Mimoriadne situácie môžeme úspešne zvládnuť len vďaka jasne nastaveným postupom – Aktuality

Bratislava 22. júl 2022 – Viac ako dva roky trvajúca pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila viaceré riziká vo fungovaní krízových inštitúcií štátu. Ako pozitívny príklad na Slovensku môžu slúžiť epidemiológovia, zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí výrazným spôsobom prispeli k zvládnutiu mimoriadnej situácie. Na príklady dobrej praxe, ale aj rezervy pri ochrane obyvateľstva pred infekčnými ochoreniami upozornila národná autorita pre externú kontrolu na základe záverov auditu už v minulom roku. Aktuálne zverejňujeme správu z medzinárodnej kontroly, v rámci ktorej sú slovenské výsledky porovnané s výsledkami obdobných kontrol zo susedného Maďarska, Poľska či Bieloruska. Odborníci národných kontrolných inštitúcií na základe popísania rizík dospeli k záverom, že kľúčom na zvládanie takýchto mimoriadnych udalostí sú správne a jednoznačne nastavené postupy.

Pandémia COVID-19 odhalila na Slovensku kompetenčné, ale aj legislatívne nedostatky v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami. Audítori konštatovali, že v krízových situáciách mali byť najskôr využité inštitúcie, štruktúry a postupy, opísané v plánoch krízového manažmentu. Tematické tímy, pracovné skupiny a poradné orgány môžu byť užitočné ako podporné prvky, avšak za dodržiavanie predpisov v mimoriadnych situáciách sú zodpovedné verejné orgány. V začiatkoch pandémie však Slovensko na takúto cestu nebolo legislatívne pripravené.

Porovnaním výsledkov zo štyroch stredoeurópskych krajín odborníci dospeli k záveru, že kľúčom na zvládanie mimoriadnych udalostí sú jednoznačne a správne nastavené postupy. Každá z krajín mala zriadené orgány s určenými právomocami a kompetenciami. Vo všetkých štyroch krajinách existoval pripravený systém krízového riadenia a stratégie, ktorý bol ďalej dopĺňaný akčnými plánmi. Úlohy na zvládanie pandémie definovali zodpovednosti najmä štátnym úradom. Každá z krajín reagovala na pandemickú situáciu spôsobenú COVID-19 inak. Poľsko napríklad zaviedlo iba stav epidémie a nevyužilo žiadny z krízových stavov podľa poľskej ústavy. Slovensko takmer okamžite vyhlásilo mimoriadnu situáciu a neskôr aj núdzový stav.

infografika - medzinárodné porovnanie - infekčné choroby

Naša krajina nemala v tom čase k dispozícii funkčnú sieť registrov, existujúce informačné systémy neposkytovali dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Táto negatívna skutočnosť sa prejavila hlavne v prvých týždňoch od vyhlásenia mimoriadnej situácie, kedy analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami. Pozitívnu úlohu zohrali zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už v závere januára 2020. „Hygienici, lekári a zástupcovia samospráv svojím aktívnym nasadením pomohli Slovensku zvládnuť kritickú pandemickú situáciu. Na druhej strane, zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia Ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií“, dokresľuje jedno zo zistení kontrolórov ich predseda Ľubomír Andrassy.

Vývoj pandemickej situácie donútil viaceré štáty meniť národné predpisy a nariadenia, v snahe eliminovať prenos nebezpečného ochorenia, ktoré boli následne predmetom spochybňovania a viaceré skončili na ústavných súdoch. Do konca januára 2021 bolo na Slovensku vydaných 105 opatrení, v Poľsku viac ako 250. Skúsenosti z okolitých krajín ukázali, že časté zmeny v nariadeniach môžu aj pri efektívnej informačnej politike viesť k  únave a apatii verejnosti a sťažiť tak dodržiavanie predpisov či pravidiel zo strany verejnosti. Pandémia zvýraznila aj rezervy v slovenskom systéme očkovania mladých ľudí, ktoré má chrániť obyvateľstvo pred infekčnými ochoreniami. Problémy s dosahovaním kolektívnej imunity spoločnosti pri povinnom očkovaní boli v ostatných rokoch identifikované predovšetkým v slovenskej metropole a jej širšom okolí. Bratislava sa tak dostala pod bezpečnú hranicu kolektívnej imunity pri očkovaní detí.

Infografika - infekčné choroby

Očkovanie proti širokej škále chorôb, napr. tetanus, detská obrna, záškrt či čierny kašeľ bolo podobne ako u nás povinné tiež v Maďarsku a Poľsku, iba v Bielorusku bolo odporúčané. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že dotknuté krajiny dosahovali dostatočnú úroveň kolektívnej imunity, ktorá je medzinárodnými štandardami OSN a WHO stanovená na 95 %. „Slovensko, ale aj ostatné krajiny v okolí, úspešne zvládajú očkovanie detí proti desiatim prenosným a vysoko nebezpečným ochoreniam. Plošne sa držíme nad úrovňou kolektívnej imunity detskej populácie. V ostatných rokoch sa však hlavne z dôvodu realizácie plošných negatívnych kampaní na sociálnych sieťach, či šírením dezinformácií v mediánom priestore zo strany veľmi úzkej skupiny jednotlivcov, dostávame pod hranicu kolektívnej imunity“, konštatuje predseda slovenských národných kontrolórov.

Hodnoty len o málo nižšie ako 95 % boli zaznamenané pri zaočkovaní proti trom ochoreniam (mumps/rubeola/osýpky) a to v období rokov 2015 – 2017 na Slovensku a tiež v nasledujúcich dvoch rokoch v susednom Poľsku. U našich severných susedoch boli zaznamenané nižšie hodnoty v roku 2019 aj pri očkovaní proti pneumokokom, čiernemu kašľu, detskej obrne a hemofilovým nákazám. Výsledky slovenskej kontroly ukázali, že rizikovým regiónom je hlavné mesto, kde sa miera zaočkovaných detí hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole dostala na úroveň 93 %. Ešte vážnejšie je to na Spiši, kde sa miera zaočkovanosti detí proti nebezpečnému tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod hranicu 90 %.

Obstarávanie očkovacích látok všetky krajiny okrem Slovenska zabezpečovali centrálne, čo sa ukázalo ako najefektívnejší spôsob. Na Slovensku sa od roku 2005 očkovacie vakcíny vrátane tých na povinné očkovanie obstarávajú rovnako ako iné lieky – cez lekárne na základe objednávok od lekárov. Pri niektorých očkovacích látkach však proces výroby trvá rok a pol, preto je dôležité včasné plánovanie. Kontrolou bolo zistené, že po zmene pravidiel na Slovensku opakovane dochádza k lokálnym, ale aj celoplošným výpadkom očkovacích látok. To následne vedie k narušeniu plynulého povinného očkovania, nedodržiavaniu očkovacích termínov a tak k zvyšovaniu rizika šírenia infekčných ochorení. „Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín. Je to jedna z ciest ako dostať kolektívnu imunitu pod kontrolu a ako garantovať každému občanovi dostupnosť nevyhnutných a bezpečných vakcín“, vysvetľuje Ľ. Andrassy.

Kontrolóri štyroch krajín sa zhodli na tom, že dôsledné plnenie očkovacieho programu okrem iného šetrí verejné prostriedky, pretože vďaka dobre nastavenému programu očkovania potrebuje populácia menej liekov a tiež menej hospitalizácií. Preto je aj naďalej nevyhnutné udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie, ale zároveň musíme aktívne podporovať zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ohrozených skupín populácie. Perspektívou je rozširovanie pravidelného povinného očkovania detskej populácie, resp. vybraných skupín osôb vo vysokom riziku nákazy proti ďalším vysoko nákazlivým infekciám v súlade s odporúčaniami WHO a v súlade s realizáciou očkovania v členských štátoch EÚ.

 

Náhľad správy

 

Správa o koordinovanej kontrole “Ochrana obyvateľstva pred infekčnými chorobami” (pdf, 500MB)

 

 

 

Tabuľka

Zaočkovanosť detskej populácie (dvojročné deti) v rámci pravidelného povinného očkovania v SR v %

Ochorenie / Rok

rok 2015

rok 2016

rok 2017

rok 2018

rok 2019

záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B, hemofilové nákazy, detská obrna

96,0

96,4

96,4

96,5

96,7

pneumokokové invazívne ochorenia

95,7

96,1

96,2

96,2

96,5

osýpky, mumps, rubeola

93,9

94,5

94,8

95,2

95,7

Zdroj: z podkladov UVZ SR

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Občania dôverujú kontrolnému úradu, anonymných podnetov je menej ako desať percent – Aktuality

Bratislava 15. júla 2022 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) registruje za prvý polrok už takmer 400 podnetov od občanov, pričom s prichádzajúcimi komunálnymi voľbami sa dá očakávať ich postupný nárast. Verejnosť preferuje jednoduchšiu elektronickú formu podaní pred zasielaním listov, polovicu podnetov dostáva úrad mailom. Podobne ako minulý rok, občania najčastejšie upozorňujú na nehospodárne nakladanie s peniazmi a majetkom v správe štátu, obcí a miest či samosprávnych krajov, na prevody a prenájmy majetku, na postup pri prideľovaní dotácií či zneužívanie právomocí verejných činiteľov, ako aj na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní a nedodržiavanie infozákona. Takéto podania tvoria až 80 % všetkých podnetov.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v minulosti evidovala podnety od nespokojných občanov prevažne v listovej podobe. S rozvojom digitalizácie a IT zručností stále väčšej časti slovenskej spoločnosti sa ľudia odkláňajú od zasielania klasických listov a postupne využívajú viaceré možnosti elektronickej formy podaní. „Elektronizácia verejnej správy je nevyhnutnou súčasťou fungovania modernej krajiny. O to viac nás teší, že ľudia čoraz viac dôverujú systému elektronickej komunikácie a upúšťajú od tradičného papiera na to, aby vybavili podnet v rámci štátnej inštitúcie,“ vysvetľuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Pozitívnym trendom zároveň je, že úrad už druhý rok po sebe eviduje nízky počet anonymných podaní, ktoré sa pohybujú na úrovni ani nie 10 %. „To, že sa ľudia neboja ísť s kožou na trh, je prejavom ich dôvery v národnú autoritu,“ dodal šéf kontrolórov s tým, že úrad starostlivo chráni identitu oznamovateľov.

Vzhľadom na závažnosť informácií a problematiku časti podnetov, ktoré tematicky zapadli do aktuálne prebiehajúcich kontrol NKÚ, vedenie úradu rozhodlo o rozšírení plánu kontrol na rok 2022. Okrem vyše tridsiatky akcií boli tak do plánu zaradené audity obcí Pukanec, Lomnička, Žehra či Uhliská. Na základe podnetov kontrolóri preverujú aj Košický samosprávny kraj a Správu ciest tohto kraja, na ktorých činnosť upozornilo spolu 12 podnetov. Kontrolóri si tiež posvietia na hospodárenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Národnej diaľničnej spoločnosti a dvoch štátnych záchraniek.

V podnetoch od občanov sa objavujú sťažnosti na nečinnosť hlavných kontrolórov obcí a miest. Tí však majú byť podľa národnej kontrolnej inštitúcie prvou inštanciou kontroly nielen zákonnosti, ale aj hospodárnosti či efektívnosti využívania verejných financií a samosprávneho majetku. „Vnútorná kontrola musí byť schopná identifikovať riziká, popísať situácie, kedy sa verejní činitelia môžu dopúšťať trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, alebo zneužívania zákonných právomocí,“ vysvetľuje Ľ. Andrassy. Úrad už má  podnety od niektorých kontrolórov samospráv, ktorí upozorňujú na nekalé konanie starostov či primátorov, čo je oproti minulým rokom novinkou. NKÚ pripomína, že v prípade zistenia porušenia zákona či nehospodárneho nakladania s majetkom sa môžu kontrolóri či poslanci zastupiteľstva priamo obrátiť na príslušnú prokuratúru. Do úvahy pripadá aj podanie trestného oznámenia pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa, či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku starostom či primátorom.

Pisatelia sa obracali na NKÚ aj so žiadosťami o preverenie výberu koncesionárskych poplatkov RTVS. Požadovali kontrolu zrušených spojov v obciach či nečinnosti stavebných úradov, prieťahov pri stavebných konaniach a vydaní správnych rozhodnutí. Pozemkové spoločenstvá chceli skontrolovať výrub stromov. Takýchto podaní je približne pätina, sú však nad rámec zákonných kompetencií úradu. V prvom polroku 2022 takto verejnosť požadovala od NKÚ napríklad stanoviská k predaju pozemkov v správe štátu, alebo posudky k predajom majetku v obciach a mestách.

*****

Ako podať podnet na NKÚ?

V prípade, že ste vyčerpali dostupné možnosti riešiť problém cez vnútornú kontrolu príslušného úradu či inštitúcie alebo hlavného kontrolóra samosprávy, kontaktujte nás:

1. cez formulár na www.nku.gov.sk,
2. emailom na info@nku.gov.sk,
3. cez portál slovensko.sk,
4. listom,
5. doručením do podateľne úradu.

Ako podať podnet? Čo NKÚ nerieši? Čo NKÚ rieši? 

Čo úrad nerieši?

Napríklad majetkové a dedičské spory, odtiahnutie áut a pokuty, platby za energie a telefón, pracovno-právnu agendu, správne konania iných úradov či správcovské spoločnosti bytov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolné úrady musia byť silným hlasom pri hodnotení zelených politík a ich cieľov – Aktuality

Ukulhas, Maldivy  6. júla 2022 – Národné kontrolné inštitúcie sa musia stať nositeľmi agendy súvisiacej s klimatickými zmenami. Pri podpore zelenej agendy a kontrole napĺňania jej cieľov majú byť nezávislí kontrolóri globálnym hlasom celej spoločnosti. Zhodli sa na tom účastníci 21. zasadnutia celosvetovej pracovnej skupiny pre environmentálne audity (WGEA), ktorá funguje už tri desaťročia pod hlavičkou organizácie INTOSAI (Medzinárodná organizácia kontrolných inštitúcií).

Slovenských kontrolórov na zhromaždení, ktoré organizuje Úrad generálneho audítora z Maldív, zastupuje ich predseda Ľubomír Andrassy. „Teší ma, že Slovensko na zasadnutí mohlo inšpirovať kolegov z celého sveta príkladmi dobrej aj zlej praxe, ktorú sme identifikovali pri kontrole pripravenosti našej krajiny na riešenie sucha, ale tiež pri hodnotení účinnosti protipovodňových opatrení,“ uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ). Zároveň dodal, že doterajšie skúsenosti slovenských kontrolórov ukazujú na skutočnosť, že naša krajina nie je pripravená úspešne odolávať významným dopadom klimatických zmien. „Rezervy máme nielen pri strategickom riadení zelenej agendy, chýbajú nám tiež dáta, vďaka ktorým by sme vedeli lepšie zacieliť akčné plány posilňujúce odolnosť spoločnosti voči negatívnym dopadom zmeny klímy. Úrad už dlhšie upozorňuje vládu aj parlament na to, že žiadna stratégia nemôže byť úspešná, ak nemá jasne zadefinované financovanie a personálne zabezpečenie,“ skonštatoval Ľ. Andrassy.

Generálny audítor Maldív Hussain Niyazy a predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy.

Pracovná skupina zameraná na environmentálne audity okrem národných kontrolórov spája odborníkov z akademickej obce, zástupcov Organizácie spojených národov (OSN) či Svetovej banky, ale tiež nezávislých expertov – donorov. Program 21. zasadnutia WGEA (4. – 8. júla 2022) je zameraný na riziká, ktoré ovplyvňujú odolnosť krajín v dôsledku klimatických zmien, ako aj na plnenie národných záväzkov voči trvalo udržateľnej agende OSN (SDG 2030) či podpore zelenej, cirkulárnej ekonomiky zo strany národných vlád či medzinárodných organizácií. Generálny audítor maldivského úradu Hussain Niyazy v rámci bilaterálneho rokovania so slovenskými kontrolórmi podotkol, že národné kontrolné inštitúcie musia pri svojich zelených ekologických auditoch pracovať nielen s vlastnými dátami. Každý úrad je podľa neho odkázaný na bezbariérové zdieľanie a využívanie štatistických údajov z iných krajín, pretože sucho, povodne, znečistené ovzdušie i nedostatok potravín, nie sú problémom len jednej krajiny, ale týkajú sa každého z nás. „Klimatické zmeny a ich negatívne dopady sú problémom celého sveta bez výnimky. Preto ich dôsledky vieme a môžeme riešiť len v úzkej súčinnosti a férovou spoluprácou,“ uviedol H. Niyazy.

Predseda NKÚ SR Ľ. Andrassy diskutuje so šéfom parlamentu, ministerkou pre ekológiu a generálnym audítorom Maldív.

Slovenská národná autorita pre oblasť externej kontroly v ostatných troch rokoch zrealizovala sedem kontrol, ktoré vychádzali z analyzovaných rizík v oblasti ochrany životného prostredia a dopadov klimatických zmien. Výsledky auditov ukázali, že naša krajina nie je pripravená na riešenie sucha natoľko, aby dokázala eliminovať jeho hrozby pre životné prostredie i celú spoločnosť. „Na základe výkonnostnej kontroly sme dospeli k záveru, že je nevyhnutné zmeniť prístup od krízového riadenia dôsledkov sucha k aktívnemu riadeniu príčin vzniku sucha. Na základe medzinárodných skúsenosti je dôležité posilniť kompetencie envirorezortu ako kľúčového hráča pre prierezové riešenie výziev prichádzajúcich so suchom,“ pripomína jedno z odporúčaní pre poslancov parlamentu predseda úradu Ľ. Andrassy. Slovenská republika nie je ohrozovaná iba suchom, ale patrí k regiónom, v ktorých existuje vysoké riziko povodní. Ohrozenie obyvateľov a majetku je 2. najvyššie v Európe. Pri prepočte na občana je pred nami len Maďarsko. V období dvadsiatich rokov (1996 – 2016) spôsobili povodne rozsiahle škody a slovenská spoločnosť musela investovať do odstraňovania následkov bezmála 1,4 miliardy eur. Jednou z ciest, ktorá účinne pomáha chrániť obyvateľov a majetok pred vysokou vodou, je výstavba protipovodňových stavieb a aktívna realizácia preventívnych opatrení.

*****

WGEA je pracovná skupina, ktorá združuje 89 národných kontrolných úradov z celého sveta a pracuje pod záštitou Medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcií (INTOSAI). Je jednou z najvýznamnejších odborných, resp. diskusných platforiem v rámci kontrolórskej komunity. Vytvára slobodný priestor pre zdieľanie príkladov dobrej praxe, pre nastavenie metodických postupov či porovnateľných pravidiel pre výkon environmentálnych auditov na národnej či medzinárodnej úrovni. Aktívne podporuje edukáciu kontrolórov za účasti odborníkov z univerzitného prostredia či expertov z občianskeho nevládneho sektora. 21. zasadnutie WGEA prebieha na „zelenom“ ostrove Ukulhas v hybridnom formáte. Vďaka tomu sa ho zúčastňuje viac ako 300 kontrolórov z 52 krajín sveta.

Dôsledky klimatických zmien pociťujú aj obyvatelia ostrova Ukulhas.

Ľ. Andrassy počas zasadnutia INTOSAI WGEA.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovenská ekonomika rástla pomaly, potrápi nás dočerpanie aj naštartovanie nových eurofondov – Aktuality

Bratislava 1. júla 2022 – Hospodárenie Slovenska sa po prepade z roku 2020 spôsobenom pandémiou COVID-19 čiastočne zotavilo. Hrubý domáci produkt v roku 2021 vzrástol o 3 %. Ide však o druhý najpomalší rast spomedzi krajín Únie, horšie na tom bolo len Nemecko. V rámci projektu Prvá pomoc sa v minulom roku vyčerpalo 1,3 mld. eur, najviac na zamestnancov mikropodnikov. Investičné výdavky smerovali primárne do oblasti dopravy a obrany. Kritická situácia pretrváva pri čerpaní fondov Európskej únie. Rizikom je fakt, že v súčasnosti sa prelínajú aktivity súvisiace s dočerpaním takmer polovice z vyše 14 mld. eur už končiaceho programového obdobia s naštartovaním nového programového obdobia či projektmi naviazanými na Plán obnovy a odolnosti. Slovensko môže v nadchádzajúcich rokoch využiť takmer 20 miliárd.  

infografika - záverečný účet za rok 2021

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) zhodnotil hospodárenie Slovenska v stanovisku k Návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2021, ktoré v pléne Národnej rady SR prezentoval predseda úradu Ľubomír Andrassy. „Podľa predbežných výsledkov dosiahlo hospodárenie rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 deficit 6,2 % HDP. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal na takmer 61,3 mld. eur, čo predstavuje viac ako 63 % HDP. Dôvodom vyššieho dlhu bola aj potreba financovať vysoký očakávaný schodok štátneho rozpočtu, čo vyvolalo tlak na navýšenie likvidných aktív. Negatívom je doposiaľ neschválené sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby bola zabezpečená konzistentnosť pravidiel výdavkových limitov a dlhovej brzdy,“ uviedol šéf kontrolórov Ľ. Andrassy.

Výdavky na pandémiu boli predbežne vyčíslené na 3,4 mld. eur, pričom takmer polovica išla na finančnú podporu pre zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na udržanie zamestnanosti a viac ako štvrtina smerovala do zdravotníctva. Výdavky na prvú pomoc medziročne vzrástli takmer o tretinu, keďže v minulom roku došlo k zvýšeniu finančných príspevkov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aktuálne realizuje viaceré kontroly zamerané na koronadotácie, pri ktorých zhodnotí aj včasnosť a transparentnosť jednotlivých opatrení. V roku 2021 smerovalo až 60 % investičných výdavkov do oblastí dopravy a obrany. Naopak rezorty hospodárstva a životného prostredia nedokázali počas roka vyčerpať naplánované prostriedky na projekty z fondov EÚ. Kapitálové výdavky sa znížili, NKÚ preto konštatuje, že ich výška dlhodobo neprispieva k znižovaniu modernizačného dlhu. Rekonštrukcie, modernizácie a nákupy objektov sa preto opäť odsunú na ďalšie roky.

Novinkou rozpočtu roku 2021 bolo zaradenie časti investičných výdavkov do kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), nie do rozpočtov jednotlivých rezortov. Ide o tzv. nulový štartovací rozpočet, ktorého zmyslom je financovať iba najlepšie projekty z pohľadu hodnoty za peniaze. „V tejto súvislosti považujeme zaradenie niektorých investičných výdavkov rezortu dopravy, obrany či zdravotníctva do VPS za neopodstatnené. Napríklad v rezorte dopravy boli financie na už rozostavané úseky diaľnic a železníc presunuté do VPS zbytočne a predstavovali zvýšenú byrokratickú záťaž na rozpočtové opatrenia,“ povedal Ľ. Andrassy.

Analytici NKÚ identifikovali nedostatky aj pri programovom rozpočtovaní, keďže programová štruktúra v kapitole ministerstva práce nebola prispôsobená mimoriadnym okolnostiam počas pandémie. Pri kontrole programového rozpočtovania kapitoly rezortu zdravotníctva bolo zistené, že štát za svojich poistencov poslal do systému o takmer 141 mil. eur menej než plánoval, čo vzhľadom na významné podfinancovanie rezortu nemožno hodnotiť pozitívne. Nový spôsob financovania verejného zdravotného poistenia by mal reagovať na reálne potreby rezortu a znížiť prepojenie na ekonomický cyklus, čo sa vzhľadom na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení nedarí zrealizovať. Podľa dostupných medzinárodných ukazovateľov dosiahlo slovenské zdravotníctvo v roku 2021 veľmi slabé výsledky. „Ich nízku úroveň nemožno ospravedlniť pandémiou alebo inými externými vplyvmi, keďže tieto boli prítomné aj v iných krajinách. Jedným z problémov je aj chronické zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré je ovplyvnené nedostatočným pokrokom pri optimalizácii siete nemocníc, zavedení úhradového mechanizmu DRG a zefektívnení prevádzky nemocníc,“ objasnil šéf štátnych kontrolórov.

V rezorte školstva bolo rozpočtovaných 100 mil. eur na zvýšenie motivácie pedagogických zamestnancov a zvýšenie záujmu budúcich učiteľov pracovať v regionálnom školstve. Z toho len 31 % išlo na zvýšenie motivácie pedagogických zamestnancov. Na podporu záujmu budúcich učiteľov o prácu v regiónoch nešli dokonca žiadne prostriedky. Presmerovanie 69,1 mil. eur, ktoré boli určené na zvýšenie záujmu o učiteľskú profesiu, na iné účely, považujú analytici NKÚ za krok, ktorým sa štát vzďaľuje od cieľa zvýšiť kvalitu regionálneho školstva.

Čerpanie európskych fondov vnímajú národní kontrolóri ako problematické, keďže v programovom období 2014 až 2020 Slovensko vyčerpalo 49,7 %. Zostáva tak dočerpať polovicu zo 14,4 mld. eur. „Obzvlášť komplikovaná situácia je v rámci Operačný program Integrovaná infraštruktúra, kde bolo vyčerpaných len necelých 45 %. Za ostatný rok stúpla aj výška finančných opráv z titulu nezrovnalostí o takmer 100 mil. eur,“ priblížil predseda úradu s tým, že najvyššie nezrovnalosti dosahuje práve OP Integrovaná infraštruktúra a Integrovaný regionálny OP. „Vážnosť situácie umocňuje fakt, že v tomto roku stojíme pred naštartovaním Plánu obnovy a odolnosti. Zároveň sa spúšťa nové programové obdobie 2021 – 2027 s alokovanými takmer 13 mld. eur a 6,6 mld. eur z plánu obnovy. Slovensko tak dostáva ďalšiu neopakovateľnú príležitosť, využiť v nadchádzajúcich siedmich rokoch bezmála 20 miliárd z európskej kasy na udržateľný a strategický rozvoj spoločností i samotných regiónov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.  

NKÚ chce však aktívne napomáhať čerpaniu eurofondov, a preto s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Úradom pre verejné obstarávanie podpísal memorandum pre lepšie a transparentnejšie eurofondy, ktoré by malo zlepšiť hospodárnosť čerpania európskych peňazí. Podrobnejšie dáta k čerpaniu eurofondov ako aj odporúčania pre zrýchlenie tohto procesu uvedie národná autorita pre oblasť externej kontroly po analýze pri príprave stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu na roky 2023 až 2025.

 

náhľad - stanovisko

 

Stanovisko k Návrhu záverečného účtu SR za rok 2021 (pdf, 2,48 MB)

 

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štát zanedbal finančné riadenie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky – Aktuality

Bratislava  24. júna 2022 –  Zložité procesy súvisiace s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky budú na Slovensku trvať desaťročia a štát na ne zatiaľ nie je dostatočne pripravený. Za prebiehajúci proces vyraďovania je zodpovedná Jadrová vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) a národná autorita pre oblasť externej kontroly vykonala na prelome rokov 2021 a 2022  kontrolu procesu vyraďovania blokov V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Najzávažnejšie kontrolné zistenia sa týkajú nefunkčného vnútorného kontrolného systému, pasivity dozornej rady spoločnosti, nesplnenia termínu vyradenia JE V1 do roku 2027 a významných rizík spojených s financovaním z národných zdrojov v budúcich desaťročiach. Na druhej strane pozitívom je fakt, že súčasné vedenie spoločnosti už počas výkonu auditu prijímalo opatrenia posilňujúce všetky úrovne vnútornej kontroly.

infografika JAVYS

Využívanie jadrovej energie pomáha Slovensku k energetickej sebestačnosti, zároveň však krajinu do budúcna zaťažuje procesmi spojenými s ukladaním jadrového odpadu a vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky. „Jadrová bezpečnosť je mimoriadne dôležitá. Keďže ide o projekty za niekoľko miliárd eur na najbližších niekoľko desaťročí, štát musí začať efektívne plánovať ich postupné finančné krytie,“ povedal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolóri preverili v JAVYS-e šesť projektov vyraďovania, z toho štyri ukončené a implementované prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj a dva aktívne, ktoré implementuje Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Podľa výsledkov kontroly vnútorný audit JAVYS-u vykonával činnosti, ktoré nesmú byť v jeho kompetencii a do nastavenia výkonu vnútorného auditu boli zapojené aj iné organizačné zložky. Plánovanie nebolo podložené riadnou rizikovou analýzou; absentovalo transparentné stanovenie auditných kritérií, auditovaného obdobia, povinných osôb a lehoty na vznesenie námietok. Vnútorný audit si ako súčasť vnútorného kontrolného systému neplnil svoju základnú funkciu – pomáhať manažmentu spoločnosti v rozhodovaní. Za obdobie desiatich rokov neformuloval žiadne významné zistenia. Preukázateľná riziková analýza, resp. objektívne hodnotenia rizík, absentovali aj v prípade špecificky zameraných interných auditov Integrovaného systému manažérstva. Kontrolný úrad tiež vyhodnotil činnosť Dozornej rady JAVYS-u ako nedostatočnú. Úrad preverením aktivít Dozornej rady za takmer šesť rokov zistil, že bola iba pasívnym príjemcom informácií, a teda aktívne nepožadovala od manažmentu spoločnosti informácie a vysvetlenia  rizík a stavu implementácie projektov a dosahovaného progresu pri vyraďovaní V1.

Najkritickejšia situácia je podľa kontrolórov pri implementácii záverečného projektu vyraďovania s názvom „Dekontaminácia a demolácia budov jadrovej elektrárne V1 a uvedenie areálu do pôvodného stavu“. Ide o finančne najväčší projekt vyraďovania, ktorý vznikol spojením troch projektov s celkovým odhadovaným rozpočtom 186,527 mil. eur. Realizácii projektu bráni verejné obstarávanie, ani po takmer roku a pol od jeho zverejnenia nedošlo k výberu úspešného uchádzača. Termíny na predkladanie žiadosti o účasť boli zmenené štyrikrát, a to najmä pre námietky a využívanie inštitútu vysvetľovania. Míľniky verejného obstarávania, ktoré si JAVYS, a.s. naplánovala vo svojom harmonograme, neboli dodržané, lebo Rada Úradu pre verejné obstarávanie nevydala rozhodnutie v zákonnej lehote, t. j. do 03.01.2022. Preto NKÚ konštatuje, že splnenie termínu ukončenia procesu vyraďovania do konca roku 2027 je významne ohrozené. V prípade zlyhania tohto projektu musí JAVYS, a.s. počítať s rizikom čiastočných alebo úplných finančných korekcií, ktoré bude musieť znášať Slovenská republika.

Pri prebiehajúcom projekte „Demontáž systémov v kontrolovanom pásme JE V1 – 2. časť“ porovnaním zmluvne dohodnutých cien a cien odhadovaných v technickej štúdii kontrolóri zistili, že pri niektorých položkách došlo k významným cenovým odchýlkam, v jednom prípade odbornej technickej dokumentácie až o vyše 5 500 %. „V súvislosti s implementáciou tohto projektu musíme upozorniť na aktuálnu ekonomickú neistotu, ktorá bude významným spôsobom vplývať na realizáciu každého finančne náročného projektu. Keďže zmluvné ustanovenia medzi JAVYS a dodávateľom neobsahovali klauzulu o cenovej indexácii, existuje významné riziko, že dodávateľ sa bude snažiť preniesť zvýšené náklady na vstupoch do nových, vyšších cien“, konštatuje Ľ. Andrassy. Navyše strategické materiály rátali pri výpočtoch s tým, že miera inflácie z dlhodobého hľadiska nebude prekračovať 2 % ročne a neobsahovali žiadne záväzky pre pridelenie finančných zdrojov. Aktuálne prognózy však len na tento rok predpokladajú infláciu nad 10 %.

V súvislosti s národným financovaním priamych aj nepriamych nákladov vyraďovania je podľa NKÚ nevyhnutné stanoviť záväzok pridelenia adekvátnych finančných zdrojov v dlhodobom časovom horizonte, brať do úvahy aj predpoklad zvýšenia podielu národného spolufinancovania, riziká spojené s prípadnými finančnými korekciami ako aj znášanie DPH ako neoprávneného výdavku. Rast cien položiek záverečných projektov vyraďovania a riziká súvisiace so vznikom budúcich nákladov podporných činností môžu mať za následok zvýšenie požiadaviek na verejné financie a ohrozenie plynulého financovania všetkých procesov vyraďovania. Preto NKÚ SR považuje adekvátne nastavenie náležitého finančného riadenia procesu vyraďovania za kľúčové.

Proces vyraďovania spolu s podpornými aktivitami je potrebné posudzovať komplexne, súhrnne štátny rozpočet zaťaží sumou 4,2 miliardy eur. SR už vynaložila finančné prostriedky na infraštruktúru nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom za približne 310 mil. eur. Vlastné hlbinné úložisko by Slovensko malo sprevádzkovať v roku 2065, dovtedy bude vyhoreté palivo dočasne skladovať v Bohuniciach s predpokladanými nákladmi viac ako 250 mil. eur. Čiastkové náklady súvisiace s vývojom, výstavbou, prevádzkou a odstavením hlbinného úložiska pre JE V1 sa odhadujú na približne 2,7 mld. eur. Predpokladaná výška finančných prostriedkov na postupné vyraďovanie bezreaktorových jadrových zariadení z prevádzky je približne 927 mil. eur.

NKÚ preto Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti odporúča požiadať ministra hospodárstva o zasielanie správy o stave plnenia termínov implementácie záverečného projektu vyraďovania „Dekontaminácia a demolácia budov jadrovej elektrárne V1 a uvedenie areálu do pôvodného stavu“ vrátane informácie o riadení rizika v pravidelných mesačných intervaloch. Zároveň odporúča zabezpečenie aktualizácie Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR.

* * * * *

Slovenská republika prijala záväzok uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Bohunice (V1) do 31.12.2006 a blok 2 do 31.12.2008 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Cieľom vyraďovania JE V1 je dosiahnuť vyňatie jadrového zariadenia spod pôsobnosti Atómového zákona prostredníctvom demontáží zariadení, demolácií budov, manažmentu odpadov z vyraďovania JE V1, následného spracovania a bezpečného uloženia rádioaktívnych odpadov v Republikovom úložisku, resp. Integrálnom sklade. Finančné prostriedky z EÚ pre Program Bohunice sú od roku 2016 prerozdeľované medzi dva implementačné orgány – EBOR a SIEA. Tzn. financovanie projektov vyraďovania sa realizuje paralelne.

Vyraďovanie jadrových zariadení je komplexný, technicky a finančne náročný proces zahrňujúci prevádzku systémov, činnosti spojené s detailným mapovaním stavu zariadení, dekontamináciu a demontáž prevádzkových súborov, zariadenia a vybavenia, demoláciu budov a stavebných štruktúr, vyčistenie lokality, nakladanie so vzniknutými odpadmi a inými materiálmi. Všetky činnosti sa musia vykonávať na základe povolenia a v súlade s platnou legislatívou, pričom sa musí zabezpečiť ochrana zdravia a bezpečnosť prevádzkového personálu, obyvateľstva a ochrana životného prostredia. Za komplex činností vyraďovania zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom spoločnosti JAVYS. Vyraďovanie JE V1 je rozdelené podľa jednotlivých etáp: obdobie pred začiatkom vyraďovania (2003-6/2011), 1. etapa vyraďovania (7/2011-2014), 2. etapa vyraďovania (2015-2027). 

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Proces vyraďovania blokov V1 jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice (pdf, 0,6 MB)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

NRSR: Plénum vzalo na vedomie správu o výsledkoch kontrol NKÚ za rok 2021 – Aktuality

Bratislava 15. júna 2022 (TASR) – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v minulom roku ukončil 40 akcií s takmer 800 zisteniami v približne 120 kontrolovaných subjektoch. Audity sa okrem iného zamerali na nakladanie s majetkom štátu v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), hospodárenie vodárenských spoločností a samospráv, ale aj na najzraniteľnejšie časti dopravnej infraštruktúry, akými sú mosty a najrizikovejšie železničné priecestia. Vyplýva to z výročnej správy o výsledkoch kontrol NKÚ za rok 2021, ktorú v stredu vzalo na vedomie plénum Národnej rady (NR) SR. Správu NKÚ poslancom predniesol už nový predseda úradu Ľubomír Andrassy.

Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2021 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, nasledovala oblasť environmentálnej udržateľnosti, vzdelávania, výskumu a inovácií, dopravnej infraštruktúry a udržateľnosti verejných financií. Kontrolóri v správe upozorňujú na najvýznamnejšie oblasti z hľadiska systémových opatrení. Podľa NKÚ sa ukazuje, že je okrem iného potrebné, aby SPF štátnu pôdu spravoval nielen efektívne a transparentne, ale aby zároveň konal aktívne pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov a riešil reštitučné nároky. Kontrola odhalila nerovnaký prístup k žiadostiam o nájom či predaj, uprednostňovanie žiadateľov a s tým spojené korupčné správanie. Niektoré žiadosti boli vybavené do dvoch mesiacov, iné až za sedem rokov. Výsledky úrad odstúpil polícii. Vážnou výzvou je podľa kontrolórov aj riešenie bezpečnosti na kritických miestach, akými sú železničné priecestia.

Ďalšie kontroly zamerané na oblasť dopravy odhalili “alarmujúci stav” mostov na cestách prvej, druhej a tretej triedy. Počet mostov v najlepšej kondícii totiž klesol o polovicu, naopak, 2,5-násobne stúpol ich počet v najhoršom stave, a to až na 1717 v roku 2020. Zásadným krokom k riešeniu situácie je podľa kontrolórov prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím viaczdrojového financovania. Kontrola vodárenských spoločností zasa odhalila viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Problémom je podľa NKÚ aj nízka miera transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám, ako aj nedostatočná kontrola a dozor štátnych orgánov. Ako dôležité sa ukazuje vytvorenie účinnejšieho systému kontroly vodárenských spoločností či zmena spôsobu regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd. Rok 2021 bol zároveň prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre diskusiu aj v rámci parlamentných výborov. Úrad za tento čas zaslal desiatim výborom 42 správ o výsledkoch kontrol.

 

 

Výročná správa NKÚ za rok 2021 náhľad

 

Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2021 (pdf, 65 strán, 3,9 MB)

 

 

 

 

Vystúpenie predsedu Ľ. Andrassyho si môžete pozrieť na zázname z NRSR tu, v čase 03.22:40: https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/66?id=267943

 

Ľ. Andrassy v NRSR

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Tok peňazí smerujúci do vedy, výskumu a vývoja je potrebné zefektívniť a zreformovať – Aktuality

Bratislava 10. júna 2022 – Vede a výskumu na Slovensku dlhodobo chýba efektívny systém financovania. Spôsob prideľovania prostriedkov na túto oblasť nesie znaky neobjektívnosti a netransparentnosti, čo vytvára priestor pre subjektívne hodnotenie a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) sa preto v rámci kontroly zameral na proces výberu projektov a prideľovanie finančných prostriedkov z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) i Vedeckej grantovej agentúry (VEGA). Národní kontrolóri zároveň preverovali vnútorný kontrolný systém v oblasti vedy a výskumu. Kontrolované bolo obdobie rokov 2018 až 2020. Kontrolný úrad ministerstvu školstva odporúča vypracovať reformný model pre obidve agentúry tak, aby zefektívnil riadenie systému financovania do oblastí vedy, výskumu, vývoja a inovácií.

Infografika - výskum a vývoj

Výskum, vývoj a inovácie majú zásadné postavenie pri budovaní vedomostnej spoločnosti. Predpokladom pre ich efektívne a konkurencieschopné fungovanie je ich dostatočné financovanie, s čím však na Slovensku naďalej zápasíme. APVV v kontrolovanom období poskytla na riešenie projektov viac ako 116 miliónov eur, VEGA viac ako 34 miliónov eur. NKÚ v projektoch kontroloval súlad so všeobecne záväznými predpismi, pričom pri agentúre VEGA v tomto kontexte zistil až vyše 13-percentnú chybovosť. Najčastejšie sa nedostatky týkali porušení zákona o cestovných náhradách, nedodržania pravidiel pri záverečných správach, ale tiež čerpania bežných dotácií na kapitálové výdavky. Pri oboch agentúrach kontrolóri identifikovali netransparentné postupy v riadení prideľovania finančných prostriedkov na projekty zamerané na vedu a výskum. Vnútorný kontrolný systém bol pritom v oboch agentúrach neefektívny a v prípade VEGA až neúčinný. NKÚ tiež upozorňuje na fakt, že v rámci oboch agentúr neexistoval informačný systém na sledovanie duplicity projektov. Tento nedostatok by mal v budúcnosti odstrániť informačný systém zabezpečený Úradom vlády SR, ktorý umožní zjednotiť a zrýchliť proces pri posudzovaní a hodnotení projektov, čo požaduje Plán obnovy a odolnosti SR.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja

NKÚ počas kontroly zistil, že aktuálne nastavený systém hodnotenia projektov umožňuje odborovej rade Agentúry projekt preradiť bez obmedzenia do inej skupiny ako tej, ktorá je výsledkom hodnotenia posudzovateľov projektu. „Vytvára sa tak priestor pre subjektívne rozhodovanie odborovej rady o prideľovaní finančných prostriedkov na projekty vedy a výskumu. Systém teda nie je zárukou objektívnosti a transparentnosti prideľovania prostriedkov na projekty vedy a výskumu,“ vysvetlil nový predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolóri zároveň upozorňujú na výrazný subjektivizmus pri podmienkach a postupoch posudzovania žiadostí, ktoré sa zásadne odkláňajú od zákonných kritérií. Tieto prvky subjektívnosti je potrebné minimalizovať.

Kontrola tiež odhalila riziko nezabezpečenia efektívneho a účinného riadenia, keďže žiadny riaditeľ vymenovaný od roku 2014 do júna 2021 nezotrval vo funkcii celé štvorročné funkčné obdobie, najdlhšie vedenie trvalo 22 mesiacov. NKÚ upozorňuje na nedostatočné personálne kapacity vnútornej kontroly v Agentúre, aj vzhľadom na pomerne veľký objem finančných prostriedkov. Z prevereného objemu finančných prostriedkov kontrolóri APVV zistili porušenie finančnej disciplíny až pri takmer polovici. Vzhľadom na narastajúci objem poskytovaných peňazí na projekty je potrebné posilniť rady vnútorných kontrolórov.

Infografika - financovanie výskumu a vývoja

Vedecká grantová agentúra

Rezort školstva v snahe presunúť agendu VEGA pod APVV personálne zoštíhlil VEGA, avšak bez analýzy a potvrdenej potreby efektívnosti a opodstatnenosti tejto zmeny, čím sa samotné fungovanie agentúry VEGA dostalo do kritického stavu. Zmeny s potenciálnym rizikom sa objavujú aj v procese hodnotenia projektov. Kým do marca 2021 vedúci projektu zodpovedal za zaradenie návrhu projektu do príslušnej komisie podľa špecializácie odboru, od tohto termínu návrhy projektov posudzujú samotné komisie a tie následne rozhodujú, či projekt prijmú alebo preradia. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú na fakt, že zmeny pravidiel VEGA môžu spustiť vlnu sťažností a podnetov súvisiacich s preraďovaním projektov do iných komisií.

Pri niektorých projektoch vzniká nejednoznačnosť v preraďovaní, ktorá spôsobuje, že ani nová navrhnutá komisia nesúhlasí s preradením, keďže sa domnieva, že projekt nepatrí do jej pôsobnosti. Navyše s tým nemusí súhlasiť ani vedúci projektu, čo následne vedie k vyradeniu žiadosti už v prvom kole hodnotenia. Takto nastavený mechanizmus porušuje pravidlá transparentnosti hodnotenia projektov tým, že vytvára priestor pre nespravodlivé vyradenie žiadosti už v prvom kole. K vyradeniu žiadosti by mohlo dôjsť aj cielene. Audit NKÚ preverením vnútorného kontrolného mechanizmu hodnotenia projektov odhalil nefunkčnosť tohto systému. Odbor kontroly na rezorte školstva totiž v kontrolovanom období vo VEGA nezrealizoval žiadne finančné kontroly na mieste.

Česi si s politikou výskumu a vývoja poradili

Národná autorita pre externú kontrolu dlhodobo poukazuje na chýbajúcu štátnu vednú politiku a potrebu zmapovať výskumnú infraštruktúru. SR nevykonáva žiadnu aktivitu zameranú na reformu financovania vedy a výskumu. Napríklad česká Rada pro výzkum, vývoj a inovace ČR už pripravuje Národnú politiku výskumu a vývoja v spolupráci s relevantnými rezortmi a taktiež kontrolu jej realizácie.

 

* * * * *

V roku 2020 vynaložilo Slovensko na vedu len 0,92 % HDP (počas ostatných 8 rokov okolo 0,8 %), pričom priemer Európskej únie bol 2,32 % HDP. Pre porovnanie, Česká republika v ostatných rokoch dosiahla nárast výdavkov na túto oblasť, ktorý sa v roku 2020 ustálil na 2 % HDP. Cieľom stratégie EÚ je pritom objem vo výške 3 % HDP. Slovensko sa počtom vyprodukovaných vedeckých výstupov v podobe publikácií a patentov radí na 21. miesto v rámci EÚ27.

V kontrolovanom období ministerstvo školstva v rámci VEGA zaregistrovalo 2 444 žiadostí s celkovou požadovanou sumou podpory 133,3 milióna eur. Z nich bolo podporených 1 131 žiadostí v celkovej sume 10,2 milióna eur. Podľa odborov vedy a techniky mali 27,76% zastúpenie spoločenské vedy a 22,52% technické vedy. Najmenej boli zastúpené projekty v odbore pôdohospodárske vedy, a to v objeme 9,28 %. APVV vyhlásila výzvy, v rámci ktorých bolo počas kontrolovaných rokov zaregistrovaných 2 385 žiadostí (730 podporených) s požadovanou sumou podpory 447,3 milióna eur. Najvyššie zastúpenie mali podľa odborov vedy a techniky technické vedy (31,87 %) a prírodné vedy 21,26 %. Najmenší počet mali projekty v odbore humanitné vedy, a to 5,53 %. 

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Prideľovanie finančných prostriedkov
na projekty výskum a vývoj (pdf, 656 kB)

 

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovenskí kontrolóri inšpirujú európskych v otvorenosti voči verejnosti – Aktuality

Praha 24. mája 2022 – Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Európy sa stretli v Prahe na prvom postcovidovom osobnom rokovaní. Česká metropola sa po dvoch rokoch, keď boli aj kontrolné inštitúcie do veľkej miery odkázané na spoluprácu len v online priestore, stala miestom, kde národní kontrolóri zo 48 štátov diskutovali o boji s korupciou v štátnom sektore či o audítorských skúsenostiach podstatných pre modelovanie príkladov podporujúcich lepšiu správu vecí verejných.

Slovenský najvyšší kontrolný úrad v rámci tematických prezentácií zaujal a inšpiroval mnohých európskych partnerov vlastnou aplikáciou “MuMAP”. Tá už od roku 2020 pomáha občanom kontrolovať ich obec, mesto, v ktorom bývajú. Vďaka užívateľsky prívetivej aplikácii, ktorú vyvinul na prvom medzinárodnom pražskom heckatone tím slovenských analytikov Najvyššieho kontrolného úradu SR, sa môže kontrolórom stať každý, kto sa zaujíma o využívanie verejných prostriedkov na úrovni miestnej samosprávy, o čerpanie európskej finančnej pomoci, ale aj o fungovanie vzdelávacích inštitúcií. „Teší ma, že sa nám podarilo vyvinúť aplikáciu, vďaka ktorej podporujeme občiansky aktivizmus, nepriamo rozširujeme nestrannú kontrolu o ľudí, ktorým nie je ľahostajné, ako funguje ich mesto. A som rád, že naša práca v oblasti digitalizácie inšpiruje iných kolegov v rámci európskej kontrolórskej komunity,” konštatuje predseda slovenského kontrolného úradu Karol Mitrík.

M. Kala, prezident NKÚ ČR a K. Mitrík, predseda NKÚ SR

Kontrolóri NKÚ zároveň patrili medzi troch kľúčových prezentátorov dobrej praxe v oblasti vizualizácie a prezentácie výstupov z kontrolných akcií. „Je dôležité, aby bola každá kontrola zrealizovaná na vysokej odbornej úrovni. Kontrolovanému subjektu musíme vyargumentovať, či nakladá s verejnými financiami hospodárne, či využíva majetok efektívne. Zároveň si uvedomujeme, že len toto samotné pre naplnenie celospoločenského poslania národnej autority pre oblasť externej kontroly nestačí,” povedal predseda slovenského kontrolného úradu. „Nevyhnutným partnerom našej kontrolnej práce sú pre nás bezpochyby poslanci parlamentu, ale i samotná verejnosť. Na výzvu modernej občianskej spoločnosti sme povinní reagovať aktívne. Aj preto tretí rok prezentujeme výsledky práce kolegov kontrolórov prostredníctvom pútavých a obsahovo profesionálne spracovaných správ a vizualizácií. Veríme, že aj vďaka tomu je naša práca pre ľudí zrozumiteľnejšia a pre poslancov zaujímavá – predovšetkým pre potenciálne legislatívne zmeny,” dopĺňa K. Mitrík.

Post-kongres EUROSAI (európske reprezentatívne združenie národných najvyšších kontrolných úradov) sa koná v Prahe od 22. do 24. mája 2022 a je prvým oficiálnym podujatím, ktoré opäť spojilo európskych kontrolórov. Na podujatí v susednej Českej republike sa zúčastňuje aj predseda ukrajinského kontrolného úradu Valeriy Patskan, ktorý sa K. Mitríkovi poďakoval za solidaritu a nezištnú pomoc Slovenska poskytovanú ukrajinskému národu v najťažších časoch ich novodobej histórie. Na druhej strane, z rokovania kongresu boli vylúčení zástupcovia ruského kontrolného úradu.

Konferencia EUROSAI v Prahe 23.5.2022

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Štát má cielene podporovať talentovanú mládež i športové zväzy či kluby – Aktuality

Bratislava 17. mája 2022 – Peniaze na podporu mládeže a talentovaných športovcov sú zo strany štátu nedostatočné. Finančná pomoc v mnohých prípadoch pokrýva len to najnevyhnutnejšie na organizovanie výcvikových kempoch, na sústredenia či súťaže. Situáciu ilustruje kontrola, ktorú Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) realizoval v štyroch športových zväzoch v rámci rokov 2018 až 2020. Napríklad Slovenskej basketbalovej asociácii pripadla na jedno mládežnícke družstvo veľmi nízka, až existenčná suma 600 až 700 eur. Národní kontrolóri upozorňujú, že športové kluby by bez podpory zo súkromných zdrojov mali problém udržať mládežnícke družstvá v súťažiach.

Rozvoj talentov na Slovensku pri súčasnom nastavení pravidiel stagnuje, čoho dôsledkom je pokles úspechu mladých športovcov v medzinárodnom meraní síl. Kontrolný úrad preto nabáda štát prostredníctvom rezortu školstva, aby so zástupcami športovej obce stanovil jednotné pravidlá a merateľné kritériá, podľa ktorých sa budú poskytovať účelové finančné prostriedky na športové projekty. Zároveň by mal určiť mechanizmus transparentného prideľovania finančných príspevkov a to aj zavedením Centrálneho registra dotácií na šport zo všetkých zdrojov.

Infografika - športové zväzy

Podpora a rozvoj športu je vo verejnom záujme každej krajiny. V tejto oblasti plní rozhodujúcu úlohu štát, pričom bez jeho účasti a finančnej podpory by nebolo možné zabezpečiť výchovu či realizáciu športových aktivít a ďalší rozvoj športu. Aj z tohto dôvodu národná autorita pre externú kontrolu vykonala v priebehu rokov 2019 až 2021 päť kontrolných akcií zameraných na šport, či už v oblasti stratégií, financovania, ako aj účinnosti kontrolného systému. Nedávne audity NKÚ poukázali na to, že financovanie športu je dnes nekoordinované, čo neprispieva k transparentnosti využitia verejných prostriedkov. Absencia aktualizovanej ucelenej koncepcie rozvoja športu zároveň vedie k tomu, že peniaze na šport sú prideľované nesystémovo.

NKÚ v rámci najnovšej kontroly preveroval použitie príspevku uznanému športu z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Konkrétne v Slovenskom zväze ľadového hokeja, Slovenskej basketbalovej asociácii, Slovenskom atletickom zväze a v Slovenskom tenisovom zväze. Kontrolóri potvrdili, že uvedené zväzy rozdelili príspevky v súlade so zákonom o športe. Nedostatky však zistili pri prerozdelení samotných príspevkov, keďže v niektorých prípadoch boli prostriedky prideľované bez kritérií. Ilustrovať to možno na príklade Slovenskej basketbalovej asociácie. Príspevok bol taký nízky, že nemohol reálne prispieť k rozvoju športových talentov. Priemerné náklady vynaložené na športovca však nebolo možné porovnávať, pretože basketbalová asociácia finančne zabezpečovala len trénerov, expertov a v iných zväzoch neboli vedené položky, ktoré by preukázali účelnosť použitia poskytnutých príspevkov.

„Je otázne, či suma šesťsto eur na jedno mládežnícke družstvo za kalendárny rok predstavuje podporný faktor, ktorý by viedol k udržateľnému fungovaniu klubu, nehovoriac o cielenom rozvoji mládežníckeho basketbalu. Bez externej podpory, okrem štátnej, by všetky športové zväzy mali problémy udržať mládežnícke družstvá v regionálnych či národných súťažiach,“ priblížil súčasný stav v mládežníckom športe predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík. Pre porovnanie, v atletickom zväze bol príspevok na podporu mládeže prerozdeľovaný v roku 2020 medzi 145 klubov, pričom najvyššia pridelená suma predstavovala 25-tisíc eur a najnižšia 23 eur. Finančný príspevok na rozvoj talentovaných športovcov sa v prípade najlepších klubových a talentovaných tenisových športovcov pohyboval od 2-tisíc do 5-tisíc eur ročne.

V kontrolovanom období bolo za všetky štyri národné športové zväzy na účel výstavby, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry reálne vyčerpaných 880-tisíc eur (Slovenský atletický zväz – 420 000 eur, Slovenský zväz ľadového hokeja – 360 000 eur, Slovenská basketbalová asociácia – 100 000 eur a Slovenský tenisový zväz – 0 eur). Audit kontrolného úradu potvrdil riziko, že vnútorný kontrolný systém pokrivkáva, keďže si kontrolóri niektorých národných športových zväzov dlhodobo neplnili úlohy a povinnosti, ktoré im ukladá zákon o športe. Niektorí zväzoví kontrolóri nevypracovávali správy o výsledkoch svojich kontrol, obmedzili sa len na spracovanie hodnotiacej ročnej správy o ich činnosti. Zväzy sa tak dozvedali o vzniknutých nedostatkoch niekedy až s ročným oneskorením a bez popísania kontrolných zistení, resp. nedostatkov.

Národní kontrolóri odporučili parlamentnému výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zaviazať rezort školstva vypracovať koncepciu štátnej politiky v oblasti športu, ktorá by jasne definovala kompetencie zúčastnených strán, nastavila by transparentný a udržateľný systém financovania športu. Poslanci by ministerstvo tiež zaviazali, aby informovalo výbor o budovaní IT systému v oblasti športu. „Cieľavedomú podporu mládežníckeho športu ako aj výchovu talentov je možné robiť iba udržateľným a systémovým spôsobom. Súčasťou udržateľného modelu musí byť finančný mechanizmus, v ktorom je štátna podpora nosným finančným zdrojom, aj keď súkromné peniaze zostávajú jeho neoddeliteľnou súčasťou,“ dodáva šéf kontrolórov K. Mitrík.

 

* * * * *

Športové zväzy sú hlavným nástrojom toku finančných prostriedkov pre šport. Na Slovensku bolo podľa Registra právnických osôb v roku 2021 registrovaných 73 národných zväzov v uznanom športe. Národné športové zväzy boli povinné rozdeliť príspevok uznanému športu v súlade so zákonom o športe nasledovne: najmenej 15 % na šport mládeže pomerne medzi športové kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov v kolektívnych športoch; najmenej 20 % na rozvoj talentovaných športovcov; najmenej 25 % na športovú reprezentáciu.

 

Náhľad správy

 

 

Správa o výsledku kontroly Kontroly v športe 2019-2021 (pdf, 1 MB)

 

 

 

Príloha

Graf: Vývoj alokovaných finančných prostriedkov pre všetky uznané športy v rokoch 2017 – 2021

graf - financovanie športu

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

NKÚ hodnotí verejné politiky nielen cez peniaze, ale aj ich prínos pre spoločnosť – Aktuality

Bratislava 12. mája 2022 – Po ročnej prestávke spôsobenej pandémiou COVID-19 dnes (štvrtok, 12. 5. 2022) na Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) SR prebieha každoročný odborný seminár zástupcov úradu s predstaviteľmi 27 memorandových partnerov a zástupcov analytických jednotiek pôsobiacich v rámci štátnych a verejných inštitúcií. Národní kontrolóri na stretnutí prezentujú strategické dokumenty, ktoré definujú priority úradu na rok 2023. Seminár tiež slúži na predstavenie analytických správ z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní z dielne úradu.

V rámci objektívneho a transparentného hodnotenia jednotlivých segmentov verejných politík podstupujú analytické komentáre oponentúru zo strany minimálne dvoch nezávislých odborných inštitúcií. Toto pravidlo bolo zvolené tiež v prípade štúdie k zdravotníctvu či k stavebným konaniam. Materiály slúžia na popísanie rizík, ktoré v danej oblasti vznikajú, NKÚ ich však využíva aj na plánovanie projektov kontrolných akcií. Následne ich kontrolóri overujú priamo v teréne u zodpovedných inštitúcií. V rámci výkonu kontroly a záverov z kontrolnej akcie definujú nielen pohľad úradu, ale aj odporúčania na zlepšenie aktuálneho stavu. „Takáto otvorená prezentácia strategického zamerania kontrolnej činnosti a popísania rizík je krokom k ešte väčšej transparentnosti a otvorenosti fungovania národnej autority pre oblasť externej kontroly. Zároveň je to dôležitá spätná väzba pre uistenie sa, že zacielenie kontrolných akcií smeruje do významných oblastí spoločenského života,“ konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík. Do prípravy strategického zamerania kontrolnej činnosti sú prostredníctvom dotazníkov zapájaní aj externí partneri, analytické jednotky fungujúce na úrovni štátu. Plán kontrol tak nevzniká len na základe vnímania rizikovej oblasti, prípadne témy pre kontrolu z pohľadu kontrolórov, ale aj podľa vyhodnotenia širších súvislostí a nahliadania z externého prostredia.

V rámci svojej pôsobnosti šéf najvyšších kontrolórov zdôraznil, že ročný plán kontrol vychádza z rizikových analýz, stanovenej významnosti či objemu použitých finančných prostriedkov. Na základe týchto argumentov K. Mitrík odmieta kritiku, ktorá zaznela počas vypočutia kandidátov na post predsedu úradu, že národní kontrolóri preverujú len nízke objemy verejných zdrojov, pretože prácu NKÚ nemožno posudzovať iba podľa objemu fyzicky skontrolovaných verejných zdrojov, ale tiež podľa toho, na koľko systémových problémov poukazuje kontrola a ktorých odstránením sa v budúcnosti ušetria značné finančné aj ľudské zdroje. „Objem ročne kontrolovaných zdrojov je oveľa vyšší. Už len stanoviskom k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je na úrovni viac ako 20 miliárd eur, sa úrad vyjadruje k účelnosti a efektívnosti celého balíka verejných financií a ich strednodobého výhľadu. A keďže robíme aj stanovisko k záverečnému účtu štátu, okrem klasických kontrol účtovníctva a výkazníctva sa výsledkom hospodárenia subjektov verejnej správy zaoberáme analytickou činnosťou, ktorá je súčasťou našej práce,“ približuje šéf kontrolórov s tým, že časť kontrol sa venuje aj nastaveniu politík, ktoré súvisia s otázkou systémového použitia zdrojov. „Je často dôležitejšie poukázať na riziká systému, akým sa vynakladajú zdroje, či poukázať na riziká poskytovania neúplných a nepresných informácií z účtovníctva, ako keby sme kontrolovali výšku zdrojov nejakého subjektu či projektu,“ zdôraznil predseda NKÚ.

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcim odborným stretnutím analytici kontrolného úradu pripravili materiál o stavebnom konaní, kde identifikovali významné riziká v oblasti jasného zadefinovania kompetencií medzi štátom a samosprávou, ale aj v absentujúcom informačnom systéme pri digitalizácii stavebného konania, ktoré sú významným nástrojom transparentnosti a aj zrýchlenia správneho konania. Počtom dní potrebných na získanie stavebného povolenia patrí Slovensko k najhoršie hodnoteným krajinám spomedzi krajín EÚ (druhé najhoršie) a OECD (najhoršie). Podľa zistení Svetovej banky sú medzi slovenskými mestami významné časové rozdiely v čase potrebnom na získanie stavebného povolenia. Kontrolný úrad upozorňuje aj na nedostatočné personálne a odborné zabezpečenie stavebných úradov v mnohých obciach.

Infografika Stavebné konania

Pri téme zdravotníctva analytici úradu na základe vyhodnotenia dát zdôrazňujú, že výsledky slovenského zdravotníctva nie sú dlhodobo uspokojivé a nevidno ani pozitívny trend v približovaní sa k priemeru krajín EÚ27. Ministerstvo zdravotníctva nemá k dispozícii jasnú stratégiu rozvoja celého segmentu, a to nielen z hľadiska merateľných cieľov, ale aj finančného krytia, ktoré sa najvýraznejšie premieta do neustáleho zadlžovania nemocníc. Posledná stratégia zameraná na zdravotníctvo bola prijatá ešte v roku 2013. NKÚ vníma ako problém aj absenciu finančného riadenia zdravotníctva z pozície ústredného orgánu štátu, ktorým je rezort zdravotníctva. V nedávnej minulosti sa objavili zo strany ÚHP pripomienky, že najvyššia kontrolná inštitúcia sa nedostatočne venuje zdravotníctvu, čo Karol Mitrík nepovažuje za oprávnenú kritiku, ale za klamstvo. Zdravotníctvom sa zaoberáme dlhodobo a veľmi dôsledne. Za ostatných päť rokov sme preverili celý systém hospodárenia nemocníc štátu, samosprávy i súkromných nemocníc. Venovali sme sa vzdelávaniu lekárov i stredného zdravotníckeho personálu či plneniu kompetencií zo strany štátu a vyšších územných celkov. Kým rezort nevykoná podstatné zmeny, najmä vo finančnom riadení nemocníc a nenastaví dlhodobo udržateľné a merateľné ciele, tak problémy, na ktoré NKÚ poukazuje, budú pretrvávať,“ uzatvára šéf kontrolórov.

Analytické správy z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní sú k dispozícii na linku:

https://www.nku.gov.sk/analyzy

 

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok