Digitalizácia je cestou k väčšej transparentnosti a tiež k udržateľnému rozvoju spoločnosti – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 15. mája 2023 – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR patrí k najlepšie digitalizovaným slovenským inštitúciám. „Na základe národnej koncepcie informatizácie verejnej správy sa začal proces digitalizácie kontrolnej inštitúcie ešte v roku 2008. Dnes je úrad plne digitalizovaný a Kontrolórsky informačný systém je inšpiráciou pre viacerých zahraničných partnerov. Napríklad kolegovia z Poľska ho už začínajú aktívne využívať a kontrolóri v Rumunsku oň prejavili záujem,“ uviedol dnes predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy na 25. ročníku prestížnej medzinárodnej konferencie Internet ve státní správě a samosprávě (ISSS 2023) organizovanej v českom Hradci Králové. Za štvrťstoročie svojej existencie sa toto podujatie stalo platformou, kde sa stretávajú predstavitelia vlád, poslanci, zástupcovia samospráv, vládnych inštitúcií, odborníci či podnikatelia a rokujú o ďalšom smerovaní informatizácie i digitalizácie vo verejnom sektore. Konferencia má tento rok približne 2 000 účastníkov a uskutoční sa počas nej takmer 200 seminárov. Prvýkrát bol súčasťou hlavného panelu zástupca slovenskej národnej autority pre oblasť kontroly, pričom Ľ. Andrassy vystúpil aj v odbornej časti konferencie na tému Digitálna cesta NKÚ.

Národný projekt Kontrolórsky informačný systém – Elektronické služby NKÚ SR vznikol vďaka európskej finančnej podpore z Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Priniesol predovšetkým digitalizovanie celého procesu prípravy, výkonu a vyhodnocovania kontrolných akcií. Umožnil sprístupnenie elektronických služieb kontrolného úradu pre občanov a uskutočňujú sa v ňom všetky administratívno-technické a rozpočtové procesy. „Vďaka informáciám, ku ktorým je zdieľaný prístup, všetci zamestnanci úradu v reálnom čase vedia lepšie nastavovať procesy. Kontrolórsky systém považujem za kľúčový nástroj riadenia moderného a otvoreného úradu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. „Prešli sme 15-ročnú cestu informatizácie a digitalizácie úradu, no vieme, že ide o nikdy sa nekončiaci proces. Rýchlosť vývoja nás núti byť aktívnym hráčom a musíme byť schopní permanentne reagovať na výzvy súvisiace s jeho modernizáciu,“ podčiarkol šéf národných kontrolórov.

Ďalším dôležitým míľnikom bola migrácia celého kontrolórskeho systému do vládneho cloudu, ktorý je z pohľadu vládnej inštitúcie zárukou všeobecnej a kybernetickej bezpečnosti. Šéf slovenských kontrolórov prezentoval na medzinárodnej pôde aj bezplatnú aplikáciu kontrolného úradu Municipalities on Map (MuMAP), ktorá je určená nielen odbornej, ale aj širokej verejnosti a poskytuje aktuálne informácie o jednotlivých samosprávach. Ide o dáta nielen z kontrol, ale aj o informácie o čerpaní fondov Európskej únie či prostriedkov z projektov Prvej pomoci počas pandémie COVID-19. Túto aplikáciu považuje Ľ. Andrassy za pozitívny príklad toho, ako vďaka bezbariérovej platforme vedia národní kontrolóri zdieľať dáta, informácie z iných verejných informačných systémov pre podporu transparentnosti a zákonnosti na úrovni miestnej samosprávy. „Je to zároveň krok k tomu, aby sa aktívny občan stal dobrým kontrolórom svojej obce či mesta,“ priblížil predseda národnej autority pre externú kontrolu.  

Ľ. Andrassy prezentoval aj závery z kontrol, ktoré úrad tematicky zameral na zavádzanie národných informačných systémov v podmienkach Slovenskej republiky. Išlo napríklad o kontrolu zdravotníckeho informačného systému e-zdravie, ústredného portálu verejnej správy, katastrálneho portálu, digitalizácie vzdelávania mladej generácie a posledným takýmto kontrolovaným systémom bol monitoring odsúdených osôb. Najzásadnejším problémom, s ktorým sa úrad pri tomto type kontrol stretáva, je vlastníctvo dát, zdrojových kódov a komplexný prístup k vybudovaným informačným systémom. „Za verejné a tiež európske zdroje boli vybudované informačné systémy, no vďaka zlým rozhodnutiam štátnych manažérov či politikov sa dostal štát do situácie, že nie je ich vlastníkom,“ upozorňuje predseda NKÚ. Ide o problém, ktorý je známy ako vendor lock–in alebo uzamknutie systému pred férovou hospodárskou súťažou, keď sa verejná inštitúcia cez absenciu zdrojových kódov a vlastníctva dát stáva plne závislou na jednom dodávateľovi a môže využívať výlučne jeho služby.

Predseda slovenských kontrolórov v tejto súvislosti upozornil aj na riziko z hľadiska ochrany dôverných informácií a taktiež na otázky súvisiace s kybernetickou bezpečnosťou. Ďalšie problémy, ktoré identifikoval NKÚ pri kontrolách informačných systémov, sú hlavne fatálne zlyhania manažérov, ktoré sa premietajú do nedodržiavania termínov, fiktívneho preberania čiastočných výstupov až neodôvodneného predražovania projektov. Šéf kontrolného úradu si uvedomuje, že digitalizácia spoločnosti nie je primárne o šetrení verejných zdrojov z hľadiska zúčtovania nákladov na ich prevádzku, ale o transparentnosti, otvorenosti a lepšom nastavení procesov pre efektívne využívanie verejných zdrojov, ako aj o predchádzaní plytvaniu. Tento cieľ sa dá dosiahnuť len v partnerstve medzi verejným a privátnym sektorom, bez ktorého nie je možné aktívne a zároveň správne reagovať na výzvy digitálnej doby. „Informačné systémy je potrebné modernizovať. To si síce vyžaduje nové výdaje zo štátneho rozpočtu, nové partnerstva s privátnym sektorom. Je to však jediná cesta, ktorá pomáha znižovať riziko korupcie v štáte a zároveň vedie každú inštitúciu k hospodárnejšiemu, efektívnejšiemu a účelnejšiemu používaniu verejných zdrojov,“ uzatvára predseda NKÚ.

Foto Predseda NKÚ Ľ. Andrassy na konferencii ISSS v Hradci Králové

Foto Predseda NKÚ Ľ. Andrassy na konferencii ISSS v Hradci Králové


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Závery z kontrol sa musia premietať do zmien v prospech štátu, zhodli sa prezidentka a predseda NKÚ – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 9. mája 2023 – Závery a odporúčania kontrolných autorít štátu by nemali ostávať len na papieri. Zhodli sa na tom dnes na rokovaní prezidentka SR Zuzana Čaputová a predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Zdôraznili potrebu premietať tieto závery do zmien legislatívy a definovania jasnej zodpovednosti za realizáciu verejných politík a strategických projektov. Prezidentka vyjadrila výraznú podporu kontrolnému úradu, ktorý považuje za jeden z pilierov zdravého a efektívneho fungovania štátnej a verejnej správy. Prezidentka sa zaujímala o aktivity NKÚ a prijala aj pozvanie na návštevu úradu.

Foto: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predsedu NKÚ SR Ľubomíra Andrassyho

„Aktuálne stoja pred vládou a parlamentom tri výzvy – zabezpečiť udržateľnosť verejných financií, spustiť aktivity súvisiace s novým programovým obdobím európskeho finančného mechanizmu a zaviesť strategické plánovanie vychádzajúce z merateľných ukazovateľov a verifikovaných dát pochádzajúcich z informačných systémov štátu,“ povedal predseda NKÚ Ľ. Andrassy po rokovaní s hlavou štátu. Šéf národnej autority pre externú kontrolu na stretnutí zdôraznil potrebu posilniť vnútorné kontrolné mechanizmy vo verejných inštitúciách a nevyhnutnosť vyvodzovať osobnú zodpovednosť za zlyhania pri manažovaní a riadení.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov, ktorým Najvyšší kontrolný úrad SR zasiela pravidelné súhrnné informácie o výsledkoch kontrolnej činnosti. Úrad ich začal zasielať najvyšším ústavným činiteľom v roku 2016. Prezidentka v marci prevzala záštitu nad Národnou konferenciou NKÚ – Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia vzniku. V tejto súvislosti zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. Ubezpečuje občanov, že ak nie priamo, tak v zastúpení NKÚ, môžu mať verejné záležitosti pod kontrolou.

Foto: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predsedu NKÚ SR Ľubomíra Andrassyho


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrola poľovných revírov poukazuje na netransparentnosť procesov a klientelizmus – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 5. mája 2023 – Pravidlá výkonu poľovníctva v štátnych revíroch je potrebné upraviť a spresniť. Súčasná legislatíva je totiž nejednoznačná a existuje priestor na jej obchádzanie a netransparentné konanie, čo v minulosti umožnilo vybraným ľuďom ľahšie a bez verejných súťaží dostať sa do poľovných revírov, vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na systém prenájmu poľovných revírov v rokoch 2018 až 2021. „Kontrola potvrdila nedostatky v správe štátnych pozemkov pri výkone poľovníctva ako aj zneužívanie odpredaja odstrelu zveri v štátnych revíroch na obchádzanie transparentného procesu výberu užívateľa poľovného revíru, pričom samotný odpredaj mal v konečnom dôsledku charakter dlhodobého prenájmu, resp. využívania revíru,“  zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Odpredaj odstrelu v štátnych revíroch na dobu aj viac ako 10 rokov a neskoršie dodatky k zmluvám potvrdzovali, že cieľom bolo vlastne užívanie revíru. Odpredaj odstrelu a poľovný hosť sa tak stával hosťom dlhodobým,“ vysvetlil ďalej podpredseda kontrolórov.

Infografika Ako sa na Slovensku dalo dostať k užívaniu poľovného revíru?

Kontrola ďalej ukázala, že Lesy SR nemali zdokumentovaný proces výberu poľovných revírov a odpredaj odstrelu zveri.  Hodnotiace kritéria revírov a výšky náhrady za ich užívanie alebo odstrel zveri neboli primerané, členovia výberových komisií pridelené body nezdôvodňovali. NKÚ kontroloval vzorku 20-tich revírov, v ktorých bol zadaný odpredaj odstrelu zveri. Nedostatky celého systému dokumentuje aj to, že v jednom z revírov bola zmluva o predaji práva na odstrel zveri podpísaná až na viac ako 30 rokov, v dvoch prípadoch bol odstrel predaný aj bez rozhodnutia hodnotiacej komisie. Odpredaj odstrelu zveri ako formy poľovníctva sa začal vo väčšej miere na Slovensku uplatňovať po schválení Koncepcie rozvoja poľovníctva z novembra 2017, argumentom bola jeho ekonomická výhodnosť. Od marca 2020 bol odpredaj odstrelu zveri práve pre jeho netransparentnosť pozastavený samotným správcom štátnych pozemkov.

V súlade so zisteniami kontrolný úrad odporúča novelizovať zákon o poľovníctve a detailnejšie upraviť otázky týkajúce sa zhromaždení vlastníkov poľovných revírov a zastupovanie záujmov štátu. Ak je záujem využívať inštitút odpredaja odstrelu, je potrebné legislatívne alebo interne nastaviť podmienky tak, aby bolo zabezpečené transparentné prostredie zohľadňujúce na jednej strane ekonomické parametre, na druhej strane treba brať do úvahy aj zmysel tohto inštitútu vo vzťahu k starostlivosti o poľovný revír. „Jasné pravidlá a kritériá pri nakladaní s poľovnými revírmi a štátnymi poľovnými pozemkami a ich dôsledná kontrola, znížia riziko možného netransparentného konania,“ podčiarkol podpredseda J. Ivančo. V legislatíve je ďalej potrebné upraviť aj povinné pozývanie zástupcov štátu na zhromaždenie vlastníkov, podmienky preukazovania podielov vlastníkov, ich aktuálnosť a kontrolu správnosti údajov na zhromaždeniach vlastníkov či evidovanie zmlúv okresnými úradmi.

Na Slovensku bolo ku koncu roka 2021 evidovaných 1 884 poľovných revírov s výmerou bezmála 4,5 milióna hektárov. Pre porovnanie v Čechách ich bolo 5 745 s výmerou takmer 6,6 milióna hektárov. Priemerná výmera jedného poľovného revíru na Slovenku je dvakrát väčšia ako u našich západných susedov. Štátny podnik Lesy SR a Slovenský pozemkový fond (SPF) patria k dominantným správcom poľovných revírov na Slovensku. Obe inštitúcie postupovali podľa zistení NKÚ na zhromaždenia vlastníkov v zhode, no neexistuje oficiálny písomný dokument upravujúci ich spoluprácu pre dosiahnutie hospodárnosti a transparentnosti pri nakladaní so štátnym majetkom. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto odporúča iniciovať zavedenie pravidiel ich spoločného postupu pri presadzovaní záujmov štátu pri prenájmoch štátnych poľovných pozemkov.

Kontrola zároveň ukázala, že chýba národný register poľovných revírov s aktuálnou vlastníckou štruktúrou poľovných pozemkov a hlavne ich výmerou. Podľa kontrolórov v spolupráci s Národným lesníckym centrom (NLC) a okresnými úradmi by mala vzniknúť presná, priebežne aktualizovaná elektronická evidencia poľovných revírov, vrátane aktuálnych vlastníckych podielov poľovných pozemkov. „Práve takáto evidencia je dôležitá ako podklad pre rozhodovanie na zhromaždeniach vlastníkov pozemkov. Veď práve výška vlastníckych podielov určuje rozhodovacie právomoci vlastníkov, resp. správcov. Len relevantné údaje umožnia skutočne objektívny prenájom poľovných údajov, pričom dôležité je určiť aj minimálnu výšku sumy za užívanie poľovných revírov a vysvetliť, na základe akých kritérií bola stanovená,“ zdôraznil podpredseda slovenských kontrolórov J. Ivančo.

NKÚ SR pri kontrole porovnal štatistické údaje z NLC o počte poľovných revírov s vlastníckym podielom poľovných pozemkov Lesov SR s evidenciou tohto štátneho podniku. Porovnanie preukázalo, že až v 133 revíroch nemali Lesy SR zaznamenané podiely na poľovných pozemkoch vo svojej evidencii. Neaktuálne boli aj výmery revírov. Dôvodom je najmä používanie starých údajov. Nedostatky zaznamenal úrad aj pri interných predpisoch Lesov SR a SPF. V prípade Lesov SR dokonca došlo k tomu, že od mája 2020 do septembra 2022 sa lesy riadili neúčinným poľovným poriadkom. Dôsledkom zlých interných predpisov bolo napríklad, že ten istý revír bol v rovnakom čase prenajatý rôznym subjektom. Negatívom, ktoré významným spôsobom vplýva na fungovanie štátneho podniku, je tiež personálna nestabilita v Lesoch SR, keď počas štyroch rokov došlo až k ôsmim zmenám na pozícii generálneho riaditeľa.

Správa o výsledku kontroly “Systém prenájmu poľovných pozemkov”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontrolóri nastavujú verejným inštitúciám zrkadlo úspešnosti – Aktuality

[ad_1]

Brno 3. mája 2023 – Národné kontrolné inštitúcie majú povinnosť nahlas hovoriť o systémových zlyhaniach v riadení štátu, majú byť nositeľmi zmeny, ktorá vyplýva z ich nezávislého postavenia a odborného poznania. Aby bolo poslanie nestrannej externej kontroly naplnené, samotní kontrolóri musia byť schopní reagovať včas a na základe prierezových rizikových analýz. Zhodli sa na tom počas dnešného pracovného rokovania v Brne predsedovia a pracovné skupiny kontrolných úradov z krajín V4 a susedného Rakúska a Slovinska.

Na túto výzvu reaguje slovenský NKÚ novým prístupom k plánovaniu, ročný plán kontrol je otvorený dokument a je priebežne dopĺňaný. Slovenskí národní kontrolóri chcú zároveň aktívne prispievať k úprave legislatívy, aby ich zistenia neostávali len na papieri, ale boli vďaka vláde i poslancom premietané do nových pravidiel rešpektujúcich princípy zákonného, hospodárneho, efektívneho a účelného používania verejných zdrojov.

“Kontrolóri musia byť schopní v reálnom čase reflektovať rozhodnutia tých, ktorí rozhodujú o použití finančných prostriedkov alebo o využití spoločného majetku. Je to veľká výzva, ale dnes sme povinní na ňu aktívne a profesionálne reagovať,” konštatuje šéf slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Foto. Šéfka odboru Stratégie a analýz Jana Juriová prezentuje na stretnutí aplikáciu MuMAP.

Foto: Rokovania sa zúčastnili aj podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová a generálny riaditeľ sekcie kontroly Marián Miškanin.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

K ochrane strategických objektov sa v minulosti dostali pochybné bezpečnostné služby – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 14. apríla 2023 –  Štát by mal zvážiť ako bude chrániť kľúčové objekty, a to nielen pre  ochranu, samotných budov, ale aj z dôvodu zabezpečenia informačných systémov. Na Slovensku sa v minulosti tento segment výrazne komercionalizoval a ochranu objektov významných štátnych inštitúcií začali zabezpečovať súkromné bezpečnostné služby. „Aj pre diskriminačné používanie tzv. certifikátu integrátora C4 vo verejnom obstarávaní sa k štátnym zákazkám dostali súkromné bezpečnostné služby s pochybným personálnym i finančným krytím,“ upozornil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly zameranej na túto problematiku. O jej výsledku, ako aj o výsledku ďalších ôsmich kontrolných akcií ukončených v prvom kvartáli tohto roka, informoval šéf národných kontrolórov najvyšších ústavných činiteľov – prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu parlamentu Borisa Kollára a povereného premiéra Eduarda Hegera.

Napriek tomu, že organizácie verejnej správy a obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, vynakladajú na ochranu majetku a osôb relatívne vysoké finančné prostriedky, nikto neskúma oprávnenosť a účel ich použitia. Na Slovensku nie je autorita, ktorá by mala oprávnenie zhromažďovať informácie o uzatvorených zmluvách a dohodnutých činnostiach v oblasti bezpečnostných služieb. Nie je ani jednotný postup, ktorý by usmerňoval organizácie verejnej správy pri obstarávaní tohto typu služieb. „Celý systém je neprehľadný, verejné obstarávania boli v minulosti netransparentné, existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie,“ upozornil na ďalšie problémy predseda kontrolného úradu. Náklady na jednu osobohodinu zamestnanca SBS, ktoré boli zmluvne dohodnuté, nedosahovali totiž ani normované hodnoty vyčíslené Slovenskou komorou súkromných bezpečnostných služieb pre daný kalendárny rok.

NKÚ kontroloval desať subjektov, z ktorých niektoré zabezpečovali ochranu majetku iba súkromnými bezpečnostnými zložkami, iné kombináciou pracovníkov SBS s vlastnými zamestnancami, alebo vlastnými zamestnancami a s využitím rôznych technických prostriedkov. Vo vlastnej réžii zabezpečuje ochranu z kontrolovaných subjektov Letisko M. R. Štefánika  a Sociálna poisťovňa. V oboch prípadoch pristúpili inštitúcie k takémuto rozhodnutiu na základe analýz, ktoré preukázali, že náklady na vlastnú ochranu sú finančne výhodnejšie ako náklady na externú strážnu službu. „Je dôležité urobiť finančné i bezpečnostné analýzy, ktoré dajú odpoveď na základné otázky ohľadom ochrany verejných budov – kto, čo a za akých podmienok má strážiť. Analýza hospodárnosti využívania externých SBS by mala byť prvotným podkladom pre prípadné verejné obstarávanie,“ zdôraznil šéf národnej autority pre externú kontrolu. „Dnes sa ukazuje, že otázka bezpečnosti nielen objektov, ale aj dokumentov či informačných systémov, ktoré štátne či verejné inštitúcie spravujú, je bezpochyby kľúčová,“ dodal Ľ. Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v prvom kvartáli opäť priniesla závery aj z kontroly, ktorá bola zameraná na životné prostredie. Teda z oblasti, ktorú kontrolóri dlhodobo považujú za dôležitú a pravidelne sa na ňu zameriavajú. Po kontrolách zameraných na riešenie problémov sucha, nedostatok pitnej vody či skládky odpadu, sa tentoraz pozreli na odstraňovaniev starých envirozáťaží. Pomalé, desiatky rokov trvajúce hľadanie riešení, má pritom výrazný negatívny dopad na kvalitu života a zdravie ľudí. Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej, systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným znečisteným územiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Kontrolný úrad upozornil ústavných činiteľov, že na riešenie envirozáťaží na Slovensku treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov.

Infografika Envirozáťaže

Kontrolný úrad informoval troch najvyšších ústavných činiteľov aj o záveroch z akcií zameraných na hlavné dopravné projekty – mýtny systém, výstavbu diaľničných úsekov Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ako aj na stav modernizácie železničných koľajových vozidiel. Transparentnosť a otvorenosť pri súťaži na mýtny tender, vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za chybné rozhodnutia z minulostí, sú výzvami, pred ktorými aktuálne stojí Národná diaľničná spoločnosť. „Mýtny systém, ale aj realizácia strategických dopravných projektov ukazuje na fakt, že ak sa v minulosti urobili chybné rozhodnutia, ak sa nastavili pravidlá, ktoré dostali diaľničnú spoločnosť do výrazne nevýhodnej pozície, len veľmi ťažko sa dajú zlé rozhodnutia korigovať či opraviť súčasným vedením spoločnosti i rezortu dopravy. A aj preto sme predchádzajúce kontrolné zistenia odstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Dospeli sme totiž k názoru, že došlo minimálne k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku zo strany bývalého vedenia NDS, ale aj ministerstva,“ pripomína v tejto súvislosti Ľ. Andrassy. Dnes hrozí, že Slovensko pre nekvalifikované projektové riadenie príde o viac ako 19 miliónov eur z európskych fondov určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová. Zlé manažérske rozhodnutia a nedostatočná vnútorná kontrola významným spôsobom prispeli k omeškaniu tohto dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur. V tomto prípade bude musieť NDS navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k už štyrom preplateným žiadostiam.

Infografika NDS

V oblasti informatizácie sa národná inštitúcia pre externú kontrolu pozrela na prevádzku Registra právnických osôb. Dáta z neho pre chybovosť stále nemôžu byť používané na právne účely. Kontrolóri sa pozreli aj na uplatňovanie programového rozpočtovania. Na Slovensku, aj po 20-tich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s jeho princípmi, chýba spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov, čo mal byť jeden z jeho hlavných benefitov. Rozpočet bol aj témou kontroly v SND. Národné divadlo má rezervy vo finančnom riadení, schválené rozpočty sú poddimenzované. Dôležité zistenia priniesla tiež kontrola ochrany práv spotrebiteľov na Slovensku, ktorá v uplynulom období stagnovala a existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. V tomto prípade NKÚ upozornil na to, že Slovenskej obchodnej inšpekcii výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. V kontrolovanom období v rokoch 2017 až 2021 klesol počet vykonaných kontrol, znížil sa aj počet podnetov, oznámení a žiadostí o radu zo strany samotných občanov.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Policajný zbor je pre NKÚ kľúčovým partnerom – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 13. apríla 2023 – Pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti je pre kontrolný úrad najbližším partnerom policajný zbor, zdôraznil dnes na rokovaní s jeho vedením šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Je totiž nevyhnutné, aby sa závažné zistenia z kontrol premietli do vyvodenia trestnoprávnej či osobnej zodpovednosti. 

Spoluprácu s kontrolórmi národnej autority pre externú kontrolu víta aj prezident policajného zboru Štefan Hamran. Dodal, že vzájomná súčinnosť môže byť pre policajný zbor výraznou pomocou. 

NKÚ pri podozreniach z trestného činu komunikuje s policajtmi už počas kontrolných akcií, zistené nedostatky odstupuje orgánom činným v trestnom konaní. Najviac problémov kontrolóri identifikujú pri správe cudzieho majetku a pri zneužívania právomocí verejného činiteľa. Opakovane sa pri kontrolách potvrdzuje potreba funkčného kontrolného systému na úrovni samospráv, ale tiež v rámci ústredných orgánov štátnej správy, kde sú v súčasnosti výrazné rezervy v základnej finančnej i administratívnej kontrole.

Foto Stretnutie vedenia NKÚ s predstaviteľmi Policajného zboru Slovenskej republiky.


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko na odstraňovanie envirozáťaží, ktoré ohrozujú ľudí aj prírodu, potrebuje miliardu eur – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 5. apríla 2023 – Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej ani systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným envirozáťažiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Na riešenie envirozáťaží treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov (graf). Odstraňovanie envirozáťaží a procesy spojené s nimi postupujú značne pomaly. Kontrolóri odporúčajú vláde vytvoriť špecializovaný subjekt, ktorý zastreší komplexné riešenia pre odstraňovanie envirozáťaží. Zmenu potrebuje aj legislatíva, aby táto problematika bola upravená špeciálnym režimom a štát mohol uplatňovať zrýchlené konanie v procese verejného obstarávania, pri vecnom riešení obzvlášť závažných ekologických ohrození.

Zásadným nedostatkom je fakt, že okresné úrady nevedia efektívne určiť pôvodcov znečistenia, resp. povinné osoby (26 %). Ak nie je možné určiť osobu, ktorá envirozáťaž spôsobila, prechádza povinnosť odstrániť ju na štát, ktorý však na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Situáciu zhoršuje aj zákon o envirozáťažiach, ktorý neurčuje lehotu, dokedy by mala vláda rozhodnúť, ktorý rezort zabezpečí odstránenie znečistených území, čo celý proces ešte viac predlžuje a znásobuje sa tak riziko ohrozenia života a zdravia obyvateľov žijúcich v dotknutej lokalite. NKÚ v nedávnej minulosti upozornil vládu i Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR na významné riziko, ktoré je spojené s udelením finančných sankcií za nedostatočné konanie pri uzatváraní a rekultivácií skládok odpadu. Dnes Slovensko čelí v tejto oblasti miliónovej žalobe zo strany Európskej komisie za nečinnosť a neplnenie si záväzkov.

Banner podcastu ctrl+A Envirozáťaže

Národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Ich neriešenie má totiž významný negatívny dosah na štátny rozpočet, ale predovšetkým na zdravie a kvalitu života ľudí. „Na pozadí prebiehajúcich klimatických zmien existuje vysoké riziko znečistenia najväčších zdrojov pitnej vody, ktoré sa nachádzajú napríklad na Žitnom ostrove, čím sú ohrozené nielen životy a zdravie obyvateľstva celej Podunajskej nížiny, ale aj strategické zásobovanie ľudí pitnou vodou,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží. Zo 60 lokalít, určených uznesením vlády na sanáciu, bola do konca roka 2021 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizovalo. V rokoch 2016 až 2021 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť 10 projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 miliónov eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie. Napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania.

Projekty sanácie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia sa začali realizovať v rokoch 2018 až 2020, výzva pritom bola vyhlásená už v roku 2015. Časový posun vzniká aj pri nových projektoch financovaných z Programu Slovensko v rámci štátneho programu 2022 – 2027. „Opäť tak hrozí vysoké riziko, že peniaze nestihneme v rámci národných priorít vyčerpať. Ako problém sa zároveň ukazuje jednozdrojové financovanie zelených, ekologických projektov z fondov Európskej únie, ktoré môže ohroziť udržateľnosť realizácie jednotlivých cieľov a opatrení v oblasti envirozáťaží. A to ide ruka v ruke s rezignáciou zodpovedných štátnych inštitúcií na kľúčovú celonárodnú výzvu, ktorou je bezpochyby ochrana prírody a zdravého životného prostredia pre budúce generácie,“ hovorí šéf národných kontrolórov.

Infografika Dôsledkom neriešenia envirozáťaží je ohrozenie zdravia až životov občanov

Sanáciu skládky vo Vrakuni stopli kvôli prieťahom vlastníkov pozemkov

Kontrola tiež ukázala, že procesy súvisiace s odstraňovaním envirozáťaží sú zdĺhavé a nastavenie verejného obstarávania neefektívne. Tým, že envirorezort zrušil obstarávanie na 14 lokalitách s vysokou prioritou, nebolo využitých až takmer 61,5 milióna eur z operačného programu. Nové verejné obstarávanie nebolo vyhlásené a obstarávanie na sanáciu pri troch ďalších lokalitách za 18 miliónov eur trvá takmer tri roky. Odstraňovanie skládky vo Vrakuni vo výške 28,5 mil. eur museli zastaviť pre zrušenie dvoch vyvlastňovacích rozhodnutí kvôli prieťahom zo strany vlastníkov pozemkov a podaných žalôb vo veci vydaného stavebného povolenia. Bez doriešenia vzťahov k daným pozemkom nie je možné v projekte sanácie pokračovať, čo bude mať za následok nevyčerpanie eurofondov. Majetkovo-právne vzťahy bývajú častým problémom pri odstraňovaní envirozáťaží. „Na skládky, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú životy a zdravie ľudí, kvalitu podzemnej vody a zdravé životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu a začať s odstraňovaním bez potreby vyvlastňovania a zdĺhavého, technicky takmer nerealizovateľného verejného obstarávania. Kde inde, ak nie tu musí byť na prvom mieste princíp ochrany života a zdravia ľudí, ale aj ochrany prírody či vodných zdrojov. Tomu pohľadu je potrebné prispôsobiť celý legislatívny proces súvisiaci s rozhodovaním, riadením, financovaním záťaží i vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti,“ približuje Ľ. Andrassy.

V rámci projektu odstraňovania skládky v obci Predajná mali byť sanované dve lokality v predpokladanej hodnote 39,4 milióna eur. Firma Petrochema, ako pôvodca znečistenia, zrealizovala v roku 1997 prieskumné práce a v roku 2007 monitoring podzemných vôd. Na skládkach neboli vykonávané práce až do roku 2012. Keďže spoločnosť Petrochema už neexistuje, v roku 2016 prešla zodpovednosť za odstránenie skládky na envirorezort. Plány prác predložilo ministerstvo okresnému úradu na schválenie až po dvoch rokoch. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa sanácie prebiehalo do polovice roka 2021, keď ho MŽP zrušilo. Dôvodom bolo nastavenie diskriminačných podmienok účasti, nové obstarávanie vyhlásené nebolo.

Projekt sanácie na troch lokalitách Bratislava-Ružinov – Čierny les, Žiar nad Hronom – stará skládka PO ZSNP, Rimavská Sobota – areál po SA – priemyselný park v predpokladanej hodnote 18 miliónov eur nebol realizovaný. Zdĺhavosť procesov verejného obstarávania potvrdzuje fakt, že ani po takmer troch rokoch nebola vybraná spoločnosť, ktorá sanáciu vykoná. Zabezpečený nie je ani geologický dohľad, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu. Finančná podpora z fondov EÚ, z operačného programu tak nebude využitá. Lokality v rámci projektu boli navrhnuté na sanáciu v štátnom programe 2022 – 2027.

Princíp „znečisťovateľ platí“ nefunguje

Spomaľovanie procesov ovplyvňuje aj skutočnosť, že envirorezort nemá plnú manažérsku kontrolu nad fungovaním okresných úradov, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra. Okresné úrady pritom zodpovedajú za určenie pôvodcu envirozáťaží, tzv. povinnej osoby, schvaľovanie a kontrolu plánov prác vrátane rozhodnutí o ich ukončení. Z 328 lokalít s potvrdenou záťažou bola určená povinná osoba na 85 lokalitách. Na určenie povinnej osoby čaká 222 lokalít. Personálne kapacity Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru neboli posilnené od roku 2012, čo sa odrazilo na jej nedostatočnej kontrolnej činnosti. Vývoj personálnych kapacít organizačných zložiek organizácií envirorezortu na úseku envirozáťaží vyhodnotili kontrolóri ako stagnujúci.

Čo odporúčame?

NKÚ parlamentnému výboru pre životné prostredie odporúča požadovať od envirorezortu každoročný odpočet o stave riešenia envirozáťaží a konkrétnych aktivít s finančným krytím. Zároveň najrizikovejšie lokality vyhlásiť za mimoriadnu situáciu a tomu podriadiť celý proces s vyvlastňovaním, verejným obstarávaním a odstraňovaním envirozáťaží. Dôležité je komplexné manažovanie znečistených území, ktoré by zastrešila špecializovaná štátna inštitúcia zodpovedná za túto problematiku. Kontrolóri tiež odporučili envirorezortu vyčleňovať finančné prostriedky priamo určené na sanovanie envirozáťaží v rámci samostatného programu, ako aj v prípade, ak ich nie je možné financovať z eurofondov. Takisto rozdeľovať zodpovednosť za sanácie lokalít na jednotlivé ministerstvá podľa oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.

 

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Graf: Potrebné a disponibilné finančné prostriedky na realizáciu štátneho programu 2022 – 2027

Zdroj: štátny program 2022 – 2027

 

Správa o výsledku kontroly “Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016 – 2021)”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Nezávislá kontrola môže vrátiť dôveru občanov v štát, zhodli sa prezidentka a šéf NKÚ – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 29. marca 2023 – Vysoká nedôvera v inštitúcie, a tiež v samotný štát, je rizikom pre demokraciu. Príčinou je aj nesystémové fungovanie inštitúcií. Bez vnútornej kontroly a reflexie vedie k nepremysleným, skôr škodlivým rozhodnutiam, ktoré sa obvykle spájajú s neefektívnym a neúčinným nakladaním s verejnými prostriedkami. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy to uviedol na konferencii Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia jeho vzniku. Na fakt, že žijeme v časoch, keď sa z rôznych príčin otriasa v základoch dôvera ľudí v samotný demokratický systém, upozornila v zaslanom príhovore aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nad konferenciou prevzala záštitu. Zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. „Ubezpečuje občana, že ak nie priamo, tak vo vašom zastúpení môže mať verejné záležitosti pod kontrolou,“ podčiarkla Z. Čaputová.

Kríza dôvery je na Slovensku podľa Ľ. Andrassyho vypuklá a nedôvera voči inštitúciám, najmä tým, ktoré sú spájané s politickou reprezentáciou, sa vypomsťuje celej spoločnosti a vedie k zhoršeniu kvality života občanov. Rovnako spomaľuje rozvoj krajiny. Andrassy považuje za potrebné hľadanie konsenzu a dôraz kladie na premyslené systémové riešenia, ktoré stoja na mechanizmoch neustálej vnútornej kontroly a sebakorekcie. „Výzvou pre všetky inštitúcie, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri riadení rozvoja štátu, je posilnenie významu kontrolných mechanizmov,“ zdôraznil. 

Prezidentka Čaputová zmienila aj to, že hoci NKÚ nemá právomoc trestať, má dosah na to, aby správa vecí verejných bola lepšia. Lacnejšia, efektívnejšia, ale aj transparentná a otvorená. „Nezávislosť NKÚ je zaručená priamo ústavou, ale zároveň ju v každodennom živote potvrdzujú tisícky prípadov, v ktorých ste odhalili nedostatky a zjednali nápravu. Akokoľvek môžu byť Vaše zistenia a aj dôsledky nepríjemné, je to vždy lepšia možnosť ako rezignácia ľudí na otvorenosť, transparentnosť a férovosť,“ zdôraznila prezidentka. Zároveň kontrolórov povzbudila do ich ďalšej práce a vyjadrila im podporu. „Budem vždy podporovať kroky, ktoré napomôžu napĺňať Vaše poslanie a ktoré správu vecí verejných na  Slovensku urobia naozaj lepšou,“ dodala hlava štátu.

Šéf národnej autority pre externú kontrolu Ľ. Andrassy v príhovore ďalej uviedol, že potrebujeme zmeny v prístupe, ale aj zmenu seba samých ako jedincov, spoločnosti a inštitúcií. Dodal, že je potrebné inak nastaviť prístup k správe spoločných verejných statkov. Je toho názoru, že potrebné je zmeniť aj prístup k celému procesu kontroly, od plánovania cez výkon až po formuláciu záverov a spôsob komunikácie. „Bez týchto zmien nedokážeme posunúť kontrolu verejných zdrojov na vyššiu úroveň,” podčiarkol Ľ. Andrassy. Vedenie NKÚ chce reagovať na súčasné potreby nastavenia kontroly štyrmi základnými princípmi. Prostredníctvom nového prístupu k plánovaniu kontrolnej činnosti chce NKÚ zlepšiť schopnosť flexibilnejšie i efektívnejšie reagovať na tradičné problémy kontroly, ale aj na neočakávané udalosti, pri ktorých je potrebná reakcia štátu. Malo by to umožniť reagovať aj na mimoriadne udalosti, na ktoré sú potrebné väčšie verejné výdavky. Taktiež je súčasťou každej akcie aj posúdenie účinnosti vnútorného kontrolného systému kontrolovaného subjektu. Predseda NKÚ tiež uviedol že väčší dôraz úrad kladie na zúčtovanie verejných politík. Štvrtým princípom je, že nechce len poukazovať na chyby, ale ponúkať aj návody na efektívnejšie narábanie s verejnými zdrojmi.

Zdroj: SITA, Odbor internej a externej komunikácie NKÚ

Ľ. Andrassy počas národnej konferencie NKÚ k 30. výročiu
Predseda NKÚ Ľ. Andrassy počas národnej konferencie NKÚ k 30. výročiu úradu

Poradca prezidentky Zuzany Čaputovej Marián Giba číta prezidentkin príhovor k 30. výročiu NKÚPoradca prezidentky Zuzany Čaputovej Marián Giba číta prezidentkin príhovor k 30. výročiu NKÚ


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Transparentnosť pri súťaži na mýtny tender a vyvodzovanie zodpovednosti sú výzvami pre NDS – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 30. marca 2023 – Hrozí, že Slovensko príde o viac ako 19 miliónov eur z Európskej únie určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová a v konečnom dôsledku bude musieť byť táto suma zaplatená zo štátneho rozpočtu. Zlé a nekvalifikované manažérske rozhodnutia významným spôsobom prispeli k omeškaniu dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý tiež výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur.

Kontrola realizovaná Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) SR v roku 2022 sa zamerala na procesy plánovania, prípravy a realizácie vybraných projektov a investícií Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v období rokov 2018 až 2021. Národní kontrolóri sa zároveň zaujímali o elektronický výber mýta a plnenie opatrení, ku ktorým sa diaľničná spoločnosť zaviazala na základe zistení z predchádzajúcich auditov. Diaľničná spoločnosť, v snahe zabezpečiť výber mýta, v závere roka 2022 na základe špecifickej opcie predĺžila na ďalší rok zmluvu na prevádzku existujúceho systému pri zachovaní služieb, ale znížení ceny. NDS súbežne od februára tohto roka spustila v rámci Slovenska novú službu európskeho elektronického výberu mýta (EETS) a týmto krokom prispela k nadnárodnej liberalizácii trhu. Z pohľadu národnej autority pre oblasť externej kontroly však naďalej ostáva otvorená otázka a s tým spojené riziko, ktoré súvisí so získaním existujúceho systému do majetku spoločnosti.

Infografika Meškajúce diaľnice a odkladaný nový mýtny systém nás oberajú o desiatky miliónov

Diaľničný projekt D1 Hubová – Ivachnová nebude do konca roka 2023 ukončený, a preto z toho vyplýva riziko, že 19,6 milióna  eur z európskych zdrojov bude musieť Slovensko vrátiť. „V praxi to znamená, že všetky výdavky súvisiace s výstavbou tohto úseku budú musieť byť hradené výhradne zo štátneho rozpočtu. Nehovoriac o tom, že meškanie projektu je zapríčinené jeho zlým riadením a vďaka tejto skutočnosti dochádza k ušlému benefitu pre celú spoločnosť, ktorý sa dnes dostáva na úroveň 30 miliónov,“ hovorí predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Druhý strategický dopravný projekt D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý má odbremeniť kritický úsek pod Strečnom, bol v polovici minulého roka dokončený len na 43 % a je isté, že nebude dokončený v pôvodnom termíne – do konca roka 2023. NDS bude musieť navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k štyrom preplateným žiadostiam. Pri tomto projekte je odhadovaný ušlý celospoločenský benefit 15 miliónov. „V oboch kľúčových diaľničných projektoch došlo k fatálnemu zlyhaniu projektového riadenia, vzniku významnej finančnej škody, ktorá bude krytá verejnými zdrojmi. Z nášho pohľadu, pohľadu národnej kontrolnej autority, je potrebné vyvodiť voči konkrétnym zamestnancom osobnú zodpovednosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že len takto je možné nastaviť nový, zodpovedný prístup pri nakladaní so štátnymi alebo európskymi financiami. 

Na nový mýtny systém stále čakáme

Hoci bolo v minulosti vybudovanie mýtneho systému a obstaranie technických zariadení s ním spojených zaplatené z verejných zdrojov, po ukončení zmluvy o elektronickom výbere mýta neprešli do vlastníctva štátu pre chybne nastavené zmluvné pravidlá zo strany štátu. Diaľničná spoločnosť s cieľom zabezpečiť kontinuálny výber mýta pristúpila v závere roka 2022 k uplatneniu špecifickej opcie, ktorá vyústila do ročného predĺženia zmluvy na prevádzku existujúceho systému. Kontrolný úrad rešpektuje skutočnosť, že diaľničiari vyrokovali s privátnou spoločnosťou finančne výhodnejšie podmienky, avšak proces vybudovania nového systému nie je stále uzatvorený. Od roku 2023 spustila spoločnosť do testovacej prevádzky EETS, ako novú súčasť mýta. Na národnú úroveň sa tak môžu dostať iní európski poskytovatelia, ktorí môžu prispieť k výraznému zníženiu prevádzkových nákladov. NKÚ apeluje na rezort dopravy, aby bola verejnosti poskytnutá jasná odpoveď na otázku, ako a za akých podmienok budú mýtne systémy prevádzkované do budúcna.

„Rezort financií mal obdobný názor ako náš úrad, že vlastníctvo k elektronickému mýtnemu systému malo prejsť na štát bezodplatne, prípadne za symbolickú cenu. Diaľničiari sa riadili vypracovanými právnymi analýzami, podľa ktorých je vlastníkom systému súkromný prevádzkovateľ napriek tomu, že štát už raz zaplatil náklady na jeho vybudovanie,“ približuje predseda kontrolórov. NDS si do konca septembra 2022 neuplatnila päťročnú opciu na predĺženie doby poskytovania služby. Zo strany spoločnosti tak došlo až v závere roka 2022 k uplatneniu už spomínanej špecifickej opcie, ktorá jej umožnila znížiť cenu, zachovala sa možnosť prevodu služby do rúk NDS a došlo k ročnému predĺženiu zmluvy na prevádzku systému. Úprava zmluvy, zadefinovanie nových pravidiel s firmou SkyToll a aj ukončenie zmenového konania na EETS bolo zrealizované po ukončení kontrolnej akcie zo strany národných kontrolórov, a preto obe rozhodnutia neboli predmetom detailného preverovania z ich strany. NKÚ aj preto odporúča poslancom parlamentu, aby v záujme verejnej kontroly a taktiež transparentnosti procesov, požadovali od vedenia rezortu dopravy i diaľničnej spoločnosti predložiť informáciu o ich ďalšom postupe pri vybudovaní a následnej prevádzke slovenského mýtneho systému.

Výnos za 12 rokov prevádzky mýtneho systému (2010 až 2021) dosiahol sumu 2,25 mld. eur bez DPH (graf). Viac ako polovica (50,3 %) pokrývala náklady na vybudovanie a následne prevádzku systému, ktoré dosiahli sumu 1,12 mld. eur bez DPH. Kontrolná akcia potvrdila že aktivity diaľničnej spoločnosti sú výrazne závislé na štátnych financiách, zdrojoch z EÚ, ale aj bankových úveroch (47 až 62 %), za ktoré v konečnom dôsledku ručí štát. Bežné príjmy diaľničiarov z mýta a úhrad za diaľničné známky sa v kontrolovanom období pohybovali medzi 36 – 39 %, čo znamená, že nepokrývali prevádzkové náklady. „Z pohľadu kontrolného úradu je dôležité, aby sa naplnil strategický cieľ výberu mýtnych poplatkov za užívanie rýchlostných ciest, diaľnic a komunikácií I. triedy, ktorým je naviazaný na rozširovanie cestnej infraštruktúry a aj jej modernizáciu. Pre generovanie financií, ktoré majú prispieť k naplneniu tohto cieľa, musí byť jasne zadefinované, aké maximálne percento výnosov z mýtneho systému môže byť použité na prevádzku diaľničnej spoločnosti. Táto otázka je o to vážnejšia, že Slovensko má v novom programovom období výrazne znížené možnosti čerpania európskej finančnej pomoci na rozvoj cestnej infraštruktúry,“ upozorňuje Ľ. Andrassy.

Klesajúce kapitálové výdavky ohrozujú investície

V kontrolovanom období zaznamenali kontrolóri pokles kapitálových výdavkov spoločnosti, čo zvyšuje tlak na schopnosť NDS zabezpečiť dostatok zdrojov pre dokončenie rozpracovaných a budúcich dopravných projektov. Už od roku 2018 dochádza k zmene pomeru financovania investícií a to tak, že ťažisko výdavkov zo zdrojov EÚ sa presunulo na štátny rozpočet. Kým v roku 2018 predstavovali európske zdroje takmer 320 miliónov, v roku 2021 klesli na necelých 88 miliónov. Naopak zdroje štátneho rozpočtu sa zo 129 miliónov zvýšili na 224 miliónov eur. NDS tak oveľa viac financuje svoje kapitálové výdavky z prostriedkov štátneho rozpočtu. „Okrem presunov výdavkov zo zdrojov EÚ na štátny rozpočet realizáciu investícií negatívne ovplyvňuje aj vysoká inflácia a energetická kríza, ktoré zvyšujú ceny stavebných materiálov aj pracovnej sily,“ dodal šéf kontrolórov.

Kontrolóri tiež urobili kontrolu aktuálne prijatých opatrení, pričom pozitívne vnímajú najmä posilnenie vnútornej kontroly, kontroly na mieste pri realizácii jednotlivých dopravných projektov, ale i zadefinovanie protikorupčných opatrení pri verejnom obstarávaní. Kontrolný úrad parlamentnému výboru odporúča, aby vedenie ministerstva dopravy do konca júna t. r. predložilo poslancom zákonodarného zboru okrem opatrení súvisiacich s budúcnosťou národného mýtneho systému taktiež analýzu udržateľného financovania cestnej infraštruktúry podľa strategického plánu do roku 2030. Toto odporúčanie súvisí s výrazným investičným dlhom v segmente cestnej i železničnej dopravy a znížením objemu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v programovom období 2021 – 2027.

Graf: Prehľad výnosov, nákladov a čistých výnosov z elektronického výberu mýta

Graf: Prehľad výnosov, nákladov a čistých výnosov z elektronického výberu mýta

Zdroj: NKÚ SR, na základe podkladov NDS
 

Správa o výsledku z kontroly “Hospodárenie v NDS, a. s.”


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

V centrále NKÚ sa konala e-Konferencia o kontrole vo svete IT – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 22. marca 2023 – O úrovni digitalizácie a informatizácie na Slovensku, zisteniach z kontrol Najvyššieho kontrolného úradu SR v tejto oblasti, ako aj o tom, kam chceme túto oblasť posunúť, sa diskutovalo na pôde kontrolného úradu v Bratislave na e-Konferencii „Najvyšší kontrolný úrad SR – kontrola vo svete IT“. Podujatie organizoval NKÚ v spolupráci s občianskym združením Partnerstvá pre prosperitu.

Prinášame Vám prezentácie, ktoré boli prednesené na konferencie:

e-Zdravie (pptx 1,1 MB)

Jedenkrát a dosť (pptx 1,3 MB)

Portály a systémy v CVTI SR (pptx 423 kB)

Vybraný spoločný modul v rámci Ústredného portálu verejnej správy (pptx 1,3 MB)

Mapovanie rizík v oblasti IT z pohľadu kontroly (pdf 1,2 MB)

Fotky z e-Konferencie na stiahnutie doplníme čoskoro.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy počas e-Konferencie "Najvyšší kontrolný úrad SR – kontrola vo svete IT"

Riaditeľka odboru stratégií a analýz Jana Juriová predstavila úlohu NKÚ vo svete IT


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok