Bezpečnosť na železničných priecestiach je v zajatí nenaplnených stratégií – Aktuality

Bratislava 11. februára 2022 – Takmer polovica z viac ako 2-tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená, chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory. Za štyri roky, na ktoré sa pri kontrole zvyšovania ich bezpečnosti zameral Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), došlo k 175 vážnym nehodám a škody na majetku sa vyšplhali nad 5 mil. eur. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Kontrolóri však identifikovali výrazné riziká, ktoré sú spojené s nedodržiavaním termínov či absenciou merateľných ukazovateľov a monitorovaním stanovených cieľov. Železnice SR zainvestovali do projektov bezpečnostného zhodnotenia priecestí v horizonte deviatich rokov 13 mil. eur, čo sa premietlo do obnovy len 25 z nich. Na projekty, ktoré mali zvýšiť bezpečnosť na železničných priecestiach pritom nežiadali rezort dopravy o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu a ani sa aktívne nezapojili do európskej finančnej pomoci.

infografika - železničné priecestia

Z hľadiska bezpečnosti sú železničné priecestia jedným z najrizikovejších miest pre účastníkov cestnej premávky. Ich technický stav významne ovplyvňuje plynulosť i bezpečnosť na miestach, kde sa križuje trať s komunikáciou. V roku 2020 spravovali slovenské železnice 2 074 priecestí. Z toho bola takmer polovica (1003) nezabezpečená, prechody boli označené iba dopravnou značkou, teda bez svetelnej signalizácie alebo závor. Význam technických opatrení pritom podčiarkuje fakt, že je to dôležitý krok k zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu úmrtí. Technické a bezpečnostné zabezpečenia priecestia sú v kompetencii ŽSR.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverovala plnenie národných stratégií zvyšovania bezpečností účastníkov cestnej premávky na železničných priecestiach v rokoch 2017 až 2020. V kontrolovanom období  sa na priecestiach stalo 175 nehôd, pri ktorých zomrelo 38 ľudí a ďalších 51 utrpelo ťažké zranenia. Najčastejšie dochádzalo k nehodám na priecestiach vybavených len svetelnou signalizáciou, pričom na týchto úsekoch sa stalo 60 % všetkých nehôd. Nehody na železničných priecestiach okrem následkov na živote a zdraví ľudí vedú k nemalým materiálnym škodám. Len v kontrolovanom období vznikli na priecestiach škody v celkovej výške viac ako 5 mil. eur (tabuľka).

škody na žel. priecestiach - tabuľka

Národní kontrolóri na základe záverov kontrolnej akcie apelujú na vedenie Železníc SR, aby prehodnotili existujúce projekty a prijali opatrenia, ktoré prispejú k zvyšovaniu bezpečnosti na priecestiach. „Do budúcna by sa už pri projektovaní mali preferovať mimoúrovňové križovania železničných tratí a ciest. V prípade existujúcich rizikových miest je jedným z možných riešení využitie informačných technológií a vybudovanie monitorovacích kamerových bodov. Pri tomto modernom a zároveň technicky jednoduchom riešení by však bolo potrebné upraviť legislatívu tak, aby voči nezodpovedným vodičom bolo možné veľmi rýchlo vyvodiť prísnu osobnú zodpovednosť,“ konštatuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy a dodáva, že obdobnú prevenciu už dnes využívajú napríklad v susednej Českej republike.

Nenaplnené ciele, meškajúce termíny a neúčinný systém projektového riadenia  

Na zaistenie bezpečnosti priecestí je potrebné realizovať technické projekty podľa schválených strategických dokumentov. Už v roku 2013 prijala Vláda SR Komplexný program riešenia problematiky železničných priecestí, ktorého cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť na 87 najrizikovejších miestach. Prakticky sa zmodernizovalo 20 priecestí a na ďalších 5 stále prebiehala realizácia projektu. Na tento program v roku 2017 nadviazal Biznis projekt, ktorý priniesol aktualizáciu zoznamu a bolo vybraných 75 priecestí. Zámerom železničiarov bolo v rokoch 2018 až 2023 zvýšiť úroveň ich bezpečnosti, pričom v každej dvojročnej etape malo prísť k modernizácii 25 existujúcich železničných priecestí. Do konca roku 2020 projekt počítal s obnovou 37 priecestí. Ukončených však bolo len päť priecestí z prvej etapy a na štyroch priecestiach prebiehali stavebné práce.

Kontrolný úrad preto upozorňuje poslancov Národnej rady SR na skutočnosť, že ani v jednom vládou prerokovanom dokumente neboli zadefinované očakávané finančné náklady ani časové rámce. „Akýkoľvek strategický dokument bez jasného finančného a časového plnenia môže byť len verbálnym želaním, ale nie reálne vykonateľným projektom,“ konštatuje v tejto súvislosti podpredseda slovenských kontrolórov. Železnice prostredníctvom komplexného národného programu z roku 2013 dokázali alokovať na bezpečnostné projekty 10 mil. a vďaka Biznis projektu sa celková výška navýšila o 3 mil. eur. „Okrem finančného rizika boli kontrolórmi identifikované tiež rezervy v manažovaní oboch strategických dokumentov. Pri nastavenom riadení projektov by sme boli svedkami toho, že železničiari by za rok dokázali zmodernizovať 3 priecestia a pri tomto tempe by sa schválených 75 priecestí podarilo opraviť za štvrťstoročie, nie za nimi plánovaných šesť rokov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly “Zvyšovanie bezpečnosti na železničných priecestiach” (pdf; 1,4 MB)

 

 

 

Príloha

Nehody na železničných priecestiach

obrázok štatistika za roky 2017-20

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri v Múzeu SNP zistili porušenia pravidiel hospodárneho nakladania s financiami – Aktuality

Bratislava 28. január 2022 – V Múzeu SNP v Banskej Bystrici identifikovali národní kontrolóri viacero prípadov nehospodárnosti a netransparentnosti. Išlo napríklad o neefektívne preplácanie nákladov za servis digitalizačných zariadení v objeme milión eur, alebo takmer 310-tisíc za predražené pódium na oslavy 75. výročia SNP, ale aj zmarenú 280-tisícovú investíciu na kreatívne centrum. Identifikované nedostatky však vznikli aj v dôsledku zásahov zo strany vtedajšieho zriaďovateľa – ministerstva kultúry – do právomocí vedenia múzea. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly odporúča parlamentnému výboru pre kultúru a médiá, aby si jeho poslanci vyžiadali od rezortu kultúry komplexnú správu o vykonaných vnútorných auditoch. Zároveň zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu a riadenie podriadených organizácií v rámci príslušného ministerstva.

infografika - Múzeum SNP

Múzeum SNP je príspevková organizácia zameraná na zhromažďovanie, odborné spracovanie a sprístupnenie predmetov a dokumentárnych materiálov súvisiacich s protifašistickým bojom a osobitne SNP. Zároveň má dokumentovať súčasné prejavy neofašizmu a rasovej neznášanlivosti. V kontrolovanom období rokov 2018 – 2020 bolo múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, od 1.1.2022 patrí do rezortu obrany. Hospodári s majetkom v hodnote viac ako 7,7 mil. eur a jeho príjmy v r. 2020 dosiahli necelých 5 mil. eur, výdavky o málo viac ako 4 mil. eur.

Kontrolóri zistili viacero nedostatkov a porušení právnych predpisov. Hodnota nehospodárne vynaložených financií presiahla 1,3 mil. eur. Podľa predsedu slovenských kontrolórov Karola Mitríka: „Tie najvýznamnejšie pochybenia vznikli najmä v dôsledku rozhodnutí vtedajšieho vedenia múzea, do ktorých aktívne vstupovali zástupcovia rezortu kultúry. Týkali sa okrem iného nedodržania hospodárnosti výdavkov za poskytované servisné služby v digitalizačnom centre, ako aj technického zabezpečenia celoslovenských osláv 75. výročia SNP.“ Ministerstvo zasahovalo do výberu dodávateľa pódia na oslavy SNP, čím sa viac ako strojnásobila hodnota zákazky pôvodne stanovená múzeom. Kým v predchádzajúcich rokoch stálo pódium s technikou približne 18- až 23-tisíc eur, v roku 2019 na základe požiadavky ministerstva boli oslovené tri konkrétne spoločnosti, ktoré predložili takmer identické ponuky a pódium na celoslovenské oslavy okrúhleho výročia SNP stálo bezmála 310 tisíc eur (tabuľka v prílohe).

Múzeum v rokoch 2010 – 2015 realizovalo z eurofondov projekt Digitálne múzeum, v rámci ktorého získalo dve zariadenia v hodnote 3 mil. eur na digitalizáciu zbierok. Verejné obstarávanie na servisné služby digitalizačného centra vecne realizoval zriaďovateľ – ministerstvo kultúry, zmluvu však podpísalo múzeum a muselo plniť aj záväzky z nej vyplývajúce. Výdavky za servis zariadení v období rokov 2014 – 2020 presiahli 5 mil. eur, teda oveľa viac, ako bola hodnota samotných zariadení. Napríklad len úvodná prehliadka v roku 2016 bola stanovená na viac ako 560-tisíc eur. Kontrolóri tiež zistili, že niektoré úkony v rámci servisných prehliadok boli fakturované neodôvodnene, bez preukázania ich opodstatnenosti a ich celkový finančný objem sa dostal nad jeden milión eur. Vzhľadom na porušenie pravidiel finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, obe zistenia odstúpili národní kontrolóri Úradu vládneho auditu na ďalšie správne konanie.

Kontrolný úrad upozorňuje súčasné vedenie ministerstva tiež na vysoké odhadované výdavky múzea do projektov, ktoré neboli kryté v jeho rozpočte. Vďaka takémuto konaniu došlo k zmareniu investície za viac ako 280-tisíc eur, ktorá súvisela najmä s vytvorením kultúrneho a kreatívneho centra v Banskej Bystrici. Tieto práce boli uskutočnené so súhlasom zriaďovateľa ešte pred schválením žiadosti o príspevok z európskych fondov. „Rezort kultúry ako zriaďovateľ múzea najskôr investície do prípravných prác podporil, no neskôr zastavil projekt z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie finančného príspevku z eurofondov neschválil. Takéto konanie považuje národná autorita pre externú kontrolu za príklad zlého riadenia projektu a nehospodárne nakladanie s verejnými financiami nielen zo strany múzea, ale aj zriaďovateľa,“ približuje závery kontroly K. Mitrík.

Vzhľadom na významnosť, závažnosť a početnosť zistených nedostatkov, NKÚ hodnotí vnútorný kontrolný systém Múzea SNP ako nedostatočný. Predseda slovenských kontrolórov zaslal Správu o výsledku kontroly Výboru NRSR pre kultúru a médiá s návrhom, aby ministerstvo kultúry predložilo komplexnú správu o vykonaných auditoch, týkajúcich sa o. i. aj digitalizačných technológií. „Je tiež potrebné zabezpečiť lepšiu koordináciu finančne náročných projektov v organizáciách v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, aby sa predišlo zbytočnému míňaniu financií na nerealizované projekty,“ uzatvára predseda úradu K. Mitrík.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v Múzeu SNP (pdf; 0,3 MB)

 

 

 

PRÍLOHA

Tabuľka č. 1 – Prehľad cien na zabezpečenie pódia na oslavy SNP   (v  eurách)

Rok

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

Suma

23760

17760

23820

20835

22000

309786

17860

17990

Výročie

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

Zdroj: účtovná dokumentácia Múzea SNP

 

Správa o výsledku kontroly Rekonštrukcie, opravy a údržba mostov na cestách I., II. a III. triedy (pdf; 0,8 MB)

 

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Mosty sú kritickým miestom pre udržanie bezpečnej a dostupnej dopravnej infraštruktúry – Aktuality

Bratislava 21. januára 2022 – Počas šestnástich rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavebno-technického stavu. Najzraniteľnejšia časť dopravnej infraštruktúry, mosty, reálne ohrozuje základné potreby obyvateľov. Najvyšší kontrolný úrad po vyhodnotení svojich kontrolných akcií konštatuje, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách  I., II. a III. triedy klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zdroje na hospodárenie s mostami sú dlhodobo nepostačujúce. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím všetkých zdrojov financovania. NKÚ odporučil parlamentu zaviazať rezort dopravy, aby predložil návrh komplexnej stratégie v tejto oblasti.

Infografika - mosty

Po decentralizácii verejnej správy v roku 2004 zostala štátu len časť kompetencií v cestnej infraštruktúre. Diaľnice a rýchlostné cesty, vrátane mostov na nich, spravuje Národná diaľničná spoločnosť, cesty I. triedy a ich mosty má v správe Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia ministerstva. Národní kontrolóri preverovali Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Slovenskú správu ciest, ako aj všetkých osem samosprávnych krajov vrátane nimi zriadených správcov regionálnych ciest za obdobie rokov 2017-2020. Stav mostov je označený jedným zo siedmich stupňov, pričom od piateho stupňa ovplyvňujú zistené poruchy zaťažiteľnosť mosta a kategorizácia závisí od rozsahu potrebnej opravy, či výmeny poruchových častí.

Kým v roku 2004 bolo na cestách I., II. a III. triedy evidovaných vyše  63 %  mostov (4 500) v troch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu, v roku 2020 ich bolo cca 33 % (2 417 mostov). Naopak v troch najhorších kategóriách, bolo v roku 2020 takmer 24 % z celkového počtu mostov a do kategórie „uspokojivý stav“ sa prepadlo 3 025 mostov (viac o 50% v porovnaní s rokom 2014). Dochádza tak k výraznému znehodnocovaniu majetku štátu i samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú „dobrými hospodármi“.  

Národní kontrolóri konštatujú, že príčinou je neúčinný systém ich rekonštrukcií, opráv a údržby. Pozitívnou výnimkou spomedzi kontrolovaných subjektov je Žilinský samosprávny kraj. Ako jediný z krajov má primerane riešenú problematiku mostov, keď v rámci programového rozpočtu zabezpečil financovanie vypracovania projektov na rekonštrukcie mostov v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu a ich následnú realizácia. Hlavným dôvodom pre zhoršujúci sa stav na Slovensku je podľa NKÚ, ktorý má podporu aj v akademickej obci, najmä dlhodobé nedostatočné zabezpečenie zdrojov na hospodárenie s mostami.

Plánovanie opráv mostov sa neprispôsobuje skutočným potrebám

Ministerstvo dopravy vyčleňuje na správu ciest I. triedy vrátane mostov približne 40 mil. eur ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest vrátane mostov asi 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostami bolo použitých menej ako 5 % z uvedeného objemu finančných prostriedkov. Takáto suma nie je dostačujúca a potvrdzuje to aj stavebno-technický stav mostov. Vysoký vek mostov a rastúca intenzita najmä nákladnej dopravy si vyžadujú finančné prostriedky nielen na ich opravy a údržbu, ale aj postupnú rekonštrukciu a obnovu, keďže odhadovaný vek životnosti mosta je pri jeho správnej údržbe 100 rokov. Správcovia robia len nevyhnutné opravy mostov, ktoré neznesú odklad, preventívne opravy mostov v lepšej kondícii sú výnimočné. Keďže sme do mostov neinvestovali doteraz, náprava bude vyžadovať oveľa viac,“ priblížil predseda NKÚ Karol Mitrík.

Významný problém predstavujú aj neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch. Plánovanie potrebnej údržby, opráv a rekonštrukcií je preto skreslené. Často sa prispôsobuje objemu aktuálne dostupných finančných prostriedkov a nie skutočnej potrebe, ktorá je niekoľkonásobne vyššia. Len na udržanie aktuálneho stavu mostov je potrebné každoročne obnoviť aspoň o 39 mostov viac, ako to bolo v rokoch 2017 – 2020. Avšak aj pri takomto tempe obnovy sa súčasná situácia s mostami nebude zlepšovať, môže sa len stabilizovať. Počas uvedených rokov sa stav mostov po ich modernizácii, resp. novopostavení zlepšil v priemere pri 33 mostoch ročne. Ak sa zachová súčasný prístup k riešeniu problematiky mostov, bude sa ich stav ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné kvôli havarijnej situácii bezodkladne uzatvoriť. Dôsledkom toho vzniknú dlhé obchádzky a zvýšením intenzity premávky najmä nákladnej dopravy, sa zhorší už beztak zlý stav ciest a mostov aj na obchádzkových trasách. Ohrozené budú  základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach – od rýchlych zásahov záchranárov, cez dochádzanie do práce, školy či k lekárovi, až po zásobovanie.

Infografika 2 mosty

Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že kľúčovú úlohu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní stavu mostov predstavuje dohliadacia činnosť, predovšetkým hlavné prehliadky. Zhodujú sa na tom aj samotní prehliadkari, odborníci z praxe, ako aj akademickí odborníci z Katedry stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Nastavenie systému starostlivosti o mosty podľa technických noriem hodnotia odborníci ako dobré, upravili by frekvenciu a termíny prehliadok. Starostlivosť o mosty si však vyžaduje dostatok personálu, techniky a financií. V súčasnosti predstavujú hlavný zdroj financovania ciest I., II. a III. triedy prostriedky z rozpočtu jednotlivých zriaďovateľov. Modernizácia a obnova ciest vrátane mostov však boli v prevažnej miere financované cez eurofondové projekty, pri samosprávnych krajoch aj z úverových prostriedkov. „Tieto zdroje by mali slúžiť len ako doplnkové, určené na zlepšovanie stavu cestnej infraštruktúry, nie na jej stagnujúcu obnovu. Bez ohľadu na zdroje financovania nie je možné dlhodobo plánovať rekonštrukcie a modernizácie mostov, ak sú kapitálové výdavky na začiatku roka rozpočtované v nulovej výške,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov.

Česi zriadili viaczdrojové financovanie

Navýšiť zdroje financovaním veľkoplošných opráv povrchov ciest I. triedy sa od roku 2021 štát pokúša na základe memoranda medzi rezortmi dopravy a financií. Viaczdrojové financovanie na podporu modernizácie celej dopravnej infraštruktúry funguje napríklad v Českej republike prostredníctvom Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Ten je financovaný najmä z príspevkov zo štátneho rozpočtu a asi tretinu jeho príjmov tvorí výnos z dane z motorových vozidiel, časť výnosu z dane z uhľovodíkových palív ako aj transfery z eurofondov na financovanie projektov. Mostný program, ktorý v roku 2020 predložilo na rokovanie vlády SR ministerstvo dopravy, predpokladal viaczdrojové financovanie modernizácie mostov na cestách I. triedy. Program nebol zatiaľ schválený a rokovanie o ňom bolo odložené.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Rekonštrukcie, opravy a údržba mostov na cestách I., II. a III. triedy (pdf; 0,8 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Tabuľka: Prehľad o počte mostov

 

SSC spolu I. trieda

IVSC BA

IVSC BB

IVSC ZA

IVSC KE

II., III. trieda spolu

BA

BB

KE

NR

PO

TN

TT

ZA

Rok 2004

1 640

259

335

556

490

5 557

129

1 179

660

531

1 245

640

384

789

Rok 2020

1 764

272

417

554

521

5 395

128

1 030

659

526

1 236

639

383

794

Zdroj: Slovenská správa ciest , údaje zistené kontrolou NKÚ SR

 

I. bezchybný; II. veľmi dobrý (len vzhľadové poruchy); III. dobrý (väčšie, zaťažiteľnosť neovplyvňujúce poruchy) a IV. uspokojivý (poruchy bez okamžitého vplyvu na zaťažiteľnosť). Stupeň V. zlý (poruchy s nepriaznivým vplyvom na zaťažiteľnosť mosta, ale sú odstrániteľné ešte bez výmeny);  VI. veľmi zlý  (potrebná výmena poruchových alebo doplnenie chýbajúcich súčastí) a VII. havarijný (vyžaduje okamžitú nápravu k odvráteniu hroziacej katastrofy).



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Národní kontrolóri si posvietia na pandemickú pomoc, výstroj vojakov, hospodárenie NDS i modernizáciu vlakov – Aktuality

Bratislava 5. januára 2022 – Najvyšší kontrolný úrad SR sa v tomto roku zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri majú spracované projekty na 31 kontrolných akcií vo viac ako stovke subjektov – od ministerstiev, cez obce a mestá, až po štátne a verejné inštitúcie. Okrem iného preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly na základe vlastných rizikových analýz a zároveň vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci, ako aj obstarávanie bezpečnostných služieb vo verejnej správe.

Podobne ako v minulom roku, aj tentoraz kontrolóri nadviažu na viaceré doteraz zrealizované kontroly či analýzy, ktorými identifikovali nové významné riziká a zamerajú sa na špecifický problém, prípadne preveria účinnosť prijatých opatrení zo strany kontrolovaných subjektov. „Plán kontrolných akcií nie je len nejaká kritická vízia kontrolórov, kozmický pohľad na problém. Každá kontrolná akcia je komplexne rozpracovaným projektom na základe analýzy rizík a vecného popísania kritických oblastí. Zároveň ide o cielený proces, v ktorom sú jednotlivé kontrolné akcie zasadené do reálneho času a projekty gestorujú odborne pripravení kontrolóri. To znamená, že predtým, ako kontrolóri nastúpia do terénu a zavítajú ku kontrolovaným subjektom, musia byť aj tematicky dovzdelaní,“ priblížil procesy prípravy ročných plánov šéf najvyšších kontrolórov Karol Mitrík. Upozornil na to, že kontrolný úrad v roku 2022 preverí osem kľúčových oblastí národných verejných politík s podobným zameraním ako v predchádzajúcom rok. Konkrétne zdravotnú problematiku v štyroch kontrolách, výskum, vzdelávanie, vývoj a inovácie v troch, zamestnanosť a sociálne politiky v jednej, právny štát a bezpečnosť v štyroch, efektívnu a transparentnú verejnú správu v 9 kontrolných akciách, environmentálnu udržateľnosť v štyroch, udržateľnosť verejných financií a fiškálnu politiku v dvoch a napokon dopravnú infraštruktúru v štyroch kontrolných akciách.

NKÚ napríklad skontroluje, ako je funkčný a využívaný systém e-Zdravie, rovnako aj ako hospodária národní diaľničiari, či ako sú využívané finančné prostriedky na bezpečnostné služby. Taktiež sa zamerajú na napĺňanie stratégie pre integráciu Rómov do roku 2020 z pohľadu vzdelávania či stratégiu dopravy v oblasti dopravnej infraštruktúry a obnovy verejných budov. Posúdia účinnosť opatrení vo vzťahu k ochoreniu COVID-19, zavedených zo strany obecných a mestských zastupiteľstiev v reakcii na znížený príjem a sociálnu odkázanosť občanov v dôsledku pandémie. Šesť rokov od uvedenia do prevádzky elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb kontrolóri vyhodnotia zavedenie a využívanie tohto systému. Preverením poskytovania pomoci v hmotnej núdzi chce úrad poukázať na úskalia prerozdeľovania pomoci štátu zo strany zodpovedných ministerstiev. Účinnosť nastaveného systému modernizácie a prevádzky osobných vlakových súprav, koordinácia podpory cyklistickej dopravy či plnenie záväzkov Slovenska voči Európskej únii v oblasti čistiarní odpadových vôd a kanalizácií sú ďalšími témami, na ktoré sa zamerajú národní kontrolóri v priebehu roku 2022.

Najvyšší kontrolný úrad od roku 2020 predkladá príslušným parlamentným výborom Správu o výsledku kontroly, ktorá je zhrnutím najzávažnejších zistení kontrolórov, a zároveň ponúka odporúčania, ktoré majú smerovať k zmene legislatívy a úprave systému riadenia hlavných verejných politík či k výraznejšej podpore realizácie strategických cieľov krajiny zo štátneho rozpočtu či z fondov Európskej únie. Predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly zároveň od roku 2016 zasiela trom najvyšším ústavným činiteľom v štvrťročnom intervale súhrnné zistenia z ukončených kontrol.

náhľad Plán kontrolnej činnosti na rok 2022 (pdf, 660 kB)

infografika Na čo si posvietia národní kontrolóri v roku 2022?



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko treba pripraviť na riešenie sucha, chýba systém a stratégia – Aktuality

Bratislava 30. decembra 2021 – Slovensko nie je pripravené na riešenie sucha natoľko, aby dokázalo eliminovať hrozby pre životné prostredie i celú spoločnosť. Chýba systém indikátorov na sledovanie situácie a komplexné riešenie v podobe ucelenej stratégie. Najvyšší kontrolný úrad SR sa pri výkonnostnej kontrole zameral na roky 2018 až 2020 a zistil, že samotný manažment sucha nie je koordinovaný orgánom so silným mandátom od vlády. Hrozí tak, že štát nenaplní všetky ciele, ku ktorým sa prihlásil v rámci celosvetovej Agendy 2030, programe trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. „Na základe výkonnostného auditu sme dospeli k názoru, že je nevyhnutné zmeniť prístup od krízového riadenia dôsledkov sucha k aktívnemu riadeniu príčin vzniku sucha. K takémuto prístupu nabádajú slovenské inštitúcie aj európske autority a minimálne na strane rezortu životného prostredia je dnes vidieť pozitívny obrat. Na základe medzinárodných skúseností je však dôležité posilniť kompetencie envirorezortu ako kľúčového hráča pre prierezové riešenie výziev prichádzajúcich so suchom a minister musí mať silnú podporu vlády i samotného premiéra“ konštatuje podpredseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Obrázok: Politika sucha a proces pripravenosti v 10 krokoch

Infografika sucho

Zdroj: WMO a GWP

Sucho ako celosvetový prírodný fenomén sa na rozdiel od iných prírodných katastrof vyvíja pomaly a dlhodobo. V roku 2050 by podľa Svetovej meteorologickej organizácie mohlo mať problém s prístupom k pitnej vode viac ako päť miliárd ľudí. Za ostatných 20 rokov sa počet suchých dní zvýšil takmer o tretinu. Okrem prirodzených príčin vzniku sucha, ako sú procesy v atmosfére, sú to predovšetkým dôsledky zásahov človeka do krajiny. Slovensko postihlo niekoľko období sucha. Spôsob hospodárenia s pôdou od 50. rokov minulého storočia, odvodňovanie poľnohospodárskej pôdy, likvidácia medzí a remízok, pestovanie monokultúr, odlesňovanie ako aj masívna výstavba a betónovanie veľkých plôch, sú len časťou problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť. Dopady sucha sa môžu prejaviť už v blízkej budúcnosti aj na Slovensku, nedostatkom vody a neúrodou.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverovala, ako sa slovenská vláda postavila k jednej z najväčších výziev 21. storočia. Kontrolóri sa prioritne zamerali na nastavenie a implementáciu národnej stratégie v tejto oblasti, ale aj na zabezpečenie financovania opatrení a riadenie politiky manažmentu sucha. Najpozitívnejšou zmenou za ostatné dva roky je skutočnosť, že zodpovedné štátne inštitúcie začali modelovať akčné plány zamerané na príčiny a nie už len na dopady sucha.

Dáta o historickom výskyte sucha sa nevyhodnocovali

Kontrola NKÚ ukázala, že Slovensko v súčasnosti nemá vypracovanú stratégiu manažmentu sucha, i keď rezort životného prostredia považoval viaceré dokumenty pre oblasť sucha za strategické. Problematika sucha v nich však nie je riešená komplexne a systémovo. Sucho bolo po prvý raz označené za významný vodohospodársky problém vo Vodnom pláne Slovenska na roky 2021 až 2027. Podľa „Metodickej príručky pre prípravu plánov manažmentu sucha“ by sa mala vytvoriť politika pre problematiku sucha založená na riadení rizík, a tiež stratégia na jej realizáciu. Strategický dokument by mal byť pripravený ako rámcový dokument obsahujúci hlavné zásady politiky pre problematiku sucha spolu so všeobecným plánom na jej realizáciu, vrátane všetkých potrebných krokov na vypracovanie plánu manažmentu sucha.

Základom pre hodnotenie sucha a prijímanie adekvátnych opatrení je vyhodnotenie významných období sucha, ktoré sa vyskytli v minulosti. Ako však NKÚ zistil, rezort životného prostredia napriek tomu, že mal k dispozícii množstvo dát, nespracovával ich a nevyhodnocoval komplexne historický výskyt sucha, kvôli čomu absentuje aj vyhodnotenie rizika sucha. Taktiež neboli identifikované oblasti s potenciálnym ohrozením výskytu sucha, čo je zase významným predpokladom pre nastavenie účinných opatrení na jeho zvládanie. Rovnako nebol stanovený kompletný a jednotný systém indikátorov sucha vytvorený kombináciou všetkých typov sucha (meteorologické, hydrologické, poľnohospodárske, sociálno-ekonomické). Zber a vyhodnocovanie údajov je dôležitý aj z hľadiska budovania systému včasného varovania, ktorý bol na Slovensku zavedený len čiastočne. Konkrétnym výstupom vyhodnotenia historického výskytu sucha je identifikácia oblastí s najväčším potenciálnym rizikom výskytu sucha, ktorý je jedným z hlavných podkladov pre návrh a prioritizáciu opatrení na zmiernenie účinkov sucha.

Problematiku sucha musí riadiť silný hráč

To, že rezort životného prostredia nevyhodnocoval naakumulované dáta, prispelo k tomu, že opatrenia prijaté na zvládanie sucha, ako napríklad podpora realizácie obnovy biodiverzity a ekosystémov, vodozádržné opatrenia, obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy spôsobom minimalizujúcim pôdnu eróziu a zhutnenie pôd, smerovali do celého územia Slovenska a nie do oblastí, ktoré sú suchom najviac ohrozené. Ministerstvo nevyhodnocovalo prijaté opatrenia z hľadiska ich dopadu na sucho a nemalo ani prehľad o ich financovaní.

Vzhľadom na zistené najvyššia kontrolná inštitúcia odporúča, aby politiku manažmentu sucha koordinoval orgán štátu so silným mandátom vlády, ktorým má byť rezort životného prostredia. V prípade uprednostňovania vlastných sektorových zámerov zainteresovaných subjektov budú prijímané opatrenia len neefektívnym vynakladaním finančných prostriedkov na presadzovanie lokálnych záujmov. „Z hľadiska kompetenčného aj reálneho výkonu jednotlivých aktivít má ministerstvo životného prostredia zatiaľ len slabé ukotvenie v legislatíve. Aby mohlo problematiku sucha riešiť komplexne a prierezovo, odporúčame, aby došlo k úprave legislatívy. Je potrebné, aby rezort vystupoval ako kľúčový hráč a odporúčania, ktoré v tejto oblasti vydá, aby boli pre partnerov záväzné, brané vážne. V tejto zásadnej téme by z pohľadu klimatických zmien mala agenda riešenia sucha získať jasnú podporu až z pozície predsedu vlády,“ zdôrazňuje podpredseda Ľ. Andrassy s tým, že to, ako sa vysporiadame so samotnými akčnými plánmi, sa ukáže až cez úpravu legislatívy.

Obrázok: Tri piliere pre manažment sucha

Sucho - tri piliere

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Pripravenosť Slovenskej republiky na riešenie sucha (.PDF / 1,2MB)

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Ochrana a obnova lesa musia mať prednosť pred finančným ziskom z predaja dreva – Aktuality

Bratislava 22. december 2021 – Hospodárenie v lesoch na Slovensku sa riadi nejednotnými pravidlami, investície do obnovy a výsadby lesa sú nedostatočné. Trvalo udržateľné hospodárenie s drevom s dôrazom na spoločenskú a ekologickú hodnotu lesa by malo mať podľa predsedu NKÚ SR Karola Mitríka prednosť pred ziskom z predaja dreva. Konštatuje to na základe výsledkov kontrol v štátnych, obecných a vojenských lesoch SR. Kontrolóri tiež identifikovali viaceré príklady dobrej praxe, najmä elektronická evidencia ťažby a skladových zásob dreva a tiež aukcie a verejné dražby pri predaji dreva by mali byť aplikované vo všetkých organizáciách hospodáriacich s drevom ako základný nástroj transparentnosti. Národná autorita pre externú kontrolu odporúča, aby vláda pripravila komplexný plán ochrany a obnovy lesov na Slovensku.

infografika lesy

Hlavným poslaním lesného hospodárstva na Slovensku je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a ich rozvoj. Hoci sa podieľa na HDP krajiny menej ako jedným percentom, hodnota lesa sa nedá merať len ekonomickými parametrami. „Budúcnosť našich lesov bude závisieť od klimatických zmien, cien dreva a predovšetkým od vyriešenia rozporu medzi ekológiou a ekonomikou. Mali by sme klásť väčší dôraz na ekologickú a spoločenskú hodnotu lesov do budúcnosti. Bez lesa niet života“, zhodnotil predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík.

Kontrolóri NKÚ v posledných rokoch preverovali nakladanie s lesným majetkom celkovo v 37 subjektoch lesného hospodárstva. Na Slovensku lesy pokrývajú 41 % územia, viac ako polovicu obhospodaruje štát – až 54 % (graf 1). V súčasnosti sa na Slovensku nachádzajú historicky najväčšie zásoby dreva, je to dôsledok aktuálne nižšieho dopytu po drevnej hmote, a teda aj poklesu ťažby. Podstatne sa tiež zvýšil dovoz, najmä ihličnatého dreva zo zahraničia, čo znižuje konkurencieschopnosť domácich spracovateľov.

Graf 1: Podiel jednotlivých obhospodarovateľov na celkovej výmere lesov v SR

Graf 1: Podiel jednotlivých obhospodarovateľov na celkovej výmere lesov v SR

Zo zistení národnej autority pre externú kontrolu vyplýva, že štátna politika lesného hospodárstva má vytýčené ciele, nemá však zjednotené pravidlá pre ich dosahovanie vo všetkých subjektoch hospodáriacich vo verejnom záujme. Subjekty, ktoré obhospodarujú les vo verejnom záujme, majú rôzne právne formy a vykonávajú svoju činnosť podľa rôznych zákonov. Všetky subjekty mali schválený program starostlivosti o les, no tieto kľúčové dokumenty boli vypracované na základe rôznych špecifických technických a ekonomických prístupov. Takto nastavený systém umožňoval napr. vojenským lesom vyhnúť sa súťažnému prostrediu a zadávať zákazky priamo. „Štát by mal jasne určiť, aká legislatíva je pre tieto podniky záväzná a aká by mala byť ich optimálna právna forma, tak aby pri tvorbe zisku zohľadňovala aj verejný záujem,“ vysvetľuje šéf slovenských kontrolórov.

Porovnanie výsledkov kontrol ukázalo aj príklady dobrej praxe, ktoré by mohli byť zavedené vo všetkých lesohospodárskych podnikoch. Jedným z nich je integrovaný systém online evidencie vyťaženého dreva, monitorovanie pohybu drevnej hmoty či prejazdu nákladných vozidiel, aký využívajú vo vojenských lesoch. Elektronizácia evidencie skladových zásob dreva je podľa NKÚ základný nástroj transparentnosti pri evidencii a predaji dreva. Zároveň je potrebné zlepšiť kontrolu správnej kvalifikácie dreva, pretože kvalitatívne podhodnotenie drevnej hmoty vedie k zníženiu príjmov a tiež vytvára priestor pre korupciu. Verejné obchodné súťaže, elektronické aukcie dreva a dražby považuje kontrolný úrad za základné nástroje pre transparentný a efektívny predaj.

Z ekonomického hľadiska najlepšie dokázali surové drevo v rokoch 2019-20 speňažiť mestské a obecné lesy (graf 2). Kým vo vojenských lesoch získali priemerne 43 eur za m3 dreva, štátne lesy takmer 47 eur, lesy vlastnené samosprávou získali viac ako 53 eur za m3. Je to však spôsobené aj tým, že komunálne lesy mali v porovnaní so štátnymi nižší podiel kalamitného dreva a nižšie náklady na ťažbu. Štátny podnik Lesy SR (štátne lesy) však v súlade so svojou obchodnou politikou prioritne podporujú domácich spracovateľov dreva a len dve percentá idú na export. Majú tiež vysoké náklady na údržbu lesných ciest, a ďalšie náklady na činnosti vo verejnom záujme.

Graf 2: Priemerné speňaženie surového dreva za roky 2019 a 2020 (eur/m3)Graf 2: Priemerné speňaženie surového dreva za roky 2019 a 2020 (eur/ha)

Lesohospodárskym podnikom sa nedarilo dodržať zásadu, aby sa časť príjmov z predaja dreva vrátila naspäť vo forme pestovania nových sadeníc. Nežiadúci trend znižovania nákladov na ochranu lesa pokračoval. Z celkových tržieb z predaja dreva sa v podobe pestovnej činnosti vrátilo naspäť do lesa len 14 % pri mestských a obecných lesoch a 11 % pri štátnych lesoch. Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly by mali obhospodarovatelia zvýšiť podiel financií na obnovu lesa. Pritom by mali postupovať podľa princípov prírode blízkeho obhospodarovania a preferovať prirodzenú obnovu lesov. Pri výsadbe je dôležité preferovať trvácnejšie a voči škodcom odolnejšie porasty, ktoré budú zabezpečovať nielen produkčné, ale aj environmentálne a sociálne funkcie lesa. Súčasťou preventívnych opatrení na predchádzanie škôd na lesnom poraste sú nemenej dôležité protipožiarne opatrenia. Netransparentné obstaranie protipožiarneho systému zo strany Lesov SR za 28 mil. eur, ako odhalila kontrola z r. 2020, však nie je príkladom dobrej praxe.

Predseda NKÚ zaslal výsledky kontroly na prerokovanie výboru NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúča poslancom, aby rezortné ministerstvo spracovalo komplexný návrh ochrany a obnovy lesa, zaviedlo online evidenciu a monitorovanie vyťaženého dreva pre všetky subjekty pôsobiace v oblasti lesného hospodárstva.

náhľad správy Správa o výsledku kontroly Politika lesného hospodárstva a nakladanie s drevnou hmotou (pdf, 1,50 MB)

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Drahý, pomalý, meškajúci a bez zdrojových kódov – modul MUK portálu slovensko.sk – Aktuality

Bratislava, 17. decembra 2021 – Modul úradnej komunikácie (MUK-P)[1], 34 mesiacov meškajúcu časť Ústredného portálu verejnej správy (UPVS), možno označiť za ukážkový príklad pochybení v rámci informatizácie, a to vrátane tzv. vendor lock-in problému. Najvyšší kontrolný úrad v záveroch kontroly hospodárnosti vytvorenia MUK-P upozornil, že Národná agentúra NASES sa už v roku 2010 v 60 miliónovej zmluve vzdala nielen vlastníctva autorských majetkových práv na ÚPVS či zdrojových kódov. Štát preto nemá právo ani na vykonávanie zmien a cena za odkúpenie týchto práv sa vyšplhala na 210 miliónov eur. Samotný modul MUK-P bol vytváraný za 3,2 mil. eur ako „riešenie na mieru“ napriek tomu, že na trhu bolo k dispozícii komerčné, niekoľkonásobne výkonnejšie a podstatne lacnejšie (krabicové) riešenie. Ani po druhej zmluve z roku 2017 a jej desiatich dodatkoch nie je systém odovzdaný. Napriek tomu, že je nefunkčný, nezaplatených ostalo len 15 % ceny diela, t. j. 482-tisíc eur. NKÚ odstúpil zistenia orgánom činným v trestnom konaní.

infografika - NASES

Kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami na vytvorenie modulu MUK-P, jedného z deviatich spoločných modulov štátneho portálu ÚPVS (obr. 1) známeho aj ako slovensko.sk, ktorý poskytuje elektronické služby a informácie verejnej správy obyvateľom, realizovala národná autorita pre oblasť externej kontroly v agentúre NASES a preverila obdobie od roku 2017 dodnes. MUK-P má v súlade so zákonom o e-Governmente zabezpečovať elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci, najmä pri výkone verejnej moci elektronicky[i]. Ani po ukončení kontroly v októbri tohto roku nebol modul odovzdaný a otestovaný v prostredí NASESu a teda nie je funkčný.

Vendor lock-in = dodávateľ navždy

Systém, ktorý vlastní spolu so zdrojovými kódmi privátny subjekt a len s jeho súhlasom sa v ňom môžu vykonávať zmeny, úpravy či technická podpora, sa stáva „uzamknutým“. V odbornej terminológii sa takýto stav označuje vendor lock-in. Agentúra NASES sa vlastníctva majetkových autorských práv vzdala už pri uzatváraní prvej zmluvy s konzorciom dodávateľov v roku 2010. Druhá zmluva v hodnote 15,4 mil. eur, ktorá bola predmetom aktuálnej kontroly NKÚ tento problém neriešila, venovala sa úprave informačných systémov a zabezpečeniu služieb ich prevádzky. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje na riziko, že v prípade ukončenia zmluvy NASES nebude schopný plniť úlohu prevádzkovateľa nosného informačného systému verejnej správy, a teda zabezpečiť riadnu a bezproblémovú prevádzku spoločných modulov (obr. 1). Dodávateľ vyčíslil hodnotu diela na 210 mil. eur, ktoré by požadoval od agentúry, napriek tomu, že štát už raz za dielo zaplatil.

Nevýhodný: vyššia cena a nižšie technické parametre

Komponent MUK-P bol za cenu 3,2 mil. eur zakontrahovaný ako na mieru šité riešenie (custom built) v rámci zmluvy č. 2  s konzorciom GlobalTel, a. s. a SWAN, a. s. z roku 2017. Už v tom čase existovalo na trhu niekoľko hotových riešení (komerčných, aj open-source), ktoré ponúkali vyššie funkcionality v porovnaní s požiadavkami v zmluve. Národní kontrolóri po preverení podkladov nepotvrdili potrebu objednávať zákaznícke „na mieru šité“ riešenie a túto potrebu označili za „neodôvodnenú“. Spochybnili aj zvolený spôsob obstarávania (priame rokovacie konanie), keďže NASES obstarával  komplexné riešenie, namiesto obstarávania jednotlivých modulov. Posúdenie hospodárnosti, ktoré mal vypracovať Útvar hodnoty za peniaze MF SR, nemali kontrolóri k dispozícii.

Celkové náklady vlastníctva tohto majetku predstavujú pri riešení na mieru MUK-P 6,1 mil. eur a pre krabicové komerčné riešenie (API GW Brandcom Layer7) len 490-tisíc eur, pri päťročnom scenári (detaily v tab.1). Aj porovnanie technických parametrov (tzv. priepustnosť) týchto riešení ukazuje zaostávanie výkonnosti drahšieho na mieru pripraveného riešenia.  MUK-P od dodávateľa NASESu, ktorého nie je možné nahradiť (vendor lock-in), garantuje spracovanie 120 transakcií za sekundu. Kým dostupné komerčné riešenie ponúka výkonnosť od 4 000 do 40 000 transakcií za sekundu.

 

Tab. 1  Porovnanie riešení (zdroj NKÚ)

 

V eurách

MUK-P = na mieru šité riešenie s vendor lock-in

Komerčný produkt API GW Broadcom Layer 7

Investičné náklady

3 500 000

180 000 (pesimistický scenár)

Prevádzkové náklady za rok

525 000

36 000

Implementácia

130 000

Priepustnosť (počet transakcií za sekundu)

120

Od 4 000 do 40 0000

 

V porovnaní s NASESom si lacnejšiu komerčnú verziu obstaralo a dodnes využíva vo svojej vnútrorezortnej e-komunikácii napríklad ministerstvo vnútra. Novely zákonov o e-Governmente, či štátnej služby vyvolali potrebu ďalších úprav modulu MUK-P. Existujúcich 10 dodatkov k Zmluve č. 2 a neotestovanie modulu priamo v NASESe prispelo k viac ako 34-mesačnému meškaniu diela, za ktoré objednávateľ už zaplatil 85 % ceny. Najvyšší kontrolný úrad konštatoval viacero ďalších pochybení, ako napríklad nedostatočnú inventarizáciu majetku, či bezpečnostné riziká modulu. Svoje zistenia odstúpil nielen OČTK, ale aj výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.

 

Obr. č. 1

graf - vzťahy NASES

graf - spoločné moduly UPVS

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) vznikla 01.01.2009 ako príspevková organizácia Úradu vlády Slovenskej republiky na plnenie odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti vyplývajúcich zo zákona o  informačných systémoch verejnej správy. Od 01.01.2019 služby je delimitovaná pod Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, od 01.07.2020 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.  K jej hlavným úlohám patria správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a prevádzka a rozvoj služieb Ústredného portálu verejnej správy a spoločných modulov podľa zákona o e-Governmente. Od 01.08.2019 je slovenskou národnou certifikačnou autoritou na poskytovanie kvalifikovaných dôveryhodných služieb. NASES prevzala zodpovednosť za vyhotovovanie a overovanie elektronických podpisov či pečatí pre potreby orgánov verejnej moci (OVM) od Národného bezpečnostného úradu.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Vybraný spoločný modul v rámci Ústredného portálu verejnej správy (pdf, 1,6 MB)

 

 

 


[1] Novelizáciou Zákona o e-Governmente č. 238/2017 z 06.09.2017 bol Modul úradnej komunikácie  MUK nahradený novým Modulom procesnej integrácie a integrácie údajov MUK- P, ktorého funkcionality boli rozpracované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy (pozn. schválenej v roku 2016) v rámci špecifickej priority Integrácia a Orchestrácia.

 


[i] MUK-P zabezpečuje jednotné pripojenie a interakciu prístupových miest, procesné riadenie a realizáciu elektronickej úradnej komunikácie s orgánmi verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, výmenu elektronických správ medzi orgánmi verejnej moci, jednotný prístup informačných systémov k informačným systémom orgánu verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, integráciu údajov, synchronizáciu údajov pri referencovaní a jednotný spôsob poskytovania údajov z informačných systémov v správe orgánov verejnej moci, najmä z referenčných registrov a základných číselníkov a evidenciu oprávnení na získavanie dokumentov a údajov.

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

ÚVO a NKÚ: Pracujeme na zjednodušení kontroly verejných nákupov, nenahrádzame tým však prácu a zodpovednosť vyhlasovateľov súťaží – Aktuality

Bratislava 15. decembra 2021 – Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“), Najvyšší kontrolný úrad (ďalej len „NKÚ“) a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (ďalej len „MIRRI“) dnes 15. 12. 2021 rokovali o detailoch nového systému kontroly zákaziek financovaných z európskych zdrojov. Tento systém má zaviesť návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním. „Do funkcie predsedu ÚVO som nastupoval aj s prioritou, aby sa z ÚVO stala národná autorita pri kontrole eurofondových zákaziek, aby sa ten dnešný zložitý mechanizmus kontroly zjednodušil. Teší ma, že vláda si v programovom vyhlásení tento bod osvojila a že sme spoločne s MIRRI vypracovali návrh zákona, ktorý by mal byť čoskoro predložený na rokovanie vlády. Mám za to, že zjednodušením tohto systému kontroly sa nám na Slovensku podarí zvýšiť čerpanie eurofondov. Z pohľadu kontrolného orgánu však považujem za dôležité zdôrazniť, že zjednodušenie kontroly neznamená to, že budeme robiť prácu za vyhlasovateľov súťaží pri preukazovaní ich úkonov. Naopak, od zjednodušenia mechanizmu kontroly zákaziek očakávame ich rýchlejšie preskúmanie a jasnejšie identifikovanie prípadného problému v súťaži,“ hovorí predseda ÚVO Miroslav Hlivák.

ÚVO bude v rámci kontroly eurofondových zákaziek klásť dôraz aj na kontrolu princípu hospodárnosti, ktorej sa detailne vo svojej činnosti venuje NKÚ. „V otázke hospodárnosti pripravíme spoločne s NKÚ metodiku. Pri skúmaní tohto princípu je dôležité zdôrazniť, že úlohou kontrolného orgánu je preskúmať konanie vyhlasovateľa súťaže, nie nájsť mu alternatívy k nákupu, teda, že čo by bolo hospodárne nakúpiť. Tým chcem povedať, že vyhlasovateľ súťaže sa ani v tomto bode nezbaví svojej priamej zodpovednosti za súťaž. Teší ma konštruktívna spolupráca s NKÚ, ktorý si tiež uvedomuje potrebu zjednodušenia mechanizmu kontroly eurofondových zákaziek,“ uzavrel  Miroslav Hlivák.

Predseda NKÚ víta snahu MIRII zastrešiť kontrolu verejného obstarávania u všetkých prijímateľov európskej pomoci pod jednu strešnú inštitúciu štátu. Úrad pre verejné obstarávanie je z tohto hľadiska dobrou voľbou. Novou výzvou pre úrad však bezpochyby je posudzovanie hospodárnosti už v procese prípravy a hodnotenia projektov. Zrealizovať  túto myšlienku odporúčajú národní kontrolóri vláde i parlamentu dlhodobo na základe svojich zistení z kontrolných akcií zameraných na projekty financované z EÚ fondov v kontexte princípov hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti použitia verejných financií.  “Odborníci z Najvyššieho kontrolného úradu sú pripravení na otvorenú spoluprácu s ÚVO pri nastavení metodiky a pravidiel hodnotenia projektov nielen z hľadiska dodržania pravidiel verejného obstarávania, ale aj princípov hospodárneho použitia financií z európskej finančnej pomoci. Som presvedčený, že je to v záujme všetkých zainteresovaných strán, počnúc ministerstvom, riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi, prijímateľmi nenávratných európskych finančných zdrojov, ale aj kontrolných autorít štátu”, hovorí predseda NKÚ Karol Mitrík.

„Ešte ako opozičná poslankyňa som sa počas vlád Smeru viackrát obrátila na Najvyšší kontrolný úrad aj na Úrad pre verejné obstarávanie, ktoré si svoju prácu dokázali robiť aj v náročnom období. Dnes sme s pánom Mitríkom a s pánom Hlivákom rokovali o vzájomnej spolupráci a o lepšom nastavení kontrolných mechanizmov tak, aby občania a štát neboli rôznymi podvodníkmi a špekulantmi okrádaní o prostriedky nás všetkých,“ uzavrela po stretnutí vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová.

M. Hlivák, V. Remišová, K. Mitrík

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rozhovor s predsedom K. Mitríkom pre Štandard o vodárenských spoločnostiach, stíhačkách F-16 aj o príspevkoch za očkovanie – Aktuality

Mitrík o očkovacích peniazoch pre dôchodcov: Sú segmenty, kde by sa polmiliarda eur zišla viac

[10.12.2021; dennikstandard.sk; Rozhovory; Jozef Hajko]

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík sa v rozhovore pre Štandard vyjadruje ku konkrétnym oblastiam, na ktoré sa inštitúcia zameriava. O nákupe amerických stíhačiek: nevedno, prečo ich bude 14 a Slovensko nedostane ani euro v ofsetových programoch. O potrebe nových zdravotných sestier: školy nemajú kapacity, vláde a samosprávam zas chýbajú analýzy a dlhodobá stratégia. O očkovacej lotérii: podľa Mitríka to bolo legitímne rozhodnutie, ale nesystémové. O verejných financiách: vláda by si v čase pandémie mala stanoviť limit, kedy začne konsolidovať verejné financie.

 

náhľad rozhovoru pre ŠtandardKeď ste pred šiestimi rokmi nastupovali do Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), vtedajší predseda vlády Robert Fico vás označil za piateho najvyššieho ústavného činiteľa. Cítite sa ním byť?

Nevnímam to tak, nenosím si to ako honor. Dôležitejšie sú výsledky práce. Keď som sem nastupoval, o Úrade som už niečo vedel a videl som, že je možné realizovať množstvo zlepšení. NKÚ je najvyššia kontrolná inštitúcia v štáte. Mala by byť národnou autoritou – keď niečo povie, malo by to byť kvalifikované, podložené dôkazmi. Na druhej strane sa očakáva spätná väzba. My máme byť hlasom svedomia tejto krajiny, či sa to niekomu páči, alebo nie. Ak kontrolovaní neakceptujú naše zistenia a odporúčania, tak im to opakujeme.

Aký dosah má táto inštitúcia, ako vás rešpektujú tí, ktorých kontrolujete?

Inštitúcia má dosah vymedzený zákonom. Keď zákonodarcovia v roku 1993 tvorili zákon o NKÚ, definovali postavenie v ústave, predpis urobili nadčasový. Zákon nám dáva absolútnu autonómiu a široké právomoci. Samozrejme, zákonnosť nevieme vynucovať, nemáme represívne právomoci. Ale nastavujeme kontrolovaným subjektom zrkadlo. Sme otvorená inštitúcia a to je väčšia sila, ako keby sme udeľovali pokuty.

Predsa, čo z vašich kontrol sa dokáže presadiť v praxi?

Keď som nastúpil do funkcie, prial som si, aby sme boli akceptovaní. V roku 2015 sme chceli vidieť do kuchyne, kde sa veci varia, chceli sme mať možnosť účasti na vládnych zasadnutiach. A to bolo splnené, prizývali nás spolu s ďalšími. Nová vláda po roku 2020 si toto neosvojila. Máme však dosť možností získavať informácie. Primárna otázka je, kto nás zriadil a na čo slúžime. Bola to Národná rada a tá nás zriadila ako svoju predĺženú ruku. Poslanci vo výboroch majú síce možnosť sami kontrolovať, ale takto dostávajú kvalifikované informácie. Naša povinnosť je primárne slúžiť poslancom. Pred dvoma rokmi sa nám podarilo dostať do zákona, že máme povinnosť predkladať správy do výborov parlamentu a tie majú povinnosť ich prerokovať. Výbory správy prerokúvajú, úkolujú ministerstvá alebo vysoké štátne orgány úlohami a tie to musia spätne reportovať.

Dôležitá je koncovka, čo sa na základe vašich správ zmení.

Je to beh na dlhú trať. Poviem príklad. V roku 2018 sme robili sériu kontrol vo vodárenských spoločnostiach, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry Slovenska. Ukázalo sa, že privátny sektor má snahu vstúpiť a vykúpiť ich akcie. Avšak už v 90. rokoch, pri realizácii transformácie vodárenských spoločností, bol zámer, že majiteľmi môžu byť iba obce a mestá. Ukázalo sa, že prijatý zákon nie je dokonalý a cez Obchodný zákonník bola snaha prevádzať tieto akcie. Trvalo to tri roky. Až teraz v parlamente novelizovali zákon, kde jednoznačne zakotvili, že majiteľmi akcií môžu byť len obce a mestá.

Do akej miery to je vaša zásluha?

Predložili sme tento materiál. Minulá vláda sa ním nezaoberala. Súčasná, teda hlavne vládni poslanci rozhýbali ľady, prišli s iniciatívou. Na náš apel sa prevody akcií zablokovali. Vďaka tomu nedopadneme ako Česká republika, kde bývalý premiér Babiš vykupoval vodárenské spoločnosti späť od privátneho sektora za poldruha miliardy korún a potom stav zakotvili v zákone. Francúzi mali tiež podobné problémy a štát za veľké peniaze zakročil.

Niečo podobné sa udialo aj v Bratislave, kde v podstate mesto vykupovalo späť vodárenské akcie.

Nevykupovali akcie matky, ale dcérskej, obslužnej spoločnosti Infra Services, ktorú neoprávnene zriadilo predstavenstvo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Mesto za desať miliónov eur vykupovalo akcie dcéry. My sme im navrhovali iné riešenie, bol som nemilo prekvapený, že vynaložili takéto peniaze. Vrátenie akcií sa dalo riešiť právnou cestou.

Keď sa pozerám na presadzovanie pozície samospráv vo vodárenských spoločnostiach, potom vlastne robíte politiku.

Nie, nerobíme politiku. Striktne postupujeme podľa štandardov medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcií INTOSAI. Upozornili sme na pôvodný úmysel. Historická pamäť funguje. Zákonodarca urobil všetko pre to, aby akcie vodárenských spoločností boli neprevoditeľné. Ukázalo sa, že novelou iných zákonov sa táto stabilita narušila. Upozorňovali sme na riziká, na to, že podľa ústavy je voda nescudziteľná a že napokon môže stúpnuť cena vody….

 

 

Prečítajte si celý rozhovor z denníka Štandard, ktorý nájdete tu: https://www.nku.gov.sk/sk/nku-v-mediach/-/asset_publisher/iPxv5CFcIQ6z/content/rozhovor-s-predsedom-k-mitrikom-pre-standa-1



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rezidentské štúdium všeobecných lekárov a pediatrov treba namodelovať nanovo – Aktuality

Bratislava 10. decembra 2021 – Úbytok lekárov môže ohroziť dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Problém malo od roku 2014 pomôcť riešiť rezidentské štúdium lekárov pre dospelých a pediatrov. Preplatením nákladov štúdia sa mal zvýšiť záujem mladých lekárov práve o tieto odbory. „Už naša analýza spred roka potvrdila, že výsledky nepriniesli želaný úspech. Najvyšší kontrolný úrad SR preto zrealizoval výkonnostnú kontrolu, ktorou dospel k záverom, že sa program minul účinkom a  toto štúdium dostatočne neprispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov štúdia do terénu. Pozitívne však je, že ministerstvo zdravotníctva reflektovalo na naše pripomienky a niektoré už zapracovalo do prebiehajúceho programu,“ vysvetlil podpredseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Riziká sú dnes napríklad v dostupnosti všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti mimo krajských či okresných miest (graf 1) a bezmála tretina absolventov štúdia zostala pracovať v Bratislave a Košiciach. Rezort zdravotníctva zároveň nevedel kontrolórom preukázať úspešnosť projektu či efektívnosť použitia verejných prostriedkov v objeme 20 miliónov eur. Národní kontrolóri odporúčajú poslancom slovenského parlamentu, aby požiadali ministra zdravotníctva o komplexné prehodnotenie rezidentského programu a namodelovanie pravidiel, ktoré zjednodušia prechod absolventov do praxe.

Infografika - rezidentské štúdium

Projekt rezidentského štúdia vznikol najmä kvôli riešeniu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, ich vysokému vekovému priemeru a nerovnomernému rozloženiu v rámci Slovenska. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov máme jeden z najnižších podielov všeobecných lekárov v EÚ. Za kontrolované obdobie rokov 2014 až 2020 sa v týchto dvoch odboroch vzdelávalo 1 704 lekárov, z toho len 30 % v rámci rezidentského štúdia. Podľa prieskumu spokojnosti realizovaného národnými kontrolórmi odrádzali lekárov od programu najmä nevýhodné a často sa meniace podmienky, zavedené obmedzenia v podobe sankcií, oklieštenia materskej a rodičovskej dovolenky, či potreba zotrvania v konkrétnom kraji. Rezidentské štúdium neriešilo prechod absolventov do lekárskej praxe. Absentujúce podporné a motivačné opatrenia, ktoré by uľahčovali študentom začiatok kariéry, tak patrili k najvýznamnejším faktorom, ktoré odrádzali absolventov lekárskych fakúlt od tohto povolania.

Na Slovensku v roku 2019 dosahoval priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 54,1 roka, v prípade pediatrov 61,7 roka. Východiskový vek všeobecných lekárov pri spustení rezidentského programu bol však podľa pôvodnej výzvy k programu v priemere 53,9 rokov. Snahe zvýšiť počet absolventov rezidentského programu nepomohlo ani zrušenie maximálnej vekovej hranice rezidentov prijímaných na štúdium. V priebehu štúdia sa táto hranica zmenila z 36 rokov, na 40 a neskôr na 55, až sa napokon úplne zrušila. Problém starnutia všeobecných lekárov tak stále pretrváva a je markantný. Na Slovensku existujú ambulancie vedené lekármi vo veku nad 90 rokov.

infografika 2 - rezidentské štúdium

Prezentovaným cieľom rezidentského programu bolo zatraktívniť a zvýšiť záujem o štúdium všeobecného lekárstva a pediatrie najmä preplatením nákladov za špecializované štúdium. Realizovaný bol na troch lekárskych fakultách a pôvodne financovaný z európskych fondov. Od novembra 2015 prevzalo priamu gesciu nad programom ministerstvo zdravotníctva a financovanie prešlo na štátny rozpočet. Kontrola NKÚ poukázala na to, že pri prevzatí programu rezort nezhodnotil doterajší priebeh a stav štúdia, nezanalyzoval možné riziká jeho ďalšieho pokračovania. Problémy sa riešili bez jasnej koncepcie a v nestabilnom legislatívnom prostredí. Časté zmeny pravidiel a podmienok v krátkom čase viedli k neprehľadnosti a zložitosti a mohli byť jednou z príčin klesajúceho záujmu o tento typ štúdia, ktorý sa medzi rokmi 2014 až 2020 prepadol o 38 %. Na druhej strane bez rezidentského štúdia by bol prepad záujmu o štúdium všeobecného lekárstva pravdepodobne ešte oveľa výraznejší.

S výnimkou rozšírenia programu o ďalšie špecializačné odbory žiadnej jeho zmene nepredchádzala analýza, teda zisťovanie potrieb praxe. Analýza rizík a dopadov nebola urobená ani pri jednej zrealizovanej zmene štúdia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aj preto vo svojej správe z výsledku kontroly konštatuje, že najmä po prechode programu na ministerstvo zdravotníctva bolo žiadúce, aby rezort komplexne zastrešil ciele, merateľné ukazovatele aj finančné vzťahy v jednom ucelenom strategickom dokumente. Na realizáciu štúdia sa v rokoch 2015 až 2020 zo štátneho rozpočtu použilo spolu viac ako 20,3 milióna eur, rezort zdravotníctva pritom za celé kontrolované obdobie vykonal na univerzitách len tri kontroly použitia finančných prostriedkov. Aj to len krátko po prechode štúdia z ministerstva školstva pod svoju gesciu. Samotnú kontrolu realizácie, či správnosti nastavenia a fungovania systému rezidentského štúdia ministerstvo nevykonávalo a nepožiadalo o ňu ani univerzity.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly vníma rezidentské štúdium ako vhodný a nevyhnutný nástroj na doplnenie a stabilizáciu stavov zdravotníckych pracovníkov v odboroch všeobecné lekárstvo a pediatria. Musí byť však realizované v stabilných podmienkach a so zrozumiteľnými pravidlami. Faktory, ktoré štát viedli k zavedeniu rezidentského štúdia, naďalej pretrvávajú, niektoré z nich sa dokonca prehĺbili. Nepriaznivý stav všeobecnej ambulantnej sféry je stále aktuálny a je potrebné sa ním vážne zaoberať, či už vylepšením a zreformovaním súčasného rezidentského štúdia alebo zriadením nového modelu, ktorý vychytá predošlé chyby. „Súčasný systém rezidentského štúdia potrebuje reformu a nemôže pokračovať v existujúcej podobe, lebo nerieši kľúčový cieľ, pre ktorý bol spustený a tým je aktívne riešenie alarmujúceho stavu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast. Okrem zodpovedania viacerých otvorených otázok súvisiacich s jeho realizáciou a výsledkov pre jeho zmysluplnosť je nevyhnutné vyriešiť problém plynulého prechodu absolventov tohto štúdia do ambulantnej praxe. Je to tiež jedna z ciest prirodzenej generačnej obmeny lekárov prvého kontaktu. Mladým doktorkám i doktorom je však potrebné ponúknuť aj motivujúce sociálne benefity, naviazané napríklad na stabilné pracovné miesto či bývanie. Len vtedy budú mladí zdravotní špecialisti ochotní vykonávať svoju lekársku ambulantnú prax vo všetkých regiónoch Slovenska,“ uzatvára výstupy z výkonnostnej kontrolnej akcie Ľ. Andrassy, podpredseda národných kontrolórov.  

 

náhľad správy

Správa o výsledku kontroly Systém rezidentského štúdia a faktory ovplyvňujúce jeho realizáciu (pdf, 1,4 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

 

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok