Ochrana a obnova lesa musia mať prednosť pred finančným ziskom z predaja dreva – Aktuality

Bratislava 22. december 2021 – Hospodárenie v lesoch na Slovensku sa riadi nejednotnými pravidlami, investície do obnovy a výsadby lesa sú nedostatočné. Trvalo udržateľné hospodárenie s drevom s dôrazom na spoločenskú a ekologickú hodnotu lesa by malo mať podľa predsedu NKÚ SR Karola Mitríka prednosť pred ziskom z predaja dreva. Konštatuje to na základe výsledkov kontrol v štátnych, obecných a vojenských lesoch SR. Kontrolóri tiež identifikovali viaceré príklady dobrej praxe, najmä elektronická evidencia ťažby a skladových zásob dreva a tiež aukcie a verejné dražby pri predaji dreva by mali byť aplikované vo všetkých organizáciách hospodáriacich s drevom ako základný nástroj transparentnosti. Národná autorita pre externú kontrolu odporúča, aby vláda pripravila komplexný plán ochrany a obnovy lesov na Slovensku.

infografika lesy

Hlavným poslaním lesného hospodárstva na Slovensku je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a ich rozvoj. Hoci sa podieľa na HDP krajiny menej ako jedným percentom, hodnota lesa sa nedá merať len ekonomickými parametrami. „Budúcnosť našich lesov bude závisieť od klimatických zmien, cien dreva a predovšetkým od vyriešenia rozporu medzi ekológiou a ekonomikou. Mali by sme klásť väčší dôraz na ekologickú a spoločenskú hodnotu lesov do budúcnosti. Bez lesa niet života“, zhodnotil predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík.

Kontrolóri NKÚ v posledných rokoch preverovali nakladanie s lesným majetkom celkovo v 37 subjektoch lesného hospodárstva. Na Slovensku lesy pokrývajú 41 % územia, viac ako polovicu obhospodaruje štát – až 54 % (graf 1). V súčasnosti sa na Slovensku nachádzajú historicky najväčšie zásoby dreva, je to dôsledok aktuálne nižšieho dopytu po drevnej hmote, a teda aj poklesu ťažby. Podstatne sa tiež zvýšil dovoz, najmä ihličnatého dreva zo zahraničia, čo znižuje konkurencieschopnosť domácich spracovateľov.

Graf 1: Podiel jednotlivých obhospodarovateľov na celkovej výmere lesov v SR

Graf 1: Podiel jednotlivých obhospodarovateľov na celkovej výmere lesov v SR

Zo zistení národnej autority pre externú kontrolu vyplýva, že štátna politika lesného hospodárstva má vytýčené ciele, nemá však zjednotené pravidlá pre ich dosahovanie vo všetkých subjektoch hospodáriacich vo verejnom záujme. Subjekty, ktoré obhospodarujú les vo verejnom záujme, majú rôzne právne formy a vykonávajú svoju činnosť podľa rôznych zákonov. Všetky subjekty mali schválený program starostlivosti o les, no tieto kľúčové dokumenty boli vypracované na základe rôznych špecifických technických a ekonomických prístupov. Takto nastavený systém umožňoval napr. vojenským lesom vyhnúť sa súťažnému prostrediu a zadávať zákazky priamo. „Štát by mal jasne určiť, aká legislatíva je pre tieto podniky záväzná a aká by mala byť ich optimálna právna forma, tak aby pri tvorbe zisku zohľadňovala aj verejný záujem,“ vysvetľuje šéf slovenských kontrolórov.

Porovnanie výsledkov kontrol ukázalo aj príklady dobrej praxe, ktoré by mohli byť zavedené vo všetkých lesohospodárskych podnikoch. Jedným z nich je integrovaný systém online evidencie vyťaženého dreva, monitorovanie pohybu drevnej hmoty či prejazdu nákladných vozidiel, aký využívajú vo vojenských lesoch. Elektronizácia evidencie skladových zásob dreva je podľa NKÚ základný nástroj transparentnosti pri evidencii a predaji dreva. Zároveň je potrebné zlepšiť kontrolu správnej kvalifikácie dreva, pretože kvalitatívne podhodnotenie drevnej hmoty vedie k zníženiu príjmov a tiež vytvára priestor pre korupciu. Verejné obchodné súťaže, elektronické aukcie dreva a dražby považuje kontrolný úrad za základné nástroje pre transparentný a efektívny predaj.

Z ekonomického hľadiska najlepšie dokázali surové drevo v rokoch 2019-20 speňažiť mestské a obecné lesy (graf 2). Kým vo vojenských lesoch získali priemerne 43 eur za m3 dreva, štátne lesy takmer 47 eur, lesy vlastnené samosprávou získali viac ako 53 eur za m3. Je to však spôsobené aj tým, že komunálne lesy mali v porovnaní so štátnymi nižší podiel kalamitného dreva a nižšie náklady na ťažbu. Štátny podnik Lesy SR (štátne lesy) však v súlade so svojou obchodnou politikou prioritne podporujú domácich spracovateľov dreva a len dve percentá idú na export. Majú tiež vysoké náklady na údržbu lesných ciest, a ďalšie náklady na činnosti vo verejnom záujme.

Graf 2: Priemerné speňaženie surového dreva za roky 2019 a 2020 (eur/m3)Graf 2: Priemerné speňaženie surového dreva za roky 2019 a 2020 (eur/ha)

Lesohospodárskym podnikom sa nedarilo dodržať zásadu, aby sa časť príjmov z predaja dreva vrátila naspäť vo forme pestovania nových sadeníc. Nežiadúci trend znižovania nákladov na ochranu lesa pokračoval. Z celkových tržieb z predaja dreva sa v podobe pestovnej činnosti vrátilo naspäť do lesa len 14 % pri mestských a obecných lesoch a 11 % pri štátnych lesoch. Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly by mali obhospodarovatelia zvýšiť podiel financií na obnovu lesa. Pritom by mali postupovať podľa princípov prírode blízkeho obhospodarovania a preferovať prirodzenú obnovu lesov. Pri výsadbe je dôležité preferovať trvácnejšie a voči škodcom odolnejšie porasty, ktoré budú zabezpečovať nielen produkčné, ale aj environmentálne a sociálne funkcie lesa. Súčasťou preventívnych opatrení na predchádzanie škôd na lesnom poraste sú nemenej dôležité protipožiarne opatrenia. Netransparentné obstaranie protipožiarneho systému zo strany Lesov SR za 28 mil. eur, ako odhalila kontrola z r. 2020, však nie je príkladom dobrej praxe.

Predseda NKÚ zaslal výsledky kontroly na prerokovanie výboru NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúča poslancom, aby rezortné ministerstvo spracovalo komplexný návrh ochrany a obnovy lesa, zaviedlo online evidenciu a monitorovanie vyťaženého dreva pre všetky subjekty pôsobiace v oblasti lesného hospodárstva.

náhľad správy Správa o výsledku kontroly Politika lesného hospodárstva a nakladanie s drevnou hmotou (pdf, 1,50 MB)

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Drahý, pomalý, meškajúci a bez zdrojových kódov – modul MUK portálu slovensko.sk – Aktuality

Bratislava, 17. decembra 2021 – Modul úradnej komunikácie (MUK-P)[1], 34 mesiacov meškajúcu časť Ústredného portálu verejnej správy (UPVS), možno označiť za ukážkový príklad pochybení v rámci informatizácie, a to vrátane tzv. vendor lock-in problému. Najvyšší kontrolný úrad v záveroch kontroly hospodárnosti vytvorenia MUK-P upozornil, že Národná agentúra NASES sa už v roku 2010 v 60 miliónovej zmluve vzdala nielen vlastníctva autorských majetkových práv na ÚPVS či zdrojových kódov. Štát preto nemá právo ani na vykonávanie zmien a cena za odkúpenie týchto práv sa vyšplhala na 210 miliónov eur. Samotný modul MUK-P bol vytváraný za 3,2 mil. eur ako „riešenie na mieru“ napriek tomu, že na trhu bolo k dispozícii komerčné, niekoľkonásobne výkonnejšie a podstatne lacnejšie (krabicové) riešenie. Ani po druhej zmluve z roku 2017 a jej desiatich dodatkoch nie je systém odovzdaný. Napriek tomu, že je nefunkčný, nezaplatených ostalo len 15 % ceny diela, t. j. 482-tisíc eur. NKÚ odstúpil zistenia orgánom činným v trestnom konaní.

infografika - NASES

Kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami na vytvorenie modulu MUK-P, jedného z deviatich spoločných modulov štátneho portálu ÚPVS (obr. 1) známeho aj ako slovensko.sk, ktorý poskytuje elektronické služby a informácie verejnej správy obyvateľom, realizovala národná autorita pre oblasť externej kontroly v agentúre NASES a preverila obdobie od roku 2017 dodnes. MUK-P má v súlade so zákonom o e-Governmente zabezpečovať elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci, najmä pri výkone verejnej moci elektronicky[i]. Ani po ukončení kontroly v októbri tohto roku nebol modul odovzdaný a otestovaný v prostredí NASESu a teda nie je funkčný.

Vendor lock-in = dodávateľ navždy

Systém, ktorý vlastní spolu so zdrojovými kódmi privátny subjekt a len s jeho súhlasom sa v ňom môžu vykonávať zmeny, úpravy či technická podpora, sa stáva „uzamknutým“. V odbornej terminológii sa takýto stav označuje vendor lock-in. Agentúra NASES sa vlastníctva majetkových autorských práv vzdala už pri uzatváraní prvej zmluvy s konzorciom dodávateľov v roku 2010. Druhá zmluva v hodnote 15,4 mil. eur, ktorá bola predmetom aktuálnej kontroly NKÚ tento problém neriešila, venovala sa úprave informačných systémov a zabezpečeniu služieb ich prevádzky. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje na riziko, že v prípade ukončenia zmluvy NASES nebude schopný plniť úlohu prevádzkovateľa nosného informačného systému verejnej správy, a teda zabezpečiť riadnu a bezproblémovú prevádzku spoločných modulov (obr. 1). Dodávateľ vyčíslil hodnotu diela na 210 mil. eur, ktoré by požadoval od agentúry, napriek tomu, že štát už raz za dielo zaplatil.

Nevýhodný: vyššia cena a nižšie technické parametre

Komponent MUK-P bol za cenu 3,2 mil. eur zakontrahovaný ako na mieru šité riešenie (custom built) v rámci zmluvy č. 2  s konzorciom GlobalTel, a. s. a SWAN, a. s. z roku 2017. Už v tom čase existovalo na trhu niekoľko hotových riešení (komerčných, aj open-source), ktoré ponúkali vyššie funkcionality v porovnaní s požiadavkami v zmluve. Národní kontrolóri po preverení podkladov nepotvrdili potrebu objednávať zákaznícke „na mieru šité“ riešenie a túto potrebu označili za „neodôvodnenú“. Spochybnili aj zvolený spôsob obstarávania (priame rokovacie konanie), keďže NASES obstarával  komplexné riešenie, namiesto obstarávania jednotlivých modulov. Posúdenie hospodárnosti, ktoré mal vypracovať Útvar hodnoty za peniaze MF SR, nemali kontrolóri k dispozícii.

Celkové náklady vlastníctva tohto majetku predstavujú pri riešení na mieru MUK-P 6,1 mil. eur a pre krabicové komerčné riešenie (API GW Brandcom Layer7) len 490-tisíc eur, pri päťročnom scenári (detaily v tab.1). Aj porovnanie technických parametrov (tzv. priepustnosť) týchto riešení ukazuje zaostávanie výkonnosti drahšieho na mieru pripraveného riešenia.  MUK-P od dodávateľa NASESu, ktorého nie je možné nahradiť (vendor lock-in), garantuje spracovanie 120 transakcií za sekundu. Kým dostupné komerčné riešenie ponúka výkonnosť od 4 000 do 40 000 transakcií za sekundu.

 

Tab. 1  Porovnanie riešení (zdroj NKÚ)

 

V eurách

MUK-P = na mieru šité riešenie s vendor lock-in

Komerčný produkt API GW Broadcom Layer 7

Investičné náklady

3 500 000

180 000 (pesimistický scenár)

Prevádzkové náklady za rok

525 000

36 000

Implementácia

130 000

Priepustnosť (počet transakcií za sekundu)

120

Od 4 000 do 40 0000

 

V porovnaní s NASESom si lacnejšiu komerčnú verziu obstaralo a dodnes využíva vo svojej vnútrorezortnej e-komunikácii napríklad ministerstvo vnútra. Novely zákonov o e-Governmente, či štátnej služby vyvolali potrebu ďalších úprav modulu MUK-P. Existujúcich 10 dodatkov k Zmluve č. 2 a neotestovanie modulu priamo v NASESe prispelo k viac ako 34-mesačnému meškaniu diela, za ktoré objednávateľ už zaplatil 85 % ceny. Najvyšší kontrolný úrad konštatoval viacero ďalších pochybení, ako napríklad nedostatočnú inventarizáciu majetku, či bezpečnostné riziká modulu. Svoje zistenia odstúpil nielen OČTK, ale aj výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.

 

Obr. č. 1

graf - vzťahy NASES

graf - spoločné moduly UPVS

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) vznikla 01.01.2009 ako príspevková organizácia Úradu vlády Slovenskej republiky na plnenie odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti vyplývajúcich zo zákona o  informačných systémoch verejnej správy. Od 01.01.2019 služby je delimitovaná pod Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, od 01.07.2020 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.  K jej hlavným úlohám patria správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a prevádzka a rozvoj služieb Ústredného portálu verejnej správy a spoločných modulov podľa zákona o e-Governmente. Od 01.08.2019 je slovenskou národnou certifikačnou autoritou na poskytovanie kvalifikovaných dôveryhodných služieb. NASES prevzala zodpovednosť za vyhotovovanie a overovanie elektronických podpisov či pečatí pre potreby orgánov verejnej moci (OVM) od Národného bezpečnostného úradu.

 

náhľad správy

 

Správa o výsledku kontroly Vybraný spoločný modul v rámci Ústredného portálu verejnej správy (pdf, 1,6 MB)

 

 

 


[1] Novelizáciou Zákona o e-Governmente č. 238/2017 z 06.09.2017 bol Modul úradnej komunikácie  MUK nahradený novým Modulom procesnej integrácie a integrácie údajov MUK- P, ktorého funkcionality boli rozpracované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy (pozn. schválenej v roku 2016) v rámci špecifickej priority Integrácia a Orchestrácia.

 


[i] MUK-P zabezpečuje jednotné pripojenie a interakciu prístupových miest, procesné riadenie a realizáciu elektronickej úradnej komunikácie s orgánmi verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, výmenu elektronických správ medzi orgánmi verejnej moci, jednotný prístup informačných systémov k informačným systémom orgánu verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, integráciu údajov, synchronizáciu údajov pri referencovaní a jednotný spôsob poskytovania údajov z informačných systémov v správe orgánov verejnej moci, najmä z referenčných registrov a základných číselníkov a evidenciu oprávnení na získavanie dokumentov a údajov.

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

ÚVO a NKÚ: Pracujeme na zjednodušení kontroly verejných nákupov, nenahrádzame tým však prácu a zodpovednosť vyhlasovateľov súťaží – Aktuality

Bratislava 15. decembra 2021 – Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“), Najvyšší kontrolný úrad (ďalej len „NKÚ“) a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (ďalej len „MIRRI“) dnes 15. 12. 2021 rokovali o detailoch nového systému kontroly zákaziek financovaných z európskych zdrojov. Tento systém má zaviesť návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním. „Do funkcie predsedu ÚVO som nastupoval aj s prioritou, aby sa z ÚVO stala národná autorita pri kontrole eurofondových zákaziek, aby sa ten dnešný zložitý mechanizmus kontroly zjednodušil. Teší ma, že vláda si v programovom vyhlásení tento bod osvojila a že sme spoločne s MIRRI vypracovali návrh zákona, ktorý by mal byť čoskoro predložený na rokovanie vlády. Mám za to, že zjednodušením tohto systému kontroly sa nám na Slovensku podarí zvýšiť čerpanie eurofondov. Z pohľadu kontrolného orgánu však považujem za dôležité zdôrazniť, že zjednodušenie kontroly neznamená to, že budeme robiť prácu za vyhlasovateľov súťaží pri preukazovaní ich úkonov. Naopak, od zjednodušenia mechanizmu kontroly zákaziek očakávame ich rýchlejšie preskúmanie a jasnejšie identifikovanie prípadného problému v súťaži,“ hovorí predseda ÚVO Miroslav Hlivák.

ÚVO bude v rámci kontroly eurofondových zákaziek klásť dôraz aj na kontrolu princípu hospodárnosti, ktorej sa detailne vo svojej činnosti venuje NKÚ. „V otázke hospodárnosti pripravíme spoločne s NKÚ metodiku. Pri skúmaní tohto princípu je dôležité zdôrazniť, že úlohou kontrolného orgánu je preskúmať konanie vyhlasovateľa súťaže, nie nájsť mu alternatívy k nákupu, teda, že čo by bolo hospodárne nakúpiť. Tým chcem povedať, že vyhlasovateľ súťaže sa ani v tomto bode nezbaví svojej priamej zodpovednosti za súťaž. Teší ma konštruktívna spolupráca s NKÚ, ktorý si tiež uvedomuje potrebu zjednodušenia mechanizmu kontroly eurofondových zákaziek,“ uzavrel  Miroslav Hlivák.

Predseda NKÚ víta snahu MIRII zastrešiť kontrolu verejného obstarávania u všetkých prijímateľov európskej pomoci pod jednu strešnú inštitúciu štátu. Úrad pre verejné obstarávanie je z tohto hľadiska dobrou voľbou. Novou výzvou pre úrad však bezpochyby je posudzovanie hospodárnosti už v procese prípravy a hodnotenia projektov. Zrealizovať  túto myšlienku odporúčajú národní kontrolóri vláde i parlamentu dlhodobo na základe svojich zistení z kontrolných akcií zameraných na projekty financované z EÚ fondov v kontexte princípov hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti použitia verejných financií.  “Odborníci z Najvyššieho kontrolného úradu sú pripravení na otvorenú spoluprácu s ÚVO pri nastavení metodiky a pravidiel hodnotenia projektov nielen z hľadiska dodržania pravidiel verejného obstarávania, ale aj princípov hospodárneho použitia financií z európskej finančnej pomoci. Som presvedčený, že je to v záujme všetkých zainteresovaných strán, počnúc ministerstvom, riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi, prijímateľmi nenávratných európskych finančných zdrojov, ale aj kontrolných autorít štátu”, hovorí predseda NKÚ Karol Mitrík.

„Ešte ako opozičná poslankyňa som sa počas vlád Smeru viackrát obrátila na Najvyšší kontrolný úrad aj na Úrad pre verejné obstarávanie, ktoré si svoju prácu dokázali robiť aj v náročnom období. Dnes sme s pánom Mitríkom a s pánom Hlivákom rokovali o vzájomnej spolupráci a o lepšom nastavení kontrolných mechanizmov tak, aby občania a štát neboli rôznymi podvodníkmi a špekulantmi okrádaní o prostriedky nás všetkých,“ uzavrela po stretnutí vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová.

M. Hlivák, V. Remišová, K. Mitrík

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rozhovor s predsedom K. Mitríkom pre Štandard o vodárenských spoločnostiach, stíhačkách F-16 aj o príspevkoch za očkovanie – Aktuality

Mitrík o očkovacích peniazoch pre dôchodcov: Sú segmenty, kde by sa polmiliarda eur zišla viac

[10.12.2021; dennikstandard.sk; Rozhovory; Jozef Hajko]

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík sa v rozhovore pre Štandard vyjadruje ku konkrétnym oblastiam, na ktoré sa inštitúcia zameriava. O nákupe amerických stíhačiek: nevedno, prečo ich bude 14 a Slovensko nedostane ani euro v ofsetových programoch. O potrebe nových zdravotných sestier: školy nemajú kapacity, vláde a samosprávam zas chýbajú analýzy a dlhodobá stratégia. O očkovacej lotérii: podľa Mitríka to bolo legitímne rozhodnutie, ale nesystémové. O verejných financiách: vláda by si v čase pandémie mala stanoviť limit, kedy začne konsolidovať verejné financie.

 

náhľad rozhovoru pre ŠtandardKeď ste pred šiestimi rokmi nastupovali do Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), vtedajší predseda vlády Robert Fico vás označil za piateho najvyššieho ústavného činiteľa. Cítite sa ním byť?

Nevnímam to tak, nenosím si to ako honor. Dôležitejšie sú výsledky práce. Keď som sem nastupoval, o Úrade som už niečo vedel a videl som, že je možné realizovať množstvo zlepšení. NKÚ je najvyššia kontrolná inštitúcia v štáte. Mala by byť národnou autoritou – keď niečo povie, malo by to byť kvalifikované, podložené dôkazmi. Na druhej strane sa očakáva spätná väzba. My máme byť hlasom svedomia tejto krajiny, či sa to niekomu páči, alebo nie. Ak kontrolovaní neakceptujú naše zistenia a odporúčania, tak im to opakujeme.

Aký dosah má táto inštitúcia, ako vás rešpektujú tí, ktorých kontrolujete?

Inštitúcia má dosah vymedzený zákonom. Keď zákonodarcovia v roku 1993 tvorili zákon o NKÚ, definovali postavenie v ústave, predpis urobili nadčasový. Zákon nám dáva absolútnu autonómiu a široké právomoci. Samozrejme, zákonnosť nevieme vynucovať, nemáme represívne právomoci. Ale nastavujeme kontrolovaným subjektom zrkadlo. Sme otvorená inštitúcia a to je väčšia sila, ako keby sme udeľovali pokuty.

Predsa, čo z vašich kontrol sa dokáže presadiť v praxi?

Keď som nastúpil do funkcie, prial som si, aby sme boli akceptovaní. V roku 2015 sme chceli vidieť do kuchyne, kde sa veci varia, chceli sme mať možnosť účasti na vládnych zasadnutiach. A to bolo splnené, prizývali nás spolu s ďalšími. Nová vláda po roku 2020 si toto neosvojila. Máme však dosť možností získavať informácie. Primárna otázka je, kto nás zriadil a na čo slúžime. Bola to Národná rada a tá nás zriadila ako svoju predĺženú ruku. Poslanci vo výboroch majú síce možnosť sami kontrolovať, ale takto dostávajú kvalifikované informácie. Naša povinnosť je primárne slúžiť poslancom. Pred dvoma rokmi sa nám podarilo dostať do zákona, že máme povinnosť predkladať správy do výborov parlamentu a tie majú povinnosť ich prerokovať. Výbory správy prerokúvajú, úkolujú ministerstvá alebo vysoké štátne orgány úlohami a tie to musia spätne reportovať.

Dôležitá je koncovka, čo sa na základe vašich správ zmení.

Je to beh na dlhú trať. Poviem príklad. V roku 2018 sme robili sériu kontrol vo vodárenských spoločnostiach, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry Slovenska. Ukázalo sa, že privátny sektor má snahu vstúpiť a vykúpiť ich akcie. Avšak už v 90. rokoch, pri realizácii transformácie vodárenských spoločností, bol zámer, že majiteľmi môžu byť iba obce a mestá. Ukázalo sa, že prijatý zákon nie je dokonalý a cez Obchodný zákonník bola snaha prevádzať tieto akcie. Trvalo to tri roky. Až teraz v parlamente novelizovali zákon, kde jednoznačne zakotvili, že majiteľmi akcií môžu byť len obce a mestá.

Do akej miery to je vaša zásluha?

Predložili sme tento materiál. Minulá vláda sa ním nezaoberala. Súčasná, teda hlavne vládni poslanci rozhýbali ľady, prišli s iniciatívou. Na náš apel sa prevody akcií zablokovali. Vďaka tomu nedopadneme ako Česká republika, kde bývalý premiér Babiš vykupoval vodárenské spoločnosti späť od privátneho sektora za poldruha miliardy korún a potom stav zakotvili v zákone. Francúzi mali tiež podobné problémy a štát za veľké peniaze zakročil.

Niečo podobné sa udialo aj v Bratislave, kde v podstate mesto vykupovalo späť vodárenské akcie.

Nevykupovali akcie matky, ale dcérskej, obslužnej spoločnosti Infra Services, ktorú neoprávnene zriadilo predstavenstvo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Mesto za desať miliónov eur vykupovalo akcie dcéry. My sme im navrhovali iné riešenie, bol som nemilo prekvapený, že vynaložili takéto peniaze. Vrátenie akcií sa dalo riešiť právnou cestou.

Keď sa pozerám na presadzovanie pozície samospráv vo vodárenských spoločnostiach, potom vlastne robíte politiku.

Nie, nerobíme politiku. Striktne postupujeme podľa štandardov medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcií INTOSAI. Upozornili sme na pôvodný úmysel. Historická pamäť funguje. Zákonodarca urobil všetko pre to, aby akcie vodárenských spoločností boli neprevoditeľné. Ukázalo sa, že novelou iných zákonov sa táto stabilita narušila. Upozorňovali sme na riziká, na to, že podľa ústavy je voda nescudziteľná a že napokon môže stúpnuť cena vody….

 

 

Prečítajte si celý rozhovor z denníka Štandard, ktorý nájdete tu: https://www.nku.gov.sk/sk/nku-v-mediach/-/asset_publisher/iPxv5CFcIQ6z/content/rozhovor-s-predsedom-k-mitrikom-pre-standa-1



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Rezidentské štúdium všeobecných lekárov a pediatrov treba namodelovať nanovo – Aktuality

Bratislava 10. decembra 2021 – Úbytok lekárov môže ohroziť dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Problém malo od roku 2014 pomôcť riešiť rezidentské štúdium lekárov pre dospelých a pediatrov. Preplatením nákladov štúdia sa mal zvýšiť záujem mladých lekárov práve o tieto odbory. „Už naša analýza spred roka potvrdila, že výsledky nepriniesli želaný úspech. Najvyšší kontrolný úrad SR preto zrealizoval výkonnostnú kontrolu, ktorou dospel k záverom, že sa program minul účinkom a  toto štúdium dostatočne neprispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov štúdia do terénu. Pozitívne však je, že ministerstvo zdravotníctva reflektovalo na naše pripomienky a niektoré už zapracovalo do prebiehajúceho programu,“ vysvetlil podpredseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Riziká sú dnes napríklad v dostupnosti všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti mimo krajských či okresných miest (graf 1) a bezmála tretina absolventov štúdia zostala pracovať v Bratislave a Košiciach. Rezort zdravotníctva zároveň nevedel kontrolórom preukázať úspešnosť projektu či efektívnosť použitia verejných prostriedkov v objeme 20 miliónov eur. Národní kontrolóri odporúčajú poslancom slovenského parlamentu, aby požiadali ministra zdravotníctva o komplexné prehodnotenie rezidentského programu a namodelovanie pravidiel, ktoré zjednodušia prechod absolventov do praxe.

Infografika - rezidentské štúdium

Projekt rezidentského štúdia vznikol najmä kvôli riešeniu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, ich vysokému vekovému priemeru a nerovnomernému rozloženiu v rámci Slovenska. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov máme jeden z najnižších podielov všeobecných lekárov v EÚ. Za kontrolované obdobie rokov 2014 až 2020 sa v týchto dvoch odboroch vzdelávalo 1 704 lekárov, z toho len 30 % v rámci rezidentského štúdia. Podľa prieskumu spokojnosti realizovaného národnými kontrolórmi odrádzali lekárov od programu najmä nevýhodné a často sa meniace podmienky, zavedené obmedzenia v podobe sankcií, oklieštenia materskej a rodičovskej dovolenky, či potreba zotrvania v konkrétnom kraji. Rezidentské štúdium neriešilo prechod absolventov do lekárskej praxe. Absentujúce podporné a motivačné opatrenia, ktoré by uľahčovali študentom začiatok kariéry, tak patrili k najvýznamnejším faktorom, ktoré odrádzali absolventov lekárskych fakúlt od tohto povolania.

Na Slovensku v roku 2019 dosahoval priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 54,1 roka, v prípade pediatrov 61,7 roka. Východiskový vek všeobecných lekárov pri spustení rezidentského programu bol však podľa pôvodnej výzvy k programu v priemere 53,9 rokov. Snahe zvýšiť počet absolventov rezidentského programu nepomohlo ani zrušenie maximálnej vekovej hranice rezidentov prijímaných na štúdium. V priebehu štúdia sa táto hranica zmenila z 36 rokov, na 40 a neskôr na 55, až sa napokon úplne zrušila. Problém starnutia všeobecných lekárov tak stále pretrváva a je markantný. Na Slovensku existujú ambulancie vedené lekármi vo veku nad 90 rokov.

infografika 2 - rezidentské štúdium

Prezentovaným cieľom rezidentského programu bolo zatraktívniť a zvýšiť záujem o štúdium všeobecného lekárstva a pediatrie najmä preplatením nákladov za špecializované štúdium. Realizovaný bol na troch lekárskych fakultách a pôvodne financovaný z európskych fondov. Od novembra 2015 prevzalo priamu gesciu nad programom ministerstvo zdravotníctva a financovanie prešlo na štátny rozpočet. Kontrola NKÚ poukázala na to, že pri prevzatí programu rezort nezhodnotil doterajší priebeh a stav štúdia, nezanalyzoval možné riziká jeho ďalšieho pokračovania. Problémy sa riešili bez jasnej koncepcie a v nestabilnom legislatívnom prostredí. Časté zmeny pravidiel a podmienok v krátkom čase viedli k neprehľadnosti a zložitosti a mohli byť jednou z príčin klesajúceho záujmu o tento typ štúdia, ktorý sa medzi rokmi 2014 až 2020 prepadol o 38 %. Na druhej strane bez rezidentského štúdia by bol prepad záujmu o štúdium všeobecného lekárstva pravdepodobne ešte oveľa výraznejší.

S výnimkou rozšírenia programu o ďalšie špecializačné odbory žiadnej jeho zmene nepredchádzala analýza, teda zisťovanie potrieb praxe. Analýza rizík a dopadov nebola urobená ani pri jednej zrealizovanej zmene štúdia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aj preto vo svojej správe z výsledku kontroly konštatuje, že najmä po prechode programu na ministerstvo zdravotníctva bolo žiadúce, aby rezort komplexne zastrešil ciele, merateľné ukazovatele aj finančné vzťahy v jednom ucelenom strategickom dokumente. Na realizáciu štúdia sa v rokoch 2015 až 2020 zo štátneho rozpočtu použilo spolu viac ako 20,3 milióna eur, rezort zdravotníctva pritom za celé kontrolované obdobie vykonal na univerzitách len tri kontroly použitia finančných prostriedkov. Aj to len krátko po prechode štúdia z ministerstva školstva pod svoju gesciu. Samotnú kontrolu realizácie, či správnosti nastavenia a fungovania systému rezidentského štúdia ministerstvo nevykonávalo a nepožiadalo o ňu ani univerzity.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly vníma rezidentské štúdium ako vhodný a nevyhnutný nástroj na doplnenie a stabilizáciu stavov zdravotníckych pracovníkov v odboroch všeobecné lekárstvo a pediatria. Musí byť však realizované v stabilných podmienkach a so zrozumiteľnými pravidlami. Faktory, ktoré štát viedli k zavedeniu rezidentského štúdia, naďalej pretrvávajú, niektoré z nich sa dokonca prehĺbili. Nepriaznivý stav všeobecnej ambulantnej sféry je stále aktuálny a je potrebné sa ním vážne zaoberať, či už vylepšením a zreformovaním súčasného rezidentského štúdia alebo zriadením nového modelu, ktorý vychytá predošlé chyby. „Súčasný systém rezidentského štúdia potrebuje reformu a nemôže pokračovať v existujúcej podobe, lebo nerieši kľúčový cieľ, pre ktorý bol spustený a tým je aktívne riešenie alarmujúceho stavu nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast. Okrem zodpovedania viacerých otvorených otázok súvisiacich s jeho realizáciou a výsledkov pre jeho zmysluplnosť je nevyhnutné vyriešiť problém plynulého prechodu absolventov tohto štúdia do ambulantnej praxe. Je to tiež jedna z ciest prirodzenej generačnej obmeny lekárov prvého kontaktu. Mladým doktorkám i doktorom je však potrebné ponúknuť aj motivujúce sociálne benefity, naviazané napríklad na stabilné pracovné miesto či bývanie. Len vtedy budú mladí zdravotní špecialisti ochotní vykonávať svoju lekársku ambulantnú prax vo všetkých regiónoch Slovenska,“ uzatvára výstupy z výkonnostnej kontrolnej akcie Ľ. Andrassy, podpredseda národných kontrolórov.  

 

náhľad správy

Správa o výsledku kontroly Systém rezidentského štúdia a faktory ovplyvňujúce jeho realizáciu (pdf, 1,4 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

Graf 1: Absolventi rezidentského štúdia vykonávajúci prax

 

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

Graf 2: Počet rezidentov v odboroch pediater a všeobecný lekár pre dospelých

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Predseda Mitrík poslancom: NKÚ podporuje reformy, ktoré nebudú len kozmetickými úpravami – Aktuality

Bratislava 3. decembra 2021 – Budúcoročný štátny rozpočet odráža zložitý spoločensko-ekonomický vývoj spôsobený takmer dva roky trvajúcou pandémiou ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiacou neistotou ďalšieho vývoja v roku 2022. Na strane druhej je návrh rozpočtu jasným odrazom dlhodobo neriešených problémov udržateľného rozvoja Slovenska. Konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík, ktorý predstaví  Stanovisko  návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu plénu Národnej rady SR vo štvrtok 9. decembra. Pozornosť pléna upriami na to, že platná legislatíva bude od roku 2024 vyžadovať dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, čo bez prijatia potrebných zmien zákona o rozpočtovej zodpovednosti a jasne definovanej konsolidačnej stratégie, nebude možné. Za stále aktuálne považuje šéf kontrolórov, aby tvorcovia rozpočtu sprehľadnili a skvalitnili proces jeho tvorby tak, aby bol zrozumiteľný aj pre laickú verejnosť.

infografika - riziká štátneho rozpočtu na rok 2022

Vláda SR predpokladá, že deficit rozpočtu verejnej správy sa dostane na úroveň 4,9 % (graf č. 1), čo predstavuje sumu 5,2 miliardy eur. Národná autorita pre oblasť externej kontroly v tejto súvislosti vo svojom stanovisku upozorňuje, že od roku 2022 sa začnú uplatňovať pravidlá Paktu stability a rastu, čo znamená, že na základe nominálneho deficitu nad 3 % vstúpi Slovensko do procedúry nadmerného deficitu. Pri pohľade na vývoj situácie existuje vysoké riziko pre nesplnenie tohto cieľa. Významnú položku, ktorá môže prispieť k rastu hospodárstva a k oživeniu verejných financií, tvoria fondy Európskej únie. Slovensku zostáva minúť bezmála 7,9 miliardy eur z končiaceho programového obdobia, z nového bude mať k dispozícii takmer 13 miliárd eur. Plán obnovy zároveň poskytuje sumu 6,3 miliardy eur .

Graf č. 1: Vývoj schodku verejnej správy v rokoch 2008 až 2024 (v % HDP)

Graf č. 1: Vývoj schodku verejnej správy v rokoch 2008 až 2024 (v % HDP)

Zdroj: Návrh RVS na roky 2022 až 2024; ŠÚ SR*očakávaná skutočnosť; **prognóza

 

Do roku 2030 tak môžeme využiť bezmála 27 miliárd eur na udržateľný rozvoj spoločnosti, na podporu inovácií v oblasti životného prostredia, rozvoj dopravnej infraštruktúry či modernizáciu zdravotníctva a školstva. NKÚ však v tejto súvislosti upozorňuje na pretrvávajúce problémy s čerpaním európskej finančnej pomoci. Alarmujúce je, že sa Slovensko v tomto roku prepadlo na posledné miesto v rámci EÚ27 a aktuálne čerpanie je na úrovni 45 %. Predseda Mitrík zároveň pri čerpaní európskych zdrojov zdôrazňuje riziko nedostatočnej horizontálnej spolupráce medzi rezortmi dôležité pri realizácii Plánu obnovy. „Skúsenosti z našich kontrol poukazujú na silný rezortizmus, častú neochotu k spolupráci, výmene informácií, čo môže podstatne ovplyvniť využitie zdrojov,“ uviedol.

Napriek vysokému schodku rozpočtu verejnej správy na nasledujúci rok takmer všetky rezorty prezentovali nedostatok zdrojov, a to aj na dosiahnutie dôležitých cieľov v zdravotníctve, školstve či doprave. Rovnako územná a miestna samospráva zdôrazňuje, že návrh rozpočtu neumožňuje v plnej miere plniť jej originálne a prenesené kompetencie. „Je to dôsledok dlhodobo odkladaných podstatných reforiem týchto sektorov. NKÚ preto podporuje všetky reformné kroky, ktoré by neboli iba kozmetickými úpravami, presunmi kompetencií, ale skutočnými reformami, šetriacimi verejné zdroje tam, kde je to objektívne možné a ich nasmerovanie tam, kde je to objektívne potrebné,“ zdôrazňuje predseda kontrolórov Mitrík.

NKÚ upozorňuje na to, že napriek veľkým objemom peňazí smerujúcim do oblasti informatizácie verejnej správy nedochádza k potrebnému zoštíhleniu počtu jej zamestnancov. V rokoch 2011 až 2019 vzniklo 42 nových subjektov verejnej správy a do konca volebného obdobia má pribudnúť ešte minimálne ďalších 14. Počet zamestnancov má vzrásť aj v budúcom roku, a to o 1 622 osôb, pričom až viac ako 1 500 v súvislosti s Plánom obnovy.

Kontrolóri vo svojom stanovisku upriamujú pozornosť poslancov aj na riziká rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších cieľov verejných politík, akými sú oblasť vzdelávania, vedy, výskumu a inovácie, zdravotníctva, zamestnanosti a sociálnych politík, dopravnej infraštruktúry či životného prostredia. Predkladaný rozpočet napríklad nezohľadňuje navýšenie počtu žiakov regionálneho školstva, ktoré si vyžiada navýšenie o 40 miliónov eur, vláda pritom počíta so znížením výdavkov o takmer 100 miliónov eur oproti rozpočtu z roku 2021. Táto skutočnosť spôsobí pokles nominálnych miezd v regionálnom školstve o 1 %.

Dlhodobým rizikom pri dosahovaní cieľov v oblasti verejného zdravia je financovanie zdravotníckej starostlivosti. Navrhovaný rozpočet môže negatívne ovplyvniť riadny chod zdravotníctva, ako aj prehlbovanie zadlženosti univerzitných a fakultných nemocníc, k čomu výrazne napomáha pandémia. Vážnym problémom nielen pre súčasnosť, ale hlavne do budúcna, je nedostatok lekárov a stredného zdravotného personálu. Reforma, ktorá vytvorí efektívnejší systém poskytovania zdravotníckych služieb, ich zdrojového zabezpečenia, vrátane personálnych zdrojov, je nevyhnutná v čo najkratšom období,“ prízvukuje predseda NKÚ Karol Mitrík.

Pre oblasť dopravnej infraštruktúry sú vytýčené ambiciózne plány, rozpočet na rok 2022 ich však napĺňa len čiastočne, keďže nepostačuje na komplexnejšie rekonštrukcie ciest a regionálnych tratí v najhoršom stave. NKÚ preto vidí opodstatnenie v aktualizácii Strategického plánu rozvoja dopravy. Ten aktuálny nekorešponduje s pripravenými harmonogramami budovania a rekonštrukcií infraštruktúry.

Národní kontrolóri sa dlhodobo venujú aj problematike napĺňania cieľov v oblasti životného prostredia, akými sú ochrana vodných zdrojov, sucho, skládky odpadov, či plasty. Každá z kontrol poukazuje na vysokú finančnú náročnosť ochrany všetkých zložiek prostredia. NKÚ preto pozitívne hodnotí nárast rozpočtovaných prostriedkov kapitoly, ktoré však nepokryjú potrebu riešenia mnohých naliehavých úloh, akými sú napríklad chýbajúci verejný vodovod v bezmála 500 obciach, čistiarne odpadových vôd či ochrana ovzdušia.

 

náhľad stanoviska

 

Celé Stanovisko NKÚ SR k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2022 (pdf, 37 strán, 1,51 MB)

 

 

 

Príhovor predsedu K. Mitríka si môžete pozrieť vo videu na stránke NRSR: https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/51?id=257422

K. Mitrík v NRSR, 9. 12. 2021

 

Čítať ďalej



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok