Bezpečnosť na železničných priecestiach je v zajatí nenaplnených stratégií – Aktuality

Bratislava 11. februára 2022 – Takmer polovica z viac ako 2-tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená, chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory. Za štyri roky, na ktoré sa pri kontrole zvyšovania ich bezpečnosti zameral Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), došlo k 175 vážnym nehodám a škody na majetku sa vyšplhali nad 5 mil. eur. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Kontrolóri však identifikovali výrazné riziká, ktoré sú spojené s nedodržiavaním termínov či absenciou merateľných ukazovateľov a monitorovaním stanovených cieľov. Železnice SR zainvestovali do projektov bezpečnostného zhodnotenia priecestí v horizonte deviatich rokov 13 mil. eur, čo sa premietlo do obnovy len 25 z nich. Na projekty, ktoré mali zvýšiť bezpečnosť na železničných priecestiach pritom nežiadali rezort dopravy o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu a ani sa aktívne nezapojili do európskej finančnej pomoci.

infografika - železničné priecestia

Z hľadiska bezpečnosti sú železničné priecestia jedným z najrizikovejších miest pre účastníkov cestnej premávky. Ich technický stav významne ovplyvňuje plynulosť i bezpečnosť na miestach, kde sa križuje trať s komunikáciou. V roku 2020 spravovali slovenské železnice 2 074 priecestí. Z toho bola takmer polovica (1003) nezabezpečená, prechody boli označené iba dopravnou značkou, teda bez svetelnej signalizácie alebo závor. Význam technických opatrení pritom podčiarkuje fakt, že je to dôležitý krok k zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu úmrtí. Technické a bezpečnostné zabezpečenia priecestia sú v kompetencii ŽSR.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverovala plnenie národných stratégií zvyšovania bezpečností účastníkov cestnej premávky na železničných priecestiach v rokoch 2017 až 2020. V kontrolovanom období  sa na priecestiach stalo 175 nehôd, pri ktorých zomrelo 38 ľudí a ďalších 51 utrpelo ťažké zranenia. Najčastejšie dochádzalo k nehodám na priecestiach vybavených len svetelnou signalizáciou, pričom na týchto úsekoch sa stalo 60 % všetkých nehôd. Nehody na železničných priecestiach okrem následkov na živote a zdraví ľudí vedú k nemalým materiálnym škodám. Len v kontrolovanom období vznikli na priecestiach škody v celkovej výške viac ako 5 mil. eur (tabuľka).

škody na žel. priecestiach - tabuľka

Národní kontrolóri na základe záverov kontrolnej akcie apelujú na vedenie Železníc SR, aby prehodnotili existujúce projekty a prijali opatrenia, ktoré prispejú k zvyšovaniu bezpečnosti na priecestiach. „Do budúcna by sa už pri projektovaní mali preferovať mimoúrovňové križovania železničných tratí a ciest. V prípade existujúcich rizikových miest je jedným z možných riešení využitie informačných technológií a vybudovanie monitorovacích kamerových bodov. Pri tomto modernom a zároveň technicky jednoduchom riešení by však bolo potrebné upraviť legislatívu tak, aby voči nezodpovedným vodičom bolo možné veľmi rýchlo vyvodiť prísnu osobnú zodpovednosť,“ konštatuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy a dodáva, že obdobnú prevenciu už dnes využívajú napríklad v susednej Českej republike.

Nenaplnené ciele, meškajúce termíny a neúčinný systém projektového riadenia  

Na zaistenie bezpečnosti priecestí je potrebné realizovať technické projekty podľa schválených strategických dokumentov. Už v roku 2013 prijala Vláda SR Komplexný program riešenia problematiky železničných priecestí, ktorého cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť na 87 najrizikovejších miestach. Prakticky sa zmodernizovalo 20 priecestí a na ďalších 5 stále prebiehala realizácia projektu. Na tento program v roku 2017 nadviazal Biznis projekt, ktorý priniesol aktualizáciu zoznamu a bolo vybraných 75 priecestí. Zámerom železničiarov bolo v rokoch 2018 až 2023 zvýšiť úroveň ich bezpečnosti, pričom v každej dvojročnej etape malo prísť k modernizácii 25 existujúcich železničných priecestí. Do konca roku 2020 projekt počítal s obnovou 37 priecestí. Ukončených však bolo len päť priecestí z prvej etapy a na štyroch priecestiach prebiehali stavebné práce.

Kontrolný úrad preto upozorňuje poslancov Národnej rady SR na skutočnosť, že ani v jednom vládou prerokovanom dokumente neboli zadefinované očakávané finančné náklady ani časové rámce. „Akýkoľvek strategický dokument bez jasného finančného a časového plnenia môže byť len verbálnym želaním, ale nie reálne vykonateľným projektom,“ konštatuje v tejto súvislosti podpredseda slovenských kontrolórov. Železnice prostredníctvom komplexného národného programu z roku 2013 dokázali alokovať na bezpečnostné projekty 10 mil. a vďaka Biznis projektu sa celková výška navýšila o 3 mil. eur. „Okrem finančného rizika boli kontrolórmi identifikované tiež rezervy v manažovaní oboch strategických dokumentov. Pri nastavenom riadení projektov by sme boli svedkami toho, že železničiari by za rok dokázali zmodernizovať 3 priecestia a pri tomto tempe by sa schválených 75 priecestí podarilo opraviť za štvrťstoročie, nie za nimi plánovaných šesť rokov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly “Zvyšovanie bezpečnosti na železničných priecestiach” (pdf; 1,4 MB)

 

 

 

Príloha

Nehody na železničných priecestiach

obrázok štatistika za roky 2017-20

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Z povinnej škôlky pre 5-ročných benefitujú všetci, najmä deti zo sociálne znevýhodneného prostredia – Aktuality

Bratislava 4. februára 2022 – Napriek pozitívnemu vplyvu a postupnému zvyšovaniu zaškolenosti detí pred nástupom na základnú školu, dostupnosť predprimárneho vzdelávania naráža v obciach naďalej na problémy. Najčastejšie ide o kombináciu štyroch rizík – nedostatočnej kapacity škôlok, ich problematického financovania, nedostatku tzv. inkluzívnych pracovníkov či ich veľkej vzdialenosti pre sociálne slabšie rodiny, ktoré majú problémy aj s rôznymi formálnymi i neformálnymi poplatkami. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdila, že kapacity škôlok kontrolovaných samospráv sú najmä v prípade menších obcí naplnené prevažne deťmi, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Znížila sa tak jeho dostupnosť pre mladšie ročníky. Pre budovanie nových zariadení či vytváranie podporného personálu v materských školách sú však príjmy obcí nedostatočné. Samosprávy sú tak závislé na externých zdrojoch financovania, najmä na eurofondoch.

NKÚ parlamentu navrhuje, aby zaviazal ministerstvo školstva predložiť ucelenú koncepciu predprimárneho vzdelávania. Tá by mala komplexne riešiť najmä zabezpečenie kapacít, financovanie, personálne zabezpečenie a vybavenie materských škôl a zároveň konkretizovať plánované opatrenia pre najbližšie obdobie.

Infografika - Predprimárne vzdelávanie

V porovnaní s priemerom EÚ máme nízku mieru zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní. Škôlkari, ktorí ho absolvujú, sú vo všeobecnosti lepšie pripravení na vstup do školského procesu. Deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia z kvalitného predprimárneho vzdelávania benefitujú najviac. Ako ukázala analýza výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením z dielne Útvaru hodnoty za peniaze z roku 2020, takéto deti majú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní. Naopak viac ako 4-násobne vyššie zastúpenie v špeciálnom školstve a 8-násobne vyššiu mieru opakovania ročníka.

Jedným z hlavných dôvodov je nedostatok kapacít materských škôl. V prípade marginalizovaných rómskych komunít sa nabaľujú problémy s nedostupnosťou škôlok pre deti, ako aj jazykové, kultúrne a finančné bariéry. Práve povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti od roku 2021 bolo riešením čo najskoršieho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Národní kontrolóri sa zamerali na jeho dostupnosť v deviatich obciach a mestách Banskobystrického samosprávneho kraja so zámerom pozrieť sa na to, ako obce participujú na zabezpečovaní dostupnosti pri snahe zvýšiť zaškolenosť detí. Kontrolované boli roky 2018 až 2021.

Nedostatočné kapacity materských škôl pre mladšie deti

Kapacity škôlok kontrolovaných obcí a miest pre prijatie detí s povinným predprimárnym vzdelávaním sa v školskom roku 2021/2022 zvýšili. Avšak nárastom záujmu o vzdelávanie 5-ročných sa znížili šance na prijatie pre mladšie ročníky. Vypuklejšia bola situácia v obciach, ktoré mali väčšinou len jednotriednu materskú školu prevažne obsadenú staršími deťmi. Kontrola  potvrdila pozitívny vplyv zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania pre 5-ročné deti, ktorý sa prejavil aj na celoslovenskej úrovni (graf). Okrem limitovaných kapacít škôlok existovala pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia aj finančná bariéra, ktorú predstavovali formálne a neformálne poplatky, ale aj potreba zabezpečiť pre dieťa ďalšie veci pri nástupe do materskej školy. Niektoré obce, najmä s vyšším podielom rómskych obyvateľov, sa rozhodli hradiť materskej škole náklady na výchovu a vzdelávanie, či stravovanie za rodičov detí.

Každá materská škola by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie, ktoré je hlavne pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami kľúčovým predpokladom pre získanie akýchkoľvek základných zručností, vrátane digitálnej gramotnosti. Tieto deti však musia byť najskôr identifikované. Kontrolou bolo zistené, že škôlky kontrolovaných obcí vykazovali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v nízkom počte, resp. neevidovali žiadne takéto dieťa, pričom ich navštevovali deti z rodín v hmotnej núdzi a marginalizovaných rómskych komunít. Pri porovnaní s počtom detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základných školách bola v týchto počtoch zistená disproporcia, ktorá sa prejavuje aj na národnej úrovni.

V súvislosti s predpokladaným zavedením povinného predprimárneho vzdelávania, postupne pre deti vo veku štyroch a následne troch rokov, národní kontrolóri upozorňujú na možný nedostatok kapacít materských škôl v obciach a mestách, ktoré zatiaľ nevykázali zamietnuté žiadosti o prijatie dieťaťa. V roku 2020 bolo na Slovensku vyše 177-tisíc 3 až 5-ročných detí. Ich počet mal kulminovať v roku 2021 na hodnote asi 180-tisíc a do roku 2025 by sa mal znížiť na približne 170-tisíc. „Je preto potrebné budovať, resp. rozširovať priestorové možnosti existujúcich zariadení aj s ohľadom na demografický vývoj, aby po období kulminácie počtu detí nezostali vybudované kapacity škôlok nevyužité. Vhodným riešením by bolo stavať ich s perspektívou ich ďalšieho aktívneho využitia na iný sociálny či edukačný účel,“ uviedol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolný úrad odporúča pri implementácii pripravovaného právneho nároku na miesto v materskej škole pre deti vo veku 4 a neskôr 3 roky stanoviť jeho účinnosť až po vytvorení dostatočných kapacít.

Problémy pri evidencii detí a čerpaní príspevku na dopravu

Kontrolou boli zistené systémové nedostatky pri plnení novej povinnosti samosprávami a materskými školami, a to pri evidovaní detí s trvalým pobytom v obci a overovaní, kde dané dieťa absolvuje povinné predprimárne vzdelávanie. V prípade, že dieťa navštevovalo škôlku v inej obci, oznamovanie spádovej škôlke nefungovalo dostatočne. V obciach bez materskej školy, ktoré nemali s inou obcou uzatvorenú dohodu o spádovej materskej škole, mohli ostať niektoré deti mimo systému. Kontrolóri z tohto dôvodu odporúčajú upraviť v legislatíve nastavenie oznamovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v inej obci nie príslušnej spádovej materskej škole, ale priamo obci. Zároveň odporúčajú stanoviť obciam povinnosť oznámiť neplnenie povinnosti zákonných zástupcov prihlásiť svoje 5-ročné dieťa do škôlky príslušnému orgánu štátnej správy. Túto povinnosť teraz vykonávajú riaditelia materských škôl. Pri zavádzaní povinného predprimárneho vzdelávania chýbala samosprávam aj väčšia metodická podpora a včasná informovanosť zo strany ministerstva.

Kontrola odhalila aj ďalšie systémové nedostatky vyplývajúce z nastavenia legislatívy. Príkladom je príspevok na dopravu, ktorý môžu deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatné deti, využívať len čiastočne. Podmienkou je samotná existencia potrebného dopravného spojenia. Okrem toho, na osady, ktoré sú síce vzdialenejšie od obce, ale tvoria jej miestnu časť, sa príspevok nevzťahuje. Nevypláca sa ani osobe, ktorá musí s dieťaťom do škôlky cestovať. „Tieto skutočnosti sa v konečnom dôsledku negatívne premietajú v dochádzke detí do školských zariadení z tých obcí, ktoré ich nemajú zriadené, alebo deti musia s rodičmi dochádzať do škôlky zo vzdialenejších osád,“ približuje Ľ. Andrassy.  

Dochádzku v druhom polroku 2020 a v roku 2021 ovplyvnila aj prebiehajúca situácia v súvislosti s pandémiou Covid-19, keď sa do materských škôl vrátilo menej detí aj zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože rodičia mali obavu z nakazenia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča venovať pozornosť a motivovať zákonných zástupcov detí, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia, k riadnej dochádzke detí do škôlky. „Napríklad zvýšením informovanosti o význame predprimárneho vzdelávania či prostredníctvom nárokovateľných finančných príspevkov. Bez riadnej účasti detí na povinnom predprimárnom vzdelávaní stráca tento inštitút na svojom význame,“ uzatvára podpredseda slovenských kontrolórov.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly “Dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia na úrovni obcí” (pdf; 0,9 MB) 

 

 

 

 Graf 1: Vývoj počtu detí v materskej škole a detí z rodín v hmotnej núdzi podľa veku

Graf: Vývoj počtu detí v materskej škole a detí z rodín v hmotnej núdzi podľa veku

Zdroj: CVTI SR; stav k 15.9. príslušného roka, údaje za rok 2021 sú predbežné

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

NKÚ úspešne migroval do vládneho cloudu – Aktuality

 

Bratislava 3. februára 2022 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) je prvou verejnou inštitúciou, ktorá kompletne preklopila svoj viac ako desať rokov fungujúci hlavný informačný systém KIS do vládneho cloudu. Zvýšila sa tak nielen bezpečnosť, ale aj dostupnosť tohto systému. Zároveň sa ušetrili verejné financie, každoročne potrebné na jeho prevádzku. Projekt, financovaný z operačného programu integrovaná infraštruktúra (OPII), bol ukončený začiatkom tohto týždňa v prítomnosti predsedu NKÚ Karola Mitríka, podpredsedu Ľubomíra Andrassyho a Jozefa Kleina, predsedu predstavenstva Asseco Central Europe, a.s.

Šéf kontrolórov K. Mitrík pritom zdôraznil, že „aj posledné dva roky, keď celá spoločnosť bojuje s pandémiou, ukázali, ako je dôležité, aby inštitúcia pracovala s modernými informačnými technológiami a využívala chránené systémy. Európske financie nám umožnili posunúť sa na ešte vyššiu úroveň a vytvoriť kontrolórom ešte lepšie podmienky a zároveň šetriť na ďalších investíciách, ktoré by čoskoro boli potrebné napríklad do hardvéru“.

Kontrolórsky informačný systém (KIS) dennodenne slúži pre plánovanie kontrol, ich realizáciu, schvaľovacie procesy, registratúru či vzdelávanie a je hlavným úložiskom našich dokumentov.

Profesionálnym a dôsledným manažovaním projektu na obidvoch stranách sa nám podarilo zvládnuť realizáciu a prekonať úskalia, ktoré vznikli  predovšetkým pri integrácii s tretími stranami. Sme šťastní, že taká významná a dôležitá autorita v štáte, ako je NKÚ, uskutočnila spolu s Assecom úspešne projekt načas a v požadovanej kvalite,“ uviedol predseda predstavenstva Asseco Centra Europe, a.s. na Slovensku a v ČR J. Klein.

Plánovaná migrácia informačného systému vernej správy KIS NKÚ SR a webového sídla NKÚ SR do Vládneho cloudu bola realizovaná v súlade s vládnou stratégiou migrovať a centralizovať prevádzku informačných systémov v štátnej správe. Partnerom NKÚ v projekte je spoločnosť Asseco Central Europe, a. s. Všetky informácie, ktoré súvisia so zmluvnými vzťahmi a realizáciou projektu, sú dostupné v metainformačnom systéme verejnej správy METAIS a v IT monitorovacom systéme ITMS2014+.

Jozef Klein, predseda predstavenstva Asseco Central Europe, a.s. a Karol Mitrík, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Predseda národných kontrolórov rokoval so šéfom Štatistického úradu – Aktuality

Bratislava 1. februára 2022 – Transparentnosť v nakladaní s verejnými financiami, hospodárne nakladanie so štátnym majetkom boli témami dnešného pracovného stretnutia Karola Mitríka, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR s Alexandrom Ballekom, šéfom Štatistického úradu SR. Obaja predstavitelia sa zhodli na tom, že štatutár štátnej či verejnej inštitúcie musí garantovať, že použitie financií zo štátneho rozpočtu, alebo zo zdrojov Európskej únie či využívanie zvereného majetku reflektuje princípy efektívnosti a účelnosti.

Ako predseda kontrolného úradu nesiem zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré pripravujú a realizujú moji kolegovia na všetkých stupňoch riadenia. Aby som mal uistenie, že naše rozhodnutia sú nielen v súlade so zákonom, ale dodržiavame tiež princípy hospodárneho nakladania s financiami či majetkom, musíme mať funkčný systém vnútornej kontroly,“ konštatuje K. Mitrík. Národná autorita pre oblasť externej kontroly dlhodobo upozorňuje poslancov slovenského parlamentu, ale aj najvyšších ústavných činiteľov, že zle nastavený systém vnútornej kontroly, nedostatočné využívanie nástrojov vnútornej kontroly zo strany vedúcich predstaviteľov štátnej či verejnej inštitúcie často vyústi do zistení, ktoré úrad odstupuje orgánom činným v trestnom konaní.

Predseda národných kontrolórov ocenil prístup vedenia Štatistického úradu pri riešení hľadania nového sídla, nových pracovných priestorov. „V snahe celý tento proces otvoriť verejnej kontrole, o všetkých zásadných krokoch sme informovali vládu SR a návrh finálneho riešenia bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie,“ približuje A. Ballek, predseda štatistického úradu.

Napriek tomu, že analytický útvar NKÚ SR upozornil prostredníctvom svojho komentára na vyššiu cenu nájmu, ako je priemerná cena v porovnateľných bratislavských nehnuteľnostiach, do výslednej sumy bolo nevyhnutné započítať technické a administratívne úpravy. „Tie boli vyvolané tým, že úrad zabezpečuje priebeh všetkých volieb a z hľadiska bezpečnosti musel prenajímateľ priestorov zabezpečiť nami zadefinované technické požiadavky,“ priblížil kontrolórom šéf Štatistického úradu.

Zástupcovia oboch inštitúcií sa na základe vecných argumentov zhodli, že nájomná zmluva na priestory, v ktorých dnes sídli Štatistický úrad SR, spĺňa kritériá pre efektívne a hospodárne využitie verejných financií.

Stretnutie predsedu NKÚ SR Karola Mitríka so šéfom ŠÚ SR Alexandrom Ballekom

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri v Múzeu SNP zistili porušenia pravidiel hospodárneho nakladania s financiami – Aktuality

Bratislava 28. január 2022 – V Múzeu SNP v Banskej Bystrici identifikovali národní kontrolóri viacero prípadov nehospodárnosti a netransparentnosti. Išlo napríklad o neefektívne preplácanie nákladov za servis digitalizačných zariadení v objeme milión eur, alebo takmer 310-tisíc za predražené pódium na oslavy 75. výročia SNP, ale aj zmarenú 280-tisícovú investíciu na kreatívne centrum. Identifikované nedostatky však vznikli aj v dôsledku zásahov zo strany vtedajšieho zriaďovateľa – ministerstva kultúry – do právomocí vedenia múzea. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly odporúča parlamentnému výboru pre kultúru a médiá, aby si jeho poslanci vyžiadali od rezortu kultúry komplexnú správu o vykonaných vnútorných auditoch. Zároveň zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu a riadenie podriadených organizácií v rámci príslušného ministerstva.

infografika - Múzeum SNP

Múzeum SNP je príspevková organizácia zameraná na zhromažďovanie, odborné spracovanie a sprístupnenie predmetov a dokumentárnych materiálov súvisiacich s protifašistickým bojom a osobitne SNP. Zároveň má dokumentovať súčasné prejavy neofašizmu a rasovej neznášanlivosti. V kontrolovanom období rokov 2018 – 2020 bolo múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, od 1.1.2022 patrí do rezortu obrany. Hospodári s majetkom v hodnote viac ako 7,7 mil. eur a jeho príjmy v r. 2020 dosiahli necelých 5 mil. eur, výdavky o málo viac ako 4 mil. eur.

Kontrolóri zistili viacero nedostatkov a porušení právnych predpisov. Hodnota nehospodárne vynaložených financií presiahla 1,3 mil. eur. Podľa predsedu slovenských kontrolórov Karola Mitríka: „Tie najvýznamnejšie pochybenia vznikli najmä v dôsledku rozhodnutí vtedajšieho vedenia múzea, do ktorých aktívne vstupovali zástupcovia rezortu kultúry. Týkali sa okrem iného nedodržania hospodárnosti výdavkov za poskytované servisné služby v digitalizačnom centre, ako aj technického zabezpečenia celoslovenských osláv 75. výročia SNP.“ Ministerstvo zasahovalo do výberu dodávateľa pódia na oslavy SNP, čím sa viac ako strojnásobila hodnota zákazky pôvodne stanovená múzeom. Kým v predchádzajúcich rokoch stálo pódium s technikou približne 18- až 23-tisíc eur, v roku 2019 na základe požiadavky ministerstva boli oslovené tri konkrétne spoločnosti, ktoré predložili takmer identické ponuky a pódium na celoslovenské oslavy okrúhleho výročia SNP stálo bezmála 310 tisíc eur (tabuľka v prílohe).

Múzeum v rokoch 2010 – 2015 realizovalo z eurofondov projekt Digitálne múzeum, v rámci ktorého získalo dve zariadenia v hodnote 3 mil. eur na digitalizáciu zbierok. Verejné obstarávanie na servisné služby digitalizačného centra vecne realizoval zriaďovateľ – ministerstvo kultúry, zmluvu však podpísalo múzeum a muselo plniť aj záväzky z nej vyplývajúce. Výdavky za servis zariadení v období rokov 2014 – 2020 presiahli 5 mil. eur, teda oveľa viac, ako bola hodnota samotných zariadení. Napríklad len úvodná prehliadka v roku 2016 bola stanovená na viac ako 560-tisíc eur. Kontrolóri tiež zistili, že niektoré úkony v rámci servisných prehliadok boli fakturované neodôvodnene, bez preukázania ich opodstatnenosti a ich celkový finančný objem sa dostal nad jeden milión eur. Vzhľadom na porušenie pravidiel finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, obe zistenia odstúpili národní kontrolóri Úradu vládneho auditu na ďalšie správne konanie.

Kontrolný úrad upozorňuje súčasné vedenie ministerstva tiež na vysoké odhadované výdavky múzea do projektov, ktoré neboli kryté v jeho rozpočte. Vďaka takémuto konaniu došlo k zmareniu investície za viac ako 280-tisíc eur, ktorá súvisela najmä s vytvorením kultúrneho a kreatívneho centra v Banskej Bystrici. Tieto práce boli uskutočnené so súhlasom zriaďovateľa ešte pred schválením žiadosti o príspevok z európskych fondov. „Rezort kultúry ako zriaďovateľ múzea najskôr investície do prípravných prác podporil, no neskôr zastavil projekt z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie finančného príspevku z eurofondov neschválil. Takéto konanie považuje národná autorita pre externú kontrolu za príklad zlého riadenia projektu a nehospodárne nakladanie s verejnými financiami nielen zo strany múzea, ale aj zriaďovateľa,“ približuje závery kontroly K. Mitrík.

Vzhľadom na významnosť, závažnosť a početnosť zistených nedostatkov, NKÚ hodnotí vnútorný kontrolný systém Múzea SNP ako nedostatočný. Predseda slovenských kontrolórov zaslal Správu o výsledku kontroly Výboru NRSR pre kultúru a médiá s návrhom, aby ministerstvo kultúry predložilo komplexnú správu o vykonaných auditoch, týkajúcich sa o. i. aj digitalizačných technológií. „Je tiež potrebné zabezpečiť lepšiu koordináciu finančne náročných projektov v organizáciách v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, aby sa predišlo zbytočnému míňaniu financií na nerealizované projekty,“ uzatvára predseda úradu K. Mitrík.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v Múzeu SNP (pdf; 0,3 MB)

 

 

 

PRÍLOHA

Tabuľka č. 1 – Prehľad cien na zabezpečenie pódia na oslavy SNP   (v  eurách)

Rok

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

Suma

23760

17760

23820

20835

22000

309786

17860

17990

Výročie

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

Zdroj: účtovná dokumentácia Múzea SNP

 

Správa o výsledku kontroly Rekonštrukcie, opravy a údržba mostov na cestách I., II. a III. triedy (pdf; 0,8 MB)

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Mosty sú kritickým miestom pre udržanie bezpečnej a dostupnej dopravnej infraštruktúry – Aktuality

Bratislava 21. januára 2022 – Počas šestnástich rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavebno-technického stavu. Najzraniteľnejšia časť dopravnej infraštruktúry, mosty, reálne ohrozuje základné potreby obyvateľov. Najvyšší kontrolný úrad po vyhodnotení svojich kontrolných akcií konštatuje, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách  I., II. a III. triedy klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zdroje na hospodárenie s mostami sú dlhodobo nepostačujúce. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím všetkých zdrojov financovania. NKÚ odporučil parlamentu zaviazať rezort dopravy, aby predložil návrh komplexnej stratégie v tejto oblasti.

Infografika - mosty

Po decentralizácii verejnej správy v roku 2004 zostala štátu len časť kompetencií v cestnej infraštruktúre. Diaľnice a rýchlostné cesty, vrátane mostov na nich, spravuje Národná diaľničná spoločnosť, cesty I. triedy a ich mosty má v správe Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia ministerstva. Národní kontrolóri preverovali Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Slovenskú správu ciest, ako aj všetkých osem samosprávnych krajov vrátane nimi zriadených správcov regionálnych ciest za obdobie rokov 2017-2020. Stav mostov je označený jedným zo siedmich stupňov, pričom od piateho stupňa ovplyvňujú zistené poruchy zaťažiteľnosť mosta a kategorizácia závisí od rozsahu potrebnej opravy, či výmeny poruchových častí.

Kým v roku 2004 bolo na cestách I., II. a III. triedy evidovaných vyše  63 %  mostov (4 500) v troch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu, v roku 2020 ich bolo cca 33 % (2 417 mostov). Naopak v troch najhorších kategóriách, bolo v roku 2020 takmer 24 % z celkového počtu mostov a do kategórie „uspokojivý stav“ sa prepadlo 3 025 mostov (viac o 50% v porovnaní s rokom 2014). Dochádza tak k výraznému znehodnocovaniu majetku štátu i samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú „dobrými hospodármi“.  

Národní kontrolóri konštatujú, že príčinou je neúčinný systém ich rekonštrukcií, opráv a údržby. Pozitívnou výnimkou spomedzi kontrolovaných subjektov je Žilinský samosprávny kraj. Ako jediný z krajov má primerane riešenú problematiku mostov, keď v rámci programového rozpočtu zabezpečil financovanie vypracovania projektov na rekonštrukcie mostov v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu a ich následnú realizácia. Hlavným dôvodom pre zhoršujúci sa stav na Slovensku je podľa NKÚ, ktorý má podporu aj v akademickej obci, najmä dlhodobé nedostatočné zabezpečenie zdrojov na hospodárenie s mostami.

Plánovanie opráv mostov sa neprispôsobuje skutočným potrebám

Ministerstvo dopravy vyčleňuje na správu ciest I. triedy vrátane mostov približne 40 mil. eur ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest vrátane mostov asi 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostami bolo použitých menej ako 5 % z uvedeného objemu finančných prostriedkov. Takáto suma nie je dostačujúca a potvrdzuje to aj stavebno-technický stav mostov. Vysoký vek mostov a rastúca intenzita najmä nákladnej dopravy si vyžadujú finančné prostriedky nielen na ich opravy a údržbu, ale aj postupnú rekonštrukciu a obnovu, keďže odhadovaný vek životnosti mosta je pri jeho správnej údržbe 100 rokov. Správcovia robia len nevyhnutné opravy mostov, ktoré neznesú odklad, preventívne opravy mostov v lepšej kondícii sú výnimočné. Keďže sme do mostov neinvestovali doteraz, náprava bude vyžadovať oveľa viac,“ priblížil predseda NKÚ Karol Mitrík.

Významný problém predstavujú aj neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch. Plánovanie potrebnej údržby, opráv a rekonštrukcií je preto skreslené. Často sa prispôsobuje objemu aktuálne dostupných finančných prostriedkov a nie skutočnej potrebe, ktorá je niekoľkonásobne vyššia. Len na udržanie aktuálneho stavu mostov je potrebné každoročne obnoviť aspoň o 39 mostov viac, ako to bolo v rokoch 2017 – 2020. Avšak aj pri takomto tempe obnovy sa súčasná situácia s mostami nebude zlepšovať, môže sa len stabilizovať. Počas uvedených rokov sa stav mostov po ich modernizácii, resp. novopostavení zlepšil v priemere pri 33 mostoch ročne. Ak sa zachová súčasný prístup k riešeniu problematiky mostov, bude sa ich stav ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné kvôli havarijnej situácii bezodkladne uzatvoriť. Dôsledkom toho vzniknú dlhé obchádzky a zvýšením intenzity premávky najmä nákladnej dopravy, sa zhorší už beztak zlý stav ciest a mostov aj na obchádzkových trasách. Ohrozené budú  základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach – od rýchlych zásahov záchranárov, cez dochádzanie do práce, školy či k lekárovi, až po zásobovanie.

Infografika 2 mosty

Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že kľúčovú úlohu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní stavu mostov predstavuje dohliadacia činnosť, predovšetkým hlavné prehliadky. Zhodujú sa na tom aj samotní prehliadkari, odborníci z praxe, ako aj akademickí odborníci z Katedry stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Nastavenie systému starostlivosti o mosty podľa technických noriem hodnotia odborníci ako dobré, upravili by frekvenciu a termíny prehliadok. Starostlivosť o mosty si však vyžaduje dostatok personálu, techniky a financií. V súčasnosti predstavujú hlavný zdroj financovania ciest I., II. a III. triedy prostriedky z rozpočtu jednotlivých zriaďovateľov. Modernizácia a obnova ciest vrátane mostov však boli v prevažnej miere financované cez eurofondové projekty, pri samosprávnych krajoch aj z úverových prostriedkov. „Tieto zdroje by mali slúžiť len ako doplnkové, určené na zlepšovanie stavu cestnej infraštruktúry, nie na jej stagnujúcu obnovu. Bez ohľadu na zdroje financovania nie je možné dlhodobo plánovať rekonštrukcie a modernizácie mostov, ak sú kapitálové výdavky na začiatku roka rozpočtované v nulovej výške,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov.

Česi zriadili viaczdrojové financovanie

Navýšiť zdroje financovaním veľkoplošných opráv povrchov ciest I. triedy sa od roku 2021 štát pokúša na základe memoranda medzi rezortmi dopravy a financií. Viaczdrojové financovanie na podporu modernizácie celej dopravnej infraštruktúry funguje napríklad v Českej republike prostredníctvom Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Ten je financovaný najmä z príspevkov zo štátneho rozpočtu a asi tretinu jeho príjmov tvorí výnos z dane z motorových vozidiel, časť výnosu z dane z uhľovodíkových palív ako aj transfery z eurofondov na financovanie projektov. Mostný program, ktorý v roku 2020 predložilo na rokovanie vlády SR ministerstvo dopravy, predpokladal viaczdrojové financovanie modernizácie mostov na cestách I. triedy. Program nebol zatiaľ schválený a rokovanie o ňom bolo odložené.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Rekonštrukcie, opravy a údržba mostov na cestách I., II. a III. triedy (pdf; 0,8 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Tabuľka: Prehľad o počte mostov

 

SSC spolu I. trieda

IVSC BA

IVSC BB

IVSC ZA

IVSC KE

II., III. trieda spolu

BA

BB

KE

NR

PO

TN

TT

ZA

Rok 2004

1 640

259

335

556

490

5 557

129

1 179

660

531

1 245

640

384

789

Rok 2020

1 764

272

417

554

521

5 395

128

1 030

659

526

1 236

639

383

794

Zdroj: Slovenská správa ciest , údaje zistené kontrolou NKÚ SR

 

I. bezchybný; II. veľmi dobrý (len vzhľadové poruchy); III. dobrý (väčšie, zaťažiteľnosť neovplyvňujúce poruchy) a IV. uspokojivý (poruchy bez okamžitého vplyvu na zaťažiteľnosť). Stupeň V. zlý (poruchy s nepriaznivým vplyvom na zaťažiteľnosť mosta, ale sú odstrániteľné ešte bez výmeny);  VI. veľmi zlý  (potrebná výmena poruchových alebo doplnenie chýbajúcich súčastí) a VII. havarijný (vyžaduje okamžitú nápravu k odvráteniu hroziacej katastrofy).



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Šéf národných kontrolórov upozornil najvyšších ústavných činiteľov na riziká vo fungovaní štátnych a verejných inštitúcií – Aktuality

Bratislava 14. január 2022 – Nefunkčná vnútorná kontrola štátnych inštitúcií, drahý a meškajúci modul úradnej komunikácie, nedostatočná prevencia voči hazardu, či nejednotné pravidlá pri hospodárení v lesoch. To sú niektoré z tém, ktoré trápia Slovensko a na ktoré upozornil predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík v štvrťročnej informácii o výsledkoch kontrol troch najvyšších ústavných činiteľov. V poslednom kvartáli roku 2021 úrad ukončil 10 kontrolných akcií v 15 subjektoch a jeho analytická jednotka spracovala 2 analýzy. Kontrolóri identifikovali nedostatky aj pri nastavení verejného obstarávania u národných diaľničiarov či pri účinnosti rezidentského štúdia pre mladých lekárov. Závažné zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní.

Infografika Informácia o zisteniach z kontrol NKÚ SR za 4. štvrťrok 2021 pre troch najvyšších ústavných činiteľov

Skúsenosti z kontrol poukazujú na silný rezortizmus, častú neochotu k spolupráci, výmene informácií, čo môže podstatne ovplyvniť efektívnosť využitia verejných financií. „Kontrola je silný nástroj v rukách daňových poplatníkov, poslancov i manažérov štátnych a verejných inštitúcií a preto musí byť jednoducho súčasť riadenia. Ten, kto nemeria, nevie riadiť. Nevie, či napreduje alebo cúva. Tým, ktorých kontrolujeme, nastavujeme zrkadlo. Pozerať sa však treba aj cez predné sklo,“ uviedol predseda NKÚ Karol Mitrík. „Ako zdôrazňujeme v stanovisku k štátnemu rozpočtu, náš úrad podporuje všetky reformné kroky, ktoré by neboli iba kozmetickými úpravami, presunmi kompetencií, ale skutočnými reformami, šetriacimi verejné zdroje tam, kde je to objektívne možné. A ich nasmerovanie tam, kde je to objektívne potrebné,“ doplnil.

Zamestnanci štátu pracujú v chátrajúcich budovách aj na lukratívnych adresách

Predseda národných kontrolórov v listoch prezidentke, predsedovi NR SR a predsedovi vlády poukazuje aj na problém chátrajúcich budov štátnych inštitúcií. Efektívnejšie využívanie majetku pritom môže prispieť k rastu HDP. Úrady, novovzniknuté i tie s dlhou históriou, zároveň široko využívajú nájomné vzťahy za rôznorodo výhodné a nevýhodné ceny. Výsledky analýzy poukazujú na to, že je nevyhnutné zriadiť špecializovaný útvar, ktorý zabezpečí efektívnu a hospodárnu správu kancelárskych budov. Skúsenosť s pandémiou by mohla prispieť k prehodnoteniu a k zmene existujúcich nájomných vzťahov a nevýhodných podmienok, či už znížením kancelárskej plochy na jedného zamestnanca alebo vo väčšej miere využívať prácu z domu.

Infografika Majetok štátu

Drahý a meškajúci modul úradnej komunikácie

Modul úradnej komunikácie, viac ako 34 mesiacov meškajúca časť Ústredného portálu verejnej správy (Slovensko.sk), je príkladom pochybení v rámci informatizácie, a to vrátane tzv. vendor lock-in problému. V záveroch kontroly hospodárnosti vytvorenia tohto modulu úrad upozornil, že štátna agentúra NASES sa už v roku 2010 v 60-miliónovej zmluve vzdala vlastníctva autorských majetkových práv na ústredný portál či zdrojových kódov. Štát preto nemá právo ani na vykonávanie zmien a cena za ich odkúpenie sa už vyšplhala na 210 miliónov eur. Samotný modul bol vytváraný za 3,2 mil. eur ako „riešenie na mieru“ napriek tomu, že na trhu bolo k dispozícii komerčné, niekoľkonásobne výkonnejšie a podstatne lacnejšie (krabicové) riešenie. Ani po druhej zmluve z roku 2017 a jej desiatich dodatkoch nie je systém odovzdaný. Napriek tomu, že je nefunkčný, bol takmer úplne uhradený a nezaplatených ostalo len 15 % ceny diela. Zistenia odstúpil NKÚ orgánom činným v trestnom konaní.

Infografika Modul úradnej komunikácie

Dostupnosť ambulantnej starostlivosti mimo miest je ohrozená

Predseda kontrolórov informoval najvyšších ústavných činiteľov aj o výkonnostnej kontrole zameranej na rezidentské štúdium lekárov pre dospelých a pediatrov. To malo od roku 2014 pomôcť riešiť nedostatok lekárov. Preplatením nákladov štúdia sa mal zvýšiť záujem mladých lekárov práve o tieto odbory. Výkonnostnou kontrolou NKÚ dospel k záverom, že sa program minul účinkom a toto štúdium dostatočne neprispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov štúdia do terénu. Pozitívne však je, že ministerstvo zdravotníctva reflektovalo na pripomienky úradu a niektoré už zapracovalo do prebiehajúceho programu. Riziká sú dnes napríklad v dostupnosti všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti mimo krajských či okresných miest. Rezort zdravotníctva by mal komplexne prehodnotiť rezidentský program a namodelovať pravidlá, ktoré zjednodušia prechod absolventov do praxe.

Infografika Rezidentské štúdium lekárov pre dospelých a pediatrov

Ochrana lesa musí mať prednosť pred ziskom z predaja dreva

Hospodárenie v lesoch na Slovensku sa riadi nejednotnými pravidlami, investície do obnovy a výsadby lesa sú nedostatočné. Trvalo udržateľné hospodárenie s drevom s dôrazom na spoločenskú a ekologickú hodnotu lesa by malo mať podľa predsedu NKÚ prednosť pred ziskom z predaja dreva. Konštatuje to na základe výsledkov kontrol v štátnych, obecných a vojenských lesoch SR. „Budúcnosť našich lesov bude závisieť od klimatických zmien, cien dreva a predovšetkým od vyriešenia rozporu medzi ekológiou a ekonomikou. Mali by sme klásť väčší dôraz na ekologickú a spoločenskú hodnotu lesov do budúcnosti. Bez lesa niet života,“ pripomenul K. Mitrík. Národná autorita pre externú kontrolu odporúča, aby vláda pripravila komplexný plán ochrany a obnovy lesov na Slovensku.

infografika - lesy

 

Výsledky kontrolných akcií a analýz za ostatný štvrťrok:

Stanovisko NKÚ SR k návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu

Správa štátnych nehnuteľností a prenájom budov zo strany štátu

Vnútorný kontrolný systém v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Systém distribúcie príjmov z TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti, a. s.

Využívanie prostriedkov Environmentálneho fondu

Politika lesného hospodárstva a nakladanie s drevnou hmotou

• Pripravenosť Slovenskej republiky na riešenie sucha

Nastavenie procesu verejného obstarávania v Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

Systém rezidentského štúdia a faktory ovplyvňujúce jeho realizáciu

Vybraný spoločný modul v rámci Ústredného portálu verejnej správy



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Národní kontrolóri si posvietia na pandemickú pomoc, výstroj vojakov, hospodárenie NDS i modernizáciu vlakov – Aktuality

Bratislava 5. januára 2022 – Najvyšší kontrolný úrad SR sa v tomto roku zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri majú spracované projekty na 31 kontrolných akcií vo viac ako stovke subjektov – od ministerstiev, cez obce a mestá, až po štátne a verejné inštitúcie. Okrem iného preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly na základe vlastných rizikových analýz a zároveň vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci, ako aj obstarávanie bezpečnostných služieb vo verejnej správe.

Podobne ako v minulom roku, aj tentoraz kontrolóri nadviažu na viaceré doteraz zrealizované kontroly či analýzy, ktorými identifikovali nové významné riziká a zamerajú sa na špecifický problém, prípadne preveria účinnosť prijatých opatrení zo strany kontrolovaných subjektov. „Plán kontrolných akcií nie je len nejaká kritická vízia kontrolórov, kozmický pohľad na problém. Každá kontrolná akcia je komplexne rozpracovaným projektom na základe analýzy rizík a vecného popísania kritických oblastí. Zároveň ide o cielený proces, v ktorom sú jednotlivé kontrolné akcie zasadené do reálneho času a projekty gestorujú odborne pripravení kontrolóri. To znamená, že predtým, ako kontrolóri nastúpia do terénu a zavítajú ku kontrolovaným subjektom, musia byť aj tematicky dovzdelaní,“ priblížil procesy prípravy ročných plánov šéf najvyšších kontrolórov Karol Mitrík. Upozornil na to, že kontrolný úrad v roku 2022 preverí osem kľúčových oblastí národných verejných politík s podobným zameraním ako v predchádzajúcom rok. Konkrétne zdravotnú problematiku v štyroch kontrolách, výskum, vzdelávanie, vývoj a inovácie v troch, zamestnanosť a sociálne politiky v jednej, právny štát a bezpečnosť v štyroch, efektívnu a transparentnú verejnú správu v 9 kontrolných akciách, environmentálnu udržateľnosť v štyroch, udržateľnosť verejných financií a fiškálnu politiku v dvoch a napokon dopravnú infraštruktúru v štyroch kontrolných akciách.

NKÚ napríklad skontroluje, ako je funkčný a využívaný systém e-Zdravie, rovnako aj ako hospodária národní diaľničiari, či ako sú využívané finančné prostriedky na bezpečnostné služby. Taktiež sa zamerajú na napĺňanie stratégie pre integráciu Rómov do roku 2020 z pohľadu vzdelávania či stratégiu dopravy v oblasti dopravnej infraštruktúry a obnovy verejných budov. Posúdia účinnosť opatrení vo vzťahu k ochoreniu COVID-19, zavedených zo strany obecných a mestských zastupiteľstiev v reakcii na znížený príjem a sociálnu odkázanosť občanov v dôsledku pandémie. Šesť rokov od uvedenia do prevádzky elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb kontrolóri vyhodnotia zavedenie a využívanie tohto systému. Preverením poskytovania pomoci v hmotnej núdzi chce úrad poukázať na úskalia prerozdeľovania pomoci štátu zo strany zodpovedných ministerstiev. Účinnosť nastaveného systému modernizácie a prevádzky osobných vlakových súprav, koordinácia podpory cyklistickej dopravy či plnenie záväzkov Slovenska voči Európskej únii v oblasti čistiarní odpadových vôd a kanalizácií sú ďalšími témami, na ktoré sa zamerajú národní kontrolóri v priebehu roku 2022.

Najvyšší kontrolný úrad od roku 2020 predkladá príslušným parlamentným výborom Správu o výsledku kontroly, ktorá je zhrnutím najzávažnejších zistení kontrolórov, a zároveň ponúka odporúčania, ktoré majú smerovať k zmene legislatívy a úprave systému riadenia hlavných verejných politík či k výraznejšej podpore realizácie strategických cieľov krajiny zo štátneho rozpočtu či z fondov Európskej únie. Predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly zároveň od roku 2016 zasiela trom najvyšším ústavným činiteľom v štvrťročnom intervale súhrnné zistenia z ukončených kontrol.

náhľad Plán kontrolnej činnosti na rok 2022 (pdf, 660 kB)

infografika Na čo si posvietia národní kontrolóri v roku 2022?



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok