Kontrolné inštitúcie sa musia prispôsobiť novým výzvam a prinášať odborné riešenia – Aktuality

Bratislava  8. novembra 2022 –  Kontrolné inštitúcie na celom svete musia byť súčasťou silného globálneho hlasu a mať významný vplyv na udržateľné smerovanie spoločnosti. Na tejto dôležitej priorite sa zhodli najvyšší predstavitelia z viac ako 150 národných kontrolných úradov, ktorí tento týždeň (7.11. – 11.11.2022) rokujú v brazílskom Rio de Janeiro na XXIV. celosvetovom kongrese kontrolných inštitúcií. Na prestížnom medzinárodnom podujatí je aj delegácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorú vedie predseda Ľubomír Andrassy. „Aktuálne čelíme novým celosvetovým výzvam, ktoré so sebou priniesla nielen pandémia spôsobená ochorením COVID-19, vojnový konflikt na Ukrajine, ale aj výrazné ekologické zmeny. Na tieto mimoriadne situácie sú povinné reagovať aj národné autority pre oblasť externej kontroly,“ zdôraznil šéf slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Nové okolnosti si vyžadujú aj flexibilnejší systém plánovania kontrol, rozšírenie moderných foriem vzdelávania pri profesionálnom rozvoji kontrolórov a taktiež zintenzívnenie analytickej činnosti kontrolných inštitúcií vo významných oblastiach verejného života. „Všetky tieto kroky plánujeme zaviesť aj do fungovania nášho kontrolného úradu, aby sme dokázali rýchlejšie dať potrebné, odborne podložené odpovede, ktoré pomôžu pri nastavovaní dôležitých politík v štáte či samospráve a v konečnom dôsledku budú prínosom pre občanov. Práve ich by sme mali mať všetci na mysli pri našej práci a rozhodovaní,“ dodal predseda Ľ. Andrassy. 

V rámci medzinárodného spoločenstva slovenský kontrolný úrad aktívne pôsobí vo Výbore pre budovanie kapacít a zároveň predsedá podvýboru pre podporu kontroly kvality s využitím metodiky Peer Review. „Som presvedčený, že ani najvyššie národné autority pre oblasť kontroly nemôžu ostať bez kvalifikovaného hodnotenia ich odborných aktivít. Jednou z účinných ciest smerujúcich k nezávislému posúdeniu kvality činnosti kontrolných úradov je ich pravidelné hodnotenie porovnateľnými organizáciami,” priblížil Ľ. Andrassy. Slovenský kontrolný úrad podstúpil takéto odborné hodnotenie v roku 2020, pričom vysvedčenie mu vystavili kontrolóri zo Spojených štátov amerických, Poľska, Maďarska a Fínska. Pozitívne hodnotenie získal NKÚ SR v oblasti otvorenosti, transparentnosti a prezentácie výsledkov svojej práce. Na druhej strane, medzinárodný tím expertov identifikoval rezervy v nastavení merateľných ukazovateľov a nestrannom hodnotení kvality kontrolnej činnosti slovenského úradu. „Teší ma, že okrem pozitív nám naši partneri popísali riziká, ktorých riešenie môže posilniť naše odborné zázemie a nepriamo tak prispeje k zvýšeniu akceptácie našich audítorských výstupov zo strany kontrolovaných subjektov,” konštatuje predseda NKÚ SR a zároveň dodáva, že je to jedna z ciest, ako posilniť dôveryhodnosť úradu v očiach odbornej, ale aj laickej verejnosti.

NKÚ SR predsedá podvýboru pre Peer Review v rámci medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcii (INTOSAI) už viac ako jedno desaťročie. Slovenskí kontrolóri sa aj vďaka týmto aktivitám stali uznávanými odborníkmi na tvorbu metodických pravidiel a definovania kritérií hodnotenia kvality činnosti kontrolných inštitúcií v rámci celého sveta. Metodika Peer Review je dnes medzinárodne akceptovaným dokumentom, ktorý pomáha národným inštitúciám identifikovať silné, ale aj slabé stránky. Je to tiež jedna z ciest, ako môžu kontrolné úrady medzi sebou navzájom zdieľať príklady dobrej praxe pri napĺňaní ich základného poslania. „Je úplne jasné, že aj najvyššie kontrolné inštitúcie musia podliehať kontrole. Aby však nebolo narušené ich nezávislé postavenie v rámci demokratickej hierarchie moci, musia byť pre takúto činnosť zadefinované jasné pravidlá. A tie nám dnes okrem iného definuje metodika Peer Review,“ dodal šéf slovenských kontrolórov.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Národná stratégia dopravy zostala na papieri, z projektov sa zrealizovala necelá pätina – Aktuality

Bratislava 4. novembra 2022 – Strategický rozvoj dopravy zostal do veľkej miery len na papieri. Dokumenty, ktoré od roku 2005 vypracovali vlády, síce na seba logicky nadväzovali, ich ambiciózne ciele boli splnené len čiastočne. Z 231 projektov spracovaných v Stratégii rozvoja dopravy na Slovensku z roku 2014 (fáza I do roku 2020, fáza II do roku 2030), v ktorých dominuje cestná doprava, sa podarilo zrealizovať zatiaľ 38, čo predstavuje necelých 17 percent. Projekty zamerané na ekologickejšiu železničnú dopravu tiež zaostávajú. K zlepšeniu plnenia stratégie došlo až v posledných rokoch prijatím metodiky priorizácie cestnej a železničnej dopravy.

Hlavným problémom rozvoja dopravy je nedostatok financií a spôsob, ako sú projekty riadené. Kľúčové národné dopravné aktivity sú vo veľkej miere financované z európskych fondov, ktoré sú limitované rokom 2023. Európska únia totiž v novom období neplánuje podporovať rozvoj cestnej infraštruktúry. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý sa pri kontrole zameral na obdobie rokov 2014 až 2021, zistil, že na dobudovanie nezrealizovaných projektov chýba 47 miliárd eur. Kontrolóri upozorňujú, že kľúčom k lepšiemu financovaniu v sektore dopravy je práve viaczdrojové financovanie projektov. „Vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov je jedinou cestou smerujúcou k reálnemu napĺňaniu záväzkov, ktoré má Slovensko voči svojim občanom i európskemu spoločenstvu. Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur,“ konštatuje Ľubomír Andrassy, predseda slovenských kontrolórov. 

Kvalifikovaný odhad finančných prostriedkov na dobudovanie nezrealizovaných prostriedkov: 23,1 mld. eur cestná doprava; 22,6 mld. eur železničná doprava; 1,7 mld. eur vodná doprava

Kvalifikovaný odhad finančných prostriedkov na dobudovanie nezrealizovaných prostriedkov

Doprava je oblasťou, ktorá má významný dosah na každého občana. Prispieva k zvyšovaniu kvality života, mobilite obyvateľov a preprave tovarov a služieb nielen na národnej, ale aj európskej úrovni. Začlenením Slovenska do európskych štruktúr sme získali možnosť čerpať finančné prostriedky na túto oblasť zo zdrojov Európskej únie. Prierezovou kontrolou bolo overené spracovanie a predovšetkým napĺňanie nastavených strategických cieľov pre oblasť cestnej, železničnej a vodnej dopravy. Riziká čerpania európskych peňazí však pretrvávajú, keďže čerpanie z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je limitované rokom 2023 a Únia v budúcnosti neplánuje financovať túto oblasť verejných politík.

Cestná infraštruktúra voči ostatným druhom dopravy v minulosti dominovala. Výstavba diaľničnej siete rezonovala naprieč strategickými dokumentmi. Realizačné termíny boli opakovane nedodržané. Celkový počet projektov v období rokov 2014 – 2023 bol zadefinovaný na 133, pričom doposiaľ bolo zrealizovaných iba 24 projektov. Z plánovaných takmer 1 500 kilometrov nových ciest bolo postavených len 213. Železničná doprava je oproti cestnej environmentálne prijateľnejšia. Jej hlavnými nedostatkami sú však nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb. „Desaťročný európsky trend podpory ekologickej železničnej dopravy ostal na Slovensku nevypočutý a jeden z kľúčových segmentov verenej dopravy výrazne stagnuje a modernizačný dlh sa vyšplhal na úroveň bezmála 23 miliárd. Ide nielen o zastaraný vozový park, ale aj chátrajúce železničné stanice či nevyhovujúce traťové cesty s výrazne obmedzenou rýchlosťou. Tieto negatívne fakty sa v konečnom dôsledku premietajú do nižšej atraktivity cestovania vlakom,“ približuje Ľ. Andrassy a dodáva, že samotná národná stratégia počítala len s praktickou realizáciou 76 projektov, z ktorých až 70 nebolo doteraz zrealizovaných.

Prehľad počtu zrealizovaných a nezrealizovaných projektov v rámci rokov 2014 – 2030

Vodná infraštruktúra má na Slovensku okrajové postavenie. Tvoria ju vodné toky v dĺžke asi 260 kilometrov, ktoré však neumožňujú celoročné využitie a ich splavnosť je nízka. Prístavy, ktorých stav je nevyhovujúci, sú situované na Dunaji a v dôsledku neštandardných majetkovo-právnych vzťahov je obmedzená ich modernizácia či údržba. Zo štátneho rozpočtu do rozvoja vodnej infraštruktúry plynulo minimum zdrojov, aj to spravidla len do havarijných opráv. K čiastočnej zmene došlo financovaním vodnej dopravy zo zdrojov EÚ. Stav prípravy projektov tejto dopravy bol najslabší zo všetkých odvetví, keďže do programového obdobia 2014 – 2020 vstupoval prakticky bez pripravených projektov. Z celkového počtu 22 projektov bolo zrealizovaných osem. Vodná doprava má pritom potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, potrebné je však investovať do infraštruktúry vodných ciest, prístavov a nových typov plavidiel.

Kľúčové pre napĺňanie strategických cieľov dopravnej infraštruktúry je jej financovanie, ktoré je v súčasnosti do veľkej miery závislé od využívania fondov EÚ. Toto riziko podľa kontrolórov vážne ovplyvňuje realizáciu cieľov modelovaných do roku 2030. Za posledných viac ako pätnásť rokov sa riešili zásadné projekty dopravnej infraštruktúry výlučne z európskych zdrojov, čo je nesystémové a dlhodobo neudržateľné. Finančné prostriedky z európskeho rozpočtu by mali byť využívané ako doplnkové a nemali by tvoriť hlavný zdroj financovania,“ opakovane upozorňuje predseda národných kontrolórov. NKÚ poukazuje na to, že jednozdrojový systém financovania dopravných projektov je neudržateľný. Zásadnou zmenou a cestou k realizácii strategických projektov je financovanie formou viaczdrojového zabezpečenia, napríklad podľa vzoru zo susednej Českej republike (Štátny fond dopravnej infraštruktúry).  

 Správa o výsledku z kontroly “Stratégia rozvoja dopravy v SR so zameraním na dopravnú infraštruktúru”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Akademici z Ekonomickej univerzity budú vzdelávať našich kontrolórov – Aktuality

Zvyšovanie odborných zručností a vedomostí kontrolórov, spolupráca pri vzdelávaní zamestnancov štátnej a verejnej správy pôsobiacich v rámci ich kontrolných útvarov, ako aj podpora záujmu mladých ľudí o kontrolórsku profesiu. To boli témy pracovného stretnutia Ľubomíra Andrassyho, predsedu národnej autority pre oblasť externej kontroly s Ferdinandom Daňom, rektorom Ekonomická univerzita v Bratislave.

Obaja sa zhodli na vzájomnej spolupráci a potrebe celoživotného vzdelávania ľudí, ktorí pôsobia v rámci nezávislých kontrolných inštitúcií nielen na národnej, ale aj regionálnej či samosprávnej úrovni.

Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľ. Andrassy je presvedčený, že povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť vzdelávanie pre svojich zamestnancov. Dôveryhodnosť a kompetentnosť NKÚ sa dá budovať len prostredníctvom odborne zdatných kontrolórov, ktorí cielene rozširujú svoje vedomosti, zvyšujú svoju kvalifikáciu a keď má úrad nastavený systém, vďaka ktorému vie overovať ich profesionalitu a odbornosť.

Rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo diskutoval spolu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym a Ľubicou Gazdovou o vzdelávaní kontrolórov akademikmi.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pandémia odhalila limity štátnej správy – chýbajúce prepojenie systémov komplikovalo vyplácanie pomoci – Aktuality

Bratislava 21. októbra 2022 – Slovensko nebolo pripravené na enormný zásah do fungovania štátu a života podnikateľov, aký vyvolala pandémia koronavírusu. Spoločnosť pre šírenie ochorenia COVID-19 čelila mimoriadnej situácii, pričom štát nedokázal masívne a rýchlo vyplácať finančnú pomoc. Pohotovému vyplácaniu COVID-pomoci bránilo, že chýbalo prepojenie informačných systémov a štátom vedených registrov o súkromných podnikoch, pričom spolupráca a výmena skúseností medzi jednotlivými poskytovateľmi pomoci bola slabá alebo takmer žiadna.

Kontrolóri sa zamerali na poskytovateľov pomoci – ministerstvá dopravy, hospodárstva, kultúry a práce. U niektorých audit Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdil riziko nedostatočných kontrolných mechanizmov, vrátane nízkeho počtu ex post kontrol, čím hrozilo neoprávnené vyplácanie pomoci. Kontrolóri poukázali aj na fakt, že takmer nikto nesledoval a nehodnotil účinnosť použitých verejných zdrojov. Preto úrad parlamentnému výboru pre hospodárstvo odporučil zaviazať ministerstvá, aby prepojili informačné systémy tak, aby dokázali poskytnúť potrebné komplexné informácie o žiadateľoch dotácie. Taktiež aby rezorty vypracovali a zhrnuli dobré aj zlé skúsenosti s poskytovaním a riadením COVID-pomoci a následne aby vytvorili a vládou schválili modelové postupy riešenia negatívnych dopadov obdobných krízových situácií.

O tejto kontrolnej akcii boli informovaní aj traja najvyšší ústavní činitelia, ktorým predseda národných kontrolórov zaslal štvrťročnú správu o zrealizovaných kontrolách uzavretých v III. kvartáli. Dokopy ide o 11 kontrolných akcií v 77 kontrolovaných subjektoch. Týmto krokom chce kontrolný úrad zvýšiť informovanosť prezidentky, predsedu parlamentu, ale aj premiéra o rizikách, ktoré identifikujú kontrolóri v rámci činností ústredných orgánov štátu, ale aj miestnej či regionálnej samosprávy. Je to zároveň cesta k tomu, aby odporúčania definované v záveroch kontrolných akcií boli aktívne premietané do úpravy legislatívy, vyvodzovania osobnej zodpovednosti či prehodnotenia strategických projektov.

Infografika Covid-pomoc

NKÚ v kontrolovaných rokoch 2020 a 2021 preveroval, ako sa ministerstvá vysporiadali s neočakávanou a vynútenou úlohou poskytnúť pre obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 podnikateľskému sektoru podporu z verejných zdrojov. A to v rámci celkovej priamo vyplácanej COVID-pomoci vo výške 2,5 mld. eur. Zaujímali sa o včasnosť, transparentnosť a účinnosť kontrolného systému jednotlivých rezortov. „Asi najväčšie riziká sme objavili v rýchlosti rozhodovania pri nastavovaní projektov pomoci na úrovni ústredných orgánov štátu. Ide o obdobie od vzniku mimoriadnej situácie cez možnú zmenu legislatívy až po poskytnutie prostriedkov, ktoré bolo relatívne dlhé. Pritom v týchto mimoriadnych situáciách platí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,“ uviedol predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.

Časová os od vyhlásenia núdzového stavu po prvé výzvy na poskytovanie COVID-pomoci
Časová os od vyhlásenia núdzového stavu po prvé výzvy na poskytovanie COVID-pomoci
Zdroj: NKÚ SR

Miera potvrdených rizík, ktoré si kontrolóri zadefinovali na začiatku kontroly, sa na jednotlivých ministerstvách líšila. Rezort dopravy nebol pri poskytovaní COVID-pomoci včasný (do 63 dní od podania žiadosti), ale zato transparentný s účinne nastaveným viacstupňovým kontrolným systémom. Na ministerstve kultúry sa naopak v prípade jednej výzvy síce žiadatelia dostali transparentne k finančnej podpore do 13 dní, avšak kontrolný systém bol neúčinný. Ministerstvo nevedelo zdokladovať, že overovalo pravdivosť údajov uvádzaných v čestných vyhláseniach žiadateľov. Rezort kultúry robil prvé kontroly až v roku 2022, aj to len na vybranej vzorke neziskových organizácií. Jednostupňový systém kontroly žiadostí zvolilo aj ministerstvo hospodárstva. Jeho vnútorný audit na vybranej vzorke žiadateľov pomoci na nájomné odhalil, že viac ako polovica žiadostí bola vyplatená neoprávnene a dnes musí podnikať kroky, aby peniaze od žiadateľov bez nároku na čerpanie získal naspäť.

Najrýchlejšie spracované žiadosti o pomoc zabezpečovalo ministerstvo práce aj vďaka tomu, že na tento účel mohlo využiť desiatky úradov práce po celom Slovensku posilnené o 150 ďalších zamestnancov zameraných priamo na poskytovanie COVID-pomoci. Ministerstvo práce zároveň ako jediné, ale aj to len pri projekte Prvá pomoc, sledovalo a hodnotilo účinnosť použitých verejných zdrojov. „Pre úspech každého projektu je nevyhnuté, aby už na začiatku boli určené jeho ciele a merateľné ukazovatele, prostredníctvom ktorých sa bude plnenie týchto cieľov sledovať a hodnotiť. Bez jednoznačných a záväzných cieľov hrozí riziko spochybnenia zmysluplnosti a účinnosti použitia finančných prostriedkov na realizáciu pomoci,“ povedal Ľ. Andrassy. Vnútorné kontrolné mechanizmy sa na rezorte práce ukázali ako funkčné. Keďže najznámejší medializovaný prípad zneužitia Prvej pomoci z Pezinka odhalila vnútorná kontrola ministerstva.

Včasnejšiemu poskytovaniu podpory by pomohlo lepšie personálne a technické zabezpečenie, rovnako aj koordinácia a riadenie z jedného centra. Kontrola NKÚ totiž ukázala, že neexistoval jednotný systém, ako aj register žiadateľov o COVID-pomoc, ktorý by navzájom zdieľali všetky zainteresované ministerstvá a ktorý by tiež rezorty upozornil, že žiadateľ už bol skontrolovaný, či spĺňa podmienky na pridelenie pomoci. Chýbal tiež jeden zastrešujúci a koordinačný orgán COVID-pomoci, ktorý by jednotlivé ministerstvá usmerňoval a zjednotil ich postupy.

Najvýznamnejšie ukazovatele COVID-pomoci
Najvýznamnejšie ukazovatele COVID-pomoci

Zdroj: NKÚ SR

Ďalšie kontroly uzavreté v III. kvartáli 2022

Kontrolóri sa opätovne vrátili do Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), kde doteraz urobili sedem kontrol. Posledný audit síce zaznamenal niektoré pozitívne zmeny, no mnohé odporúčania stále agentúra nezaviedla do praxe. Keďže pasívny prístup by mohol ohroziť kľúčové projekty pri rozvoji poľnohospodárstva, kontrolóri NKÚ budú v najbližších troch rokoch zaraďovať do svojich plánov tematické kontroly najrizikovejších oblastí riadenia PPA.

Zistenia z uplatňovania špecifického colného režimu 42 NKÚ postúpil Finančnej správe a aj európskej prokuratúre, s ktorými kontrolóri spolupracovali aj pri samotnej akcii. Zároveň sa podarilo už počas kontroly preukázať reálny únik na DPH vo výške viac ako milión eur. Na základe podnetu od občanov národní kontrolóri skontrolovali nákup teplomerov Košickým samosprávnym krajom. Aj v tomto prípade je úrad v kontakte s orgánmi činnými v trestnom konaní a poskytuje im maximálnu súčinnosť. Kontrolóri sa venovali aj problematike cyklodopravy, ktorej podiel na celkovej preprave na Slovensku je takmer zanedbateľný, tvorí odhadom len päť percent. Napĺňať sa nedarí ani cyklostratégiu, keďže chýbajú dáta o mobilite a infraštruktúre, ktoré by pomohli pri monitorovaní, vyhodnocovaní a plánovaní nových cyklotrás. Kontrolóri upozornili aj na zastaranosť systému vystrojovania profesionálnych vojakov, ktorí si aj v 21. storočí zabezpečujú súčasti výstroja vo vojenských skladoch za papierové body z výstrojovej poukážky s bodovými okienkami rôznej hodnoty. Ide o starý, neprehľadný, a neefektívny systém, ktorý mal byť už dávno nahradený elektronickým systémom.

V oblasti školstva, ktorého rozvoj považuje národná autorita pre oblasť externej kontroly za veľmi dôležitý, boli tentokrát kontrolné akcie zamerané na vzdelávanie a integráciu Rómov a dostupnosť športovania na základných školách. Analytici sa pozreli aj na nedostatky duálneho vzdelávania a dodržiavanie transparentnosti pri zverejňovaní mien hodnotiteľov na odborných stanoviskách pri posudzovaní liekov.

 Správa o výsledku kontroly “Znižovanie negatívnych dopadov pandémie COVID-19



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Pre výrazné zlyhania v minulosti bude PPA najbližšie roky pod permanentným dohľadom kontrolórov – Aktuality

Bratislava 14. októbra 2022 – Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) sa v ostatných rokoch dostala do hľadáčika Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) až sedemkrát, napriek tomu preverenie plnenia prijatých opatrení, tzv. follow-up kontroly ukázali, že v agentúre existovali problémy s procesným riadením, účinným nastavením systému vnútornej kontroly, aktívnym používaním informačných systémov a nedostatky zostávajú aj pri práci hodnotiteľoch výziev. V tomto roku vykonaná kontrola bola zameraná na procesy z obdobia rokov 2020 a 2021. Pozitívne je možné hodnotiť opatrenia, ktoré prijalo súčasné vedenie PPA, na základe odporúčaní externých audítorov. Ide hlavne o otázky súvisiace s riadením projektov, nastavovaním princípov transparentnosti a efektívnosti a zadefinovaním pravidiel pre účinnú vnútornú kontrolu.

PPA ako kľúčový poskytovateľ financií pre podporu pôdohospodárstva nakladá s významným objemom národných i európskych prostriedkov. Zastavenie projektov rozvoja vidieka či poľnohospodárstva by preto malo výrazný dopad na celkové fungovanie spoločnosti, život v slovenských regiónoch. Národná autorita pre oblasť externej kontroly na základe vlastných skúseností preto bude do plánu kontrol zaraďovať v nadchádzajúcich rokoch tematické audity nasmerované do najrizikovejších oblastí riadenia PPA. Kontrolný úrad chce týmto krokom dosiahnuť, aby sa včas zachytili systémové zlyhania v agentúre, aby vedenie inštitúcie pružne reagovalo na odporúčania kontrolórov. „PPA je špecifická v tom, že okrem štrukturálnych fondov, ktoré majú viacúrovňový systém kontroly, poskytuje aj priame podpory. Práve pri nich sú na národnej i európskej úrovni znížené stupne externej kontroly. A keďže ide o veľký objem verejných financií, rozhodol som, že pôdohospodárska agentúra bude v pravidelnom hľadáčiku mojich kolegov najbližšie tri roky. Zlyhania, na ktoré narážame v tejto štátnej organizácii od roku 2016, by pri našom pasívnom prístupe mohli viesť až k zastaveniu poskytovania európskej finančnej pomoci a ohrozená by tak mohla byt realizácia kľúčových projektov s dopadom na celú slovenskú spoločnosť,“ približuje postoj úradu jeho predseda Ľubomír Andrassy.

V rokoch 2016 až 2020 uskutočnil NKÚ celkovo sedem kontrol, pričom päť z nich bolo zameraných na nastavenie a dodržiavanie procesov a postupov pri implementácii programov rozvoja vidieka (PRV) na roky 2007 – 2013 a 2014 – 2020/2022. Národní kontrolóri počas týchto kontrol odhalili vysokú mieru netransparentnosti pri výbere uchádzačov o nenávratný finančný príspevok (NFP), pri posudzovaní a schvaľovaní žiadostí o dotácie, upozornili aj na nedostatky vo fungovaní agentúrnych kontrolórov priamo v teréne. Riziká boli popísanie tiež v rámci nedostatočnej elektronizácie procesov, pri výbere hodnotiteľov, ale taktiež pri netransparentnom hodnotení projektov. Nedostatky boli identifikované i v legislatíve, keďže chýbala povinnosť preukazovať právny vzťah žiadateľa k pôde, na ktorú žiadal podporu. NKÚ preto svoje zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní a v tomto roku sa kontrolóri vrátili do PPA, aby preverili, ako agentúra realizuje opatrenia prijaté na základe odporúčaní národnej autority pre externú kontrolu a do akej miery boli upravené procesy prípravy, riadenia a kontroly jednotlivých projektov.

Kontrola, ktorá bola ukončená v závere tohto leta, preverila fungovanie PPA v rokoch 2020 a 2021. NKÚ na základe zistených nedostatkov konštatuje, že naďalej pretrvávajú nedostatky s elektronizáciou procesov, keďže zmeny neboli zapracované vo všetkých pracovných postupoch. V preverovaných vzorkách výziev kontrolóri odhalili problém s hodnotiteľmi, v niektorých prípadoch absentoval jednoznačný a transparentný postup hodnotiteľov. Tí totiž nepreukazovali spôsob overenia niektorých podmienok poskytnutia príspevku, objavovali sa identické chyby dvoch nezávislých hodnotiteľov projektov, keď dokumenty dokonca vypracovali v rovnaký deň a so 100-percentnou zhodou pri hodnotení všetkých žiadostí podaných v rámci výzvy. „Vedenie agentúry postupne nastavuje jasný systém vnútornej kontroly s využitím pravidla štyroch očí a to nielen pri administratívnom a finančnom hodnotení projektov, ale najväčšia výzva súvisí s cieleným monitorovaním plnenia záväzných ukazovateľov schválených projektov zo strany prijímateľov európskej pomoci. Len funkčný systém vnútornej kontroly dá širokej verejnosti uistenie, že peniaze daňových poplatníkov sú používane nielen v súlade so zákonom, ale aj princípmi ich efektívneho a účinného využitia zo strany prijímateľov,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov.  

Kontrola ukázala, že Slovensku kvôli nejednoznačným a nedôsledne upraveným pracovným postupom v dokumentácii PPA hrozí krátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Ohrozené je aj čerpanie európskych fondov, keďže agentúre sa nedarí zjednodušiť postupy a skrátiť procesy pri vyhlasovaní výziev i odbornom hodnotení žiadostí. Čerpanie alokovaných financií ohrozuje dĺžka procesu od podania žiadosti po uzatvorenie zmluvy o poskytnutí príspevkov a overenie obstarávania. Agentúra vyhlásila od mája 2015 do mája 2022 v rámci PRV celkom 53 výziev, štyri z nich zrušila. PPA však v kontrolovanom období nepostupovala podľa schváleného plánu výziev, keďže z 10 vyhlásených výziev päť vyhlásila po viac ako dvoch mesiacoch od termínu uvedeného v aktualizovaných plánoch. V rokoch 2020 a 2021 dokonca nevyhlásila 11 výziev schválených do záväzných plánov (graf). „Nedodržiavanie schváleného plánu vyhlasovania výziev vytvára riziko, že európske prostriedky nebudú vyčerpané. Slovensko slabo čerpá finančné prostriedky na projektové opatrenia. Dnes ide len o čerpanie tretiny alokovaných európskych zdrojov, čo však súvisí aj s pozastavením platieb na investičné opatrenia po audite Európskej komisie. Doposiaľ stanovená korekcia celkového balíka peňazí z Bruselu sa dostala až na úroveň 25%,“ zdôrazňuje Ľ. Andrassy.  

Vážny problém, na ktorý upozorňujú kontrolóri poslancov Národnej rady SR vo svojej správe, súvisí s nastavením systému ex post kontrol. V sledovanom období dochádzalo z rôznych dôvodov k zníženiu počtu plánovaných ex post kontrol. Rozhodnutia o zrušení schválených kontrol neboli relevantne a preukázateľne zaznamenané, chýbali aj informácie o tom, kto a na základe akých kritérií vybral projekty na vykonanie ex post kontroly, alebo ich zrušenie. Aj napriek tomu, že PPA si v súvislosti s ukončenými ex post kontrolami splnila voči Európskej komisii oznamovaciu povinnosť aj stanovené percento overenia výdavkov, národní kontrolóri to vnímajú ako riziko, že pri nezačatých alebo nevykonaných kontrolách uplynie doba udržateľnosti projektov a verejnosť nebude mať istotu, že prijímatelia splnili záväzné ukazovatele. NKÚ tiež identifikoval riziko, že dochádza k častej fluktuácii zamestnancov v rámci sekcie projektových podpôr, ako jednej z kľúčových organizačných útvarov PPA nielen na riadiacich pozíciách, ale aj zamestnancov zabezpečujúcich prijaté žiadosti o NFP. Kontrolný úrad odporúča vedeniu agentúry zintenzívniť vnútorný dohľad nad dodržiavaním interných postupov a v prípade individuálnych zlyhaní zamestnancov musí vedieť vyvodzovať osobnú, nielen pracovnoprávnu, ale aj hmotnoprávnu zodpovednosť.

Graf 

Počet plánovaných a vyhlásených výziev v rámci PRV SR 2014 – 2020/2022

Tabuľka Počet plánovaných a vyhlásených výziev v rámci PRV SR 2014 – 2020/2022
Zdroj: Aktualizované plány vyhlasovania výziev a vyzvaní (webová stránka MPRV SR) a vyhlásené výzvy (webová stránka PPA)

Tabuľka 

Implementácia PRV SR 2014 – 2020/2022 v eurách (zdroje EÚ)
Tabuľka Implementácia PRV SR 2014 – 2020/2022 v eurách (zdroje EÚ)
Zdroj: Správy o implementácii EŠIF k 30. 06. 2021 a k 30. 04. 2022; doklady PPA

 

 Správa o výsledku kontroly “Stav a úroveň plnenia vybraných opatrení prijatých PPA na základe kontrol NKÚ SR, vykonaných v rokoch 2016 až 2020”
 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Vojaci v skladoch roky nakupujú za papierové body, čaká sa na elektronizáciu – Aktuality

Bratislava 7. októbra 2022 – Profesionálni vojaci si stále zabezpečujú súčasti výstroja vo vojenských skladoch za papierové body z výstrojovej poukážky s bodovými okienkami rôznej hodnoty. „Je to neprehľadný, neefektívny a starý systém, ktorý mal byť už dávno nahradený elektronickým systémom. Dnešný stav ma v myšlienkach vracia o tridsať rokov späť, keď som slúžil v slovenských ozbrojených silách a vďaka bodovým lístkom som si mohol obstarať potrebný výstroj, napríklad kanady či leteckú uniformu,“ približuje situáciu predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly zameranej na problematiku vystrojovania príslušníkov Ozbrojených síl SR. Podľa kontrolórov rezort obrany spustil projekt elektronizácie systému vystrojovania už v roku 2020, predpokladaným termínom jej využitia bol zadefinovaný na budúci rok. „Verím, že aj v tejto oblasti dôjde k posunu a digitalizácii viacerých procesov v armádnych podmienkach. Elektronický systém totiž sprehľadní a zjednoduší celý proces, informácie o skladových zásobách a požiadavkách budú k dispozícii v reálnom čase a určite sa zníži aj chybovosť, ku ktorej pri manuálnom spracovávaní údajov dochádza,“ zdôraznil ďalej šéf kontrolórov.

Infografika Vystrojovanie vojakov

Vojaci majú zo zákona nárok na bezplatné výstrojové náležitosti a každoročne si majú v januári urobiť objednávku toho, čo si chcú za body v danom roku nakúpiť. Výška financií vyčlenená na nové veci pre vojakov ale býva určená skôr, je súčasťou riadneho rozpočtu Ministerstva obrany (MO) SR schvaľovaného ku koncu roka. Požiadavky vojakov na budúci rok teda nie sú v celom procese vystrojovania zohľadnené. Kontrola potvrdila, že jednotlivé druhy výstroja boli zaobstarané a aj prerozdeľované do skladov v rámci Slovenska nerovnomerne. V kontrolovaných rokoch 2019 – 2021 si vojaci napríklad objednali bezmála 95-tisíc kaki tričiek s dlhým aj krátkym rukávom, v skutočnosti ich rezort obrany kúpil vyše 232-tisíc. Na konci roka 2021 tak bolo pre 14-tisíc aktívnych vojakov v skladoch ešte stále 166-tisíc tričiek. Mnohé iné požadované položky výstroja neboli v kontrolovanom období do skladov doplňované a napríklad k úplne nedostatkovým tovarom patrí športová obuv či letné športové súpravy.

Prioritou bolo vystrojovanie novoprijatých vojakov, vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu a následne sa vybavovali požiadavky za výstrojové body. „Celý proces objednávania je neefektívny a nevychádza z reálnych požiadaviek profesionálnych vojakov, ktorí v sklade za body nedostali to, čo si v januári objednali. Bezpochyby aj proces objednávania je potrebné digitalizovať,“ dodal Ľ. Andrassy. Zároveň upozorňuje na to, že v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou nie sú vytvorené zásoby výstrojových náležitostí tak, aby pokryli potreby súvisiace s nevyhnutnou mobilizáciou.

Systém zabezpečovania výstroja výrazne ovplyvňuje vysielanie vojakov do operácií medzinárodného krízového manažmentu. Je to najvyššia priorita rezortu obrany a smeruje do nej každoročne takmer tretina z 15 miliónov určených na ošatenie za výstrojové body. Ročne ide o výstroj zhruba pre 600 vojakov. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča rezortu obrany oddeliť terajšie spoločné plánovanie výstroja pre rôzne existujúce kategórie profesionálnych vojakov do samostatných rozpočtových celkov. Pozitívom je, že celková suma vynakladaná Slovenskom na tzv. hlavné vybavenie vojakov, súčasťou ktorého je aj vystrojovanie, je v porovnaní s inými štátmi NATO nad priemerom, keďže v roku 2021 vynaložilo na hlavné vybavenie 27,4 %, čo je viac, ako odporúča Aliancia (20 %). Výdavky na výstroj a oblečenie v rozpočtovej kapitole rezortu obrany zahŕňali aj peňažné príspevky, výdavky na špeciálny výstroj či služby čistenia. Celková suma na vystrojovanie je preto vyššia (viď graf).

Zabezpečenie výstrojových náležitostí pre vojakov v kontrolovanom období bolo preverené na vybranej vzorke 53 zmlúv, ktorá reprezentovala 55 % všetkých uzavretých zmlúv v danom období. Celkový finančný objem týchto zmlúv bol viac ako 33 miliónov eur. Kontrola potvrdila, že rezort obrany mal dostatočný čas na prípravu verejného obstarávania a má vytvorené dostatočné personálne kapacity s potrebnými odbornými znalosťami. V kontrolovanom období ministerstvo nepotrebovalo zabezpečovať verejné obstarávanie formou outsourcingu, t. j. odovzdania realizácie verejného obstarávania niektorých zákaziek na externý subjekt. Kontrolóri zistili, že interná smernica rezortu o verejnom obstarávaní nebola v čase kontroly v súlade s platným zákonom o verejnom obstarávaní. Neuplatnením kodifikačnej doložky v zmluvných vzťahoch, ktorá bola povinná, došlo k porušeniu zákona o obrannej štandardizácií, kodifikácii a overovaní kvality.

Príkladom dobrej praxe v rezorte obrany je oblasť kontroly, kde na rozdiel od vystrojovania už využili elektronizáciu. Ministerstvo obrany má vytvorenú elektronickú databázu kontrolnej činnosti s názvom Modul riadenia kontrolnej činnosti. Ten funguje od  januára 2018 a je dostupný pre všetky organizačné zložky rezortu a jeho hlavným cieľom je získavanie štatistických údajov na zlepšenie a zefektívnenie plánovania a riadenia kontrolnej činnosti. V rámci rezortu obrany a ozbrojených síl sa vykonáva veľké množstvo kontrol – v roku 2019 ich bolo 1 175, v roku 2020 to bolo 756 a v minulom roku 792 kontrol. Systém umožňuje aj ich on-line sledovanie a vyhodnocovanie. Pri spracovaní plánov kontrolnej činnosti na rok 2020 bola plne využitá nová funkcionalita modulu Systém plánovania kontrolnej činnosti, a to na všetkých úrovniach velenia a riadenia, čím sa minimalizovala doterajšia administratívna prácnosť plánovacieho procesu. Systém pri plánovaní upozorňuje na možné konflikty pri výkone kontrol, napr. kontrola viacerých kontrolných orgánov v jednom subjekte v rovnakom termíne.

 Správa o výsledku kontroly “Vystrojovanie príslušníkov Ozbrojených síl SR”

Grafický prehľad výdavkov na vystrojovanie v rokoch 2015 až 2021 (v eur)

Grafický prehľad výdavkov na vystrojovanie v rokoch 2015 až 2021 (v eur)

                                              Zdroj: Úrad správy rozpočtovej kapitoly MO SR



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Medzery v daňových a colných systémoch členských krajín EÚ stále nahrávajú podvodníkom s DPH – Aktuality

Bratislava 3. októbra 2022 – Absencia prepojenia informačných systémov daňových a colných úradov na Slovensku a chýbajúca efektívna spolupráca finančných správ členských krajín Európskej únie sú hlavnými dôvodmi obchádzania európskeho colného systému a únikov na dani z pridanej hodnoty (DPH). Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR preto vykonal kontrolu špecifického colného režimu 42, ktorý sa týka správy DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín. Režim je určený pre dovozcov na oslobodenie od DPH, ak ich tovar smeruje do ďalšieho členského štátu. Daňová povinnosť vzniká v členskom štáte spotreby. V rokoch 2018 – 2021 identifikovali slovenskí kontrolóri pri colných vyhláseniach a súhrnných výkazoch DPH v rámci režimu 42 únik na tejto dani vo výške viac ako 2,3 milióna eur. Približne pri polovici z tejto sumy sa počas kontroly preukázalo, že ide o reálny únik na DPH. „Najvyšší kontrolný úrad zistenia postúpi Kriminálnemu úradu Finančnej správy a aj európskej prokuratúre, s ktorými spolupracoval už počas kontroly,“ zdôraznil podpredseda úradu Jaroslav Ivančo.

Infografika Režim 42

„Je potrebné nastaviť pravidlá a spoluprácu na národnej a európskej úrovni tak, aby podvodníci nevyužívali nedokonalosť systému, ktorá im umožňuje tovar presúvať medzi členskými krajinami a DPH nie je nakoniec zaplatená v žiadnej z nich,“ dodal Ivančo. Na tento druh daňových podvodov s DPH dlhodobo upozorňujú aj príslušné európske inštitúcie. Rovnaké nedostatky, aké identifikovali slovenskí kontrolóri, prezentoval aj Európsky dvor audítorov (EDA) v správe o boji proti podvodom v oblasti DPH.

Finančná správa (FS) SR, pod ktorú spadajú colné a daňové úrady, v kontrolovaných rokoch 2018 –  2021 vydala 23 601 rozhodnutí v colnom konaní, ktorými bol tovar oslobodený od DPH. Národní kontrolóri zistili viacero porušení zákona pri rozhodovaní v colnom konaní, pri registrácii daňového zástupcu či neplnení si povinností platiteľa DPH pri podávaní súhrnných výkazov. „Najvypuklejšie porušenia sa týkali nedodržania podmienok colného režimu 42. Ako najproblémovejšie sa v tomto smere ukázali colné úrady v Nitre a Trnave, kde sa z kontrolovaného obdobia systém najviac zneužíval v roku 2018,“ upozorňuje J. Ivančo. NKÚ sa v rámci vzorky colných vyhlásení zameral aj na 11 rizikových dovozcov. Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly bol z 500 vybraných preverovaných vzoriek pri vyhláseniach v 140 prípadoch zneužitý colný režim oslobodenia od DPH. Koneční príjemcovia boli uvedení tak, aby bol tovar oslobodený od dane, ale išlo pritom o fiktívny obchod. Príjemcovia o tovare nevedeli, stali sa obeťami podvodu.

Identifikovaný únik na DPH v rámci colného režimu 42 v kontrolovaných rokoch 2018 – 2021 v eurách

Graf Identifikovaný únik na DPH v rámci colného režimu 42 v kontrolovaných rokoch 2018 - 2021 v eurách

                                                                            Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR

Finančná správa SR v roku 2019 prijala opatrenia a výrazne sa znížilo uplatňovanie oslobodenia od DPH z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu. Tieto zmeny zachytila aj kontrola, keď v rámci reprezentatívnej vzorky v rokoch 2019 – 2021 nenašli podozrenia na únik DPH v súvislosti s colnými vyhláseniami. V porovnaní s rokom 2018 klesol v roku 2020 počet colných rozhodnutí o uvoľnení tovaru v režime 42 až o 90 %, vo finančnom vyčíslení sa táto zmena premietla takmer 10-násobným poklesom sumy oslobodenej od DPH. Slabinou celého systému zostáva neprepojenosť informačných systémov colných a daňových úradov, absencia validácie údajov, ako aj chýbajúca krížová kontrola, ktorou by sa odhalilo nepredloženie súhrnných výkazov DPH, resp. ich neúplnosť. „Aj na základe našich zistení odporúčame prepojiť informačné systémy colných a daňových úradov. Je nevyhnutné, aby daňové úrady mali potrebné informácie v reálnom čase. Dovozcovia síce majú povinnosť podávať súhrnné výkazy, ale prax ukazuje, že deklarované údaje bývajú často neúplné alebo nepravdivé. Nastaviť by sa mal aj tzv. systém včasného varovania, aby sa predchádzalo úniku na DPH,“ zdôraznil podpredseda NKÚ. Je tiež potrebné posúdiť prípadné ďalšie sprísnenie príslušnej legislatívy v oblasti DPH. Mohlo by ísť o sprísnenie podmienok, za akých sa uvoľňuje zložená zábezpeka na DPH, zavedenie inštitútu dovyrubenia DPH po skončení režimu 42, ako aj zavedenie novej oznamovacej povinnosti platiteľa DPH súvisiacej so vznikom a zánikom plnomocenstva zastupovaného dovozcu. „Kontrolný úrad ponúka konkrétne návrhy, ktoré zlepšia systém a zvýšia príjmy štátneho rozpočtu,“ uzatvára J. Ivančo.

Kontrolóri si tiež všimli zdĺhavú komunikáciu členských štátov pri žiadostiach o medzinárodnú spoluprácu. Na odpoveď od zaslania žiadosti bolo potrebné čakať 15 až 420 dní. Podľa NKÚ by si mali finančné správy jednotlivých krajín operatívnejšie odovzdávať informácie a aj tak prispievať k odhaleniu úniku na DPH. Príkladom dobre nastavenej spolupráce je výmena informácií s Maďarskom cez aplikáciu HUSKi. Tovar na Slovensku oslobodený od DPH smerujúci do Maďarska zaevidujú colníci do systému do 30 minút od rozhodnutia. Maďarské colné orgány môžu potom na základe týchto údajov preveriť všetko potrebné, až po dodanie tovaru príjemcovi a výsledok preverenia opäť zaznačiť do aplikácie. Na základe výsledku preverenia v aplikácii HUSKi sa potom na Slovensku uvoľní zložená zábezpeka na DPH.

 Správa o výsledku kontroly “Správa DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín – režim 42”



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Video: Aplikáciu MuMAP predstavil predseda NKÚ aj divákom TA3 – Aktuality

Pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami rozprával predseda NKÚ Ľ. Andrassy v TA3 o aplikácii MuMAP, vďaka ktorej si viete ľahko skontrolovať, ako hospodári vaša obec, ako čerpá fondy Európskej únie, ale aj aké nedostatky v jednotlivých samosprávach riešili naši kontrolóri.

Ľuďom sú na adrese mumap.nkusr.sk k dispozícii dáta o všetkých 2924 obciach. Aj o Fekišovciach.

Celý rozhovor: https://www.ta3.com/relacia/25740/nku-dava-do-pozornosti-aplikaciu-pomocou-ktorej-si-obcania-mozu-pozriet-ako-ich-obec-hospodari

Predseda NKÚ Ľ. Andrassy v TA3 o MuMAPe.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Audio: O kontrole aj korupcii v rozhlasovej relácii Kontakty – Aktuality

V rozhlasovej relácii Kontakty v RTVS rozprával predseda NKÚ Ľubomír Andrassy spoločne s analytičkou Nadácie Zastavme korupciu Xéniou Makarovou o korupcii a kontrole vo verejných inštitúciách aj v samospráve. O tom, ako vláda použila covidovú pomoc a v ktorých inštitúciách kontrolóri nachádzajú najväčšie nedostatky.

Vypočujte si celú reláciu: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11380/1894750

Eva Sládková, Xénia Makarová, Ľ. Andrassy v rozhlasovej relácii Kontakty.

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Video: Predseda NKÚ o MuMAPe v Ranných správach RTVS – Aktuality

O aplikácii MuMAP sa rozrozprával predseda NKÚ Ľ. Andrassy v Ranných správach RTVS. Každý občan si vďaka interaktívnemu digitálnemu nástroju kontroly dokáže pred komunálnymi voľbami skontrolovať, ako jeho obec či mesto hospodári s verejnými prostriedkami.

Celý rozhovor nájdete tu: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14026/357717#647

Predseda NKÚ Ľ. Andrassy v Ranných správach RTVS.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok