Covidová pomoc pomohla podnikateľom a živnostníkom, obišla však miestnu samosprávu – Aktuality

Bratislava 7. júla 2023 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo počas pandémie za obdobie od marca 2020 do júna 2022 v rámci projektu Prvá pomoc takmer 2,5 miliardy eur. Z tejto sumy viac ako dve tretiny využili na udržanie pracovných miest zamestnávatelia a zvyšnú pomoc čerpali živnostníci. Štátnu prvú pomoc aktívne využil každý štvrtý zaregistrovaný podnikateľský subjekt. Vyplýva to z odbornej analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Jej cieľom bolo ponúknuť kompetentným štátnym inštitúciám i verejnosti odpoveď na otázky, ktoré okrem iného súvisia s transparentnosťou rozhodovacieho procesu o poskytnutí pomoci, s efektívnym nastavením vnútornej kontroly, ktorá má zabrániť zneužívaniu pomoci a taktiež s naplnením účelu tohto krízového projektu.

„Analytici úradu získali dostatočné uistenie o tom, že vďaka intervencii rezortu práce sa podarilo na Slovensku udržať pracovné miesta, štátna pomoc pomohla podnikateľom prežiť ťažké obdobie spôsobené ochorením COVID-19. Zároveň však musíme upozorniť na skutočnosť, že v mimoriadnych situáciách je potrebné aktivovať všetky stupne vnútornej kontroly, aby sa predišlo zneužitiu verejných zdrojov či finančným podvodom,“ konštatuje šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy. Úrad zároveň upozorňuje vládu na potrebu dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania. „Pomoc má smerovať a podporovať každý subjekt bez ohľadu na to, či ide o privátneho vlastníka, alebo jeho zakladateľom je verejná inštitúcia. Z nášho pohľadu nebolo správne vylúčiť zo schémy aktívnej pomoci podnikateľské subjekty, ktorých zakladateľom bola miestna samospráva, ako sú napríklad dopravné podniky či podniky verejnoprospešných služieb,“ dokresľuje zistenia analytikov NKÚ predseda úradu.

Infografika Covidová Prvá pomoc

V kontrolovaných žiadostiach zo schémy Prvej pomoci analytici NKÚ identifikovali vyše 22 % chýbajúcich údajov, za čo niesli zodpovednosť žiadatelia alebo úrady práce. Väčšinou chýbali údaje o počte zamestnancov, sídle či dátum vzniku firmy. Keďže pri vyplácaní pomoci ministerstvo práce nečerpalo údaje o počte zamestnancov zo žiadostí, ale z vlastných výkazov, ktoré sa aktualizujú každý mesiac, časť nezrovnalostí odstraňoval rezort práce priebežne. K odstráneniu ďalších chýb prispeli aj analytici NKÚ. K júnu minulého roka bolo potrebné vrátiť finančný príspevok v 5,8 % prípadov pre nepresnosť údajov, keďže počet zamestnancov v čase podania žiadosti bol nižší ako počet zamestnancov, na ktorých bola podpora žiadaná. Za povšimnutie podľa analytikov NKÚ stojí aj fakt, že z celkového počtu bezmála 172-tisíc prijímateľov mala až štvrtina sídlo na adrese, ktorá sa vyskytovala v zozname adries dva a viackrát. „Táto skutočnosť, ale napríklad aj nesplnenie podmienky registračnej povinnosti platiteľa dane z príjmov, by mohli znamenať aj neoprávnené poskytnutie pomoci, resp. zneužitie štátnej finančnej pomoci zo strany žiadateľa,“ upozornil predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly s tým, že všetky takéto podozrenia musí ministerstvo práce ako poskytovateľ pomoci prekontrolovať. K obdobným záverom ako slovenskí analytici došli v súvislosti s covid pomocou aj kolegovia v susednej Českej republike. Podľa záverov českých kontrolórov, kompenzačný bonus vo výške viac ako 48 miliárd korún splnil účel a zmiernil dopady krízy. Aj český úrad upozorňuje vládu na to, že časť príjemcov pomoc zneužila.

Najväčší objem finančnej pomoci smeroval na západ Slovenska, do okresov Bratislava I a II (253,9 mil.), okresov Nitra (95,2 mil.), Žilina (92,7 mil.), Bratislava IV (89,9 mil.) a Prešov (76,3 mil.). Na západnom Slovensku sú najväčší prijímatelia pomoci. Najmenej Prvú pomoc využili v troch okresoch východného Slovenska – Medzilaborce (2,4 mil.), Sobrance (3,4 mil.) a Gelnica (4,5 mil.), a v jednom okrese stredného Slovenska – Poltár (2,8 mil.). Z hľadiska počtu prijímateľov – registrovaných podnikateľov – bola situácia v regiónoch odlišná. Najviac prijímateľov bolo z okresov Stará Ľubovňa, Kežmarok a Námestovo. Najnižší počet registrovaných podnikateľov využívajúcich Prvú pomoc bol z okresov Bratislavy a z Krupiny. Prijímatelia štátnej pomoci mohli čerpať financie súbežne z iných ministerstiev. Viacnásobných prijímateľov bolo najviac v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. Okrem Prvej pomoci bolo najviac žiadostí o dotáciu aj z Ministerstva hospodárstva SR (cca 15 tis. prijímateľov) a z Ministerstva dopravy a výstavby SR (cca 7 tis. prijímateľov).

„Aj napriek viacerým, hlavne administratívnym problémom na začiatku spustenia Prvej pomoci, táto schéma prispela k udržaniu pracovných miest na Slovensku a pomohla podnikateľom či živnostníkom. Postupné zníženie administratívnej náročnosti a elektronické spracovanie žiadostí prispelo k zrýchleniu prístupu žiadateľov k finančnej podpore,“ uzatvára zistenia analytikov úradu Ľ. Andrassy. Keďže sa v prvom kroku uprednostnila včasnosť podpory pred dôslednou kontrolou splnenia podmienok zo strany žiadateľov, kontrolóri odporúčajú rezortu práce urobiť dodatočnú reprezentatívnu kontrolu poskytnutej finančnej pomoci a v prípade neoprávnene vyplatenej pomoci z dôvodu uvádzania nesprávnych či zavádzajúcich informácií, žiadať o jej vrátenie.

Na základe zistených nedostatkov kontrolóri odporúčajú prepojiť elektronické spracovanie žiadostí s ministerským Informačným systémom služieb zamestnanosti (ISSZ) a zabezpečiť tak aktuálnosť databáz. Zároveň je nevyhnutné robiť pravidelné, napr. mesačné aktualizácie dát v rezortných informačných systémoch. Systém by mal byť nastavený tak, aby sám kontroloval nosné dáta na základe logických podmienok, ktoré vyplynú z príslušnej schémy pomoci. Napríklad počet podporených zamestnancov by nemal byť väčší ako počet zamestnancov v čase podávania žiadosti, výška uhradenej sumy podpory by mala byť rovnaká alebo nižšia ako suma, ktorú požadoval subjekt v žiadosti a pod. Tiež je nevyhnutné rozšíriť elektronické podávanie žiadostí prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na všetky kategórie štátnej podpory a pomoci, pričom samozrejmosťou by malo byť online prepojenie verejných informačných systémov bez ohľadu na to, ktoré ministerstvo je ich správcom.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko potrebuje po 30. rokoch svojej existencie komplexnú reformu štátnej i verejnej správy – Aktuality

Bratislava  29. jún 2023 – Slovensko musí začať riadne uplatňovať programové rozpočtovanie a posunúť sa v informatizácii a digitalizácii verejnej správy. To sú dve základné oblasti, v ktorých je nevyhnutná zmena, ak chceme posunúť krajinu správnym smerom a ozdraviť verejné financie, zdôrazňuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti s Výročnou správou NKÚ za rok 2022. Správu kontrolóri v júni predložili do parlamentu, plénum ju už ale vzhľadom na rozhodnutie o ukončení poslednej riadnej parlamentnej schôdze v tomto volebnom období neprerokuje.

Programové rozpočtovanie na všetkých úrovniach fungovania štátu je jeden z dôležitých nástrojov fiškálnej politiky. Program má byť nielen informáciou o tom, do ktorých oblastí smerujú rozpočtové zdroje, ale tiež o tom, ako sa dosiahnu konkrétne ciele a zámery daného programu. „Na Slovensku ale chýba systematické monitorovanie plnenia cieľov, hodnotenie sa sústredí viac na to, či sa peniaze použili, a nie na to, aký úžitok či účel sa dosiahol. Chýba záväzný systém zúčtovania verejných politík. Toto je nevyhnutné zmeniť,“ upozorňuje predseda NKÚ SR. Programové rozpočtovanie by malo byť viac medzirezortné ako rezortné, a tým aj viac výkonnostné. To si vyžaduje koordinovanú aktivitu na úrovni vlády, ministerstva financií a ďalších správcov kapitol, pričom postavenie jednotlivých aktérov, ich práva a povinnosti, to všetko by malo zodpovedať cieľom konkrétnej verejnej politiky. „Bez osobnej zainteresovanosti a angažovanosti všetkých kompetentných aktérov zmenu k lepšiemu nedosiahneme,“ dodal predseda kontrolného úradu Ľ. Andrassy.

V súvislosti s informatizáciou a digitalizáciou verejnej správy NKÚ upozorňuje, že Slovensko obsadilo v roku 2022 až 23. priečku v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti a je piate najhoršie v EÚ. „Tento stav pretrváva napriek tomu, že doterajšia elektronizácia už pohltila viac ako dve miliardy eur a výsledok je alarmujúci,“ vyhlásil Ľ. Andrassy. Na zmenu neželaného stavu musíme preto prijať systémové zmeny. „V prvom rade, všetky verejné informačné systémy musí vlastniť štát. Štát si ich objednal, zaplatil ich vývoj zo štátnych alebo európskych prostriedkov. Nie je možné, aby vlastníctvo, zdrojové kódy k týmto informačným systémom, kontrolu nad dátami, mali súkromné spoločnosti. To je alfa a omega toho, aby štát garantoval presnosť dát, aby mal kontrolu nad informáciami v jednotlivých systémoch a aby každý, kto pracuje pre verejné inštitúcie, mohol bezbariérovo s týmito informáciami pracovať,“ konštatuje ďalej šéf slovenských kontrolórov. 

Ďalšia dôležitá téma, na ktorú kontrolóri vo výročnej správe upozorňujú, je vzťah štátnej správy a samosprávy  a prispôsobenie ich fungovania podmienkam súčasnej dynamickej doby. Obe súčasti verejnej správy – štátna správa i samospráva môžu efektívne fungovať len v jasne definovaných vzťahoch a kompetenciách. Tu je stále čo zlepšovať. Podľa predsedu slovenských národných kontrolórov po 30-tich rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky stojíme pred zásadnou výzvou, „ako rekonštruovať štát, aby sme dokázali lepšie, efektívnejšie a transparentnejšie spravovať veci verejné, aby verejné inštitúcie riadili v mene spoločnosti digitálne gramotní a tiež dobrí hospodári.“ Aktuálnou výzvou je reforma štátu na podmienky modernej a trvalo udržateľnej správy vecí verejných. No a to nielen v kontexte jasne zadefinovaných kompetencií a zodpovedností všetkých zainteresovaných inštitúcií, ale tiež jasných finančných tokov. Tento krok je o to významnejší, že v decentralizovaných spoločnostiach deväť z desiatich životných situácií rieši občan na úrovni obce či mesta, nie v kancelárii štátnej inštitúcie.

Rok 2022 v číslach

Výročnú správu za predchádzajúci rok predkladá Najvyšší kontrolný úrad SR poslancom ako odpočet svojej činnosti. V minulom roku NKÚ preveril 182 subjektov verejnej správy v rámci 39 kontrolných akcií. Identifikoval pri tom takmer 900 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, k čomu kontrolované subjekty prijali viac ako 600 opatrení. Najčastejšie zlyhania sa objavovali pri porušení finančnej disciplíny, zákona o verejnom obstarávaní alebo zákona o rozpočtových pravidlách. Závažné porušenia kontrolóri odstúpili na konanie Ministerstvu financií SR, Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie. V piatich prípadoch viedli kontroly k trestným oznámeniam, šesť netrestných bolo zaslaných príslušnej krajskej prokuratúre. Výsledky kontroly smerovali nielen k určitým formám represie, ale aj k sformulovaniu 370 opatrení, ktorými by bolo možné realizovať verejné politiky lepšie, výkonnejšie a účinnejšie.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Na kompenzačné opatrenia šla bezmála jedna miliarda, pri eurofondoch je vysoké riziko ich nedočerpania – Aktuality

Bratislava 27. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. Za rok 2022 dosiahol deficit verejnej správy hodnotu 2,23 mld. eur, čo predstavuje 2,04 % HDP. Dlh verejnej správy bol 63,38 mld., t.j.  57,8% HDP, uvádza sa v stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktorý predloží dnes v pléne poslancom predseda Najvyššieho kontrolné úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu 2022 a potrebe jeho úpravy, plánovanie rozpočtu a jeho riadenie považuje NKÚ za nedostatočne kvalitné.

Národná autorita pre externú kontrolu chce upriamiť pozornosť poslancov aj na to, že na rôzne kompenzačné opatrenia pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sa použila bezmála jedna miliarda eur. Zároveň dodáva, že len na energetickú krízu sa plánuje vynaložiť 9,3 % HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. „Kontroly použitia kompenzačných prostriedkov pritom ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovaných zdrojov, ale aj na problém nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty. Najmä pri energetických kompenzáciách sa ako významné riziko javí nedostatočná pružnosť národného regulátora, ktorého činnosť by mala viesť k zmenám výšky kompenzácií v závislosti od podstatných zmien vo vývoji cien energetických komodít na trhu,“ zdôrazňuje predseda NKÚ.

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa šéfa národných kontrolórov nedokážeme dlhodobo aktívne využívať európske zdroje. Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získavania zdrojov z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom programe Slovensko. Smutný obraz poskytujú aj informácie o využívaní zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Minulý rok bola výška rozpočtovanej pomoci 1,3 mld. Minuloročné čerpanie bolo na úrovni necelých 50 mil. eur, z ktorých ale rozhodujúca časť sú bežné výdavky. „Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto zdrojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradný, sú  signálom pre to, aby sa problematike manažmentu Plánu venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy. V opačnom prípade sa výrazne znižuje šanca obnoviť konkurencieschopnosť krajiny a jej odolnosť, čeliť dôležitým spoločensko-ekonomickým výzvam neustále rýchlejšie sa meniaceho sveta,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.

NKÚ vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách.

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Európa musí kráčať k energeticky a zároveň sociálne vyváženej budúcnosti – Aktuality

Bratislava  22. júna 2023 – Európske krajiny musia po období pandémie aktívne reagovať na novú výzvu, ktorou je energeticky a zároveň sociálne udržateľná Európa. V tejto výzve, zvýraznenej dopadmi vojnového konfliktu na Ukrajine, musia nájsť spoločné ciele nielen európske inštitúcie, ale aj národne vlády, pretože bez spoločnej stratégie nebude možne dosiahnuť lepšiu a udržateľnú budúcnosť. Vysoké ceny energií majú v súčasnosti výrazne negatívny dopad nielen na hospodársky rast v rámci celej Európy, ale sú významným rizikom pre šírenie energetickej chudoby jednotlivcov i celých regiónov. EÚ chce situáciu s narušeným globálnym trhom s energetickými komoditami riešiť pomocou plánu REPowerEU. Stáť by to malo takmer 300 mld. eur a prostriedky na to pôjdu aj z Plánu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti sa počas zasadnutia Kontaktného výboru v Lisabone lídri najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov EÚ a Európskeho dvora audítorov dohodli na spoločných auditných aktivitách pri zúčtovávaní projektov a pri napĺňaní národných i spoločných energetických cieľov.

Každoročné zasadnutie Kontaktného výboru, pracovné stretnutie najvyšších predstaviteľov národných kontrolných úradov a európskych audítorov, sa koná v portugalskom Lisabone v dňoch 20.- 22. júna. Jednou z nosných tém plenárneho rokovania bola energetická kríza a možnosti kontrolórov prispieť k lepšej a odolnejšej implementácii cieľov zadefinovaných v európskej zelenej agende do roku 2030. „Kríza spojená s vysokou mierou inflácie a extrémne vysokými cenami energií hlavne v polovici minulého roka, nás núti aktívne hľadať riešenia, ktoré musia prekročiť hranice národných štátov. Nie je totiž možné, aby sa na európskej úrovni riešili inovatívne projekty, modelovali dlhodobé vízie a na úrovni členských štátov sa prijímali rozsiahle kompenzačné opatrenia na zmiernenie dopadov vysokých cien energii na občanov i podnikateľské subjekty. Každý kompenzačný mechanizmus totiž výrazne zaťažuje verejný rozpočet, oslabuje strategickú udržateľnosť národných verejných financií a vedie k novým formám chudoby v celom európskom priestore,” predstavil závery lisabonskej odbornej diskusie predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Zasadnutie Kontaktného výboru v Lisabone

Najvyšší kontrolný úrad SR sa aj preto zapojí do novovznikajúcej pracovnej skupiny špecializujúcej sa na audit rizík spojených s energetickou krízou v rámci krajín EÚ. Skupina má pomôcť národným vládam i bruselským inštitúciám hodnotiť dopady ich rozhodnutí na plnenie spoločných európskych energetických cieľov a porovnávať efektivitu či účelnosť kompenzačných, resp. regulačných opatrení. Slovenskí kontrolóri v nadchádzajúcich týždňoch budú preverovať konanie rezortu hospodárstva, ale aj včasnosť rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. „Verím, že verejnosť sa ešte v tomto roku dozvie odpoveď na otázku, či opatrenia štátu a konanie jeho zodpovedných inštitúcií prispeli k zmierneniu následkov energetickej krízy a zároveň, či proces poskytovania finančnej pomoci bol nielen transparentný, ale aj účelný. Či pomoc mala nastavené merateľné ukazovatele a systém vnútornej kontroly zabránil možnému zneužitiu pomoci,“ priblížil zameranie kontrolnej akcie v tejto oblasti šéf úradu L. Andrassy.

Predseda slovenskej národnej autority pre oblasť externej kontroly sa v rámci bilaterálnych rokovaní stretol v portugalskej metropole aj s Tonym Murphym, prezidentom Európskeho dvora audítorov (EDA) a informoval ho o výsledku verejného vypočutia kandidátov na člena dvora audítorov za Slovensku republiku. Verejné vypočutie sa uskutočnilo prvý krát v histórii členstva Slovenska v Únii a takýto prístup môže byt príkladom dobrej praxe aj pre ostatné členské štáty, ktoré každých šesť rokov nominujú svojho národného zástupcu do EDA. Najúspešnejšia vo verejnom výberovom konaní bola generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu Katarína Kaszasová, ktorej nomináciu už odsúhlasila aj vláda. Definitívne slovo, či sa K. Kaszasová stane členkou EDA, však budú mať inštitúcie EÚ. „Je to krok k posilneniu nestrannosti a aj profesionality jedinej nezávislej kontrolnej inštitúcie dohliadajúcej na dodržiavanie zákonnosti, hospodárnosti, ale aj efektívnosti používania verejných financií v rámci európskeho spoločenstva”, zhodli sa Ľ. Andrassy a prezident Európskeho dvora audítorov, ktorý je volený na obdobie troch rokov zo všetkých národných reprezentantov audítorského dvora.

Jednou z tém bilaterálneho rokovania medzi slovenskou delegáciou a vedením EDA bola tiež otázka auditu, ktorý by preveril dodržanie princípov hospodárneho a zákonného obstarania vakcín pre ochorenie COVID-19 zo strany zodpovedných zamestnancov Európskej komisie. „Nákup vakcín bol na úrovni členských štátov limitovaný pravidlami, ktoré dohodla s dodávateľom Európska komisia, pričom dodávku vakcín nie je možné napriek zásadnej zmene pandemickej situácie ukončiť. Milióny vakcín tak budú prichádzať nielen na Slovensko, ale aj do iných členských štátov v tomto i budúcom roku. Rezort zdravotníctva tak bude musieť vynakladať ďalšie verejne zdroje na ich skladovanie a jediný, kto má z takto nastavených zmluvných pravidiel benefit, je súkromná farmaceutická spoločnosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy na základe zistení slovenských kontrolórov. Riešenie tejto významne nevyváženej situácie je výlučne v rukách európskych inštitúcii. Predseda slovenských kontrolórov sa s touto témou pred časom obrátil listom na prezidenta EDA a teraz na bilaterálnom rokovaní ho opakovane požiadal o vykonanie nezávislého tematického auditu. Obaja predstavitelia skonštatovali, že ide o vysoko aktuálnu tému, pri ktorej boli identifikované významne riziká a riešením by mohol byť paralelný audit za účasti viacerých národných kontrolných inštitúcií a zástupcov EDA.

Ľubomír Andrassy v rozhovore s európskymi partnermi



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Slovensko po prvý raz vyberalo kandidáta na člena Európskeho dvora audítorov verejne, zvíťazila K. Kaszasová – Aktuality

Bratislava 19. júna 2023 – Po verejnom vypočutí kandidátov na pozíciu člena Európskeho dvora audítorov (EDA) v Luxemburgu je známy víťaz. Komisia na čele s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomírom Andrassym vybrala Katarínu Kaszasovú, ktorá dnes pôsobí ako generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. NKÚ SR prijal možnosť byť súčasťou výberového procesu aj z toho dôvodu, že prebiehal transparentne a na vysokej odbornej úrovni. Národná autorita pre externú kontrolu sa spolupodieľala na tvorbe kritérií a otázok pre kandidátov, ktoré súvisia nielen s ich profesionálnym životom a odbornými skúsenosťami, ale aj integritou a víziou, ako prepojiť EDA s národnými kontrolnými inštitúciami. Výberové konanie na túto pozíciu, ktoré inicioval aj NKÚ, sa uskutočnilo po prvý raz prostredníctvom verejného vypočutia.

Potešujúce je, že sa do súťaže prihlásilo osem kandidátov, ktorí svojou profesijnou erudovanosťou zvýšili úroveň výberového konania. O funkciu zabojovali Vladimír Cisar, Branislav Ďurajka, Katarína Kaszasová, Lucia Kašiarová, Milan Krištof, Andrej Minarovič a Ivan Štefanec, kandidát Igor Hirsch sa nezúčastnil verejného vypočutia. Osemčlenná komisia v rámci verejného vypočutia zohľadnila aj životopis, motivačný list a odpovede kandidátov na dotazník a zhodla sa na tom, že predsedovi vlády odporučí Katarínu Kaszasovú, ktorá získala 97,5 bodu zo 100. Druhý v poradí skončil Andrej Minarovič s 94,1 bodmi a tretí Ivan Štefanec s 92,1 bodmi. Kaszasová je aktuálne na čele Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. V minulosti pôsobila v štátnej a súkromnej sfére, ako aj vo viacerých európskych inštitúciách.

Pri posudzovaní kvalitatívnej úrovne kandidátov zavážili výberové kritériá z hľadiska odbornosti, integrity, profesionálnych skúseností, manažérskych a komunikačných zručností, poznania priestoru pre kontrolu a audit a aj pôsobenie v inštitúciách na národnej či európskej úrovni, ktoré sa venujú finančnému riadeniu a kontrole. Komisiu aj na základe požiadania predsedu vlády SR viedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy. „Som presvedčený, že kandidátka, ktorú komisia vláde odporúča na schválenie, bude úspešná aj v rámci európskeho schvaľovacieho procesu. Myslím si, že spĺňa nielen vysoké odborné, ale aj osobnostné kritériá. Som rád, že vo výbere bolo sedem veľmi fundovaných a vyrovnaných kandidátov a osobne sa teším na spoluprácu medzi naším úradom a Európskym dvorom audítorov, ktorých kľúčovým komunikátorom by mal byť práve náš zástupca v tejto európskej inštitúcii,“ uviedol Ľ. Andrassy. Komisia na výber kandidáta bola vytvorená rozhodnutím vlády. Členmi komisie boli okrem zástupcu NKÚ SR aj Michal Luciak z Úradu vlády SR, Juraj Košík z Ministerstva financií SR, Vladimír Bartovic z Kancelárie prezidenta SR, Ladislav Vulgan z Úradu vládneho auditu SR, Emília Rybárová zo Slovenskej komory audítorov, Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko a Miloš Tumpach z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Tento týždeň prebieha v Portugalskom Lisabone rokovanie Kontaktného výboru, ktorý je najvyššou medzinárodnou platformou národných kontrolných inštitúcií a EDA. Predseda NKÚ SR využije toto stretnutie aj na informovanie predsedu EDA Tonyho Murphyho o úspešnom ukončení výberového procesu kandidáta na slovenského zástupcu v EDA a zároveň ho požiada o podporu kandidátky Kaszasovej v rámci schvaľovacieho procesu na úrovni Európskeho parlamentu a Európskej komisie. EDA je od roku 1977 nezávislým externým audítorom Európskej únie (EÚ). Úlohou dvora audítorov je kontrolovať, či sú finančné prostriedky EÚ používané zákonným a hospodárnym spôsobom v súlade s pravidlami.

Verejné vypočutie kandidátov na slovenského zástupcu v EDA.

Verejné vypočutie kandidátov na slovenského zástupcu v EDA.

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Doba prináša nové riziká a kontrola musí byť flexibilná, NKÚ preverí kompenzácie i výstavbu nemocníc – Aktuality

Bratislava 15. júna 2023 – Štátne kompenzácie v rámci energetickej krízy, efektívne využívanie eurofondov, projektové riadenie v rezorte zdravotníctva pri výstavbe nových nemocníc v Bratislave či v Martine, ako aj použitie verejných prostriedkov pri prezentácii Slovenska na medzinárodnej výstave Expo v Dubaji – to sú nové kontrolné akcie, ktoré aktuálne rozbieha Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Výkon a zaradenie týchto kontrol do ročného plánu schválila Plánovacia rada úradu. Národná autorita pre externú kontrolu zavádza do svojho fungovania prvok flexibilného plávajúceho plánovania, ktorý má kontrolórom pomôcť aktívne reagovať na nové riziká súvisiace s hospodárnym, efektívnym a aj účelným používaním národných či európskych financií. Odborné útvary úradu zároveň analyzujú riziká spojené s nastavením nových pravidiel podpory nájomného bývania alebo fungovaním novovytvorených štátnych či samosprávnych organizácií.

„Dnešná doba je poznačená fenoménom kríz, ktoré súvisia so šírením nebezpečných chorôb, vojnou na Ukrajine, ale aj energetickou krízou či vysokou mierou inflácie. Tieto mimoriadne udalosti zásadným spôsobom ovplyvňujú udržateľnosť rozvoja spoločnosti a s tým je spojené riziko nielen nezákonného, ale tiež nehospodárneho používania verejných financií i majetku. A tieto skutočnosti sa v konečnom dôsledku premietajú do plytvania a nebezpečného zadlžovania nielen súčasnej, ale hlavne budúcich generácií,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy a dodáva, že aj preto bolo nevyhnutné zmeniť klasické fungovanie úradu a vniesť do jeho života prvky flexibility, inovatívnosti a včasnosti. „Máme záväzok voči spoločnosti hodnotiť plnenie strategických dokumentov štátu, zúčtovávať rozhodnutia politikov v kontexte doby včas, aby mali spoločnosť, zodpovedné ministerstvá či verejné inštitúcie čas na prijímanie pozitívnych zmien,“ uzatvára predseda NKÚ.

Infografika Plávajúce plánovanie: Nové kontrolné akcie: Štátne kompenzácie v rámci energetickej krízy Efektívne využívanie eurofondov Projektové riadenie v rezorte zdravotníctva pri výstavbe nových nemocníc v Bratislave či v Martine Použitie verejných prostriedkov pri prezentácii Slovenska na medzinárodnej výstave Expo v Dubaji Ako sme zmenili plánovanie kontrol? 1. Plán kontrolnej činnosti pracuje s polovicou našich kapacít 2. Druhá časť je určená pre tzv. flexibilné plánovanie Plávajúci plán: 1. Umožňuje lepšie reagovať na aktuálne spoločenské dianie 2. Efektívnejšie využívame časový a personálny potenciál

Jedno z najvýznamnejších celospoločenských rizík doby je kríza v oblasti energetiky, na ktorú v ostatných dvoch rokoch reaguje vláda kompenzačnými opatreniami. „V tejto súvislosti chceme preveriť konanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, fungovanie MH Teplárenský holding a pozrieme sa tiež na opatrenia ministerstva hospodárstva. Zameriame sa pritom nielen na zákonnosť, ale aj účelnosť použitia národných a európskych financií pri riešení zmiernenia dopadov energetickej krízy,“ vysvetlil Ľ. Andrassy. Keďže energetická kríza je téma, ktorá sa netýka len Slovenska, ale celej Európy, slovenskí kontrolóri sú v kontakte s auditnými národnými inštitúciami členských krajín EÚ. „V záujme profesionality, odbornosti a vygenerovania príkladov dobrej praxe chceme porovnať opatrenia prijímané počas energetickej krízy na Slovensku a v iných členských krajinách Únie,“ dodal predseda NKÚ. O tejto téme bude s európskymi kontrolórskymi lídrami diskutovať budúci týždeň na zasadnutí Kontaktného výboru v metropole Portugalska, ktorý tvoria zástupcovia najvyšších kontrolných inštitúcií členských krajín EÚ a Európskeho dvora audítorov.

Kontrolu účasti Slovenska na Svetovej výstave Expo v Dubaji pripravoval úrad na základe rizikovej analýzy ešte pred májovým rozhodnutím parlamentu, výkon auditu však bolo potrebné spustiť až po zúčtovaní všetkých nákladov, oficiálnom ukončení administratívnych a finančných povinností. Poslanci parlamentu uznesením zaviazali národných kontrolórov k vykonaniu tejto kontroly, a to nielen v kontexte aktivít organizovaných rezortom hospodárstva, ale v širších súvislostiach priamej i nepriamej participácie iných verejných, resp. štátnych organizácií. V tomto prípade budú kontrolóri preverovať dodržanie zákonných pravidiel a taktiež naplnenie princípov efektívneho a hospodárneho využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Z predbežných analýz kontrolórov vyplynulo riziko súvisiace s tým, či aktivity, ktoré sa realizovali v Dubaji, boli rozpočtovo kryté, prešli procesom schvaľovania a kompetentné osoby dodržali povinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi.

Kontrolný úrad sa chce pozrieť aj na fungovanie vyšších územných celkov (VÚC) v oblasti zdravia. „Budeme sa zaujímať, ako sa využívajú nehnuteľnosti určené na zdravotnícke účely, ako župy zhodnocujú tento majetok a ako k nemu pristupujú tí, čo ho majú v prenájme. Tiež chceme vedieť, ako sa VÚC pripravujú na to, že niektoré z týchto prenájmov sa budú končiť a bude potrebné robiť nové transparentné súťaže,“ poodhalil šéf kontrolórov. Zároveň sa pripravujú aj cielené, tzv. follow-up kontroly v Slovenskom pozemkovom fonde, Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v zdravotníctve, ktoré budú zamerané na to, či sa realizujú odporúčania úradu prijaté na základe predchádzajúcich kontrol. Ešte v druhej polovici roka plánuje NKÚ doplniť plávajúci plán kontrol pravdepodobne o témy súvisiace s vojnou na Ukrajine alebo realizáciou stratégie podpory nájomného bývania.

Časť kontrol na tento rok bola naplánovaná vopred a zostávajúca personálna kapacita úradu sa využije v priebehu roka na kontroly, ktoré je potrebné urobiť vzhľadom na ich aktuálnosť a závažnosť. NKÚ tak ustúpil od čisto klasického plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok pred samotným výkonom kontroly a výsledky boli k dispozícii niekedy až v ďalšom roku. Ročne NKÚ urobí 40 až 45 kontrol, pri ktorých preverí 350 až 450 subjektov. Na tento rok bolo po prvýkrát pripravených menej kontrol – 26, ktoré sa ale postupne rozšíria. Svoje aktivity úrad plánuje na základe rizikových analýz. Okrem samotných kontrolórov môže úrad využiť aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly.



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Verejné financie potiahli v roku 2022 občania vlastnou spotrebou a mestá investičným rozvojom – Aktuality

Bratislava 7. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19, vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. V porovnaní s rokom 2021, keď bolo na riešenie negatívnych vplyvov spôsobených pandémiou použitých viac ako 3,3 miliardy, sa v roku 2022 znížili výdavky zo strany štátu na úroveň 717 miliónov eur. Na druhej strane dôsledky energetickej krízy a taktiež vysoká inflácia, ktorá dosiahla v závere minulého roka úroveň 15,4 %, si vypýtali z verejného rozpočtu vo forme rôznych kompenzačných opatrení pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sumu bezmála jednej miliardy eur. Vyplýva to zo stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktoré do parlamentu predložil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.

Infografika Hospodárenie SR v číslach v roku 2022

V závere minulého roka Národná rada SR upravila príjmovú aj výdavkovú časť štátneho rozpočtu o sumu 1,5 miliardy, pričom najväčší balík peňazí z rozpočtu smeroval do rezortov hospodárstva, práce a zdravotníctva. Príjmy štátneho rozpočtu vzrástli v minulom roku na 19 mld. eur a výdavky sa medziročne znížili na 23,6 mld. eur. „Schodok verejných financií bol nižší o 2,5 miliardy eur ako v roku 2021 aj vďaka samotným občanom, ktorí udržali rast svojej spotreby a taktiež celoročne dvojciferná miera inflácie im výrazne ukrojila z rodinného rozpočtu na úkor pozitívnych čísel hospodárenia štátu,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy. Maastrichtský dlh klesol na úroveň 57,8 % HDP, ale stále je nad hranicou sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré vyžaduje od vlády predloženie vyrovnaného rozpočtu. „Občania pomohli vláde, aby dosiahla lepší hospodársky výsledok, ako sama na začiatku roka plánovala, na druhej strane štátne inštitúcie nepodporili ekonomický rast a niekoľkomiliardový modernizačný dlh sa neznížil,“ približuje Ľ. Andrassy a dodáva, že napriek rozpočtovaným kapitálovým výdavkom na hranici 2,6 miliardy reálne čerpanie bolo vo finále o miliardu nižšie.

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Pred posledným rokom, kedy môže Slovensko využiť európsku finančnú pomoc z končiaceho sa programového obdobia, bolo vyčerpaných len necelých 65 % z celkovej alokácie. Pre rok 2023 teda zostalo na hospodárne a efektívne využitie viac ako 5 miliárd eur. V európskom porovnaní je naša krajina dlhodobo na posledných priečkach a nižšie čerpanie vykazuje už len Španielsko a Taliansko. Najvyššia miera čerpania za celé obdobie je v rámci Operačného programu Technická pomoc (93,3 %), ktorý súvisí s rozsiahlym administrovaním európskej finančnej pomoci. V roku 2022 bola vysoká miera čerpania pri projektoch cezhraničnej spolupráce a pri programe Efektívna verejná správa.

Negatívom je aj fakt, že doposiaľ prišla naša krajina o 391 miliónov eur za nezrovnalosti spôsobené zlým verejným obstarávaním prijímateľa alebo nedodržaním európskych pravidiel zo strany poskytovateľa. „Ešte vážnejšia situácia je v novom programovom období, kde v druhom roku jeho implementácie nebolo využité ani jedno euro, zo strany zodpovedných ministerstiev nebola vyhlásená žiadna výzva,“ hovorí predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly. „Kriticky hodnotíme aj realizáciu projektov v rámci Plánu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého bola v predchádzajúcom roku rozpočtovaná finančná pomoc vo výške 1,3 miliardy a skutočné plnenie nepresiahlo 50 miliónov eur,“ dodáva Ľ. Andrassy. Najväčší objem z pôvodne rozpočtovanej sumy mal smerovať do oblasti školstva (334 mil.), zdravotníctva (184 mil.) a životného prostredia (181 mil.). Napríklad na dobudovanie kapacít materských škôl bol zo 72 mil. využitý len jeden milión, na modernizáciu vysokoškolského prostredia nebolo čerpané ani euro z alokovanej sumy 30 mil. eur, kritickú mieru ohrozenia čerpania vykazovali v minulom roku tiež projekty súvisiace s výstavbou nemocníc v Bratislave (rozpočtovaných 281 mil.) a Martine (rozpočtovaných 330 mil.).

Národná autorita pre externú kontrolu vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení (graf č. 1), ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách. Práve pre porušovanie pravidiel EÚ hrozí Slovenskej republike konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie, ktorého výsledkom môžu byť niekoľkomiliónové sankcie. Celkové záväzky fakultných a univerzitných nemocníc sa dostali nad úroveň miliardy eur, pričom jednotlivé oddlžovania v zdravotníctve nepriniesli systémové zmeny a ani v roku 2022 nebol spustený DRG systém, ktorý má nastaviť jasný a efektívny úhradový mechanizmus.

Graf č. 1: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)Graf č. 1: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)

Napriek výraznému ústupu ochorenia COVID-19 už na jar 2022, naďalej sú z rozpočtu zdravotníctva uhrádzané dodávky nových vakcín, pričom od decembra 2020 do februára 2023 bolo na Slovensko dodaných takmer 14,7 mil. dávok za 264 mil. eur (grafy č. 2 a 3). Na skladoch je tak dnes k dispozícii viac ako 6 miliónov vakcín, ktorých počet sa bude neustále zvyšovať a zo štátneho rozpočtu budú použité financie nielen na ich nákup, ale aj uskladnenie. Nutnosť odoberania vakcín súvisí so zmluvnými podmienkami, ktoré s výrobcami v mene členských štátov vyrokovala Európska komisia. Riešenie tohto vážneho problému nie je v rukách národnej vlády, tá je bez priamej možnosti ukončenia zmlúv, ktoré výrazným spôsobom zaťažujú rozpočty určené na podporu zdravia občanov. Predseda slovenského najvyššieho kontrolného úradu sa preto obrátil na vedenie Európskeho dvora audítorov s podnetom na preverenie dodržiavania pravidiel zákonnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri použití verejných financií.

Graf č. 2: Objem rozpočtových opatrení kapitoly MZ SR na Covid výdavky v roku 2022 (v mil. eur)

Graf č. 3: Vývoj počtu podaných dávok vakcín proti COVID-19 (v mil. dávok)

Graf č. 2: Objem rozpočtových opatrení kapitoly MZ SR na covid výdavky v roku 2022 (v mil. eur) Graf č. 3: Vývoj počtu podaných dávok vakcín proti COVID-19 (v mil. dávok)



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Projekt ESMO je príkladom plytvania a vážneho zlyhania vnútornej kontroly – Aktuality

Bratislava 26. mája 2023 – Elektronický monitoring väznených osôb za viac ako 50 miliónov eur bol počas šiestich rokov využitý v priemere na 10 percent. Zásadné pochybenia sprevádzali projekt od počiatočného nastavovania merateľných parametrov, cez fázu jeho praktickej realizácie až po udržateľnosť. Deň monitorovania obvinenej či odsúdenej osoby stal štát viac ako 150 eur. Keby Slovensko postupovalo ako Belgicko a Španielsko, náklady na monitoring by boli niekoľkonásobne nižšie. Tieto krajiny využívajú monitoring ako komplexnú službu za mesačný poplatok namiesto toho, aby verejné financie vynakladali na kúpu, rozvoj a tiež prevádzku celého systému. V roku 2022 boli denné náklady na monitoring jednej osoby v belgickom regióne Flámsko na úrovni necelých 5 eur.

Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) konštatujú, že úspory verejných financií Slovensko nedosiahlo a plánované alternatívne tresty vo forme domáceho väzenia pre dve tisícky súbežne monitorovaných osôb ročne boli počas šiestich rokov využívané minimálne. Dnes je možné hovoriť o plytvaní s verejnými i európskymi zdrojmi a vážnom zlyhaní vnútorných kontrolných mechanizmov rezortu spravodlivosti. Nedostatky zaznamenala kontrola aj v procese verejného obstarávania, ako aj pri dodržiavaní rozpočtových pravidiel. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odstupuje zistenia v súvislosti s porušením finančnej disciplíny Úradu vládneho auditu a podozrenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku posúva orgánom činným v trestnom konaní.

Infografika ESMO

Slovenskí kontrolóri preverovali projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb (ESMO) po šiestich rokoch od jeho sprevádzkovania druhýkrát. V minulom roku skontrolovali prijaté opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo na základe kontrolných zistení z roku 2017. Zároveň posudzovali úspešnosť naplnenia cieľov projektu, ktorý bol spolufinancovaný z európskych zdrojov. Jeho primárnym cieľom bolo dosiahnutie úspory vo verejných financiách, znížením počtu odsúdených osôb vo väzniciach, pričom s návratnosťou finančných prostriedkov vložených do projektu sa rátalo po šiestich rokoch od spustenia do prevádzky (2021). „Zásadným problémom však boli zle nastavené základné parametre národného projektu už v rámci štúdie uskutočniteľnosti. Tá nezohľadnila všetky technické špecifiká a nevhodne boli nastavené merateľné ukazovatele,“ vysvetlil predseda úradu Ľubomír Andrassy. Štúdia uskutočniteľnosti v jednotlivých oblastiach obsahovala neúplné a nedostatočne zrozumiteľné informácie. Okrem toho zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá počas šiestich rokov nemala byť zásadne menená, sa po ukončení verejnej súťaže dodatkami zmenila až štyri razy. V jednom prípade sa počet dodaných monitorovacích jednotiek na alkohol znížil z 500 na 50 kusov, no výška výdavkov na projekt ESMO zostala rovnaká. Takisto technologická podpora niektorých zakúpených zariadení pre monitorovanie osôb skončila už počas povinnej udržateľnosti projektu.

Národná autorita pre externú kontrolu poukazuje na fakt, že technické zariadenia určené na monitoring obvinených či odsúdených osôb boli vo všeobecnosti využívané len v minimálnej miere a značne neefektívne. Počas kontrolovaných šiestich rokov sa ich využiteľnosť pohybovala od 0,71 % do necelých 22 %. Z celkového počtu 3,3 milióna osobodní, kedy mohli byť súbežne monitorované osoby v priebehu rokov 2016 až 2021, bol reálny monitorovací čas len na úrovni 300-tisíc osobodní. Technické zariadenia sa tak využívali v priemere len na 10 percent z celkovej možnej kapacity (tabuľka). Nevhodný výber niektorých zakúpených monitorovacích zariadení a celkovo ich nízke využívanie bolo hlavným dôvodom, že ekonomická návratnosť projektu nebola vôbec dosiahnutá. Výdavky na investície, prevádzku a riadenie elektronického monitoringu boli po šiestich rokoch fungovania o 35,6 mil. eur vyššie ako výdavky na odsúdených, ak by nebol elektronický monitoring osôb vôbec implementovaný do reálnej praxe.

Ministerstvo spravodlivosti SR sa zaviazalo, že v období piatich rokov od riadneho ukončenia projektu v roku 2016 nedôjde k podstatnej zmene projektu. Ako však ukázala kontrola, už v priebehu prvých piatich rokov boli zakúpené a uhradené zo štátneho rozpočtu ďalšie technické zariadenia na monitoring osôb vo výške viac ako 2 mil. eur. „Tieto dva milióny museli byť preinvestované nad rámec vyčlenených prostriedkov, aby projekt ESMO neskolaboval a zostal aspoň v minimálnej miere funkčný,“ priblížil šéf národných kontrolórov. Rezort spravodlivosti investoval v roku 2014 na nákup elektronických monitorovacích zariadení osôb, prístrojov na technickú obsluhu monitoringu vrátane licencií a ďalších komponentov asi 27 miliónov. V priebehu rokov 2015 až 2021 v rámci produkčnej fázy vynaložilo ministerstvo na servisné služby a rozvoj systému ESMO ďalších asi 23 miliónov. Do projektu tak išlo viac ako 50 mil. eur.

Napriek tomu, že systém mal podľa zmluvných podmienok poskytovať rôzne funkcionality na generovanie štatistík, dodnes nie je možné z neho získať ani jednoduché prehľady o využívaní monitorovacích zariadení a dodávateľ softvéru si za ich vytvorenie vyžiadal dodatočných 30-tisíc eur. „Rezort spravodlivosti v decembri 2021 uzatvoril s výhradným dodávateľom ďalší dodatok na údržbu a prevádzku informačného systému na roky 2022 až 2024 za sumu 11 miliónov eur. Ministerstvo tak ani po uplynutí piatich rokov od riadneho finančného ukončenia projektu nehľadalo ekonomické možnosti, ako znížiť výdavky na prevádzku monitorovacieho systému, ktorý má primárne odľahčiť kapacity väzníc a zároveň taktiež šetriť verejné financie spojené s ich prevádzkou,“ konštatuje Ľ. Andrassy a zároveň dopĺňa, že tento projekt je príkladom veľmi zlej praxe pri riadení IT projektu, pri porušovaní princípov transparentnej hospodárskej súťaže a je ukážkou plytvania s verejnými zdrojmi. „Za takéto konanie by mala byť vyvodená voči zodpovedným zamestnancom rezortu spravodlivosti nielen pracovno-právna, ale následne aj možná trestnoprávna zodpovednosť, o ktorej však môže rozhodnúť len nezávislý súd,“ uzatvára šéf slovenských kontrolórov. 

Správa o výsledku kontroly Využívanie Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Kontroly potvrdzujú, že reforma štátnej a verejnej správy je po 30 rokoch nevyhnutná – Aktuality

Bratislava 19. mája 2023 – Každá piata kontrola, ktorú Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zrealizoval v minulom roku, bola zameraná na fungovanie miestnej samosprávy a jej nakladanie s verejnými financiami či majetkom. Kontrolóri preverovali 131 subjektov v 99 samosprávach a 32 organizáciách zriadených obcami, mestami, samosprávnymi krajmi. Časť kontrol vychádzala z vyhodnotenia podnetov od občanov. Podľa podpredsedníčky úradu Henriety Crkoňovej kontrolnými akciami pravidelne poukazujeme na fakt, že vnútorný kontrolný systém samospráv je často povrchný a nezameriava sa na systematické monitorovanie plnenia cieľov, účelnosti a hospodárnosti využívania prostriedkov samospráv. Mnohé kompetencie, hlavne v prenesenom výkone štátnej správy na samosprávu, nie sú vymedzené dostatočne, čo má často negatívny vplyv na strategické plánovanie zámerov samospráv a ich financovanie. NKÚ apeluje na potrebu reformy miestnej samosprávy a zvýšenie jej celkovej efektívnosti. Potvrdili to aj nedávne kontroly zamerané na vymáhanie nedoplatkov obcami, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a na príjmy obcí počas pandémie.

Infografika NKÚ: Kontroly: Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi Vymáhanie nedoplatkov v samospráve Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie S akými problémami sa stretáva samospráva? podľa NKÚ nemá dostatočne vymedzené kompetencie vnútorná kontrola je často identifikovaná ako povrchná mestám a obciam počas pandémie klesli výnosy z daní z príjmu fyzických osôb refundácie výdavkov na záchranné práce prichádzali od štátu oneskorene objem daňových nedoplatkov sa napriek vymáhaniu medziročne zvyšuje obce zasielajú výzvy na zaplatenie, chýbajú im postupy pre vymáhanie nedoplatkov systém preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňoval neoprávnené vyplácanie verejných prostriedkov

Príjmy obcí v pandémii

Mimoriadna situácia spôsobená vypuknutím pandémie Covid-19 výrazne zasiahla do života spoločnosti. Mestá a obce mali pri riešení situácie nezastupiteľnú úlohu. Kontrolóri preto vo vybraných 21 mestách a obciach preverovali účinnosť nimi prijatých opatrení na poskytovanie služieb občanov a následný vývoj príjmov obecných rozpočtov v roku 2020. Najväčší dopad na rozpočty miest a obcí sa prejavil na výnose z dane z príjmu fyzických osôb, ktorý medziročne klesol. Tento výpadok dokázali niektoré samosprávy nahradiť ostatnými príjmami. Viaceré zvyšovali sadzby miestnych daní a poplatkov, napríklad výber dane z majetku vzrástol v kontrolovaných subjektoch spolu o vyše 12 % a poplatok za komunálny odpad o porovnateľnú výšku.

Štát poskytol samosprávam bezúročnú návratnú pomoc, ktorá sa vypočítala z výšky výpadku podielovej dane odhadnutého v prognóze, no nakoniec sa ukázala ako nadhodnotená. S problémami sa obce a mestá stretávali pri vynakladaných výdavkoch na záchranné práce v súvislosti s pandémiou, keďže o ich oprávnenosti sa dozvedeli až po ich čiastočnej realizácii a ich refundácia prichádzala oneskorene. Obce vplyvom prijatých opatrení niektoré svoje služby obmedzovali, napriek tomu boli poskytované vo všetkých kritických oblastiach. „Samosprávy počas pandémie preukázali schopnosť prijímať operatívne riešenia zohľadňujúc miestne pomery aj v čase, keď orgány krízového riadenia či ostatné relevantné štátne inštitúcie len diskutovali o možných opatreniach. Bez zodpovedného a aktívneho prístupu miest a obcí by bolo zvládnutie pandémie nemožné,“ priblížila podpredsedníčka slovenských kontrolórov H. Crkoňová.

Pandémia podľa národnej autority pre externú kontrolu odhalila dlhodobo neriešené systémové problémy súvisiace s krízovým riadením a civilnou ochranou, ktoré súvisia s rozdelením kompetencií medzi štátom a samosprávami. Materiál civilnej ochrany bol v skladoch často exspirovaný, nebol priebežne dopĺňaný a bol k dispozícii v nedostatočnom počte. Tretina z kontrolovaných miest a obcí sklad civilnej ochrany ani nemala. Viaceré boli zrušené kvôli zastaranému materiálu a nevyhovujúcim priestorom. Kontrolóri ako problematickú identifikovali koordináciu a plnenie úloh v civilnej ochrane, ale aj nejednoznačnosť a roztrieštenosť v kompetenčných oprávneniach. Informácie o pandemických opatreniach neboli podľa kontrolovaných subjektov poskytované včas, opatrenia boli nejednoznačné a často menené, čo samosprávam komplikovalo ich realizáciu. Novú koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027 schválila vláda v marci 2022.

Správa o výsledku kontroly Príjmy obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Touto kontrolou chcel kontrolný úrad poukázať na zložitosť nastavenia systému poskytovania pomoci, ktorý bráni efektívnemu a adresnému prerozdeľovaniu pomoci štátu. Takmer 20-ročný model pomoci často nereflektuje vývoj spoločnosti. „Neustále dokladovanie, prehodnocovanie a prepočítavanie nárokov a príjmov domácností, ktoré sa ocitli pod hranicou životného minima, je administratívne náročné a neefektívne. Existuje významné riziko, že správa celého systému je finančne nákladnejšia, ako samotná vyplácaná pomoc,“ priblížila podpredsedníčka úradu. Kontrolóri, ktorí sa zamerali na obdobie rokov 2019 a 2021 ďalej zistili, že údaje zverejňované vo výročných správach ústredia práce nekorešpondovali s dátami v informačných systémoch. Tieto mali prevažne evidenčný charakter a nesledovali všetky dostupné údaje, aj keď v spisoch poberateľov tieto informácie boli. Kontrola preukázala, že existovali domácnosti, ktoré boli reálne v hmotnej núdzi, na poskytnutie finančnej pomoci však nespĺňali podmienky. Nesledovali sa dôvody, pre ktoré nedostali domácnosti pomoc alebo vypadli zo systému pomoci v hmotnej núdzi.

Administratívny proces, umožňujúci vyplácanie finančných prostriedkov na základe nesprávnych informácií, nie je účinným a transparentným nástrojom pre adresné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Negatívnym príkladom je tiež príspevok na bývanie, keď kontrolóri identifikovali prípady potvrdení, vydaných obcou, o splnení podmienok nároku na príspevok na bývanie, ktoré v skutočnosti neboli žiadateľom splnené. Súčasné nastavenie systému preukazovania nároku na príspevok na bývanie umožňuje neoprávnené vyplácať verejné prostriedky, na druhej strane kritériá definujúce splnenie nároku na jeho získanie nebola schopná splniť viac ako polovica poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Nastavenie systému právomocí a plnenia povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb vytváralo priestor pre neefektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Proces evidencie dochádzky občanov na získanie aktivačného príspevku za menšie obecné služby bol väčšinou veľmi formálny. NKÚ preto odporúča zabezpečiť jeho adekvátne nastavenie v jednoduchej a jasnej forme s cieľom prispieť k transparentnosti systému. Vzhľadom na už uzavretú rámcovú dohodu odporúča zabezpečiť prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne pre zamestnancov úradov práce posudzujúcich nároky na pomoc v hmotnej núdzi tak, aby mali všetky potrebné údaje v čase posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Správa o výsledku kontroly Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Vymáhanie nedoplatkov v samospráve

Národní kontrolóri sa zamerali na vymáhanie daňových nedoplatkov z dane z nehnuteľností, poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad v rokoch 2019 až 2021. Preverovali tiež vymáhanie nedaňových pohľadávok z prenájmu, najmä nebytových priestorov. Pohľadávky vo forme daňových nedoplatkov, resp. nedaňových pohľadávok z prenájmu tvoria významný podiel na celkovom príjme samospráv. Obciam chýbajú v rámci interných predpisov postupy pre vymáhanie daňových nedoplatkov, uplatňujú najmä zasielanie výziev na zaplatenie. Napriek snahe obcí vymáhať ich zaplatenie sa objem daňových nedoplatkov medziročne zvyšuje. Prípady poklesu súvisia najmä s odpísaním nedoplatkov, ktoré sa stali nevymožiteľnými.

Štrnásť preverených obcí vykázalo ku koncu roka 2021 vyše 4,6 milióna eur daňových nedoplatok a viac ako 800-tisíc eur na nedaňových pohľadávkach z prenájmu. Takmer polovicu nedoplatkov predstavovali nedoplatky pri dani z nehnuteľnosti v sume do 20 eur, pričom ich hodnota tvorila len bezmála 16 % z celkovej hodnoty nedoplatkov. Pri nízkej sume nedoplatku sú niektoré postupy vymáhania neuplatniteľné, prípadne náklady na konanie sú vyššie ako očakávaný prínos. Príkladom toho sú náklady obcí na zastavenie starých exekúcií. Povinnosť evidovať daňové nedoplatky 20 rokov, najmä ak nie je reálne ich vymôcť, kumuluje veľký počet dlžníkov s relatívne nízkou sumou nedoplatkov, ktoré musia obce a mestá evidovať a inventarizovať. „Početnosť malých pohľadávok a komplikovanosť procesu spôsobuje, že vplyv na rozpočet nie je zanedbateľný a v súvislosti s ekonomickým vývojom sa môže riziko negatívneho vývoja ešte zvyšovať,“ uzatvára H. Crkoňová.

Správa z kontroly Vymáhanie nedoplatkov v samospráve



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

Expo máme v hľadáčiku už od minulého roka – Aktuality

Bratislava 16. mája 2023 – Bez ohľadu na dnešné rozhodnutie parlamentu, NKÚ už od záveru minulého roka pripravuje kontrolnú akciu zameranú na účasť Slovenska na Svetovej výstave Expo v Dubaji a na to, aké benefity priniesla. Národná autorita pre externú kontrolu chce tiež preveriť zákonnosť a hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Z predbežných analýz NKÚ vyplynulo, že existuje riziko, či aktivity, ktoré sa realizovali v Dubaji, boli rozpočtovo kryté a či kompetentné osoby dodržali všetky povinnosti. Podľa závažnosti zistení, môže úrad už počas kontroly konzultovať prípadné zistenia s orgánmi činnými v trestnom konaní a inými štátnymi správnymi inštitúciami.

Rokovacia sála NR SR počas vystúpenia predsedu NKÚ

 



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok