uvedenia jasných dôvodov nesúhlasu. Niektorým účastníkom konania umožnilo preukázať splnenie podmienok na základe kópií dokumentov a zároveň iných účastníkov žiadalo v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch o predloženie originálov dokumentov,“ približuje niektoré príklady zlej praxe predseda národných kontrolórov.

Časti poskytovateľov ministerstvo povolilo prevádzku ambulancií DZS aj na osobných a nákladných autách, od iných naopak vyžadovalo, aby vozidlá boli vo vyhotovení špeciálne vozidlo SC – SANITNÁ. Počas kontroly prevádzkovalo 53 poskytovateľov DZS 821 ambulancií. Ministerstvo z kontrolórmi preverenej vzorky 483 áut povolilo prevádzku ambulancií DZS až na 56-tich vozidlách, ktoré neboli špeciálnymi sanitnými vozidlami. V súčasnosti sú tak v prevádzke v rámci dopravnej zdravotnej služby dva tipy vozidiel podľa nárokov na technické i emisné kontroly, keď pre sanitné vozidlá platí prísnejšia norma a musia absolvovať kontroly v ročných cykloch. Rezort týmto svojím postupom poškodil žiadateľov, ktorí investovali do vozového parku a prevádzkujú ambulancie DZS len na vozidlách, ktoré sú sanitkami aj podľa technických preukazov k vozidlám.

Snahou prevádzkovateľov je prepraviť naraz čo najviac pacientov

S prevádzkovateľmi dopravnej zdravotnej služby podpisujú zmluvy poisťovne, ktoré tak robia na základe objemu prepravy zazmluvneného v predchádzajúcom roku. „Zmluvy sa teda nepodpisujú na základe transparentnej verejnej súťaže, nerobí sa žiaden výber, ktorá dopravná služba a aký objem prepravy dostane. Nehovoriac o tom, že povolenia rezortu, potrebné na rozhodovanie poisťovní, sú vydávané na dobu neurčitú, takpovediac navždy,“ upozorňuje Ľ. Andrassy. Pre chýbajúce indikátory kvality a nezadefinovanú minimálnu sieť nie je možné ani pravidelne vyhodnocovať kvalitu ambulantnej dopravnej zdravotnej služby. Zdravotnícke zariadenia pre kontrolórov NKÚ potvrdili, že v exponovaných časoch čaká pacient na odvoz aj niekoľko hodín. Zdravotné poisťovne tiež nemajú v zmluvách s poskytovateľmi DZS ošetrené žiadne kvalitatívne kritériá. Napríklad chýba časový termín na pristavenie vozidla DZS po objednávke. Keďže prevádzkovateľ dostáva financie za prepravenú osobu na kilometer, je ich snahou prepraviť naraz čo najviac osôb.

Správa o výsledku kontroly “Systém zabezpečenia ambulancií dopravnej zdravotnej služby”

Po prvý raz v histórii by tak slovenský NKÚ prezentoval výsledky kontroly nielen poslancom slovenského, ale aj európskeho parlamentu. Kontrolóri na národnej úrovni preveria zmluvné vzťahy uzavreté Európskou komisiou. Rizikom podľa predsedu NKÚ môže byť aktuálna neochota Európskej komisie sprístupňovať kompetentným inštitúciám dokumenty, ktoré umožnia preveriť, či pri zmluvách na nákup vakcín boli dodržané pravidlá EÚ, princípy hospodárnosti a efektívnosti použitia verejných zdrojov. „EDA ani žiadny nezávislý kontrolný úrad nemá mandát na vyšetrovanie. Preto závery kontrol musia z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti posudzovať orgány činné v trestnom konaní a definitívne o tom môžu rozhodnúť iba súdy, nie kontrolné inštitúcie,“ povedala slovenská zástupkyňa v EDA K. Kaszasová. Ďalej zdôraznila, „že je povinnosťou kontrolórov dať odpoveď na otázku, či zodpovední dodržali zákonné pravidlá, ale aj pohľad na to, či boli použité verejné zdroje podľa kritérií účelu ich použitia a zároveň princípov dobrého hospodára“.

Problém so vznikom a šírením prenosných ochorení, ako aj s pripravenosťou krajiny na mimoriadne situácie spôsobené infekčnými chorobami, identifikoval NKÚ už v roku 2019. Následne úrad preveril konanie štátu počas covidovej pandémie a závery sú známe aj z kontrol a analýz zameraných na covidovú Prvú pomoc pre podnikateľov, príjmy obcí na poskytovanie služieb občanom počas covidu, znižovanie negatívnych dopadov pandémie. V tomto roku kontrolóri preverujú využitie odborného potenciálu výskumných inštitúcií pri riešení hrozieb pandémie. 

Katarínu Kaszasovú vymenovala Rada Európskej únie za členku Európskeho dvora audítorov v októbri tohto roka a vo funkcii bude pôsobiť šesť rokov. Kaszasovú na člena EDA nominovala slovenská vláda. NKÚ sa spolupodieľal na tvorbe kritérií a otázok pre kandidátov, ktoré súvisia nielen s ich profesionálnym životom a odbornými skúsenosťami, ale aj integritou a víziou, ako prepojiť EDA s národnými kontrolnými inštitúciami. Výberové konanie na túto pozíciu, ktoré inicioval aj NKÚ, sa uskutočnilo po prvý raz prostredníctvom verejného vypočutia. Začiatkom septembra podporil jej kandidatúru Výbor pre kontrolu rozpočtu EP, ako aj Európsky parlament. 

Výstava EXPO Dubaj 2020 sa pre pandémiu uskutočnila od 1. októbra 2021 do 31. marca 2022. Kontrolóri si vyžiadali informácie aj od ďalších 15 subjektov štátnej správy, ktoré sa na výstave zúčastnili. Celkové náklady zo štátneho rozpočtu na prezentáciu Slovenska v Dubaji dosiahli bezmála 11 mil. eur, z toho bolo z rozpočtu rezortu hospodárstva 7,9 mil. eur. Národná autorita pre externú kontrolu na základe získaných informácií ďalej konštatuje, že neboli stanovené merateľné ciele účasti Slovenska na tomto podujatí a rezort hospodárstva nevenoval dostatočnú pozornosť ani plánovaniu rozpočtu. „Aktuálne zistenia musia byť poučením do budúcnosti, keďže už teraz sa Slovensko pripravuje na svetovú výstavu v japonskej Osake v roku 2025. Tieto podujatia majú veľký potenciál pri prezentácii našej krajiny v zahraničí, preto je potrebné venovať im dostatočnú pozornosť už pri príprave,“ zdôraznila podpredsedníčka úradu. Výstavu organizačne zabezpečoval päťčlenný EXPO tím rezortu hospodárstva a obchodná spoločnosť na základe rámcovej dohody. Tej bolo z ministerského rozpočtu zaplatených 2,2 mil. eur. „Viaceré služby poskytované súkromnou spoločnosťou boli preberané len na základe akceptačných protokolov, ktoré ale boli vypracované formálne a nebolo z ich popisu zrejmé, v akom rozsahu a k akému termínu boli jednotlivé plnenia fakticky zrealizované. Rezort tak nedokázal kontrolórom preukázať hospodárnosť vynakladaných verejných prostriedkov,“ upozornila ďalej H. Crkoňová.

Slovenský pavilón

Účasť na EXPO Dubaj schválila vláda v roku 2018 a pôvodne bol plán vybudovať v rámci areálu samostatný národný pavilón. V roku 2019 bolo za vypracovanie projektovej dokumentácie na stavbu pavilónu uhradených 115 500 eur. Následne sa v roku v 2020 rozhodlo, že Slovensko nebude stavať vlastný pavilón, ale prenajme si ho. Rezort toto rozhodnutie odôvodnil len časovou tiesňou. Pre porovnanie susedná Česká republika za rovnakých podmienok vybudovala vlastný pavilón. „Považujeme preto celé projektové riadenie za nedostatočné a financie vynaložené napríklad na projekt pavilónu za zmarenú investíciu, pri ktorej tiež vyvstáva otázka vyvodenia osobnej zodpovednosti,“ zdôraznila podpredsedníčka národných kontrolórov.

Za nájom priestorov slovenského pavilónu zaplatilo ministerstvo 3,4 mil. eur a v súvislosti s prenájmom vynaložilo tiež 163-tisíc eur za architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu k nej. Po oficiálnom ukončení výstavy zástupcovia rezortu nezabezpečili včasnú prepravu exponátov a majetku z Dubaja na Slovensko, a preto sa celkové náklady na výstavu navýšili o dodatočný nájom vo výške takmer 330-tisíc eur. Zároveň došlo k pochybeniu pri preprave, neboli včas poskytnuté doklady k precleniu tovaru a bolo preto potrebné zaplatiť navyše aj uskladnenie v bratislavskom prístave. Aj pre tieto pochybenia muselo byť zo štátneho rozpočtu zaplatených ďalších 25-tisíc eur. V súvislosti s výstavou rezort obstaral majetok v sume 1,1 mil. eur, z toho najvyšší podiel predstavoval interiérový nábytok a technické zariadenia. Po skončení výstavy sa využívalo len 5 % z tohto majetku a zvyšný bol v čase kontroly uskladnený v nevyužívaných priestoroch ministerstva.

Problémy pri reštauračných službách

Iné nedostatky

​

Dnešné spoločné stretnutie predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ďalej len „ZMOS“) Jozefa Božika a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (ďalej len „NKÚ“) Ľubomíra Andrassyho potvrdilo, že obojstranná komunikácia medzi ZMOS a NKÚ je dôležitá, pretože miestna samospráva je súčasťou verejnej správy, spravuje verejné financie a vykonáva verejné politiky v území na miestnej úrovni.

„Závery a odporúčania z kontrol NKÚ nie sú pre samosprávu stále priaznivé, ale sú obrazom reality, ktorej čelíme najmä v nadväznosti na pretrvávajúci problém, ktorým je poddimenzované financovanie prenesených a originálnych kompetencií miestnych samospráv. Závery z kontrol NKÚ sú pre mestá a obce upozorneniami, ktoré im pomáhajú prijať nápravné opatrenia a obmedziť tým sankcionovanie, ktoré by mohlo mať negatívny dopad na miestne rozpočty“, uviedol predseda ZMOS Jozef Božik počas spoločného stretnutia.

Podľa slov predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho je ZMOS jedným z kľúčových partnerov, a to aj preto, že slovenská samospráva je reprezentovaná mestami a obcami, pričom nie je možné robiť reformu, ktorú samospráva potrebuje, bez 2700 obcí.

Samosprávy nakladajú s miliardovým verejným majetkom a sú tiež nositeľmi rozhodujúcich verejných politík, ktoré majú dosah na každodenný život občanov. Predseda NKÚ uviedol: „Pri poskytovaní služieb občanom zo strany miestnej samosprávy je najdôležitejšie, aby mali obce a mestá pre výkon originálnych, ale hlavne prenesených kompetencií dostatok zdrojov. Súčasný model financovania samospráv je z nášho pohľadu prežitý a neumožňuje rozložiť riziká predovšetkým v čase hospodárskej alebo ekonomickej recesie. Druhou výzvou z pohľadu NKÚ je potreba prípravy finančnej, ale aj kompetenčnej reformy miestnej samosprávy. Výsledky prierezových kontrol totiž ukazujú, že malé samosprávy, obce do 1000 obyvateľov, nie sú schopné poskytovať kvalitné a odborné služby v celej škále povinností, ktoré dnes nerozlišujú medzi malou obcou a okresným či krajským mestom.“

Počas rokovania otvoril predseda NKÚ aj tému fungovania vodárenských spoločností, kde jediným a výhradným akcionárom môžu byť slovenské samosprávy, pričom v ostatnom čase zaznamenali kontrolóri snahy o možnú skrytú privatizáciu tejto primárnej kritickej infraštruktúry, pri ktorej je ústavná zodpovednosť voči občanom práve na pleciach slovenských obcí a miest. Aj preto kontrolný úrad s partnermi pripravil informáciu pre starostov a primátorov, ako byť obozretný v uplatňovaní akcionárskych práv, a to nielen z pohľadu prevádzky vodárenskej infraštruktúry, ale hlavne jej nevyhnutnej modernizácie či rozvoja.

Zástupcovia NKÚ ďalej informovali o výstupoch a záveroch kontrol, ktoré NKÚ plánuje realizovať v nasledujúcom roku vo vzťahu k miestnym samosprávam. Zameria sa na kontrolu miestnych akčných skupín, financovanie rozvoja materských škôl cez európske investičné a štrukturálne fondy a aj na to, ako miestne samosprávy uplatňujú programové rozpočtovanie v kontexte zlyhania štátu. Kontrola skládok v rómskych osadách a vodárenských spoločností bude tiež súčasťou schválených a plánovaných kontrol NKÚ.

„Na spoločnom stretnutí sme prediskutovali aj skúsenosti samospráv, z čoho vzišli inšpirácie pre výkon kontroly. Jednou je nakladanie s komunálnym odpadom a jeho separácia v kontexte fungovania OZV a druhou je ako je možné zefektívniť využívanie európskej finančnej pomoci aj cez jasné a spravodlivé pravidlá na regionálnej úrovni s cieľom znižovania regionálnych disparít“, uviedol predseda ZMOS Jozef Božik po spoločnom stretnutí.

​