Finančná správa stojí pred výzvou, ako zvýšiť úspešnosť vymáhania nedoplatkov – Aktuality

Bratislava 11. marca 2022 – Napriek viacerým opatreniam, aktivite i proklientskému prístupu zodpovedných sa nedarí daňové nedoplatky vymáhať bez strát pre štát. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) zistili, že napriek viacerým prínosným opatreniam finančnej správy sa celkové kumulované nedoplatky dostali v ostatných piatich rokoch na úroveň vyššiu ako 3 miliardy eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovaných rokoch 2018 až 2020 dostalo 585 miliónov vymožených nedoplatkov. Najrizikovejšou je daň z pridanej hodnoty, ktorá tvorí tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov. Najčastejšími dlžníkmi sú spoločnosti s ručením obmedzeným a to na úrovni 88 %. Až 60 % daňových nedoplatkov je výsledkom dorubenej dane z daňových kontrol. Úspešnosť ich vymoženia je dlhodobo minimálna.

Výrazný dopad na vymáhanie nedoplatkov mala situácia okolo pandémie Covid-19. Od marca 2020 došlo na sedem mesiacov k obmedzeniu exekučnej činnosti a finančná správa zaznamenala 60-percentný pokles vymožených nedoplatkov. Národná autorita pre externú kontrolu navrhuje parlamentnému výboru pre financie a rozpočet, aby od Ministerstva financií SR požadoval analýzu príčin dlhodobo nízkej úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov z dorubenej dane z daňových kontrol a predložil výboru stratégiu riešenia tohto problému.

Infografika Finančná správa stojí pred výzvou, ako zvýšiť úspešnosť vymáhania nedoplatkov

Pri výbere daní dochádza k vzniku daňových nedoplatkov, t. j. k vzniku dlžnej sumy dane po lehote splatnosti, s čím sa stretávajú daňové správy na celom svete. Vzhľadom na to, že daňové nedoplatky na Slovensku pre svoj vysoký objem predstavujú riziko nižšieho príjmu do štátneho rozpočtu, rozhodol sa NKÚ pre kontrolu na Finančnom riaditeľstve SR. Kontrolóri preverovali proces vymáhania daňových nedoplatkov, ako aj jeho úspešnosť a opatrenia prijímané na zvýšenie objemu vymožených nedoplatkov.

Za ostatných päť rokov eviduje finančná správa každoročne nedoplatky, ktoré prevyšujú 3 miliardy eur, z čoho 2 % sú nedoplatky evidované colnou správou a 98 % daňovými úradmi. Ročne vznikajú daňové nedoplatky v hodnote asi miliardy eur a približne v rovnakej výške zanikajú ich vysporiadaním staršie daňové nedoplatky. Rozdiel medzi vzniknutými a zaniknutými nedoplatkami predstavuje medziročný nárast alebo pokles. Za kontrolované roky finančná správa odpísala zo svojej evidencie z dôvodu zániku nedoplatky vo výške 1,18 mld. eur, na Slovenskú konsolidačnú, a. s. ich postúpila v hodnote 1,23 mld. eur. Do štátnej pokladne sa v kontrolovanom období dostalo 585 mil. eur vymožených nedoplatkov (tabuľka).

Z pohľadu objemu je najrizikovejšou daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje tri štvrtiny z evidovaných nedoplatkov, z ktorých rozhodujúcu časť tvoria doruby z daňovej kontroly. Nasleduje daň z príjmu právnických osôb (21,3 %) a daň z príjmu fyzických osôb (4,8 %). Cestná daň, daň z motorových vozidiel, majetkové či spotrebné dane spadajú pod ostatné dane s nedoplatkami na úrovni 0,9 %. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov sú najväčšou skupinou spoločnosti s ručením obmedzeným s podielom 87,7 % daňových nedoplatkov, druhé v poradí sú fyzické osoby. Vymožiteľné nedoplatky, u ktorých existuje predpoklad, že dôjde k ich vymoženiu, tvoria len 13 % celkových daňových nedoplatkov.

Snahou finančnej správy je okrem eliminácie vzniku nových daňových nedoplatkov aj ich efektívne vymáhanie, ktoré realizujú jej zamestnanci. Pri ich priemernom počte 240 ľudí a priemernej ročnej výške vymožených nedoplatkov na úrovni 235 mil. eur (okrem roku 2020) tak na jedného exekútora pripadá takmer milión eur vymoženej sumy nedoplatku. Kontrolóri NKÚ konštatujú, že finančná správa pravidelne monitorovala stav, vývoj daňových nedoplatkov a spôsob ich vymáhania. Pri vymáhaní nedoplatkov spolupracovala aj so zahraničnými finančnými správami v rámci členských štátov EÚ. Dlhodobo najvyužívanejším spôsobom daňovej exekúcie je presun finančných prostriedkov z bankového účtu (exekúcia na bankový účet).

Pandémia výrazne zasiahla do vymáhania nedoplatkov

Kým v predchádzajúcich obdobiach vymožená suma nedoplatkov rástla, v roku 2020 došlo k medziročnému poklesu o takmer 153 mil. eur, čiže o 60 %. Dôvodom boli prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid-19. Zákonom bola výrazne obmedzená exekučná činnosť, keď v priebehu siedmich mesiacov nebolo možné začínať daňové exekučné konania a prebiehajúce exekúcie boli odložené. Novovzniknuté nedoplatky do jedného roka tak narástli o 120 mil. eur, teda o 15 %, počet daňových dlžníkov o viac ako 10-tisíc osôb, čo je 8 %. Finančná správa eviduje objem daňových nedoplatkov kumulatívnym spôsobom od dátumu ich vzniku do dátumu ich vysporiadania a porovnáva ich medziročný nárast a pokles. „Pre objektívne posúdenie vývoja daňových nedoplatkov je dôležitým ukazovateľom podiel novovzniknutých daňových nedoplatkov, t. j. nedoplatkov so vznikom do jedného roka, na celkovom ročnom výbere daní. Ak by si daňové subjekty plnili svoje daňové povinnosti riadne a včas, bol by výber daní vyšší o tento podiel,“ približuje šéf národných kontrolórov Karol Mitrík.

Kontrolou bolo zistené, že takmer 60 % daňových nedoplatkov tvoria nedoplatky z dorubenej dane na základe daňovej kontroly. Úspešnosť ich výberu bola v kontrolovaných rokoch v rozpätí 5 až 11 %. Najefektívnejším spôsobom vymáhania nedoplatkov sa ukazuje priama súčinnosť s daňovým dlžníkom ešte pred začatím daňovej exekúcie, čoho výsledkom je často okamžitá úhrada časti alebo plnej výšky nedoplatku. V kontrolovanom období bolo zaslaných 443-tisíc výziev na zaplatenie dlžnej sumy 1,76 mld. eur, na základe ktorých bolo uhradených 159 mil. eur.

NKÚ preveril dodržiavanie postupov pri vymáhaní nedoplatkov v Daňovom úrade Bratislava, ktorý má vo svojej správe najväčší objem nedoplatkov, takmer polovicu, vo výške cca 1,5 mld. eur. Kontrolóri zistili prípady, keď správca dane nedostatočne preveril existenciu majetku, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. Taktiež nevyužil všetky možnosti na vymoženie (napr. exekúcia na mzdu, dôchodok, zadržanie vodičského preukazu). Rovnako nezabezpečil daňový nedoplatok zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku či nepostupoval v súlade s platnými internými riadiacimi aktmi, ktoré upravujú postup daňového exekútora. Na základe zistených porušení kontrolóri identifikovali rezervy vo vnútornom kontrolnom systéme a odporučili finančnej správe zaviesť opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii chybovosti v procese vymáhania daňových nedoplatkov.

Pomáhajú opatrenia?

Kontrolný úrad pozitívne vníma fakt, že finančná správa prijala viaceré opatrenia na zvýšenie efektivity vymáhania daňových nedoplatkov. Ide napríklad o stanovenie priorít s merateľnými ukazovateľmi, ale aj o zavedenie on-line prístupu pre daňových exekútorov k registrom, čo im umožňuje v krátkom čase zistiť exekúciou postihnuteľný majetok. Na podporu plnenia daňových povinností zaviedla finančná správa proklientské opatrenie, systém včasného upomínania. Elektronickým oznamom komunikuje s daňovníkom a informuje ho o výške evidovaného nedoplatku. Počet klientov, ktorým je zasielané upozornenie, medziročne rastie, pričom v roku 2020 ich bolo takmer 134-tisíc. Prínos pre štátny rozpočet formou sledovania a vyhodnocovania objemu uhradenej dlžnej sumy na základe upozornenia však v súčasnosti finančná správa nevyčísľuje.

________

Kontroly orientované na príjmy štátneho rozpočtu patria dlhodobo k prioritám NKÚ. V predchádzajúcich rokoch úrad vykonal tematické kontrolné akcie zamerané na evidenciu a správu daní, daňové úniky či postupovanie daňových a colných pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú, a. s. Na základe odporúčaní národnej autority pre oblasť externej kontroly boli zodpovednými inštitúciami prijaté opatrenia legislatívneho charakteru, napr. elektronická komunikácia s bankami, povinnosť nahlásiť finančnej správe každý bankový účet používaný na podnikanie.

náhľad správy Správa o výsledku kontroly “Úspešnosť vymáhania daňových nedoplatkov” (pdf, 671 kB)
 

Graf: Vývoj daňových nedoplatkov v rokoch 2016 – 2020
Graf Vývoj daňových nedoplatkov v rokoch 2016 - 2020
 

Tabuľka: Vymožené daňové nedoplatky Finančným riaditeľstvom SR v rokoch 2016 – 2020 (v mil. eur)

2016

2017

2018

2019

2020

224,1

228,9

233,8

250,8

100,1

 

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Majetok štátu určený pre diplomatov využívajú aj súkromné fyzické a právnické osoby – Aktuality

Bratislava  10. marec  2022 – Zahraničný výbor NRSR bude rokovať o výsledkoch kontroly v a. s. Správa služieb diplomatickému zboru (SSDZ), ktoré im predstaví predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karol Mitrík. Šéf kontrolórov odporúča poslancom, aby zaviazali rezortné ministerstvo vypracovaním stratégie ďalšieho rozvoja tejto štátnej akciovej spoločnosti. Podľa zistení NKÚ sú nehnuteľnosti, ktoré vlastní SSDZ, len čiastočne využívané pre potreby diplomatov a medzinárodných organizácií. Len 12 % zo 156 bytov je prenajatých diplomatom, a zo 45 nebytových priestorov len 20 % slúži diplomatom. Ostatné priestory sú prenajímané fyzickým a právnickým osobám či štátnym organizáciám. Ani pri plnej obsadenosti nedokáže SSDZ generovať dostatočné zisky, aby odvádzala dividendy štátu na úrovni 660-tisíc eur ročne, ako sa to predpokladalo pri jej transformácii na akciovú spoločnosť v r. 2001. Kontrolóri NKÚ tiež zistili, že SSDZ, a.s. predala za 19 rokov viacero nehnuteľností, celkovo za 18 mil. eur, no obstarala len malú časť nebytových priestorov za 11 mil. eur. Ich splácanie je však nastavené neštandardne a nie je zrejmé, ako bude schopná zaplatiť trojmiliónovú splátku v r. 2025.

Infografika: Správa služieb diplomatickému zboru sa odklonila od svojho predmetu činnosti

Správa služieb diplomatickému zboru má za cieľ, ako už z názvu vyplýva, zabezpečovať špecifické služby najmä v oblasti prenájmu nehnuteľností pre potreby diplomatických misií ako aj medzinárodných organizácií pôsobiacich na Slovensku. Vznikla v roku 1993 ako príspevková organizácia, neskôr v r. 2001 sa transformovala na akciovú spoločnosť so 100-percentným vlastníctvom štátu. Jediným akcionárom je rezort zahraničia. Kontrolóri NKÚ sa pozreli na to, ako sa tejto organizácii darí napĺňať svoje ciele a zhodnotiť, či transformácia na akciovú spoločnosť priniesla želaný efekt.

Kľúčovými dôvodmi transformácie boli snaha zmeniť správu majetku štátu a jeho zhodnocovanie, najmä aby mohla SSDZ pružnejšie reagovať na požiadavky a rozvoj služieb. Podmienkou zmeny právnej formy však bolo, že SSDZ bude naďalej plniť záväzky vyplývajúce z jej špecifického predmetu činnosti, teda poskytovať služby diplomatickým misiám na Slovensku. Základné imanie v hodnote viac ako 50 mil. eur predstavujú nehnuteľnosti najmä byty, nebytové priestory a budovy ale aj pozemky či parkovacie miesta. Kým však príspevková organizácia spravovala majetok štátu, akciová spoločnosť je vlastníkom majetku, ktorý už nepatrí štátu, ale obchodnej spoločnosti, a nakladá s ním vo vlastnom mene. NKÚ však považuje za potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade musí manažment spoločnosti myslieť na to, že narába s majetkom vo verejnom záujme, preto musí v rámci svojich rozhodovacích procesov, pri nakladaní s financiami či majetkom, postupovať so zachovaním princípov hospodárnosti a efektívnosti.

Kontrola potvrdila riziko predpokladané audítormi NKÚ, že SSDZ sa po transformácii odklonila od svojho pôvodného poslania. Celkovo zo 156 bytov, ktoré mala SSDZ vo vlastníctve v r. 2020, využívali diplomati len 19 bytov (12 %). Obdobne, zo 45 nebytových priestorov a iných objektov prenajíma diplomatickým zastúpeniam alebo medzinárodným organizáciám len 9 nehnuteľností (20 %). Ostatné byty a objekty prenajíma SSDZ najmä fyzickým resp. právnickým osobám, alebo iným ústredným štátnym orgánom (tabuľka 1).

Pre porovnanie, v roku 2001 spoločnosť prenajímala cudzím zastupiteľským úradom a medzinárodným organizáciám 24 nehnuteľností, na ubytovanie diplomatov boli využívané 3 bytové domy a jeden samostatný byt. V roku 2020 bolo pre potreby diplomatov využívaných už len 10 nehnuteľností a na ubytovanie 2 bytové komplexy a 3 samostatné byty. Tento pokles bol spôsobený najmä odpredajom nehnuteľností, ktoré do tejto akciovej spoločnosti vložil bezplatne štát ako základné imanie. V rokoch 2002 až 2020 spoločnosť SSDZ predala nehnuteľnosti v hodnote viac ako 18 mil. eur s DPH, čo predstavovalo 31 % z hodnoty základného imania. Predpokladaný hospodársky výsledok sa mal dosahovať bez predaja nehnuteľností vložených do základného imania, s ich odpredajom sa nerátalo.

Infografika: Priestory využívané diplomatickými misiami

Ďalším faktorom transformácie SSDZ na akciovú spoločnosť bol výnos pre štát, ktorý mala spoločnosť každý rok odviesť vo forme dividend v objeme cca 664-tisíc eur. To predpokladalo, že SSDZ dokáže vygenerovať čistý zisk na úrovni 1,2 mil. eur, inak by bolo otázne, či by transformácia na a.s. bola vôbec potrebná a rentabilná. Priemerná výška dividend však bola na úrovni 200-tisíc eur ročne, a to i napriek 100-percentnej obsadenosti priestorov. Očakávané dividendy dokázala spoločnosť vo svojej 20-ročnej histórii odviesť len dvakrát – v roku 2005 a 2008. Aj to však nebolo z dôvodu lepších hospodárskych výsledkov, ale na základe zisku z predaja nehnuteľností. Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že prístup zo strany SSDZ nie je vyvážený a nesmeruje k rozvoju firmy ani nenapĺňa zámery stanovené pri transformácii z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť.

 

Jediný nákup nebytových priestorov s otáznikmi

Pri vzniku spoločnosti sa tiež predpokladalo, že SSDZ bude zhodnocovať majetok, najmä nákupom nových atraktívnych nehnuteľností pre diplomatické zastúpenia, ktoré by mali prinášať vyšší zisk z prenájmu. Toto sa však za celé obdobie existencie realizovalo len raz – nákupom jednej časti nehnuteľnosti Gorkého 7/Laurinská 10, aj to za okolností, ktoré vyvolávajú otázniky o výhodnosti tohto nákupu. Cena za 9 nebytových priestorov v centre Bratislavy bola viac ako 11 mil. eur s DPH, podľa NKÚ však nebol tento nákup dostatočne zanalyzovaný, naviac sa spoločnosť musela zadlžiť, hoci úverové zaťaženie nemala v pláne. Úver v objeme 4,6 mil. eur je nastavený neštandardne. Kým za roky 2020-24 SSDZ splatí 1,5 mil. eur, v marci 2025 musí splatiť viac ako 3 mil. eur naraz v jednej splátke. S takýmto splátkovým kalendárom nepočítal ani návrh, ktorý bol predložený na schválenie akcionárovi – ministrovi zahraničných vecí v r. 2019 a spoločnosť nevie, ako túto splátku zaplatí.

NKÚ upozorňuje, že za súčasného stavu, bez doplnenia konkurencieschopných nehnuteľností do svojho portfólia, SSDZ už nebude schopná vyprodukovať vyšší príjem z prenájmu svojich nehnuteľností. V dlhodobom horizonte nie je schopná vygenerovať hospodársky zisk aspoň na úrovni 1 % vloženého kapitálu, čo by bolo cca 500-tisíc eur. SSDZ po celý čas svojej existencie nemala vypracovanú ucelenú a podrobnejšiu dlhodobú stratégiu ani plán reštrukturalizácie objektov, napr. zámery, aké objekty plánuje obstarať a čo urobiť so staršími, menej rentabilnými nehnuteľnosťami. Najmä väčšie investície je potrebné plánovať dlhodobo a podnikateľské plány na jeden rok ani finančné analýzy s výhľadom na tri roky to nenahradia. Napriek neplneniu cieľov si trojčlenné predstavenstvo spoločnosti nechalo vyplácať odmeny a podiel na zisku (tantiémy). Za takmer dvadsať rokov si členovia predstavenstva vyplatili viac ako 1,2 mil. eur, odmeny a tantiémy výrazne neklesali ani v rokoch, keď SSDZ dosahovala najhoršie hospodárske výsledky.

Predseda NKÚ Karol Mitrík zasiela správu o výsledku kontroly zahraničnému výboru NRSR s odporúčaním, aby zaviazal rezortné ministerstvo vypracovaním stratégie dlhodobého rozvoja akciovej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru.

 

Správa o výsledku kontroly "Nehnuteľnosti v správe Správy služieb diplomatickému zboru, a. s."

Správa o výsledku kontroly “Nehnuteľnosti v správe Správy služieb diplomatickému zboru, a. s.” (pdf; 1,33 MB)

 

 

 

PRÍLOHA

Tabuľka č. 1: Počet bytov, nebytových priestorov a iných objektov a ich obsadenosť nájomcami v roku 2020

 

Byty

Nebytové priestory

Iné objekty (rezidencie)

Nájomcovia

celkový počet

počet
nájomcov

celkový počet

počet
nájomcov

celkový
počet

počet
nájomcov

diplomatické misie v SR

156

19

35

2

10

7

obchodné zastupiteľstvá

1

0

0

medzinárodné organizácie

0

5

0

ústredné orgány štátnej správy

22

3

0

domáce FO

66

0

0

zahraničné FO (nie diplomati)

31

0

0

domáce PO

10

22

2

Zdroj: SSDZ

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nefunkčný systém vnútornej kontroly znamená vážne riziko pre každú obec – Aktuality

Bratislava 25. februára 2022 – Malé samosprávy, obce do 500 obyvateľov sa boria s finančným, ale aj personálnym poddimenzovaním a napriek pozitívnym výnimkám mnohé pri dodržiavaní zákonov zlyhávajú. Značné problémy im robí už samotné rozpočtové hospodárenie v praktickom živote obce. Často dochádza k porušeniu finančnej disciplíny, kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) opakovane odhaľujú nedostatky v účtovníctve, pri nakladaní s majetkom či pri verejnom obstarávaní. Nedostatky boli tiež identifikované pri využívaní inštitútu osobitného zreteľa. Problémy sa na seba nabaľujú a vytvárajú živnú pôdu pre vznik ďalších pochybení. Mnohým z nich sa dá predísť účinnou vnútornou kontrolou, ktorá však pri malých samosprávach výrazne pokrivkáva.

NKÚ svojimi kontrolami pravidelne upozorňuje na fakt, že vnútorný kontrolný systém je často len formálny a odporúčania viac než 1500 hlavných kontrolórov obcí neprinášajú očakávaný efekt. Úrad preto rezortom financií a vnútra, ako garantom zákonov upravujúcich činnosť samosprávy, odporúča zaoberať sa zisteniami a podnetmi kontrolórov a zároveň hľadať spôsoby ich riešenia. Zároveň apeluje na zavedenie komplexnej reformy samosprávy, bez ktorej mnohé problémy, na ktoré národná autorita pre oblasť externej kontroly poukazuje, ostanú neriešené alebo riešené len čiastočne.

infografika - samosprávy

Kontrolný úrad dostáva ročne stovky podnetov na preverenie hospodárenia obcí a miest. Veľká časť z nich bola minulý rok zameraná na malé obce, ktoré sa často stretávajú s problémom samotného zabezpečenia úloh samospráv. Úrad sa v kontrole zameral na 7 obcí a 2 mestá. Zistenia kontrolórov pri hospodárení malých obcí, samospráv do 500 obyvateľov, poukazujú na problémy zvládnuť rozpočtové pravidlá aj hospodárenie. Často dochádza k porušovaniu finančnej disciplíny, k nedostatkom v účtovníctve, k nesprávnemu vykazovaniu údajov v rozpočte a záverečnom účte, taktiež k nedodržiavaniu infozákona. Obce postupujú chybne pri nakladaní s majetkom a pri obstarávaní, zmluvy mnohokrát nedostatočne chránia záujmy miestnej samosprávy. Všetky identifikované riziká sa v konečnom dôsledku premietajú do realizácie služieb poskytovaných obcou svojim občanom.

„Podstatné je uvedomiť si, že celý súbor nedostatkov vznikajúcich hlavne pri spravovaní malých obcí stojí a padá na nefunkčnom systéme vnútornej kontroly. Keby vnútorné kontrolné mechanizmy fungovali správne, miestni kontrolóri by aktívne pracovali s rizikovými analýzami, významná časť problémov a chýb v konaní samospráv by sa dala podchytiť a eliminovať už v zárodku,“ približuje pohľad národných kontrolórov ich podpredseda Ľubomír Andrassy. Menšie samosprávy dlhodobo doplácajú tiež na nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Bez nich sa pritom nedajú v praxi uplatňovať zložité rozpočtové pravidlá, nedá sa reagovať na výzvy ohľadom transparentného nakladania s verejným majetkom a nie sú schopné poskytnúť služby súvisiace s realizáciou každodenných kompetencií obce voči jej obyvateľom,“ hovorí Ľ. Andrassy. Z pohľadu národnej autority by preto systémovým riešením mohlo byť vytváranie rozpočtovo-účtovných centier či spoločných úradovní pre výkon samosprávnych funkcií v rámci väčšieho územného celku.  

Slovensko pozná svetlé aj odstrašujúce príklady hospodárenia obcí

Príkladom, ako to vyzerá, keď ex-starosta a následne aj jeho manželka ako súčasná starostka uprednostnia osobný záujem pred verejným, je obec Turá. Už audit kontrolného úradu z roku 2017 poukázal na vážne problémy v hospodárení obce, v ktorej bola zavedená nútená správa. Nedostatky pretrvávajú dodnes a ponechanie nútenej správy považujú kontrolóri za opodstatnené. Obec si napríklad nenárokovala pohľadávku voči bývalému starostovi vo výške 6 500 eur. Dokonca ju z majetku obce vyradila a nevymáhala ani pohľadávku za spôsobenú škodu bývalým starostom vo výške viac ako 36-tisíc eur. Je zrejmé, že zo strany starostky tak došlo k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným. Kontrola tiež odhalila systémový problém procesu preberania funkcie starostu, ktorý nie je na Slovensku legislatívne upravený. NKÚ preto ministerstvu vnútra odporúča zakotviť povinnosť a spôsob odovzdania kompletnej dokumentácie o hospodárení a majetku obce odchádzajúcim starostom. Tento problém môže byť aktuálny už tento rok po voľbách do samosprávnych orgánov.

Svetlou výnimkou spomedzi kontrolovaných obcí boli Kecerovce, v ktorej viac ako 80 % obyvateľov tvorí marginalizovaná komunita, ktorá je dôkazom, že je možné hospodáriť v súlade so zákonom a v prospech obyvateľov obce. Obec dodržiavala rozpočtové pravidlá a pri schvaľovaní a realizácii investícií postupovala správne. Pozitívne možno zhodnotiť aj odpredaj obecných pozemkov miestnym obyvateľom za účelom svojpomocnej výstavby murovaných domov.

Je nemožné udeliť obci sankciu za porušenie finančnej disciplíny

Legislatívnou zmenou by podľa kontrolórov malo prejsť aj porušenie finančnej disciplíny v samospráve (prípad kontrolovaných obcí Andovce, Hrabské, Rankovce). Ak ho aj kontrola v prípade vlastných zdrojov zistí, ministerstvo financií ani iný orgán nemá ako obci udeliť sankciu. Zostáva možnosť, aby ju udelila samospráva sama a uhradila ju z vlastného rozpočtu, čím účel sankcie stráca zmysel. Chýba výchovný efekt, ktorý by samospráva mala pocítiť. NKÚ navrhol rezortu financií, aby sa zaoberal problematikou porušovania finančnej disciplíny, ako aj prevodu majetku samosprávy z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Obce spravidla ani nezdôvodňujú predaj pôdy či budov pod cenu, čomu nepredchádza ani dôsledná analýza jej možných budúcich potrieb. To bol aj prípad kontrolovanej obce Andovce.

Obec Bertotovce zase zápasí s rozpočtovým hospodárením. Samospráva skresľovala údaje o skutočnom plnení rozpočtu. Zároveň nesprávne vyčíslila výsledok rozpočtového hospodárenia a jeho vysporiadania v záverečnom účte. Svoju zlú situáciu vyriešila postúpením záväzkov na súkromnú firmu. Zaťažila tak rozpočet obce vysokými splátkami z prijatých návratných finančných zdrojov. Len na úrokoch zo zmlúv o postúpení záväzkov obce zaplatí takmer 148-tisíc eur. Tieto skutočnosti môžu mať vplyv na rozvojové a investičné aktivity obce, ako aj na možnosť čerpania eurofondov. Existuje tiež riziko, že jej ministerstvo financií uloží pokutu za prekročenie dlhu. Ešte v roku 2008 pritom za výrub drevín získala takmer 2 milióny eur, v priebehu 9 rokov sa však dostala do platobnej neschopnosti.

Nedostatky s rozpočtovým hospodárením sa nevyhli ani obci Horná Streda. Fakturovanú sumu zaplatila bez preukázania dodaných služieb a nemala prehľad o štruktúre finančných prostriedkov uložených na svojich bankových účtoch. Prenájmom priestorov bez zmluvného základu sa obec vystavila riziku zneužitia, či znehodnotenia svojho majetku a predovšetkým riziku možných budúcich sporov s nájomcami. Kontrola odhalila netransparentnosť pri vyúčtovaní služieb spojených s bývaním a prenájmom nebytových priestorov, ktorá viedla k vzniku sporov v obci.

 

_________________

NKÚ je od roku 2006 oprávnený skontrolovať činnosť samospráv, ako využívajú finančné prostriedky a majetky pri plnení originálnych a prenesených kompetencií. V uplynulom roku úrad vykonal 15 kontrol samosprávnych orgánov a organizácií. Zmyslom takýchto kontrol nie je preveriť len dodržiavanie platnej legislatívy, to má v prvom rade zabezpečiť vnútorný kontrolný systém. Podstatné je, aby finančné, materiálne a ľudské zdroje samosprávy využívali na svoj rozvoj a na potreby občanov efektívne, hospodárne, účelne a účinne.

 

náhľad správy

 

Súhrnná správa o kontrole NKÚ SR v samospráve (pdf; 1,1 MB)

 

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ďalší rozvoj zoologických záhrad je možný len s využitím viaczdrojového financovania – Aktuality

Bratislava 18. február  2022 – Slovenské zoologické záhrady, ktoré ročne navštívi milión ľudí, majú výrazne obmedzené zdroje financovania a tým aj minimalizované možnosti rozvoja. Štyri verejné zoologické záhrady plnia dôležité poslanie nielen pri vzdelávaní a ochrane prírody, ale zabezpečujú tiež odborné činnosti, chov ohrozených druhov zvierat a sú súčasťou strategického odvetvia – cestovného ruchu. Okrem štátnej ZOO Bojnice sú ďalšie tri mestské v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi financované len z príspevkov samospráv. Napriek mnohonásobne vyššej návštevnosti, sú ich rozpočty len zlomkom v porovnaní s miliónovými verejnými dotáciami podporujúcimi futbalové i hokejové kluby. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly vyzýva na zmenu systému ich financovania, ktoré musí byť viaczdrojové. Slovenské ZOO by mali mať možnosť získavať dotácie od štátu či VÚC, ako aj právo čerpať zdroje z eurofondov.

infografika - ZOO 1

Poslaním moderných zoologických záhrad je okrem odbornej starostlivosti o chov ohrozených druhov a vedecko-výskumnej práce aj vzdelávanie a rozvíjanie vzťahov človeka s prírodou. Zároveň poskytujú priestor pre oddych a relax v príjemnom prírodnom prostredí, čo počas pandémie bolo jednou z mála dostupných foriem kultúrneho vyžitia. ZOO tiež predstavujú dôležitý prvok cestovného ruchu, pretože záujem verejnosti už dávno presiahol hranice mesta či regiónu, dokonca aj hranice štátu.

Význam zoologických záhrad stúpa v súčasnosti aj vďaka výzvam, ktoré prináša so sebou zmena klímy. Ich interaktívne vzdelávacie a zážitkové programy ovplyvňujú správanie ľudí a učia ich vzťahu k prírode, ochrane životného prostredia a biodiverzity. „Zoologické záhrady už dávno prekročili hranice miestnej komunity a svojho monotematického poslania. Svojimi aktivitami a zapojením sa do medzinárodných projektov záchrany ohrozených druhov zvierat rastie ich celospoločenský význam. Vďaka pútavým edukačným projektom sa otvárajú širokej verejnosti a šíria dobré meno nielen ich zriaďovateľa – samosprávy, ale bezpochyby prispievajú k pozitívnej prezentácii celého Slovenska,“ vysvetľuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly sa v priebehu minulého roku pozrela na slovenské zoologické záhrady – okrem národnej v Bojniciach taktiež na ZOO v Bratislave, Košiciach a v Spišskej Novej Vsi. Majetok miest a štátu, s ktorým tieto štyri inštitúcie hospodária, predstavuje 110 mil. eur. Kontrolóri preverili ako manažment zoologických záhrad hospodári s financiami, ako sa mu darí napĺňať schválené strategické dokumenty s dôrazom na zhodnocovanie a modernizáciu verejného majetku.  

Verejné ZOO navštívilo v rokoch 2019 a 2020 bezmála dva milióny návštevníkov. „Je zaujímavé sledovať výrazne vyšší záujem verejnosti o návštevu zoologických záhrad pred účasťou na športovom či inom nadregionálnom kultúrno-spoločenskom podujatí. Napríklad zápasy najvyššej futbalovej ligy navštívilo na 12 štadiónoch v priebehu sezóny približne 300 tisíc fanúšikov v porovnaní s miliónom návštevníkov štyroch ZOO. Výrazný nepomer identifikovali národní kontrolóri zároveň pri téme priamej finančnej podpory zoologických záhrad a spomínaných futbalových klubov. Kým činnosť ZOO je viac-menej závislá len od príspevku z rozpočtu miestnej samosprávy, športové kluby získavajú na svoju činnosť výrazne vyššie dotácie nielen zo strany štátu, ale aj verejných rozpočtov miest, obcí či regionálnych samospráv“, približuje zistenia kontrolného úradu Ľ. Andrassy.  

infografika ZOO 2

Vzhľadom na význam zoologických záhrad v oblasti vzdelávania a ochrany prírody sa čoraz častejšie do popredia dostáva otázka ich udržateľného financovania. Okrem bojnickej ZOO, ktorá je financovaná z kapitoly ministerstva životného prostredia, ostatné sú príspevkové organizácie miest. Štátna bojnická ZOO je na tom z pohľadu financovania najlepšie, jej financovanie je aj v prípade veľkých investičných projektov stabilné, najmä vďaka kontraktu s rezortom životného prostredia. Ostatné zoologické záhrady boli závislé výlučne na financiách poskytnutých z mestských rozpočtov, resp. vlastných príjmov zo vstupného a predaja suvenírov. „Mestské zoologické záhrady hospodárili v roku 2020 s rozpočtom 6 miliónov, bojnická záhrada mala k dispozícii 4 milióny. Kontrolný úrad na základe vecného porovnania výsledkov z dvoch ostatných kontrol môže konštatovať, že bezmála 2/3 účelových dotácií poskytovaných samosprávami smeruje v priebehu roka do podpory športu. Zo sumy 42 miliónov smeruje 16 miliónov eur do rozpočtov športových klubov,“ dokresľuje situáciu z finančného hľadiska podpredseda NKÚ.

Podľa národnej autority pre oblasť kontroly malo by v záujme ďalšieho udržateľného rozvoja ZOO dôjsť k úprave systému ich financovania. Ide o nastavenie nových, transparentných pravidiel viaczdrojového financovania zo strany zriaďovateľa i štátu prostredníctvom účelových dotácií. Z hľadiska nadregionálneho významu zoologických záhrad by sa na ich financovaní mali podieľať tiež vyššie územné celky. Príklad dobrej praxe je možné nájsť v susednej Českej republike. České ZOO môžu okrem príspevku od zriaďovateľa získať na financovanie modernizačných projektov, alebo pre výkon špecifických odborných činností zdroje zo štátneho rozpočtu či z európskych fondov. Zároveň sa na ich financovaní aktívne podieľajú samosprávne kraje.

Výsledky kontroly zaslal predseda národných kontrolórov parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredia s návrhom, aby poslanci uznesením určili Ministerstvo životného prostredia SR za koordinátora spracovania národnej stratégie rozvoja zoologických záhrad. Výsledkom by malo byť legislatívne riešenie problematiky plnenia odborných úloh zoologických záhrad a tiež nastavenie pravidiel viaczdrojového financovania ZOO s využitím účelových dotácií od štátu a VÚC.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly “Používanie verejných prostriedkov a nakladanie s majetkom v zoologických záhradách” (pdf; 333 kB)

 

 

 

Príloha

Vývoj návštevnosti slovenských zoologických záhrad v rokoch 2017 – 2020

graf - návštevnosti ZOO na Slovensku

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Bezpečnosť na železničných priecestiach je v zajatí nenaplnených stratégií – Aktuality

Bratislava 11. februára 2022 – Takmer polovica z viac ako 2-tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená, chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory. Za štyri roky, na ktoré sa pri kontrole zvyšovania ich bezpečnosti zameral Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), došlo k 175 vážnym nehodám a škody na majetku sa vyšplhali nad 5 mil. eur. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Kontrolóri však identifikovali výrazné riziká, ktoré sú spojené s nedodržiavaním termínov či absenciou merateľných ukazovateľov a monitorovaním stanovených cieľov. Železnice SR zainvestovali do projektov bezpečnostného zhodnotenia priecestí v horizonte deviatich rokov 13 mil. eur, čo sa premietlo do obnovy len 25 z nich. Na projekty, ktoré mali zvýšiť bezpečnosť na železničných priecestiach pritom nežiadali rezort dopravy o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu a ani sa aktívne nezapojili do európskej finančnej pomoci.

infografika - železničné priecestia

Z hľadiska bezpečnosti sú železničné priecestia jedným z najrizikovejších miest pre účastníkov cestnej premávky. Ich technický stav významne ovplyvňuje plynulosť i bezpečnosť na miestach, kde sa križuje trať s komunikáciou. V roku 2020 spravovali slovenské železnice 2 074 priecestí. Z toho bola takmer polovica (1003) nezabezpečená, prechody boli označené iba dopravnou značkou, teda bez svetelnej signalizácie alebo závor. Význam technických opatrení pritom podčiarkuje fakt, že je to dôležitý krok k zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu úmrtí. Technické a bezpečnostné zabezpečenia priecestia sú v kompetencii ŽSR.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverovala plnenie národných stratégií zvyšovania bezpečností účastníkov cestnej premávky na železničných priecestiach v rokoch 2017 až 2020. V kontrolovanom období  sa na priecestiach stalo 175 nehôd, pri ktorých zomrelo 38 ľudí a ďalších 51 utrpelo ťažké zranenia. Najčastejšie dochádzalo k nehodám na priecestiach vybavených len svetelnou signalizáciou, pričom na týchto úsekoch sa stalo 60 % všetkých nehôd. Nehody na železničných priecestiach okrem následkov na živote a zdraví ľudí vedú k nemalým materiálnym škodám. Len v kontrolovanom období vznikli na priecestiach škody v celkovej výške viac ako 5 mil. eur (tabuľka).

škody na žel. priecestiach - tabuľka

Národní kontrolóri na základe záverov kontrolnej akcie apelujú na vedenie Železníc SR, aby prehodnotili existujúce projekty a prijali opatrenia, ktoré prispejú k zvyšovaniu bezpečnosti na priecestiach. „Do budúcna by sa už pri projektovaní mali preferovať mimoúrovňové križovania železničných tratí a ciest. V prípade existujúcich rizikových miest je jedným z možných riešení využitie informačných technológií a vybudovanie monitorovacích kamerových bodov. Pri tomto modernom a zároveň technicky jednoduchom riešení by však bolo potrebné upraviť legislatívu tak, aby voči nezodpovedným vodičom bolo možné veľmi rýchlo vyvodiť prísnu osobnú zodpovednosť,“ konštatuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy a dodáva, že obdobnú prevenciu už dnes využívajú napríklad v susednej Českej republike.

Nenaplnené ciele, meškajúce termíny a neúčinný systém projektového riadenia  

Na zaistenie bezpečnosti priecestí je potrebné realizovať technické projekty podľa schválených strategických dokumentov. Už v roku 2013 prijala Vláda SR Komplexný program riešenia problematiky železničných priecestí, ktorého cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť na 87 najrizikovejších miestach. Prakticky sa zmodernizovalo 20 priecestí a na ďalších 5 stále prebiehala realizácia projektu. Na tento program v roku 2017 nadviazal Biznis projekt, ktorý priniesol aktualizáciu zoznamu a bolo vybraných 75 priecestí. Zámerom železničiarov bolo v rokoch 2018 až 2023 zvýšiť úroveň ich bezpečnosti, pričom v každej dvojročnej etape malo prísť k modernizácii 25 existujúcich železničných priecestí. Do konca roku 2020 projekt počítal s obnovou 37 priecestí. Ukončených však bolo len päť priecestí z prvej etapy a na štyroch priecestiach prebiehali stavebné práce.

Kontrolný úrad preto upozorňuje poslancov Národnej rady SR na skutočnosť, že ani v jednom vládou prerokovanom dokumente neboli zadefinované očakávané finančné náklady ani časové rámce. „Akýkoľvek strategický dokument bez jasného finančného a časového plnenia môže byť len verbálnym želaním, ale nie reálne vykonateľným projektom,“ konštatuje v tejto súvislosti podpredseda slovenských kontrolórov. Železnice prostredníctvom komplexného národného programu z roku 2013 dokázali alokovať na bezpečnostné projekty 10 mil. a vďaka Biznis projektu sa celková výška navýšila o 3 mil. eur. „Okrem finančného rizika boli kontrolórmi identifikované tiež rezervy v manažovaní oboch strategických dokumentov. Pri nastavenom riadení projektov by sme boli svedkami toho, že železničiari by za rok dokázali zmodernizovať 3 priecestia a pri tomto tempe by sa schválených 75 priecestí podarilo opraviť za štvrťstoročie, nie za nimi plánovaných šesť rokov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly “Zvyšovanie bezpečnosti na železničných priecestiach” (pdf; 1,4 MB)

 

 

 

Príloha

Nehody na železničných priecestiach

obrázok štatistika za roky 2017-20

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Z povinnej škôlky pre 5-ročných benefitujú všetci, najmä deti zo sociálne znevýhodneného prostredia – Aktuality

Bratislava 4. februára 2022 – Napriek pozitívnemu vplyvu a postupnému zvyšovaniu zaškolenosti detí pred nástupom na základnú školu, dostupnosť predprimárneho vzdelávania naráža v obciach naďalej na problémy. Najčastejšie ide o kombináciu štyroch rizík – nedostatočnej kapacity škôlok, ich problematického financovania, nedostatku tzv. inkluzívnych pracovníkov či ich veľkej vzdialenosti pre sociálne slabšie rodiny, ktoré majú problémy aj s rôznymi formálnymi i neformálnymi poplatkami. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdila, že kapacity škôlok kontrolovaných samospráv sú najmä v prípade menších obcí naplnené prevažne deťmi, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Znížila sa tak jeho dostupnosť pre mladšie ročníky. Pre budovanie nových zariadení či vytváranie podporného personálu v materských školách sú však príjmy obcí nedostatočné. Samosprávy sú tak závislé na externých zdrojoch financovania, najmä na eurofondoch.

NKÚ parlamentu navrhuje, aby zaviazal ministerstvo školstva predložiť ucelenú koncepciu predprimárneho vzdelávania. Tá by mala komplexne riešiť najmä zabezpečenie kapacít, financovanie, personálne zabezpečenie a vybavenie materských škôl a zároveň konkretizovať plánované opatrenia pre najbližšie obdobie.

Infografika - Predprimárne vzdelávanie

V porovnaní s priemerom EÚ máme nízku mieru zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní. Škôlkari, ktorí ho absolvujú, sú vo všeobecnosti lepšie pripravení na vstup do školského procesu. Deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia z kvalitného predprimárneho vzdelávania benefitujú najviac. Ako ukázala analýza výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením z dielne Útvaru hodnoty za peniaze z roku 2020, takéto deti majú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní. Naopak viac ako 4-násobne vyššie zastúpenie v špeciálnom školstve a 8-násobne vyššiu mieru opakovania ročníka.

Jedným z hlavných dôvodov je nedostatok kapacít materských škôl. V prípade marginalizovaných rómskych komunít sa nabaľujú problémy s nedostupnosťou škôlok pre deti, ako aj jazykové, kultúrne a finančné bariéry. Práve povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti od roku 2021 bolo riešením čo najskoršieho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Národní kontrolóri sa zamerali na jeho dostupnosť v deviatich obciach a mestách Banskobystrického samosprávneho kraja so zámerom pozrieť sa na to, ako obce participujú na zabezpečovaní dostupnosti pri snahe zvýšiť zaškolenosť detí. Kontrolované boli roky 2018 až 2021.

Nedostatočné kapacity materských škôl pre mladšie deti

Kapacity škôlok kontrolovaných obcí a miest pre prijatie detí s povinným predprimárnym vzdelávaním sa v školskom roku 2021/2022 zvýšili. Avšak nárastom záujmu o vzdelávanie 5-ročných sa znížili šance na prijatie pre mladšie ročníky. Vypuklejšia bola situácia v obciach, ktoré mali väčšinou len jednotriednu materskú školu prevažne obsadenú staršími deťmi. Kontrola  potvrdila pozitívny vplyv zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania pre 5-ročné deti, ktorý sa prejavil aj na celoslovenskej úrovni (graf). Okrem limitovaných kapacít škôlok existovala pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia aj finančná bariéra, ktorú predstavovali formálne a neformálne poplatky, ale aj potreba zabezpečiť pre dieťa ďalšie veci pri nástupe do materskej školy. Niektoré obce, najmä s vyšším podielom rómskych obyvateľov, sa rozhodli hradiť materskej škole náklady na výchovu a vzdelávanie, či stravovanie za rodičov detí.

Každá materská škola by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie, ktoré je hlavne pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami kľúčovým predpokladom pre získanie akýchkoľvek základných zručností, vrátane digitálnej gramotnosti. Tieto deti však musia byť najskôr identifikované. Kontrolou bolo zistené, že škôlky kontrolovaných obcí vykazovali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v nízkom počte, resp. neevidovali žiadne takéto dieťa, pričom ich navštevovali deti z rodín v hmotnej núdzi a marginalizovaných rómskych komunít. Pri porovnaní s počtom detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základných školách bola v týchto počtoch zistená disproporcia, ktorá sa prejavuje aj na národnej úrovni.

V súvislosti s predpokladaným zavedením povinného predprimárneho vzdelávania, postupne pre deti vo veku štyroch a následne troch rokov, národní kontrolóri upozorňujú na možný nedostatok kapacít materských škôl v obciach a mestách, ktoré zatiaľ nevykázali zamietnuté žiadosti o prijatie dieťaťa. V roku 2020 bolo na Slovensku vyše 177-tisíc 3 až 5-ročných detí. Ich počet mal kulminovať v roku 2021 na hodnote asi 180-tisíc a do roku 2025 by sa mal znížiť na približne 170-tisíc. „Je preto potrebné budovať, resp. rozširovať priestorové možnosti existujúcich zariadení aj s ohľadom na demografický vývoj, aby po období kulminácie počtu detí nezostali vybudované kapacity škôlok nevyužité. Vhodným riešením by bolo stavať ich s perspektívou ich ďalšieho aktívneho využitia na iný sociálny či edukačný účel,“ uviedol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolný úrad odporúča pri implementácii pripravovaného právneho nároku na miesto v materskej škole pre deti vo veku 4 a neskôr 3 roky stanoviť jeho účinnosť až po vytvorení dostatočných kapacít.

Problémy pri evidencii detí a čerpaní príspevku na dopravu

Kontrolou boli zistené systémové nedostatky pri plnení novej povinnosti samosprávami a materskými školami, a to pri evidovaní detí s trvalým pobytom v obci a overovaní, kde dané dieťa absolvuje povinné predprimárne vzdelávanie. V prípade, že dieťa navštevovalo škôlku v inej obci, oznamovanie spádovej škôlke nefungovalo dostatočne. V obciach bez materskej školy, ktoré nemali s inou obcou uzatvorenú dohodu o spádovej materskej škole, mohli ostať niektoré deti mimo systému. Kontrolóri z tohto dôvodu odporúčajú upraviť v legislatíve nastavenie oznamovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v inej obci nie príslušnej spádovej materskej škole, ale priamo obci. Zároveň odporúčajú stanoviť obciam povinnosť oznámiť neplnenie povinnosti zákonných zástupcov prihlásiť svoje 5-ročné dieťa do škôlky príslušnému orgánu štátnej správy. Túto povinnosť teraz vykonávajú riaditelia materských škôl. Pri zavádzaní povinného predprimárneho vzdelávania chýbala samosprávam aj väčšia metodická podpora a včasná informovanosť zo strany ministerstva.

Kontrola odhalila aj ďalšie systémové nedostatky vyplývajúce z nastavenia legislatívy. Príkladom je príspevok na dopravu, ktorý môžu deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatné deti, využívať len čiastočne. Podmienkou je samotná existencia potrebného dopravného spojenia. Okrem toho, na osady, ktoré sú síce vzdialenejšie od obce, ale tvoria jej miestnu časť, sa príspevok nevzťahuje. Nevypláca sa ani osobe, ktorá musí s dieťaťom do škôlky cestovať. „Tieto skutočnosti sa v konečnom dôsledku negatívne premietajú v dochádzke detí do školských zariadení z tých obcí, ktoré ich nemajú zriadené, alebo deti musia s rodičmi dochádzať do škôlky zo vzdialenejších osád,“ približuje Ľ. Andrassy.  

Dochádzku v druhom polroku 2020 a v roku 2021 ovplyvnila aj prebiehajúca situácia v súvislosti s pandémiou Covid-19, keď sa do materských škôl vrátilo menej detí aj zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože rodičia mali obavu z nakazenia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča venovať pozornosť a motivovať zákonných zástupcov detí, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia, k riadnej dochádzke detí do škôlky. „Napríklad zvýšením informovanosti o význame predprimárneho vzdelávania či prostredníctvom nárokovateľných finančných príspevkov. Bez riadnej účasti detí na povinnom predprimárnom vzdelávaní stráca tento inštitút na svojom význame,“ uzatvára podpredseda slovenských kontrolórov.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly “Dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia na úrovni obcí” (pdf; 0,9 MB) 

 

 

 

 Graf 1: Vývoj počtu detí v materskej škole a detí z rodín v hmotnej núdzi podľa veku

Graf: Vývoj počtu detí v materskej škole a detí z rodín v hmotnej núdzi podľa veku

Zdroj: CVTI SR; stav k 15.9. príslušného roka, údaje za rok 2021 sú predbežné

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

NKÚ úspešne migroval do vládneho cloudu – Aktuality

 

Bratislava 3. februára 2022 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) je prvou verejnou inštitúciou, ktorá kompletne preklopila svoj viac ako desať rokov fungujúci hlavný informačný systém KIS do vládneho cloudu. Zvýšila sa tak nielen bezpečnosť, ale aj dostupnosť tohto systému. Zároveň sa ušetrili verejné financie, každoročne potrebné na jeho prevádzku. Projekt, financovaný z operačného programu integrovaná infraštruktúra (OPII), bol ukončený začiatkom tohto týždňa v prítomnosti predsedu NKÚ Karola Mitríka, podpredsedu Ľubomíra Andrassyho a Jozefa Kleina, predsedu predstavenstva Asseco Central Europe, a.s.

Šéf kontrolórov K. Mitrík pritom zdôraznil, že „aj posledné dva roky, keď celá spoločnosť bojuje s pandémiou, ukázali, ako je dôležité, aby inštitúcia pracovala s modernými informačnými technológiami a využívala chránené systémy. Európske financie nám umožnili posunúť sa na ešte vyššiu úroveň a vytvoriť kontrolórom ešte lepšie podmienky a zároveň šetriť na ďalších investíciách, ktoré by čoskoro boli potrebné napríklad do hardvéru“.

Kontrolórsky informačný systém (KIS) dennodenne slúži pre plánovanie kontrol, ich realizáciu, schvaľovacie procesy, registratúru či vzdelávanie a je hlavným úložiskom našich dokumentov.

Profesionálnym a dôsledným manažovaním projektu na obidvoch stranách sa nám podarilo zvládnuť realizáciu a prekonať úskalia, ktoré vznikli  predovšetkým pri integrácii s tretími stranami. Sme šťastní, že taká významná a dôležitá autorita v štáte, ako je NKÚ, uskutočnila spolu s Assecom úspešne projekt načas a v požadovanej kvalite,“ uviedol predseda predstavenstva Asseco Centra Europe, a.s. na Slovensku a v ČR J. Klein.

Plánovaná migrácia informačného systému vernej správy KIS NKÚ SR a webového sídla NKÚ SR do Vládneho cloudu bola realizovaná v súlade s vládnou stratégiou migrovať a centralizovať prevádzku informačných systémov v štátnej správe. Partnerom NKÚ v projekte je spoločnosť Asseco Central Europe, a. s. Všetky informácie, ktoré súvisia so zmluvnými vzťahmi a realizáciou projektu, sú dostupné v metainformačnom systéme verejnej správy METAIS a v IT monitorovacom systéme ITMS2014+.

Jozef Klein, predseda predstavenstva Asseco Central Europe, a.s. a Karol Mitrík, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Predseda národných kontrolórov rokoval so šéfom Štatistického úradu – Aktuality

Bratislava 1. februára 2022 – Transparentnosť v nakladaní s verejnými financiami, hospodárne nakladanie so štátnym majetkom boli témami dnešného pracovného stretnutia Karola Mitríka, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR s Alexandrom Ballekom, šéfom Štatistického úradu SR. Obaja predstavitelia sa zhodli na tom, že štatutár štátnej či verejnej inštitúcie musí garantovať, že použitie financií zo štátneho rozpočtu, alebo zo zdrojov Európskej únie či využívanie zvereného majetku reflektuje princípy efektívnosti a účelnosti.

Ako predseda kontrolného úradu nesiem zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré pripravujú a realizujú moji kolegovia na všetkých stupňoch riadenia. Aby som mal uistenie, že naše rozhodnutia sú nielen v súlade so zákonom, ale dodržiavame tiež princípy hospodárneho nakladania s financiami či majetkom, musíme mať funkčný systém vnútornej kontroly,“ konštatuje K. Mitrík. Národná autorita pre oblasť externej kontroly dlhodobo upozorňuje poslancov slovenského parlamentu, ale aj najvyšších ústavných činiteľov, že zle nastavený systém vnútornej kontroly, nedostatočné využívanie nástrojov vnútornej kontroly zo strany vedúcich predstaviteľov štátnej či verejnej inštitúcie často vyústi do zistení, ktoré úrad odstupuje orgánom činným v trestnom konaní.

Predseda národných kontrolórov ocenil prístup vedenia Štatistického úradu pri riešení hľadania nového sídla, nových pracovných priestorov. „V snahe celý tento proces otvoriť verejnej kontrole, o všetkých zásadných krokoch sme informovali vládu SR a návrh finálneho riešenia bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie,“ približuje A. Ballek, predseda štatistického úradu.

Napriek tomu, že analytický útvar NKÚ SR upozornil prostredníctvom svojho komentára na vyššiu cenu nájmu, ako je priemerná cena v porovnateľných bratislavských nehnuteľnostiach, do výslednej sumy bolo nevyhnutné započítať technické a administratívne úpravy. „Tie boli vyvolané tým, že úrad zabezpečuje priebeh všetkých volieb a z hľadiska bezpečnosti musel prenajímateľ priestorov zabezpečiť nami zadefinované technické požiadavky,“ priblížil kontrolórom šéf Štatistického úradu.

Zástupcovia oboch inštitúcií sa na základe vecných argumentov zhodli, že nájomná zmluva na priestory, v ktorých dnes sídli Štatistický úrad SR, spĺňa kritériá pre efektívne a hospodárne využitie verejných financií.

Stretnutie predsedu NKÚ SR Karola Mitríka so šéfom ŠÚ SR Alexandrom Ballekom

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri v Múzeu SNP zistili porušenia pravidiel hospodárneho nakladania s financiami – Aktuality

Bratislava 28. január 2022 – V Múzeu SNP v Banskej Bystrici identifikovali národní kontrolóri viacero prípadov nehospodárnosti a netransparentnosti. Išlo napríklad o neefektívne preplácanie nákladov za servis digitalizačných zariadení v objeme milión eur, alebo takmer 310-tisíc za predražené pódium na oslavy 75. výročia SNP, ale aj zmarenú 280-tisícovú investíciu na kreatívne centrum. Identifikované nedostatky však vznikli aj v dôsledku zásahov zo strany vtedajšieho zriaďovateľa – ministerstva kultúry – do právomocí vedenia múzea. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly odporúča parlamentnému výboru pre kultúru a médiá, aby si jeho poslanci vyžiadali od rezortu kultúry komplexnú správu o vykonaných vnútorných auditoch. Zároveň zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu a riadenie podriadených organizácií v rámci príslušného ministerstva.

infografika - Múzeum SNP

Múzeum SNP je príspevková organizácia zameraná na zhromažďovanie, odborné spracovanie a sprístupnenie predmetov a dokumentárnych materiálov súvisiacich s protifašistickým bojom a osobitne SNP. Zároveň má dokumentovať súčasné prejavy neofašizmu a rasovej neznášanlivosti. V kontrolovanom období rokov 2018 – 2020 bolo múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, od 1.1.2022 patrí do rezortu obrany. Hospodári s majetkom v hodnote viac ako 7,7 mil. eur a jeho príjmy v r. 2020 dosiahli necelých 5 mil. eur, výdavky o málo viac ako 4 mil. eur.

Kontrolóri zistili viacero nedostatkov a porušení právnych predpisov. Hodnota nehospodárne vynaložených financií presiahla 1,3 mil. eur. Podľa predsedu slovenských kontrolórov Karola Mitríka: „Tie najvýznamnejšie pochybenia vznikli najmä v dôsledku rozhodnutí vtedajšieho vedenia múzea, do ktorých aktívne vstupovali zástupcovia rezortu kultúry. Týkali sa okrem iného nedodržania hospodárnosti výdavkov za poskytované servisné služby v digitalizačnom centre, ako aj technického zabezpečenia celoslovenských osláv 75. výročia SNP.“ Ministerstvo zasahovalo do výberu dodávateľa pódia na oslavy SNP, čím sa viac ako strojnásobila hodnota zákazky pôvodne stanovená múzeom. Kým v predchádzajúcich rokoch stálo pódium s technikou približne 18- až 23-tisíc eur, v roku 2019 na základe požiadavky ministerstva boli oslovené tri konkrétne spoločnosti, ktoré predložili takmer identické ponuky a pódium na celoslovenské oslavy okrúhleho výročia SNP stálo bezmála 310 tisíc eur (tabuľka v prílohe).

Múzeum v rokoch 2010 – 2015 realizovalo z eurofondov projekt Digitálne múzeum, v rámci ktorého získalo dve zariadenia v hodnote 3 mil. eur na digitalizáciu zbierok. Verejné obstarávanie na servisné služby digitalizačného centra vecne realizoval zriaďovateľ – ministerstvo kultúry, zmluvu však podpísalo múzeum a muselo plniť aj záväzky z nej vyplývajúce. Výdavky za servis zariadení v období rokov 2014 – 2020 presiahli 5 mil. eur, teda oveľa viac, ako bola hodnota samotných zariadení. Napríklad len úvodná prehliadka v roku 2016 bola stanovená na viac ako 560-tisíc eur. Kontrolóri tiež zistili, že niektoré úkony v rámci servisných prehliadok boli fakturované neodôvodnene, bez preukázania ich opodstatnenosti a ich celkový finančný objem sa dostal nad jeden milión eur. Vzhľadom na porušenie pravidiel finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, obe zistenia odstúpili národní kontrolóri Úradu vládneho auditu na ďalšie správne konanie.

Kontrolný úrad upozorňuje súčasné vedenie ministerstva tiež na vysoké odhadované výdavky múzea do projektov, ktoré neboli kryté v jeho rozpočte. Vďaka takémuto konaniu došlo k zmareniu investície za viac ako 280-tisíc eur, ktorá súvisela najmä s vytvorením kultúrneho a kreatívneho centra v Banskej Bystrici. Tieto práce boli uskutočnené so súhlasom zriaďovateľa ešte pred schválením žiadosti o príspevok z európskych fondov. „Rezort kultúry ako zriaďovateľ múzea najskôr investície do prípravných prác podporil, no neskôr zastavil projekt z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie finančného príspevku z eurofondov neschválil. Takéto konanie považuje národná autorita pre externú kontrolu za príklad zlého riadenia projektu a nehospodárne nakladanie s verejnými financiami nielen zo strany múzea, ale aj zriaďovateľa,“ približuje závery kontroly K. Mitrík.

Vzhľadom na významnosť, závažnosť a početnosť zistených nedostatkov, NKÚ hodnotí vnútorný kontrolný systém Múzea SNP ako nedostatočný. Predseda slovenských kontrolórov zaslal Správu o výsledku kontroly Výboru NRSR pre kultúru a médiá s návrhom, aby ministerstvo kultúry predložilo komplexnú správu o vykonaných auditoch, týkajúcich sa o. i. aj digitalizačných technológií. „Je tiež potrebné zabezpečiť lepšiu koordináciu finančne náročných projektov v organizáciách v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, aby sa predišlo zbytočnému míňaniu financií na nerealizované projekty,“ uzatvára predseda úradu K. Mitrík.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v Múzeu SNP (pdf; 0,3 MB)

 

 

 

PRÍLOHA

Tabuľka č. 1 – Prehľad cien na zabezpečenie pódia na oslavy SNP   (v  eurách)

Rok

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

Suma

23760

17760

23820

20835

22000

309786

17860

17990

Výročie

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

Zdroj: účtovná dokumentácia Múzea SNP

 

Správa o výsledku kontroly Rekonštrukcie, opravy a údržba mostov na cestách I., II. a III. triedy (pdf; 0,8 MB)

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Mosty sú kritickým miestom pre udržanie bezpečnej a dostupnej dopravnej infraštruktúry – Aktuality

Bratislava 21. januára 2022 – Počas šestnástich rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavebno-technického stavu. Najzraniteľnejšia časť dopravnej infraštruktúry, mosty, reálne ohrozuje základné potreby obyvateľov. Najvyšší kontrolný úrad po vyhodnotení svojich kontrolných akcií konštatuje, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách  I., II. a III. triedy klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zdroje na hospodárenie s mostami sú dlhodobo nepostačujúce. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím všetkých zdrojov financovania. NKÚ odporučil parlamentu zaviazať rezort dopravy, aby predložil návrh komplexnej stratégie v tejto oblasti.

Infografika - mosty

Po decentralizácii verejnej správy v roku 2004 zostala štátu len časť kompetencií v cestnej infraštruktúre. Diaľnice a rýchlostné cesty, vrátane mostov na nich, spravuje Národná diaľničná spoločnosť, cesty I. triedy a ich mosty má v správe Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia ministerstva. Národní kontrolóri preverovali Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Slovenskú správu ciest, ako aj všetkých osem samosprávnych krajov vrátane nimi zriadených správcov regionálnych ciest za obdobie rokov 2017-2020. Stav mostov je označený jedným zo siedmich stupňov, pričom od piateho stupňa ovplyvňujú zistené poruchy zaťažiteľnosť mosta a kategorizácia závisí od rozsahu potrebnej opravy, či výmeny poruchových častí.

Kým v roku 2004 bolo na cestách I., II. a III. triedy evidovaných vyše  63 %  mostov (4 500) v troch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu, v roku 2020 ich bolo cca 33 % (2 417 mostov). Naopak v troch najhorších kategóriách, bolo v roku 2020 takmer 24 % z celkového počtu mostov a do kategórie „uspokojivý stav“ sa prepadlo 3 025 mostov (viac o 50% v porovnaní s rokom 2014). Dochádza tak k výraznému znehodnocovaniu majetku štátu i samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú „dobrými hospodármi“.  

Národní kontrolóri konštatujú, že príčinou je neúčinný systém ich rekonštrukcií, opráv a údržby. Pozitívnou výnimkou spomedzi kontrolovaných subjektov je Žilinský samosprávny kraj. Ako jediný z krajov má primerane riešenú problematiku mostov, keď v rámci programového rozpočtu zabezpečil financovanie vypracovania projektov na rekonštrukcie mostov v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu a ich následnú realizácia. Hlavným dôvodom pre zhoršujúci sa stav na Slovensku je podľa NKÚ, ktorý má podporu aj v akademickej obci, najmä dlhodobé nedostatočné zabezpečenie zdrojov na hospodárenie s mostami.

Plánovanie opráv mostov sa neprispôsobuje skutočným potrebám

Ministerstvo dopravy vyčleňuje na správu ciest I. triedy vrátane mostov približne 40 mil. eur ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest vrátane mostov asi 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostami bolo použitých menej ako 5 % z uvedeného objemu finančných prostriedkov. Takáto suma nie je dostačujúca a potvrdzuje to aj stavebno-technický stav mostov. Vysoký vek mostov a rastúca intenzita najmä nákladnej dopravy si vyžadujú finančné prostriedky nielen na ich opravy a údržbu, ale aj postupnú rekonštrukciu a obnovu, keďže odhadovaný vek životnosti mosta je pri jeho správnej údržbe 100 rokov. Správcovia robia len nevyhnutné opravy mostov, ktoré neznesú odklad, preventívne opravy mostov v lepšej kondícii sú výnimočné. Keďže sme do mostov neinvestovali doteraz, náprava bude vyžadovať oveľa viac,“ priblížil predseda NKÚ Karol Mitrík.

Významný problém predstavujú aj neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch. Plánovanie potrebnej údržby, opráv a rekonštrukcií je preto skreslené. Často sa prispôsobuje objemu aktuálne dostupných finančných prostriedkov a nie skutočnej potrebe, ktorá je niekoľkonásobne vyššia. Len na udržanie aktuálneho stavu mostov je potrebné každoročne obnoviť aspoň o 39 mostov viac, ako to bolo v rokoch 2017 – 2020. Avšak aj pri takomto tempe obnovy sa súčasná situácia s mostami nebude zlepšovať, môže sa len stabilizovať. Počas uvedených rokov sa stav mostov po ich modernizácii, resp. novopostavení zlepšil v priemere pri 33 mostoch ročne. Ak sa zachová súčasný prístup k riešeniu problematiky mostov, bude sa ich stav ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné kvôli havarijnej situácii bezodkladne uzatvoriť. Dôsledkom toho vzniknú dlhé obchádzky a zvýšením intenzity premávky najmä nákladnej dopravy, sa zhorší už beztak zlý stav ciest a mostov aj na obchádzkových trasách. Ohrozené budú  základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach – od rýchlych zásahov záchranárov, cez dochádzanie do práce, školy či k lekárovi, až po zásobovanie.

Infografika 2 mosty

Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že kľúčovú úlohu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní stavu mostov predstavuje dohliadacia činnosť, predovšetkým hlavné prehliadky. Zhodujú sa na tom aj samotní prehliadkari, odborníci z praxe, ako aj akademickí odborníci z Katedry stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Nastavenie systému starostlivosti o mosty podľa technických noriem hodnotia odborníci ako dobré, upravili by frekvenciu a termíny prehliadok. Starostlivosť o mosty si však vyžaduje dostatok personálu, techniky a financií. V súčasnosti predstavujú hlavný zdroj financovania ciest I., II. a III. triedy prostriedky z rozpočtu jednotlivých zriaďovateľov. Modernizácia a obnova ciest vrátane mostov však boli v prevažnej miere financované cez eurofondové projekty, pri samosprávnych krajoch aj z úverových prostriedkov. „Tieto zdroje by mali slúžiť len ako doplnkové, určené na zlepšovanie stavu cestnej infraštruktúry, nie na jej stagnujúcu obnovu. Bez ohľadu na zdroje financovania nie je možné dlhodobo plánovať rekonštrukcie a modernizácie mostov, ak sú kapitálové výdavky na začiatku roka rozpočtované v nulovej výške,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov.

Česi zriadili viaczdrojové financovanie

Navýšiť zdroje financovaním veľkoplošných opráv povrchov ciest I. triedy sa od roku 2021 štát pokúša na základe memoranda medzi rezortmi dopravy a financií. Viaczdrojové financovanie na podporu modernizácie celej dopravnej infraštruktúry funguje napríklad v Českej republike prostredníctvom Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Ten je financovaný najmä z príspevkov zo štátneho rozpočtu a asi tretinu jeho príjmov tvorí výnos z dane z motorových vozidiel, časť výnosu z dane z uhľovodíkových palív ako aj transfery z eurofondov na financovanie projektov. Mostný program, ktorý v roku 2020 predložilo na rokovanie vlády SR ministerstvo dopravy, predpokladal viaczdrojové financovanie modernizácie mostov na cestách I. triedy. Program nebol zatiaľ schválený a rokovanie o ňom bolo odložené.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Rekonštrukcie, opravy a údržba mostov na cestách I., II. a III. triedy (pdf; 0,8 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Tabuľka: Prehľad o počte mostov

 

SSC spolu I. trieda

IVSC BA

IVSC BB

IVSC ZA

IVSC KE

II., III. trieda spolu

BA

BB

KE

NR

PO

TN

TT

ZA

Rok 2004

1 640

259

335

556

490

5 557

129

1 179

660

531

1 245

640

384

789

Rok 2020

1 764

272

417

554

521

5 395

128

1 030

659

526

1 236

639

383

794

Zdroj: Slovenská správa ciest , údaje zistené kontrolou NKÚ SR

 

I. bezchybný; II. veľmi dobrý (len vzhľadové poruchy); III. dobrý (väčšie, zaťažiteľnosť neovplyvňujúce poruchy) a IV. uspokojivý (poruchy bez okamžitého vplyvu na zaťažiteľnosť). Stupeň V. zlý (poruchy s nepriaznivým vplyvom na zaťažiteľnosť mosta, ale sú odstrániteľné ešte bez výmeny);  VI. veľmi zlý  (potrebná výmena poruchových alebo doplnenie chýbajúcich súčastí) a VII. havarijný (vyžaduje okamžitú nápravu k odvráteniu hroziacej katastrofy).



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok