Národné divadlo má rezervy vo finančnom riadení, schválené rozpočty sú poddimenzované – Aktuality

Bratislava 14. februára 2023 – Slovenské národné divadlo (SND) uzatvára s Ministerstvom kultúry SR (MK) kontrakty s nereálnymi rozpočtami, z ktorých nedokáže pokryť výdavky na vlastný chod. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), rozpočty boli poddimenzované a už v čase ich schvaľovania nezodpovedali úrovni z predchádzajúcich rokov. Za kontrolované obdobie rokov 2019 až 2021 sa pôvodné rozpočty navýšili o viac ako 24 percent spolu na 65 miliónov eur. Výrazný diel zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtovania nesie rezort kultúry, ktorý rozpočet schvaľuje, kontroluje a hlavne poskytuje financie na fungovanie divadla. Kontrolóri zároveň odhalili, že v priebehu 3,5 roka došlo v SND k 36 zmenám organizačnej štruktúry, pričom ani v jednom prípade vedenie divadla nepreukázalo opodstatnenosť týchto zmien kvalifikovanou personálnou analýzou. V tejto súvislosti vyvstáva riziko možných pracovnoprávnych súdnych sporov, ktoré do budúcna môžu ešte viac zaťažiť rozpočet divadla.

Kontrola potvrdila aj viaceré nedostatky v hospodárení a vo vnútornom kontrolnom systéme SND, na čo národných kontrolórov upozornil Výbor pre kultúru a média Národnej rady SR a občania prostredníctvom podnetov. Poslanci parlamentného výboru majú v utorok naplánované prerokovanie výsledkov kontroly NKÚ.

Infografika SND

Slovenské národné divadlo ako jedna z najvýznamnejších inštitúcií Slovenska rozvíjajúca národnú divadelnú kultúru, ktorá pripravuje a prezentuje umenie a realizuje kultúrne aktivity, zápasí s problémami v riadení investícií a samotnej prevádzke divadla. Môže za to finančná poddimenzovanosť schválených rozpočtov a výpadky príjmov v čase pandémie. Hlavným zdrojom financovania divadla sú finančné prostriedky štátneho rozpočtu, poskytované zo strany ministerstva kultúry formou kontraktov. Objem schválených rozpočtových prostriedkov na mzdy a odvody bol v každom z kontrolovaných rokov nedostatočný. „Schválené rozpočty neodzrkadľovali skutočný trend prechádzajúceho vývoja miezd a odvodov. Pritom ide o čiastky, ktoré možno rozpočtovať pomerne presne. Počas roka tak boli tieto problémy riešené uzatváraním dodatkov ku kontraktom s rezortom kultúry,“ uviedol predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Kontrola NKÚ odhalila rezervy vo finančnom riadení SND, následkom čoho je nedodržiavanie záväzných právnych predpisov. Národné divadlo nemá nastavený systém finančného riadenia, chýbajú finančné analýzy, rozpočtovanie aj kontroly finančných procesov. Aj na základe zistení kontrolný úrad odporúča rezortu kultúry, aby svoje príspevkové a rozpočtové organizácie vo väčšej miere usmerňoval metodicky a odborne v oblasti finančného riadenia a v rámci nakladania so zvereným majetkom. „Umenie a kultúra je beh na dlhú trať, a preto musí vychádzať zo strategického dokumentu udržateľného financovania divadla. Tento dokument musí byť adekvátne premietnutý aj do požiadaviek na rozpočet. Nie je možné naplniť strategický plán rozvoja alebo udržateľnosti slovenskej kultúry bez finančného krytia,“ dodal Ľ. Andrassy.

Neúčinná vnútorná kontrola aj nevýhodné zmluvy

Ako zistili národní kontrolóri, vnútorný kontrolný systém v SND bol neúčinný. Chýbali plány kontrolnej činnosti a aj vnútorné kontroly zamerané na hospodárenie a nakladanie s majetkom štátu. Práve kvôli neúčinnosti vnútornej kontroly v divadle neidentifikovali problém so zmluvou z roku 2015, ktorá dohadovala podmienky pre vypožičanie a vystavovanie umeleckého diela IMPLUVIUM od akademického maliara Mateja Kréna od Nadácie Ars Nova v priestoroch dvorany novej budovy SND. Divadlo vystavuje toto dielo bezplatne, po ukončení zmluvy viackrát vyzvalo nadáciu na jeho odstránenie. Napriek tomu odstránené nebolo a navyše zmenilo vlastníka. Divadlo oslovilo nového majiteľa, aby dielo demontoval, no bezúspešne. Tým, že dielo v hodnote 450-tisíc eur nie je kryté poistnou zmluvou, sa SND vystavuje riziku, že v prípade jeho poškodenia divadlu vzniknú náklady spojené so vzniknutou škodovou udalosťou. NKÚ tak považuje uzatvorenie zmluvy pre SND za nevýhodné.

Národná autorita pre externú kontrolu tiež zistila, že SND nedodržalo zákon o verejnom obstarávaní v súvislosti s právnym poradenstvom. Divadlo totiž v rámcovej zmluve neurčilo predpokladanú hodnotu zákazky s maximálnym finančným limitom. Poskytovateľ si tak mohol účtovať za služby bez obmedzenia po celú dobu trvania zmluvy.  V období od mája 2016 do decembra 2019 boli právne služby vyfakturované vo výške 228-tisíc eur. Nebol dodržaný ani zákon o finančnej kontrole a audite. Kontrolóri odporúčajú vedeniu ministerstva posúdiť aj možnú osobnú zodpovednosť bývalého vedenia divadla pri uzatváraní tejto zmluvy.

Výsledky kontroly ukázali, že zámennou zmluvou získalo národné divadlo štvorizbový byt a dve garážové státia v bratislavskom Starom Meste v hodnote 470-tisíc eur. Tento byt využívalo na ubytovanie umelcov hosťujúcich v SND. Na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa z roku 2021 bol tento byt vyhlásený za prebytočný majetok štátu a ponúknutý v elektronickej aukcii. Kontrola NKÚ však zistila, že divadlo neuzatváralo s ubytovanými zmluvy o ubytovaní, čím nedodržalo Občiansky zákonník. „Nejde ani tak o problém akéhokoľvek spoplatnenia ubytovania, ale o to, že uzatvorením takejto zmluvy sa ubytovaní zaväzujú, že nehnuteľnosť budú riadne užívať a v prípade škody a straty na majetku ich zavinením ju aj uhradia,“ približuje jedno zo zistení šéf slovenských kontrolórov. Národní kontrolóri tiež odhalili, že pri krátkodobých prenájmoch organizovaných akcií v historickej budove národného divadla bola niektorým záujemcom poskytnutá zľava z ceny prenájmu na základe ich žiadosti priamo generálnym riaditeľom SND. NKÚ však na základe predložených dokladov ku kontrole nedokázal vyhodnotiť, či boli tieto žiadosti posúdené objektívne, pretože neobsahovali zdôvodnenie percentuálnej výšky poskytnutej zľavy.

SND šírilo kultúru aj počas pandémie

Slovenské národné divadlo v kontrolovaných rokoch hospodárilo s kumulatívnym ziskom takmer 2 milióny eur. Kontrolóri hodnotia pozitívne fakt, že divadlo dokázalo v čase pandémie napriek výrazným obmedzeniam spôsobeným lockdownami, sprostredkovať verejnosti umelecké vyžitie presunutím predstavení do online priestoru, čo sa stretlo s pozitívnymi ohlasmi divákov. Počet skutočne odohratých predstavení totiž v tomto období klesol zo 714 (priemer rokov 2017 – 2018) na 196 (priemer rokov 2020 – 2021) až o 73 % (graf). Pozitívne je aj to, že napriek výraznej pandemickej kríze národné divadlo v rokoch 2020 a 2021 hospodárilo v plusových číslach a mimoriadnymi opatreniami znižovalo bežné prevádzkové náklady.

Počet skutočne odohratých predstavení

Správa o výsledku kontroly “Hospodárenie Slovenského národného divadla



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ochrana a obnova lesa musia mať prednosť pred finančným ziskom z predaja dreva – Aktuality

Bratislava 22. december 2021 – Hospodárenie v lesoch na Slovensku sa riadi nejednotnými pravidlami, investície do obnovy a výsadby lesa sú nedostatočné. Trvalo udržateľné hospodárenie s drevom s dôrazom na spoločenskú a ekologickú hodnotu lesa by malo mať podľa predsedu NKÚ SR Karola Mitríka prednosť pred ziskom z predaja dreva. Konštatuje to na základe výsledkov kontrol v štátnych, obecných a vojenských lesoch SR. Kontrolóri tiež identifikovali viaceré príklady dobrej praxe, najmä elektronická evidencia ťažby a skladových zásob dreva a tiež aukcie a verejné dražby pri predaji dreva by mali byť aplikované vo všetkých organizáciách hospodáriacich s drevom ako základný nástroj transparentnosti. Národná autorita pre externú kontrolu odporúča, aby vláda pripravila komplexný plán ochrany a obnovy lesov na Slovensku.

infografika lesy

Hlavným poslaním lesného hospodárstva na Slovensku je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a ich rozvoj. Hoci sa podieľa na HDP krajiny menej ako jedným percentom, hodnota lesa sa nedá merať len ekonomickými parametrami. „Budúcnosť našich lesov bude závisieť od klimatických zmien, cien dreva a predovšetkým od vyriešenia rozporu medzi ekológiou a ekonomikou. Mali by sme klásť väčší dôraz na ekologickú a spoločenskú hodnotu lesov do budúcnosti. Bez lesa niet života“, zhodnotil predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík.

Kontrolóri NKÚ v posledných rokoch preverovali nakladanie s lesným majetkom celkovo v 37 subjektoch lesného hospodárstva. Na Slovensku lesy pokrývajú 41 % územia, viac ako polovicu obhospodaruje štát – až 54 % (graf 1). V súčasnosti sa na Slovensku nachádzajú historicky najväčšie zásoby dreva, je to dôsledok aktuálne nižšieho dopytu po drevnej hmote, a teda aj poklesu ťažby. Podstatne sa tiež zvýšil dovoz, najmä ihličnatého dreva zo zahraničia, čo znižuje konkurencieschopnosť domácich spracovateľov.

Graf 1: Podiel jednotlivých obhospodarovateľov na celkovej výmere lesov v SR

Graf 1: Podiel jednotlivých obhospodarovateľov na celkovej výmere lesov v SR

Zo zistení národnej autority pre externú kontrolu vyplýva, že štátna politika lesného hospodárstva má vytýčené ciele, nemá však zjednotené pravidlá pre ich dosahovanie vo všetkých subjektoch hospodáriacich vo verejnom záujme. Subjekty, ktoré obhospodarujú les vo verejnom záujme, majú rôzne právne formy a vykonávajú svoju činnosť podľa rôznych zákonov. Všetky subjekty mali schválený program starostlivosti o les, no tieto kľúčové dokumenty boli vypracované na základe rôznych špecifických technických a ekonomických prístupov. Takto nastavený systém umožňoval napr. vojenským lesom vyhnúť sa súťažnému prostrediu a zadávať zákazky priamo. „Štát by mal jasne určiť, aká legislatíva je pre tieto podniky záväzná a aká by mala byť ich optimálna právna forma, tak aby pri tvorbe zisku zohľadňovala aj verejný záujem,“ vysvetľuje šéf slovenských kontrolórov.

Porovnanie výsledkov kontrol ukázalo aj príklady dobrej praxe, ktoré by mohli byť zavedené vo všetkých lesohospodárskych podnikoch. Jedným z nich je integrovaný systém online evidencie vyťaženého dreva, monitorovanie pohybu drevnej hmoty či prejazdu nákladných vozidiel, aký využívajú vo vojenských lesoch. Elektronizácia evidencie skladových zásob dreva je podľa NKÚ základný nástroj transparentnosti pri evidencii a predaji dreva. Zároveň je potrebné zlepšiť kontrolu správnej kvalifikácie dreva, pretože kvalitatívne podhodnotenie drevnej hmoty vedie k zníženiu príjmov a tiež vytvára priestor pre korupciu. Verejné obchodné súťaže, elektronické aukcie dreva a dražby považuje kontrolný úrad za základné nástroje pre transparentný a efektívny predaj.

Z ekonomického hľadiska najlepšie dokázali surové drevo v rokoch 2019-20 speňažiť mestské a obecné lesy (graf 2). Kým vo vojenských lesoch získali priemerne 43 eur za m3 dreva, štátne lesy takmer 47 eur, lesy vlastnené samosprávou získali viac ako 53 eur za m3. Je to však spôsobené aj tým, že komunálne lesy mali v porovnaní so štátnymi nižší podiel kalamitného dreva a nižšie náklady na ťažbu. Štátny podnik Lesy SR (štátne lesy) však v súlade so svojou obchodnou politikou prioritne podporujú domácich spracovateľov dreva a len dve percentá idú na export. Majú tiež vysoké náklady na údržbu lesných ciest, a ďalšie náklady na činnosti vo verejnom záujme.

Graf 2: Priemerné speňaženie surového dreva za roky 2019 a 2020 (eur/m3)Graf 2: Priemerné speňaženie surového dreva za roky 2019 a 2020 (eur/ha)

Lesohospodárskym podnikom sa nedarilo dodržať zásadu, aby sa časť príjmov z predaja dreva vrátila naspäť vo forme pestovania nových sadeníc. Nežiadúci trend znižovania nákladov na ochranu lesa pokračoval. Z celkových tržieb z predaja dreva sa v podobe pestovnej činnosti vrátilo naspäť do lesa len 14 % pri mestských a obecných lesoch a 11 % pri štátnych lesoch. Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly by mali obhospodarovatelia zvýšiť podiel financií na obnovu lesa. Pritom by mali postupovať podľa princípov prírode blízkeho obhospodarovania a preferovať prirodzenú obnovu lesov. Pri výsadbe je dôležité preferovať trvácnejšie a voči škodcom odolnejšie porasty, ktoré budú zabezpečovať nielen produkčné, ale aj environmentálne a sociálne funkcie lesa. Súčasťou preventívnych opatrení na predchádzanie škôd na lesnom poraste sú nemenej dôležité protipožiarne opatrenia. Netransparentné obstaranie protipožiarneho systému zo strany Lesov SR za 28 mil. eur, ako odhalila kontrola z r. 2020, však nie je príkladom dobrej praxe.

Predseda NKÚ zaslal výsledky kontroly na prerokovanie výboru NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúča poslancom, aby rezortné ministerstvo spracovalo komplexný návrh ochrany a obnovy lesa, zaviedlo online evidenciu a monitorovanie vyťaženého dreva pre všetky subjekty pôsobiace v oblasti lesného hospodárstva.

náhľad správy Správa o výsledku kontroly Politika lesného hospodárstva a nakladanie s drevnou hmotou (pdf, 1,50 MB)

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok