| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , , ,

NKÚ hodnotí verejné politiky nielen cez peniaze, ale aj ich prínos pre spoločnosť – Aktuality

Bratislava 12. mája 2022 – Po ročnej prestávke spôsobenej pandémiou COVID-19 dnes (štvrtok, 12. 5. 2022) na Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) SR prebieha každoročný odborný seminár zástupcov úradu s predstaviteľmi 27 memorandových partnerov a zástupcov analytických jednotiek pôsobiacich v rámci štátnych a verejných inštitúcií. Národní kontrolóri na stretnutí prezentujú strategické dokumenty, ktoré definujú priority úradu na rok 2023. Seminár tiež slúži na predstavenie analytických správ z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní z dielne úradu.

V rámci objektívneho a transparentného hodnotenia jednotlivých segmentov verejných politík podstupujú analytické komentáre oponentúru zo strany minimálne dvoch nezávislých odborných inštitúcií. Toto pravidlo bolo zvolené tiež v prípade štúdie k zdravotníctvu či k stavebným konaniam. Materiály slúžia na popísanie rizík, ktoré v danej oblasti vznikajú, NKÚ ich však využíva aj na plánovanie projektov kontrolných akcií. Následne ich kontrolóri overujú priamo v teréne u zodpovedných inštitúcií. V rámci výkonu kontroly a záverov z kontrolnej akcie definujú nielen pohľad úradu, ale aj odporúčania na zlepšenie aktuálneho stavu. „Takáto otvorená prezentácia strategického zamerania kontrolnej činnosti a popísania rizík je krokom k ešte väčšej transparentnosti a otvorenosti fungovania národnej autority pre oblasť externej kontroly. Zároveň je to dôležitá spätná väzba pre uistenie sa, že zacielenie kontrolných akcií smeruje do významných oblastí spoločenského života,“ konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík. Do prípravy strategického zamerania kontrolnej činnosti sú prostredníctvom dotazníkov zapájaní aj externí partneri, analytické jednotky fungujúce na úrovni štátu. Plán kontrol tak nevzniká len na základe vnímania rizikovej oblasti, prípadne témy pre kontrolu z pohľadu kontrolórov, ale aj podľa vyhodnotenia širších súvislostí a nahliadania z externého prostredia.

V rámci svojej pôsobnosti šéf najvyšších kontrolórov zdôraznil, že ročný plán kontrol vychádza z rizikových analýz, stanovenej významnosti či objemu použitých finančných prostriedkov. Na základe týchto argumentov K. Mitrík odmieta kritiku, ktorá zaznela počas vypočutia kandidátov na post predsedu úradu, že národní kontrolóri preverujú len nízke objemy verejných zdrojov, pretože prácu NKÚ nemožno posudzovať iba podľa objemu fyzicky skontrolovaných verejných zdrojov, ale tiež podľa toho, na koľko systémových problémov poukazuje kontrola a ktorých odstránením sa v budúcnosti ušetria značné finančné aj ľudské zdroje. „Objem ročne kontrolovaných zdrojov je oveľa vyšší. Už len stanoviskom k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je na úrovni viac ako 20 miliárd eur, sa úrad vyjadruje k účelnosti a efektívnosti celého balíka verejných financií a ich strednodobého výhľadu. A keďže robíme aj stanovisko k záverečnému účtu štátu, okrem klasických kontrol účtovníctva a výkazníctva sa výsledkom hospodárenia subjektov verejnej správy zaoberáme analytickou činnosťou, ktorá je súčasťou našej práce,“ približuje šéf kontrolórov s tým, že časť kontrol sa venuje aj nastaveniu politík, ktoré súvisia s otázkou systémového použitia zdrojov. „Je často dôležitejšie poukázať na riziká systému, akým sa vynakladajú zdroje, či poukázať na riziká poskytovania neúplných a nepresných informácií z účtovníctva, ako keby sme kontrolovali výšku zdrojov nejakého subjektu či projektu,“ zdôraznil predseda NKÚ.

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcim odborným stretnutím analytici kontrolného úradu pripravili materiál o stavebnom konaní, kde identifikovali významné riziká v oblasti jasného zadefinovania kompetencií medzi štátom a samosprávou, ale aj v absentujúcom informačnom systéme pri digitalizácii stavebného konania, ktoré sú významným nástrojom transparentnosti a aj zrýchlenia správneho konania. Počtom dní potrebných na získanie stavebného povolenia patrí Slovensko k najhoršie hodnoteným krajinám spomedzi krajín EÚ (druhé najhoršie) a OECD (najhoršie). Podľa zistení Svetovej banky sú medzi slovenskými mestami významné časové rozdiely v čase potrebnom na získanie stavebného povolenia. Kontrolný úrad upozorňuje aj na nedostatočné personálne a odborné zabezpečenie stavebných úradov v mnohých obciach.

Infografika Stavebné konania

Pri téme zdravotníctva analytici úradu na základe vyhodnotenia dát zdôrazňujú, že výsledky slovenského zdravotníctva nie sú dlhodobo uspokojivé a nevidno ani pozitívny trend v približovaní sa k priemeru krajín EÚ27. Ministerstvo zdravotníctva nemá k dispozícii jasnú stratégiu rozvoja celého segmentu, a to nielen z hľadiska merateľných cieľov, ale aj finančného krytia, ktoré sa najvýraznejšie premieta do neustáleho zadlžovania nemocníc. Posledná stratégia zameraná na zdravotníctvo bola prijatá ešte v roku 2013. NKÚ vníma ako problém aj absenciu finančného riadenia zdravotníctva z pozície ústredného orgánu štátu, ktorým je rezort zdravotníctva. V nedávnej minulosti sa objavili zo strany ÚHP pripomienky, že najvyššia kontrolná inštitúcia sa nedostatočne venuje zdravotníctvu, čo Karol Mitrík nepovažuje za oprávnenú kritiku, ale za klamstvo. „Zdravotníctvom sa zaoberáme dlhodobo a veľmi dôsledne. Za ostatných päť rokov sme preverili celý systém hospodárenia nemocníc štátu, samosprávy i súkromných nemocníc. Venovali sme sa vzdelávaniu lekárov i stredného zdravotníckeho personálu či plneniu kompetencií zo strany štátu a vyšších územných celkov. Kým rezort nevykoná podstatné zmeny, najmä vo finančnom riadení nemocníc a nenastaví dlhodobo udržateľné a merateľné ciele, tak problémy, na ktoré NKÚ poukazuje, budú pretrvávať,“ uzatvára šéf kontrolórov.

Analytické správy z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní sú k dispozícii na linku:

https://www.nku.gov.sk/analyzy

 

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Spoločná kontrola sociálneho poistenia v SR a ČR odhalila nedostatky v oboch systémoch – Aktuality

Bratislava 29. apríla 2022 – Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Vyšehradskej štvorky, Rakúska a Slovinska sa na pozvanie predsedu slovenského úradu Karola Mitríka zišli na pravidelnom stretnutí. Na spoločnom rokovaní v Rajeckých Tepliciach porovnávali skúsenosti jednotlivých úradov s digitalizáciou a realizáciou kontrol počas dvojročného trvania pandémie COVID-19.

Príkladom spolupráce je koordinovaná kontrola zameraná na správu sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike. Výsledky ukázali viaceré odlišnosti. Kým na Slovensku bola v roku 2015 do II. piliera zapojená polovica všetkých poistencov, v ČR len 2 %. Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie tak v SR ako aj ČR patrí v rámci Európy k najvyšším, naopak výdavky na sociálne zabezpečenie sú pod priemerom EÚ. Na mzdové výdavky pri správe poistného vynaložila česká strana v priemere o štvrtinu menej ako slovenská. Systém vnútornej kontroly v Sociálnej poisťovni bol naopak účinnejší. Napríklad objem nedoplatkov zistených kontrolami bol na Slovensku o 60 % vyšší ako u našich susedov.

Stretnutie predstaviteľov V4+2

„Aby sme boli schopní porovnávať porovnateľné inštitúcie, často je potrebné realizovať medzinárodné kontroly. Spoločná kontrola sociálnych poisťovní v Česku a na Slovensku je dôkazom toho, že vieme ponúknuť príklady dobrej praxe ako pre českých, tak aj slovenských kolegov. Ak by sme mali k dispozícii dáta len z jednej strany, bolo by informácií málo a zároveň by bolo veľmi ťažké posúdiť, či verejná inštitúcia koná správne alebo nie a či je tu niekto, kto to robí lepšie,“ vysvetlil zámer zrealizovať koordinovanú kontrolu predseda slovenských kontrolórov K. Mitrík.

Systémy sociálneho poistenia v oboch krajinách sú založené na podobných princípoch. Sociálna poisťovňa (SP) na Slovensku a Česká správa sociálneho zabezpečenia (ČSSZ), ktorá spadá pod Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, však majú rozdielne právne postavenie, nastavenie systému, ako aj financovanie svojich činností. Zároveň majú medzi subjektmi verejnej správy unikátne postavenie. Tieto skutočnosti bránia porovnávať ich na národnej úrovni. Z tohto dôvodu sa národné kontrolné inštitúcie dohodli na koordinovanej kontrole, ktorá mala definovať slabé miesta v systéme na jednej strane a osvedčené postupy na strane druhej. Kontrolóri sa zamerali na správu poistného a s ňou súvisiace činnosti ako výber poistného, vymáhanie pohľadávok a tiež kontrolu platiteľov poistného v rokoch 2015 až 2018.

Zistenia kontrolórov ukázali, že systém starobného dôchodkového zabezpečenia je v rámci krajín nastavený odlišne, oba sú ale založené na viacpilierovom princípe. V Čechách bol druhý, tzv. kapitalizačný pilier funkčný v rokoch 2013 – 2015, projekt však neuspel. Najmä pre zákonnú povinnosť poistencov prispievať na svoje sporenie z vlastných zdrojov až do konca aktívneho života dodatočné 2 % z vymeriavacieho základu. Na Slovensku funguje II. pilier od roku 2005 až dodnes. Kým v roku 2015 doň bolo zapojených 50 % všetkých poistencov, v Českej republike to boli len 2 %.

Poistné sa v SR aj ČR ukazuje ako dôležitá zložka príspevkov na sociálne zabezpečenie. Podiel týchto príspevkov na celkovom zdanení patrí v oboch krajinách k najvyšším v Európe, v roku 2018 predstavoval asi 44 %. Naopak výdavky na sociálne zabezpečenie v prepočte na ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú pod priemerom krajín EÚ. Podiel výdavkov vynaložených len na správu poistného k celkovým výdavkom bol v roku 2018 v oboch krajinách porovnateľný (graf). „Kontrola ukázala, že principiálne sú systémy nastavené dobre, avšak mzdové náklady sú u nás stále výrazne vyššie. Na mzdové výdavky pri prepočte na 1 000 eur výberu poistného vynaložila česká strana v kontrolovaných rokoch v priemere o 27 % menej ako tá slovenská, čo je však dané aj menším rozsahom spravovaných poistení. Odlišné je aj riadenie a prevádzka organizácií spravujúcich poistné. Výdavky českej inštitúcie sú súčasťou štátneho rozpočtu, tá slovenská hospodári s rozpočtom 2,4 % z vybraného poistného a jej rozpočet schvaľuje parlament,“ uviedol predseda NKÚ.

Rozsah kontrolných činností preverovaných inštitúcií u zamestnávateľov je podobný, avšak kontrolóri odhalili rozdiely pri spôsobe plánovania kontrol, ako aj pri zameraní na rizikové subjekty. Kontroly Sociálnej poisťovne boli účinnejšie, ich podiel s následnými zisteniami bol na Slovensku o 64 percentuálnych bodov vyšší ako u našich susedov. Taktiež objem nedoplatkov zistených kontrolami bol u nás takmer o 60 % vyšší ako v Českej republike. Úspešnosť vymáhania pohľadávok nebolo možné vzájomne porovnať kvôli rozdielnej evidencii a spôsobu vymáhania. ČSSZ na to využíva správnu exekúciu a externé vymáhanie, ktoré umožňuje využívať viac nástrojov. Sociálna poisťovňa vymáhala pohľadávky externe a od roku 2017 aj sama prostredníctvom správneho výkonu.

Ako príklad dobrej praxe by mohla poslúžiť oblasť elektronizácie správy poistenia, ktorá sa ukázala byť na Slovensku na vyššej úrovni. V Českej republike bola elektronická komunikácia klientov s ČSSZ založená na princípe dobrovoľnosti a spôsob vedenia spisovej dokumentácie bol nastavený v papierovej podobe, čo zvyšovalo administratívnu náročnosť. Na Slovensku sú elektronizované prakticky všetky procesy v oblasti správy poistného, toku dokumentov a správy spisovej dokumentácie. Zamestnávatelia museli v kontrolovanom období komunikovať so SP výlučne elektronicky. Cenou za túto užívateľsky prívetivejšiu formu komunikácie a pre zamestnávateľov jednoduchšie dosiahnuteľnú spätnú väzbu k predloženým výkazom, boli vyššie náklady na informačné systémy.

 

Náhľad správy

 

 

Správa o koordinovanej kontrole Správa sociálneho poistenia v ČR a SR (pdf, 2,5 MB)

 

 

 

PRÍLOHY


Graf 1: Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na HDP v roku 2018 (v %)

Graf 1: Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na HDP v roku 2018 (v %)

 

Graf 2: Podiel výdavkov na správu poistného k celkovým výdavkom

Graf 2: Podiel výdavkov na správu poistného k celkovým výdavkom

 

Tabuľka: Prehľad o príjmoch a výdavkoch systémov sociálneho zabezpečenia vybraných štátov EÚ za rok 2017

Štát

Ekonomicky

aktívne

obyvateľstvo

(EAO)

Príjmy na sociálne zabezpečenie

Výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia

Podiel príjmov na sociálne zabezpečenie a výdavkov na dávky sociálneho

zabezpečenia

v tis.

na 1 EAO, tis. €

na 1 EAO, tis. €

%

Bulharsko

3 278

2,93

2,61

111,88

Rumunsko

8 812

3,24

3,00

108,02

Lotyšsko

946

4,23

4,15

101,88

Litva

1 408

4,94

4,33

114,17

Maďarsko

4 565

4,95

4,97

99,74

Poľsko

16 919

5,62

5,41

103,91

Slovensko

2 726

5,99

5,49

109,18

Chorvátsko

1 807

6,11

5,57

109,75

Estónska republika

665

5,58

5,63

99,08

Česká republika

5 248

7,14

6,58

108,60

Malta

226

8,06

7,97

101,10

Cyprus

417

9,59

8,70

110,15

Portugalsko

4 972

10,39

9,29

111,84

Slovinsko

1 011

9,49

9,47

100,19

Grécko

4 701

10,18

9,55

106,65

Španielsko

22 558

11,56

11,85

97,54

EÚ

240 637

18,78

17,22

109,07

Írsko

2 282

21,24

18,62

114,05

Veľká Británia

32 215

21,60

19,13

112,91

Taliansko

25 340

20,36

19,21

105,94

Nemecko

42 094

24,37

21,98

110,90

Holandské kráľovstvo

8 805

27,84

23,10

120,50

Rakúsko

4 433

24,22

23,90

101,32

Belgické kráľovstvo

4 940

26,56

24,54

108,25

Francúzsko

29 288

26,90

24,85

108,25

Fínska republika

2 635

26,73

25,77

103,73

Švédsko

5 190

28,44

26,10

108,97

Dánske kráľovstvo

2 870

36,56

31,37

116,54

Luxemburské veľkovojvodstvo

286

47,98

42,77

112,17

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , ,

Zistenia NKÚ sa vďaka diskusii v parlamentných výboroch pretavujú do novej legislatívy – Aktuality

Bratislava 21. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík dnes (vo štvrtok) predloží do parlamentného výboru pre financie a rozpočet Výročnú správu o výsledkoch kontrol úradu za rok 2021. Kontrolóri v minulom roku ukončili 40 akcií s bezmála 800 zisteniami v takmer 120 kontrolovaných subjektoch. Audity sa okrem iného zamerali na nakladanie s majetkom štátu v Slovenskom pozemkovom fonde, hospodárenie vodárenských spoločností a samospráv, ako aj na najzraniteľnejšie časti dopravnej infraštruktúry, akými sú mosty a najrizikovejšie železničné priecestia. Predseda národnej autority pre externú kontrolu Karol Mitrík zároveň zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom súhrn výsledkov kontrol ukončených v prvých troch mesiacoch roka 2022. Správy z kontrol od minulého roka priebežne prerokúvajú aj parlamentné výbory, vďaka čomu dochádza aj k následnej úprave legislatívy.

Predseda úradu predkladá poslancom v poradí siedmu správu o výsledkoch kontrol v rámci jeho sedemročného mandátu, ktorý sa chýli ku koncu. Počas siedmich rokov jeho pôsobenia vykonal úrad spolu 250 kontrolných akcií v 2 100 kontrolovaných subjektoch verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa ušetrili desiatky miliónov eur. „Naše audity sa podobne ako vo svete čoraz viac sústreďujú na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov,“ priblížil predseda národných kontrolórov Mitrík. Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2021 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, nasledovala oblasť environmentálnej udržateľnosti, vzdelávania, výskumu a inovácií, dopravnej infraštruktúry a udržateľnosti verejných financií.

Kontrolóri v správe upozorňujú na najvýznamnejšie oblasti z hľadiska systémových opatrení. Ukazuje sa, že je okrem iného potrebné, aby Slovenský pozemkový fond štátnu pôdu spravoval nielen efektívne a transparentne, ale aby zároveň konal aktívne pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov a riešil reštitučné nároky. Kontrola odhalila nerovnaký prístup k žiadostiam o nájom či predaj, uprednostňovanie žiadateľov a s tým spojené korupčné správanie. Niektoré žiadosti boli vybavené do dvoch mesiacov, iné až za 7 rokov. Výsledky úrad odstúpil polícii. Vážnou výzvou je aj riešenie bezpečnosti na kritických miestach, akými sú železničné priecestia. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Príkladom toho je fakt, že až takmer polovica z viac ako dvoch tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená. Chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory.

Ďalšie kontroly zamerané na oblasť dopravy odhalili alarmujúci stav mostov na cestách I., II. a III. triedy. Počet mostov v najlepšej kondícii totiž klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol ich počet v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém ich údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím viaczdrojového financovania, podobne ako je to v Čechách cez Štátny fond dopravnej infraštruktúry. Kontrola vodárenských spoločností odhalila viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Problémom je aj nízka miera transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám, ako aj nedostatočná kontrola a dozor štátnych orgánov. Ako dôležité sa ukazuje vytvorenie účinnejšieho systému kontroly vodárenských spoločností či zmena spôsobu regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.

Rok 2021 bol prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre vecnú diskusiu zainteresovaných strán aj v rámci parlamentných výborov. Úrad za tento čas zaslal desiatim výborom 42 správ o výsledkoch kontrol. Popri kontrolovaných subjektoch sa tak aktívnymi kľúčovými adresátmi stali aj samotní poslanci. „Práve prostredníctvom poslancov možno zodpovedných ministrov a reprezentantov štátu konfrontovať so závermi z našich kontrol a uzneseniami ich zaväzovať, aby prijímali zásadné opatrenia na nápravu,“ uviedol Mitrík. NKÚ v predošlom roku parlamentným výborom odporučil, aby zaviazali jednotlivé kontrolované subjekty alebo ich zriaďovateľov prijať 67 opatrení, z ktorých 10 bolo zameraných na úpravu legislatívy. Spomedzi zrealizovaných zmien sú to napríklad prechod školstva pod jedného zriaďovateľa, čo umožní efektívnejší a prehľadnejší systém riadenia, takisto precizovanie rozsahu, podmienok a spôsobu poskytovania dotácií z príjmov a odvodov z hazardných hier. Prijaté opatrenia v podobe legislatívnych úprav smerujú aj k znižovaniu plastového odpadu či k príprave nového zákona o obaloch a neobalových výrobkoch s cieľom nastaviť nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

 

Výročná správa NKÚ za rok 2021 náhľad

 

Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2021 (pdf, 65 strán, 3,9 MB)

 

 

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Zjednotenie platieb daní, cla a poistného zvýši transparentnosť a príjmy štátu – Aktuality

Bratislava 14. apríla 2022 – Ďalšie zmenšovanie daňovej medzery, zvýšenie transparentnosti a zníženie nákladov na finančnú správu mal priniesť program zjednotenia výberu daní, poistného a cla. Narazil však na nedostatočnú politickú podporu a problémom boli aj vzájomná komunikácia zúčastnených strán či spôsoby rozpočtovania a plánovania.  Potvrdil to Najvyšší kontrolný úrad SR po preverení aktuálneho stavu viac ako desaťročného programu UNITAS. Napriek deklaráciám vo všetkých vládnych programových vyhláseniach od roku 2006, zainteresovaní po preinvestovaní 184 mil. eur splnili len štvrtinu zo stanovených cieľov. Strategické dokumenty tohto programu sú zastarané a nereflektujú aktuálne smerovanie eGovernmentu. Slovensko má tak aj naďalej jednu z najdrahších finančných správ v rámci OECD (graf 1). Na splnenie si daňových povinností potrebuje platiteľ 192 hodín ročne.

 

Zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov v oblasti daňovej a colnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších orgánov verejnej správy sa malo realizovať v dvoch základných fázach programu UNITAS I. a UNITAS II. (obr. 1).  Aj keď sa jednotlivé zámery a ciele v priebehu času menili, hlavný cieľ – zjednotenie výberu – sa nezmenil, avšak dodnes nebol dosiahnutý. K zjednoteniu a zjednodušeniu výberu daní, cla a poistných odvodov zatiaľ nedošlo. Implementáciu programu UNITAS vníma NKÚ v troch základných krokoch: príprava (od r. 2005), implementácia (od 2012) a hibernácia (od 2015). Vláda dostala za celé obdobie fungovania programu len dve situačné správy, napriek tomu, že mali byť predkladané každý polrok.

Aktuálny stav

Nadväzne na dve predchádzajúce kontroly národnej autority pre oblasť externej kontroly, s odstupom 5 rokov kontroloval úrad v minulom roku reálny stav UNITAS-u za roky 2015 až 2020 na rezorte financií, ktorý program riadi. Kontrolóri zistili, že pôvodné zámery a ciele sa podarilo naplniť na necelých 25 %. Nefunguje jednotná registrácia, zjednotenie výberu, ani jedno kontaktné miesto pre komunikáciu, ktorým malo byť Finančné riaditeľstvo. Nebolo spustené spoločné ročné zúčtovanie dane a poistného. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení síce bolo legislatívne zadefinované, ale nedostalo sa do praktickej realizácie a následne bolo v marci 2022 novelou zákona zrušené.

Pri hodnotení stavu zavádzania programu UNITAS, kontrolný úrad uplatnil princípy Svetovej banky. Systémom semaforu (tabuľka 1) poukázal na oneskorené plnenie cieľov, nedodržiavanie harmonogramu, predčasné prijímanie legislatívnych zmien (napr. nerealizované ročné zúčtovanie v sociálnom poistení) či nedostatočné riadenie výkonnosti. Za príklad, keď strategické plánovanie programu UNITAS narazilo na ambiciózne ciele, možno považovať pád informačného systému v roku 2012.

Problematické bolo aj rozpočtovanie UNITAS-u, ktorého rozpočet bol samostatnou položkou programového rozpočtovania. Napriek tomu došlo v návrhoch štátneho rozpočtu k dlhodobému podhodnocovaniu plánovaných výdavkov. Financovanie bolo riešené najmä mimoriadnymi presunmi, zvlášť v obdobiach tzv. nulového rozpočtu v rokoch 2013 – 2019. Celkovo bolo na program schválených 41 miliónov eur, pričom zvyšných 77 % výdavkov bolo krytých vďaka rozpočtovým opatreniam. Spolu s nedostatočnou komunikáciou preto patrí finančné zabezpečenie jeho implementácie k najslabším stránkam celého programu.

Medzinárodné porovnanie záťaže a prínosov

Náklady na správu príjmov na Slovensku klesli z 2,41 % výberu v roku 2007 na 2,15 % v roku 2019. Pri porovnaní podielu nákladov finančnej správy k celkovému výberu daní v rámci OECD patrí Slovensku prvé miesto (graf č. 1) ako krajine s najvyššími nákladmi na správu štátnych príjmov na svete. Obdobnú štruktúru agendy ako Slovensko majú finančné správy v Belgicku, Portugalsku, ktoré sú zaradené v prvej päťke, ale aj v Rakúsku či Španielsku, ktoré patria k najlacnejším správcom.

Prínos realizovaných krokov programu UNITAS možno potvrdiť aj zlepšením pozície Slovenska v rámci celosvetového Indexu Paying taxes. Ako súčasť indexu Svetovej banky Doing Business hodnotí 175 krajín. Kým v roku 2007 bolo Slovensko na 113. mieste, keď na splnenie daňových povinností bolo potrebných 344 hodín ročne a 30 platieb, v roku 2019 sa s ôsmimi platbami a 192 hodinami ročne posunulo na 48. miesto. Popri znížení byrokracie, úsporách času a zlepšení podnikateľského prostredia, má táto reforma potenciál priniesť rádovo niekoľko stoviek miliónov eur.

 

Prílohy

Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007

Zdroj: OECD, spracovanie NKÚ

 

Obrázok č. 1:

Schéma UNITAS

Zdroj: Modifikovaný postup implementácie v programe UNITAS, schválený RV UNITAS II. na MF SR dňa 19. 8. 2014

 

História

Možnosť využitia jedinej inštitúcie na výber daní aj sociálneho poistenia bola otvorená na rokovaní vlády pri dôchodkovej reforme už v roku 2005. Po období príprav analýz návrhov a strategických materiálov, vrátane Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému z roku 2011, vzniklo Finančné riaditeľstvo SR ako spoločná inštitúcia pre dane a clá. Organizačné zmeny boli sprevádzané kolapsom novozavedeného informačného systému a návratom k pôvodnému, čomu sa venovala pri prvej kontrole aj najvyššia kontrolná autorita Slovenska. V roku 2013 vykonala Kontrolu zabezpečenia efektívnosti a účinnosti stavu realizácie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS k 31.12.2012. Druhú kontrolu realizoval úrad v roku 2015, keď vo finančnej správe prebiehali procesno-organizačné zmeny a zavádzanie Informačného systému finančnej správy. Ten pozostával zo Správy daní (ISFS-SD) za 76 miliónov eur a Centrálneho elektronického priečinka za 55 mil. eur (CEP), financovaných z eurofondového programu OPIS. Súbežne s implementáciou prvej fázy – UNITAS I, zameranej na daňovú a colnú správu, vtedy začala aj príprava pripojenia sociálnych odvodov v rámci fázy UNITAS II.

 

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 – 2015 a 2016 – 2020

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 - 2015 a 2016 - 2020

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Zodpovednosť za každé euro bude v nadchádzajúcom období vyššia ako kedykoľvek predtým – Aktuality

Bratislava 8. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík predložil poslancom Národnej rady SR v závere svojho končiaceho mandátu siedmu výročnú správu. Šéf národných kontrolórov v nej sumarizuje svoju sedemročnú misiu, počas ktorej na úrade popri zmenách stratégií, organizačnej štruktúry i manažmentu vytvoril priestor pre zásadnú reformu tvorby kontrol. Už piaty rok predchádza procesu kontroly dôsledné plánovanie a vyhodnocovanie rizík definovaných analytickou jednotkou úradu, ako aj prizvanými subjektmi z akademickej obce či odborných neziskových organizácií. Výsledkami z kontrolných akcií sa zároveň zaoberajú príslušné parlamentné výbory, ktoré majú možnosť využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu zaväzovať uzneseniami ministrov či predstaviteľov štátu k náprave na základe odporúčaní kontrolným úradom.

Predseda národnej autority pre externú kontrolu zároveň povzbudzuje poslancov, aby im spolupráca a viera v dobro pomohli previesť Slovensko nadchádzajúcim ťažkým obdobím poznačeným pandémiou a odsúdeniahodnou vojnou na Ukrajine, ktorá má už dnes vážne dopady nielen na samotných Ukrajincov, ale aj na obyvateľov Európy.

Infografika Rok 2021 v číslach

Výročná správa NKÚ ponúka pohľad na to, ako sa zmenilo zameranie kontrolnej činnosti úradu za ostatné roky. Kontrolóri prešli z klasických finančno-súladových kontrol, orientovaných na nakladanie s verejnými prostriedkami, majetkom alebo dodržiavaním zákonov na komplexnejšie hodnotenie verejných politík. Audity sa čoraz viac sústreďujú aj na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov. Ukážkovým príkladom sú napríklad nedávne kontroly Slovenského pozemkového fondu, vodárenských spoločností, ale aj problematika sucha či nastavenia vnútorných kontrolných systémov ústredných orgánov štátu. „Našimi kontrolami sme subjektom počas 7 rokov adresovali viac ako 3 120 odporúčaní, ako byť lepšími. Často sa to dá dosiahnuť novou organizáciou práce, reálnejšie nastavenými cieľmi či ich dôsledným monitoringom. Aj keď kontrola NKÚ ukazuje, že dodržiavanie pravidiel a predpisov nie je v každej organizácii úplnou samozrejmosťou – a najmä mnohé malé a menšie obce sa objektívne strácajú v mori zákonov a predpisov – som presvedčený, že orientácia na odporúčania, ktoré umožnia organizáciám byť lepšími, bude postupne tvoriť jadro našej kontrolnej činnosti,“ myslí si šéf národných kontrolórov K. Mitrík.

Oproti minulosti sa okrem iného pozitívne zmenila situácia v tom, že výsledky auditov dostávajú priestor pre vecnú diskusiu so zainteresovanými stranami v rámci parlamentných výborov. Kľúčovým adresátom správ NKÚ totiž nie je len kontrolovaný subjekt, ale aj poslanci a verejnosť. Práve poslanci majú využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu a uzneseniami zaväzovať ministrov, reprezentantov štátu k prijímaniu opatrení. Táto zmena je zároveň pre úrad výzvou skvalitňovať a cieliť kontroly aj na oblasti, ktoré boli v minulosti mimo hľadáčika kontrolných inštitúcií. Kontrolóri sa v rámci výkonnostných kontrol môžu zamerať na verejné politiky aj vďaka tomu, že na úrade už piaty rok pôsobí analytický útvar. Na prípravu plánu kontrolnej činnosti tak kontrolóri využívajú poznatky nielen z predošlých kontrol, ale aj z odborných analýz kľúčových verejných politík. Cez analytickú jednotku sa do rizikových analýz zároveň zapája externé prostredie, akým je akademická obec, odborné neziskové organizácie alebo aj samotné kontrolované subjekty či ďalšie analytické útvary pôsobiace na ministerstvách.

Šéf kontrolórov K. Mitrík hodnotí prínos kontrol počas ostatných siedmich rokov ako určitý druh svedectva o štáte, jeho inštitúciách a ľuďoch, ktorí v nich pôsobia. Zároveň pripomína, že boli roky, keď tempo hospodárskeho rastu umožňovalo realizovať viaceré významné opatrenia v sociálnej a hospodárskej oblasti, a tiež výrazne znižovať štátny dlh a blížiť sa k vyrovnanému rozpočtu. „Viackrát som na pôde parlamentu zdôrazňoval, že by sme mali dobré časy ešte viac využiť nielen na zvyšovanie spotreby, ale najmä na zabezpečenie rozvoja tých oblastí, v ktorých zaostávame, a ktorých je stále veľa. Zároveň sa nemá zabúdať aj na tvorbu rezerv, ktoré poslúžia v horších časoch. Pandémia a aktuálna vojna na Ukrajine si vyžiada zásadné zmeny v oblasti verejných financií, keď rozhodovanie o prioritách jednotlivých verejných politík bude veľmi zložité a citlivé. Zodpovednosť za každé jedno použité euro bude oveľa vyššia ako kedykoľvek predtým,“ dodáva predseda NKÚ.

Národní kontrolóri zrealizovali v roku 2021 celkom 36 plánovaných kontrol, ktoré priniesli 789 zistení, 245 odporúčaní, na základe ktorých 119 skontrolovaných subjektov prijalo 464 opatrení. Počas siedmich rokov mandátu Karola Mitríka vykonal úrad 250 kontrolných akcií v rámci 2 100 kontrolovaných subjektov verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa podarilo ušetriť desiatky miliónov eur a zároveň nastaviť nové legislatívne pravidlá, ktoré prispievajú k hospodárnemu a efektívnemu používaniu národných či európskych zdrojov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Kontrolóri preveria hospodárenie záchraniek, košického kraja a pôdohospodárskej agentúry – Aktuality

Bratislava 1. apríla 2022 – Dôveryhodnosť Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR stúpa. Stratégiu otvorenej a modernej štátnej inštitúcie potvrdil aj nedávny reprezentatívny prieskum, z ktorého vyplýva, že kontrolnému úradu dôveruje až 54 % ľudí. Ďalším dôkazom rastúceho kreditu je aj zvyšujúci sa počet podnetov, s ktorými sa na kontrolnú inštitúciu obracajú občania. V predošlom roku úrad prijal 762 podnetov, čo predstavuje až 65-percentný medziročný nárast počtu podaní od občanov, vrátane žiadostí o súčinnosť štátnych inštitúcií.

Na základe analýzy podnetov od občanov predseda NKÚ Karol Mitrík zaradil viaceré z nich do plánu kontrolnej činnosti na rok 2022. Ide napríklad o kontrolu záchranných služieb v Bratislave a Košiciach či audit vnútorného kontrolného systému a prijatých opatrení v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ako aj o hospodárenie a nakladanie s majetkom v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Kontrolóri sa pozrú aj na fungovanie obce Uhliská či na transparentnosť pri vyplácaní podpôr v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

Infografika: Rozšírený plán kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2022

NKÚ v januári informoval o pláne kontrol na rok 2022, v rámci ktorého sú pripravené projekty na 31 akcií vo viac ako stovke subjektov. Úrad sa cielene zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Na základe vlastných rizikových analýz a vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci v rámci štyroch ministerstiev, ako aj proces obstarávania bezpečnostných služieb v štátnej a verejnej správe.

Predseda národných kontrolórov K. Mitrík následne v marci rozhodol o rozšírení plánu o ďalších 6 kontrol vychádzajúcich z podaní od občanov. Kontrolóri vyhodnotia systém vnútornej kontroly a zavedenie opatrení do rozhodovacích procesov v PPA, ktorých kľúčovým cieľom má byť zvýšenie transparentnosti procesov a postupov agentúry pri poskytovaní projektových finančných podpôr z európskych či národných zdrojov. Hospodárenie skontrolujú tiež v dvoch záchranných službách, a to
v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava a v Záchrannej službe Košice. Z finančnej oblasti si kontrolóri posvietia na systém programového rozpočtovania v štátnej správe, kde preveria jeho účinnosť aj súlad s metodickým pokynom na usmernenie programového rozpočtovania. Na základe doručených podnetov sa NKÚ pozrie aj na nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami v KSK, ako aj v Správe ciest KSK či v obci Uhliská.

Zapájanie podnetov do kontrolnej činnosti bezpochyby prispieva k dôveryhodnosti národnej autority pre oblasť externej kontroly. Rast dôvery v kontrolný úrad potvrdzuje aj fakt, že len desatina podaní prijatých poštou alebo elektronicky bola v minulom roku anonymná. Zároveň klesol počet podnetov, ktoré kompetenčne nespadali do pôsobnosti NKÚ. Veľká časť z nich najčastejšie spochybňuje hospodárnosť a transparentnosť fungovania miestnych samospráv. V takýchto prípadoch však majú ako prvé zasiahnuť kontrolné útvary fungujúce na úrovni miest a obcí. „V prvom rade je loptička na strane zástupcov občanov, poslancov miestnych parlamentov. Komunálni politici majú povinnosť využívať všetky dostupné možnosti a svoje právomoci na riešenie problémov. Až v prípade, že zistia významné nezrovnalosti so zákonom či princípmi dobrého hospodára, sa majú obrátiť na kompetentné štátne inštitúcie. Či už v prípade trestných činov na orgány činné v trestnom konaní, pri finančných rizikách na daňové úrady či miestnych kontrolórov. Ak je vnútorný kontrolný systém samosprávy nefunkčný, prípadne zlyháva kontrola
zo strany obecného kontrolóra, v takýchto prípadoch do kontrolného procesu aktívne vstupuje NKÚ,“ približuje pôsobnosť kontrolného úradu jeho podpredseda Ľubomír Andrassy. Takýto postup zvolili národní kontrolóri v prípade obcí Žehra, Lomnička či Pukanec, pri ktorých už v týchto dňoch NKÚ pripravuje vlastné projekty kontrolných akcií, ktoré zrealizuje ešte v tomto roku.

V snahe zvyšovať povedomie verejnosti o pôsobností kontrolného úradu, ale aj o výstupoch práce kontrolórov, rozširuje národná kontrolná inštitúcia svoje komunikačné aktivity, pri ktorých aktívne využíva moderné informačné kanály či digitálne technológie. Okrem štvrťročných zhrnujúcich správ adresovaných trom najvyšším ústavným činiteľom a pravidelných tlačových správach o kontrolných zisteniach úradu prezentovaných verejnosti prostredníctvom médií, úrad otvorene prezentuje svoju prácu aj na sociálnych sieťach. Druhý rok zároveň predkladá výsledky kontrol do príslušných parlamentných výborov. „Je pre nás výzvou, aby dôvera slovenskej spoločnosti voči kontrolným inštitúciám rástla, pretože aj vďaka tomu stúpa dôvera ľudí v samotný štát. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je profesionálna a objektívna kontrolná činnosť, ale bezpochyby ruka v ruke s tým ide aj transparentná prezentácia výsledkov kontrol v príslušných parlamentných výboroch či pred verejnosťou. A sú to práve poslanci, ktorí môžu aktívne nabádať vládu, ministrov, aby naše odporúčania premietli do úpravy procesov riadenia, definovania strategických cieľov či do prípravy legislatívnych zmien, ktoré zabránia opakovaniu nedostatkov,“ dodáva Ľ. Andrassy.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | ,

Na obnovu a rozvoj vodovodov a kanalizácií potrebuje Slovensko viac ako 4,6 miliardy eur – Aktuality

Bratislava 25. marca 2022 – Investičný dlh vodárenských spoločností dosahuje miliardy eur. Dve desaťročia od schválenia transformácie vodárenstva na Slovensku ako kľúčovej kritickej infraštruktúry zo strany štátu na samosprávy sa ukazuje, že existuje stále veľké množstvo obcí bez verejného vodovodu a kanalizácie. A to aj napriek tomu, že všetky obce sú akcionármi vodárenských spoločností. Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR v 9 vodárenských spoločnostiach odhalili viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Za problém úrad považuje aj nízku mieru transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám a nedostatočnú kontrolu a dozor štátnych orgánov, čo sťažuje ich verejnú kontrolu.

Mnohé nedostatky vyplývajú z nejednoznačnej legislatívy, ale aj z jej rôznej interpretácie manažmentom spoločností i akcionárov či štátnych orgánov dozoru. Aj preto kontrolóri odporúčajú prehodnotiť kompetencie ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam, aby sa jasne oddelili povinnosti obce ako akcionára a orgánu verejnej správy a aby sa agenda netrieštila medzi rôzne úrady. Taktiež je dôležité vytvoriť účinnejší systém kontroly vodárenských spoločností či zmeniť spôsob regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.

Infografika Vodárenské spoločnosti

Voda je strategickou surovinou potrebnou pre existenciu človeka a všetkého živého. Na Slovensku ju chráni Ústava SR, ktorá zaručuje, že podzemné vody a vodné toky sú v jej vlastníctve a majú byť využívané v prospech všetkých občanov aj nasledujúcich generácií. „Keďže voda je nevyhnutnou podmienkou života a zdravia, ústavné právo na ochranu zdravia možno interpretovať aj tak, že v sebe obsahuje nárok občanov na zdravotne nezávadnú pitnú vodu. Vodárenské spoločnosti a ich akcionári však nie sú schopní zabezpečiť takéto ústavné právo v plnej miere bez výrazného zásahu štátu v oblasti rozvoja infraštruktúry, ale aj kontroly a dozoru nad ich činnosťou,“ uviedol podpredseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Kontroly NKÚ zamerané na vodárenské spoločnosti sa uskutočnili v roku 2019 v dvoch a následne v roku 2021 v ďalších siedmich vybraných vodárenských spoločnostiach (zoznam nižšie). Ich cieľom bolo poukázať na problémy a riziká vyplývajúce z nedostatočnej a nejednoznačnej legislatívy. Zároveň posúdiť spôsob ich hospodárenia, vrátane nakladania s majetkom pri zabezpečení verejného záujmu, a to pitnej vody pre obyvateľov a odvádzania a čistenia odpadových vôd.

V rozvoji vodovodov a kanalizácií sú veľké regionálne rozdiely

Úroveň zásobovania pitnou vodou z verejných vodovodov bola v roku 2019 na Slovensku vo výške 89,55 %, čo predstavuje oproti roku 2005 nárast o 4,2 %. Vodou z vodovodov je u nás aktuálne zásobovaných 2 416 obcí, čo je 83,6 % z celkového počtu obcí. Veľkou výzvou zostáva 477 obcí, ktoré sú ešte stále bez verejného vodovodu. Oveľa vážnejšia situácia je v súčasnosti s napojením obyvateľov na verejnú kanalizáciu. V roku 2019 dosiahol ich počet 3,77 mil., čo sú viac ako dve tretiny z celkového počtu obyvateľov Slovenska, pričom v porovnaní s rokom 2005 došlo k nárastu o 12,4 %. Avšak spomedzi 2 890 obcí malo v roku 2019 vybudovanú kanalizačnú sieť len 1 136 obcí, čo je niečo viac ako tretina (39,31 %).

V rozvoji verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. Najpriaznivejšia situácia je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. „Napriek nárastu pripojených obyvateľov na verejnú kanalizáciu, úroveň odkanalizovania naďalej zaostáva za rozvojom vodovodnej siete a potrebami životného prostredia. Naráža na problém modernizácie, rozširovania existujúcej vodárenskej infraštruktúry, s ktorým súvisí enormne vysoký investičný dlh, ktorého zníženie nemajú možnosť samosprávy vyriešiť bez pomoci štátu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. Podpora rozširovania vodovodov a kanalizácií je jedným zo strategických cieľov z hľadiska udržateľného a zdravého fungovania spoločnosti. Plán obnovy a udržateľnosti ako ani priority pre nové programové obdobie 2021-2027 však s finančnými prostriedkami na ich obnovu a rozvoj nepočítajú.

Najvypuklejším problémom kontrolovaných vodární je napriek ich investičným aktivitám vysoký investičný dlh. Aj keď dochádza ku každoročnej obnove vodárenských sietí, kontrolóri ku koncu roku 2020 odhadli výšku investičného dlhu na obnovu kritických sietí na viac ako 3,84 miliardy eur, na čo využívajú len vlastné finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že úlohou vodárenských spoločností je aj zabezpečenie rozvoja sietí, čiže budovanie nových verejných vodovodov a kanalizácií, budú podľa NKÚ v najbližších troch rokoch na ich rozvoj potrebovať viac než 816 miliónov eur. Celkovo tak odhad investičného dlhu na obnovu ako aj rozvoj kontrolovanej vzorky vodárenských spoločností predstavuje viac než 4,66 miliardy eur. Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry potvrdzujú aj dáta, z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým priemer je 81,50 eur na obyvateľa, na Slovensku je to len 50 eur (graf). NKÚ odporúča Vláde SR podporiť zníženie investičného dlhu zavedením nového dotačného systému na podporu financovania obnovy vodovodov a kanalizácií.

Na vysoký investičný dlh vodárenstva sa snaží reflektovať schválený vládny návrh zákona z dielne envirorezortu. Vlastník verejného vodovodu a kanalizácie je povinný vytvárať finančnú rezervu vo výške ročných odpisov. NKÚ však upozorňuje na to, že táto rezerva nezohľadňuje prípady, keď sú súčasti sietí už úplne odpísané alebo prípady, keď boli obstarané do majetku vodárenských spoločností za 1 euro. Kontrolný úrad zároveň upozornil, že schválená novela zákona so sebou prináša aj ďalšie riziko v podobe masívneho zadlžovania vodárenských spoločností, ak spolu s tým nedôjde k zmene regulácie cien. Tá sa schvaľuje na 5 rokov a zosúladenie novely zákona s reguláciou si vyžaduje spoluprácu troch ministerstiev – životného prostredia, hospodárstva a vnútra. „Predstavitelia týchto rezortov by mali myslieť na to, že s možnou vysokou mierou zadlženosti vodárenských spoločností hrozí riziko privatizácie a jej možné negatívne dôsledky na napĺňanie ústavného práva občanov, čiže prístupu k cenovo dostupnej pitnej vode,“ dodáva podpredseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Mnohé obce a mestá sa poučili z nepriaznivých dôsledkov odovzdania správy vodární a kanalizácií nadnárodným súkromným spoločnostiam, čoho následkom bol len nárast cien, bez adekvátnej starostlivosti o infraštruktúru, čo by mohlo viesť až k ohrozeniu zdravia obyvateľstva.

Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje aj na nedostatočný dozor orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam. V niektorých prípadoch bol zistený aj neúčinný systém vnútornej kontroly. Viaceré zistené nedostatky indikujú absenciu účinnej kontroly vodárenských spoločností, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry, zo strany štátu. Významným rizikom je napríklad personálna poddimenzovanosť orgánov dohľadu envirorezortu či miestnej štátnej správy, nedostatočná odbornosť orgánov vykonávajúcich dozor či slabé finančné a technické zabezpečenie kontroly.
 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie vybraných vodárenských spoločností (16 strán, pdf 1,91 MB)

 

 

 

Zoznam kontrolovaných spoločností:



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , ,

Ruskí kontrolóri dostali pre vojnu na Ukrajine stopku v medzinárodných štruktúrach – Aktuality

Bratislava 24. marca 2022 – Medzinárodnú organizáciu kontrolných inštitúcií INTOSAI mimoriadne povedie brazílsky kontrolný úrad. Ide o reakciu celosvetovej organizácie, ktorá sa rozhodla odobrať ruským kontrolórom štatút predsedajúcej krajiny po tom, ako Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík počas stretnutia s Augustom Nardesom, členom vedenia brazílskej kontrolnej inštitúcie, konštatoval, že tento krok znamená tvrdé odsúdenie vojenského konfliktu. Je to zároveň  jasný signál, že predsedať jednej z najvýznamnejších nezávislých organizácií participujúcich na mierových agendách Organizácie spojených národov nemôže zástupca krajiny, ktorá zaútočila na zvrchovaný štát. Šéf slovenských kontrolórov spolu so svojím brazílskym partnerom a tiež prezidentom kontrolného úradu Spojených arabských emirátov Haribom Al Alaminim vyjadrili podporu a solidaritu s ukrajinským národom a symbolicky navštívili ich národný stánok v rámci celosvetovej výstavy EXPO v Dubaji.

Karol MItrík a Harib Al Alamini

Zástupcovia troch národných autorít pre oblasť externej kontroly rokovali v slovenskom pavilóne na dubajskej výstave o prístupe k výzvam, ktoré priniesla kontrolným inštitúciám pandémia ochorenia COVID-19. Nemenej dôležitou agendou, na ktorú sú povinné reagovať aj najvyššie kontrolné inštitúcie, je rovnako aj ochrana životného prostredia a reakcia národných štátov na klimatické zmeny. Slovenskí kontrolóri ponúkli svojim medzinárodným partnerom aj pohľad na to, ako má fungovať inteligentná verejná organizácia v digitálnej dobe a otvorenej spoločnosti.

K. Mitrík v ukrajinskom pavilóne EXPO

 

Oficiálny trojdňový pracovný program predsedu K. Mitríka v Dubaji na pozvanie prezidenta kontrolného úradu Spojených arabských emirátov sa končí v piatok, pričom odborný program prebieha v rámci výstavného areálu EXPO v priestoroch slovenského pavilónu. „Využili sme otvorenosť nášho národného stánku a pozvali sme na slovenskú pôdu zahraničných partnerov. Verím, že aj keď ide z našej strany o menšie podujatie, podarilo sa nám prispieť do mozaiky, vďaka ktorej predávame naše malé veľké Slovensko. Priamo na mieste ukazujeme na fantastické technické a inovatívne projekty, za ktorými stoja slovenskí vedci a podnikatelia,“ poznamenáva k prezentácii Slovenska na svetovej výstave K. Mitrík.

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Pri správe štátnych pozemkov je potrebné konať transparentne a vo verejnom záujme – Aktuality

Bratislava 15. marec 2022 – Zmluvy na predaj či prenájom pozemkov boli v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) pripravované nedôsledne a nesystematicky. Kým niektoré boli podpísané do dvoch mesiacov od podania žiadosti, iné až o sedem rokov, čo naznačuje možnosti korupčného správania. Viacerým externým advokátskym kanceláriám vyplatil milióny eur v rozpore s právnymi predpismi. SPF mal množstvo nedostatkov v evidencii pozemkov štátu a nezistených vlastníkov, ktoré spravuje. Najvyšší kontrolný orgán Rada fondu, ani iné kontrolné mechanizmy neplnili svoju úlohu dostatočne. Aj tieto zistenia kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu SR bude dnes na zasadnutí parlamentnému výboru pre financie a rozpočet prezentovať podpredseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Podľa NKÚ  je dôležité pokračovať v systematických pozemkových úpravách, kde by mal zohrávať aktívnu úlohu taktiež SPF. Výsledky kontroly zaslal kontrolný úrad orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov, hlavne zo zanedbania povinností pri správe cudzieho majetku.

 

Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou, ktorá vo verejnom záujme spravuje poľnohospodárske pozemky a podiely vo vlastníctve štátu, zároveň má efektívne nakladať s nehnuteľnosťami neznámych vlastníkov. Kontrolóri NKÚ sa na základe požiadavky Národnej rady SR z mája 2020 komplexne pozreli na fungovanie fondu, na jeho hospodárenie s majetkom štátu, ako aj na nastavenie vnútorného kontrolného systému za obdobie rokov 2014 – 2020. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje, že pozemkový fond hospodári s verejnými prostriedkami a je preto povinný vo svojej činnosti zachovávať princípy hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Kontrolóri však zistili množstvo nedostatkov v organizácii činnosti fondu a nastavení jeho vnútorných kontrolných mechanizmov, taktiež pri verejnom obstarávaní či nakladaní s majetkom. Pozemkový fond hospodáril v ostatných rokoch so ziskom, pričom podstatnú časť príjmov získal z predaja a prenájmu pôdy.

V roku 2020 fond spravoval pozemky o výmere 680-tisíc hektárov, z toho 37 % tvorili pozemky vo vlastníctve štátu, ostatné nemali známych vlastníkov. Kontrolóri v rámci auditu identifikovali významné riziko neúplného a nepresného vykazovania výmery pozemkov, a tým aj ich skutočnej hodnoty v účtovníctve. Závažným zistením je fakt, že fond nevedie vlastnú evidenciu pozemkov, ale vychádza len z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Vzťah SPF k pozemkom nie je v katastri vždy riadne zaevidovaný, sú v ňom významné nezrovnalosti a to hlavne pri zápisoch neznámych či nezistených vlastníkov. Kontrolou boli zistené prípady predaja pozemkov, keď žiadateľ kupoval pôdu za účelom zriadenia ovocného sadu, hoci aj z ortofotomapy bolo zrejmé, že v susedstve prebiehala intenzívna výstavba a je teda predpoklad, že tieto pozemky budú využité ako stavebné.

Nájom a predaj pozemkov

„Kontrola odhalila riziko netransparentného konania pri vybavovaní žiadostí o nájom pozemkov, v niektorých prípadoch je možné hovoriť o podozrení na uprednostňovanie žiadateľov, čo je vážny signál existencie korupčného prostredia v rámci pozemkového fondu,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Kontrolou boli zistené výrazné rozdiely v dĺžke trvania procesu od doručenia žiadosti žiadateľom po podpis nájomnej zmluvy štatutármi fondu. Kým niektoré nájomné zmluvy boli uzatvorené už do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, iné až po šiestich či siedmich rokoch (viď graf). Organizačné zmeny vykonané v prvom polroku 2021 boli urobené bez procesného auditu, analýzy, vďaka ktorej by boli nastavené nové procesy pre jasné a transparentné rozhodovanie o nakladaní s pozemkami. Podľa názoru kontrolórov by účinným riešením mohla byť tiež decentralizácia niektorých odborných činností. Napríklad podpisovanie niektorých právnych aktov by prešlo na nižšie organizačné útvary napr. regionálne pracoviská. 

Nedostatky v nájomných zmluvách poukazujú na skutočnosť, že zamestnanci fondu nie vždy venovali dostatočnú pozornosť pri príprave a kontrole zmlúv. Fond v niektorých prípadoch nedisponoval základnými informáciami o užívateľoch pozemkov, ktoré má v správe. Spoliehal sa len na to, že budúci nájomca uhradí nájomné z titulu bezdôvodného obohatenia spätne aj za viac ako dva roky, čo je podľa zákona premlčané. SPF zároveň nedostatočne kontroloval dodržiavanie podmienok nájmu a nevyužíval možnosti zmluvnej pokuty či odstúpenia od zmluvy v prípade jej závažného porušenia. Národní kontrolóri odporúčajú rezortu pôdohospodárstva, aby nastavil existujúce informačné systémy tak, aby pozemkový fond i Pôdohospodárska platobná agentúra mohli bez akýchkoľvek prekážok zdieľať informácie o nájomcoch pozemkov či o poberateľoch rôznych finančných dotácií.

Pri kontrole zmlúv na predaj pozemkov kontrolóri narazili na benevolentný prístup pri stanovení ceny. Navrhnutá cena bola zo strany žiadateľa často namietaná a fond ju bez vecných argumentov prehodnocoval. Výsledkom boli výrazne nižšie ceny ako u porovnateľných pozemkov predávaných v danom čase i lokalite. Na kontrolórmi preverovanej vzorke predstavoval tento rozdiel bezmála 2,5 mil. eur. „Pozemkový fond by mal pri predaji či prenájme pôdy obhajovať v prvom rade verejný záujem, záujem štátu i regiónu,“ pripomína podpredseda NKÚ a dodáva: „Pôda nie je bežná komodita, ktorú vieme produkovať v neustále väčšej kvantite. Je súčasne zdrojom obživy, kvalitného životného priestoru, ale aj kultúry a tradícií. Pôda je bezpochyby vzácne aktívum celej spoločnosti a preto si zaslúži osobitnú pozornosť i ochranu.“ SPF musí štátnu pôdu nielen efektívne a transparentne spravovať, mal by zároveň aktívne konať pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov či pri riešení reštitučných nárokov. Fond stále evidoval viac ako 8-tisíc reštitučných prípadov.

Právne služby

Závažné nedostatky zistili kontrolóri v oblasti využívania externých právnych služieb, kde boli identifikované viaceré porušenia právnych predpisov. Agendu sporových konaní malo na starosti 25 zamestnancov fondu, no jeho riaditeľ mal právo rozhodnúť o splnomocnení externého advokáta na mimoriadne prípady. SPF často menil právnych zástupcov v prebiehajúcich súdnych sporoch, čo spôsobilo nehospodárne a neefektívne míňanie finančných prostriedkov. Za sedem rokov SPF zaplatil advokátskym kanceláriám celkovo viac ako 7 mil., z toho len jednej boli vyplatené viac ako 3 mil. eur. Viaceré odmeny boli podľa názoru kontrolórov vyplatené v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Pozemkový fond si napríklad v roku 2014 vybral pre zastupovanie v odvolacom konaní pred ústavným súdom v kauze Slánske lesy externú advokátsku kanceláriu. Urobil tak napriek tomu, že v dovtedajších konaniach na nižších stupňoch súdov štát zastupoval iný advokát, ktorý poznal skutkový stav a bol v konaniach úspešný. Noví advokáti vypracovali 7-stranové stanovisko a dostali za to odmenu 1,8 mil. eur. Inej advokátke zaplatil fond na základe dohody o urovnaní viac ako 2 mil. eur, pričom v samotnej dohode nie je uvedené, aký rozpor či pochybnosť v právach oboch strán sa urovnáva, čo je podstatnou náležitosťou dohody podľa občianskeho zákonníka.

Rada fondu

Rada fondu je najvyšším kontrolným orgánom SPF. Má trinásť členov volených parlamentom na trojročné obdobie. V rokoch 2014 – 2020 zasadala 76-krát a bolo jej predložených takmer 17-tisíc právnych aktov na posúdenie. Je takmer nereálne, že by členovia Rady boli schopní hlbšie posúdiť obsah všetkých predkladaných dokumentov a preto je možné jej činnosť považovať za vysoko formálnu. Kontrolný úrad vníma kriticky tiež fakt, že „Rada nevykonala žiadnu kontrolu zameranú na hospodárenie s financiami, nepreverila zásadné rozhodnutia vedenia fondu“, približuje zistenia kontrolórov ich podpredseda Ľ. Andrassy. Zaujímavosťou je tiež zistenie, že gestorský poľnohospodársky výbor slovenského parlamentu sa aktívne nezaujímal o činnosť fondu a za ostatných šesť rokoch ani raz neprerokoval komplexnú hodnotiacu správu o činnosti Rady SPF.

Meškajúce pozemkové úpravy brzdia rozvoj vidieka

Právna úprava pozemkového vlastníctva, vrátene postavenia a činnosti SPF je neprehľadná, roztrieštená a nesystematická. Oblasť pozemkového práva bezpochyby potrebuje reformu, ktorá jednoznačne zadefinuje pravidlá pre reguláciu trhu s pôdou a zabráni nadmerným cenovým špekuláciám a koncentrácii vlastníctva pôdy. Monopolizácia vlastníctva pôdy a úbytok malého farmárstva prináša škody pre rozvoj lokálnych ekonomík a komunít, pre potravinovú bezpečnosť a kvalitu potravín, pre ekológiu a klímu v dôsledku spriemyselnenia výroby potravín, ale aj ďalekých transportov potravinových produktov. Z týchto dôvodov zaznieva aj v európskej odbornej diskusii čoraz viac hlasov, volajúcich po vytvorení priestoru pre národné štáty, aby tieto mohli lepšie regulovať svoje trhy s pôdou v súlade s dlhodobo udržateľnými stratégiami.

Zistenia kontrolóri zaslali aj orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu podozrenia na možné spáchanie viacerých trestných činov. Správu o výsledkoch kontroly prerokujú aj parlamentné výbory pre financie a pre pôdohospodárstvo, ktorým kontrolóri odporúčajú iniciovať komplexnú zmenu právnej úpravy v oblasti pozemkového práva.

 

náhľad správy

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie, správa a nakladanie s majetkom v Slovenskom pozemkovom fonde (pdf, 1,6 MB)

 

 

 

Príloha

Graf: Priemerná doba trvania procesu uzatvorenia nájomnej zmluvy

graf Priemerná doba trvania procesu uzatvorenia nájomnej zmluvy

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

| Tlačová správa | 0 Comments | Tlačové správy | , , , , , ,

Finančná správa stojí pred výzvou, ako zvýšiť úspešnosť vymáhania nedoplatkov – Aktuality

Bratislava 11. marca 2022 – Napriek viacerým opatreniam, aktivite i proklientskému prístupu zodpovedných sa nedarí daňové nedoplatky vymáhať bez strát pre štát. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) zistili, že napriek viacerým prínosným opatreniam finančnej správy sa celkové kumulované nedoplatky dostali v ostatných piatich rokoch na úroveň vyššiu ako 3 miliardy eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovaných rokoch 2018 až 2020 dostalo 585 miliónov vymožených nedoplatkov. Najrizikovejšou je daň z pridanej hodnoty, ktorá tvorí tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov. Najčastejšími dlžníkmi sú spoločnosti s ručením obmedzeným a to na úrovni 88 %. Až 60 % daňových nedoplatkov je výsledkom dorubenej dane z daňových kontrol. Úspešnosť ich vymoženia je dlhodobo minimálna.

Výrazný dopad na vymáhanie nedoplatkov mala situácia okolo pandémie Covid-19. Od marca 2020 došlo na sedem mesiacov k obmedzeniu exekučnej činnosti a finančná správa zaznamenala 60-percentný pokles vymožených nedoplatkov. Národná autorita pre externú kontrolu navrhuje parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby od Ministerstva financií SR požadoval analýzu príčin dlhodobo nízkej úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov z dorubenej dane z daňových kontrol a predložil výboru stratégiu riešenia tohto problému.

Infografika Finančná správa stojí pred výzvou, ako zvýšiť úspešnosť vymáhania nedoplatkov

Pri výbere daní dochádza k vzniku daňových nedoplatkov, t. j. k vzniku dlžnej sumy dane po lehote splatnosti, s čím sa stretávajú daňové správy na celom svete. Vzhľadom na to, že daňové nedoplatky na Slovensku pre svoj vysoký objem predstavujú riziko nižšieho príjmu do štátneho rozpočtu, rozhodol sa NKÚ pre kontrolu na Finančnom riaditeľstve SR. Kontrolóri preverovali proces vymáhania daňových nedoplatkov, ako aj jeho úspešnosť a opatrenia prijímané na zvýšenie objemu vymožených nedoplatkov.

Za ostatných päť rokov eviduje finančná správa každoročne nedoplatky, ktoré prevyšujú 3 miliardy eur, z čoho 2 % sú nedoplatky evidované colnou správou a 98 % daňovými úradmi. Ročne vznikajú daňové nedoplatky v hodnote asi miliardy eur a približne v rovnakej výške zanikajú ich vysporiadaním staršie daňové nedoplatky. Rozdiel medzi vzniknutými a zaniknutými nedoplatkami predstavuje medziročný nárast alebo pokles. Za kontrolované roky finančná správa odpísala zo svojej evidencie z dôvodu zániku nedoplatky vo výške 1,18 mld. eur, na Slovenskú konsolidačnú, a. s. ich postúpila v hodnote 1,23 mld. eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovanom období dostalo 585 mil. eur vymožených nedoplatkov (tabuľka).

Z pohľadu objemu je najrizikovejšou daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov, z ktorých rozhodujúcu časť tvoria doruby z daňovej kontroly. Nasleduje daň z príjmu právnických osôb (21,3 %) a daň z príjmu fyzických osôb (4,8 %). Cestná daň, daň z motorových vozidiel, majetkové či spotrebné dane spadajú pod ostatné dane s nedoplatkami na úrovni 0,9 %. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov sú najväčšou skupinou spoločnosti s ručením obmedzeným s podielom 87,7 % daňových nedoplatkov, druhé v poradí sú fyzické osoby. Vymožiteľné nedoplatky, u ktorých existuje predpoklad, že dôjde k ich vymoženiu, tvoria len 13 % celkových daňových nedoplatkov.

Snahou finančnej správy je okrem eliminácie vzniku nových daňových nedoplatkov aj ich efektívne vymáhanie, ktoré realizujú jej zamestnanci. Pri ich priemernom počte 240 ľudí a priemernej ročnej výške vymožených nedoplatkov na úrovni 235 mil. eur (okrem roku 2020) tak na jedného exekútora pripadá takmer milión eur vymoženej sumy nedoplatku. Kontrolóri NKÚ konštatujú, že finančná správa pravidelne monitorovala stav, vývoj daňových nedoplatkov a spôsob ich vymáhania. Pri vymáhaní nedoplatkov spolupracovala aj so zahraničnými finančnými správami v rámci členských štátov EÚ. Dlhodobo najvyužívanejším spôsobom daňovej exekúcie je presun finančných prostriedkov z bankového účtu (exekúcia na bankový účet).

Pandémia výrazne zasiahla do vymáhania nedoplatkov

Kým v predchádzajúcich obdobiach vymožená suma nedoplatkov rástla, v roku 2020 došlo k medziročnému poklesu o takmer 153 mil. eur, čiže o 60 %. Dôvodom boli prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid-19. Zákonom bola výrazne obmedzená exekučná činnosť, keď v priebehu siedmich mesiacov nebolo možné začínať daňové exekučné konania a prebiehajúce exekúcie boli odložené. Novovzniknuté nedoplatky do jedného roka tak narástli o 120 mil. eur, teda o 15 %, počet daňových dlžníkov o viac ako 10-tisíc osôb, čo je 8 %. Finančná správa eviduje objem daňových nedoplatkov kumulatívnym spôsobom od dátumu ich vzniku do dátumu ich vysporiadania a porovnáva ich medziročný nárast a pokles. „Pre objektívne posúdenie vývoja daňových nedoplatkov je dôležitým ukazovateľom podiel novovzniknutých daňových nedoplatkov, t. j. nedoplatkov so vznikom do jedného roka, na celkovom ročnom výbere daní. Ak by si daňové subjekty plnili svoje daňové povinnosti riadne a včas, bol by výber daní vyšší o tento podiel,“ približuje šéf národných kontrolórov Karol Mitrík.

Kontrolou bolo zistené, že takmer 60 % daňových nedoplatkov tvoria nedoplatky z dorubenej dane na základe daňovej kontroly. Úspešnosť ich výberu bola v kontrolovaných rokoch v rozpätí 5 až 11 %. Najefektívnejším spôsobom vymáhania nedoplatkov sa ukazuje priama súčinnosť s daňovým dlžníkom ešte pred začatím daňovej exekúcie, čoho výsledkom je často okamžitá úhrada časti alebo plnej výšky nedoplatku. V kontrolovanom období bolo zaslaných 443-tisíc výziev na zaplatenie dlžnej sumy 1,76 mld. eur, na základe ktorých bolo uhradených 159 mil. eur.

NKÚ preveril dodržiavanie postupov pri vymáhaní nedoplatkov v Daňovom úrade Bratislava, ktorý má vo svojej správe najväčší objem nedoplatkov, takmer polovicu, vo výške cca 1,5 mld. eur. Kontrolóri zistili prípady, keď správca dane nedostatočne preveril existenciu majetku, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. Taktiež nevyužil všetky možnosti na vymoženie (napr. exekúcia na mzdu, dôchodok, zadržanie vodičského preukazu). Rovnako nezabezpečil daňový nedoplatok zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku či nepostupoval v súlade s platnými internými riadiacimi aktmi, ktoré upravujú postup daňového exekútora. Na základe zistených porušení kontrolóri identifikovali rezervy vo vnútornom kontrolnom systéme a odporučili finančnej správe zaviesť opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii chybovosti v procese vymáhania daňových nedoplatkov.

Pomáhajú opatrenia?

Kontrolný úrad pozitívne vníma fakt, že finančná správa prijala viaceré opatrenia na zvýšenie efektivity vymáhania daňových nedoplatkov. Ide napríklad o stanovenie priorít s merateľnými ukazovateľmi, ale aj o zavedenie on-line prístupu pre daňových exekútorov k registrom, čo im umožňuje v krátkom čase zistiť exekúciou postihnuteľný majetok. Na podporu plnenia daňových povinností zaviedla finančná správa proklientské opatrenie, systém včasného upomínania. Elektronickým oznamom komunikuje s daňovníkom a informuje ho o výške evidovaného nedoplatku. Počet klientov, ktorým je zasielané upozornenie, medziročne rastie, pričom v roku 2020 ich bolo takmer 134-tisíc. Prínos pre štátny rozpočet formou sledovania a vyhodnocovania objemu uhradenej dlžnej sumy na základe upozornenia však v súčasnosti finančná správa nevyčísľuje.

________

Kontroly orientované na príjmy štátneho rozpočtu patria dlhodobo k prioritám NKÚ. V predchádzajúcich rokoch úrad vykonal tematické kontrolné akcie zamerané na evidenciu a správu daní, daňové úniky či postupovanie daňových a colných pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú, a. s. Na základe odporúčaní národnej autority pre oblasť externej kontroly boli zodpovednými inštitúciami prijaté opatrenia legislatívneho charakteru, napr. elektronická komunikácia s bankami, povinnosť nahlásiť finančnej správe každý bankový účet používaný na podnikanie.

náhľad správy Správa o výsledku kontroly “Úspešnosť vymáhania daňových nedoplatkov” (pdf, 671 kB)
 

Graf: Vývoj daňových nedoplatkov v rokoch 2016 – 2020
Graf Vývoj daňových nedoplatkov v rokoch 2016 - 2020
 

Tabuľka: Vymožené daňové nedoplatky Finančným riaditeľstvom SR v rokoch 2016 – 2020 (v mil. eur)

2016

2017

2018

2019

2020

224,1

228,9

233,8

250,8

100,1

 

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok