Do tohtoročnej zbierky darčekov pre seniorov v domovoch sociálnych služieb sa zapojili aj ľudia z NKÚ. Desiatky kolegov naplnili krabice rôznymi drobnosťami, sladkosťami, drogériou, vianočnými dekoráciami a detskými kresbami. Všetkých 35 krabíc putuje do jedného z domovov.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Budúcoročný návrh štátneho rozpočtu má ambíciu riešiť aktuálne krízy, chýba ale plán návratu k udržateľným financiám a výdavkové limity, upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy poslancov pri predkladaní stanoviska úradu k návrhu štátneho rozpočtu v pléne NR SR.
Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s príjmami vo výške 50,6 miliardy eur a výdavkami 58,5 miliardy eur, čím sa očakáva dlh až na úrovni 57,8 % z HDP. Tieto čísla ukazujú, že Slovensko bude vykazovať jeden z najvyšších deficitov verejných financií.
NKÚ v stanovisku pozitívne hodnotí financie vyčlenené na riešenie inflácie a podporu ekonomického rastu. Zároveň ale upozorňuje na veľké riziko nedočerpania fondov EÚ a nedofinancovania viacerých segmentov – zdravotníctva, školstva či strategických cieľov v oblasti životného prostredia. Vo vzťahu k samosprávam poukazujú kontrolóri aj na fakt, že štát nemá vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy.
Celé stanovisko NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu.
Vystúpenie v pléne NR SR: https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/78?id=276853
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 24. novembra 2022 – Slovensko dnes vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií v rámci krajín Európskej únie. Táto skutočnosť sama o sebe nie je kritická, avšak vláda SR musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií, ako plánuje nastaviť financovanie verejných politík tak, aby to nešlo na úkor udržateľného rozvoja budúcich generácií. „Je potrebné, aby v čase výrazného ekonomického útlmu, ktorý je zapríčinený vonkajšími faktormi, dopadmi celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 i vojnovým konfliktom na Ukrajine, štát aktívne stimuloval podnikateľské prostredie, podporoval spotrebu i rast,“ konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Dodáva, že v návrhu budúcoročného rozpočtu sa nachádzajú zdroje na nevyhnutné hospodárske stimuly i nástroje na podporu boja s chudobou, ale na druhej strane sa v kľúčovom dokumente nenachádzajú jasné kroky smerujúce k ozdraveniu a postupnej stabilizácii slovenských verejných financií. Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s príjmami vo výške 50,6 miliardy eur a výdavkami 58,5 miliardy eur, čím sa očakáva dlh až na úrovni 57,8 % z HDP. Hlavným dôvodom nárastu výdavkov je energetická kríza (graf č. 1), na ktorú je vyčlenená suma 3,4 miliardy. Výdavkovú časť rozpočtu zaťažia tiež zdroje určené na valorizáciu starobných dôchodkov (1,5 mld. eur), platov zamestnancov štátnej a verejnej správy (960 mil. eur) či prostriedky určené na podporu rodiny (1,7 mld. eur).
Obdobie, v ktorom sa nachádza naša krajina ako súčasť európskeho i globálneho priestoru, je poznačené paralelným súbehom viacerých kríz, čo sa premieta do zvýšených nárokov na verejné financie v podobe kompenzačných opatrení, ako aj neočakávaných investícií. „Práve v tomto kontexte rastie význam systémového prístupu k tvorbe štátneho rozpočtu, pričom kľúčom k napĺňaniu tohto cieľa je dodržiavanie pravidiel programového rozpočtovania orientovaného na merateľné a jasne vyčísliteľné ciele jednotlivých verejných politík,“ približuje pohľad na tvorbu rozpočtu predseda národných kontrolórov.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 na skutočnosť, že v ostatných rokoch sa oslabujú pravidlá pre tvorbu programového rozpočtu, čo sa prejavuje hlavne na náraste zdrojov v rámci Všeobecnej pokladničnej správy (7,7 mld. eur), ale aj prijímaním opatrení bez širšej odbornej diskusie či účasti sociálnych partnerov pri tvorbe strategických i legislatívnych dokumentov. V záujme vyššej transparentnosti pri použití finančnej rezervy vytvorenej v rámci štátneho rozpočtu, ktorá medziročne vzrastá o 1,2 miliardy a dostáva sa až na úroveň troch miliárd, odporúčajú kontrolóri jasnejšie zadefinovať pravidlá pre ich použitie zo strany rezortu financií i samotnej vlády.
Návrh budúcoročného rozpočtu verejnej správy počíta s deficitom na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 7,9 miliardy eur. V tejto súvislostí vidia kontrolóri riziko, ktoré súvisí s nevyužitím príležitosti zavedenia mimoriadnych dodatočných daňových opatrení, napr. zdanenie nadmerných ziskov energetických spoločností, ktoré by podľa vzoru viacerých európskych krajín, generovali dodatočné príjmy na potrebné kompenzačné opatrenia alebo znižovali mieru deficitu. „Ak sa pozrieme na susednú Českú republikou, u západných susedov vďaka mimoriadnemu zdaneniu (pozn. „Windfall tax“) vie vláda získať do rozpočtu dodatočné 4 miliardy, u nás je príjem z nadmerných ziskov rozpočtovaný na úrovni 313 miliónov eur,“ na konkrétnom príklade približuje možnosti zvyšovania príjmov štátu Ľ. Andrassy.
Kontrolný úrad upozorňuje parlament tiež na skutočnosť, že vláda doposiaľ nezrealizovala daňovo-odvodovú reformu, ku ktorej sa prihlásila programovým vyhlásením a nedôjde tak k vyššiemu zdaňovaniu spotreby či majetku. NKÚ opakovane zdôrazňuje, že Slovensko výrazne zaostáva v čerpaní európskej finančnej pomoci. V roku 2023, poslednom roku čerpania fondov EÚ z Programového obdobia 2014 – 2020, existuje vysoké riziko ich nedočerpania a Slovensko tak príde o neopakovateľnú možnosť udržateľného rozvoja z európskych zdrojov (graf č. 2).
NKÚ v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu popisuje riziká, ktoré na základe kontrolnej činnosti identifikoval v segmente zdravotníctva, školstva, pri podpore športu či realizácii strategických cieľov v oblasti životného prostredia a pri výkone kompetencií na úrovni samosprávy. V oblasti zdravotníctva úrad indikuje riziká pre fungovanie ambulantného sektora, zahŕňajúceho všeobecných lekárov či pediatrov, ktorý je z pohľadu občana významným prvkom zabezpečenia kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti. Naplánované výdaje môžu tiež ohroziť rozvoj slovenskej vedy a výskumu, budú mať negatívny vplyv na bežný chod základných, stredných, ale aj vysokých škôl. Napriek deklarovaným opatreniam podpory samospráv pri znižovaní dôsledkov energetickej krízy existuje riziko výpadku jej príjmov. Deficit vo financovaní miest a obcí sa môže prejaviť v kvalite služieb alebo vo zvýšení poplatkov za nich. V roku 2023 dôjde k zvýšeniu priemerných platov pedagogických a odborných zamestnancov školstva, vysoká miera inflácie a rast miezd v národnom hospodárstve však povedú k zníženiu reálnych platov zamestnancov vzdelávacích inštitúcií.
Graf 1: Vývoj cien energií v roku 2022 s odberom v roku 2023 (v eurách/MWh)
Zdroj: IFP, EEX
Graf 2: Čerpanie EŠIF podľa jednotlivých OP k 30. 9. 2022 (% z celkovej alokácie)
Zdroj: MIRRI SR, čerpanie z celkovej alokácie
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 18. novembra 2022 – Vedecká komunita potrebuje pri práci prístup k aktuálnym informáciám a aj ich zdieľanie. Vďaka vzájomnému informovaniu sa o nových poznatkoch môže veda a výskum napredovať a prinášať pozitíva pre spoločnosť. Na Slovensku sú na šírenie takýchto informácií a ich zdieľanie vytvorené viaceré portály. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR sa pozrel na činnosť troch z nich – Centrálneho informačného portálu pre výskum, vývoj a inovácie (CIPP VVI), Informačného systému pre oblasť vedy a výskumu (SK CRIS) a Integrovaného systému služieb CVTI (ISS CVTI). Tie spadajú do pôsobnosti Centra vedecko-technických informácií (CVTI) patriaceho pod rezort školstva. Národná autorita pre externú kontrolu zistila pri ich prevádzke v rokoch 2014 – 2020 viaceré nedostatky, vrátane neaktuálnych a neúplných informácií. „Ak chceme mať informačné systémy, ktoré budú efektívne fungovať a poskytovať aktuálne údaje v požadovanej forme, predovšetkým pre vedeckú komunitu, je potrebné vypracovať a dodržiavať komunikačnú stratégiu. Tá v súčasnosti úplne absentuje a potrebná bude aj zmena legislatívy upravujúcej túto oblasť,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Dôležitosť zdieľania vedeckých informácií sa v praxi naplno ukázala počas pandémie koronavírusu pri aktivitách rôznych vedeckých tímov. Spolupracovať, inšpirovať sa a mať informácie včas, môže pomôcť zachraňovať životy, a preto by sme mali v tomto smere urobiť na Slovensku potrebné zmeny,“ dodal J. Ivančo.
Kontrola okrem iného ukázala, že portály CIP VVI a SK CRIS boli obsahovo nesprávne a neúplné. Napríklad CIP VVI nebol upgradovaný od roku 2008 a SK CRIS od roku 2014. Tiež nespĺňali požiadavky na bezpečnostné štandardy informačných systémov, nebolo možné vyčísliť objem sťahovaných dát, nefungoval helpdesk a mailová komunikácia s používateľmi nebola archivovaná. Využívanie služieb ISS CVTI bolo v kontrolovanom období nízke, sťahovaný objem dát nemerali. NKÚ SR preto odporúča parlamentnému školskému výboru, aby zaviazal CVTI iniciovať úpravu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja tak, aby prevádzkovanie portálov zodpovedalo súčasným požiadavkám na takýto typ informačných portálov. V tomto smere je dôležitá aj dohoda medzi CVTI a rezortom školstva. „Vytvorením informačného systému sa pre jeho tvorcu aktivity s ním nekončia, práve naopak. Presné a včasné informácie, promptná spolupráca užívateľa s prevádzkovateľom, dôsledná kontrola napĺňania databáz, užívateľsky priateľská práca pri jeho používaní či upgrade systému, sú nevyhnutnými predpokladmi ich fungovania,“ upozorňujú kontrolóri. Podľa podpredsedu kontrolórov si treba uvedomiť, že portály nie sú vytvorené samoúčelne, ale pre prácu najmä vedeckej komunity. „Pre ich maximálne využitie a funkčnosť je intenzívna komunikácia s užívateľmi nevyhnutnosťou,“ dodal.
NKÚ zisťoval používanie týchto portálov priamo u subjektov na Slovensku, pre ktoré sú primárne určené. Dotazníkom kontrolóri oslovili 95 používateľov registrovaných v CVTI z vybraných skupín – verejné vysoké školy, ústavy SAV, rezortné výskumné ústavy a zdravotnícke zariadenia. Na dotazník reagovalo 58 z nich. Najčastejšie sa o portáloch dozvedeli na webe ministerstva školstva alebo CVTI, 45 % používateľov ich využíva ako primárny zdroj informácií a pomoci. Pri otázke, či v CIP VVI a SK CRIS našli informácie, ktoré potrebovali získať, 54 % respondentov odpovedalo veľmi často/často a 46 % respondentov uviedlo niekedy/zriedka/nikdy. Prioritne v CIP VVI a SK CRIS vyhľadávali údaje o projektoch a ich výsledkoch, ako aj o výzvach na projekty, najmenej o implementácii európskych nariadení. Ak požadované informácie respondenti našli, až 71 % z nich bolo s ich kvalitou spokojných. K používaniu ISS CVTI sa v dotazníku prihlásilo 31 respondentov (53 % z celkového počtu odpovedajúcich respondentov), pre 27 z nich boli ponúkané služby dostačujúce. Respondenti pri možnosti uviesť problémy a navrhnúť zlepšenia uviedli, že údaje na portáloch CIP VVI, SK CRIS a ISS CVTI boli neaktuálne, pri hľadaní informácií využívali iné vyhovujúcejšie zdroje. Chýbali im taktiež informácie o problémoch a úspechoch domáceho výskumu.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 16. novembra – Vedenie NKÚ prijalo na úrade nového šéfa Útvar hodnoty za peniaze Martina Haluša. V rámci partnerstva považujeme ÚHP za nášho kľúčového partnera najmä vo vzťahu k zúčtovaniu verejných politík. Aj preto je dôležité, aby spolupráca neprebiehala len na formálnej, ale aj na vysoko odbornej úrovni.
Z tohto dôvodu pripravujeme spoločné stretnutie zástupcov kontrolórov a ÚHP, aby sme diskutovali o role analytikov rezortu financií pri posudzovaní strategických projektov financovaných z verejného rozpočtu, ale aj ich úlohe pri preverovaní a následnom preklápaní projektov do verejného obstarávania až po podpísanie zmluvy.
Podľa šéfa národných kontrolórov Ľubomíra Andrassyho je toto uzatvorený kruh, ktorý ponúka pohľad nielen na stratégiu, ale posudzuje aj hodnotu za peniaze. Následne po zrealizovaní projektu môže kontrolný úrad vystaviť vysvedčenie v podobe zúčtovania a zhodnotenia projektu, ktorý bol financovaný z národných či európskych zdrojov.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Predseda Ľubomír Andrassy privítal dnes na pôde kontrolného úradu novú podpredsedníčku Henrietu Crkoňovú, ktorú minulý týždeň zvolili do funkcie poslanci NR SR. Nová podpredsedníčka v minulosti založila audítorskú firmu a bola kvestorkou Univerzity Palackého v Olomouci. Zastávala aj pozíciu generálnej riaditeľky Metodicko-pedagogického centra v Bratislave a bola tiež vedúcou služobného úradu rezortu školstva.
„Nestačí len pomenovať problémy, odhaľovať riziká. Treba pomôcť štátnym inštitúciám modelovať lepšiu správu vecí verejných – v tom vidím pridanú hodnotu NKÚ SR,“ uviedla nová podpredsedníčka.
Po májovom zvolení nového predsedu úradu Ľubomíra Andrassyho a podpredsedu Jaroslava Ivanča je vedenie národnej autority pre externú kontrolu kompletné. Funkčné obdobie vedenia NKÚ je sedemročné.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 8. novembra 2022 – Kontrolné inštitúcie na celom svete musia byť súčasťou silného globálneho hlasu a mať významný vplyv na udržateľné smerovanie spoločnosti. Na tejto dôležitej priorite sa zhodli najvyšší predstavitelia z viac ako 150 národných kontrolných úradov, ktorí tento týždeň (7.11. – 11.11.2022) rokujú v brazílskom Rio de Janeiro na XXIV. celosvetovom kongrese kontrolných inštitúcií. Na prestížnom medzinárodnom podujatí je aj delegácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorú vedie predseda Ľubomír Andrassy. „Aktuálne čelíme novým celosvetovým výzvam, ktoré so sebou priniesla nielen pandémia spôsobená ochorením COVID-19, vojnový konflikt na Ukrajine, ale aj výrazné ekologické zmeny. Na tieto mimoriadne situácie sú povinné reagovať aj národné autority pre oblasť externej kontroly,“ zdôraznil šéf slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Nové okolnosti si vyžadujú aj flexibilnejší systém plánovania kontrol, rozšírenie moderných foriem vzdelávania pri profesionálnom rozvoji kontrolórov a taktiež zintenzívnenie analytickej činnosti kontrolných inštitúcií vo významných oblastiach verejného života. „Všetky tieto kroky plánujeme zaviesť aj do fungovania nášho kontrolného úradu, aby sme dokázali rýchlejšie dať potrebné, odborne podložené odpovede, ktoré pomôžu pri nastavovaní dôležitých politík v štáte či samospráve a v konečnom dôsledku budú prínosom pre občanov. Práve ich by sme mali mať všetci na mysli pri našej práci a rozhodovaní,“ dodal predseda Ľ. Andrassy.
V rámci medzinárodného spoločenstva slovenský kontrolný úrad aktívne pôsobí vo Výbore pre budovanie kapacít a zároveň predsedá podvýboru pre podporu kontroly kvality s využitím metodiky Peer Review. „Som presvedčený, že ani najvyššie národné autority pre oblasť kontroly nemôžu ostať bez kvalifikovaného hodnotenia ich odborných aktivít. Jednou z účinných ciest smerujúcich k nezávislému posúdeniu kvality činnosti kontrolných úradov je ich pravidelné hodnotenie porovnateľnými organizáciami,” priblížil Ľ. Andrassy. Slovenský kontrolný úrad podstúpil takéto odborné hodnotenie v roku 2020, pričom vysvedčenie mu vystavili kontrolóri zo Spojených štátov amerických, Poľska, Maďarska a Fínska. Pozitívne hodnotenie získal NKÚ SR v oblasti otvorenosti, transparentnosti a prezentácie výsledkov svojej práce. Na druhej strane, medzinárodný tím expertov identifikoval rezervy v nastavení merateľných ukazovateľov a nestrannom hodnotení kvality kontrolnej činnosti slovenského úradu. „Teší ma, že okrem pozitív nám naši partneri popísali riziká, ktorých riešenie môže posilniť naše odborné zázemie a nepriamo tak prispeje k zvýšeniu akceptácie našich audítorských výstupov zo strany kontrolovaných subjektov,” konštatuje predseda NKÚ SR a zároveň dodáva, že je to jedna z ciest, ako posilniť dôveryhodnosť úradu v očiach odbornej, ale aj laickej verejnosti.
NKÚ SR predsedá podvýboru pre Peer Review v rámci medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcii (INTOSAI) už viac ako jedno desaťročie. Slovenskí kontrolóri sa aj vďaka týmto aktivitám stali uznávanými odborníkmi na tvorbu metodických pravidiel a definovania kritérií hodnotenia kvality činnosti kontrolných inštitúcií v rámci celého sveta. Metodika Peer Review je dnes medzinárodne akceptovaným dokumentom, ktorý pomáha národným inštitúciám identifikovať silné, ale aj slabé stránky. Je to tiež jedna z ciest, ako môžu kontrolné úrady medzi sebou navzájom zdieľať príklady dobrej praxe pri napĺňaní ich základného poslania. „Je úplne jasné, že aj najvyššie kontrolné inštitúcie musia podliehať kontrole. Aby však nebolo narušené ich nezávislé postavenie v rámci demokratickej hierarchie moci, musia byť pre takúto činnosť zadefinované jasné pravidlá. A tie nám dnes okrem iného definuje metodika Peer Review,“ dodal šéf slovenských kontrolórov.
Predseda Ľubomír Andrassy na INCOSAI 2022
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 4. novembra 2022 – Strategický rozvoj dopravy zostal do veľkej miery len na papieri. Dokumenty, ktoré od roku 2005 vypracovali vlády, síce na seba logicky nadväzovali, ich ambiciózne ciele boli splnené len čiastočne. Z 231 projektov spracovaných v Stratégii rozvoja dopravy na Slovensku z roku 2014 (fáza I do roku 2020, fáza II do roku 2030), v ktorých dominuje cestná doprava, sa podarilo zrealizovať zatiaľ 38, čo predstavuje necelých 17 percent. Projekty zamerané na ekologickejšiu železničnú dopravu tiež zaostávajú. K zlepšeniu plnenia stratégie došlo až v posledných rokoch prijatím metodiky priorizácie cestnej a železničnej dopravy.
Hlavným problémom rozvoja dopravy je nedostatok financií a spôsob, ako sú projekty riadené. Kľúčové národné dopravné aktivity sú vo veľkej miere financované z európskych fondov, ktoré sú limitované rokom 2023. Európska únia totiž v novom období neplánuje podporovať rozvoj cestnej infraštruktúry. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý sa pri kontrole zameral na obdobie rokov 2014 až 2021, zistil, že na dobudovanie nezrealizovaných projektov chýba 47 miliárd eur. Kontrolóri upozorňujú, že kľúčom k lepšiemu financovaniu v sektore dopravy je práve viaczdrojové financovanie projektov. „Vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov je jedinou cestou smerujúcou k reálnemu napĺňaniu záväzkov, ktoré má Slovensko voči svojim občanom i európskemu spoločenstvu. Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur,“ konštatuje Ľubomír Andrassy, predseda slovenských kontrolórov.
Kvalifikovaný odhad finančných prostriedkov na dobudovanie nezrealizovaných prostriedkov
Doprava je oblasťou, ktorá má významný dosah na každého občana. Prispieva k zvyšovaniu kvality života, mobilite obyvateľov a preprave tovarov a služieb nielen na národnej, ale aj európskej úrovni. Začlenením Slovenska do európskych štruktúr sme získali možnosť čerpať finančné prostriedky na túto oblasť zo zdrojov Európskej únie. Prierezovou kontrolou bolo overené spracovanie a predovšetkým napĺňanie nastavených strategických cieľov pre oblasť cestnej, železničnej a vodnej dopravy. Riziká čerpania európskych peňazí však pretrvávajú, keďže čerpanie z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je limitované rokom 2023 a Únia v budúcnosti neplánuje financovať túto oblasť verejných politík.
Cestná infraštruktúra voči ostatným druhom dopravy v minulosti dominovala. Výstavba diaľničnej siete rezonovala naprieč strategickými dokumentmi. Realizačné termíny boli opakovane nedodržané. Celkový počet projektov v období rokov 2014 – 2023 bol zadefinovaný na 133, pričom doposiaľ bolo zrealizovaných iba 24 projektov. Z plánovaných takmer 1 500 kilometrov nových ciest bolo postavených len 213. Železničná doprava je oproti cestnej environmentálne prijateľnejšia. Jej hlavnými nedostatkami sú však nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb. „Desaťročný európsky trend podpory ekologickej železničnej dopravy ostal na Slovensku nevypočutý a jeden z kľúčových segmentov verenej dopravy výrazne stagnuje a modernizačný dlh sa vyšplhal na úroveň bezmála 23 miliárd. Ide nielen o zastaraný vozový park, ale aj chátrajúce železničné stanice či nevyhovujúce traťové cesty s výrazne obmedzenou rýchlosťou. Tieto negatívne fakty sa v konečnom dôsledku premietajú do nižšej atraktivity cestovania vlakom,“ približuje Ľ. Andrassy a dodáva, že samotná národná stratégia počítala len s praktickou realizáciou 76 projektov, z ktorých až 70 nebolo doteraz zrealizovaných.
Prehľad počtu zrealizovaných a nezrealizovaných projektov v rámci rokov 2014 – 2030
Vodná infraštruktúra má na Slovensku okrajové postavenie. Tvoria ju vodné toky v dĺžke asi 260 kilometrov, ktoré však neumožňujú celoročné využitie a ich splavnosť je nízka. Prístavy, ktorých stav je nevyhovujúci, sú situované na Dunaji a v dôsledku neštandardných majetkovo-právnych vzťahov je obmedzená ich modernizácia či údržba. Zo štátneho rozpočtu do rozvoja vodnej infraštruktúry plynulo minimum zdrojov, aj to spravidla len do havarijných opráv. K čiastočnej zmene došlo financovaním vodnej dopravy zo zdrojov EÚ. Stav prípravy projektov tejto dopravy bol najslabší zo všetkých odvetví, keďže do programového obdobia 2014 – 2020 vstupoval prakticky bez pripravených projektov. Z celkového počtu 22 projektov bolo zrealizovaných osem. Vodná doprava má pritom potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, potrebné je však investovať do infraštruktúry vodných ciest, prístavov a nových typov plavidiel.
Kľúčové pre napĺňanie strategických cieľov dopravnej infraštruktúry je jej financovanie, ktoré je v súčasnosti do veľkej miery závislé od využívania fondov EÚ. Toto riziko podľa kontrolórov vážne ovplyvňuje realizáciu cieľov modelovaných do roku 2030. „Za posledných viac ako pätnásť rokov sa riešili zásadné projekty dopravnej infraštruktúry výlučne z európskych zdrojov, čo je nesystémové a dlhodobo neudržateľné. Finančné prostriedky z európskeho rozpočtu by mali byť využívané ako doplnkové a nemali by tvoriť hlavný zdroj financovania,“ opakovane upozorňuje predseda národných kontrolórov. NKÚ poukazuje na to, že jednozdrojový systém financovania dopravných projektov je neudržateľný. Zásadnou zmenou a cestou k realizácii strategických projektov je financovanie formou viaczdrojového zabezpečenia, napríklad podľa vzoru zo susednej Českej republike (Štátny fond dopravnej infraštruktúry).
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Zvyšovanie odborných zručností a vedomostí kontrolórov, spolupráca pri vzdelávaní zamestnancov štátnej a verejnej správy pôsobiacich v rámci ich kontrolných útvarov, ako aj podpora záujmu mladých ľudí o kontrolórsku profesiu. To boli témy pracovného stretnutia Ľubomíra Andrassyho, predsedu národnej autority pre oblasť externej kontroly s Ferdinandom Daňom, rektorom Ekonomická univerzita v Bratislave.
Obaja sa zhodli na vzájomnej spolupráci a potrebe celoživotného vzdelávania ľudí, ktorí pôsobia v rámci nezávislých kontrolných inštitúcií nielen na národnej, ale aj regionálnej či samosprávnej úrovni.
Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľ. Andrassy je presvedčený, že povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť vzdelávanie pre svojich zamestnancov. Dôveryhodnosť a kompetentnosť NKÚ sa dá budovať len prostredníctvom odborne zdatných kontrolórov, ktorí cielene rozširujú svoje vedomosti, zvyšujú svoju kvalifikáciu a keď má úrad nastavený systém, vďaka ktorému vie overovať ich profesionalitu a odbornosť.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 21. októbra 2022 – Slovensko nebolo pripravené na enormný zásah do fungovania štátu a života podnikateľov, aký vyvolala pandémia koronavírusu. Spoločnosť pre šírenie ochorenia COVID-19 čelila mimoriadnej situácii, pričom štát nedokázal masívne a rýchlo vyplácať finančnú pomoc. Pohotovému vyplácaniu COVID-pomoci bránilo, že chýbalo prepojenie informačných systémov a štátom vedených registrov o súkromných podnikoch, pričom spolupráca a výmena skúseností medzi jednotlivými poskytovateľmi pomoci bola slabá alebo takmer žiadna.
Kontrolóri sa zamerali na poskytovateľov pomoci – ministerstvá dopravy, hospodárstva, kultúry a práce. U niektorých audit Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdil riziko nedostatočných kontrolných mechanizmov, vrátane nízkeho počtu ex post kontrol, čím hrozilo neoprávnené vyplácanie pomoci. Kontrolóri poukázali aj na fakt, že takmer nikto nesledoval a nehodnotil účinnosť použitých verejných zdrojov. Preto úrad parlamentnému výboru pre hospodárstvo odporučil zaviazať ministerstvá, aby prepojili informačné systémy tak, aby dokázali poskytnúť potrebné komplexné informácie o žiadateľoch dotácie. Taktiež aby rezorty vypracovali a zhrnuli dobré aj zlé skúsenosti s poskytovaním a riadením COVID-pomoci a následne aby vytvorili a vládou schválili modelové postupy riešenia negatívnych dopadov obdobných krízových situácií.
O tejto kontrolnej akcii boli informovaní aj traja najvyšší ústavní činitelia, ktorým predseda národných kontrolórov zaslal štvrťročnú správu o zrealizovaných kontrolách uzavretých v III. kvartáli. Dokopy ide o 11 kontrolných akcií v 77 kontrolovaných subjektoch. Týmto krokom chce kontrolný úrad zvýšiť informovanosť prezidentky, predsedu parlamentu, ale aj premiéra o rizikách, ktoré identifikujú kontrolóri v rámci činností ústredných orgánov štátu, ale aj miestnej či regionálnej samosprávy. Je to zároveň cesta k tomu, aby odporúčania definované v záveroch kontrolných akcií boli aktívne premietané do úpravy legislatívy, vyvodzovania osobnej zodpovednosti či prehodnotenia strategických projektov.
NKÚ v kontrolovaných rokoch 2020 a 2021 preveroval, ako sa ministerstvá vysporiadali s neočakávanou a vynútenou úlohou poskytnúť pre obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 podnikateľskému sektoru podporu z verejných zdrojov. A to v rámci celkovej priamo vyplácanej COVID-pomoci vo výške 2,5 mld. eur. Zaujímali sa o včasnosť, transparentnosť a účinnosť kontrolného systému jednotlivých rezortov. „Asi najväčšie riziká sme objavili v rýchlosti rozhodovania pri nastavovaní projektov pomoci na úrovni ústredných orgánov štátu. Ide o obdobie od vzniku mimoriadnej situácie cez možnú zmenu legislatívy až po poskytnutie prostriedkov, ktoré bolo relatívne dlhé. Pritom v týchto mimoriadnych situáciách platí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,“ uviedol predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.
Časová os od vyhlásenia núdzového stavu po prvé výzvy na poskytovanie COVID-pomociZdroj: NKÚ SR
Miera potvrdených rizík, ktoré si kontrolóri zadefinovali na začiatku kontroly, sa na jednotlivých ministerstvách líšila. Rezort dopravy nebol pri poskytovaní COVID-pomoci včasný (do 63 dní od podania žiadosti), ale zato transparentný s účinne nastaveným viacstupňovým kontrolným systémom. Na ministerstve kultúry sa naopak v prípade jednej výzvy síce žiadatelia dostali transparentne k finančnej podpore do 13 dní, avšak kontrolný systém bol neúčinný. Ministerstvo nevedelo zdokladovať, že overovalo pravdivosť údajov uvádzaných v čestných vyhláseniach žiadateľov. Rezort kultúry robil prvé kontroly až v roku 2022, aj to len na vybranej vzorke neziskových organizácií. Jednostupňový systém kontroly žiadostí zvolilo aj ministerstvo hospodárstva. Jeho vnútorný audit na vybranej vzorke žiadateľov pomoci na nájomné odhalil, že viac ako polovica žiadostí bola vyplatená neoprávnene a dnes musí podnikať kroky, aby peniaze od žiadateľov bez nároku na čerpanie získal naspäť.
Najrýchlejšie spracované žiadosti o pomoc zabezpečovalo ministerstvo práce aj vďaka tomu, že na tento účel mohlo využiť desiatky úradov práce po celom Slovensku posilnené o 150 ďalších zamestnancov zameraných priamo na poskytovanie COVID-pomoci. Ministerstvo práce zároveň ako jediné, ale aj to len pri projekte Prvá pomoc, sledovalo a hodnotilo účinnosť použitých verejných zdrojov. „Pre úspech každého projektu je nevyhnuté, aby už na začiatku boli určené jeho ciele a merateľné ukazovatele, prostredníctvom ktorých sa bude plnenie týchto cieľov sledovať a hodnotiť. Bez jednoznačných a záväzných cieľov hrozí riziko spochybnenia zmysluplnosti a účinnosti použitia finančných prostriedkov na realizáciu pomoci,“ povedal Ľ. Andrassy. Vnútorné kontrolné mechanizmy sa na rezorte práce ukázali ako funkčné. Keďže najznámejší medializovaný prípad zneužitia Prvej pomoci z Pezinka odhalila vnútorná kontrola ministerstva.
Včasnejšiemu poskytovaniu podpory by pomohlo lepšie personálne a technické zabezpečenie, rovnako aj koordinácia a riadenie z jedného centra. Kontrola NKÚ totiž ukázala, že neexistoval jednotný systém, ako aj register žiadateľov o COVID-pomoc, ktorý by navzájom zdieľali všetky zainteresované ministerstvá a ktorý by tiež rezorty upozornil, že žiadateľ už bol skontrolovaný, či spĺňa podmienky na pridelenie pomoci. Chýbal tiež jeden zastrešujúci a koordinačný orgán COVID-pomoci, ktorý by jednotlivé ministerstvá usmerňoval a zjednotil ich postupy.
Najvýznamnejšie ukazovatele COVID-pomoci
Zdroj: NKÚ SR
Ďalšie kontroly uzavreté v III. kvartáli 2022
Kontrolóri sa opätovne vrátili do Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), kde doteraz urobili sedem kontrol. Posledný audit síce zaznamenal niektoré pozitívne zmeny, no mnohé odporúčania stále agentúra nezaviedla do praxe. Keďže pasívny prístup by mohol ohroziť kľúčové projekty pri rozvoji poľnohospodárstva, kontrolóri NKÚ budú v najbližších troch rokoch zaraďovať do svojich plánov tematické kontroly najrizikovejších oblastí riadenia PPA.
Zistenia z uplatňovania špecifického colného režimu 42 NKÚ postúpil Finančnej správe a aj európskej prokuratúre, s ktorými kontrolóri spolupracovali aj pri samotnej akcii. Zároveň sa podarilo už počas kontroly preukázať reálny únik na DPH vo výške viac ako milión eur. Na základe podnetu od občanov národní kontrolóri skontrolovali nákup teplomerov Košickým samosprávnym krajom. Aj v tomto prípade je úrad v kontakte s orgánmi činnými v trestnom konaní a poskytuje im maximálnu súčinnosť. Kontrolóri sa venovali aj problematike cyklodopravy, ktorej podiel na celkovej preprave na Slovensku je takmer zanedbateľný, tvorí odhadom len päť percent. Napĺňať sa nedarí ani cyklostratégiu, keďže chýbajú dáta o mobilite a infraštruktúre, ktoré by pomohli pri monitorovaní, vyhodnocovaní a plánovaní nových cyklotrás. Kontrolóri upozornili aj na zastaranosť systému vystrojovania profesionálnych vojakov, ktorí si aj v 21. storočí zabezpečujú súčasti výstroja vo vojenských skladoch za papierové body z výstrojovej poukážky s bodovými okienkami rôznej hodnoty. Ide o starý, neprehľadný, a neefektívny systém, ktorý mal byť už dávno nahradený elektronickým systémom.
V oblasti školstva, ktorého rozvoj považuje národná autorita pre oblasť externej kontroly za veľmi dôležitý, boli tentokrát kontrolné akcie zamerané na vzdelávanie a integráciu Rómov a dostupnosť športovania na základných školách. Analytici sa pozreli aj na nedostatky duálneho vzdelávania a dodržiavanie transparentnosti pri zverejňovaní mien hodnotiteľov na odborných stanoviskách pri posudzovaní liekov.
Správa o výsledku kontroly “Znižovanie negatívnych dopadov pandémie COVID-19
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok