Národná stratégia dopravy zostala na papieri, z projektov sa zrealizovala necelá pätina – Aktuality

Bratislava 4. novembra 2022 – Strategický rozvoj dopravy zostal do veľkej miery len na papieri. Dokumenty, ktoré od roku 2005 vypracovali vlády, síce na seba logicky nadväzovali, ich ambiciózne ciele boli splnené len čiastočne. Z 231 projektov spracovaných v Stratégii rozvoja dopravy na Slovensku z roku 2014 (fáza I do roku 2020, fáza II do roku 2030), v ktorých dominuje cestná doprava, sa podarilo zrealizovať zatiaľ 38, čo predstavuje necelých 17 percent. Projekty zamerané na ekologickejšiu železničnú dopravu tiež zaostávajú. K zlepšeniu plnenia stratégie došlo až v posledných rokoch prijatím metodiky priorizácie cestnej a železničnej dopravy.

Hlavným problémom rozvoja dopravy je nedostatok financií a spôsob, ako sú projekty riadené. Kľúčové národné dopravné aktivity sú vo veľkej miere financované z európskych fondov, ktoré sú limitované rokom 2023. Európska únia totiž v novom období neplánuje podporovať rozvoj cestnej infraštruktúry. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý sa pri kontrole zameral na obdobie rokov 2014 až 2021, zistil, že na dobudovanie nezrealizovaných projektov chýba 47 miliárd eur. Kontrolóri upozorňujú, že kľúčom k lepšiemu financovaniu v sektore dopravy je práve viaczdrojové financovanie projektov. „Vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov je jedinou cestou smerujúcou k reálnemu napĺňaniu záväzkov, ktoré má Slovensko voči svojim občanom i európskemu spoločenstvu. Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur,“ konštatuje Ľubomír Andrassy, predseda slovenských kontrolórov. 

Kvalifikovaný odhad finančných prostriedkov na dobudovanie nezrealizovaných prostriedkov: 23,1 mld. eur cestná doprava; 22,6 mld. eur železničná doprava; 1,7 mld. eur vodná doprava

Kvalifikovaný odhad finančných prostriedkov na dobudovanie nezrealizovaných prostriedkov

Doprava je oblasťou, ktorá má významný dosah na každého občana. Prispieva k zvyšovaniu kvality života, mobilite obyvateľov a preprave tovarov a služieb nielen na národnej, ale aj európskej úrovni. Začlenením Slovenska do európskych štruktúr sme získali možnosť čerpať finančné prostriedky na túto oblasť zo zdrojov Európskej únie. Prierezovou kontrolou bolo overené spracovanie a predovšetkým napĺňanie nastavených strategických cieľov pre oblasť cestnej, železničnej a vodnej dopravy. Riziká čerpania európskych peňazí však pretrvávajú, keďže čerpanie z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je limitované rokom 2023 a Únia v budúcnosti neplánuje financovať túto oblasť verejných politík.

Cestná infraštruktúra voči ostatným druhom dopravy v minulosti dominovala. Výstavba diaľničnej siete rezonovala naprieč strategickými dokumentmi. Realizačné termíny boli opakovane nedodržané. Celkový počet projektov v období rokov 2014 – 2023 bol zadefinovaný na 133, pričom doposiaľ bolo zrealizovaných iba 24 projektov. Z plánovaných takmer 1 500 kilometrov nových ciest bolo postavených len 213. Železničná doprava je oproti cestnej environmentálne prijateľnejšia. Jej hlavnými nedostatkami sú však nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb. „Desaťročný európsky trend podpory ekologickej železničnej dopravy ostal na Slovensku nevypočutý a jeden z kľúčových segmentov verenej dopravy výrazne stagnuje a modernizačný dlh sa vyšplhal na úroveň bezmála 23 miliárd. Ide nielen o zastaraný vozový park, ale aj chátrajúce železničné stanice či nevyhovujúce traťové cesty s výrazne obmedzenou rýchlosťou. Tieto negatívne fakty sa v konečnom dôsledku premietajú do nižšej atraktivity cestovania vlakom,“ približuje Ľ. Andrassy a dodáva, že samotná národná stratégia počítala len s praktickou realizáciou 76 projektov, z ktorých až 70 nebolo doteraz zrealizovaných.

Prehľad počtu zrealizovaných a nezrealizovaných projektov v rámci rokov 2014 – 2030

Vodná infraštruktúra má na Slovensku okrajové postavenie. Tvoria ju vodné toky v dĺžke asi 260 kilometrov, ktoré však neumožňujú celoročné využitie a ich splavnosť je nízka. Prístavy, ktorých stav je nevyhovujúci, sú situované na Dunaji a v dôsledku neštandardných majetkovo-právnych vzťahov je obmedzená ich modernizácia či údržba. Zo štátneho rozpočtu do rozvoja vodnej infraštruktúry plynulo minimum zdrojov, aj to spravidla len do havarijných opráv. K čiastočnej zmene došlo financovaním vodnej dopravy zo zdrojov EÚ. Stav prípravy projektov tejto dopravy bol najslabší zo všetkých odvetví, keďže do programového obdobia 2014 – 2020 vstupoval prakticky bez pripravených projektov. Z celkového počtu 22 projektov bolo zrealizovaných osem. Vodná doprava má pritom potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, potrebné je však investovať do infraštruktúry vodných ciest, prístavov a nových typov plavidiel.

Kľúčové pre napĺňanie strategických cieľov dopravnej infraštruktúry je jej financovanie, ktoré je v súčasnosti do veľkej miery závislé od využívania fondov EÚ. Toto riziko podľa kontrolórov vážne ovplyvňuje realizáciu cieľov modelovaných do roku 2030. Za posledných viac ako pätnásť rokov sa riešili zásadné projekty dopravnej infraštruktúry výlučne z európskych zdrojov, čo je nesystémové a dlhodobo neudržateľné. Finančné prostriedky z európskeho rozpočtu by mali byť využívané ako doplnkové a nemali by tvoriť hlavný zdroj financovania,“ opakovane upozorňuje predseda národných kontrolórov. NKÚ poukazuje na to, že jednozdrojový systém financovania dopravných projektov je neudržateľný. Zásadnou zmenou a cestou k realizácii strategických projektov je financovanie formou viaczdrojového zabezpečenia, napríklad podľa vzoru zo susednej Českej republike (Štátny fond dopravnej infraštruktúry).  

 Správa o výsledku z kontroly “Stratégia rozvoja dopravy v SR so zameraním na dopravnú infraštruktúru”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Tempo rozvoja cyklotrás zaostáva – chýbajú dáta, projekty a aj ľudia – Aktuality

Bratislava 19. august 2022 – Podiel cyklodopravy na celkovej preprave na Slovensku je takmer zanedbateľný, tvorí odhadom iba päť percent. Napĺňať sa nedarí ani cyklostratégiu, keďže chýbajú dáta o mobilite a infraštruktúre, ktoré by pomohli pri monitorovaní, vyhodnocovaní a plánovaní nových cyklotrás. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR je riešením situácie trvanie na dôslednom plnení opatrení z cyklostratégie vrátane systematického zberu a vyhodnocovania dát o stave a rozvoji infraštruktúry. Nevyhnutné je tiež nastaviť realistické ciele a aktívne pôsobiť na ich dosahovanie.

Bezpečnosť premávky je podľa prieskumov medzi obyvateľmi základným predpokladom, aby mohli bicykel využívať ako dopravný prostriedok. S pribúdajúcim množstvom áut a bicyklov na cestách však rastie aj počet dopravných nehôd za účasti cyklistov. Za rok 2021 ich bolo dokopy 583, čo je oproti roku 2013 nárast o 13 %. Okrem tejto nepríjemnej skutočnosti sa nedarí znižovať ani počet smrteľných dopravných nehôd. Z celkovo 39 670 kilometrov miestnych komunikácií tvorili na Slovensku miestne komunikácie pre cyklistov 5 %. Z toho cyklistické komunikácie určené výhradne pre cyklistov, resp. chodcov mali podiel len na úrovni 1,9 %.

Infografika Cyklodoprava

Cieľom politiky podpory cyklodopravy ako alternatívy k využívaniu individuálnej automobilovej dopravy je dosiahnuť podiel cyklistickej dopravy na úrovni 10 % z celkovej prepravy. „Kontrolné zistenia nám jednoznačne ukazujú, že deklarované ciele neplníme. Slovensko zaostáva v budovaní cyklotrás, ktorých význam a prínos rastie nielen vo vzťahu k rozvoju ekonomiky cez podporu turistického ruchu. Osobitný rozmer nadobúda budovanie cyklotrás z pohľadu využitia cyklodopravy ako podporného faktora dopravnej mobility vo vzťahu k preprave za prácou osobitne z prímestských zón do priemyselných centier. Hraničná kapacita cestnej siete a ekonomické faktory zvyšujú potenciál využitia cyklodopravy,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Subjekty verejného sektora by podľa neho mali zlepšiť napĺňanie stratégie a tým možnosti financovania, koordináciu aj legislatívne prostredie a zrýchliť tempo rozvoja cyklodopravy. „Infraštruktúra pre cyklodopravu je prínosom pre občanov, o ktorom niet pochýb,“ doplnil podpredseda kontrolórov.

Pomôcť by malo lepšie nastavenie systému riadenia a koordinácie cyklodopravy. Na ministerstve dopravy, ktoré ju zastrešuje pre celé Slovensko, túto oblasť zabezpečujú traja ľudia. Hlavné mesto Bratislava má napríklad na cyklodopravu vyčlenených piatich ľudí. Kontrola NKÚ tiež odhalila, že opatrenia národnej cyklostratégie 2013 – 2020 boli vyhodnocované formálne. Už ku koncu roka 2014 boli všetky opatrenia zo stratégie vyhodnotené ako splnené alebo priebežne plnené. NKÚ pritom viaceré z nich identifikoval ako nesplnené alebo čiastočne splnené. Problémom sú aj finančné prostriedky, ktoré nepostačujú na naplnenie stratégie a neumožňujú tak systematicky plánovať. Peniaze zo štátneho rozpočtu nie sú vyčleňované pravidelne trvalým finančným mechanizmom. Samostatný program bol v rozpočte ministerstva vytvorený ešte v roku 2015. Každoročne z neho mali plynúť peniaze vo výške 2 až 3 eurá na obyvateľa, čiže 10,8 – 13,6 milióna eur. Kontrolóri zistili, že peniaze boli vyčlenené len v roku 2019 prostredníctvom cyklovýzvy vo výške viac ako 12,4 milióna eur. Ďalšia výzva bola vyhlásená v roku 2021 s vyhradenou čiastkou 750-tisíc eur, ktorá sa čerpá v roku 2022.

Primárny zdroj financovania cyklodopravy predstavujú fondy EÚ. Rozvoj cyklodopravy a cykloturistiky zabezpečujú aj financie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov, miest a obcí, nadačných zdrojov a zdrojov občianskych združení. Ako ukázali zistenia národných kontrolórov, ministerstvo dopravy kvantitatívne údaje o objeme finančných prostriedkov investovaných do rozvoja cyklodopravy, ani o dĺžke vybudovaných cyklotrás neevidovalo. „Bez evidencie a pravidelného vyhodnocovania objemu finančných prostriedkov a dĺžky vybudovaných cyklotrás nie je možné účinne riadiť a koordinovať plnenie cyklostratégie podľa prijatých opatrení. Zároveň to znemožňuje využívať dostupné finančné prostriedky na základe princípu hodnoty za peniaze a hodnoty pre občana,“ vysvetlil J. Ivančo. Výkonnosť podporených projektov by mala byť sledovaná prostredníctvom kvalitatívnych merateľných ukazovateľov s prihliadnutím na využiteľnosť postavených cyklotrás, čo sa podľa zistení kontrolórov nedialo.

Mestá zápasia aj s nízkym čerpaním fondov EÚ. Spôsobuje to najmä časová nepredvídateľnosť. Výzvy na predkladanie žiadostí boli časovo ohraničené a mestá nepoznali v dostatočnom predstihu podmienky výziev. V stanovených termínoch neboli schopné pripraviť kvalitný projekt. Podmienka ukončeného verejného obstarávania alebo spracovania rozpočtu autorizovanou osobou pri podaní žiadosti spôsobuje v rámci nastavených procesov (hodnotiaci proces, kontrola VO, atď.) časové odstupy, ktoré robia cenu diela neaktuálnou.

Cyklotrasy treba prepájať a mapovať

Kontrolóri poukázali aj na to, že existujúce cyklotrasy v mestách nevytvárajú komplexnú sieť a nie vždy sú prepojené na cyklotrasy krajskej úrovne. Viacerým mestám tiež chýbajú prepojenia na autobusové, železničné stanice a prestupové body (auto-bicykel-kolobežka-MHD-vlak). Chýbajúca infraštruktúra má výrazný vplyv na rozhodovanie obyvateľov využívať bicykel ako spôsob dopravy. Súčasťou národnej cyklostratégie bolo aj vytvorenie webového portálu s informáciami o cyklodoprave a cykloturistike. Stránka mala mapovať a vyhľadávať trasy a poskytnúť základné informácie o jednotlivých regiónoch a ich infraštruktúre. Takýto národný webový portál, ktorý by zdieľal informácie so širokou verejnosťou, však v čase auditu vytvorený nebol. Jeho alternatívou je odkaz na stránky občianskych združení na webovom sídle rezortu dopravy. NKÚ poukazuje aj na fakt, že legislatívna podpora pri budovaní cykloinfraštruktúry nie je dostatočná. Návrhy na zmeny boli zapracované len do zákona o cestnej premávke. Zákony súvisiace s ochranou prírody, lesmi, katastrom, vysporiadaním pozemkov, vodohospodárstvom a cestnou sieťou neboli novelizované.

Tabuľka: Vývoj plánovaného podielu cyklistickej dopravy na celkovej preprave v porovnaní so skutočnosťou (%)
Tabuľka: Vývoj plánovaného podielu cyklistickej dopravy na celkovej preprave v porovnaní so skutočnosťou (%)

 Správa o výsledku kontroly “Podpora cyklistickej dopravy”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok