Bratislava 14. septembra 2023 – O stave vysokoškolských internátov, problémoch s financovaním ich rekonštrukcie, odlive študentov do zahraničia a o možných riešeniach súčasnej situácie rozprával v utorok 12. septembra 2023 šéf NKÚ Ľubomír Andrassy v relácii Ekonomika :24 na RTVS :24.
Pozrite si celý záznam z relácie: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/19167/424295#270
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 13. septembra 2023 – Na slovenských základných školách chýbajú učitelia, časť predmetov odučia vyučujúci bez príslušného vzdelania a situácia s nedostatkom učiteľov sa každým rokom zhoršuje. Vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorou úrad nadviazal na svoje zistenia z roku 2019. Problém sa týka predovšetkým 2. stupňa základných škôl, kde je priemerne neodborne odučených až 12 % vyučovacích hodín. Na 1. stupni je bez príslušného vzdelania odučených priemerne 5 % hodín (graf 1). „Jedným z vážnych problémov, ktorému sa dnes zodpovední aktéri, hlavne rezort školstva, ale aj zástupcovia miestnej samosprávy systémovo nevenujú, je nedostatok učiteľov informatiky či technických predmetov. Séria kontrolných akcií ukázala, že Slovensko výrazne zaostáva v informatizácii a digitalizácii spoločnosti. Tento problém sa začína už na základných školách, kde majú deti získať prvé digitálne zručnosti, no odborné predmety vedú nekvalifikovaní učitelia,“ približuje predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy. V tejto situácii šéf kontrolórov upozorňuje, že minulý rok túto aprobáciu ukončila len tridsiatka absolventov učiteľského smeru. „Bez krokov, ktoré prispejú k zvýšeniu počtu kvalifikovaných učiteľov informatiky, bez digitalizácie vzdelávania i učebníc, či bez funkčného vysokorýchlostného internetu vo všetkých školách, nedokážeme zvyšovať konkurencieschopnosť našej krajiny a budeme vychovávať mladú generáciu, ktorá nedokáže pracovať vo vysoko sofistikovanom digitálnom prostredí,“ dodal Ľ. Andrassy.
K predmetom, ktoré najviac trpia nedostatkom odborných pedagógov patria okrem informatiky aj technika, občianska náuka a etická výchova. V prípade týchto štyroch predmetov ide vo všetkých krajoch o štvrtinu a viac hodín vyučovaných neodborne, výnimkou je iba občianska náuka v slovenskej metropole. „Nedostatok učiteľov je dlhodobý problém Slovenska, na ktorý okrem kontrolného úradu upozorňujú viaceré národné inštitúcie. Tento problém sa bude v nadchádzajúcich rokoch prehlbovať v dôsledku vysokého veku dnes aktívnych učiteľov, pričom výrazne sa to môže prejaviť v premetoch, ako je fyzika, matematika i chémia,“ konštatuje predseda NKÚ. Významným rizikom pri hľadaní udržateľných riešení v tejto oblasti je absencia dát. Ministerstvo školstva síce zbieralo údaje v roku 2021, ale tieto údaje boli zverejnené a čiastočne vyhodnotené až po takmer dvoch rokoch a neumožňujú analýzu vývoja odbornosti v čase. Bez validných dát a bez konkrétnych opatrení, ktoré zatraktívnia učiteľské povolanie, nie je možné tento problém efektívne riešiť. Súčasný stav považuje národná autorita pre externú kontrolu za natoľko alarmujúci, že pripraví celoslovenskú kontrolu, ktorá by mala zmapovať situáciu ohľadom učiteľov v jednotlivých regiónoch, ale aj prípadné motivačné kroky, ktoré boli doteraz urobené na ich udržanie, resp. prilákanie do škôl.
Graf 1: Podiel neodborne vyučovaných hodín na ZŠ v školskom roku 2021/2022 (v %)
Zdroj: CVTI SR; spracovanie NKÚ SR
Keďže počet absolventov väčšiny učiteľských študijných programov klesá, je zároveň nevyhnutné riešiť otázku, ako pritiahnuť viac absolventov stredných škôl na pedagogické fakulty. Aktuálny nezáujem o štúdium pedagogických smerov sa odráža okrem iného aj v tom, že veľká časť prijatých študentov naň nakoniec nenastúpi (graf 2). Potvrdzujú to aj dáta z Univerzity Komenského v Bratislave, keď sa minulý rok na učiteľské študijné programy zapísalo nakoniec v priemere iba 37 % z predpokladaného počtu uchádzačov o štúdium, v prípade informatiky to bolo iba 14 %. „Analýza nášho úradu ukazuje, že nedostatok učiteľov ide ruka v ruke s nedostatočnou odbornosťou výučby na základných školách, a to môže byť jedným z dôvodov, prečo žiaci slovenských základných škôl dosahujú v medzinárodnom porovnaní dlhodobo podpriemerné výsledky,“ približuje šéf kontrolórov.
Graf 2: Prijímacie konanie na učiteľské študijné programy – zapísaní z prijatých v roku 2022 (1. stupeň, denné štúdium)
Zdroj: CVTI SR; výpočty a spracovanie NKÚ SR.
Poznámka: V prípade väčšiny učiteľských študijných programov ide o kombináciu dvoch predmetov. Napríklad dvadsiati prijatí a deviati zapísaní uchádzači na učiteľstvo biológie a geografie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského sú preto zahrnutí do výpočtu tretieho aj deviateho stĺpca.
Na základe dobrej praxe zo zahraničia či záverov odborných štúdií analytici NKÚ odporúčajú rezortu školstva, ktorý zodpovedá za vzdelávaciu politiku, vyčleniť v štátnom rozpočte financie na nábor, udržanie a rozvoj učiteľov v školách a v najrizikovejších regiónoch, kde je ich najväčší nedostatok. Pre vybrané, najviac nedostatkové učiteľské odbory, je zároveň možné zaviesť špeciálne štipendiá. Motivujúca môže byť dostupná vysokokvalitná príprava a podpora pre začínajúcich učiteľov a tiež podpora pre ďalšie odborné vzdelávanie a spoluprácu. Benefity môžu byť aj vo forme príspevku na dopravu, zabezpečenie nájomného bývania či výhodných pôžičiek pre učiteľov. Nehovoriac o tom, že učitelia musia byť odmeňovaní porovnateľne s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami. Prínosné môže byť aj vytvorenie IT systémov na sledovanie a predvídanie dopytu po pedagógoch, pričom dnes v systéme základných škôl pôsobí približne 40-tisíc pedagogických zamestnancov.
Ak nedôjde k výrazným zmenám, nedostatok učiteľov sa bude prehlbovať. Najhoršia situácia je už teraz v Bratislavskom kraji. Kontrolný úrad už vo svojom analytickom komentári v roku 2019 zameranom na odmeňovanie pedagogických zamestnancov na základných školách upozorňoval na nedostatok učiteľov v Bratislavskom kraji a známa bola aj skutočnosť, že do roku 2024 v ňom bude potrebné obsadiť vyše tisíc dodatočných pracovných miest pedagogických a odborných pracovníkov základných škôl. Údaje poskytnuté spoločnosťou Profesia navyše naznačujú ďalšie prehĺbenie rozdielov medzi Bratislavským krajom a zvyšnými regiónmi. Tohtoročná prognóza počtu žiakov a učiteľov, vypracovaná Inštitútom vzdelávacej politiky a Slovenskou akadémiou vied ukazuje, že problém s nedostatkom učiteľov bude do roku 2025 pokračovať. Ak sa z úrovne zodpovedných inštitúcií, hlavne rezortu školstva neprijmú systémové opatrenia, tento problém sa z hľadiska udržateľného rozvoja spoločnosti ešte viac prehĺbi. „Prognózy ukazujú, že v nadchádzajúcich rokoch bude na trhu práce voľných viac ako 1500 miest pre kvalifikovaných pedagogických pracovníkov. Pri zvyšovaní počtu žiakov a prirodzenom odchode učiteľov do dôchodku sa môže toto číslo dostať až nad 2 000,“ dodal Ľ. Andrassy.
Analytický komentár „Nedostatok učiteľov a odbornosť výučby na základných školách“
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 23. septembra 2022 – Najmenej času z vyučovania spomedzi krajín V4 trávia na telesnej výchove práve žiaci základných škôl na Slovensku. Na druhom stupni sa v rámci povinných predmetov venujú telesnej výchove iba 6,8 % času, ich rovesníci v Maďarsku strávia pohybom 16,9 % času z povinného vyučovania. V tomto ukazovateli zaostávame aj za priemerom krajín OECD. Dôvodom je výrazný investičný dlh do športovej infraštruktúry škôl, celkové neprehľadné a roztrieštené financovanie športu, ale aj nedostatok kvalifikovaných pedagógov. „Pre zdravie detí je absolútne nevyhnutné prijatie opatrení, ktoré zlepšia ich prístup k športu. V 21. storočí je zahanbujúce, že stále existujú na Slovensku školy bez telocvične. Školská chodba určite nie je miesto, kde sa dá plnohodnotne športovať,“ zdôraznil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. „Treba si tiež uvedomiť, že ak majú deti obmedzené podmienky na šport, nemajú si ako vybudovať pozitívny postoj k aktívnemu pohybu, a to sa odrazí v ich životnom štýle a na zdraví v dospelosti. Nevyhnutné zmeny je však možné vykonať len v úzkej spolupráci štátu a miestnych samospráv,“ dodal Ľ. Andrassy.
Telocvične pri základných školách chýbajú najviac v Košickom a Prešovskom kraji. Naopak, najlepšie je na tom Bratislavský kraj. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu, ktorý bol súčasťou kontroly. NKÚ SR oslovil 2 195 základných škôl z príslušného registra, odpovede zaslalo 1010. Zo škôl, ktoré odpovedali, bolo bez telocvične takmer 35 percent, čo je 340 škôl. V Košickom kraji chýba podľa odpovedí telocvičňa minimálne 82 školám, v Prešovskom kraji 78 školám, ktoré reagovali na dotazník. V Bratislavskom kraji odpovedalo 11 škôl bez telocvične. Najviac chýbajú v menších školách s počtom detí do 50. Z dotazníkového prieskumu tiež vyplynulo, že zo zapojených škôl len 27 % využilo možnosť rozšíriť počty hodín telesnej výchovy. „Tento stav jednoznačne ukazuje na fakt, že mnohé detí sú ochudobnené o športové vyžitie v rámci výučby a výchovy. Zároveň v týchto prípadoch môžeme hovoriť o diskriminácii a zlyhaní štátu pri vytváraní prostredia pre zdravý vývoj mladej generácie,“ približuje pohľad kontrolórov ich predseda.
NKÚ sa pri kontrole športovej infraštruktúry v základných školách zameral na roky 2018 – 2021 a súvisiace obdobia. Išlo o celoslovenskú kontrolu, pri ktorej sa kontrolovalo 53 subjektov. Aj napriek rekonštrukciám telocviční z dotácií a vlastných prostriedkov obcí, bol v kontrolovaných subjektoch vyčíslený investičný dlh vo výške spolu cez 4 mil. eur. Ak chceme tento dlh odstrániť, kontrolóri odporúčajú ministerstvu školstva vytvoriť register športovej infraštruktúry základných škôl. Na základe takýchto dát by sa dali transparentne a efektívne určiť priority pri dofinancovaní športovej infraštruktúry. Zároveň kontrolóri odporúčajú rezortu školstva v spolupráci s ostatnými verejnými partnermi vytvoriť finančnú schému na dobudovanie telocviční predovšetkým pre plnoorganizované školy. Národná autorita pre oblasť externej kontroly v tejto súvislosti tiež odporúča iniciovať úpravu systému financovania základných škôl. „Základné školy sú financované cez normatívy. Z týchto prostriedkov je hradený predovšetkým výchovno-vzdelávací proces, teda mzdy, prevádzka a modernizácia učebných pomôcok. Školy v súčasnosti z neho nedokážu naakumulovať dostatok financií na väčšie kapitálové výdavky,“ zdôraznil šéf slovenských kontrolórov. Preto podľa neho mnohé kapitálové výdavky škôl financujú obce ako zriaďovatelia z vlastných alebo externých zdrojov, pričom povinnosti v tejto oblasti realizujú v mene štátu.
Dotácie do športovej infraštruktúry
Národní kontrolóri sa pozreli aj na projekty podporené z dotácie ministerstva školstva v roku 2018, ktorých cieľom bolo zvýšiť kvalitu a funkčnosť telocviční, resp. zvýšiť počet školských telocviční. Oprávnenými žiadateľmi v kontrolovanej výzve boli základné školy so všetkými ročníkmi a maximálna výška dotácie poskytnutej ministerstvom školstva pre jeden projekt bola 150-tisíc eur. Minimálnu spoluúčasť obcí stanovili na 10 %. Z 23 preverovaných dotácií v celkovej hodnote 3,11 mil. eur, bolo 21 dotácií využitých na rekonštrukciu telocviční, v jednom prípade išlo o dostavbu telocvične. Iba jedna obec požiadala o financovanie výstavby novej telocvične a to obec Dechtice (okres Trnava). Napriek dotácii 145-tisíc eur a vysokej spoluúčasti obce vo výške 122 938 eur, telocvičňa nebola v stanovenom termíne dostavaná pre nedostatok finančných prostriedkov. Obec si musela zobrať úver na jej ďalšie financovanie a skolaudovaná by mala byť túto jeseň.
Kontrolný úrad zistil v súvislosti s týmito dotáciami porušenie viacerých záväzných právnych predpisov, ako aj nedodržanie zmluvných podmienok. Len pri dvoch samosprávach, mesto Michalovce a obec Lehnice, neboli zistené nedostatky. Najviac pochybení súviselo s verejným obstarávaním. Až 57 % samospráv ako príjemcov dotácie nedodržalo pravidlá a podmienky zmlúv o poskytnutí dotácie. Rezort školstva robil kontrolu čerpania dotácií v rámci zúčtovania až po ukončení projektov. Mestskí alebo obecní kontrolóri nekontrolovali až v 87 % výdavky v týchto projektoch. „Množstvo zistených nedostatkov svedčí o nedostatočne nastavených kontrolných mechanizmoch zo strany samosprávnych kontrolórov, ale aj útvarov vnútornej kontroly mestského či obecného úradu, za fungovanie ktorých zodpovedá štatutár verejnej inštitúcie,“ uzatvára Ľ. Andrassy.
Kontrolóri sa pozreli aj na to, ako majú obce spracované koncepcie rozvoja športu. Z kontrolovaných obcí 65 % nepostupovalo podľa zákona o športe a takúto koncepciu nemalo. Obce ale s investíciami do športovej infraštruktúry počítali v programových rozpočtoch. Kontrolóri tiež zistili, že obce v minimálnej miere spracovali komplexnú pasportizáciu športovej infraštruktúry, teda technickú evidenciu majetku, ktorá by umožnila jeho efektívnu správu. Ako príklad dobrej praxe je možné uviesť obce, ktoré vypracovali koncepciu rozvoja športu na podmienky obce, pričom vychádzali z pasportizácie športovej infraštruktúry ako napr. mestá Michalovce, Vrútky a obce Lehnice či Huncovce.
Správa o výsledku kontroly „Športová infraštruktúra na základných školách“
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 2. septembra 2022 – Plošné zavádzanie duálneho vzdelávania na Slovensku bolo pomalé. Systém mal pritom aktívne pomôcť pri znižovaní nezamestnanosti mladých a napĺňaní regionálnych potrieb trhu práce. Nízke počty zapojených zamestnávateľov, žiakov a škôl však znamenajú, že projekt nenaplnil svoj cieľ, nesplnil svoj účel, ktorý mal prispieť k vyššej zamestnanosti mladých ľudí. Analytici Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR identifikovali nedostatky v zameraní štúdia dualistov-prvákov. V ostatných rokoch sa ich vzdelávalo asi len 5 % v študijných odboroch, pri ktorých je predpoklad, že budú na trhu práce chýbať.
Štát nemá k dispozícii presné dáta o absolventoch duálneho vzdelávania a ich uplatnení v praxi. Kontrolný úrad z tohto dôvodu odporúča, aby ministerstvo školstva dôsledne a pravidelne sledovalo ďalšie kroky absolventov duálneho štúdia a zároveň získavalo kvalitné dáta, ktoré následne dopomôžu k uplatneniu mladých ľudí na trhu práce. Z pohľadu predsedu národných kontrolórov Ľubomíra Andrassyho nezastupiteľné miesto v realizácii tohto významného projektu majú vyššie územné celky, ktoré v celom procese jeho realizácie boli a stále sú pasívne a nedostatočne využívajú svoje kompetencie pri definovaní priorít pre oblasť vzdelávania či regionálneho rozvoja.
So zavádzaním systému duálneho vzdelávania za 31 miliónov eur sa na Slovensku začalo v roku 2015, pričom cieľom bolo zvýšiť uplatnenie absolventov stredných odborných škôl na trhu práce a znížiť tak nezamestnanosť mladých. Dôležitosť kvalitného a atraktívneho odborného vzdelávania ukazujú aj dáta Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré hovoria o dopyte po zamestnancoch so stredoškolským vzdelaním. Najväčší nedostatok vhodných pracovných síl pritom Slovensko očakáva v najbližšom období práve na stredoškolských pozíciách. Analytici NKÚ analýzou nadviazali na výsledky kontrolnej akcie úradu na rezorte školstva a detailnejšie rozpracovali riziká identifikované v rámci stanoviska národnej autority pre oblasť externej kontroly k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2020.
Analytici NKÚ hodnotia implementačné ciele vlády a počiatočné očakávania národného projektu Duál ako nenaplnené. Z pohľadu účasti zamestnávateľov a škôl boli očakávania splnené na necelých 70 % (198 stredných odborných škôl) a do systému duálneho vzdelávania sa zapojilo približne 80 % vládou plánovaného počtu žiakov. Poukazuje to na pomalé zavádzanie systému duálneho vzdelávania. „Ak by implementácia projektu na úrovni štátu, ale aj krajských samospráv napredovala v plánovaných rámcoch, slovenská spoločnosť by ušetrila milióny eur a zároveň by sa znižoval počet mladých ľudí, ktorí čakajú na prvú pracovnú príležitosť na úrade práce. Absolventi stredných škôl, ktoré aktívne komunikujú s podnikateľským prostredím, zapájajú miestne či regionálne firmy do vzdelávacieho projektu, majú výrazne väčšiu šancu nastúpiť do zamestnania hneď po opustení školských lavíc,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy.
NKÚ analytickou štúdiou popisuje pozitívny vplyv duálneho vzdelávania na efektívne využívanie verejných financií. Pri porovnávaní škôl, ktoré sú zapojené do duálneho vzdelávania s klasickými odbornými školami, je možné konštatovať, že absolventi duálneho vzdelávania sa lepšie a rýchlejšie uplatňujú na trhu práce. To je spojené s vyššou mierou zamestnanosti, vyšším podielom pracujúcich v odboroch, ktoré trh práce ponúka a taktiež s vyšším mzdovým ohodnotením.
Jedným z cieľov projektu bolo dosiahnuť čo najtesnejšie prepojenie odborného vzdelávania s potrebami trhu práce a požiadavkami zamestnávateľov. V ostatných dvoch školských rokoch sa však iba 5 % dualistov-prvákov vzdelávalo v odboroch, pri ktorých je predpoklad, že ich bude na trhu práce nedostatok. Tu je priestor na zlepšenie prepojenia. Na projekte duálneho vzdelávania sa napríklad nemôžu zúčastňovať zdravotnícke školy. Vzhľadom na akútny nedostatok kvalifikovaného stredného zdravotníckeho personálu by práve účasť zdravotníckych škôl v systéme mohla prispieť k zvýšeniu počtu absolventov duálneho vzdelávania.
Problém nastal aj v tom, že ministerstvo práce nevypracovalo prognózy vývoja na trhu práce pre školské roky 2022/2023 a 2023/2024. Nesledovalo tiež všetky ukazovatele uplatnenia na trhu práce, čím narušilo dlhodobú snahu o reflektovanie reálnych potrieb trhu práce. „Ak rezignujeme na to, že nebudeme vyhodnocovať, ako sa uplatňujú absolventi škôl na trhu práce, nebude možné optimalizovať odborné vzdelávanie ani systematicky vyhodnocovať výhodnosť duálneho vzdelávania na otvorenom pracovnom trhu,“ dodal predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly s tým, že dobre nastavený systém je nielen dôležitým národným aspektom, ale vďaka nemu vie Slovensko napĺňať aj medzinárodné ciele. „Európska únia si dala za cieľ, aby boli do roku 2025 zamestnaní aspoň štyria z piatich absolventov odborného vzdelávania a traja z piatich by mali mať možnosť absolvovať odbornú prípravu na pracovisku. Duálne vzdelávanie je jedným z nástrojov, ktorým by sa to dalo dosiahnuť,“ uzavrel Ľ. Andrassy.
Jedným z možných dôvodov pomalej implementácie je aj roztrieštenosť informácií o duálnom vzdelávaní. Informácie, často len čiastkové, možno nájsť na troch rôznych webových stránkach. Donedávna fungovala aj štvrtá. Pre jednoznačnosť a zrozumiteľnosť komunikácie o systéme duálneho vzdelávania by pomohlo zvážiť zníženie počtu webových stránok s komplexnými oficiálnymi informáciami. Rezort školstva by mal zároveň prehodnotiť fungovanie Fondu rozvoja odborného vzdelávania, ktorý mal generovať financie na podporu a rozvoj odborného vzdelávania. Od jeho založenia však nevykazoval činnosť a fond tak neplnil zákonom stanovený účel.
Graf: Vývoj počtu žiakov v SDV spolu a podľa krajovZdroj: CVTI SR; spracovanie NKÚ SR.
Poznámka: V rokoch 2015 a 2016 CVTI SR duálne vzdelávanie nezisťovalo. Údaje za rok 2021 v čase písania analýzy ešte neprešli verifikáciou.
Čo je duálne vzdelávanie?
Systém odborného teoretického vzdelávania na strednej škole, ktorý je prepojený s praktickou prípravou na povolanie u konkrétneho zamestnávateľa. Duálne vzdelávanie umožňuje žiakom získať praktické zručnosti na najmodernejších zariadeniach a pod dohľadom inštruktorov ovládajúcich najnovšie pracovné postupy a technológie. Okrem toho pomáha žiakom rozvíjať ich mäkké zručnosti v reálnych podmienkach. Poskytuje tiež obojstranný tok informácií medzi potenciálnymi zamestnávateľmi a zamestnancami, čo zefektívňuje a zlacňuje neskorší nábor. V septembri 2021 bol na Slovensku ukončený kľúčový implementačný Národný projekt Duál a aktuálne prebieha fáza jeho udržateľnosti.
Analýza NKÚ SR: Implementácia systému duálneho vzdelávania na Slovensku
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok