Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy dnes v Ranných správach na Jednotke hovoril o výsledkoch kontroly prideľovania finančných prostriedkov na projekty výskum a vývoj.
„Zisťovali sme aj odpovede na otázky, ktoré súvisia s udržateľnosťou projektov, ktoré boli financované a veľmi dôležitá bola aj otázka vnútorného kontrolného systému. Najvážnejšie pochybenia boli pri agentúre VEGA – tam sme museli skonštatovať, že systém prerozdeľovania verejných prostriedkov, ktorý je nastavený, je nefunkčný, neučinný a netransparentný,“ povedal Ľ. Andrassy v relácii.
Bratislava 10. júna 2022 – Vede a výskumu na Slovensku dlhodobo chýba efektívny systém financovania. Spôsob prideľovania prostriedkov na túto oblasť nesie znaky neobjektívnosti a netransparentnosti, čo vytvára priestor pre subjektívne hodnotenie a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) sa preto v rámci kontroly zameral na proces výberu projektov a prideľovanie finančných prostriedkov z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) i Vedeckej grantovej agentúry (VEGA). Národní kontrolóri zároveň preverovali vnútorný kontrolný systém v oblasti vedy a výskumu. Kontrolované bolo obdobie rokov 2018 až 2020. Kontrolný úrad ministerstvu školstva odporúča vypracovať reformný model pre obidve agentúry tak, aby zefektívnil riadenie systému financovania do oblastí vedy, výskumu, vývoja a inovácií.
Výskum, vývoj a inovácie majú zásadné postavenie pri budovaní vedomostnej spoločnosti. Predpokladom pre ich efektívne a konkurencieschopné fungovanie je ich dostatočné financovanie, s čím však na Slovensku naďalej zápasíme. APVV v kontrolovanom období poskytla na riešenie projektov viac ako 116 miliónov eur, VEGA viac ako 34 miliónov eur. NKÚ v projektoch kontroloval súlad so všeobecne záväznými predpismi, pričom pri agentúre VEGA v tomto kontexte zistil až vyše 13-percentnú chybovosť. Najčastejšie sa nedostatky týkali porušení zákona o cestovných náhradách, nedodržania pravidiel pri záverečných správach, ale tiež čerpania bežných dotácií na kapitálové výdavky. Pri oboch agentúrach kontrolóri identifikovali netransparentné postupy v riadení prideľovania finančných prostriedkov na projekty zamerané na vedu a výskum. Vnútorný kontrolný systém bol pritom v oboch agentúrach neefektívny a v prípade VEGA až neúčinný. NKÚ tiež upozorňuje na fakt, že v rámci oboch agentúr neexistoval informačný systém na sledovanie duplicity projektov. Tento nedostatok by mal v budúcnosti odstrániť informačný systém zabezpečený Úradom vlády SR, ktorý umožní zjednotiť a zrýchliť proces pri posudzovaní a hodnotení projektov, čo požaduje Plán obnovy a odolnosti SR.
Agentúra na podporu výskumu a vývoja
NKÚ počas kontroly zistil, že aktuálne nastavený systém hodnotenia projektov umožňuje odborovej rade Agentúry projekt preradiť bez obmedzenia do inej skupiny ako tej, ktorá je výsledkom hodnotenia posudzovateľov projektu. „Vytvára sa tak priestor pre subjektívne rozhodovanie odborovej rady o prideľovaní finančných prostriedkov na projekty vedy a výskumu. Systém teda nie je zárukou objektívnosti a transparentnosti prideľovania prostriedkov na projekty vedy a výskumu,“ vysvetlil nový predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolóri zároveň upozorňujú na výrazný subjektivizmus pri podmienkach a postupoch posudzovania žiadostí, ktoré sa zásadne odkláňajú od zákonných kritérií. Tieto prvky subjektívnosti je potrebné minimalizovať.
Kontrola tiež odhalila riziko nezabezpečenia efektívneho a účinného riadenia, keďže žiadny riaditeľ vymenovaný od roku 2014 do júna 2021 nezotrval vo funkcii celé štvorročné funkčné obdobie, najdlhšie vedenie trvalo 22 mesiacov. NKÚ upozorňuje na nedostatočné personálne kapacity vnútornej kontroly v Agentúre, aj vzhľadom na pomerne veľký objem finančných prostriedkov. Z prevereného objemu finančných prostriedkov kontrolóri APVV zistili porušenie finančnej disciplíny až pri takmer polovici. Vzhľadom na narastajúci objem poskytovaných peňazí na projekty je potrebné posilniť rady vnútorných kontrolórov.
Vedecká grantová agentúra
Rezort školstva v snahe presunúť agendu VEGA pod APVV personálne zoštíhlil VEGA, avšak bez analýzy a potvrdenej potreby efektívnosti a opodstatnenosti tejto zmeny, čím sa samotné fungovanie agentúry VEGA dostalo do kritického stavu. Zmeny s potenciálnym rizikom sa objavujú aj v procese hodnotenia projektov. Kým do marca 2021 vedúci projektu zodpovedal za zaradenie návrhu projektu do príslušnej komisie podľa špecializácie odboru, od tohto termínu návrhy projektov posudzujú samotné komisie a tie následne rozhodujú, či projekt prijmú alebo preradia. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú na fakt, že zmeny pravidiel VEGA môžu spustiť vlnu sťažností a podnetov súvisiacich s preraďovaním projektov do iných komisií.
Pri niektorých projektoch vzniká nejednoznačnosť v preraďovaní, ktorá spôsobuje, že ani nová navrhnutá komisia nesúhlasí s preradením, keďže sa domnieva, že projekt nepatrí do jej pôsobnosti. Navyše s tým nemusí súhlasiť ani vedúci projektu, čo následne vedie k vyradeniu žiadosti už v prvom kole hodnotenia. Takto nastavený mechanizmus porušuje pravidlá transparentnosti hodnotenia projektov tým, že vytvára priestor pre nespravodlivé vyradenie žiadosti už v prvom kole. K vyradeniu žiadosti by mohlo dôjsť aj cielene. Audit NKÚ preverením vnútorného kontrolného mechanizmu hodnotenia projektov odhalil nefunkčnosť tohto systému. Odbor kontroly na rezorte školstva totiž v kontrolovanom období vo VEGA nezrealizoval žiadne finančné kontroly na mieste.
Česi si s politikou výskumu a vývoja poradili
Národná autorita pre externú kontrolu dlhodobo poukazuje na chýbajúcu štátnu vednú politiku a potrebu zmapovať výskumnú infraštruktúru. SR nevykonáva žiadnu aktivitu zameranú na reformu financovania vedy a výskumu. Napríklad česká Rada pro výzkum, vývoj a inovace ČR už pripravuje Národnú politiku výskumu a vývoja v spolupráci s relevantnými rezortmi a taktiež kontrolu jej realizácie.
* * * * *
V roku 2020 vynaložilo Slovensko na vedu len 0,92 % HDP (počas ostatných 8 rokov okolo 0,8 %), pričom priemer Európskej únie bol 2,32 % HDP. Pre porovnanie, Česká republika v ostatných rokoch dosiahla nárast výdavkov na túto oblasť, ktorý sa v roku 2020 ustálil na 2 % HDP. Cieľom stratégie EÚ je pritom objem vo výške 3 % HDP. Slovensko sa počtom vyprodukovaných vedeckých výstupov v podobe publikácií a patentov radí na 21. miesto v rámci EÚ27.
V kontrolovanom období ministerstvo školstva v rámci VEGA zaregistrovalo 2 444 žiadostí s celkovou požadovanou sumou podpory 133,3 milióna eur. Z nich bolo podporených 1 131 žiadostí v celkovej sume 10,2 milióna eur. Podľa odborov vedy a techniky mali 27,76% zastúpenie spoločenské vedy a 22,52% technické vedy. Najmenej boli zastúpené projekty v odbore pôdohospodárske vedy, a to v objeme 9,28 %. APVV vyhlásila výzvy, v rámci ktorých bolo počas kontrolovaných rokov zaregistrovaných 2 385 žiadostí (730 podporených) s požadovanou sumou podpory 447,3 milióna eur. Najvyššie zastúpenie mali podľa odborov vedy a techniky technické vedy (31,87 %) a prírodné vedy 21,26 %. Najmenší počet mali projekty v odbore humanitné vedy, a to 5,53 %.
O svojich prioritách a vízii rozvoja NKÚ rozprával nový predseda Ľ. Andrassy v Ranných správach RTVS 30. mája 2022.
Zdôraznil dôležitosť vzťahu s parlamentom ako najvyššou kontrolnou inštitúciou štátu. Chce prehĺbiť spoluprácu s Národnou radou SR pri prezentovaní výsledkov kontrol, pretože iba poslanci parlamentu sú tí, ktorí môžu meniť zákony a zlepšiť tak správu vecí verejných.
Záznam z rozhovoru si môžete pozrieť od 41. minúty tu:
Praha 24. mája 2022 – Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Európy sa stretli v Prahe na prvom postcovidovom osobnom rokovaní. Česká metropola sa po dvoch rokoch, keď boli aj kontrolné inštitúcie do veľkej miery odkázané na spoluprácu len v online priestore, stala miestom, kde národní kontrolóri zo 48 štátov diskutovali o boji s korupciou v štátnom sektore či o audítorských skúsenostiach podstatných pre modelovanie príkladov podporujúcich lepšiu správu vecí verejných.
Slovenský najvyšší kontrolný úrad v rámci tematických prezentácií zaujal a inšpiroval mnohých európskych partnerov vlastnou aplikáciou “MuMAP”. Tá už od roku 2020 pomáha občanom kontrolovať ich obec, mesto, v ktorom bývajú. Vďaka užívateľsky prívetivej aplikácii, ktorú vyvinul na prvom medzinárodnom pražskom heckatone tím slovenských analytikov Najvyššieho kontrolného úradu SR, sa môže kontrolórom stať každý, kto sa zaujíma o využívanie verejných prostriedkov na úrovni miestnej samosprávy, o čerpanie európskej finančnej pomoci, ale aj o fungovanie vzdelávacích inštitúcií. „Teší ma, že sa nám podarilo vyvinúť aplikáciu, vďaka ktorej podporujeme občiansky aktivizmus, nepriamo rozširujeme nestrannú kontrolu o ľudí, ktorým nie je ľahostajné, ako funguje ich mesto. A som rád, že naša práca v oblasti digitalizácie inšpiruje iných kolegov v rámci európskej kontrolórskej komunity,” konštatuje predseda slovenského kontrolného úradu Karol Mitrík.
Kontrolóri NKÚ zároveň patrili medzi troch kľúčových prezentátorov dobrej praxe v oblasti vizualizácie a prezentácie výstupov z kontrolných akcií. „Je dôležité, aby bola každá kontrola zrealizovaná na vysokej odbornej úrovni. Kontrolovanému subjektu musíme vyargumentovať, či nakladá s verejnými financiami hospodárne, či využíva majetok efektívne. Zároveň si uvedomujeme, že len toto samotné pre naplnenie celospoločenského poslania národnej autority pre oblasť externej kontroly nestačí,” povedal predseda slovenského kontrolného úradu. „Nevyhnutným partnerom našej kontrolnej práce sú pre nás bezpochyby poslanci parlamentu, ale i samotná verejnosť. Na výzvu modernej občianskej spoločnosti sme povinní reagovať aktívne. Aj preto tretí rok prezentujeme výsledky práce kolegov kontrolórov prostredníctvom pútavých a obsahovo profesionálne spracovaných správ a vizualizácií. Veríme, že aj vďaka tomu je naša práca pre ľudí zrozumiteľnejšia a pre poslancov zaujímavá – predovšetkým pre potenciálne legislatívne zmeny,” dopĺňa K. Mitrík.
Post-kongres EUROSAI (európske reprezentatívne združenie národných najvyšších kontrolných úradov) sa koná v Prahe od 22. do 24. mája 2022 a je prvým oficiálnym podujatím, ktoré opäť spojilo európskych kontrolórov. Na podujatí v susednej Českej republike sa zúčastňuje aj predseda ukrajinského kontrolného úradu Valeriy Patskan, ktorý sa K. Mitríkovi poďakoval za solidaritu a nezištnú pomoc Slovenska poskytovanú ukrajinskému národu v najťažších časoch ich novodobej histórie. Na druhej strane, z rokovania kongresu boli vylúčení zástupcovia ruského kontrolného úradu.
Bratislava 17. mája 2022 – Peniaze na podporu mládeže a talentovaných športovcov sú zo strany štátu nedostatočné. Finančná pomoc v mnohých prípadoch pokrýva len to najnevyhnutnejšie na organizovanie výcvikových kempoch, na sústredenia či súťaže. Situáciu ilustruje kontrola, ktorú Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) realizoval v štyroch športových zväzoch v rámci rokov 2018 až 2020. Napríklad Slovenskej basketbalovej asociácii pripadla na jedno mládežnícke družstvo veľmi nízka, až existenčná suma 600 až 700 eur. Národní kontrolóri upozorňujú, že športové kluby by bez podpory zo súkromných zdrojov mali problém udržať mládežnícke družstvá v súťažiach.
Rozvoj talentov na Slovensku pri súčasnom nastavení pravidiel stagnuje, čoho dôsledkom je pokles úspechu mladých športovcov v medzinárodnom meraní síl. Kontrolný úrad preto nabáda štát prostredníctvom rezortu školstva, aby so zástupcami športovej obce stanovil jednotné pravidlá a merateľné kritériá, podľa ktorých sa budú poskytovať účelové finančné prostriedky na športové projekty. Zároveň by mal určiť mechanizmus transparentného prideľovania finančných príspevkov a to aj zavedením Centrálneho registra dotácií na šport zo všetkých zdrojov.
Podpora a rozvoj športu je vo verejnom záujme každej krajiny. V tejto oblasti plní rozhodujúcu úlohu štát, pričom bez jeho účasti a finančnej podpory by nebolo možné zabezpečiť výchovu či realizáciu športových aktivít a ďalší rozvoj športu. Aj z tohto dôvodu národná autorita pre externú kontrolu vykonala v priebehu rokov 2019 až 2021 päť kontrolných akcií zameraných na šport, či už v oblasti stratégií, financovania, ako aj účinnosti kontrolného systému. Nedávne audity NKÚ poukázali na to, že financovanie športu je dnes nekoordinované, čo neprispieva k transparentnosti využitia verejných prostriedkov. Absencia aktualizovanej ucelenej koncepcie rozvoja športu zároveň vedie k tomu, že peniaze na šport sú prideľované nesystémovo.
NKÚ v rámci najnovšej kontroly preveroval použitie príspevku uznanému športu z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Konkrétne v Slovenskom zväze ľadového hokeja, Slovenskej basketbalovej asociácii, Slovenskom atletickom zväze a v Slovenskom tenisovom zväze. Kontrolóri potvrdili, že uvedené zväzy rozdelili príspevky v súlade so zákonom o športe. Nedostatky však zistili pri prerozdelení samotných príspevkov, keďže v niektorých prípadoch boli prostriedky prideľované bez kritérií. Ilustrovať to možno na príklade Slovenskej basketbalovej asociácie. Príspevok bol taký nízky, že nemohol reálne prispieť k rozvoju športových talentov. Priemerné náklady vynaložené na športovca však nebolo možné porovnávať, pretože basketbalová asociácia finančne zabezpečovala len trénerov, expertov a v iných zväzoch neboli vedené položky, ktoré by preukázali účelnosť použitia poskytnutých príspevkov.
„Je otázne, či suma šesťsto eur na jedno mládežnícke družstvo za kalendárny rok predstavuje podporný faktor, ktorý by viedol k udržateľnému fungovaniu klubu, nehovoriac o cielenom rozvoji mládežníckeho basketbalu. Bez externej podpory, okrem štátnej, by všetky športové zväzy mali problémy udržať mládežnícke družstvá v regionálnych či národných súťažiach,“ priblížil súčasný stav v mládežníckom športe predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík. Pre porovnanie, v atletickom zväze bol príspevok na podporu mládeže prerozdeľovaný v roku 2020 medzi 145 klubov, pričom najvyššia pridelená suma predstavovala 25-tisíc eur a najnižšia 23 eur. Finančný príspevok na rozvoj talentovaných športovcov sa v prípade najlepších klubových a talentovaných tenisových športovcov pohyboval od 2-tisíc do 5-tisíc eur ročne.
V kontrolovanom období bolo za všetky štyri národné športové zväzy na účel výstavby, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry reálne vyčerpaných 880-tisíc eur (Slovenský atletický zväz – 420 000 eur, Slovenský zväz ľadového hokeja – 360 000 eur, Slovenská basketbalová asociácia – 100 000 eur a Slovenský tenisový zväz – 0 eur). Audit kontrolného úradu potvrdil riziko, že vnútorný kontrolný systém pokrivkáva, keďže si kontrolóri niektorých národných športových zväzov dlhodobo neplnili úlohy a povinnosti, ktoré im ukladá zákon o športe. Niektorí zväzoví kontrolóri nevypracovávali správy o výsledkoch svojich kontrol, obmedzili sa len na spracovanie hodnotiacej ročnej správy o ich činnosti. Zväzy sa tak dozvedali o vzniknutých nedostatkoch niekedy až s ročným oneskorením a bez popísania kontrolných zistení, resp. nedostatkov.
Národní kontrolóri odporučili parlamentnému výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zaviazať rezort školstva vypracovať koncepciu štátnej politiky v oblasti športu, ktorá by jasne definovala kompetencie zúčastnených strán, nastavila by transparentný a udržateľný systém financovania športu. Poslanci by ministerstvo tiež zaviazali, aby informovalo výbor o budovaní IT systému v oblasti športu. „Cieľavedomú podporu mládežníckeho športu ako aj výchovu talentov je možné robiť iba udržateľným a systémovým spôsobom. Súčasťou udržateľného modelu musí byť finančný mechanizmus, v ktorom je štátna podpora nosným finančným zdrojom, aj keď súkromné peniaze zostávajú jeho neoddeliteľnou súčasťou,“ dodáva šéf kontrolórov K. Mitrík.
* * * * *
Športové zväzy sú hlavným nástrojom toku finančných prostriedkov pre šport. Na Slovensku bolo podľa Registra právnických osôb v roku 2021 registrovaných 73 národných zväzov v uznanom športe. Národné športové zväzy boli povinné rozdeliť príspevok uznanému športu v súlade so zákonom o športe nasledovne: najmenej 15 % na šport mládeže pomerne medzi športové kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov v kolektívnych športoch; najmenej 20 % na rozvoj talentovaných športovcov; najmenej 25 % na športovú reprezentáciu.
O význame kontrol pre spoločnosť aj o procese plánovania kontrolnej činnosti NKÚ diskutoval v RTVS podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Témou bola aj analýza o stratégiách v zdravotníctve. Zistili sme, že posledný strategický dokument zdravotníctva je z r. 2013 a ministerstvo sa vôbec nezaoberalo strategickým plánovaním.
Pri porovnaní štátnych a súkromných nemocníc Andrassy zdôraznil, že súkromné nemocnice majú lepšie rozpočtové plánovanie a väčší poriadok vo financiách. Štátnym nemocniciam chýba hlavný koordinátor, ktorým by mal byť ministerstvo zdravotníctva, čím by sa zlepšilo aj finančné riadenia. K tomu chýba aj systém DRG, teda presné ohodnotenie lekárskych úkonov.
Diskutovalo sa aj o procese stavebných konaní, ktoré na Slovensku trvajú takmer najdlhšie v EÚ. Problémom je aj chýbajúci informačný systém stavebných konaní, ktorý sa buduje od r. 2009 a ešte stále nie je hotový.
Pre viac informácií si pozrite si záznam relácie Ranné správy z pondelka 16. mája 2022 po 42-tej minúte:
Bratislava 12. mája 2022 – Po ročnej prestávke spôsobenej pandémiou COVID-19 dnes (štvrtok, 12. 5. 2022) na Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) SR prebieha každoročný odborný seminár zástupcov úradu s predstaviteľmi 27 memorandových partnerov a zástupcov analytických jednotiek pôsobiacich v rámci štátnych a verejných inštitúcií. Národní kontrolóri na stretnutí prezentujú strategické dokumenty, ktoré definujú priority úradu na rok 2023. Seminár tiež slúži na predstavenie analytických správ z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní z dielne úradu.
V rámci objektívneho a transparentného hodnotenia jednotlivých segmentov verejných politík podstupujú analytické komentáre oponentúru zo strany minimálne dvoch nezávislých odborných inštitúcií. Toto pravidlo bolo zvolené tiež v prípade štúdie k zdravotníctvu či k stavebným konaniam. Materiály slúžia na popísanie rizík, ktoré v danej oblasti vznikajú, NKÚ ich však využíva aj na plánovanie projektov kontrolných akcií. Následne ich kontrolóri overujú priamo v teréne u zodpovedných inštitúcií. V rámci výkonu kontroly a záverov z kontrolnej akcie definujú nielen pohľad úradu, ale aj odporúčania na zlepšenie aktuálneho stavu. „Takáto otvorená prezentácia strategického zamerania kontrolnej činnosti a popísania rizík je krokom k ešte väčšej transparentnosti a otvorenosti fungovania národnej autority pre oblasť externej kontroly. Zároveň je to dôležitá spätná väzba pre uistenie sa, že zacielenie kontrolných akcií smeruje do významných oblastí spoločenského života,“ konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík. Do prípravy strategického zamerania kontrolnej činnosti sú prostredníctvom dotazníkov zapájaní aj externí partneri, analytické jednotky fungujúce na úrovni štátu. Plán kontrol tak nevzniká len na základe vnímania rizikovej oblasti, prípadne témy pre kontrolu z pohľadu kontrolórov, ale aj podľa vyhodnotenia širších súvislostí a nahliadania z externého prostredia.
V rámci svojej pôsobnosti šéf najvyšších kontrolórov zdôraznil, že ročný plán kontrol vychádza z rizikových analýz, stanovenej významnosti či objemu použitých finančných prostriedkov. Na základe týchto argumentov K. Mitrík odmieta kritiku, ktorá zaznela počas vypočutia kandidátov na post predsedu úradu, že národní kontrolóri preverujú len nízke objemy verejných zdrojov, pretože prácu NKÚ nemožno posudzovať iba podľa objemu fyzicky skontrolovaných verejných zdrojov, ale tiež podľa toho, na koľko systémových problémov poukazuje kontrola a ktorých odstránením sa v budúcnosti ušetria značné finančné aj ľudské zdroje. „Objem ročne kontrolovaných zdrojov je oveľa vyšší. Už len stanoviskom k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je na úrovni viac ako 20 miliárd eur, sa úrad vyjadruje k účelnosti a efektívnosti celého balíka verejných financií a ich strednodobého výhľadu. A keďže robíme aj stanovisko k záverečnému účtu štátu, okrem klasických kontrol účtovníctva a výkazníctva sa výsledkom hospodárenia subjektov verejnej správy zaoberáme analytickou činnosťou, ktorá je súčasťou našej práce,“ približuje šéf kontrolórov s tým, že časť kontrol sa venuje aj nastaveniu politík, ktoré súvisia s otázkou systémového použitia zdrojov. „Je často dôležitejšie poukázať na riziká systému, akým sa vynakladajú zdroje, či poukázať na riziká poskytovania neúplných a nepresných informácií z účtovníctva, ako keby sme kontrolovali výšku zdrojov nejakého subjektu či projektu,“ zdôraznil predseda NKÚ.
V súvislosti s aktuálne prebiehajúcim odborným stretnutím analytici kontrolného úradu pripravili materiál o stavebnom konaní, kde identifikovali významné riziká v oblasti jasného zadefinovania kompetencií medzi štátom a samosprávou, ale aj v absentujúcom informačnom systéme pri digitalizácii stavebného konania, ktoré sú významným nástrojom transparentnosti a aj zrýchlenia správneho konania. Počtom dní potrebných na získanie stavebného povolenia patrí Slovensko k najhoršie hodnoteným krajinám spomedzi krajín EÚ (druhé najhoršie) a OECD (najhoršie). Podľa zistení Svetovej banky sú medzi slovenskými mestami významné časové rozdiely v čase potrebnom na získanie stavebného povolenia. Kontrolný úrad upozorňuje aj na nedostatočné personálne a odborné zabezpečenie stavebných úradov v mnohých obciach.
Pri téme zdravotníctva analytici úradu na základe vyhodnotenia dát zdôrazňujú, že výsledky slovenského zdravotníctva nie sú dlhodobo uspokojivé a nevidno ani pozitívny trend v približovaní sa k priemeru krajín EÚ27. Ministerstvo zdravotníctva nemá k dispozícii jasnú stratégiu rozvoja celého segmentu, a to nielen z hľadiska merateľných cieľov, ale aj finančného krytia, ktoré sa najvýraznejšie premieta do neustáleho zadlžovania nemocníc. Posledná stratégia zameraná na zdravotníctvo bola prijatá ešte v roku 2013. NKÚ vníma ako problém aj absenciu finančného riadenia zdravotníctva z pozície ústredného orgánu štátu, ktorým je rezort zdravotníctva. V nedávnej minulosti sa objavili zo strany ÚHP pripomienky, že najvyššia kontrolná inštitúcia sa nedostatočne venuje zdravotníctvu, čo Karol Mitrík nepovažuje za oprávnenú kritiku, ale za klamstvo. „Zdravotníctvom sa zaoberáme dlhodobo a veľmi dôsledne. Za ostatných päť rokov sme preverili celý systém hospodárenia nemocníc štátu, samosprávy i súkromných nemocníc. Venovali sme sa vzdelávaniu lekárov i stredného zdravotníckeho personálu či plneniu kompetencií zo strany štátu a vyšších územných celkov. Kým rezort nevykoná podstatné zmeny, najmä vo finančnom riadení nemocníc a nenastaví dlhodobo udržateľné a merateľné ciele, tak problémy, na ktoré NKÚ poukazuje, budú pretrvávať,“ uzatvára šéf kontrolórov.
Analytické správy z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní sú k dispozícii na linku:
Bratislava 29. apríla 2022 – Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Vyšehradskej štvorky, Rakúska a Slovinska sa na pozvanie predsedu slovenského úradu Karola Mitríka zišli na pravidelnom stretnutí. Na spoločnom rokovaní v Rajeckých Tepliciach porovnávali skúsenosti jednotlivých úradov s digitalizáciou a realizáciou kontrol počas dvojročného trvania pandémie COVID-19.
Príkladom spolupráce je koordinovaná kontrola zameraná na správu sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike. Výsledky ukázali viaceré odlišnosti. Kým na Slovensku bola v roku 2015 do II. piliera zapojená polovica všetkých poistencov, v ČR len 2 %. Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie tak v SR ako aj ČR patrí v rámci Európy k najvyšším, naopak výdavky na sociálne zabezpečenie sú pod priemerom EÚ. Na mzdové výdavky pri správe poistného vynaložila česká strana v priemere o štvrtinu menej ako slovenská. Systém vnútornej kontroly v Sociálnej poisťovni bol naopak účinnejší. Napríklad objem nedoplatkov zistených kontrolami bol na Slovensku o 60 % vyšší ako u našich susedov.
„Aby sme boli schopní porovnávať porovnateľné inštitúcie, často je potrebné realizovať medzinárodné kontroly. Spoločná kontrola sociálnych poisťovní v Česku a na Slovensku je dôkazom toho, že vieme ponúknuť príklady dobrej praxe ako pre českých, tak aj slovenských kolegov. Ak by sme mali k dispozícii dáta len z jednej strany, bolo by informácií málo a zároveň by bolo veľmi ťažké posúdiť, či verejná inštitúcia koná správne alebo nie a či je tu niekto, kto to robí lepšie,“ vysvetlil zámer zrealizovať koordinovanú kontrolu predseda slovenských kontrolórov K. Mitrík.
Systémy sociálneho poistenia v oboch krajinách sú založené na podobných princípoch. Sociálna poisťovňa (SP) na Slovensku a Česká správa sociálneho zabezpečenia (ČSSZ), ktorá spadá pod Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, však majú rozdielne právne postavenie, nastavenie systému, ako aj financovanie svojich činností. Zároveň majú medzi subjektmi verejnej správy unikátne postavenie. Tieto skutočnosti bránia porovnávať ich na národnej úrovni. Z tohto dôvodu sa národné kontrolné inštitúcie dohodli na koordinovanej kontrole, ktorá mala definovať slabé miesta v systéme na jednej strane a osvedčené postupy na strane druhej. Kontrolóri sa zamerali na správu poistného a s ňou súvisiace činnosti ako výber poistného, vymáhanie pohľadávok a tiež kontrolu platiteľov poistného v rokoch 2015 až 2018.
Zistenia kontrolórov ukázali, že systém starobného dôchodkového zabezpečenia je v rámci krajín nastavený odlišne, oba sú ale založené na viacpilierovom princípe. V Čechách bol druhý, tzv. kapitalizačný pilier funkčný v rokoch 2013 – 2015, projekt však neuspel. Najmä pre zákonnú povinnosť poistencov prispievať na svoje sporenie z vlastných zdrojov až do konca aktívneho života dodatočné 2 % z vymeriavacieho základu. Na Slovensku funguje II. pilier od roku 2005 až dodnes. Kým v roku 2015 doň bolo zapojených 50 % všetkých poistencov, v Českej republike to boli len 2 %.
Poistné sa v SR aj ČR ukazuje ako dôležitá zložka príspevkov na sociálne zabezpečenie. Podiel týchto príspevkov na celkovom zdanení patrí v oboch krajinách k najvyšším v Európe, v roku 2018 predstavoval asi 44 %. Naopak výdavky na sociálne zabezpečenie v prepočte na ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú pod priemerom krajín EÚ. Podiel výdavkov vynaložených len na správu poistného k celkovým výdavkom bol v roku 2018 v oboch krajinách porovnateľný (graf). „Kontrola ukázala, že principiálne sú systémy nastavené dobre, avšak mzdové náklady sú u nás stále výrazne vyššie. Na mzdové výdavky pri prepočte na 1 000 eur výberu poistného vynaložila česká strana v kontrolovaných rokoch v priemere o 27 % menej ako tá slovenská, čo je však dané aj menším rozsahom spravovaných poistení. Odlišné je aj riadenie a prevádzka organizácií spravujúcich poistné. Výdavky českej inštitúcie sú súčasťou štátneho rozpočtu, tá slovenská hospodári s rozpočtom 2,4 % z vybraného poistného a jej rozpočet schvaľuje parlament,“ uviedol predseda NKÚ.
Rozsah kontrolných činností preverovaných inštitúcií u zamestnávateľov je podobný, avšak kontrolóri odhalili rozdiely pri spôsobe plánovania kontrol, ako aj pri zameraní na rizikové subjekty. Kontroly Sociálnej poisťovne boli účinnejšie, ich podiel s následnými zisteniami bol na Slovensku o 64 percentuálnych bodov vyšší ako u našich susedov. Taktiež objem nedoplatkov zistených kontrolami bol u nás takmer o 60 % vyšší ako v Českej republike. Úspešnosť vymáhania pohľadávok nebolo možné vzájomne porovnať kvôli rozdielnej evidencii a spôsobu vymáhania. ČSSZ na to využíva správnu exekúciu a externé vymáhanie, ktoré umožňuje využívať viac nástrojov. Sociálna poisťovňa vymáhala pohľadávky externe a od roku 2017 aj sama prostredníctvom správneho výkonu.
Ako príklad dobrej praxe by mohla poslúžiť oblasť elektronizácie správy poistenia, ktorá sa ukázala byť na Slovensku na vyššej úrovni. V Českej republike bola elektronická komunikácia klientov s ČSSZ založená na princípe dobrovoľnosti a spôsob vedenia spisovej dokumentácie bol nastavený v papierovej podobe, čo zvyšovalo administratívnu náročnosť. Na Slovensku sú elektronizované prakticky všetky procesy v oblasti správy poistného, toku dokumentov a správy spisovej dokumentácie. Zamestnávatelia museli v kontrolovanom období komunikovať so SP výlučne elektronicky. Cenou za túto užívateľsky prívetivejšiu formu komunikácie a pre zamestnávateľov jednoduchšie dosiahnuteľnú spätnú väzbu k predloženým výkazom, boli vyššie náklady na informačné systémy.
Bratislava 21. apríla 2022 – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík dnes (vo štvrtok) predloží do parlamentného výboru pre financie a rozpočet Výročnú správu o výsledkoch kontrol úradu za rok 2021. Kontrolóri v minulom roku ukončili 40 akcií s bezmála 800 zisteniami v takmer 120 kontrolovaných subjektoch. Audity sa okrem iného zamerali na nakladanie s majetkom štátu v Slovenskom pozemkovom fonde, hospodárenie vodárenských spoločností a samospráv, ako aj na najzraniteľnejšie časti dopravnej infraštruktúry, akými sú mosty a najrizikovejšie železničné priecestia. Predseda národnej autority pre externú kontrolu Karol Mitrík zároveň zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom súhrn výsledkov kontrol ukončených v prvých troch mesiacoch roka 2022. Správy z kontrol od minulého roka priebežne prerokúvajú aj parlamentné výbory, vďaka čomu dochádza aj k následnej úprave legislatívy.
Predseda úradu predkladá poslancom v poradí siedmu správu o výsledkoch kontrol v rámci jeho sedemročného mandátu, ktorý sa chýli ku koncu. Počas siedmich rokov jeho pôsobenia vykonal úrad spolu 250 kontrolných akcií v 2 100 kontrolovaných subjektoch verejnej správy. Kontrolné zistenia presiahli počet 15 180 a na ich odstránenie bolo prijatých 8 560 opatrení, vďaka ktorým sa ušetrili desiatky miliónov eur. „Naše audity sa podobne ako vo svete čoraz viac sústreďujú na plnenie národných strategických cieľov a na problematiku udržateľnosti verejných financií či koncepčné fungovanie štátu z hľadiska cieleného efektívneho a hospodárneho používania verejných prostriedkov,“ priblížil predseda národných kontrolórov Mitrík. Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2021 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, nasledovala oblasť environmentálnej udržateľnosti, vzdelávania, výskumu a inovácií, dopravnej infraštruktúry a udržateľnosti verejných financií.
Kontrolóri v správe upozorňujú na najvýznamnejšie oblasti z hľadiska systémových opatrení. Ukazuje sa, že je okrem iného potrebné, aby Slovenský pozemkový fond štátnu pôdu spravoval nielen efektívne a transparentne, ale aby zároveň konal aktívne pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov a riešil reštitučné nároky. Kontrola odhalila nerovnaký prístup k žiadostiam o nájom či predaj, uprednostňovanie žiadateľov a s tým spojené korupčné správanie. Niektoré žiadosti boli vybavené do dvoch mesiacov, iné až za 7 rokov. Výsledky úrad odstúpil polícii. Vážnou výzvou je aj riešenie bezpečnosti na kritických miestach, akými sú železničné priecestia. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Príkladom toho je fakt, že až takmer polovica z viac ako dvoch tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená. Chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory.
Ďalšie kontroly zamerané na oblasť dopravy odhalili alarmujúci stav mostov na cestách I., II. a III. triedy. Počet mostov v najlepšej kondícii totiž klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol ich počet v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém ich údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím viaczdrojového financovania, podobne ako je to v Čechách cez Štátny fond dopravnej infraštruktúry. Kontrola vodárenských spoločností odhalila viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Problémom je aj nízka miera transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám, ako aj nedostatočná kontrola a dozor štátnych orgánov. Ako dôležité sa ukazuje vytvorenie účinnejšieho systému kontroly vodárenských spoločností či zmena spôsobu regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.
Rok 2021 bol prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre vecnú diskusiu zainteresovaných strán aj v rámci parlamentných výborov. Úrad za tento čas zaslal desiatim výborom 42 správ o výsledkoch kontrol. Popri kontrolovaných subjektoch sa tak aktívnymi kľúčovými adresátmi stali aj samotní poslanci. „Práve prostredníctvom poslancov možno zodpovedných ministrov a reprezentantov štátu konfrontovať so závermi z našich kontrol a uzneseniami ich zaväzovať, aby prijímali zásadné opatrenia na nápravu,“ uviedol Mitrík. NKÚ v predošlom roku parlamentným výborom odporučil, aby zaviazali jednotlivé kontrolované subjekty alebo ich zriaďovateľov prijať 67 opatrení, z ktorých 10 bolo zameraných na úpravu legislatívy. Spomedzi zrealizovaných zmien sú to napríklad prechod školstva pod jedného zriaďovateľa, čo umožní efektívnejší a prehľadnejší systém riadenia, takisto precizovanie rozsahu, podmienok a spôsobu poskytovania dotácií z príjmov a odvodov z hazardných hier. Prijaté opatrenia v podobe legislatívnych úprav smerujú aj k znižovaniu plastového odpadu či k príprave nového zákona o obaloch a neobalových výrobkoch s cieľom nastaviť nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Európska prokuratúra (EPPO) zverejnila dňa 24. 03. 2022 svoju prvú správu o činnosti od začiatku svojej činnosti v júni 2021. Vo výročnej správe EPPO informuje o jeho organizácii a fungovaní (o činnosti kolégia, stálej komory, jednotky na podporu Kolégia, o systéme pre správu prípadov a IT, o ľudských zdrojoch, o finančných zdrojoch a ich riadení, o transparentnosti a vzťahoch so širokou verejnosťou a tlačou, o činnosti právnej služby a pod.) a o operáciách EPPO podľa zúčastnených členských štátov, trestných činov, zaistení, počtu obvinení a iných kľúčových údajov.
V správe sa uvádzajú napríklad tieto kľúčové údaje platné k 31. decembru 2021:
2832 spracovaných správ o trestnej činnosti;
576 začatých vyšetrovaní od 1. júna 2021;
515 aktívnych vyšetrovaní k 31. decembru 2021;
5,4 miliardy EUR celkovej odhadovanej škody v rámci aktívnych vyšetrovaní;
147,3 milióna EUR v zaisteniach, čo je trojnásobok rozpočtu Európskej prokuratúry na rok 2021;
95 vymenovaných európskych delegovaných prokurátorov, ktorí pracujú v 35 úradoch EPPO v 22 zúčastnených členských štátoch;
122 zamestnancov v centrále v Luxemburgu.
Z 576 vyšetrovaní začatých v roku 2021 bolo 298 nových prípadov, ktoré začalo EPPO, a 278 bolo tzv. „nevybavených prípadov“, ktoré nahlásili vnútroštátne orgány a ktoré prevzalo EPPO.
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
