Najvyšší kontrolný úrad uspel s aplikáciou MuMap na samite Iniciatívy pre otvorené vládnutie – NKU

[ad_1]

„Interaktívna mapa MuMap dáva občanom možnosť stať sa kontrolórom vlastnej samosprávy,” zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Aplikáciu naprogramovala a aktualizuje od roku 2020 pracovná skupina kontrolného úradu vo vlastnej réžii. Zároveň sa pracuje na postupnom dopĺňaní údajov, minulý rok sa napríklad doplnila o informácie o príjemcoch prostriedkov z projektov Prvej pomoci počas pandémie COVID-19. „Chápanie občana ako partnera kontrolnej inštitúcie je zaujímavou inováciou, ktorou sa môžu inšpirovať aj ďalšie úrady a celá verejná správa,“ dodáva splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač.

Foto: Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy preberá ocenenie od splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa VagačaFoto: Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy preberá ocenenie od splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača

Čestné uznanie bolo udelené pri príležitosti ôsmeho globálneho samitu Iniciatívy pre otvorené vládnutie, ktorý sa konal 6. – 7. septembra 2023 v estónskom Tallinne. Aplikácia MuMap dostala čestné uznanie spomedzi 47 projektov a bola ocenená ako jediný slovenský projekt. Medzinárodná Iniciatíva pre otvorené vládnutie vyzdvihla možnosť jednoducho replikovať a šíriť aplikáciu aj do iných krajín, obzvlášť tam, kde majú podobné inštitúcie mandát kontrolovať samosprávne obce a vyššie územné celky.

Iniciatíva pre otvorené vládnutie, z angl. Open Government Partnership je medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je presadzovať väčšiu transparentnosť, participáciu a zúčtovateľnosť vlád voči svojim občanom. Slovenská republika je členom Iniciatívy pre otvorené vládnutie od roku 2011. Koordinátorom členstva je poverený Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím úradom.
 

Užitočné odkazy:

Foto: Členovia MuMAP tímu, ktorý aplikáciu vyvíja s predsedom NKÚ a splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím tímomFoto: Členovia MuMAP tímu, ktorý aplikáciu vyvíja s predsedom NKÚ a splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím tímom

[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Najvyšší kontrolný úrad uspel s aplikáciou MuMap na samite Iniciatívy pre otvorené vládnutie – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 17. novembra 2023 – Národní kontrolóri získali čestné uznanie medzinárodnej Iniciatívy pre otvorené vládnutie za prínos v boji proti korupcii a využitie digitálnych nástrojov pre budovanie otvoreného vládnutia. Osobne ho dnes predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomírovi Andrassymu odovzdal splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač za bezplatnú webovú aplikáciu NKÚ o hospodárení miest a obcí MuMap (Municipalities on Map), ktorá je k dispozícii na webe úradu http://mumap.nkusr.sk/. V interaktívnej mape môžu občania nájsť výsledky kontrol NKÚ v jednotlivých obciach od roku 2012, poskytnuté a čerpané eurofondy, ale aj informácie o ich hospodárení.

Foto: Predseda NKÚ SR Ľ. Andrassy preberá ocenenie od splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa VagačaFoto: Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy preberá ocenenie od splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača

„Interaktívna mapa MuMap dáva občanom možnosť stať sa kontrolórom vlastnej samosprávy,” zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Aplikáciu naprogramovala a aktualizuje od roku 2020 pracovná skupina kontrolného úradu vo vlastnej réžii. Zároveň sa pracuje na postupnom dopĺňaní údajov, minulý rok sa napríklad doplnila o informácie o príjemcoch prostriedkov z projektov Prvej pomoci počas pandémie COVID-19. „Chápanie občana ako partnera kontrolnej inštitúcie je zaujímavou inováciou, ktorou sa môžu inšpirovať aj ďalšie úrady a celá verejná správa,“ dodáva splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač.

Čestné uznanie bolo udelené pri príležitosti ôsmeho globálneho samitu Iniciatívy pre otvorené vládnutie, ktorý sa konal 6. – 7. septembra 2023 v estónskom Tallinne. Aplikácia MuMap dostala čestné uznanie spomedzi 47 projektov a bola ocenená ako jediný slovenský projekt. Medzinárodná Iniciatíva pre otvorené vládnutie vyzdvihla možnosť jednoducho replikovať a šíriť aplikáciu aj do iných krajín, obzvlášť tam, kde majú podobné inštitúcie mandát kontrolovať samosprávne obce a vyššie územné celky.

Iniciatíva pre otvorené vládnutie, z angl. Open Government Partnership je medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je presadzovať väčšiu transparentnosť, participáciu a zúčtovateľnosť vlád voči svojim občanom. Slovenská republika je členom Iniciatívy pre otvorené vládnutie od roku 2011. Koordinátorom členstva je poverený Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím úradom.
 

Užitočné odkazy:

Foto: Členovia MuMAP tímu, ktorý aplikáciu vyvíja s predsedom NKÚ Ľ. Andrassym a splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač so svojím tímom.Foto: Členovia MuMAP tímu, ktorý aplikáciu vyvíja s predsedom NKÚ a splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so svojím tímom


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nový parlament bude musieť prioritne riešiť otázku udržateľnosti verejných financií – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 6. októbra 2023 – Celkový deficit verejnej správy sa môže v závere roka 2023 vyšplhať až na úroveň 8,3 miliardy eur, čo predstavuje 6,85 % slovenského HDP a oproti rozpočtovanému deficitu ide o viac ako 400 miliónové navýšenie. Tohtoročné očakávané príjmy rozpočtu sú 26,7 miliárd a na druhej strane, výdavky sú 35 miliárd, pričom tri štvrtiny sú určené na bežný chod štátu a 6 miliárd slúži na rozvojové, kapitálové výdavky. „Na negatívny vývoj verejných financií má vplyv nielen vysoká spotreba štátu, ale aj nízka spotreba domácností spôsobená pretrvávajúcim rastom spotrebiteľských cien. Inflácia je už zrejme za svojím vrcholom, no v prvých šiestich mesiacoch roka sa udržala nad úrovňou 10 %, a to aj z dôvodu vysokých cien energií či pohonných hmôt pre vojnový konflikt na Ukrajine,“ približuje dôvody vysokého deficitu štátu Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Zároveň konštatuje, že „inflácia je dnes výrazne vyššia vo východných regiónoch Európy než v západných štátoch. Slovenské domácnosti majú inú štruktúru spotreby než napríklad obyvatelia Nemecka či Francúzska. Slováci majú zo svojho mesačného rodinného rozpočtu vyššie výdavky na nákup základných potravín či zaplatenie energií, než sú bežné životné náklady ľudí žijúcich v štátoch západnej Európy“.

Negatívny vývoj vo verejných financiách je podľa analytikov kontrolného úradu zároveň zapríčinený tým, že poslanci Národnej rady SR dodatočne schválili legislatívne zmeny, ktoré neboli finančne kryté v už schválenom rozpočte pre rok 2023. „Parlament schválil rezervu vlády, ktorú môže kabinet použiť na krytie nových zákonných záväzkov štátu voči občanom či inštitúciám v sume 858 miliónov eur. Ostatné zmeny v sociálnej a dôchodkovej politike však so sebou priniesli mimoriadne výdavky a to až na úrovni jednej miliardy eur,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Podľa analytikov národnej autority pre externú kontrolu zahŕňali prijaté zmeny napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, ktorá so sebou prináša navýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne o 524 miliónov, rodičovský dôchodok, ktorý si vyžiada sumu 260 miliónov a zvýšenie daňového bonusu na dieťa zaťaží verejný rozpočet ďalšími 254 miliónmi eur. Pozitívom tohtoročnej finančnej bilancie je vyšší výber dane z pridanej hodnoty (+ 365 mil. eur za prvý polrok) a aj výrazne vyššie čerpanie európskej finančnej pomoci, keďže rok 2023 je posledným rokom, keď môže Slovensko aktívne využiť fondy z Programového obdobia 2014 – 2020. Úroveň čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov sa koncom leta dostala už na úroveň 77 %, avšak ešte stále ostáva dočerpať a následne aj transparentne zúčtovať 3,3 miliardy.

Rozpočtové hospodárenie SR v 1. polroku 2023Rizikom pre udržateľné verejné financie je v tomto roku tiež horší výber sociálnych a zdravotných odvodov. Deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne je dlhodobo vykazované v starobnom poistení, ale tiež v nemocenskom poistení. Na výplatu dôchodkov potrebuje poisťovňa viac ako 4,4 miliardy a nemocenské dávky zaťažujú jej rozpočet viac ako pol miliardou eur. Len za prvých šesť mesiacov roka 2023 chýbalo v starobnom poistení 1,7 miliardy eur, pričom tento negatívny trend v rozpočte Sociálnej poisťovne riešila vláda transferom zo štátneho rozpočtu na úrovni 360 miliónov. Negatívny vývoj zaznamenali slovenskí kontrolóri aj u všetkých troch zdravotných poisťovní. „Vývoj rozpočtu nám ukazuje, že v prvom polroku sa dostala do negatívnych čísel každá zdravotná poisťovňa, pričom najväčšie riziká indikujeme pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde sa strata vyšplhala nad 100 miliónov,“ hovorí predseda NKÚ. Národní kontrolóri v rámci analytickej činnosti vyhodnocujú riziká, spojené s fungovaním zdravotných poisťovní a na základe nich pripravujú pre rok 2024 rozsiahlu kontrolu hospodárenia a nakladania s verejnými financiami v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V tejto súvislosti kontrolný úrad upozorňuje parlament na fakt, že je potrebné upraviť legislatívu tak, aby kontrolné inštitúcie mohli kedykoľvek auditovať efektívnosť a transparentnosť použitia verejných zdrojov, povinných odvodov, tečúcich do súkromných poisťovni alebo privátnych zdravotníckych zariadení.

Analytici NKÚ vo svojej správe o vývoji rozpočtového hospodárenia za prvých šesť mesiacov roka upriamujú pozornosť odbornej aj laickej verejnosti taktiež na stúpajúcu výšku hrubého dlhu, ktorý v závere roka môže prekročiť sumu 70 miliárd eur a dostane sa tak na úroveň necelých 58 % HDP. Tento negatívny trend aktivoval v máji t. r. dlhovú brzdu v najprísnejšom pásme s povinnosťou predložiť do zákonodarného zboru vyrovnaný rozpočet pre rok 2024. Túto povinnosť z krátkodobého hľadiska negujú parlamentné voľby, ale z dlhodobého hľadiska, v záujme konsolidácie verejných financií, bude nevyhnutné vykonať komplexnú analýzu opatrení pre nastavenie zdravého, udržateľného rozvoja slovenskej spoločnosti. „Ochrana dlhodobej udržateľnosti verejných financií je zapísaná nielen v ústave, ale je to krok, ktorým musí každá vláda garantovať občanom zodpovedný a udržateľný prístup k nakladaniu s verejnými zdrojmi, ktoré generujú samotní občania či podnikateľské subjekty. Dnes bez rozumnej konsolidácie zaťažujeme a ohrozujeme finančne rozvojové či sociálne spravodlivé fungovanie budúcich generácií,“ uzatvára Ľ. Andrassy.

Správa o vývoji rozpočtového hospodárenia SR za I. polrok 2023

Graf č. 1 – Vývoj deficitu verejnej správyGraf č. 1 – Vývoj deficitu verejnej správy


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Strategický podnik, ktorý má ľudí chrániť pred povodňami, bojuje o prežitie kvôli prístupu štátu – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 28. septembra 2023 – Stav vodných stavieb na našich riekach sa zhoršuje a riziko nedostatočnej ochrany ľudí a ich majetkov pred povodňami je každým dňom vyššie. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v rámci tzv. follow-up kontroly zmonitorovali, ako Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) plní opatrenia z kontrol v rokoch 2018 a 2019. Strategický štátny podnik, ktorý spravuje a chráni kvalitu a množstvo povrchových a podzemných vôd, stará sa o toky riek aj o protipovodňovú ochranu, je dlhodobo v strate a jeho financovanie je poddimenzované.

„Predvídateľnosť finančných tokov, ktoré smerujú do vodohospodárskeho podniku zo strany štátu, je priam katastrofálna. Štát má od roku 2010 voči nemu podlžnosť viac ako 330 miliónov eur, ktorými by mal štátny podnik zabezpečovať modernizáciu vodných nádrží, starostlivosť o vodné toky, ale aj protipovodňové opatrenia na ochranu ľudí a ich majetkov,“ vyhlásil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v podcaste Ctrl+A. Vzhľadom na zistené nedostatky národní kontrolóri zaradia do svojho plánu na najbližšie obdobie ďalšiu kontrolu so zameraním na tieto rizikové oblasti. Okrem toho, že výsledky úrad odstúpi parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Ministerstvu financií SR a Ministerstvu životného prostredia SR, NKÚ správu predloží aj na rokovanie Vlády SR.

Cieľom Slovenského vodohospodárskeho podniku je zabezpečiť ochranu prírody a krajiny pred extrémnymi hydrologickými situácia­mi a následkami povodní v dôsledku klimatických zmien. Národná autorita pre externú kontrolu však poukazuje na fakt, že tento strategický podnik dlhodobo dosahuje stratu, ktorá negatívne ovplyvňuje plnenie úloh vo verejnom záujme. Dôvodom pre tento stav je nedostatočné, nestabilné a nepredvídateľné financovanie zo štátneho rozpočtu. Od roku 2010 štát nepreplatil približne 334 miliónov eur preukázaných nákladov na neregulované služby a každoročne sa tento schodok zvyšuje. Historicky najvyššiu hodnotu dosiahla strata v roku 2022, a to 33,1 milióna eur. Najmä v rokoch 2021 a 2022 došlo k výraznému poklesu pridelených finančných prostriedkov na neregulované platby zo štátneho rozpočtu oproti predchádzajúcim rokom (graf). V roku 2021 poskytol štát SVP len 13 % a v roku 2022 len 5 % zo sumy, ktorú požadoval.

Nedostatočné financovanie strategického podniku zároveň negatívne vplýva na zanedbávanie opráv a údržby vodohospodárskeho majetku, čo smeruje k zhoršovaniu technického stavu vodných stavieb. Celkový technický dlh za obdobie rokov 2005 až 2020 predstavoval sumu 921,5 milióna eur. Spolu 24 vodných stavieb, na ktoré boli vydané rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy, nebolo udržiavaných v dobrom stave, čo nebolo v súlade so zákonom o vodách.

SVP cez odštepné závody prevádzkuje 311 vodných nádrží a 73 čerpacích staníc, vrátane prislúchajúcich prevádzkových objektov a technologických zariadení. „Väčšina existujúcich vodných stavieb je v prevádzke viac ako 40 až 60 rokov. Mnohé z nich kvôli veku, opotrebovaniu a morálnej zastaranosti technologického vybavenia vyžadujú rekonštrukciu a modernizáciu, keďže sa na nich intenzívnejšie ako v minulosti prejavuje starnutie priehradných telies a ich podloží,“ vysvetľuje šéf kontrolórov. Napríklad na stavbách Vážskej kaskády z roku 1936 je kumulatívne vyčíslený investičný dlh v dôsledku podfinancovania štátneho podniku vo výške takmer 170 miliónov eur.

Takisto hrozí riziko vzniku havárií na vodných stavbách a povodňových situácií na vodných tokoch. Na vodných stavbách čoraz častejšie vznikajú problémy spôsobené ich vekom, tie sa však dlhodobo riešia len nevyhnutnými opravami. Klimatické zmeny, kde sa striedajú obdobia extrémneho sucha a vysokého objemu zrážok, majú čoraz významnejší vplyv na eróziu a riziko havárií. Ak by napríklad v dôsledku poškodenia bolo nevyhnutné vypustiť najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe vodárenskú nádrž Starina, bez pitnej vody by ostalo približne 327-tisíc ľudí.

Kontrolóri NKÚ preto upozorňujú, že takáto situácia je dlhodobo neudržateľná a je nevyhnutné okamžité riešenie zlého technického stavu vodných stavieb, kde do budúcnosti vzniká riziko havárií. Ak rezort životného prostredia spolu s manažmentom štátneho podniku nezabojujú o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, hrozí, že Slovensko nebude schopné chrániť majetok a životy občanov pred povodňami a nebude vedieť realizovať nevyhnutné opravy vodných diel, ktoré sú už aj dnes v kritickom stave. Zároveň môžeme čeliť žalobám a sankciám zo strany Európskej komisie, keďže v tejto oblasti máme záväzky, ktoré vyplývajú z nášho členstva v EÚ,“ upozorňuje Ľ. Andrassy. Projekt „Hodnotenie a manažment povodňového rizika – aktualizácia“ sa zavádzal pomocou nenávratného finančného príspevku. NKÚ poukazuje na riziko, že ak nebude dodržaný konečný termín splnenia zmluvy do konca roka 2023, hrozí spochybnenie oprávnenosti výdavkov, ktoré by Slovensko muselo vrátiť. Ide pritom o celkovú sumu takmer 11,9 milióna eur.

Kontrola tiež na základe podnetu od orgánov činných v trestnom konaní poukázala na neštandardné zmluvné vzťahy SVP s právnou kanceláriou, kde NKÚ identifikoval vážne riziko porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Advokátke, ktorá vodohospodársky podnik právne zastupovala v súdnom spore, vznikol neoprávnený nárok na podielovú odmenu takmer 1,9 milióna eur. Zistenia úrad odstúpil polícii aj Slovenskej advokátskej komore.

Graf: Poskytovanie neregulovaných platieb pre SVP, š. p., zo ŠR SR, prostredníctvom MŽP SR v rokoch 2018 až 2022

Graf Poskytovanie neregulovaných platieb pre SVP, š. p., zo ŠR SR, prostredníctvom MŽP SR v rokoch 2018 až 2022

Zdroj údajov: SVP, š. p.

Správa o výsledku z kontroly “Ochrana pred povodňami v SR – kontrola opatrení”

 


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Budúcnosť závisí od zelených a udržateľných klimatických riešení – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 25. septembra 2023 – Európske, ale aj svetové spoločenstvo musí aktívne reagovať na výrazné klimatické zmeny sprevádzané v ostatných rokoch vysokými teplotami, nebezpečnými povodňami či veternými smršťami. Budúcnosť civilizácie ide ruka v ruke s realizáciou zelených projektov a presadzovaním klimaticky udržateľných riešení. Zhodli sa na tom účastníci európskej pracovnej skupiny najvyšších kontrolných inštitúcií zameranej na environmentálne audity. V českej metropole Praha diskutujú za účasti medzinárodných expertov o výzvach, ktoré stoja pred národnými kontrolnými inštitúciami v oblasti zúčtovania vládnych projektov zameraných na plnenie strategických cieľov súvisiacich so zmierňovaním klimatických zmien.

Európske spoločenstvo chce do roku 2030 znížiť emisie CO2 o takmer 55 % v porovnaní s rokom 1990, pričom dnes je Európa v plnení cieľa na pol ceste a pri súčasnom tempe sa ho nepodarí splniť. Výraznejšie zaostávanie v plnení záväzkov zaznamenávajú stredo a východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, a to pri znižovaní emisií ako aj úsporách energií. Z pohľadu slovenských kontrolórov je na národnej úrovni problémom nielen nedostatočné financovanie zelených projektov, ale tiež značná kompetenčná roztrieštenosť medzi viacerými kľúčovými nositeľmi tejto agendy. „Do budúcna musí slovenská vláda jasne zadefinovať jedného prierezového nositeľa agendy súvisiacej s klimatickými zmenami, ktorá je významná nielen pre plnenie národných cieľov, ale taktiež vyhodnocovanie medzinárodných záväzkov v oblasti odpadového hospodárstva, dekarbonizácie priemyslu či ekologizácie dopravy. Ukazuje sa, že súčasné aktivity sú nedostatočné a bude preto potrebné buď prehodnotiť národne i európske ciele, alebo každý členský štát únie bude musieť vyvinúť výrazne väčšie úsilie na ich dosiahnutie,” uviedol Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý európskym kolegom okrem iného predstavil závery z kontroly zameranej na znižovanie energetickej náročnosti slovenských verejných budov. 

Európska únia ma ambiciózny cieľ  dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Sektor budov je v súčasnosti jedným z najväčších spotrebiteľov energie. Podľa európskej iniciatívy „Vlna obnovy“ je cieľom v oblasti budov znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %, znížiť ich energetickú náročnosť o 14 % a zredukovať spotrebu energie na vykurovanie a chladenie objektov o 18 %. „Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia nášho národného záväzku voči ostatným európskym partnerom, v oblasti klimatickej neutrality nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia projektov a zároveň databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov,“ približuje šéf národných kontrolórov. V rokoch 2014 až 2021 bolo na Slovensku obnovených viac ako 2 600 verejných budov. Pri zachovaní tohto tempa by obnova všetkých energeticky nehospodárnych verejných objektov trvala bezmála tri desiatky rokov. Ako potvrdzujú dáta z Plánu obnovy a odolnosti, niektoré sú čiastočne obnovené, avšak hĺbkovú obnovu si vyžaduje až 75 % z približne 15-tisic budov vo vlastníctve štátu či verejných inštitúcií.

Slovenskí kontrolóri sú v téme klimatických zmien a ich dopadov na každodenný život občanov v ostatných rokoch aktívni aj na medzinárodnej kontrolórskej scéne. Od minulého roka sú súčasťou celosvetovej pracovnej skupiny vedenej audítormi z brazílskeho účtovného dvora, ktorá chce do roku 2024 spracovať štandardizovanú metodiku pre kontrolu a hodnotenie stavu krajiny v oblasti klimatických zmien. Medzinárodne akceptovaná metodika nazývaná “ClimateScanner” ponúkne porovnateľný postup pre hodnotenie vládnych opatrení či udržateľnosť financovania zelených projektov. „Vďaka tomu budeme môcť nielen na národnej úrovni, ale tiež v medzinárodnom kontexte hodnotiť úspešnosť pri dosahovaní cieľov v takom dôležitom segmente verejnej politiky, akým je zápas s klimatickými zmenami. Je to cesta k ochrane a zachovaniu zelenej i modrej planéty pre budúce generácie,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že medzinárodná metodika pomôže kontrolórom okrem iného pri nastavovaní merateľných kritérií podporujúcich zúčtovanie financií, ktoré boli z rôznych zdrojov použité alebo plánované pre aktivity zamerané na riešenie klimatických výziev. 

Rokovanie európskej pracovnej skupiny najvyšších kontrolných inštitúcií zameranej na environmentálne audity


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Súčasný systém zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov je netransparentný – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 22. septembra 2023 – Súčasný model núdzových zásob ropy a ropných výrobkov zabezpečuje zásoby týchto komodít v požadovanom množstve. Nastavený je ale veľmi zložito, netransparentne a bez aktívneho vstupu súkromného sektora by bol nefunkčný. To sú závery follow-up kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR), ktorá je orgánom dozoru štátu tejto verejnej politiky a spoluzodpovedá za Spoločnosť pre skladovanie (SpS), ktorá zabezpečuje skladovanie núdzových zásob ropy. Skladovanie núdzových zásob ropných výrobkov (benzín, nafta, letecké palivo) zabezpečuje súkromný sektor. Národná autorita pre externú kontrolu sa opakovane pozrela na to, ako sú na Slovensku zabezpečované núdzové zásoby týchto strategických komodít a keďže po kontrole z roku 2020 neboli prijaté dostatočné opatrenia, zistenia z aktuálnej kontroly zašlú kontrolóri priamo vláde. „Viac ako rok a pol trvajúci vojnový konflikt na Ukrajine zdôraznil význam funkčného nastavenia núdzových zásob ropy a výrobkov z nej pre fungovanie štátu. Odporúčame preto vláde, aby komplexne zanalyzovala efektívnosť existujúceho systému a následne rozhodla o potrebných zmenách, pretože naše zistenia odhalili významné riziká spojené nielen s netransparentnosťou fungovania spoločnosti, ale i ekonomicky nevyváženým postavením štátu a súkromného partnera,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. „Slovensko musí byť pripravené na úplné zastavenie dodávok ruskej ropy, čo si vyžaduje legislatívne zmeny v udržateľnom riadení núdzových zásob. Existujúca infraštruktúra totiž neumožňuje iné dopĺňanie zásob ako ropou dopravovanou z Ruska,“ dodal Ľ. Andrassy. O záveroch kontroly, ako i o ďalších zisteniach úradu z predchádzajúcich kontrol, informoval predseda pravidelnou správou určenou najvyšším ústavným činiteľom – prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu NR SR Borisa Kollára a povereného premiéra Ľudovíta Ódora.

Infografika Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov

Existujúci tzv. agentúrny systém zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov vznikol pred desiatimi rokmi (2013), keď bez odbornej analýzy bola založená SpS ako dcérska spoločnosť štátneho podniku Transpetrol a SŠHR, ktoré dovtedy spoločne zabezpečovali túto strategickú oblasť. Transpetrol poskytuje na základe zmluvy za približne 19 miliónov ročne SpS služby, ktoré robil predtým vo vlastnej réžii. Založená bola aj Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA), v ktorej 70 % vlastní štát a 30 % má súkromný sektor. Tá sa stará o udržanie núdzových zásob ropy a ropných produktov, vrátane ich financovania. „Kontrola ukázala, že Spoločnosť pre skladovanie sa javí v systéme krízového riadenia štátu pri zabezpečení núdzových zásob ako nadbytočná a komplikuje jeden z kľúčových systémov krízového riadenia. Väčšinu služieb poskytovaných v agentúrnom modeli pritom zabezpečuje prostredníctvom tretích strán a je len vlastníkom skladovacích zariadení na ropu a ropné výrobky s nevysporiadanými majetkovými vzťahmi,“ priblížil šéf kontrolného úradu. Spresnil, že skladovacie zariadenia na ropu a ropné výrobky, ktoré sú vo vlastníctve SpS, neposkytujú potrebnú minimálnu kapacitu. Nehovoriac o tom, že spoločnosť ich prenajíma za 1,4 milióna eur súkromnému Zväzu pre skladovanie (dcérska spoločnosť Slovnaftu, a. s.), ktorý následne zabezpečuje skladovanie zásob ropných výrobkov pre Agentúru. Štátna spoločnosť nevlastní ani príslušenstvo k nádržiam na ropné výrobky, pretože tie patria spoločnosti Slovnaft. Zároveň nevlastní pozemky pod skladovacími zariadeniami, ani prístupové komunikácie k nim. Všetky skladovacie zariadenia sa nachádzajú v areáloch súkromnej spoločnosti.

Kontrolóri NKÚ vo svojej správe zároveň upozorňujú na skutočnosť, že Spoločnosť pre skladovanie nevstupuje do cenotvorby za skladovanie ropných výrobkov, tú určuje skladovateľ, teda súkromný sektor. Už pri kontrole v roku 2020 boli národnými kontrolórmi identifikované nehospodárne výdavky vo výške viac ako 190 miliónov eur, súvisiace so vznikom a prevádzkou Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a reštrukturalizáciou jej úveru, ktoré by nevznikli, ak by nedošlo k zmene správy núdzových zásob ropy. Tentoraz kontrolóri poukazujú na navýšenie nákladov v rokoch 2020 až 2022 o 22 miliónov eur, keďže SpS musí platiť materskej spoločnosti Transpetrol za služby, ktoré predtým poskytovala priamo. „Toto nehospodárne riadenie spoločností, kde má dôležité postavenie štát, sa v konečnom dôsledku premieta do výstupnej ceny ropných produktov, ktoré platí zákazník, teda každý občan v cenách ropných produktov,“ upozornil Ľ. Andrassy. V existujúcom systéme je aj riziko presúvania nákladov z materskej spoločnosti Transpetrol na dcérsku spoločnosť SpS. Kontrolóri tiež identifikovali závažné nedostatky v hospodárnosti, napríklad pri vynakladaní financií na propagáciu a reklamu a pri poskytovaní rôznych hodnotných darov. Predseda národnej autority pre externú kontrolu zároveň na margo záverov z auditu upozorňuje poslancov parlamentu i členov vlády, že spoločnosť si neplní strategické ciele podľa akcionárskej zmluvy a manažérske riadenie v nej je nekoncepčné a nekoordinované pri zabezpečovaní dostatočných skladovacích kapacít do budúcna, resp. ich obnovy a modernizácie.

Kontrolný úrad troch najvyšších ústavných činiteľov informoval aj o záveroch ďalších svojich kontrol. NKÚ sa dlhodobo venujú štátnemu manažmentu nakladania so strategickými surovinami. Okrem ropy poskytli informácie, týkajúce sa aj politiky štátu vo vzťahu k vode a pripájaniu slovenských domácností na verejnú kanalizačnú sieť. Tempo pripájania vlastníkov nehnuteľností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Hoci napojenie domácností a nehnuteľností na pitnú vodu či verejnú kanalizáciu je štandardom 21. storočia, v kontrolovanom roku 2021 bolo na ňu napojených len 70 % obyvateľov. Zodpovedné štátne inštitúcie si dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a Európska komisia už preto začala voči Slovensku proces infringementu, upozornil ústavných činiteľov predseda úradu.

Príkladom absolútneho plytvania a vážneho zlyhania vnútornej kontroly je projekt elektronického monitoringu väznených osôb (ESMO), ktorý realizovalo ministerstvo spravodlivosti. Ide o projekt za viac ako 50 miliónov eur, no počas kontrolovaných šiestich rokov bol využitý v priemere len na 10 percent. Tento projekt sprevádzali zásadné pochybenia od počiatočného nastavovania merateľných parametrov, cez fázu jeho praktickej realizácie až po udržateľnosť. Výsledky kontroly odstúpil úrad orgánom činným v trestnom konaní. Národná autorita pre externú kontrolu pravidelne kontroluje aj fungovanie štátnych podnikov. Aktuálne sme kontrolovali Letové prevádzkové služby a štátne lesy. Potvrdzuje sa, že legislatíva z roku 1990, na základe ktorej fungujú štátne podniky, je stará a je potrebné ju zásadne zmeniť. Opakovane sa kontrolóri pozreli aj na kvalitu ubytovania vysokoškolákov na slovenských internátoch. Úrad v roku 2018 upozornil na kritickú situáciu ubytovacích zariadení, následne vláda vyčlenila 50 mil. eur na ich obnovu. Kontrolóri preto preverovali, ako sa to premietlo do kvality ponúkaných ubytovacích služieb. Pohľad na činnosť samospráv priniesli tri kontroly. Kontrola správy elektronických dokumentov ukázala, že elektronizácia samosprávam neuľahčila vydávanie rozhodnutí a ani nepriniesla zrýchlenie procesov. Kontrolóri sa pozreli aj na to, či zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce prínosné a ako sa samosprávy vysporiadali s agendou poskytovania ubytovania vojnovým utečencom z Ukrajiny. Analytici NKÚ zverejnili dve svoje odborné analýzy, týkali sa covidovej pomoci a odbornosti vzdelávania na základných školách.

Správa o výsledku z kontroly “Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kompetentní prehliadajú kritickú situáciu pri vzdelávaní detí, kontrolóri preveria riziká detailnejšie – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 13. septembra 2023 – Na slovenských základných školách chýbajú učitelia, časť predmetov odučia vyučujúci bez príslušného vzdelania a situácia s nedostatkom učiteľov sa každým rokom zhoršuje. Vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorou úrad nadviazal na svoje zistenia z roku 2019. Problém sa týka predovšetkým 2. stupňa základných škôl, kde je priemerne neodborne odučených až 12 % vyučovacích hodín. Na 1. stupni je bez príslušného vzdelania odučených priemerne 5 % hodín (graf 1). „Jedným z vážnych problémov, ktorému sa dnes zodpovední aktéri, hlavne rezort školstva, ale aj zástupcovia miestnej samosprávy systémovo nevenujú, je nedostatok učiteľov informatiky či technických predmetov. Séria kontrolných akcií ukázala, že Slovensko výrazne zaostáva v informatizácii a digitalizácii spoločnosti. Tento problém sa začína už na základných školách, kde majú deti získať prvé digitálne zručnosti, no odborné predmety vedú nekvalifikovaní učitelia,“ približuje predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy. V tejto situácii šéf kontrolórov upozorňuje, že minulý rok túto aprobáciu ukončila len tridsiatka absolventov učiteľského smeru. „Bez krokov, ktoré prispejú k zvýšeniu počtu kvalifikovaných učiteľov informatiky, bez digitalizácie vzdelávania i učebníc, či bez funkčného vysokorýchlostného internetu vo všetkých školách, nedokážeme zvyšovať konkurencieschopnosť našej krajiny a budeme vychovávať mladú generáciu, ktorá nedokáže pracovať vo vysoko sofistikovanom digitálnom prostredí,“ dodal Ľ. Andrassy.

Infografika Kompetentní prehliadajú kritickú situáciu pri vzdelávaní detí, kontrolóri preveria riziká detailnejšie

K predmetom, ktoré najviac trpia nedostatkom odborných pedagógov patria okrem informatiky aj technika, občianska náuka a etická výchova. V prípade týchto štyroch predmetov ide vo všetkých krajoch o štvrtinu a viac hodín vyučovaných neodborne, výnimkou je iba občianska náuka v slovenskej metropole. „Nedostatok učiteľov je dlhodobý problém Slovenska, na ktorý okrem kontrolného úradu upozorňujú viaceré národné inštitúcie. Tento problém sa bude v nadchádzajúcich rokoch prehlbovať v dôsledku vysokého veku dnes aktívnych učiteľov, pričom výrazne sa to môže prejaviť v premetoch, ako je fyzika, matematika i chémia,“ konštatuje predseda NKÚ. Významným rizikom pri hľadaní udržateľných riešení v tejto oblasti je absencia dát. Ministerstvo školstva síce zbieralo údaje v roku 2021, ale tieto údaje boli zverejnené a čiastočne vyhodnotené až po takmer dvoch rokoch a neumožňujú analýzu vývoja odbornosti v čase. Bez validných dát a bez konkrétnych opatrení, ktoré zatraktívnia učiteľské povolanie, nie je možné tento problém efektívne riešiť. Súčasný stav považuje národná autorita pre externú kontrolu za natoľko alarmujúci, že pripraví celoslovenskú kontrolu, ktorá by mala zmapovať situáciu ohľadom učiteľov v jednotlivých regiónoch, ale aj prípadné motivačné kroky, ktoré boli doteraz urobené na ich udržanie, resp. prilákanie do škôl.

Graf 1: Podiel neodborne vyučovaných hodín na ZŠ v školskom roku 2021/2022 (v %)

Graf 1: Podiel neodborne vyučovaných hodín na ZŠ v školskom roku 2021 a 2022 (v percentách)

Zdroj: CVTI SR; spracovanie NKÚ SR

Keďže počet absolventov väčšiny učiteľských študijných programov klesá, je zároveň nevyhnutné riešiť otázku, ako pritiahnuť viac absolventov stredných škôl na pedagogické fakulty. Aktuálny nezáujem o štúdium pedagogických smerov sa odráža okrem iného aj v tom, že veľká časť prijatých študentov naň nakoniec nenastúpi (graf 2). Potvrdzujú to aj dáta z Univerzity Komenského v Bratislave, keď sa minulý rok na učiteľské študijné programy zapísalo nakoniec v priemere iba 37 % z predpokladaného počtu uchádzačov o štúdium, v prípade informatiky to bolo iba 14 %. „Analýza nášho úradu ukazuje, že nedostatok učiteľov ide ruka v ruke s nedostatočnou odbornosťou výučby na základných školách, a to môže byť jedným z dôvodov, prečo žiaci slovenských základných škôl dosahujú v medzinárodnom porovnaní dlhodobo podpriemerné výsledky,“ približuje šéf kontrolórov.

Graf 2: Prijímacie konanie na učiteľské študijné programy – zapísaní z prijatých v roku 2022 (1. stupeň, denné štúdium)
Graf 2: Prijímacie konanie na učiteľské študijné programy – zapísaní z prijatých v roku 2022 (1. stupeň, denné štúdium)

Zdroj: CVTI SR; výpočty a spracovanie NKÚ SR.

Poznámka: V prípade väčšiny učiteľských študijných programov ide o kombináciu dvoch predmetov. Napríklad dvadsiati prijatí a deviati zapísaní uchádzači na učiteľstvo biológie a geografie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského sú preto zahrnutí do výpočtu tretieho aj deviateho stĺpca.

Na základe dobrej praxe zo zahraničia či záverov odborných štúdií analytici NKÚ odporúčajú rezortu školstva, ktorý zodpovedá za vzdelávaciu politiku, vyčleniť v štátnom rozpočte financie na nábor, udržanie a rozvoj učiteľov v školách a v najrizikovejších regiónoch, kde je ich najväčší nedostatok. Pre vybrané, najviac nedostatkové učiteľské odbory, je zároveň možné zaviesť špeciálne štipendiá. Motivujúca môže byť dostupná vysokokvalitná príprava a podpora pre začínajúcich učiteľov a tiež podpora pre ďalšie odborné vzdelávanie a spoluprácu. Benefity môžu byť aj vo forme príspevku na dopravu, zabezpečenie nájomného bývania či výhodných pôžičiek pre učiteľov. Nehovoriac o tom, že učitelia musia byť odmeňovaní porovnateľne s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami. Prínosné môže byť aj vytvorenie IT systémov na sledovanie a predvídanie dopytu po pedagógoch, pričom dnes v systéme základných škôl pôsobí približne 40-tisíc pedagogických zamestnancov.

Ak nedôjde k výrazným zmenám, nedostatok učiteľov sa bude prehlbovať. Najhoršia situácia je už teraz v Bratislavskom kraji. Kontrolný úrad už vo svojom analytickom komentári v roku 2019 zameranom na odmeňovanie pedagogických zamestnancov na základných školách upozorňoval na nedostatok učiteľov v Bratislavskom kraji a známa bola aj skutočnosť, že do roku 2024 v ňom bude potrebné obsadiť vyše tisíc dodatočných pracovných miest pedagogických a odborných pracovníkov základných škôl. Údaje poskytnuté spoločnosťou Profesia navyše naznačujú ďalšie prehĺbenie rozdielov medzi Bratislavským krajom a zvyšnými regiónmi. Tohtoročná prognóza počtu žiakov a učiteľov, vypracovaná Inštitútom vzdelávacej politiky a Slovenskou akadémiou vied ukazuje, že problém s nedostatkom učiteľov bude do roku 2025 pokračovať. Ak sa z úrovne zodpovedných inštitúcií, hlavne rezortu školstva neprijmú systémové opatrenia, tento problém sa z hľadiska udržateľného rozvoja spoločnosti ešte viac prehĺbi. „Prognózy ukazujú, že v nadchádzajúcich rokoch bude na trhu práce voľných viac ako 1500 miest pre kvalifikovaných pedagogických pracovníkov. Pri zvyšovaní počtu žiakov a prirodzenom odchode učiteľov do dôchodku sa môže toto číslo dostať až nad 2 000,“ dodal Ľ. Andrassy.

Analytický komentár “Nedostatok učiteľov a odbornosť výučby na základných školách”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Odliv študentov do zahraničia pretrváva, dôvodom je i kvalita služieb zo strany vysokých škôl – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 8. septembra 2023 – Riziká popísané národnými kontrolórmi sa potvrdili. Slovenské vysoké školy zápasia so zastaraným vybavením a zlým technickým stavom študentských domovov, na ktorých obnovu či rekonštrukciu nemajú dostatočné finančné krytie. Doposiaľ využité peniaze na opravu síce zvýšili komfort študentov na internátoch, ale tieto zmeny nestačia na to, aby sa ich životné podmienky priblížili štandardom v zahraničí. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR preveroval obnovu internátov na šiestich verejných vysokých školách za roky 2018 až 2022. Obnova, na ktorú vláda v roku 2018 vyčlenila 50 mil. eur, prebieha pomaly. Pre študentov bolo zmodernizovaných viac ako 3 600 izieb, čiastočnou rekonštrukciou prešlo ďalších 3 700 izieb, pričom v pôvodnom stave zostáva ešte tretina (cca 3 200).

Kontrolóri upozorňujú, že dôležitým faktorom pri rozhodovaní študentov pri výbere školy je popri kvalite výučby aj úroveň ďalších služieb či podmienok pre život vysokoškoláka a v tomto ťahajú slovenské univerzity za kratší koniec. „Riziko dlhodobého odchodu mladých ľudí do zahraničia za vzdelaním, ale najmä riziko, že sa po štúdiu nevrátia, sa bude vyvíjať v prvom rade od kvality štúdia, ktoré slovenské školy budú poskytovať. Významnú úlohu však bude zohrávať aj úroveň školských aj mimoškolských priestorov, kde študenti trávia najviac času,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Je potrebné, aby vláda hľadala koncepčné a hlavne finančne udržateľné riešenia potrieb vysokých škôl, kde všetky priestory plnia nezastupiteľnú úlohu v procese prípravy vysokokvalifikovaných, odborne zdatných a na požiadavky praxe pripravených absolventov.

Infografika Rekonštrukcia študentských internátov je nedostatočná

Národná autorita pre oblasť externej kontroly aktuálnou kontrolou nadviazala na poznatky z kontroly v roku 2017, kde upozorňovala na alarmujúce finančné poddimenzovanie v oblasti obnovy a rekonštrukcie školských domovov a od toho sa odvíjajúci neustále vyšší odliv študentov zo Slovenska (graf). Navyše študovať do zahraničia odchádzajú spravidla najúspešnejší maturanti. Zostať študovať na Slovensku by zvažovalo viac študentov, ak by školy poskytovali výučbu v cudzom jazyku, zvýšil by sa komfort na školách a zlepšili by sa ubytovacie možnosti, čo vyplýva z júnového prieskumu agentúry Ipsos medzi študentmi vo veku 17 až 19 rokov. V roku 2018 štát vyčlenil z rozpočtu 50 miliónov eur na obnovu študentských domovov. „Slovenské vysoké školy zaostávajú v podmienkach, ktoré renomované univerzity a vysoké školy v Európskej únii poskytujú študentom. Študentský domov nemá byť iba miesto na prespatie, ale pokračovaním vyučovacieho a vedecko-výskumného procesu, vrátane možností tvoriť, skúmať, rozvíjať osobnostný a odborný potenciál študentov,“ vysvetľuje H. Crkoňová.

Podľa zistení kontrolórov vysoké školy mali spracované dlhodobé zámery, ktorých súčasťou bola aj plánovaná obnova majetku, teda aj internátov. Slabým miestom bola však ich transformácia do ročných plánov, konkrétnych merateľných ukazovateľov a vyhodnocovanie s prijatím primeraných opatrení. Najväčší počet nezrekonštruovaných izieb mala z kontrolovaných internátov Technická univerzita v Košiciach, až 73 %. Nasleduje Ekonomická univerzita v Bratislave so 696 nezrekonštruovanými izbami. Najviac izieb zrekonštruovali na Slovenskej technickej univerzite Bratislava, až 1 808. Kontrola tiež ukázala, že preverované školy mali vo vlastníctve budovy v obstarávacej hodnote takmer 580 miliónov eur. Hodnota študentských domovov tvorila viac ako pätinu hodnoty nehnuteľností. Ich priemerný vek bol 45 rokov, a práve veková štruktúra významne ovplyvnila výšku investičného dlhu. Ten ku koncu roka 2022 dosiahol sumu 113 miliónov eur, čím sa dostal na úroveň obstarávacích cien budov internátov. Vysoké školy nemali poistené všetky budovy internátov, pričom kvôli veku a počtu študentov, ktorí sa v priestoroch pohybujú a používajú vlastné spotrebiče, možno práve tieto zaradiť do rizikovej kategórie.

Národní kontrolóri tiež zistili, že školy oproti opravám uprednostňovali skôr investície. Do internátov v kontrolovaných rokoch smerovalo 37,45 milióna prevažne z prostriedkov ministerstva školstva (28 mil. eur). V menšej miere pokrývali náklady vlastné zdroje školy v hodnote 5,15 milióna eur a opravy predstavovali 10,7 milióna eur, čo je 30 % z investícií. Vysoké školy nevyužili v plnej miere viaczdrojové financovanie, spoliehali sa hlavne na zdroje štátneho rozpočtu. V menšej miere využili vlastné a európske zdroje, len Prešovská univerzita čerpala peniaze vo forme úveru. Kontrolované školy žiadali financie vo výške bezmála 104 miliónov eur, z ktorých dostali len 30 %. Nepodarilo sa im čerpať ani peniaze z Plánu obnovy v rámci dvoch výziev z roku 2022, ktoré boli zamerané na rozvoj infraštruktúry škôl v sume 157,1 mil. eur. Výzvy boli neúspešné, keďže podmienkou pre získanie peňazí bolo zlúčenie, resp. splynutie vysokých škôl, o čo žiadna z nich neprejavila záujem. Nastavenie výziev zlyhalo a tým sa nevyužila príležitosť zlepšiť podmienky pre život študentov. Úspešná bola až tretia výzva z roku 2023, ktorá požadovala vytvorenie konzorcia vysokých škôl.

Ako problémové sa počas kontroly ukázali hygienické štandardy, keďže školy nedodržali vyhlášku rezortu zdravotníctva o minimálnych požiadavkách na ubytovacie zariadenia. Niektoré izby v internátoch Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Prešovskej univerzity nespĺňali minimálne požiadavky na m2. Školy na základe výsledkov kontroly požiadali o výnimku od orgánu hygieny. Nezrekonštruované študentské domovy zaostávajú v komforte a kvalite ubytovania v porovnaní so súčasnými štandardmi. „Obhliadajúci kontrolóri narazili na plesne, zatekanie, poškodené podlahy. Niektoré priestory neboli niekoľko rokov vymaľované a nábytok či obklady v kúpeľniach neboli dlhé roky menené. Pozitívom je bezbariérovosť izieb, ktoré boli vybudované v dostatočnom počte, avšak väčšinou nespĺňali presné požiadavky normy,“ dodala podpredsedníčka NKÚ H. Crkoňová.

Vysokoškolské vzdelávanie poskytuje na Slovensku dvadsať verejných vysokých škôl, NKÚ preveroval šesť z nich, a to Ekonomickú univerzitu v Bratislave, Prešovskú univerzitu (PU), Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (STU), Technickú univerzitu v Košiciach a Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ku koncu roka 2022 na týchto školách študovalo 44-tisíc študentov, čo oproti roku 2018 predstavuje nárast o 10 %. Najviac študentov pribudlo v Košiciach, až 28 %, čo bolo spôsobené prílevom ukrajinských študentov kvôli vojne. Naopak, podstatný pokles sa prejavil v Nitre, kde sa znížil počet študentov o 23 %. V roku 2022 bolo na kontrolovaných internátoch ubytovaných 19 322 študentov, čo prestavovalo 44 % z počtu študentov v dennej forme štúdia. Najvyššie ubytovacie kapacity (6 501 ubytovaných) poskytla STU Bratislava. Najmenej ich mala SPU Nitra (1 469 ubytovaných). Celkovo nebolo vybavených 4 280 žiadostí o ubytovanie. Na STU v Bratislave to bolo najviac, až 1467 žiadostí a na PU 1 140 žiadostí.

Graf: Podiel študentov študujúcich na vysokých školách mimo domovskú krajinu
Graf Podiel študentov študujúcich na vysokých školách mimo domovskú krajinuZdroj:OECD.Stat

Správa o výsledku kontroly “Obnova a rekonštrukcia študentských domovov”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolórom ľudia dôverujú, obracajú sa na nich s najrôznejšími problémami – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 31. augusta 2023 – Viac ako 270 podnetov registruje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR za prvý polrok 2023. Najväčší počet úrad zaznamenal v máji a aj napriek čoraz častejšie využívanej elektronickej forme komunikácie ešte stále medzi občanmi dominuje posielanie listov. Za šesť mesiacov ich prišlo 140. Občania vo svojich podnetoch riešia nespokojnosť s nehospodárnym nakladaním s peniazmi a majetkom obcí, miest a samosprávnych krajov, upozorňujú na postup pri prideľovaní dotácií, ako aj na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní, neraz sa podávatelia obracajú na úrad opakovane. Až tretinu podaní tvoria žiadosti o kontrolu v oblastiach mimo zákonných možností NKÚ.

Infografika Podnety za prvý polrok 2023

Občania sa na národnú autoritu pre externú kontrolu obracajú s problémami v obciach či regiónoch, v ktorých žijú. Časté sú sťažnosti na starostov, upozorňujú na miestne prepojenia, klientelizmus a rodinkárstvo. Svoje podnety a žiadosti o kontrolu posielajú na nehospodárne nakladanie s financiami alebo majetkom samospráv. Viaceré z takýchto podaní NKÚ odstupuje na preverenie a riešenie hlavnému kontrolórovi obce či kraja. Pomoc národných kontrolórov vyhľadávajú aj samotní hlavní kontrolóri obcí a miest či poslanci miestnych zastupiteľstiev, ktorí sa na úrad obracajú so žiadosťou o kontrolu obce či s konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa hospodárenia alebo účtovníctva. Opakovaným problémom je aj čerpanie rezervného fondu obcí. Problémom je napríklad ignorovanie práce hlavného kontrolóra obce zo strany starostu alebo kontrolórmi spochybňované nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom obcí. Preveriť hospodárenie žiadajú občania aj v súvislosti so štátnymi a verejnými inštitúciami, často majú podozrenie z porušovania zákona o verejnom obstarávaní a nedodržiavania infozákona či zneužívania právomocí verejného činiteľa.

Mnohí občania vnímajú úrad ako poslednú inštanciu, na ktorú sa môžu obrátiť, keď ich žiadosti iné inštitúcie odmietnu riešiť. NKÚ tak eviduje aj podnety, ktoré nemá v zákonnej kompetencii preverovať. Viaceré takéto podania prišli podobne ako v minulých rokoch v súvislosti so Slovenským pozemkovým fondom v otázkach nájmov pozemkov a nevydania pozemkov, občania tiež žiadali preveriť katastrálne zápisy či stanovanie rôznych výšok poplatkov, ako je vodné a stočné či energie, ktoré spadajú do kompetencie iných inštitúcií. Za prvý polrok 2023 tvorilo takýto typ podaní mimo kompetencie úradu až 35 %.

Z kategórie neobvyklých podnetov prišlo podanie od občana, ktorý požadoval kontrolu všetkých svetiel v obytných domoch v meste kvôli úspore energií či žiadosť o zakázanie účasti niektorých politických strán vo voľbách, ako aj žiadosť o kontrolu herného plánu v lotérii. Iný občan chcel riešiť susedský spor kvôli postrekom v záhrade. Na národnú autoritu pre externú kontrolu sa ľudia obracajú aj so žiadosťami dotýkajúcimi sa súdnych rozhodnutí v rôznych občiansko-právnych sporoch, ako aj riešenia ťažkých osobných, rodinných situácií.

Ako podať podnet na NKÚ?

V prípade, že ste vyčerpali dostupné možnosti riešiť problém cez vnútornú kontrolu príslušného úradu či inštitúcie alebo hlavného kontrolóra samosprávy, kontaktujte nás:

1. cez formulár na www.nku.gov.sk,
2. emailom na info@nku.gov.sk,
3. cez portál slovensko.sk,
4. listom,
5. doručením do podateľne úradu.

Čo úrad nerieši?

Napríklad majetkové a dedičské spory, odtiahnutie áut a pokuty, platby za energie a telefón, pracovno-právnu agendu, správne konania iných úradov či správcovské spoločnosti bytov.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovenské nebo je drahé, časť letov nás preto obchádza – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 25. augusta 2023 – Za prelet naším vzdušným priestorom platia dopravcovia najvyššiu sumu v porovnaní so susednými krajinami. Napríklad za prelet susedným Maďarskom platia tento rok o viac ako polovicu menej, na Slovensku je to 72,23 eur za traťovú jednotku, u našich južných susedov platia 33,68 eur (viď graf podľa údajov Eurocontrol). Jedným z dôvodov vysokých nákladov za traťové navigačné služby sú aj veľmi vysoké benefity pre zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tie totiž výrazne navyšujú osobné náklady na zamestnancov, ktoré sú súčasťou nákladov pri výpočte sadzieb za navigačné služby. Je to jeden zo záverov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v štátnom podniku Letové prevádzkové služby (LPS) SR, ktorá sa týkala rokov 2019 až 2022 a súvisiacich období.

Infografika Letové prevádzkové služby

„Osobné náklady tvorili v kontrolovanom období okolo 60 % celkových nákladov tohto štátneho podniku. Môže za to aj neštandardne štedrá kolektívna zmluva, ktorá napríklad priznáva aj možnosť dvojročného odchodného pre niektoré pozície, na čo ale podnik musí zarobiť. Vzdušný priestor Slovenska preto nie je využívaný tak, ako by mohol byť, výnosy štátneho podniku by mohli byť vyššie,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Šéf národných kontrolórov doplnil, že si uvedomuje, že leteckí dispečeri sú vysoko žiadaná, nedostatková a veľmi zodpovedná profesia a aj preto sa význam tohto povolania premieta do ceny práce. Sociálne benefity dohodnuté v kolektívnej zmluve treba ale podľa Ľ. Andrassyho v tomto podniku zreálniť. Priemerná hrubá mzda všetkých zamestnancov štátneho podniku LPS je zhruba 5 000 eur, benefity leteckých dispečerov sú ešte niekoľkonásobne vyššie. „Vzhľadom na európskymi pravidlami regulovanú cenu preletov, tieto osobné náklady môžu do budúcna ovplyvniť hospodárenie podniku. Treba mať na pamäti, že kolektívne zmluvy majú garantovať finančne udržateľné sociálne benefity, ktoré sú spoločnou zodpovednosťou vedenia štátneho podniku a zamestnaneckých odborových organizácií,“ dodal.

Na Slovensku pracujú zamestnanci LPS na letiskách v Bratislave, Košiciach, Poprade, Žiline a Piešťanoch. Existujú dva druhy poplatkov, za traťové a terminálne letecké navigačné služby. LPS SR poskytuje traťové služby prelietavajúcim lietadlám, terminálové služby sú zas poskytované lietadlám prilietavajúcim, odlietavajúcim, resp. pohybujúcim sa po prevádzkových plochách spomínaných piatich letísk. V rámci Európskej únie zodpovedá za bezpečné riadenie letovej prevádzky medzinárodná organizácia Eurocontrol. Od tohto roka v nej Slovensko zastupuje po prvý raz nominantka NKÚ – Hana Marcin Jakubíková, ktorá je členkou audítorskej rady. Činnosť LPS SR je upravená teda nielen domácou legislatívou, riadiť sa musia aj európskymi pravidlami.  

Graf: Jednotkové sadzby za traťové letecké služby vo vybraných krajinách pre roky 2019 až 2023 v eurách

Graf: Jednotkové sadzby za traťové letecké služby vo vybraných krajinách pre roky 2019 až 2023 v eurách Zdroj: EUROCONTROL (www.eurocontrol.int/ServiceUnits/Dashboard/EnRouteUnitRates.html)

Na základe zistení národní kontrolóri upozorňujú na chýbajúcu samostatnú aktuálnu koncepciu civilného letectva. „Treba jasne povedať ako ďalej s leteckou civilnou dopravou na Slovensku, určiť, ako poskytovať letecké služby aj na menších, stratových letiskách a taktiež vyriešiť financovanie modernizačného dlhu. Povinnosťou LPS SR je totiž poskytovať letové navigačné služby aj napriek ich stratovosti,“ upozornil Ľ. Andrassy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti, aby zaviazal Ministerstvo dopravy SR vypracovať koncepciu a stratégiu rozvoja civilného letectva, v ktorej by boli zadefinované požiadavky a rozsah služieb poskytovaných LPS SR na jednotlivých letiskách na Slovensku, spôsob riešenia nedostatočných výnosov na letiskách s nižšou letovou prevádzkou či zdroje na obnovu zastaraných zariadení, ktoré sú najmä na menších letiskách v Piešťanoch a Žiline. Napriek modernizačnému dlhu, bezpečnosť leteckej prevádzky na Slovensku nie je ohrozená.

Hospodárenie tohto štátneho podniku v kontrolovaných rokoch 2020 až 2022 výrazne ovplyvnila pandémia COVID-19, pretože výnosy tvoria najmä tržby za poskytnuté traťové a terminálne letecké navigačné služby. Letecká doprava bola v období pandémie výrazne obmedzená. LPS SR napriek tomu dosiahli lepšie výsledky hospodárenia, ako plánovali, a to najmä vďaka prijatiu významných úsporných opatrení, ktoré kontrolóri hodnotia pozitívne. Čerpali tiež financie z tzv. Prvej pomoci a zobrali si strednodobý komerčný úver. K zastabilizovaniu štátneho podniku prispela aj pomoc ministerstva dopravy, ktoré navýšilo kmeňové imanie podniku. Na základe opatrení boli celkové náklady štátneho podniku znížené oproti roku 2019 o 33,0 % v roku 2020, v roku 2021 o 37,8 % a v roku 2022 o 7,6 %. Počas pandémie podnik napríklad nevyplácal nenárokovateľné variabilné zložky mzdy (prémie, 13. a 14. plat, mimoriadne odmeny). Zároveň od 1. apríla 2020 vyplácali časti zamestnancov 60 % ich priemerného zárobku, keďže pre pandemické opatrenia nemohli vykonávať svoju prácu. Úspory dosiahli aj pri prevádzkových nákladoch, znížili aj náklady na cestovné, školenia či bežnú spotrebu tovarov a služieb.

Pre pandémiu a obmedzenia v leteckej doprave LPS SR odriadili v roku 2020 o 62,9 % menej traťových a terminálnych jednotiek ako v roku 2019. V roku 2021 zaznamenali pokles oproti roku 2019 o 52 %. Kým počet odriadených traťových jednotiek bol v roku 2022 ešte stále nižší oproti roku 2019 o 24,5 %, počet odriadených terminálnych jednotiek už presiahol úroveň z roku 2019. Nárast odriadených traťových jednotiek vyplynul najmä z uzatvorenia vzdušného priestoru nad Ukrajinou a Moldavskom po vypuknutí vojnového konfliktu. V tejto súvislosti ale treba upozorniť, že slovenská legislatíva nebola a stále nie je upravená na možné výrazné výpadky leteckých služieb.

Štátny podnik LPS SR bol založený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a do obchodného registra bol zapísaný 1. januára 2000. Podnik je štátom poverený poskytovať letové prevádzkové služby vo vzdušnom priestore SR. „Zákon o štátnom podniku pochádza ešte z roku 1990. Je to teda stará federálna legislatíva, ktorú už treba zmeniť a modelovať na súčasnú dobu. Treba zadefinovať nové poslanie štátnych podnikov, zvýšiť transparentnosť a aj kontrolu zo strany štátu,“ zdôraznil šéf kontrolórov Andrassy a dodal, že neaktuálnosť tejto normy sa ukázala aj pri kontrolách štátnych podnikov v rezorte pôdohospodárstva, životného prostredia a obrany. Aj aktuálna kontrola napríklad ukázala, že zakladateľ podniku, rezort dopravy, neskoro schvaľoval každoročnú koncepciu rozvoja. Celý proces sa javí ako formálny, keď koncepcie boli schvaľované až v druhom polroku roka, ktorého sa týkali. Dozorná rada zas viackrát oneskorene prerokovala niektoré dôležité materiály, keďže nedodržala vlastný rokovací poriadok a nezasadala minimálne v štvrťročnom intervale. Kontrolóri v podniku zistili aj nedodržanie niektorých zákonov – zákona o štátnom podniku, Občianskeho zákonníka, zákona o účtovníctve a postupov účtovania pre podnikateľov.

Správa o výsledku kontroly “Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok