| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Elektronický výkon moci mal uľahčiť komunikáciu úradov s ľuďmi, opak je realitou – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 18. augusta 2023 – Elektronizácia samosprávam neuľahčila vydávanie rozhodnutí, nepriniesla zrýchlenie procesov a pre obce zatiaľ znamená zvýšené finančné náklady. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá bola zameraná na celý proces správy elektronických dokumentov, vydaných v rokoch 2017 až 2022 vo vybraných 25 miestnych samosprávach. V týchto obciach a mestách žilo 650-tisíc, teda 12 % obyvateľov a v kontrolovanom období vyrubili mieste dane a poplatky vo výške viac ako 550 miliónov eur. Z nich bezmála 200 miliónov, teda viac ako tretina, nebolo vyrubených v súlade s legislatívou o e-Governmente. Žiaden z kontrolovaných subjektov nedodržal pravidlá o elektronickom vládnutí počas celého kontrolovaného obdobia a po šiestich rokoch od účinnosti zákona o e-Governmente je jeho dodržiavanie skôr výnimkou ako udržateľným pravidlom.

„Vďaka digitalizácii a informatizácii procesov rozhodovania inštitúcií štátnej a aj verejnej  správy sa mala zlepšiť kvalita a rýchlosť poskytovania služieb pre občanov. Keďže 9 z 10 životných situácií rieši miestna samospráva, je reálnym obrazom digitalizácie slovenskej spoločnosti to, ako funguje práve na úrovni miest a obcí. Tragédiou systému je pritom fakt, že porušovanie zákona znamená pre samosprávu v konečnom dôsledku úsporu času a aj financií,“ priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu zaviazať rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby komplexne vyhodnotil doterajší proces informatizácie samosprávy a navrhol systémové opatrenia na riešenie dlhodobo pretrvávajúcich problémov.

Povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky má samospráva od záveru roka 2016. Celý proces elektronizácie bol však zo strany štátu nedostatočne nastavený a chýbala hlavne informačná podporná kampaň o možnostiach a výhodách elektronickej komunikácie so samosprávou, ale aj štátom. Elektronizácia je pritom jedným z dôležitých nástrojov transparentnosti a rozširovania možností pre lepšiu správu vecí verejných. „Na Slovensku sme za posledných 15 rokov investovali bezmála dve  miliardy na elektronizáciu a digitalizáciu spoločnosti. Jej aktuálny stav však odhaľuje, že európske i národné financie boli použité neefektívne a neúčelne. Nebola pritom lepšia príležitosť na to, aby štát začal s občanom viac komunikovať elektronicky, akú ponúkla pandémia spôsobená ochorením COVID-19. Žiadne ministerstvo, ale ani inštitúcie verejnej správy nevyužili pandemickú situáciu na to, aby ľudí presvedčili o výhodách bezbariérovej komunikácie prostredníctvom elektronickej schránky,“ približuje závery kontroly predseda Ľ. Andrassy. Väčšiu aktivitu a osvetu vo vzťahu k svojim členom odporúčajú kontrolóri aj záujmovým združeniam samospráv. Aktívnu elektronickú schránku má v súčasnosti len 5 % fyzických osôb, ale obce a mestá musia všetky úradné rozhodnutia spravovať elektronicky. V kontrolovaných samosprávach bola takmer polovica rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch ešte minulý rok doručená listom „po starom“, teda v rozpore so zákonom o e-Governmente. (viď tab.)

Nevyhnutnou podmienkou na vydávanie elektronických úradných dokumentov (EÚD) je funkčný systém ich správy. Ten by mal pokrývať všetky procesy – spracovanie podania, vyhotovenie rozhodnutia, jeho autorizáciu, doručenie a archiváciu. Samosprávy využívajú pre správu dokumentov rôzne systémy. Väčšie mestá ich mali vzájomne prepojené, resp. používali jeden komplexný IT systém. V malých obciach správa EÚD, pokiaľ nevyužívali špecializovaný informačný systém, nebola spravidla funkčná. Príkladom zlej praxe môže byť mesto Bytča, kde na správu EÚD využívali tri vzájomne neprepojené systémy. Údaje museli preto zamestnanci mesta medzi nimi ručne presúvať. Lopušné Pažite využívali systém od zaniknutého dodávateľa, samospráva nemala k dispozícii aktualizácie, aby bol systém v súlade so zákonom. V obci Malá Lodina neprešli na elektronický výkon verejnej moci, stále si uplatňujú výnimku zo zákona o e-Governmente. „Vo vzťahu k dodávateľom informačných systémov ťahajú miestne samosprávy za kratší koniec. Neexistuje totiž národná autorita, ktorá by nezávisle posúdila, napríklad formou certifikácie, či dodávaný produkt je v zhode s legislatívou definujúcou povinnosti pre elektronický výkon moci. Nedostatok dát, roztrieštenosť systémov, ktoré obce využívajú, sťažuje koncepčné riadenie informatizácie samosprávy,“ podčiarkol Ľ. Andrassy.

Povinná elektronizácia úradných rozhodnutí paradoxne priniesla tlačenie desiatok tisíc listov papiera navyše. Ak účastník konania nemá aktivovanú elektronickú schránku, samosprávy majú povinnosť rozhodnutie vytlačiť vo forme listinného rovnopisu. Ten má okrem samotného rozhodnutia obsahovať aj ďalší papier – doložku o autorizácii. Štát vytváranie a doručovanie listinných rovnopisov preniesol na Slovenskú poštu v rámci tzv. centrálneho úradného doručovania. Tento systém ale nie je pre obce bezplatný a často sa preto posielajú rozhodnutia klasicky listinne bez doložky, čo samosprávam šetrí čas aj peniaze, aj keď to nie je v súlade so zákonom. Časť samospráv si v minulosti zabezpečila stroje na automatizované obálkovanie rozhodnutí, ktoré ale netlačia doložky o autorizácii. Národní kontrolóri preto odporúčajú ministerstvu investícií nahradiť doložku o autorizácii len informáciou, napríklad formou QR kódu, ktorý by bol súčasťou rozhodnutia. Alternatívou môže byť bezplatné sprístupnenie centrálneho úradného doručovania pre samosprávu.

Tabuľka Forma realizácie rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch v kontrolovanom období

Ďalším kontrolórskym dôkazom potvrdzujúcim nepochopenie celého systému elektronizácie je, že rozhodnutia nie sú vytvárané a ani autorizované ako elektronické úradné dokumenty. Mnoho štatutárov obcí stále považuje svoj vlastnoručný podpis za jediný plnohodnotný spôsob autorizácie dokumentov. Príkladom zlej praxe je mesto Zlaté Moravce, kde síce majú zabezpečený systém správy EÚD, vrátane ich elektronickej autorizácie, do elektronických schránok právnických osôb ale napríklad v roku 2018 zasielali naskenované rozhodnutia, ktoré boli fyzicky podpísané a opečiatkované štatutárom mesta. Problémom sú aj elektronické formuláre, ktoré umožňujú automatizované spracovanie dát a podľa zákona ich samosprávy majú mať k dispozícii. Nie sú ale vytvorené na všetky agendy, niektoré obce či mestá ich nemajú, resp. sa nevyužívajú vôbec. Len štvrtina dospelých fyzických osôb zaslala v roku 2021 orgánom verejnej moci podanie prostredníctvom vyplneného elektronického formulára. To je najmenej v porovnaní s krajinami V4 a Rakúska. Pre porovnanie v susednom Maďarsku to bolo takmer trikrát viac.

Kontrolóri sa pozreli aj na to, či materské školy bez právnej subjektivity, ktoré boli súčasťou organizácie obcí a miest, mali od januára 2021 zabezpečené podmienky pre legitímny elektronický výkon verejnej moci. Zmenou zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa riaditeľ materskej školy stal orgánom verejnej moci a bol povinný zabezpečovať správu EÚD. Ministerstvo školstva však dodatočne vydalo pre samosprávy usmernenie, že tieto subjekty nemusia uplatňovať legislatívu „z technických dôvodov“ a opakovane sa narušili pravidlá informatizácie slovenskej spoločnosti a rovnakého prístupu občanov k elektronickým službám. „Usmernenie vydané rezortom školstva nielenže vytvorilo predpoklad pre existenciu ďalšej výnimky, ktorá znamená nielen obchádzanie zákonných povinností pre elektronický výkon verejnej moci. Je to tiež ďalší negatívny krok poukazujúci na zaužívanú prax v procesoch informatizácie slovenskej spoločnosti, kde namiesto vecného riešenia výziev vychádzajúcich z projektov digitalizácie, respektíve zavádzania IT systémov, je jednoduchšie vydať usmernenie, ktoré problém nerieši, iba ho bez vecných a logických argumentov odsúva do budúcna,“ uzatvára výstupy auditu šéf národných kontrolórov.

Správa o výsledku kontroly “Rozhodnutia obcí a miest v elektronickej podobe”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Zodpovedné štátne inštitúcie sa nedostatočne venujú strategickej komodite, akou je voda – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 11. augusta 2023 – Tempo pripájania domácností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu sa v roku 2021 oproti roku 2015 zvýšil len o päť percent a nedarí sa dosiahnuť ani rozvojový cieľ zásobovať pitnou vodou minimálne 90 percent občanov Slovenska. Preto po troch rokoch kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR opakovane upozorňujú vládu i poslancov parlamentu na hroziace riziko vyplývajúce z neplnenia dlhodobých národných cieľov, ku ktorým sa vláda prihlásila vstupom do Európskej únie (EÚ).

Infografika Pripájanie obyvateľov k verejnej kanalizácii je ešte stále pomalé

„Za dvadsať rokov sa v rámci Slovenska preinvestovali pri vybudovaní novej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd bezmála dve miliardy, pričom výrazná časť tejto sumy bola vygenerovaná vďaka európskej finančnej pomoci. Napriek tejto pomoci sa našej krajine nedarí výraznejšie priblížiť k záväzku pripojiť do konca roku 2015 všetky obce, kde žije viac ako dvetisíc ľudí, na verejnú kanalizačnú sieť, alebo zabezpečiť ich bezproblémový prístup k pitnej vode. Splnenie cieľov v tejto oblasti je spojené s novými investíciami a taktiež s hľadaním stimulácie občanov, aby sa čo najviac pripájali k vybudovaným verejným sieťam. Tieto výzvy prinášajú so sebou značnú finančnú zaťaž voči verejným rozpočtom a odkladanie či nerealizovanie stanovených cieľov môže mať negatívny dopad na kvalitu životného prostredia i zdravie obyvateľov,“ uviedol šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Napojenie domácnosti či nehnuteľností na pitnú vodu či verejnú kanalizáciu je štandardom 21. storočia a pre každú modernú spoločnosť je to kľúčová rozvojová agenda. Kanalizačná infraštruktúra totiž chráni zdravie ľudí aj samotné životné prostredie pred jeho prípadným znečistením odpadovými vodami. Budovaním kanalizačných sietí a využívaním čistiarní odpadových vôd (ČOV) sa významne znižuje znečistenie prírody a zvyšuje sa kvalita vodných tokov i života občanov žijúcich v mestách či regiónoch. Počet ľudí napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 dosiahol 3,85 milióna z celkovej populácie krajiny, zo všetkých 2 890 obcí je však pripojených len 1 155. Najhoršia situácia je v južných regiónoch Slovenska, pričom najkritickejší stav je v okrese Trebišov, Krupina a Rimavská Sobota. Kontrolóri konštatujú, že zodpovedné štátne inštitúcie si dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a Európska komisia už začala voči Slovensku proces infringementu. V prípade, že štát nebude plniť medzinárodné záväzky, bude nasledovať zo strany bruselských inštitúcií uloženie finančných sankcií, ktoré bude musieť vláda uhradiť zo štátneho rozpočtu. Minimálna výška paušálnej pokuty predstavuje viac ako 600-tisíc eur a výška denného penále za neplnenie vlastných národných záväzkov je stanovená na 3-tisíc eur.

Graf Úroveň odkanalizovania obyvateľstva verejnou kanalizáciou

Kontrolný úrad preveroval situáciu a popisoval riziká v danej oblasti v rokoch 2016 – 2022. V správe o výsledku kontroly upozorňujú národní kontrolóri, že problémovým faktorom pomalého napredovania v tejto oblasti je nejasnosť a rozdrobenosť kompetencií veľkého počtu zainteresovaných inštitúcií, ako aj ich nedostatočná komunikácia a koordinácia, ktorú má vecne i odborne zastrešovať envirorezort. „Ministerstvo životného prostredia je rozhodujúcim ústredným orgánom štátu, ktorý má garantovať tvorbu a ochranu životného prostredia, a to aj z hľadiska zriaďovania a rozvoja verejných vodovodov a kanalizácie. A práve tu sme identifikovali slabý článok fungovania štátu a to v rozhodujúcom segmente kritickej infraštruktúry štátu, a zároveň pri napĺňaní jedného zo základných práv, ktoré občanom garantuje ústava. Viaceré výstupy z kontrolných akcií dokazujú, že predstavitelia rezortu životného prostredia zanedbávajú plnenie ich strategických kompetencií pri téme budovania či rozširovania existujúcej siete vodovodov, kanalizácií, pri kontrole plnenia povinnosti vodárenských spoločností pri ich prevádzkovej činnosti alebo pri zabezpečení spracovania odpadovej vody v čistiarňach,“ objasňuje postoj kontrolórov ich predseda Ľ. Andrassy a dodáva, že neriešenie popísaných rizík zo strany kompetentných ministerstiev môže vyústiť do ohrozenia dodávok pitnej vody v širších regiónoch Slovenska, alebo do straty verejnej kontroly nad kritickou vodárenskou infraštruktúrou.

Ako ukázala ostatná kontrola, v posledných piatich rokoch, odkedy NKÚ naposledy preveroval túto významnú oblasť, nedošlo k výraznejšiemu pokroku pri nastavení a ani pri používaní kontrolných mechanizmov zo strany štátnych inštitúcií. Častými sprievodnými faktormi sú neochota predstaviteľov miestnej samosprávy kontrolovať a postihovať vlastníkov problémových nehnuteľností, ale taktiež nedostatok odborných zamestnancov na úrovni obecných, mestských úradov či štátnej vodnej správy. To v konečnom dôsledku znemožňuje aktívny výkon kontroly a národní kontrolóri preto v ich správe informujú poslancov parlamentu, že systém kontroly plnenia zákonných povinností pri pripájaní nehnuteľností na vybudovanú verejnú kanalizáciu je nefunkčný. „Ide o systémový problém, ktorý sa týka viacerých subjektov verejnej správy a územnej samosprávy s rozdielnymi kompetenciami a povinnosťami. Tento negatívny stav je možné riešiť len úpravou legislatívy a jasným vymedzením povinností medzi štátnou správou a samosprávou. Zároveň je potrebné personálne posilniť kompetentné inštitúcie, aby vďaka aktívnej kontrole a využívaniu motivačných sankcií podporili záujem vlastníkov domov či budov pripájať sa na verejnú kanalizáciu a vodovod,“ konštatuje šéf slovenských kontrolórov. Dôležité je taktiež zaviesť komplexnú dátovú a informačnú základňu. Ministerstvo životného prostredia ako garant tejto verejnej politiky musí mať k dispozícií informačný systém, vďaka ktorému bude monitorovať kritické regióny a zároveň bude môcť prijímať krízové riešenia, či navrhovať zmenu legislatívy.

Z pohľadu národných kontrolórov je v súčasnosti nevyhnutné, aby envirorezort aktualizoval celkový investičný dlh v tejto oblasti a to hlavne v kontexte dopadov inflácie a energetickej krízy na reálnu cenu za stavebné materiály či na mzdu zamestnancov pracujúcich v stavebníctve a vodárenstve. Finančné prostriedky, ktoré sú v pláne rozvoja verejných kanalizácií a vodovodov na roky 2021 až 2027 odhadované na sumu viac ako 1,5 miliardy, vychádzali z cien, ktoré sú dnes nepoužiteľné a násobne vyššie. Na základe odborného poznania zamestnancov NKÚ je predpoklad, že suma nezabezpečených finančných prostriedkov pre realizáciu projektov smerujúcich k rozvoju existujúcej siete kanalizácií je vyššia o bezmála trištvrte miliardy eur a investičný dlh pri vodovodoch sa šplhá nad štyri miliardy. „Okrem peňazí, ktoré potrebujeme na rozšírenie existujúcej siete čistiarní, kanalizácií a vodovodov, na splnenie slovenských záväzkov voči európskemu spoločenstvu, nesmieme zabúdať na niekoľkomiliardový modernizačný dlh, ktorý sme identifikovali v rámci kontrol vodárenských spoločností. Dlh, ktorý je spojený s nerealizovanými opravami a údržbou existujúcej siete vodovodov a kanalizácií, sa dostáva až na úroveň piatich miliárd,“ konštatuje Ľ. Andrassy. „Preto o tejto závažnej téme informujeme nielen poslancov, ale aj predsedu vlády. Zdôrazňujeme, že okrem výrazného dopadu riešenia popísaných rizík na samotný verejný rozpočet je nevyhnutné, aby štát ako jediný garant ústavných práv občanov konal aktívne a strategicky riešil kľúčové problémy súvisiace s vodou,“ uzatvára predseda kontrolného úradu.

Správa o výsledku kontroly “Čistiarne odpadových vôd a odkanalizovanie SR”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , ,

Poplatok za rozvoj obciam pomáha, nevyužívajú ho ale ani všetky krajské mestá – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 4. augusta 2023 – Zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Tento poplatok môžu obce vyberať od stavebníkov od roku 2017, následne sú zákonom viazané využiť ho na úhradu kapitálových výdavkov pri výstavbe budov potrebných na zabezpečenie služieb obcí, nie na bežnú údržbu a opravy obecného majetku. Podľa údajov Datacentra od zavedenia poplatku do konca roka 2021 malo z neho príjem vyšší ako 60 000 eur 80 obcí, kontrolóri sa hlbšie pozreli na využitie poplatku v deviatich z nich. „Tento spôsob získania financií na svoj rozvoj využívajú predovšetkým obce a mestá v západnej časti Slovenska. Ide v priemere približne o 14 % z objemu kapitálových výdavkov, pričom vyšší podiel je spravidla dosiahnutý v menších obciach, v ktorých je intenzívna domová a bytová výstavba,“ spresnil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo. Z krajských miest ho stále nemajú zavedený v Trenčíne a Prešove, v Žiline a Banskej Bystrici ho vyberajú od tohto roka.

Späť Infografika Poplatok za rozvoj v samospráve

Od roku 2017 sa každoročne výška vybraného príspevku zvyšuje. Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 mil. eur, v minulom roku všetky obce na Slovensku cez poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 mil. eur (tabuľka 1). V deviatich kontrolovaných obciach za šesť rokov vybrali spolu viac ako 10 mil. eur (tabuľka 2). Z tejto sumy už bolo preinvestovaných na zákonom stanovené účely vyše 8,93 milióna eur. Tieto samosprávy najviac investovali do stavieb určených na vzdelávanie detí (36,5 %), miestne komunikácie, parkovacie plochy, verejné osvetlenie, technickú infraštruktúru (32,8 %) a na stavby poskytujúce sociálne, športové a kultúrne služby (28,2 %). Niektoré obce vybrané prostriedky spolu s ďalšími vlastnými financiami použili na jednu významnú investíciu, napríklad v kontrolovaných Gbeľanoch na vybudovanie zariadenia sociálnych služieb alebo v Budči na rozšírenie kanalizácie. V obciach s nižším ročným výnosom z poplatku za rozvoj zas boli finančné prostriedky použité aj ako zdroj na povinné spolufinancovanie projektov financovaných z nenávratných finančných príspevkov, napr. fondov Európskej únie.

„Pre rastúcu infláciu sa ale reálne príjmy obcí z tohto poplatku znižujú a pravdepodobne bude potrebné upravovať jeho  maximálnu výšku, aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia s jej rozvojom,“ zdôraznil podpredseda NKÚ SR. Kontrolóri preto odporúčajú novelizáciu zákona o poplatku, a to nielen v časti výpočtu poplatku. Prax ukázala, že je potrebná aj úprava definícií niektorých základných pojmov. Príjmy z poplatku za rozvoj by malo byť možné podľa NKÚ použiť aj na obstaranie budov, nielen na ich výstavbu. V kontrolovanej obci Miloslavov bola časť financií použitá na kúpu budovy pre materskú školu. To bolo síce podľa zákona v súlade s účelom využitia poplatku, ale nie podmienkami použitia. „Aj tento príklad ukazuje, že vylúčenie možnosti nadobudnúť stavbu jej kúpou obmedzuje obce rýchlejšie a jednoduchšie reagovať na meniace sa potreby obyvateľov, ale aj efektívne využiť dostupné a použiteľné možnosti existujúcich stavieb na území obce,“ dodal J. Ivančo.

Výška sadzby poplatku bola vo viacerých obciach stanovená na maximálnej možnej sume 35,00 eur/m2, ktorú umožňuje platný zákon o poplatku. Výšku poplatku obce diferencovali aj podľa druhu stavby a jej umiestnenia. Napríklad Malacky pre priemyselné stavby a stavby na skladovanie v priemyselnom parku uplatňovali zníženú sadzbu poplatku 15,00 eur/m2, na ostatnom území mesta bola sadzba pre takéto stavby 35,00 eur/m2. V prípade obce Kočovce sa sadzbami (3,00 eur/m2 pre stavby na bývanie, 20,00 eur/m2 za priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie, 10,00 eur/m2 za ostatné stavby) reguloval na území obce intenzívny rozvoj budovania skladovacích a logistických kapacít v okolí Nového Mesta nad Váhom.

Kontrola ďalej ukázala nesúlad niektorých všeobecne záväzných nariadení (VZN) obcí so zákonmi a nedodržiavanie zákonných podmienok pri vyrubovaní poplatku aj pre rozdielne definované pojmy v legislatíve. Ďalší problém sa týkal vyčísľovania údajov o výmerách jednotlivých plôch podľa účelu využitia, a to najmä pri viacúčelových stavbách pozostávajúcich z viacerých stavebných objektov. To si vyžadovalo dodatočnú komunikáciu obce, ako správcu dane, s poplatníkom, resp. s príslušným stavebným úradom, ktorý pri menších obciach ale nesídli v danej obci. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že existuje riziko zhoršenia tohto stavu od 1. apríla 2024, keď vstúpi do účinnosti nová právna úprava stavebného konania. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča novelizovať zákon o územnom plánovaní tak, aby priamo zo zákona bola zabezpečená výmena potrebných údajov.

Nesúlad VZN so zákonom o poplatku bol v jednom prípade odstúpený na krajskú prokuratúru a prokurátor už voči nemu podal protest. Viaceré zistené nedostatky obce odstránili ešte počas kontroly. Zlepšilo sa aj zverejňovanie údajov o poplatku za rozvoj, keďže zo strany Finančnej správy SR boli upravené informácie, ktorými sa obce riadili v tejto oblasti. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že zavedenie poplatkov za rozvoj plní účel, je ďalším zdrojom financovania stavieb pre občiansku vybavenosť a služby obcí a po navrhovaných úpravách legislatívy sa ešte zvýši pozitívny vplyv na príjmy rozpočtov obcí.

Tabuľka Príjem z poplatku za rozvoj za všetky obce SR

Správa o výsledku kontroly “Poplatok za rozvoj v samospráve”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , , ,

Kontrolóri spúšťajú kontrolu plánu obnovy a preveria hospodárenie úradu pre územné plánovanie – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 27. júla 2023 – Národní kontrolóri vďaka flexibilnému plánovaniu svojej činnosti už počas tohtoročných letných mesiacov preveria dodržiavanie princípov hospodárnosti, efektívnosti a zákonnosti v rámci štátnych  inštitúcií. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR pružne reaguje na závažné riziká v spoločnosti a na základe analýz začína kontrolovať významné dotačné schémy pre znižovanie dopadov energetickej krízy, ale taktiež projekty financovania výstavby nemocníc v Bratislave a Martine z európskeho mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti. Kontrolóri opätovne preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako jeden z najrizikovejších subjektov verejnej správy, ktorý má na starosti čerpanie európskej finančnej pomoci v segmente pôdohospodárstva. Po zrealizovaní predchádzajúcich kontrol bola agentúra povinná prijať opatrenia, a preto bude predmetom auditu preverenie funkčnosti vnútorného kontrolného systému a uplatňovanie protikorupčných nástrojov v rámci celého systému fungovania PPA. Národná autorita pre oblasť externej kontroly vďaka zavedeniu plávajúceho plánovania vie pružne reagovať na celospoločensky významné, rizikové témy, pričom o týchto nových skutočnostiach vo fungovaní NKÚ informoval jeho predseda Ľubomír Andrassy premiéra SR Ľudovíta Ódora.

Predseda vlády SR sa na pracovnom stretnutí zaujímal o to, ako kontrolný úrad reaguje na zásadné zmeny, ktoré sa dotkli fungovania celej spoločnosti po covidovej pandémii a po vypuknutí vojny na Ukrajine. Predseda národných kontrolórov ho informoval, že rovnako ako štátne či verejné inštitúcie, aj kontrolný úrad bol nútený aktívne reagovať na dianie doma, ale i v Európe. „Preto sme napríklad už v závere minulého roka zaviedli pravidlo – plávajúce plánovanie. V rámci plánu kontrolnej činnosti sme vytvorili legitímny priestor na to, aby sme nielen na základe dlhodobých rizikových analýz, ale aj na základe kritérií včasnosti a významnosti identifikovaných rizík dokázali do ročného plánu zaradiť kontroly, ktoré majú byť nielen o fungovaní tejto krajiny, ale aj o príkladoch dobrej či zlej praxe, o edukácii, ktorú majú kontrolóri poskytovať štátnym inštitúciám vychádzajúcim z poznatkov ich vysoko odbornej práce,“ vysvetlil Ľ. Andrassy.

Ľubomír Andrassy a Ľudovít Ódor

Predseda slovenských kontrolórov informoval premiéra Ľ. Ódora aj o ďalších kontrolách, ktoré úrad doplnil po vyhodnotení vlastných rizikových analýz, ale taktiež po odbornom posúdení informácií od verejnosti či poslancov parlamentu. V nadchádzajúcich dňoch bude otvorená kontrolná akcia, ktorá je zameraná na manažment Plánu obnovy a odolnosti v kontexte jeho najrizikovejšieho segmentu, ktorým je verejné zdravotníctvo. Z tohto dôvodu si kontrolóri posvietia nielen na proces zaradenia, ale i manažovania projektov výstavby dvoch kľúčových koncových štátnych nemocníc v Bratislave a Martine. „Tiež sa pozrieme na to, ako sa v rámci ústredných orgánov štátu využívajú takzvané dohodárske pracovné miesta pre plnenie kľúčového poslania ministerstva alebo ústredného orgánu štátu. Riziká spojené s týmto procesom odkontrolujeme v rámci Slovenského pozemkového fondu, ale moji kolegovia, kontrolóri navštívia tiež Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a zároveň najrizikovejšiu inštitúciu, kde evidujeme najvyšší podiel dohodárov na počet kmeňových zamestnancov, a tou je problematický rezort zdravotníctva,“ dopĺňa predseda Andrassy.

Ľubomír Andrassy a Ľudovít Ódor

Ten na stretnutí okrem iného upozornil predsedu vlády na veľmi vážny problém vyplývajúci z predošlých kontrolných akcií  NKÚ, ktoré boli zamerané na fungovanie vodárenských spoločností a ich postavenie v rámci systému kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá zodpovedá za dodávku pitnej vody pre viac ako milión obyvateľov, bolo identifikované riziko, ktoré môže vyústiť do skrytej privatizácie kľúčovej strategickej verejnej korporácie. „V prípade, že sa naplnia naše zistenia, východoslovenské obce a mestá, ako jediní nositelia ústavnej povinnosti voči svojim obyvateľom v oblasti zabezpečenia pitnej vody, stratia potrebnú kontrolu nad spoločnosťou, ktorej bol bezplatne odovzdaný majetok štátnych vodárenských spoločností práve preto, aby obce ako akcionári mohli svoje povinnosti aj plniť. Bez uplatňovania akcionárskych práv samospráva stratí reálne možnosti ovplyvňovať využívanie tohto majetku a obyvatelia regiónu sa stanú rukojemníkmi rôznych biznisových hier. Úlohou vodárenstva nie je produkcia dividend či iných foriem výnosu pre akcionárov, ale rozvoj vodárenskej siete, jej modernizácia, k čomu majú slúžiť aj výsledky hospodárenia spoločností. Riešiť modernizačný dlh vo výške okolo 5 mld. eur, ktorý sme zistili pri kontrole vodárenských spoločností, nemôže byť iba záležitosťou štátneho rozpočtu alebo eurofondov. Opakovane preto upozorňujeme vládu a jej predsedu, že je potrebné analyzovať tento kritických stav a zodpovedné ministerstvá musia pripraviť zmenu legislatívy, aby nedošlo k zásadnej zmene fungovania vodárenských spoločností a tým k nabúraniu jedného z pilierov kritickej infraštruktúry krajiny, ktorej úlohou je zabezpečovanie pitnej vody pre všetkých,“ priblížil predseda NKÚ.

Premiér Ódor sa zaujímal o ambíciu slovenských kontrolórov uchádzať sa o predsedníctvo v rámci európskej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií EUROSAI. NKÚ má záujem prezentovať prácu slovenských kontrolórov, ale tiež ponúknuť európskym partnerom nové témy, ktoré majú kontrolné inštitúcie posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň. To súvisí najmä s otázkou povinného vzdelávania a overovania odborných vedomostí zamestnancov národných kontrolných inštitúcií, ale aj s témou, ako posilňovať dopad výstupov ich činnosti na pozitívnu zmenu fungovania celej spoločnosti, či už z hľadiska legislatívy, systému a riadenia od najvyššej až po najnižšiu úroveň fungovania štátu alebo samosprávy. Predseda vlády v tejto oblasti vyjadril slovenským kontrolórom podporu a verí, že je to cesta k posilneniu nezávislej národnej kontrolnej inštitúcie, posilneniu odborného zázemia úradu, ale aj krok k reprezentovaniu Slovenska ako modernej, vzdelanej a inšpiratívnej krajiny v rámci celého európskeho spoločenstva.  


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Obciam pri poskytovaní ubytovania Ukrajincom chýbali jednotné postupy, absentovala kontrola použitých peňazí – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 21. júla 2023 – Nejednotné pravidlá evidencie odídencov z Ukrajiny spôsobovali obciam problémy hodnoverne preukázať, či boli splnené podmienky na vyplatenie príspevku poskytovateľom ich ubytovania. V praxi vznikali situácie, keď zamestnanci miestnych úradov podpisovali formuláre za samotných odídencov, inokedy sa zase odídenci podpisovali navzájom. Niekde chýbali dátumy v oznámeniach, inde zase podpisy. Keďže Slovensko nedisponuje potrebným množstvom ubytovacích kapacít pre ľudí, ktorí odišli z Ukrajiny kvôli vojnovému konfliktu s Ruskom, štát finančne podporuje svojich občanov, ktorí odídencom poskytujú bývanie vo vlastných zariadeniach a nehnuteľnostiach. V roku 2022 tak štát vyplatil poskytovateľom ubytovania pre viac ako 74-tisíc odídencov vyše 70 miliónov eur. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, neexistuje verejne dostupná databáza vyplatených verejných zdrojov poskytovateľom ubytovania, ktorá by posilnila princíp transparentnosti a verejnej kontroly. Kontrolóri preto odporúčajú vytvoriť bezpečnú verejnú platformu, ktorá by poskytovala dáta o ubytovacích kapacitách aj o výške poskytnutých prostriedkov zo strany štátu.

Infografika

„Najväčší problém predstavovala evidencia odídencov, keďže neexistoval jednotný vzor evidencie o oznámení poskytovania ubytovania odídencov, ktorý by platil pre celé Slovensko a v ktorom by bolo presne popísané, aké náležitosti má obsahovať,“ priblížila závery kontroly podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Zamestnanci obcí tak postupovali podľa vlastného uváženia. Napriek veľkému počtu ubytovaných odídencov, časovej náročnosti s evidenciou a preverovaním údajov od odídencov a poskytovateľov ubytovania, niektoré samosprávy dokázali vlastnou vynaliezavosťou zefektívniť celý proces evidencie. Kontrolovaný Prešov napríklad zamestnal troch pracovníkov na čiastočný úväzok a dvoch Ukrajincov na dohodu, ktorí sa plnohodnotne venovali iba tejto problematike. Podobne pozitívne možno hodnotiť aj bratislavskú mestskú časť Ružinov, ktorá vytvorila elektronický evidenčný systém „Odídenci“, ako aj špeciálne pracovisko s novou pracovnou pozíciou pre túto oblasť, vďaka čomu zvládol Ružinov vybavovať agendu v požadovaných termínoch.

Kontrolou bolo zistené, že napriek zložitej mimoriadnej situácii sa podarilo poskytnúť adresnú pomoc odídencom z Ukrajiny formou príspevku za ubytovanie odídenca. Prispela k tomu spolupráca Ministerstva vnútra SR s Ministerstvom dopravy SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR pri overovaní údajov o odídencoch a poskytovateľoch ubytovania prostredníctvom informačného systému. Zabránilo sa tak neoprávnenému vyplácaniu finančných prostriedkov štátu a systém prispel aj k zrýchleniu overovacích procesov. NKÚ kontrolou zistil, že zo strany ministerstiev nebol vyplatený príspevok duplicitne. Nedostatky sa však objavili pri realizácii platobných príkazov, kde rezort vnútra v niektorých prípadoch porušil zákon o finančnej kontrole a audite a nedodržal zákonné lehoty pri zasielaní peňazí na úhradu príspevku obciam. Rezort dopravy nedodržal zákonné lehoty na vyplatenie príspevku poskytovateľom ubytovania pri tretine prípadov.

NKÚ poukazuje na to, že v mimoriadnej situácii absentuje systém kontroly hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami. Podľa kontrolórov by mali ministerstvá ako poskytovatelia finančných prostriedkov náhodným výberom kontrolovať oprávnenosť vyplatených príspevkov u poskytovateľov ubytovania. Slovensku zároveň chýba centrálny evidenčný online systém ubytovacích kapacít, či už tých komerčných alebo kapacít verejnej správy. Národní kontrolóri preto navrhujú opatrenie, ktoré by prispelo k zvýšeniu transparentnosti a sprehľadneniu procesov poskytovania ubytovania. „Bolo by vhodné vytvoriť bezpečnú verejnú informačnú platformu alebo aplikáciu, ktorá by v reálnom čase poskytovala údaje o ubytovacích kapacitách vlastníkov nehnuteľností. A tiež údaje o výške poskytnutých peňazí zo strany štátu poskytovateľom ubytovania pre odídencov,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ. Kontrolóri tiež odporúčajú vypracovať jednotný formulár pre oznamovaciu povinnosť odídenca, popísať komplexný postup poskytovania a vyplácania príspevku a takisto zmeniť v zákone o azyle povinnosť odídenca osobne obci oznamovať nie raz, ale dva razy mesačne, že mu oprávnená osoba poskytla ubytovanie.

Za rok 2022 eviduje Ministerstvo vnútra SR takmer 52-tisíc individuálnych odídencov, ktorým oprávnené osoby poskytli ubytovanie a požiadali o príspevok. Za rovnaké obdobie vyplatilo Ministerstvo dopravy SR poskytovateľom ubytovania príspevok za ubytovanie takmer 23-tisíc odídencov. V súčasnosti vláda určila termín poskytovania dočasného útočiska do 4. marca 2024 a doba poskytovania príspevku je stanovená do konca roka 2023. „Pozitívnym aspektom poskytovania príspevku je finančná pomoc slovenským vlastníkom nehnuteľností, pre ktorých bolo v niektorých prípadoch problematické prenajať svoje nehnuteľnosti,“ doplnila H. Crkoňová. Za kontrolované obdobie roka 2022 išlo na príspevok pre poskytovateľov ubytovania pre odídencov najviac peňazí v Bratislavskom a najmenej v Banskobystrickom kraji (graf). Suma vyplateného príspevku pre fyzické osoby presahovala 46 miliónov eur a pre právnické osoby 8 miliónov eur.

Graf: Celková výška finančných prostriedkov na príspevok s rozdelením podľa krajov (v mil. eur)

Graf Celková výška finančných prostriedkov na príspevok s rozdelením podľa krajov (v mil. eur)

Správa o výsledku kontroly “Systém poskytovania a uhrádzania finančných prostriedkov za ubytovanie odídencov z Ukrajiny”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Covidová pomoc pomohla podnikateľom a živnostníkom, obišla však miestnu samosprávu – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 7. júla 2023 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo počas pandémie za obdobie od marca 2020 do júna 2022 v rámci projektu Prvá pomoc takmer 2,5 miliardy eur. Z tejto sumy viac ako dve tretiny využili na udržanie pracovných miest zamestnávatelia a zvyšnú pomoc čerpali živnostníci. Štátnu prvú pomoc aktívne využil každý štvrtý zaregistrovaný podnikateľský subjekt. Vyplýva to z odbornej analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Jej cieľom bolo ponúknuť kompetentným štátnym inštitúciám i verejnosti odpoveď na otázky, ktoré okrem iného súvisia s transparentnosťou rozhodovacieho procesu o poskytnutí pomoci, s efektívnym nastavením vnútornej kontroly, ktorá má zabrániť zneužívaniu pomoci a taktiež s naplnením účelu tohto krízového projektu.

„Analytici úradu získali dostatočné uistenie o tom, že vďaka intervencii rezortu práce sa podarilo na Slovensku udržať pracovné miesta, štátna pomoc pomohla podnikateľom prežiť ťažké obdobie spôsobené ochorením COVID-19. Zároveň však musíme upozorniť na skutočnosť, že v mimoriadnych situáciách je potrebné aktivovať všetky stupne vnútornej kontroly, aby sa predišlo zneužitiu verejných zdrojov či finančným podvodom,“ konštatuje šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy. Úrad zároveň upozorňuje vládu na potrebu dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania. „Pomoc má smerovať a podporovať každý subjekt bez ohľadu na to, či ide o privátneho vlastníka, alebo jeho zakladateľom je verejná inštitúcia. Z nášho pohľadu nebolo správne vylúčiť zo schémy aktívnej pomoci podnikateľské subjekty, ktorých zakladateľom bola miestna samospráva, ako sú napríklad dopravné podniky či podniky verejnoprospešných služieb,“ dokresľuje zistenia analytikov NKÚ predseda úradu.

Infografika Covidová Prvá pomoc

V kontrolovaných žiadostiach zo schémy Prvej pomoci analytici NKÚ identifikovali vyše 22 % chýbajúcich údajov, za čo niesli zodpovednosť žiadatelia alebo úrady práce. Väčšinou chýbali údaje o počte zamestnancov, sídle či dátum vzniku firmy. Keďže pri vyplácaní pomoci ministerstvo práce nečerpalo údaje o počte zamestnancov zo žiadostí, ale z vlastných výkazov, ktoré sa aktualizujú každý mesiac, časť nezrovnalostí odstraňoval rezort práce priebežne. K odstráneniu ďalších chýb prispeli aj analytici NKÚ. K júnu minulého roka bolo potrebné vrátiť finančný príspevok v 5,8 % prípadov pre nepresnosť údajov, keďže počet zamestnancov v čase podania žiadosti bol nižší ako počet zamestnancov, na ktorých bola podpora žiadaná. Za povšimnutie podľa analytikov NKÚ stojí aj fakt, že z celkového počtu bezmála 172-tisíc prijímateľov mala až štvrtina sídlo na adrese, ktorá sa vyskytovala v zozname adries dva a viackrát. „Táto skutočnosť, ale napríklad aj nesplnenie podmienky registračnej povinnosti platiteľa dane z príjmov, by mohli znamenať aj neoprávnené poskytnutie pomoci, resp. zneužitie štátnej finančnej pomoci zo strany žiadateľa,“ upozornil predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly s tým, že všetky takéto podozrenia musí ministerstvo práce ako poskytovateľ pomoci prekontrolovať. K obdobným záverom ako slovenskí analytici došli v súvislosti s covid pomocou aj kolegovia v susednej Českej republike. Podľa záverov českých kontrolórov, kompenzačný bonus vo výške viac ako 48 miliárd korún splnil účel a zmiernil dopady krízy. Aj český úrad upozorňuje vládu na to, že časť príjemcov pomoc zneužila.

Najväčší objem finančnej pomoci smeroval na západ Slovenska, do okresov Bratislava I a II (253,9 mil.), okresov Nitra (95,2 mil.), Žilina (92,7 mil.), Bratislava IV (89,9 mil.) a Prešov (76,3 mil.). Na západnom Slovensku sú najväčší prijímatelia pomoci. Najmenej Prvú pomoc využili v troch okresoch východného Slovenska – Medzilaborce (2,4 mil.), Sobrance (3,4 mil.) a Gelnica (4,5 mil.), a v jednom okrese stredného Slovenska – Poltár (2,8 mil.). Z hľadiska počtu prijímateľov – registrovaných podnikateľov – bola situácia v regiónoch odlišná. Najviac prijímateľov bolo z okresov Stará Ľubovňa, Kežmarok a Námestovo. Najnižší počet registrovaných podnikateľov využívajúcich Prvú pomoc bol z okresov Bratislavy a z Krupiny. Prijímatelia štátnej pomoci mohli čerpať financie súbežne z iných ministerstiev. Viacnásobných prijímateľov bolo najviac v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. Okrem Prvej pomoci bolo najviac žiadostí o dotáciu aj z Ministerstva hospodárstva SR (cca 15 tis. prijímateľov) a z Ministerstva dopravy a výstavby SR (cca 7 tis. prijímateľov).

„Aj napriek viacerým, hlavne administratívnym problémom na začiatku spustenia Prvej pomoci, táto schéma prispela k udržaniu pracovných miest na Slovensku a pomohla podnikateľom či živnostníkom. Postupné zníženie administratívnej náročnosti a elektronické spracovanie žiadostí prispelo k zrýchleniu prístupu žiadateľov k finančnej podpore,“ uzatvára zistenia analytikov úradu Ľ. Andrassy. Keďže sa v prvom kroku uprednostnila včasnosť podpory pred dôslednou kontrolou splnenia podmienok zo strany žiadateľov, kontrolóri odporúčajú rezortu práce urobiť dodatočnú reprezentatívnu kontrolu poskytnutej finančnej pomoci a v prípade neoprávnene vyplatenej pomoci z dôvodu uvádzania nesprávnych či zavádzajúcich informácií, žiadať o jej vrátenie.

Na základe zistených nedostatkov kontrolóri odporúčajú prepojiť elektronické spracovanie žiadostí s ministerským Informačným systémom služieb zamestnanosti (ISSZ) a zabezpečiť tak aktuálnosť databáz. Zároveň je nevyhnutné robiť pravidelné, napr. mesačné aktualizácie dát v rezortných informačných systémoch. Systém by mal byť nastavený tak, aby sám kontroloval nosné dáta na základe logických podmienok, ktoré vyplynú z príslušnej schémy pomoci. Napríklad počet podporených zamestnancov by nemal byť väčší ako počet zamestnancov v čase podávania žiadosti, výška uhradenej sumy podpory by mala byť rovnaká alebo nižšia ako suma, ktorú požadoval subjekt v žiadosti a pod. Tiež je nevyhnutné rozšíriť elektronické podávanie žiadostí prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na všetky kategórie štátnej podpory a pomoci, pričom samozrejmosťou by malo byť online prepojenie verejných informačných systémov bez ohľadu na to, ktoré ministerstvo je ich správcom.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Slovensko potrebuje po 30. rokoch svojej existencie komplexnú reformu štátnej i verejnej správy – Aktuality

[ad_1]

Bratislava  29. jún 2023 – Slovensko musí začať riadne uplatňovať programové rozpočtovanie a posunúť sa v informatizácii a digitalizácii verejnej správy. To sú dve základné oblasti, v ktorých je nevyhnutná zmena, ak chceme posunúť krajinu správnym smerom a ozdraviť verejné financie, zdôrazňuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti s Výročnou správou NKÚ za rok 2022. Správu kontrolóri v júni predložili do parlamentu, plénum ju už ale vzhľadom na rozhodnutie o ukončení poslednej riadnej parlamentnej schôdze v tomto volebnom období neprerokuje.

Programové rozpočtovanie na všetkých úrovniach fungovania štátu je jeden z dôležitých nástrojov fiškálnej politiky. Program má byť nielen informáciou o tom, do ktorých oblastí smerujú rozpočtové zdroje, ale tiež o tom, ako sa dosiahnu konkrétne ciele a zámery daného programu. „Na Slovensku ale chýba systematické monitorovanie plnenia cieľov, hodnotenie sa sústredí viac na to, či sa peniaze použili, a nie na to, aký úžitok či účel sa dosiahol. Chýba záväzný systém zúčtovania verejných politík. Toto je nevyhnutné zmeniť,“ upozorňuje predseda NKÚ SR. Programové rozpočtovanie by malo byť viac medzirezortné ako rezortné, a tým aj viac výkonnostné. To si vyžaduje koordinovanú aktivitu na úrovni vlády, ministerstva financií a ďalších správcov kapitol, pričom postavenie jednotlivých aktérov, ich práva a povinnosti, to všetko by malo zodpovedať cieľom konkrétnej verejnej politiky. „Bez osobnej zainteresovanosti a angažovanosti všetkých kompetentných aktérov zmenu k lepšiemu nedosiahneme,“ dodal predseda kontrolného úradu Ľ. Andrassy.

V súvislosti s informatizáciou a digitalizáciou verejnej správy NKÚ upozorňuje, že Slovensko obsadilo v roku 2022 až 23. priečku v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti a je piate najhoršie v EÚ. „Tento stav pretrváva napriek tomu, že doterajšia elektronizácia už pohltila viac ako dve miliardy eur a výsledok je alarmujúci,“ vyhlásil Ľ. Andrassy. Na zmenu neželaného stavu musíme preto prijať systémové zmeny. „V prvom rade, všetky verejné informačné systémy musí vlastniť štát. Štát si ich objednal, zaplatil ich vývoj zo štátnych alebo európskych prostriedkov. Nie je možné, aby vlastníctvo, zdrojové kódy k týmto informačným systémom, kontrolu nad dátami, mali súkromné spoločnosti. To je alfa a omega toho, aby štát garantoval presnosť dát, aby mal kontrolu nad informáciami v jednotlivých systémoch a aby každý, kto pracuje pre verejné inštitúcie, mohol bezbariérovo s týmito informáciami pracovať,“ konštatuje ďalej šéf slovenských kontrolórov. 

Ďalšia dôležitá téma, na ktorú kontrolóri vo výročnej správe upozorňujú, je vzťah štátnej správy a samosprávy  a prispôsobenie ich fungovania podmienkam súčasnej dynamickej doby. Obe súčasti verejnej správy – štátna správa i samospráva môžu efektívne fungovať len v jasne definovaných vzťahoch a kompetenciách. Tu je stále čo zlepšovať. Podľa predsedu slovenských národných kontrolórov po 30-tich rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky stojíme pred zásadnou výzvou, „ako rekonštruovať štát, aby sme dokázali lepšie, efektívnejšie a transparentnejšie spravovať veci verejné, aby verejné inštitúcie riadili v mene spoločnosti digitálne gramotní a tiež dobrí hospodári.“ Aktuálnou výzvou je reforma štátu na podmienky modernej a trvalo udržateľnej správy vecí verejných. No a to nielen v kontexte jasne zadefinovaných kompetencií a zodpovedností všetkých zainteresovaných inštitúcií, ale tiež jasných finančných tokov. Tento krok je o to významnejší, že v decentralizovaných spoločnostiach deväť z desiatich životných situácií rieši občan na úrovni obce či mesta, nie v kancelárii štátnej inštitúcie.

Rok 2022 v číslach

Výročnú správu za predchádzajúci rok predkladá Najvyšší kontrolný úrad SR poslancom ako odpočet svojej činnosti. V minulom roku NKÚ preveril 182 subjektov verejnej správy v rámci 39 kontrolných akcií. Identifikoval pri tom takmer 900 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, k čomu kontrolované subjekty prijali viac ako 600 opatrení. Najčastejšie zlyhania sa objavovali pri porušení finančnej disciplíny, zákona o verejnom obstarávaní alebo zákona o rozpočtových pravidlách. Závažné porušenia kontrolóri odstúpili na konanie Ministerstvu financií SR, Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie. V piatich prípadoch viedli kontroly k trestným oznámeniam, šesť netrestných bolo zaslaných príslušnej krajskej prokuratúre. Výsledky kontroly smerovali nielen k určitým formám represie, ale aj k sformulovaniu 370 opatrení, ktorými by bolo možné realizovať verejné politiky lepšie, výkonnejšie a účinnejšie.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , , ,

Na kompenzačné opatrenia šla bezmála jedna miliarda, pri eurofondoch je vysoké riziko ich nedočerpania – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 27. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. Za rok 2022 dosiahol deficit verejnej správy hodnotu 2,23 mld. eur, čo predstavuje 2,04 % HDP. Dlh verejnej správy bol 63,38 mld., t.j.  57,8% HDP, uvádza sa v stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktorý predloží dnes v pléne poslancom predseda Najvyššieho kontrolné úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu 2022 a potrebe jeho úpravy, plánovanie rozpočtu a jeho riadenie považuje NKÚ za nedostatočne kvalitné.

Národná autorita pre externú kontrolu chce upriamiť pozornosť poslancov aj na to, že na rôzne kompenzačné opatrenia pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sa použila bezmála jedna miliarda eur. Zároveň dodáva, že len na energetickú krízu sa plánuje vynaložiť 9,3 % HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. „Kontroly použitia kompenzačných prostriedkov pritom ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovaných zdrojov, ale aj na problém nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty. Najmä pri energetických kompenzáciách sa ako významné riziko javí nedostatočná pružnosť národného regulátora, ktorého činnosť by mala viesť k zmenám výšky kompenzácií v závislosti od podstatných zmien vo vývoji cien energetických komodít na trhu,“ zdôrazňuje predseda NKÚ.

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa šéfa národných kontrolórov nedokážeme dlhodobo aktívne využívať európske zdroje. Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získavania zdrojov z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom programe Slovensko. Smutný obraz poskytujú aj informácie o využívaní zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Minulý rok bola výška rozpočtovanej pomoci 1,3 mld. Minuloročné čerpanie bolo na úrovni necelých 50 mil. eur, z ktorých ale rozhodujúca časť sú bežné výdavky. „Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto zdrojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradný, sú  signálom pre to, aby sa problematike manažmentu Plánu venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy. V opačnom prípade sa výrazne znižuje šanca obnoviť konkurencieschopnosť krajiny a jej odolnosť, čeliť dôležitým spoločensko-ekonomickým výzvam neustále rýchlejšie sa meniaceho sveta,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.

NKÚ vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách.

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

Európa musí kráčať k energeticky a zároveň sociálne vyváženej budúcnosti – Aktuality

[ad_1]

Bratislava  22. júna 2023 – Európske krajiny musia po období pandémie aktívne reagovať na novú výzvu, ktorou je energeticky a zároveň sociálne udržateľná Európa. V tejto výzve, zvýraznenej dopadmi vojnového konfliktu na Ukrajine, musia nájsť spoločné ciele nielen európske inštitúcie, ale aj národne vlády, pretože bez spoločnej stratégie nebude možne dosiahnuť lepšiu a udržateľnú budúcnosť. Vysoké ceny energií majú v súčasnosti výrazne negatívny dopad nielen na hospodársky rast v rámci celej Európy, ale sú významným rizikom pre šírenie energetickej chudoby jednotlivcov i celých regiónov. EÚ chce situáciu s narušeným globálnym trhom s energetickými komoditami riešiť pomocou plánu REPowerEU. Stáť by to malo takmer 300 mld. eur a prostriedky na to pôjdu aj z Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti sa počas zasadnutia Kontaktného výboru v Lisabone lídri najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov EÚ a Európskeho dvora audítorov dohodli na spoločných auditných aktivitách pri zúčtovávaní projektov a pri napĺňaní národných i spoločných energetických cieľov.

Každoročné zasadnutie Kontaktného výboru, pracovné stretnutie najvyšších predstaviteľov národných kontrolných úradov a európskych audítorov, sa koná v portugalskom Lisabone v dňoch 20.- 22. júna. Jednou z nosných tém plenárneho rokovania bola energetická kríza a možnosti kontrolórov prispieť k lepšej a odolnejšej implementácii cieľov zadefinovaných v európskej zelenej agende do roku 2030. „Kríza spojená s vysokou mierou inflácie a extrémne vysokými cenami energií hlavne v polovici minulého roka, nás núti aktívne hľadať riešenia, ktoré musia prekročiť hranice národných štátov. Nie je totiž možné, aby sa na európskej úrovni riešili inovatívne projekty, modelovali dlhodobé vízie a na úrovni členských štátov sa prijímali rozsiahle kompenzačné opatrenia na zmiernenie dopadov vysokých cien energii na občanov i podnikateľské subjekty. Každý kompenzačný mechanizmus totiž výrazne zaťažuje verejný rozpočet, oslabuje strategickú udržateľnosť národných verejných financií a vedie k novým formám chudoby v celom európskom priestore,” predstavil závery lisabonskej odbornej diskusie predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Zasadnutie Kontaktného výboru v Lisabone

Najvyšší kontrolný úrad SR sa aj preto zapojí do novovznikajúcej pracovnej skupiny špecializujúcej sa na audit rizík spojených s energetickou krízou v rámci krajín EÚ. Skupina má pomôcť národným vládam i bruselským inštitúciám hodnotiť dopady ich rozhodnutí na plnenie spoločných európskych energetických cieľov a porovnávať efektivitu či účelnosť kompenzačných, resp. regulačných opatrení. Slovenskí kontrolóri v nadchádzajúcich týždňoch budú preverovať konanie rezortu hospodárstva, ale aj včasnosť rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. „Verím, že verejnosť sa ešte v tomto roku dozvie odpoveď na otázku, či opatrenia štátu a konanie jeho zodpovedných inštitúcií prispeli k zmierneniu následkov energetickej krízy a zároveň, či proces poskytovania finančnej pomoci bol nielen transparentný, ale aj účelný. Či pomoc mala nastavené merateľné ukazovatele a systém vnútornej kontroly zabránil možnému zneužitiu pomoci,“ priblížil zameranie kontrolnej akcie v tejto oblasti šéf úradu L. Andrassy.

Predseda slovenskej národnej autority pre oblasť externej kontroly sa v rámci bilaterálnych rokovaní stretol v portugalskej metropole aj s Tonym Murphym, prezidentom Európskeho dvora audítorov (EDA) a informoval ho o výsledku verejného vypočutia kandidátov na člena dvora audítorov za Slovensku republiku. Verejné vypočutie sa uskutočnilo prvý krát v histórii členstva Slovenska v Únii a takýto prístup môže byt príkladom dobrej praxe aj pre ostatné členské štáty, ktoré každých šesť rokov nominujú svojho národného zástupcu do EDA. Najúspešnejšia vo verejnom výberovom konaní bola generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu Katarína Kaszasová, ktorej nomináciu už odsúhlasila aj vláda. Definitívne slovo, či sa K. Kaszasová stane členkou EDA, však budú mať inštitúcie EÚ. „Je to krok k posilneniu nestrannosti a aj profesionality jedinej nezávislej kontrolnej inštitúcie dohliadajúcej na dodržiavanie zákonnosti, hospodárnosti, ale aj efektívnosti používania verejných financií v rámci európskeho spoločenstva”, zhodli sa Ľ. Andrassy a prezident Európskeho dvora audítorov, ktorý je volený na obdobie troch rokov zo všetkých národných reprezentantov audítorského dvora.

Jednou z tém bilaterálneho rokovania medzi slovenskou delegáciou a vedením EDA bola tiež otázka auditu, ktorý by preveril dodržanie princípov hospodárneho a zákonného obstarania vakcín pre ochorenie COVID-19 zo strany zodpovedných zamestnancov Európskej komisie. „Nákup vakcín bol na úrovni členských štátov limitovaný pravidlami, ktoré dohodla s dodávateľom Európska komisia, pričom dodávku vakcín nie je možné napriek zásadnej zmene pandemickej situácie ukončiť. Milióny vakcín tak budú prichádzať nielen na Slovensko, ale aj do iných členských štátov v tomto i budúcom roku. Rezort zdravotníctva tak bude musieť vynakladať ďalšie verejne zdroje na ich skladovanie a jediný, kto má z takto nastavených zmluvných pravidiel benefit, je súkromná farmaceutická spoločnosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy na základe zistení slovenských kontrolórov. Riešenie tejto významne nevyváženej situácie je výlučne v rukách európskych inštitúcii. Predseda slovenských kontrolórov sa s touto témou pred časom obrátil listom na prezidenta EDA a teraz na bilaterálnom rokovaní ho opakovane požiadal o vykonanie nezávislého tematického auditu. Obaja predstavitelia skonštatovali, že ide o vysoko aktuálnu tému, pri ktorej boli identifikované významne riziká a riešením by mohol byť paralelný audit za účasti viacerých národných kontrolných inštitúcií a zástupcov EDA.

Ľubomír Andrassy v rozhovore s európskymi partnermi


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Slovensko po prvý raz vyberalo kandidáta na člena Európskeho dvora audítorov verejne, zvíťazila K. Kaszasová – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 19. júna 2023 – Po verejnom vypočutí kandidátov na pozíciu člena Európskeho dvora audítorov (EDA) v Luxemburgu je známy víťaz. Komisia na čele s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomírom Andrassym vybrala Katarínu Kaszasovú, ktorá dnes pôsobí ako generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. NKÚ SR prijal možnosť byť súčasťou výberového procesu aj z toho dôvodu, že prebiehal transparentne a na vysokej odbornej úrovni. Národná autorita pre externú kontrolu sa spolupodieľala na tvorbe kritérií a otázok pre kandidátov, ktoré súvisia nielen s ich profesionálnym životom a odbornými skúsenosťami, ale aj integritou a víziou, ako prepojiť EDA s národnými kontrolnými inštitúciami. Výberové konanie na túto pozíciu, ktoré inicioval aj NKÚ, sa uskutočnilo po prvý raz prostredníctvom verejného vypočutia.

Potešujúce je, že sa do súťaže prihlásilo osem kandidátov, ktorí svojou profesijnou erudovanosťou zvýšili úroveň výberového konania. O funkciu zabojovali Vladimír Cisar, Branislav Ďurajka, Katarína Kaszasová, Lucia Kašiarová, Milan Krištof, Andrej Minarovič a Ivan Štefanec, kandidát Igor Hirsch sa nezúčastnil verejného vypočutia. Osemčlenná komisia v rámci verejného vypočutia zohľadnila aj životopis, motivačný list a odpovede kandidátov na dotazník a zhodla sa na tom, že predsedovi vlády odporučí Katarínu Kaszasovú, ktorá získala 97,5 bodu zo 100. Druhý v poradí skončil Andrej Minarovič s 94,1 bodmi a tretí Ivan Štefanec s 92,1 bodmi. Kaszasová je aktuálne na čele Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. V minulosti pôsobila v štátnej a súkromnej sfére, ako aj vo viacerých európskych inštitúciách.

Pri posudzovaní kvalitatívnej úrovne kandidátov zavážili výberové kritériá z hľadiska odbornosti, integrity, profesionálnych skúseností, manažérskych a komunikačných zručností, poznania priestoru pre kontrolu a audit a aj pôsobenie v inštitúciách na národnej či európskej úrovni, ktoré sa venujú finančnému riadeniu a kontrole. Komisiu aj na základe požiadania predsedu vlády SR viedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy. „Som presvedčený, že kandidátka, ktorú komisia vláde odporúča na schválenie, bude úspešná aj v rámci európskeho schvaľovacieho procesu. Myslím si, že spĺňa nielen vysoké odborné, ale aj osobnostné kritériá. Som rád, že vo výbere bolo sedem veľmi fundovaných a vyrovnaných kandidátov a osobne sa teším na spoluprácu medzi naším úradom a Európskym dvorom audítorov, ktorých kľúčovým komunikátorom by mal byť práve náš zástupca v tejto európskej inštitúcii,“ uviedol Ľ. Andrassy. Komisia na výber kandidáta bola vytvorená rozhodnutím vlády. Členmi komisie boli okrem zástupcu NKÚ SR aj Michal Luciak z Úradu vlády SR, Juraj Košík z Ministerstva financií SR, Vladimír Bartovic z Kancelárie prezidenta SR, Ladislav Vulgan z Úradu vládneho auditu SR, Emília Rybárová zo Slovenskej komory audítorov, Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko a Miloš Tumpach z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Tento týždeň prebieha v Portugalskom Lisabone rokovanie Kontaktného výboru, ktorý je najvyššou medzinárodnou platformou národných kontrolných inštitúcií a EDA. Predseda NKÚ SR využije toto stretnutie aj na informovanie predsedu EDA Tonyho Murphyho o úspešnom ukončení výberového procesu kandidáta na slovenského zástupcu v EDA a zároveň ho požiada o podporu kandidátky Kaszasovej v rámci schvaľovacieho procesu na úrovni Európskeho parlamentu a Európskej komisie. EDA je od roku 1977 nezávislým externým audítorom Európskej únie (EÚ). Úlohou dvora audítorov je kontrolovať, či sú finančné prostriedky EÚ používané zákonným a hospodárnym spôsobom v súlade s pravidlami.

Verejné vypočutie kandidátov na slovenského zástupcu v EDA.

Verejné vypočutie kandidátov na slovenského zástupcu v EDA.

 


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok