Zjednotenie platieb daní, cla a poistného zvýši transparentnosť a príjmy štátu – Aktuality

Bratislava 14. apríla 2022 – Ďalšie zmenšovanie daňovej medzery, zvýšenie transparentnosti a zníženie nákladov na finančnú správu mal priniesť program zjednotenia výberu daní, poistného a cla. Narazil však na nedostatočnú politickú podporu a problémom boli aj vzájomná komunikácia zúčastnených strán či spôsoby rozpočtovania a plánovania.  Potvrdil to Najvyšší kontrolný úrad SR po preverení aktuálneho stavu viac ako desaťročného programu UNITAS. Napriek deklaráciám vo všetkých vládnych programových vyhláseniach od roku 2006, zainteresovaní po preinvestovaní 184 mil. eur splnili len štvrtinu zo stanovených cieľov. Strategické dokumenty tohto programu sú zastarané a nereflektujú aktuálne smerovanie eGovernmentu. Slovensko má tak aj naďalej jednu z najdrahších finančných správ v rámci OECD (graf 1). Na splnenie si daňových povinností potrebuje platiteľ 192 hodín ročne.

 

Zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov v oblasti daňovej a colnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších orgánov verejnej správy sa malo realizovať v dvoch základných fázach programu UNITAS I. a UNITAS II. (obr. 1).  Aj keď sa jednotlivé zámery a ciele v priebehu času menili, hlavný cieľ – zjednotenie výberu – sa nezmenil, avšak dodnes nebol dosiahnutý. K zjednoteniu a zjednodušeniu výberu daní, cla a poistných odvodov zatiaľ nedošlo. Implementáciu programu UNITAS vníma NKÚ v troch základných krokoch: príprava (od r. 2005), implementácia (od 2012) a hibernácia (od 2015). Vláda dostala za celé obdobie fungovania programu len dve situačné správy, napriek tomu, že mali byť predkladané každý polrok.

Aktuálny stav

Nadväzne na dve predchádzajúce kontroly národnej autority pre oblasť externej kontroly, s odstupom 5 rokov kontroloval úrad v minulom roku reálny stav UNITAS-u za roky 2015 až 2020 na rezorte financií, ktorý program riadi. Kontrolóri zistili, že pôvodné zámery a ciele sa podarilo naplniť na necelých 25 %. Nefunguje jednotná registrácia, zjednotenie výberu, ani jedno kontaktné miesto pre komunikáciu, ktorým malo byť Finančné riaditeľstvo. Nebolo spustené spoločné ročné zúčtovanie dane a poistného. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení síce bolo legislatívne zadefinované, ale nedostalo sa do praktickej realizácie a následne bolo v marci 2022 novelou zákona zrušené.

Pri hodnotení stavu zavádzania programu UNITAS, kontrolný úrad uplatnil princípy Svetovej banky. Systémom semaforu (tabuľka 1) poukázal na oneskorené plnenie cieľov, nedodržiavanie harmonogramu, predčasné prijímanie legislatívnych zmien (napr. nerealizované ročné zúčtovanie v sociálnom poistení) či nedostatočné riadenie výkonnosti. Za príklad, keď strategické plánovanie programu UNITAS narazilo na ambiciózne ciele, možno považovať pád informačného systému v roku 2012.

Problematické bolo aj rozpočtovanie UNITAS-u, ktorého rozpočet bol samostatnou položkou programového rozpočtovania. Napriek tomu došlo v návrhoch štátneho rozpočtu k dlhodobému podhodnocovaniu plánovaných výdavkov. Financovanie bolo riešené najmä mimoriadnymi presunmi, zvlášť v obdobiach tzv. nulového rozpočtu v rokoch 2013 – 2019. Celkovo bolo na program schválených 41 miliónov eur, pričom zvyšných 77 % výdavkov bolo krytých vďaka rozpočtovým opatreniam. Spolu s nedostatočnou komunikáciou preto patrí finančné zabezpečenie jeho implementácie k najslabším stránkam celého programu.

Medzinárodné porovnanie záťaže a prínosov

Náklady na správu príjmov na Slovensku klesli z 2,41 % výberu v roku 2007 na 2,15 % v roku 2019. Pri porovnaní podielu nákladov finančnej správy k celkovému výberu daní v rámci OECD patrí Slovensku prvé miesto (graf č. 1) ako krajine s najvyššími nákladmi na správu štátnych príjmov na svete. Obdobnú štruktúru agendy ako Slovensko majú finančné správy v Belgicku, Portugalsku, ktoré sú zaradené v prvej päťke, ale aj v Rakúsku či Španielsku, ktoré patria k najlacnejším správcom.

Prínos realizovaných krokov programu UNITAS možno potvrdiť aj zlepšením pozície Slovenska v rámci celosvetového Indexu Paying taxes. Ako súčasť indexu Svetovej banky Doing Business hodnotí 175 krajín. Kým v roku 2007 bolo Slovensko na 113. mieste, keď na splnenie daňových povinností bolo potrebných 344 hodín ročne a 30 platieb, v roku 2019 sa s ôsmimi platbami a 192 hodinami ročne posunulo na 48. miesto. Popri znížení byrokracie, úsporách času a zlepšení podnikateľského prostredia, má táto reforma potenciál priniesť rádovo niekoľko stoviek miliónov eur.

 

Prílohy

Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007Graf č. 1: Podiel kategórií výdavkov na celkovom výbere za rok 2019 a porovnanie s hodnotou v roku 2007

Zdroj: OECD, spracovanie NKÚ

 

Obrázok č. 1:

Schéma UNITAS

Zdroj: Modifikovaný postup implementácie v programe UNITAS, schválený RV UNITAS II. na MF SR dňa 19. 8. 2014

 

História

Možnosť využitia jedinej inštitúcie na výber daní aj sociálneho poistenia bola otvorená na rokovaní vlády pri dôchodkovej reforme už v roku 2005. Po období príprav analýz návrhov a strategických materiálov, vrátane Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému z roku 2011, vzniklo Finančné riaditeľstvo SR ako spoločná inštitúcia pre dane a clá. Organizačné zmeny boli sprevádzané kolapsom novozavedeného informačného systému a návratom k pôvodnému, čomu sa venovala pri prvej kontrole aj najvyššia kontrolná autorita Slovenska. V roku 2013 vykonala Kontrolu zabezpečenia efektívnosti a účinnosti stavu realizácie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS k 31.12.2012. Druhú kontrolu realizoval úrad v roku 2015, keď vo finančnej správe prebiehali procesno-organizačné zmeny a zavádzanie Informačného systému finančnej správy. Ten pozostával zo Správy daní (ISFS-SD) za 76 miliónov eur a Centrálneho elektronického priečinka za 55 mil. eur (CEP), financovaných z eurofondového programu OPIS. Súbežne s implementáciou prvej fázy – UNITAS I, zameranej na daňovú a colnú správu, vtedy začala aj príprava pripojenia sociálnych odvodov v rámci fázy UNITAS II.

 

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 – 2015 a 2016 – 2020

Tabuľka č. 1: Vyhodnotenie plnenia programu UNITAS za 9 oblastí v rokoch 2012 - 2015 a 2016 - 2020

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Zodpovednosť za každé euro bude v nadchádzajúcom období vyššia ako kedykoľvek predtým – Aktuality

Bratislava 8. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík predložil poslancom Národnej rady SR v závere svojho končiaceho mandátu siedmu výročnú správu. Šéf národných kontrolórov v nej sumarizuje svoju sedemročnú misiu, počas ktorej na úrade popri zmenách stratégií, organizačnej štruktúry i manažmentu vytvoril priestor pre zásadnú reformu tvorby kontrol. Už piaty rok predchádza procesu kontroly dôsledné plánovanie a vyhodnocovanie rizík definovaných analytickou jednotkou úradu, ako aj prizvanými subjektmi z akademickej obce či odborných neziskových organizácií. Výsledkami z kontrolných akcií sa zároveň zaoberajú príslušné parlamentné výbory, ktoré majú možnosť využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu zaväzovať uzneseniami ministrov či predstaviteľov štátu k náprave na základe odporúčaní kontrolným úradom.

Predseda národnej autority pre externú kontrolu zároveň povzbudzuje poslancov, aby im spolupráca a viera v dobro pomohli previesť Slovensko nadchádzajúcim ťažkým obdobím poznačeným pandémiou a odsúdeniahodnou vojnou na Ukrajine, ktorá má už dnes vážne dopady nielen na samotných Ukrajincov, ale aj na obyvateľov Európy.

Infografika Rok 2021 v číslach

Výročná správa NKÚ ponúka pohľad na to, ako sa zmenilo zameranie kontrolnej činnosti úradu za ostatné roky. Kontrolóri prešli z klasických finančno-súladových kontrol, orientovaných na nakladanie s verejnými prostriedkami, majetkom alebo dodržiavaním zákonov na komplexnejšie hodnotenie verejných politík. Audity sa čoraz viac sústreďujú aj na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov. Ukážkovým príkladom sú napríklad nedávne kontroly Slovenského pozemkového fondu, vodárenských spoločností, ale aj problematika sucha či nastavenia vnútorných kontrolných systémov ústredných orgánov štátu. „Našimi kontrolami sme subjektom počas 7 rokov adresovali viac ako 3 120 odporúčaní, ako byť lepšími. Často sa to dá dosiahnuť novou organizáciou práce, reálnejšie nastavenými cieľmi či ich dôsledným monitoringom. Aj keď kontrola NKÚ ukazuje, že dodržiavanie pravidiel a predpisov nie je v každej organizácii úplnou samozrejmosťou – a najmä mnohé malé a menšie obce sa objektívne strácajú v mori zákonov a predpisov – som presvedčený, že orientácia na odporúčania, ktoré umožnia organizáciám byť lepšími, bude postupne tvoriť jadro našej kontrolnej činnosti,“ myslí si šéf národných kontrolórov K. Mitrík.

Oproti minulosti sa okrem iného pozitívne zmenila situácia v tom, že výsledky auditov dostávajú priestor pre vecnú diskusiu so zainteresovanými stranami v rámci parlamentných výborov. Kľúčovým adresátom správ NKÚ totiž nie je len kontrolovaný subjekt, ale aj poslanci a verejnosť. Práve poslanci majú využiť svoju kontrolnú a zákonodarnú kompetenciu a uzneseniami zaväzovať ministrov, reprezentantov štátu k prijímaniu opatrení. Táto zmena je zároveň pre úrad výzvou skvalitňovať a cieliť kontroly aj na oblasti, ktoré boli v minulosti mimo hľadáčika kontrolných inštitúcií. Kontrolóri sa v rámci výkonnostných kontrol môžu zamerať na verejné politiky aj vďaka tomu, že na úrade už piaty rok pôsobí analytický útvar. Na prípravu plánu kontrolnej činnosti tak kontrolóri využívajú poznatky nielen z predošlých kontrol, ale aj z odborných analýz kľúčových verejných politík. Cez analytickú jednotku sa do rizikových analýz zároveň zapája externé prostredie, akým je akademická obec, odborné neziskové organizácie alebo aj samotné kontrolované subjekty či ďalšie analytické útvary pôsobiace na ministerstvách.

Šéf kontrolórov K. Mitrík hodnotí prínos kontrol počas ostatných siedmich rokov ako určitý druh svedectva o štáte, jeho inštitúciách a ľuďoch, ktorí v nich pôsobia. Zároveň pripomína, že boli roky, keď tempo hospodárskeho rastu umožňovalo realizovať viaceré významné opatrenia v sociálnej a hospodárskej oblasti, a tiež výrazne znižovať štátny dlh a blížiť sa k vyrovnanému rozpočtu. „Viackrát som na pôde parlamentu zdôrazňoval, že by sme mali dobré časy ešte viac využiť nielen na zvyšovanie spotreby, ale najmä na zabezpečenie rozvoja tých oblastí, v ktorých zaostávame, a ktorých je stále veľa. Zároveň sa nemá zabúdať aj na tvorbu rezerv, ktoré poslúžia v horších časoch. Pandémia a aktuálna vojna na Ukrajine si vyžiada zásadné zmeny v oblasti verejných financií, keď rozhodovanie o prioritách jednotlivých verejných politík bude veľmi zložité a citlivé. Zodpovednosť za každé jedno použité euro bude oveľa vyššia ako kedykoľvek predtým,“ dodáva predseda NKÚ.

Národní kontrolóri zrealizovali v roku 2021 celkom 36 plánovaných kontrol, ktoré priniesli 789 zistení, 245 odporúčaní, na základe ktorých 119 skontrolovaných subjektov prijalo 464 opatrení. Počas siedmich rokov mandátu Karola Mitríka vykonal úrad 250 kontrolných akcií v rámci 2 100 kontrolovaných subjektov verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa podarilo ušetriť desiatky miliónov eur a zároveň nastaviť nové legislatívne pravidlá, ktoré prispievajú k hospodárnemu a efektívnemu používaniu národných či európskych zdrojov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri preveria hospodárenie záchraniek, košického kraja a pôdohospodárskej agentúry – Aktuality

Bratislava 1. apríla 2022 – Dôveryhodnosť Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR stúpa. Stratégiu otvorenej a modernej štátnej inštitúcie potvrdil aj nedávny reprezentatívny prieskum, z ktorého vyplýva, že kontrolnému úradu dôveruje až 54 % ľudí. Ďalším dôkazom rastúceho kreditu je aj zvyšujúci sa počet podnetov, s ktorými sa na kontrolnú inštitúciu obracajú občania. V predošlom roku úrad prijal 762 podnetov, čo predstavuje až 65-percentný medziročný nárast počtu podaní od občanov, vrátane žiadostí o súčinnosť štátnych inštitúcií.

Na základe analýzy podnetov od občanov predseda NKÚ Karol Mitrík zaradil viaceré z nich do plánu kontrolnej činnosti na rok 2022. Ide napríklad o kontrolu záchranných služieb v Bratislave a Košiciach či audit vnútorného kontrolného systému a prijatých opatrení v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ako aj o hospodárenie a nakladanie s majetkom v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Kontrolóri sa pozrú aj na fungovanie obce Uhliská či na transparentnosť pri vyplácaní podpôr v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

Infografika: Rozšírený plán kontrolnej činnosti NKÚ SR na rok 2022

NKÚ v januári informoval o pláne kontrol na rok 2022, v rámci ktorého sú pripravené projekty na 31 akcií vo viac ako stovke subjektov. Úrad sa cielene zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Na základe vlastných rizikových analýz a vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci v rámci štyroch ministerstiev, ako aj proces obstarávania bezpečnostných služieb v štátnej a verejnej správe.

Predseda národných kontrolórov K. Mitrík následne v marci rozhodol o rozšírení plánu o ďalších 6 kontrol vychádzajúcich z podaní od občanov. Kontrolóri vyhodnotia systém vnútornej kontroly a zavedenie opatrení do rozhodovacích procesov v PPA, ktorých kľúčovým cieľom má byť zvýšenie transparentnosti procesov a postupov agentúry pri poskytovaní projektových finančných podpôr z európskych či národných zdrojov. Hospodárenie skontrolujú tiež v dvoch záchranných službách, a to
v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava a v Záchrannej službe Košice. Z finančnej oblasti si kontrolóri posvietia na systém programového rozpočtovania v štátnej správe, kde preveria jeho účinnosť aj súlad s metodickým pokynom na usmernenie programového rozpočtovania. Na základe doručených podnetov sa NKÚ pozrie aj na nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami v KSK, ako aj v Správe ciest KSK či v obci Uhliská.

Zapájanie podnetov do kontrolnej činnosti bezpochyby prispieva k dôveryhodnosti národnej autority pre oblasť externej kontroly. Rast dôvery v kontrolný úrad potvrdzuje aj fakt, že len desatina podaní prijatých poštou alebo elektronicky bola v minulom roku anonymná. Zároveň klesol počet podnetov, ktoré kompetenčne nespadali do pôsobnosti NKÚ. Veľká časť z nich najčastejšie spochybňuje hospodárnosť a transparentnosť fungovania miestnych samospráv. V takýchto prípadoch však majú ako prvé zasiahnuť kontrolné útvary fungujúce na úrovni miest a obcí. „V prvom rade je loptička na strane zástupcov občanov, poslancov miestnych parlamentov. Komunálni politici majú povinnosť využívať všetky dostupné možnosti a svoje právomoci na riešenie problémov. Až v prípade, že zistia významné nezrovnalosti so zákonom či princípmi dobrého hospodára, sa majú obrátiť na kompetentné štátne inštitúcie. Či už v prípade trestných činov na orgány činné v trestnom konaní, pri finančných rizikách na daňové úrady či miestnych kontrolórov. Ak je vnútorný kontrolný systém samosprávy nefunkčný, prípadne zlyháva kontrola
zo strany obecného kontrolóra, v takýchto prípadoch do kontrolného procesu aktívne vstupuje NKÚ,“
približuje pôsobnosť kontrolného úradu jeho podpredseda Ľubomír Andrassy. Takýto postup zvolili národní kontrolóri v prípade obcí Žehra, Lomnička či Pukanec, pri ktorých už v týchto dňoch NKÚ pripravuje vlastné projekty kontrolných akcií, ktoré zrealizuje ešte v tomto roku.

V snahe zvyšovať povedomie verejnosti o pôsobností kontrolného úradu, ale aj o výstupoch práce kontrolórov, rozširuje národná kontrolná inštitúcia svoje komunikačné aktivity, pri ktorých aktívne využíva moderné informačné kanály či digitálne technológie. Okrem štvrťročných zhrnujúcich správ adresovaných trom najvyšším ústavným činiteľom a pravidelných tlačových správach o kontrolných zisteniach úradu prezentovaných verejnosti prostredníctvom médií, úrad otvorene prezentuje svoju prácu aj na sociálnych sieťach. Druhý rok zároveň predkladá výsledky kontrol do príslušných parlamentných výborov. „Je pre nás výzvou, aby dôvera slovenskej spoločnosti voči kontrolným inštitúciám rástla, pretože aj vďaka tomu stúpa dôvera ľudí v samotný štát. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je profesionálna a objektívna kontrolná činnosť, ale bezpochyby ruka v ruke s tým ide aj transparentná prezentácia výsledkov kontrol v príslušných parlamentných výboroch či pred verejnosťou. A sú to práve poslanci, ktorí môžu aktívne nabádať vládu, ministrov, aby naše odporúčania premietli do úpravy procesov riadenia, definovania strategických cieľov či do prípravy legislatívnych zmien, ktoré zabránia opakovaniu nedostatkov,“ dodáva Ľ. Andrassy.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na obnovu a rozvoj vodovodov a kanalizácií potrebuje Slovensko viac ako 4,6 miliardy eur – Aktuality

Bratislava 25. marca 2022 – Investičný dlh vodárenských spoločností dosahuje miliardy eur. Dve desaťročia od schválenia transformácie vodárenstva na Slovensku ako kľúčovej kritickej infraštruktúry zo strany štátu na samosprávy sa ukazuje, že existuje stále veľké množstvo obcí bez verejného vodovodu a kanalizácie. A to aj napriek tomu, že všetky obce sú akcionármi vodárenských spoločností. Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR v 9 vodárenských spoločnostiach odhalili viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Za problém úrad považuje aj nízku mieru transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám a nedostatočnú kontrolu a dozor štátnych orgánov, čo sťažuje ich verejnú kontrolu.

Mnohé nedostatky vyplývajú z nejednoznačnej legislatívy, ale aj z jej rôznej interpretácie manažmentom spoločností i akcionárov či štátnych orgánov dozoru. Aj preto kontrolóri odporúčajú prehodnotiť kompetencie ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam, aby sa jasne oddelili povinnosti obce ako akcionára a orgánu verejnej správy a aby sa agenda netrieštila medzi rôzne úrady. Taktiež je dôležité vytvoriť účinnejší systém kontroly vodárenských spoločností či zmeniť spôsob regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.

Infografika Vodárenské spoločnosti

Voda je strategickou surovinou potrebnou pre existenciu človeka a všetkého živého. Na Slovensku ju chráni Ústava SR, ktorá zaručuje, že podzemné vody a vodné toky sú v jej vlastníctve a majú byť využívané v prospech všetkých občanov aj nasledujúcich generácií. „Keďže voda je nevyhnutnou podmienkou života a zdravia, ústavné právo na ochranu zdravia možno interpretovať aj tak, že v sebe obsahuje nárok občanov na zdravotne nezávadnú pitnú vodu. Vodárenské spoločnosti a ich akcionári však nie sú schopní zabezpečiť takéto ústavné právo v plnej miere bez výrazného zásahu štátu v oblasti rozvoja infraštruktúry, ale aj kontroly a dozoru nad ich činnosťou,“ uviedol podpredseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Kontroly NKÚ zamerané na vodárenské spoločnosti sa uskutočnili v roku 2019 v dvoch a následne v roku 2021 v ďalších siedmich vybraných vodárenských spoločnostiach (zoznam nižšie). Ich cieľom bolo poukázať na problémy a riziká vyplývajúce z nedostatočnej a nejednoznačnej legislatívy. Zároveň posúdiť spôsob ich hospodárenia, vrátane nakladania s majetkom pri zabezpečení verejného záujmu, a to pitnej vody pre obyvateľov a odvádzania a čistenia odpadových vôd.

V rozvoji vodovodov a kanalizácií sú veľké regionálne rozdiely

Úroveň zásobovania pitnou vodou z verejných vodovodov bola v roku 2019 na Slovensku vo výške 89,55 %, čo predstavuje oproti roku 2005 nárast o 4,2 %. Vodou z vodovodov je u nás aktuálne zásobovaných 2 416 obcí, čo je 83,6 % z celkového počtu obcí. Veľkou výzvou zostáva 477 obcí, ktoré sú ešte stále bez verejného vodovodu. Oveľa vážnejšia situácia je v súčasnosti s napojením obyvateľov na verejnú kanalizáciu. V roku 2019 dosiahol ich počet 3,77 mil., čo sú viac ako dve tretiny z celkového počtu obyvateľov Slovenska, pričom v porovnaní s rokom 2005 došlo k nárastu o 12,4 %. Avšak spomedzi 2 890 obcí malo v roku 2019 vybudovanú kanalizačnú sieť len 1 136 obcí, čo je niečo viac ako tretina (39,31 %).

V rozvoji verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. Najpriaznivejšia situácia je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. „Napriek nárastu pripojených obyvateľov na verejnú kanalizáciu, úroveň odkanalizovania naďalej zaostáva za rozvojom vodovodnej siete a potrebami životného prostredia. Naráža na problém modernizácie, rozširovania existujúcej vodárenskej infraštruktúry, s ktorým súvisí enormne vysoký investičný dlh, ktorého zníženie nemajú možnosť samosprávy vyriešiť bez pomoci štátu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. Podpora rozširovania vodovodov a kanalizácií je jedným zo strategických cieľov z hľadiska udržateľného a zdravého fungovania spoločnosti. Plán obnovy a udržateľnosti ako ani priority pre nové programové obdobie 2021-2027 však s finančnými prostriedkami na ich obnovu a rozvoj nepočítajú.

Najvypuklejším problémom kontrolovaných vodární je napriek ich investičným aktivitám vysoký investičný dlh. Aj keď dochádza ku každoročnej obnove vodárenských sietí, kontrolóri ku koncu roku 2020 odhadli výšku investičného dlhu na obnovu kritických sietí na viac ako 3,84 miliardy eur, na čo využívajú len vlastné finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že úlohou vodárenských spoločností je aj zabezpečenie rozvoja sietí, čiže budovanie nových verejných vodovodov a kanalizácií, budú podľa NKÚ v najbližších troch rokoch na ich rozvoj potrebovať viac než 816 miliónov eur. Celkovo tak odhad investičného dlhu na obnovu ako aj rozvoj kontrolovanej vzorky vodárenských spoločností predstavuje viac než 4,66 miliardy eur. Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry potvrdzujú aj dáta, z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým priemer je 81,50 eur na obyvateľa, na Slovensku je to len 50 eur (graf). NKÚ odporúča Vláde SR podporiť zníženie investičného dlhu zavedením nového dotačného systému na podporu financovania obnovy vodovodov a kanalizácií.

Na vysoký investičný dlh vodárenstva sa snaží reflektovať schválený vládny návrh zákona z dielne envirorezortu. Vlastník verejného vodovodu a kanalizácie je povinný vytvárať finančnú rezervu vo výške ročných odpisov. NKÚ však upozorňuje na to, že táto rezerva nezohľadňuje prípady, keď sú súčasti sietí už úplne odpísané alebo prípady, keď boli obstarané do majetku vodárenských spoločností za 1 euro. Kontrolný úrad zároveň upozornil, že schválená novela zákona so sebou prináša aj ďalšie riziko v podobe masívneho zadlžovania vodárenských spoločností, ak spolu s tým nedôjde k zmene regulácie cien. Tá sa schvaľuje na 5 rokov a zosúladenie novely zákona s reguláciou si vyžaduje spoluprácu troch ministerstiev – životného prostredia, hospodárstva a vnútra. „Predstavitelia týchto rezortov by mali myslieť na to, že s možnou vysokou mierou zadlženosti vodárenských spoločností hrozí riziko privatizácie a jej možné negatívne dôsledky na napĺňanie ústavného práva občanov, čiže prístupu k cenovo dostupnej pitnej vode,“ dodáva podpredseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Mnohé obce a mestá sa poučili z nepriaznivých dôsledkov odovzdania správy vodární a kanalizácií nadnárodným súkromným spoločnostiam, čoho následkom bol len nárast cien, bez adekvátnej starostlivosti o infraštruktúru, čo by mohlo viesť až k ohrozeniu zdravia obyvateľstva.

Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje aj na nedostatočný dozor orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam. V niektorých prípadoch bol zistený aj neúčinný systém vnútornej kontroly. Viaceré zistené nedostatky indikujú absenciu účinnej kontroly vodárenských spoločností, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry, zo strany štátu. Významným rizikom je napríklad personálna poddimenzovanosť orgánov dohľadu envirorezortu či miestnej štátnej správy, nedostatočná odbornosť orgánov vykonávajúcich dozor či slabé finančné a technické zabezpečenie kontroly.
 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie vybraných vodárenských spoločností (16 strán, pdf 1,91 MB)

 

 

 

Zoznam kontrolovaných spoločností:



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ruskí kontrolóri dostali pre vojnu na Ukrajine stopku v medzinárodných štruktúrach – Aktuality

Bratislava 24. marca 2022 – Medzinárodnú organizáciu kontrolných inštitúcií INTOSAI mimoriadne povedie brazílsky kontrolný úrad. Ide o reakciu celosvetovej organizácie, ktorá sa rozhodla odobrať ruským kontrolórom štatút predsedajúcej krajiny po tom, ako Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík počas stretnutia s Augustom Nardesom, členom vedenia brazílskej kontrolnej inštitúcie, konštatoval, že tento krok znamená tvrdé odsúdenie vojenského konfliktu. Je to zároveň  jasný signál, že predsedať jednej z najvýznamnejších nezávislých organizácií participujúcich na mierových agendách Organizácie spojených národov nemôže zástupca krajiny, ktorá zaútočila na zvrchovaný štát. Šéf slovenských kontrolórov spolu so svojím brazílskym partnerom a tiež prezidentom kontrolného úradu Spojených arabských emirátov Haribom Al Alaminim vyjadrili podporu a solidaritu s ukrajinským národom a symbolicky navštívili ich národný stánok v rámci celosvetovej výstavy EXPO v Dubaji.

Karol MItrík a Harib Al Alamini

Zástupcovia troch národných autorít pre oblasť externej kontroly rokovali v slovenskom pavilóne na dubajskej výstave o prístupe k výzvam, ktoré priniesla kontrolným inštitúciám pandémia ochorenia COVID-19. Nemenej dôležitou agendou, na ktorú sú povinné reagovať aj najvyššie kontrolné inštitúcie, je rovnako aj ochrana životného prostredia a reakcia národných štátov na klimatické zmeny. Slovenskí kontrolóri ponúkli svojim medzinárodným partnerom aj pohľad na to, ako má fungovať inteligentná verejná organizácia v digitálnej dobe a otvorenej spoločnosti.

K. Mitrík v ukrajinskom pavilóne EXPO

 

Oficiálny trojdňový pracovný program predsedu K. Mitríka v Dubaji na pozvanie prezidenta kontrolného úradu Spojených arabských emirátov sa končí v piatok, pričom odborný program prebieha v rámci výstavného areálu EXPO v priestoroch slovenského pavilónu. „Využili sme otvorenosť nášho národného stánku a pozvali sme na slovenskú pôdu zahraničných partnerov. Verím, že aj keď ide z našej strany o menšie podujatie, podarilo sa nám prispieť do mozaiky, vďaka ktorej predávame naše malé veľké Slovensko. Priamo na mieste ukazujeme na fantastické technické a inovatívne projekty, za ktorými stoja slovenskí vedci a podnikatelia,“ poznamenáva k prezentácii Slovenska na svetovej výstave K. Mitrík.

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pri správe štátnych pozemkov je potrebné konať transparentne a vo verejnom záujme – Aktuality

Bratislava 15. marec 2022 – Zmluvy na predaj či prenájom pozemkov boli v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) pripravované nedôsledne a nesystematicky. Kým niektoré boli podpísané do dvoch mesiacov od podania žiadosti, iné až o sedem rokov, čo naznačuje možnosti korupčného správania. Viacerým externým advokátskym kanceláriám vyplatil milióny eur v rozpore s právnymi predpismi. SPF mal množstvo nedostatkov v evidencii pozemkov štátu a nezistených vlastníkov, ktoré spravuje. Najvyšší kontrolný orgán Rada fondu, ani iné kontrolné mechanizmy neplnili svoju úlohu dostatočne. Aj tieto zistenia kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu SR bude dnes na zasadnutí parlamentnému výboru pre financie a rozpočet prezentovať podpredseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Podľa NKÚ  je dôležité pokračovať v systematických pozemkových úpravách, kde by mal zohrávať aktívnu úlohu taktiež SPF. Výsledky kontroly zaslal kontrolný úrad orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov, hlavne zo zanedbania povinností pri správe cudzieho majetku.

 

Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou, ktorá vo verejnom záujme spravuje poľnohospodárske pozemky a podiely vo vlastníctve štátu, zároveň má efektívne nakladať s nehnuteľnosťami neznámych vlastníkov. Kontrolóri NKÚ sa na základe požiadavky Národnej rady SR z mája 2020 komplexne pozreli na fungovanie fondu, na jeho hospodárenie s majetkom štátu, ako aj na nastavenie vnútorného kontrolného systému za obdobie rokov 2014 – 2020. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje, že pozemkový fond hospodári s verejnými prostriedkami a je preto povinný vo svojej činnosti zachovávať princípy hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Kontrolóri však zistili množstvo nedostatkov v organizácii činnosti fondu a nastavení jeho vnútorných kontrolných mechanizmov, taktiež pri verejnom obstarávaní či nakladaní s majetkom. Pozemkový fond hospodáril v ostatných rokoch so ziskom, pričom podstatnú časť príjmov získal z predaja a prenájmu pôdy.

V roku 2020 fond spravoval pozemky o výmere 680-tisíc hektárov, z toho 37 % tvorili pozemky vo vlastníctve štátu, ostatné nemali známych vlastníkov. Kontrolóri v rámci auditu identifikovali významné riziko neúplného a nepresného vykazovania výmery pozemkov, a tým aj ich skutočnej hodnoty v účtovníctve. Závažným zistením je fakt, že fond nevedie vlastnú evidenciu pozemkov, ale vychádza len z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Vzťah SPF k pozemkom nie je v katastri vždy riadne zaevidovaný, sú v ňom významné nezrovnalosti a to hlavne pri zápisoch neznámych či nezistených vlastníkov. Kontrolou boli zistené prípady predaja pozemkov, keď žiadateľ kupoval pôdu za účelom zriadenia ovocného sadu, hoci aj z ortofotomapy bolo zrejmé, že v susedstve prebiehala intenzívna výstavba a je teda predpoklad, že tieto pozemky budú využité ako stavebné.

Nájom a predaj pozemkov

„Kontrola odhalila riziko netransparentného konania pri vybavovaní žiadostí o nájom pozemkov, v niektorých prípadoch je možné hovoriť o podozrení na uprednostňovanie žiadateľov, čo je vážny signál existencie korupčného prostredia v rámci pozemkového fondu,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Kontrolou boli zistené výrazné rozdiely v dĺžke trvania procesu od doručenia žiadosti žiadateľom po podpis nájomnej zmluvy štatutármi fondu. Kým niektoré nájomné zmluvy boli uzatvorené už do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, iné až po šiestich či siedmich rokoch (viď graf). Organizačné zmeny vykonané v prvom polroku 2021 boli urobené bez procesného auditu, analýzy, vďaka ktorej by boli nastavené nové procesy pre jasné a transparentné rozhodovanie o nakladaní s pozemkami. Podľa názoru kontrolórov by účinným riešením mohla byť tiež decentralizácia niektorých odborných činností. Napríklad podpisovanie niektorých právnych aktov by prešlo na nižšie organizačné útvary napr. regionálne pracoviská. 

Nedostatky v nájomných zmluvách poukazujú na skutočnosť, že zamestnanci fondu nie vždy venovali dostatočnú pozornosť pri príprave a kontrole zmlúv. Fond v niektorých prípadoch nedisponoval základnými informáciami o užívateľoch pozemkov, ktoré má v správe. Spoliehal sa len na to, že budúci nájomca uhradí nájomné z titulu bezdôvodného obohatenia spätne aj za viac ako dva roky, čo je podľa zákona premlčané. SPF zároveň nedostatočne kontroloval dodržiavanie podmienok nájmu a nevyužíval možnosti zmluvnej pokuty či odstúpenia od zmluvy v prípade jej závažného porušenia. Národní kontrolóri odporúčajú rezortu pôdohospodárstva, aby nastavil existujúce informačné systémy tak, aby pozemkový fond i Pôdohospodárska platobná agentúra mohli bez akýchkoľvek prekážok zdieľať informácie o nájomcoch pozemkov či o poberateľoch rôznych finančných dotácií.

Pri kontrole zmlúv na predaj pozemkov kontrolóri narazili na benevolentný prístup pri stanovení ceny. Navrhnutá cena bola zo strany žiadateľa často namietaná a fond ju bez vecných argumentov prehodnocoval. Výsledkom boli výrazne nižšie ceny ako u porovnateľných pozemkov predávaných v danom čase i lokalite. Na kontrolórmi preverovanej vzorke predstavoval tento rozdiel bezmála 2,5 mil. eur. „Pozemkový fond by mal pri predaji či prenájme pôdy obhajovať v prvom rade verejný záujem, záujem štátu i regiónu,“ pripomína podpredseda NKÚ a dodáva: „Pôda nie je bežná komodita, ktorú vieme produkovať v neustále väčšej kvantite. Je súčasne zdrojom obživy, kvalitného životného priestoru, ale aj kultúry a tradícií. Pôda je bezpochyby vzácne aktívum celej spoločnosti a preto si zaslúži osobitnú pozornosť i ochranu.“ SPF musí štátnu pôdu nielen efektívne a transparentne spravovať, mal by zároveň aktívne konať pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov či pri riešení reštitučných nárokov. Fond stále evidoval viac ako 8-tisíc reštitučných prípadov.

Právne služby

Závažné nedostatky zistili kontrolóri v oblasti využívania externých právnych služieb, kde boli identifikované viaceré porušenia právnych predpisov. Agendu sporových konaní malo na starosti 25 zamestnancov fondu, no jeho riaditeľ mal právo rozhodnúť o splnomocnení externého advokáta na mimoriadne prípady. SPF často menil právnych zástupcov v prebiehajúcich súdnych sporoch, čo spôsobilo nehospodárne a neefektívne míňanie finančných prostriedkov. Za sedem rokov SPF zaplatil advokátskym kanceláriám celkovo viac ako 7 mil., z toho len jednej boli vyplatené viac ako 3 mil. eur. Viaceré odmeny boli podľa názoru kontrolórov vyplatené v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Pozemkový fond si napríklad v roku 2014 vybral pre zastupovanie v odvolacom konaní pred ústavným súdom v kauze Slánske lesy externú advokátsku kanceláriu. Urobil tak napriek tomu, že v dovtedajších konaniach na nižších stupňoch súdov štát zastupoval iný advokát, ktorý poznal skutkový stav a bol v konaniach úspešný. Noví advokáti vypracovali 7-stranové stanovisko a dostali za to odmenu 1,8 mil. eur. Inej advokátke zaplatil fond na základe dohody o urovnaní viac ako 2 mil. eur, pričom v samotnej dohode nie je uvedené, aký rozpor či pochybnosť v právach oboch strán sa urovnáva, čo je podstatnou náležitosťou dohody podľa občianskeho zákonníka.

Rada fondu

Rada fondu je najvyšším kontrolným orgánom SPF. Má trinásť členov volených parlamentom na trojročné obdobie. V rokoch 2014 – 2020 zasadala 76-krát a bolo jej predložených takmer 17-tisíc právnych aktov na posúdenie. Je takmer nereálne, že by členovia Rady boli schopní hlbšie posúdiť obsah všetkých predkladaných dokumentov a preto je možné jej činnosť považovať za vysoko formálnu. Kontrolný úrad vníma kriticky tiež fakt, že „Rada nevykonala žiadnu kontrolu zameranú na hospodárenie s financiami, nepreverila zásadné rozhodnutia vedenia fondu“, približuje zistenia kontrolórov ich podpredseda Ľ. Andrassy. Zaujímavosťou je tiež zistenie, že gestorský poľnohospodársky výbor slovenského parlamentu sa aktívne nezaujímal o činnosť fondu a za ostatných šesť rokoch ani raz neprerokoval komplexnú hodnotiacu správu o činnosti Rady SPF.

Meškajúce pozemkové úpravy brzdia rozvoj vidieka

Právna úprava pozemkového vlastníctva, vrátene postavenia a činnosti SPF je neprehľadná, roztrieštená a nesystematická. Oblasť pozemkového práva bezpochyby potrebuje reformu, ktorá jednoznačne zadefinuje pravidlá pre reguláciu trhu s pôdou a zabráni nadmerným cenovým špekuláciám a koncentrácii vlastníctva pôdy. Monopolizácia vlastníctva pôdy a úbytok malého farmárstva prináša škody pre rozvoj lokálnych ekonomík a komunít, pre potravinovú bezpečnosť a kvalitu potravín, pre ekológiu a klímu v dôsledku spriemyselnenia výroby potravín, ale aj ďalekých transportov potravinových produktov. Z týchto dôvodov zaznieva aj v európskej odbornej diskusii čoraz viac hlasov, volajúcich po vytvorení priestoru pre národné štáty, aby tieto mohli lepšie regulovať svoje trhy s pôdou v súlade s dlhodobo udržateľnými stratégiami.

Zistenia kontrolóri zaslali aj orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu podozrenia na možné spáchanie viacerých trestných činov. Správu o výsledkoch kontroly prerokujú aj parlamentné výbory pre financie a pre pôdohospodárstvo, ktorým kontrolóri odporúčajú iniciovať komplexnú zmenu právnej úpravy v oblasti pozemkového práva.

 

náhľad správy

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie, správa a nakladanie s majetkom v Slovenskom pozemkovom fonde (pdf, 1,6 MB)

 

 

 

Príloha

Graf: Priemerná doba trvania procesu uzatvorenia nájomnej zmluvy

graf Priemerná doba trvania procesu uzatvorenia nájomnej zmluvy

Zdroj: NKÚ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Finančná správa stojí pred výzvou, ako zvýšiť úspešnosť vymáhania nedoplatkov – Aktuality

Bratislava 11. marca 2022 – Napriek viacerým opatreniam, aktivite i proklientskému prístupu zodpovedných sa nedarí daňové nedoplatky vymáhať bez strát pre štát. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) zistili, že napriek viacerým prínosným opatreniam finančnej správy sa celkové kumulované nedoplatky dostali v ostatných piatich rokoch na úroveň vyššiu ako 3 miliardy eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovaných rokoch 2018 až 2020 dostalo 585 miliónov vymožených nedoplatkov. Najrizikovejšou je daň z pridanej hodnoty, ktorá tvorí tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov. Najčastejšími dlžníkmi sú spoločnosti s ručením obmedzeným a to na úrovni 88 %. Až 60 % daňových nedoplatkov je výsledkom dorubenej dane z daňových kontrol. Úspešnosť ich vymoženia je dlhodobo minimálna.

Výrazný dopad na vymáhanie nedoplatkov mala situácia okolo pandémie Covid-19. Od marca 2020 došlo na sedem mesiacov k obmedzeniu exekučnej činnosti a finančná správa zaznamenala 60-percentný pokles vymožených nedoplatkov. Národná autorita pre externú kontrolu navrhuje parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby od Ministerstva financií SR požadoval analýzu príčin dlhodobo nízkej úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov z dorubenej dane z daňových kontrol a predložil výboru stratégiu riešenia tohto problému.

Infografika Finančná správa stojí pred výzvou, ako zvýšiť úspešnosť vymáhania nedoplatkov

Pri výbere daní dochádza k vzniku daňových nedoplatkov, t. j. k vzniku dlžnej sumy dane po lehote splatnosti, s čím sa stretávajú daňové správy na celom svete. Vzhľadom na to, že daňové nedoplatky na Slovensku pre svoj vysoký objem predstavujú riziko nižšieho príjmu do štátneho rozpočtu, rozhodol sa NKÚ pre kontrolu na Finančnom riaditeľstve SR. Kontrolóri preverovali proces vymáhania daňových nedoplatkov, ako aj jeho úspešnosť a opatrenia prijímané na zvýšenie objemu vymožených nedoplatkov.

Za ostatných päť rokov eviduje finančná správa každoročne nedoplatky, ktoré prevyšujú 3 miliardy eur, z čoho 2 % sú nedoplatky evidované colnou správou a 98 % daňovými úradmi. Ročne vznikajú daňové nedoplatky v hodnote asi miliardy eur a približne v rovnakej výške zanikajú ich vysporiadaním staršie daňové nedoplatky. Rozdiel medzi vzniknutými a zaniknutými nedoplatkami predstavuje medziročný nárast alebo pokles. Za kontrolované roky finančná správa odpísala zo svojej evidencie z dôvodu zániku nedoplatky vo výške 1,18 mld. eur, na Slovenskú konsolidačnú, a. s. ich postúpila v hodnote 1,23 mld. eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovanom období dostalo 585 mil. eur vymožených nedoplatkov (tabuľka).

Z pohľadu objemu je najrizikovejšou daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov, z ktorých rozhodujúcu časť tvoria doruby z daňovej kontroly. Nasleduje daň z príjmu právnických osôb (21,3 %) a daň z príjmu fyzických osôb (4,8 %). Cestná daň, daň z motorových vozidiel, majetkové či spotrebné dane spadajú pod ostatné dane s nedoplatkami na úrovni 0,9 %. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov sú najväčšou skupinou spoločnosti s ručením obmedzeným s podielom 87,7 % daňových nedoplatkov, druhé v poradí sú fyzické osoby. Vymožiteľné nedoplatky, u ktorých existuje predpoklad, že dôjde k ich vymoženiu, tvoria len 13 % celkových daňových nedoplatkov.

Snahou finančnej správy je okrem eliminácie vzniku nových daňových nedoplatkov aj ich efektívne vymáhanie, ktoré realizujú jej zamestnanci. Pri ich priemernom počte 240 ľudí a priemernej ročnej výške vymožených nedoplatkov na úrovni 235 mil. eur (okrem roku 2020) tak na jedného exekútora pripadá takmer milión eur vymoženej sumy nedoplatku. Kontrolóri NKÚ konštatujú, že finančná správa pravidelne monitorovala stav, vývoj daňových nedoplatkov a spôsob ich vymáhania. Pri vymáhaní nedoplatkov spolupracovala aj so zahraničnými finančnými správami v rámci členských štátov EÚ. Dlhodobo najvyužívanejším spôsobom daňovej exekúcie je presun finančných prostriedkov z bankového účtu (exekúcia na bankový účet).

Pandémia výrazne zasiahla do vymáhania nedoplatkov

Kým v predchádzajúcich obdobiach vymožená suma nedoplatkov rástla, v roku 2020 došlo k medziročnému poklesu o takmer 153 mil. eur, čiže o 60 %. Dôvodom boli prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid-19. Zákonom bola výrazne obmedzená exekučná činnosť, keď v priebehu siedmich mesiacov nebolo možné začínať daňové exekučné konania a prebiehajúce exekúcie boli odložené. Novovzniknuté nedoplatky do jedného roka tak narástli o 120 mil. eur, teda o 15 %, počet daňových dlžníkov o viac ako 10-tisíc osôb, čo je 8 %. Finančná správa eviduje objem daňových nedoplatkov kumulatívnym spôsobom od dátumu ich vzniku do dátumu ich vysporiadania a porovnáva ich medziročný nárast a pokles. „Pre objektívne posúdenie vývoja daňových nedoplatkov je dôležitým ukazovateľom podiel novovzniknutých daňových nedoplatkov, t. j. nedoplatkov so vznikom do jedného roka, na celkovom ročnom výbere daní. Ak by si daňové subjekty plnili svoje daňové povinnosti riadne a včas, bol by výber daní vyšší o tento podiel,“ približuje šéf národných kontrolórov Karol Mitrík.

Kontrolou bolo zistené, že takmer 60 % daňových nedoplatkov tvoria nedoplatky z dorubenej dane na základe daňovej kontroly. Úspešnosť ich výberu bola v kontrolovaných rokoch v rozpätí 5 až 11 %. Najefektívnejším spôsobom vymáhania nedoplatkov sa ukazuje priama súčinnosť s daňovým dlžníkom ešte pred začatím daňovej exekúcie, čoho výsledkom je často okamžitá úhrada časti alebo plnej výšky nedoplatku. V kontrolovanom období bolo zaslaných 443-tisíc výziev na zaplatenie dlžnej sumy 1,76 mld. eur, na základe ktorých bolo uhradených 159 mil. eur.

NKÚ preveril dodržiavanie postupov pri vymáhaní nedoplatkov v Daňovom úrade Bratislava, ktorý má vo svojej správe najväčší objem nedoplatkov, takmer polovicu, vo výške cca 1,5 mld. eur. Kontrolóri zistili prípady, keď správca dane nedostatočne preveril existenciu majetku, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. Taktiež nevyužil všetky možnosti na vymoženie (napr. exekúcia na mzdu, dôchodok, zadržanie vodičského preukazu). Rovnako nezabezpečil daňový nedoplatok zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku či nepostupoval v súlade s platnými internými riadiacimi aktmi, ktoré upravujú postup daňového exekútora. Na základe zistených porušení kontrolóri identifikovali rezervy vo vnútornom kontrolnom systéme a odporučili finančnej správe zaviesť opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii chybovosti v procese vymáhania daňových nedoplatkov.

Pomáhajú opatrenia?

Kontrolný úrad pozitívne vníma fakt, že finančná správa prijala viaceré opatrenia na zvýšenie efektivity vymáhania daňových nedoplatkov. Ide napríklad o stanovenie priorít s merateľnými ukazovateľmi, ale aj o zavedenie on-line prístupu pre daňových exekútorov k registrom, čo im umožňuje v krátkom čase zistiť exekúciou postihnuteľný majetok. Na podporu plnenia daňových povinností zaviedla finančná správa proklientské opatrenie, systém včasného upomínania. Elektronickým oznamom komunikuje s daňovníkom a informuje ho o výške evidovaného nedoplatku. Počet klientov, ktorým je zasielané upozornenie, medziročne rastie, pričom v roku 2020 ich bolo takmer 134-tisíc. Prínos pre štátny rozpočet formou sledovania a vyhodnocovania objemu uhradenej dlžnej sumy na základe upozornenia však v súčasnosti finančná správa nevyčísľuje.

________

Kontroly orientované na príjmy štátneho rozpočtu patria dlhodobo k prioritám NKÚ. V predchádzajúcich rokoch úrad vykonal tematické kontrolné akcie zamerané na evidenciu a správu daní, daňové úniky či postupovanie daňových a colných pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú, a. s. Na základe odporúčaní národnej autority pre oblasť externej kontroly boli zodpovednými inštitúciami prijaté opatrenia legislatívneho charakteru, napr. elektronická komunikácia s bankami, povinnosť nahlásiť finančnej správe každý bankový účet používaný na podnikanie.

náhľad správy Správa o výsledku kontroly “Úspešnosť vymáhania daňových nedoplatkov” (pdf, 671 kB)
 

Graf: Vývoj daňových nedoplatkov v rokoch 2016 – 2020
Graf Vývoj daňových nedoplatkov v rokoch 2016 - 2020
 

Tabuľka: Vymožené daňové nedoplatky Finančným riaditeľstvom SR v rokoch 2016 – 2020 (v mil. eur)

2016

2017

2018

2019

2020

224,1

228,9

233,8

250,8

100,1

 

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Majetok štátu určený pre diplomatov využívajú aj súkromné fyzické a právnické osoby – Aktuality

Bratislava  10. marec  2022 – Zahraničný výbor NRSR bude rokovať o výsledkoch kontroly v a. s. Správa služieb diplomatickému zboru (SSDZ), ktoré im predstaví predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karol Mitrík. Šéf kontrolórov odporúča poslancom, aby zaviazali rezortné ministerstvo vypracovaním stratégie ďalšieho rozvoja tejto štátnej akciovej spoločnosti. Podľa zistení NKÚ sú nehnuteľnosti, ktoré vlastní SSDZ, len čiastočne využívané pre potreby diplomatov a medzinárodných organizácií. Len 12 % zo 156 bytov je prenajatých diplomatom, a zo 45 nebytových priestorov len 20 % slúži diplomatom. Ostatné priestory sú prenajímané fyzickým a právnickým osobám či štátnym organizáciám. Ani pri plnej obsadenosti nedokáže SSDZ generovať dostatočné zisky, aby odvádzala dividendy štátu na úrovni 660-tisíc eur ročne, ako sa to predpokladalo pri jej transformácii na akciovú spoločnosť v r. 2001. Kontrolóri NKÚ tiež zistili, že SSDZ, a.s. predala za 19 rokov viacero nehnuteľností, celkovo za 18 mil. eur, no obstarala len malú časť nebytových priestorov za 11 mil. eur. Ich splácanie je však nastavené neštandardne a nie je zrejmé, ako bude schopná zaplatiť trojmiliónovú splátku v r. 2025.

Infografika: Správa služieb diplomatickému zboru sa odklonila od svojho predmetu činnosti

Správa služieb diplomatickému zboru má za cieľ, ako už z názvu vyplýva, zabezpečovať špecifické služby najmä v oblasti prenájmu nehnuteľností pre potreby diplomatických misií ako aj medzinárodných organizácií pôsobiacich na Slovensku. Vznikla v roku 1993 ako príspevková organizácia, neskôr v r. 2001 sa transformovala na akciovú spoločnosť so 100-percentným vlastníctvom štátu. Jediným akcionárom je rezort zahraničia. Kontrolóri NKÚ sa pozreli na to, ako sa tejto organizácii darí napĺňať svoje ciele a zhodnotiť, či transformácia na akciovú spoločnosť priniesla želaný efekt.

Kľúčovými dôvodmi transformácie boli snaha zmeniť správu majetku štátu a jeho zhodnocovanie, najmä aby mohla SSDZ pružnejšie reagovať na požiadavky a rozvoj služieb. Podmienkou zmeny právnej formy však bolo, že SSDZ bude naďalej plniť záväzky vyplývajúce z jej špecifického predmetu činnosti, teda poskytovať služby diplomatickým misiám na Slovensku. Základné imanie v hodnote viac ako 50 mil. eur predstavujú nehnuteľnosti najmä byty, nebytové priestory a budovy ale aj pozemky či parkovacie miesta. Kým však príspevková organizácia spravovala majetok štátu, akciová spoločnosť je vlastníkom majetku, ktorý už nepatrí štátu, ale obchodnej spoločnosti, a nakladá s ním vo vlastnom mene. NKÚ však považuje za potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade musí manažment spoločnosti myslieť na to, že narába s majetkom vo verejnom záujme, preto musí v rámci svojich rozhodovacích procesov, pri nakladaní s financiami či majetkom, postupovať so zachovaním princípov hospodárnosti a efektívnosti.

Kontrola potvrdila riziko predpokladané audítormi NKÚ, že SSDZ sa po transformácii odklonila od svojho pôvodného poslania. Celkovo zo 156 bytov, ktoré mala SSDZ vo vlastníctve v r. 2020, využívali diplomati len 19 bytov (12 %). Obdobne, zo 45 nebytových priestorov a iných objektov prenajíma diplomatickým zastúpeniam alebo medzinárodným organizáciám len 9 nehnuteľností (20 %). Ostatné byty a objekty prenajíma SSDZ najmä fyzickým resp. právnickým osobám, alebo iným ústredným štátnym orgánom (tabuľka 1).

Pre porovnanie, v roku 2001 spoločnosť prenajímala cudzím zastupiteľským úradom a medzinárodným organizáciám 24 nehnuteľností, na ubytovanie diplomatov boli využívané 3 bytové domy a jeden samostatný byt. V roku 2020 bolo pre potreby diplomatov využívaných už len 10 nehnuteľností a na ubytovanie 2 bytové komplexy a 3 samostatné byty. Tento pokles bol spôsobený najmä odpredajom nehnuteľností, ktoré do tejto akciovej spoločnosti vložil bezplatne štát ako základné imanie. V rokoch 2002 až 2020 spoločnosť SSDZ predala nehnuteľnosti v hodnote viac ako 18 mil. eur s DPH, čo predstavovalo 31 % z hodnoty základného imania. Predpokladaný hospodársky výsledok sa mal dosahovať bez predaja nehnuteľností vložených do základného imania, s ich odpredajom sa nerátalo.

Infografika: Priestory využívané diplomatickými misiami

Ďalším faktorom transformácie SSDZ na akciovú spoločnosť bol výnos pre štát, ktorý mala spoločnosť každý rok odviesť vo forme dividend v objeme cca 664-tisíc eur. To predpokladalo, že SSDZ dokáže vygenerovať čistý zisk na úrovni 1,2 mil. eur, inak by bolo otázne, či by transformácia na a.s. bola vôbec potrebná a rentabilná. Priemerná výška dividend však bola na úrovni 200-tisíc eur ročne, a to i napriek 100-percentnej obsadenosti priestorov. Očakávané dividendy dokázala spoločnosť vo svojej 20-ročnej histórii odviesť len dvakrát – v roku 2005 a 2008. Aj to však nebolo z dôvodu lepších hospodárskych výsledkov, ale na základe zisku z predaja nehnuteľností. Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že prístup zo strany SSDZ nie je vyvážený a nesmeruje k rozvoju firmy ani nenapĺňa zámery stanovené pri transformácii z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť.

 

Jediný nákup nebytových priestorov s otáznikmi

Pri vzniku spoločnosti sa tiež predpokladalo, že SSDZ bude zhodnocovať majetok, najmä nákupom nových atraktívnych nehnuteľností pre diplomatické zastúpenia, ktoré by mali prinášať vyšší zisk z prenájmu. Toto sa však za celé obdobie existencie realizovalo len raz – nákupom jednej časti nehnuteľnosti Gorkého 7/Laurinská 10, aj to za okolností, ktoré vyvolávajú otázniky o výhodnosti tohto nákupu. Cena za 9 nebytových priestorov v centre Bratislavy bola viac ako 11 mil. eur s DPH, podľa NKÚ však nebol tento nákup dostatočne zanalyzovaný, naviac sa spoločnosť musela zadlžiť, hoci úverové zaťaženie nemala v pláne. Úver v objeme 4,6 mil. eur je nastavený neštandardne. Kým za roky 2020-24 SSDZ splatí 1,5 mil. eur, v marci 2025 musí splatiť viac ako 3 mil. eur naraz v jednej splátke. S takýmto splátkovým kalendárom nepočítal ani návrh, ktorý bol predložený na schválenie akcionárovi – ministrovi zahraničných vecí v r. 2019 a spoločnosť nevie, ako túto splátku zaplatí.

NKÚ upozorňuje, že za súčasného stavu, bez doplnenia konkurencieschopných nehnuteľností do svojho portfólia, SSDZ už nebude schopná vyprodukovať vyšší príjem z prenájmu svojich nehnuteľností. V dlhodobom horizonte nie je schopná vygenerovať hospodársky zisk aspoň na úrovni 1 % vloženého kapitálu, čo by bolo cca 500-tisíc eur. SSDZ po celý čas svojej existencie nemala vypracovanú ucelenú a podrobnejšiu dlhodobú stratégiu ani plán reštrukturalizácie objektov, napr. zámery, aké objekty plánuje obstarať a čo urobiť so staršími, menej rentabilnými nehnuteľnosťami. Najmä väčšie investície je potrebné plánovať dlhodobo a podnikateľské plány na jeden rok ani finančné analýzy s výhľadom na tri roky to nenahradia. Napriek neplneniu cieľov si trojčlenné predstavenstvo spoločnosti nechalo vyplácať odmeny a podiel na zisku (tantiémy). Za takmer dvadsať rokov si členovia predstavenstva vyplatili viac ako 1,2 mil. eur, odmeny a tantiémy výrazne neklesali ani v rokoch, keď SSDZ dosahovala najhoršie hospodárske výsledky.

Predseda NKÚ Karol Mitrík zasiela správu o výsledku kontroly zahraničnému výboru NRSR s odporúčaním, aby zaviazal rezortné ministerstvo vypracovaním stratégie dlhodobého rozvoja akciovej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru.

 

Správa o výsledku kontroly "Nehnuteľnosti v správe Správy služieb diplomatickému zboru, a. s."

Správa o výsledku kontroly “Nehnuteľnosti v správe Správy služieb diplomatickému zboru, a. s.” (pdf; 1,33 MB)

 

 

 

PRÍLOHA

Tabuľka č. 1: Počet bytov, nebytových priestorov a iných objektov a ich obsadenosť nájomcami v roku 2020

 

Byty

Nebytové priestory

Iné objekty (rezidencie)

Nájomcovia

celkový počet

počet
nájomcov

celkový počet

počet
nájomcov

celkový
počet

počet
nájomcov

diplomatické misie v SR

156

19

35

2

10

7

obchodné zastupiteľstvá

1

0

0

medzinárodné organizácie

0

5

0

ústredné orgány štátnej správy

22

3

0

domáce FO

66

0

0

zahraničné FO (nie diplomati)

31

0

0

domáce PO

10

22

2

Zdroj: SSDZ

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nefunkčný systém vnútornej kontroly znamená vážne riziko pre každú obec – Aktuality

Bratislava 25. februára 2022 – Malé samosprávy, obce do 500 obyvateľov sa boria s finančným, ale aj personálnym poddimenzovaním a napriek pozitívnym výnimkám mnohé pri dodržiavaní zákonov zlyhávajú. Značné problémy im robí už samotné rozpočtové hospodárenie v praktickom živote obce. Často dochádza k porušeniu finančnej disciplíny, kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) opakovane odhaľujú nedostatky v účtovníctve, pri nakladaní s majetkom či pri verejnom obstarávaní. Nedostatky boli tiež identifikované pri využívaní inštitútu osobitného zreteľa. Problémy sa na seba nabaľujú a vytvárajú živnú pôdu pre vznik ďalších pochybení. Mnohým z nich sa dá predísť účinnou vnútornou kontrolou, ktorá však pri malých samosprávach výrazne pokrivkáva.

NKÚ svojimi kontrolami pravidelne upozorňuje na fakt, že vnútorný kontrolný systém je často len formálny a odporúčania viac než 1500 hlavných kontrolórov obcí neprinášajú očakávaný efekt. Úrad preto rezortom financií a vnútra, ako garantom zákonov upravujúcich činnosť samosprávy, odporúča zaoberať sa zisteniami a podnetmi kontrolórov a zároveň hľadať spôsoby ich riešenia. Zároveň apeluje na zavedenie komplexnej reformy samosprávy, bez ktorej mnohé problémy, na ktoré národná autorita pre oblasť externej kontroly poukazuje, ostanú neriešené alebo riešené len čiastočne.

infografika - samosprávy

Kontrolný úrad dostáva ročne stovky podnetov na preverenie hospodárenia obcí a miest. Veľká časť z nich bola minulý rok zameraná na malé obce, ktoré sa často stretávajú s problémom samotného zabezpečenia úloh samospráv. Úrad sa v kontrole zameral na 7 obcí a 2 mestá. Zistenia kontrolórov pri hospodárení malých obcí, samospráv do 500 obyvateľov, poukazujú na problémy zvládnuť rozpočtové pravidlá aj hospodárenie. Často dochádza k porušovaniu finančnej disciplíny, k nedostatkom v účtovníctve, k nesprávnemu vykazovaniu údajov v rozpočte a záverečnom účte, taktiež k nedodržiavaniu infozákona. Obce postupujú chybne pri nakladaní s majetkom a pri obstarávaní, zmluvy mnohokrát nedostatočne chránia záujmy miestnej samosprávy. Všetky identifikované riziká sa v konečnom dôsledku premietajú do realizácie služieb poskytovaných obcou svojim občanom.

„Podstatné je uvedomiť si, že celý súbor nedostatkov vznikajúcich hlavne pri spravovaní malých obcí stojí a padá na nefunkčnom systéme vnútornej kontroly. Keby vnútorné kontrolné mechanizmy fungovali správne, miestni kontrolóri by aktívne pracovali s rizikovými analýzami, významná časť problémov a chýb v konaní samospráv by sa dala podchytiť a eliminovať už v zárodku,“ približuje pohľad národných kontrolórov ich podpredseda Ľubomír Andrassy. Menšie samosprávy dlhodobo doplácajú tiež na nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Bez nich sa pritom nedajú v praxi uplatňovať zložité rozpočtové pravidlá, nedá sa reagovať na výzvy ohľadom transparentného nakladania s verejným majetkom a nie sú schopné poskytnúť služby súvisiace s realizáciou každodenných kompetencií obce voči jej obyvateľom,“ hovorí Ľ. Andrassy. Z pohľadu národnej autority by preto systémovým riešením mohlo byť vytváranie rozpočtovo-účtovných centier či spoločných úradovní pre výkon samosprávnych funkcií v rámci väčšieho územného celku.  

Slovensko pozná svetlé aj odstrašujúce príklady hospodárenia obcí

Príkladom, ako to vyzerá, keď ex-starosta a následne aj jeho manželka ako súčasná starostka uprednostnia osobný záujem pred verejným, je obec Turá. Už audit kontrolného úradu z roku 2017 poukázal na vážne problémy v hospodárení obce, v ktorej bola zavedená nútená správa. Nedostatky pretrvávajú dodnes a ponechanie nútenej správy považujú kontrolóri za opodstatnené. Obec si napríklad nenárokovala pohľadávku voči bývalému starostovi vo výške 6 500 eur. Dokonca ju z majetku obce vyradila a nevymáhala ani pohľadávku za spôsobenú škodu bývalým starostom vo výške viac ako 36-tisíc eur. Je zrejmé, že zo strany starostky tak došlo k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným. Kontrola tiež odhalila systémový problém procesu preberania funkcie starostu, ktorý nie je na Slovensku legislatívne upravený. NKÚ preto ministerstvu vnútra odporúča zakotviť povinnosť a spôsob odovzdania kompletnej dokumentácie o hospodárení a majetku obce odchádzajúcim starostom. Tento problém môže byť aktuálny už tento rok po voľbách do samosprávnych orgánov.

Svetlou výnimkou spomedzi kontrolovaných obcí boli Kecerovce, v ktorej viac ako 80 % obyvateľov tvorí marginalizovaná komunita, ktorá je dôkazom, že je možné hospodáriť v súlade so zákonom a v prospech obyvateľov obce. Obec dodržiavala rozpočtové pravidlá a pri schvaľovaní a realizácii investícií postupovala správne. Pozitívne možno zhodnotiť aj odpredaj obecných pozemkov miestnym obyvateľom za účelom svojpomocnej výstavby murovaných domov.

Je nemožné udeliť obci sankciu za porušenie finančnej disciplíny

Legislatívnou zmenou by podľa kontrolórov malo prejsť aj porušenie finančnej disciplíny v samospráve (prípad kontrolovaných obcí Andovce, Hrabské, Rankovce). Ak ho aj kontrola v prípade vlastných zdrojov zistí, ministerstvo financií ani iný orgán nemá ako obci udeliť sankciu. Zostáva možnosť, aby ju udelila samospráva sama a uhradila ju z vlastného rozpočtu, čím účel sankcie stráca zmysel. Chýba výchovný efekt, ktorý by samospráva mala pocítiť. NKÚ navrhol rezortu financií, aby sa zaoberal problematikou porušovania finančnej disciplíny, ako aj prevodu majetku samosprávy z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Obce spravidla ani nezdôvodňujú predaj pôdy či budov pod cenu, čomu nepredchádza ani dôsledná analýza jej možných budúcich potrieb. To bol aj prípad kontrolovanej obce Andovce.

Obec Bertotovce zase zápasí s rozpočtovým hospodárením. Samospráva skresľovala údaje o skutočnom plnení rozpočtu. Zároveň nesprávne vyčíslila výsledok rozpočtového hospodárenia a jeho vysporiadania v záverečnom účte. Svoju zlú situáciu vyriešila postúpením záväzkov na súkromnú firmu. Zaťažila tak rozpočet obce vysokými splátkami z prijatých návratných finančných zdrojov. Len na úrokoch zo zmlúv o postúpení záväzkov obce zaplatí takmer 148-tisíc eur. Tieto skutočnosti môžu mať vplyv na rozvojové a investičné aktivity obce, ako aj na možnosť čerpania eurofondov. Existuje tiež riziko, že jej ministerstvo financií uloží pokutu za prekročenie dlhu. Ešte v roku 2008 pritom za výrub drevín získala takmer 2 milióny eur, v priebehu 9 rokov sa však dostala do platobnej neschopnosti.

Nedostatky s rozpočtovým hospodárením sa nevyhli ani obci Horná Streda. Fakturovanú sumu zaplatila bez preukázania dodaných služieb a nemala prehľad o štruktúre finančných prostriedkov uložených na svojich bankových účtoch. Prenájmom priestorov bez zmluvného základu sa obec vystavila riziku zneužitia, či znehodnotenia svojho majetku a predovšetkým riziku možných budúcich sporov s nájomcami. Kontrola odhalila netransparentnosť pri vyúčtovaní služieb spojených s bývaním a prenájmom nebytových priestorov, ktorá viedla k vzniku sporov v obci.

 

_________________

NKÚ je od roku 2006 oprávnený skontrolovať činnosť samospráv, ako využívajú finančné prostriedky a majetky pri plnení originálnych a prenesených kompetencií. V uplynulom roku úrad vykonal 15 kontrol samosprávnych orgánov a organizácií. Zmyslom takýchto kontrol nie je preveriť len dodržiavanie platnej legislatívy, to má v prvom rade zabezpečiť vnútorný kontrolný systém. Podstatné je, aby finančné, materiálne a ľudské zdroje samosprávy využívali na svoj rozvoj a na potreby občanov efektívne, hospodárne, účelne a účinne.

 

náhľad správy

 

Súhrnná správa o kontrole NKÚ SR v samospráve (pdf; 1,1 MB)

 

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ďalší rozvoj zoologických záhrad je možný len s využitím viaczdrojového financovania – Aktuality

Bratislava 18. február  2022 – Slovenské zoologické záhrady, ktoré ročne navštívi milión ľudí, majú výrazne obmedzené zdroje financovania a tým aj minimalizované možnosti rozvoja. Štyri verejné zoologické záhrady plnia dôležité poslanie nielen pri vzdelávaní a ochrane prírody, ale zabezpečujú tiež odborné činnosti, chov ohrozených druhov zvierat a sú súčasťou strategického odvetvia – cestovného ruchu. Okrem štátnej ZOO Bojnice sú ďalšie tri mestské v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi financované len z príspevkov samospráv. Napriek mnohonásobne vyššej návštevnosti, sú ich rozpočty len zlomkom v porovnaní s miliónovými verejnými dotáciami podporujúcimi futbalové i hokejové kluby. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly vyzýva na zmenu systému ich financovania, ktoré musí byť viaczdrojové. Slovenské ZOO by mali mať možnosť získavať dotácie od štátu či VÚC, ako aj právo čerpať zdroje z eurofondov.

infografika - ZOO 1

Poslaním moderných zoologických záhrad je okrem odbornej starostlivosti o chov ohrozených druhov a vedecko-výskumnej práce aj vzdelávanie a rozvíjanie vzťahov človeka s prírodou. Zároveň poskytujú priestor pre oddych a relax v príjemnom prírodnom prostredí, čo počas pandémie bolo jednou z mála dostupných foriem kultúrneho vyžitia. ZOO tiež predstavujú dôležitý prvok cestovného ruchu, pretože záujem verejnosti už dávno presiahol hranice mesta či regiónu, dokonca aj hranice štátu.

Význam zoologických záhrad stúpa v súčasnosti aj vďaka výzvam, ktoré prináša so sebou zmena klímy. Ich interaktívne vzdelávacie a zážitkové programy ovplyvňujú správanie ľudí a učia ich vzťahu k prírode, ochrane životného prostredia a biodiverzity. „Zoologické záhrady už dávno prekročili hranice miestnej komunity a svojho monotematického poslania. Svojimi aktivitami a zapojením sa do medzinárodných projektov záchrany ohrozených druhov zvierat rastie ich celospoločenský význam. Vďaka pútavým edukačným projektom sa otvárajú širokej verejnosti a šíria dobré meno nielen ich zriaďovateľa – samosprávy, ale bezpochyby prispievajú k pozitívnej prezentácii celého Slovenska,“ vysvetľuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly sa v priebehu minulého roku pozrela na slovenské zoologické záhrady – okrem národnej v Bojniciach taktiež na ZOO v Bratislave, Košiciach a v Spišskej Novej Vsi. Majetok miest a štátu, s ktorým tieto štyri inštitúcie hospodária, predstavuje 110 mil. eur. Kontrolóri preverili ako manažment zoologických záhrad hospodári s financiami, ako sa mu darí napĺňať schválené strategické dokumenty s dôrazom na zhodnocovanie a modernizáciu verejného majetku.  

Verejné ZOO navštívilo v rokoch 2019 a 2020 bezmála dva milióny návštevníkov. „Je zaujímavé sledovať výrazne vyšší záujem verejnosti o návštevu zoologických záhrad pred účasťou na športovom či inom nadregionálnom kultúrno-spoločenskom podujatí. Napríklad zápasy najvyššej futbalovej ligy navštívilo na 12 štadiónoch v priebehu sezóny približne 300 tisíc fanúšikov v porovnaní s miliónom návštevníkov štyroch ZOO. Výrazný nepomer identifikovali národní kontrolóri zároveň pri téme priamej finančnej podpory zoologických záhrad a spomínaných futbalových klubov. Kým činnosť ZOO je viac-menej závislá len od príspevku z rozpočtu miestnej samosprávy, športové kluby získavajú na svoju činnosť výrazne vyššie dotácie nielen zo strany štátu, ale aj verejných rozpočtov miest, obcí či regionálnych samospráv“, približuje zistenia kontrolného úradu Ľ. Andrassy.  

infografika ZOO 2

Vzhľadom na význam zoologických záhrad v oblasti vzdelávania a ochrany prírody sa čoraz častejšie do popredia dostáva otázka ich udržateľného financovania. Okrem bojnickej ZOO, ktorá je financovaná z kapitoly ministerstva životného prostredia, ostatné sú príspevkové organizácie miest. Štátna bojnická ZOO je na tom z pohľadu financovania najlepšie, jej financovanie je aj v prípade veľkých investičných projektov stabilné, najmä vďaka kontraktu s rezortom životného prostredia. Ostatné zoologické záhrady boli závislé výlučne na financiách poskytnutých z mestských rozpočtov, resp. vlastných príjmov zo vstupného a predaja suvenírov. „Mestské zoologické záhrady hospodárili v roku 2020 s rozpočtom 6 miliónov, bojnická záhrada mala k dispozícii 4 milióny. Kontrolný úrad na základe vecného porovnania výsledkov z dvoch ostatných kontrol môže konštatovať, že bezmála 2/3 účelových dotácií poskytovaných samosprávami smeruje v priebehu roka do podpory športu. Zo sumy 42 miliónov smeruje 16 miliónov eur do rozpočtov športových klubov,“ dokresľuje situáciu z finančného hľadiska podpredseda NKÚ.

Podľa národnej autority pre oblasť kontroly malo by v záujme ďalšieho udržateľného rozvoja ZOO dôjsť k úprave systému ich financovania. Ide o nastavenie nových, transparentných pravidiel viaczdrojového financovania zo strany zriaďovateľa i štátu prostredníctvom účelových dotácií. Z hľadiska nadregionálneho významu zoologických záhrad by sa na ich financovaní mali podieľať tiež vyššie územné celky. Príklad dobrej praxe je možné nájsť v susednej Českej republike. České ZOO môžu okrem príspevku od zriaďovateľa získať na financovanie modernizačných projektov, alebo pre výkon špecifických odborných činností zdroje zo štátneho rozpočtu či z európskych fondov. Zároveň sa na ich financovaní aktívne podieľajú samosprávne kraje.

Výsledky kontroly zaslal predseda národných kontrolórov parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredia s návrhom, aby poslanci uznesením určili Ministerstvo životného prostredia SR za koordinátora spracovania národnej stratégie rozvoja zoologických záhrad. Výsledkom by malo byť legislatívne riešenie problematiky plnenia odborných úloh zoologických záhrad a tiež nastavenie pravidiel viaczdrojového financovania ZOO s využitím účelových dotácií od štátu a VÚC.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly “Používanie verejných prostriedkov a nakladanie s majetkom v zoologických záhradách” (pdf; 333 kB)

 

 

 

Príloha

Vývoj návštevnosti slovenských zoologických záhrad v rokoch 2017 – 2020

graf - návštevnosti ZOO na Slovensku

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok