Bratislava 29. marca 2023 – Vysoká nedôvera v inštitúcie, a tiež v samotný štát, je rizikom pre demokraciu. Príčinou je aj nesystémové fungovanie inštitúcií. Bez vnútornej kontroly a reflexie vedie k nepremysleným, skôr škodlivým rozhodnutiam, ktoré sa obvykle spájajú s neefektívnym a neúčinným nakladaním s verejnými prostriedkami. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy to uviedol na konferencii Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia jeho vzniku. Na fakt, že žijeme v časoch, keď sa z rôznych príčin otriasa v základoch dôvera ľudí v samotný demokratický systém, upozornila v zaslanom príhovore aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nad konferenciou prevzala záštitu. Zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. „Ubezpečuje občana, že ak nie priamo, tak vo vašom zastúpení môže mať verejné záležitosti pod kontrolou,“ podčiarkla Z. Čaputová.
Kríza dôvery je na Slovensku podľa Ľ. Andrassyho vypuklá a nedôvera voči inštitúciám, najmä tým, ktoré sú spájané s politickou reprezentáciou, sa vypomsťuje celej spoločnosti a vedie k zhoršeniu kvality života občanov. Rovnako spomaľuje rozvoj krajiny. Andrassy považuje za potrebné hľadanie konsenzu a dôraz kladie na premyslené systémové riešenia, ktoré stoja na mechanizmoch neustálej vnútornej kontroly a sebakorekcie. „Výzvou pre všetky inštitúcie, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri riadení rozvoja štátu, je posilnenie významu kontrolných mechanizmov,“ zdôraznil.
Prezidentka Čaputová zmienila aj to, že hoci NKÚ nemá právomoc trestať, má dosah na to, aby správa vecí verejných bola lepšia. Lacnejšia, efektívnejšia, ale aj transparentná a otvorená. „Nezávislosť NKÚ je zaručená priamo ústavou, ale zároveň ju v každodennom živote potvrdzujú tisícky prípadov, v ktorých ste odhalili nedostatky a zjednali nápravu. Akokoľvek môžu byť Vaše zistenia a aj dôsledky nepríjemné, je to vždy lepšia možnosť ako rezignácia ľudí na otvorenosť, transparentnosť a férovosť,“ zdôraznila prezidentka. Zároveň kontrolórov povzbudila do ich ďalšej práce a vyjadrila im podporu. „Budem vždy podporovať kroky, ktoré napomôžu napĺňať Vaše poslanie a ktoré správu vecí verejných na Slovensku urobia naozaj lepšou,“ dodala hlava štátu.
Šéf národnej autority pre externú kontrolu Ľ. Andrassy v príhovore ďalej uviedol, že potrebujeme zmeny v prístupe, ale aj zmenu seba samých ako jedincov, spoločnosti a inštitúcií. Dodal, že je potrebné inak nastaviť prístup k správe spoločných verejných statkov. Je toho názoru, že potrebné je zmeniť aj prístup k celému procesu kontroly, od plánovania cez výkon až po formuláciu záverov a spôsob komunikácie. „Bez týchto zmien nedokážeme posunúť kontrolu verejných zdrojov na vyššiu úroveň,” podčiarkol Ľ. Andrassy. Vedenie NKÚ chce reagovať na súčasné potreby nastavenia kontroly štyrmi základnými princípmi. Prostredníctvom nového prístupu k plánovaniu kontrolnej činnosti chce NKÚ zlepšiť schopnosť flexibilnejšie i efektívnejšie reagovať na tradičné problémy kontroly, ale aj na neočakávané udalosti, pri ktorých je potrebná reakcia štátu. Malo by to umožniť reagovať aj na mimoriadne udalosti, na ktoré sú potrebné väčšie verejné výdavky. Taktiež je súčasťou každej akcie aj posúdenie účinnosti vnútorného kontrolného systému kontrolovaného subjektu. Predseda NKÚ tiež uviedol že väčší dôraz úrad kladie na zúčtovanie verejných politík. Štvrtým princípom je, že nechce len poukazovať na chyby, ale ponúkať aj návody na efektívnejšie narábanie s verejnými zdrojmi.
Zdroj: SITA, Odbor internej a externej komunikácie NKÚ
Predseda NKÚ Ľ. Andrassy počas národnej konferencie NKÚ k 30. výročiu úradu
Poradca prezidentky Zuzany Čaputovej Marián Giba číta prezidentkin príhovor k 30. výročiu NKÚ
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 30. marca 2023 – Hrozí, že Slovensko príde o viac ako 19 miliónov eur z Európskej únie určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová a v konečnom dôsledku bude musieť byť táto suma zaplatená zo štátneho rozpočtu. Zlé a nekvalifikované manažérske rozhodnutia významným spôsobom prispeli k omeškaniu dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý tiež výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur.
Kontrola realizovaná Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) SR v roku 2022 sa zamerala na procesy plánovania, prípravy a realizácie vybraných projektov a investícií Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v období rokov 2018 až 2021. Národní kontrolóri sa zároveň zaujímali o elektronický výber mýta a plnenie opatrení, ku ktorým sa diaľničná spoločnosť zaviazala na základe zistení z predchádzajúcich auditov. Diaľničná spoločnosť, v snahe zabezpečiť výber mýta, v závere roka 2022 na základe špecifickej opcie predĺžila na ďalší rok zmluvu na prevádzku existujúceho systému pri zachovaní služieb, ale znížení ceny. NDS súbežne od februára tohto roka spustila v rámci Slovenska novú službu európskeho elektronického výberu mýta (EETS) a týmto krokom prispela k nadnárodnej liberalizácii trhu. Z pohľadu národnej autority pre oblasť externej kontroly však naďalej ostáva otvorená otázka a s tým spojené riziko, ktoré súvisí so získaním existujúceho systému do majetku spoločnosti.
Diaľničný projekt D1 Hubová – Ivachnová nebude do konca roka 2023 ukončený, a preto z toho vyplýva riziko, že 19,6 milióna eur z európskych zdrojov bude musieť Slovensko vrátiť. „V praxi to znamená, že všetky výdavky súvisiace s výstavbou tohto úseku budú musieť byť hradené výhradne zo štátneho rozpočtu. Nehovoriac o tom, že meškanie projektu je zapríčinené jeho zlým riadením a vďaka tejto skutočnosti dochádza k ušlému benefitu pre celú spoločnosť, ktorý sa dnes dostáva na úroveň 30 miliónov,“ hovorí predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Druhý strategický dopravný projekt D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý má odbremeniť kritický úsek pod Strečnom, bol v polovici minulého roka dokončený len na 43 % a je isté, že nebude dokončený v pôvodnom termíne – do konca roka 2023. NDS bude musieť navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k štyrom preplateným žiadostiam. Pri tomto projekte je odhadovaný ušlý celospoločenský benefit 15 miliónov. „V oboch kľúčových diaľničných projektoch došlo k fatálnemu zlyhaniu projektového riadenia, vzniku významnej finančnej škody, ktorá bude krytá verejnými zdrojmi. Z nášho pohľadu, pohľadu národnej kontrolnej autority, je potrebné vyvodiť voči konkrétnym zamestnancom osobnú zodpovednosť,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že len takto je možné nastaviť nový, zodpovedný prístup pri nakladaní so štátnymi alebo európskymi financiami.
Na nový mýtny systém stále čakáme
Hoci bolo v minulosti vybudovanie mýtneho systému a obstaranie technických zariadení s ním spojených zaplatené z verejných zdrojov, po ukončení zmluvy o elektronickom výbere mýta neprešli do vlastníctva štátu pre chybne nastavené zmluvné pravidlá zo strany štátu. Diaľničná spoločnosť s cieľom zabezpečiť kontinuálny výber mýta pristúpila v závere roka 2022 k uplatneniu špecifickej opcie, ktorá vyústila do ročného predĺženia zmluvy na prevádzku existujúceho systému. Kontrolný úrad rešpektuje skutočnosť, že diaľničiari vyrokovali s privátnou spoločnosťou finančne výhodnejšie podmienky, avšak proces vybudovania nového systému nie je stále uzatvorený. Od roku 2023 spustila spoločnosť do testovacej prevádzky EETS, ako novú súčasť mýta. Na národnú úroveň sa tak môžu dostať iní európski poskytovatelia, ktorí môžu prispieť k výraznému zníženiu prevádzkových nákladov. NKÚ apeluje na rezort dopravy, aby bola verejnosti poskytnutá jasná odpoveď na otázku, ako a za akých podmienok budú mýtne systémy prevádzkované do budúcna.
„Rezort financií mal obdobný názor ako náš úrad, že vlastníctvo k elektronickému mýtnemu systému malo prejsť na štát bezodplatne, prípadne za symbolickú cenu. Diaľničiari sa riadili vypracovanými právnymi analýzami, podľa ktorých je vlastníkom systému súkromný prevádzkovateľ napriek tomu, že štát už raz zaplatil náklady na jeho vybudovanie,“ približuje predseda kontrolórov. NDS si do konca septembra 2022 neuplatnila päťročnú opciu na predĺženie doby poskytovania služby. Zo strany spoločnosti tak došlo až v závere roka 2022 k uplatneniu už spomínanej špecifickej opcie, ktorá jej umožnila znížiť cenu, zachovala sa možnosť prevodu služby do rúk NDS a došlo k ročnému predĺženiu zmluvy na prevádzku systému. Úprava zmluvy, zadefinovanie nových pravidiel s firmou SkyToll a aj ukončenie zmenového konania na EETS bolo zrealizované po ukončení kontrolnej akcie zo strany národných kontrolórov, a preto obe rozhodnutia neboli predmetom detailného preverovania z ich strany. NKÚ aj preto odporúča poslancom parlamentu, aby v záujme verejnej kontroly a taktiež transparentnosti procesov, požadovali od vedenia rezortu dopravy i diaľničnej spoločnosti predložiť informáciu o ich ďalšom postupe pri vybudovaní a následnej prevádzke slovenského mýtneho systému.
Výnos za 12 rokov prevádzky mýtneho systému (2010 až 2021) dosiahol sumu 2,25 mld. eur bez DPH (graf). Viac ako polovica (50,3 %) pokrývala náklady na vybudovanie a následne prevádzku systému, ktoré dosiahli sumu 1,12 mld. eur bez DPH. Kontrolná akcia potvrdila že aktivity diaľničnej spoločnosti sú výrazne závislé na štátnych financiách, zdrojoch z EÚ, ale aj bankových úveroch (47 až 62 %), za ktoré v konečnom dôsledku ručí štát. Bežné príjmy diaľničiarov z mýta a úhrad za diaľničné známky sa v kontrolovanom období pohybovali medzi 36 – 39 %, čo znamená, že nepokrývali prevádzkové náklady. „Z pohľadu kontrolného úradu je dôležité, aby sa naplnil strategický cieľ výberu mýtnych poplatkov za užívanie rýchlostných ciest, diaľnic a komunikácií I. triedy, ktorým je naviazaný na rozširovanie cestnej infraštruktúry a aj jej modernizáciu. Pre generovanie financií, ktoré majú prispieť k naplneniu tohto cieľa, musí byť jasne zadefinované, aké maximálne percento výnosov z mýtneho systému môže byť použité na prevádzku diaľničnej spoločnosti. Táto otázka je o to vážnejšia, že Slovensko má v novom programovom období výrazne znížené možnosti čerpania európskej finančnej pomoci na rozvoj cestnej infraštruktúry,“ upozorňuje Ľ. Andrassy.
Klesajúce kapitálové výdavky ohrozujú investície
V kontrolovanom období zaznamenali kontrolóri pokles kapitálových výdavkov spoločnosti, čo zvyšuje tlak na schopnosť NDS zabezpečiť dostatok zdrojov pre dokončenie rozpracovaných a budúcich dopravných projektov. Už od roku 2018 dochádza k zmene pomeru financovania investícií a to tak, že ťažisko výdavkov zo zdrojov EÚ sa presunulo na štátny rozpočet. Kým v roku 2018 predstavovali európske zdroje takmer 320 miliónov, v roku 2021 klesli na necelých 88 miliónov. Naopak zdroje štátneho rozpočtu sa zo 129 miliónov zvýšili na 224 miliónov eur. NDS tak oveľa viac financuje svoje kapitálové výdavky z prostriedkov štátneho rozpočtu. „Okrem presunov výdavkov zo zdrojov EÚ na štátny rozpočet realizáciu investícií negatívne ovplyvňuje aj vysoká inflácia a energetická kríza, ktoré zvyšujú ceny stavebných materiálov aj pracovnej sily,“ dodal šéf kontrolórov.
Kontrolóri tiež urobili kontrolu aktuálne prijatých opatrení, pričom pozitívne vnímajú najmä posilnenie vnútornej kontroly, kontroly na mieste pri realizácii jednotlivých dopravných projektov, ale i zadefinovanie protikorupčných opatrení pri verejnom obstarávaní. Kontrolný úrad parlamentnému výboru odporúča, aby vedenie ministerstva dopravy do konca júna t. r. predložilo poslancom zákonodarného zboru okrem opatrení súvisiacich s budúcnosťou národného mýtneho systému taktiež analýzu udržateľného financovania cestnej infraštruktúry podľa strategického plánu do roku 2030. Toto odporúčanie súvisí s výrazným investičným dlhom v segmente cestnej i železničnej dopravy a znížením objemu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v programovom období 2021 – 2027.
Graf: Prehľad výnosov, nákladov a čistých výnosov z elektronického výberu mýta
Bratislava 22. marca 2023 – O úrovni digitalizácie a informatizácie na Slovensku, zisteniach z kontrol Najvyššieho kontrolného úradu SR v tejto oblasti, ako aj o tom, kam chceme túto oblasť posunúť, sa diskutovalo na pôde kontrolného úradu v Bratislave na e-Konferencii „Najvyšší kontrolný úrad SR – kontrola vo svete IT“. Podujatie organizoval NKÚ v spolupráci s občianskym združením Partnerstvá pre prosperitu.
Prinášame Vám prezentácie, ktoré boli prednesené na konferencie:
Bratislava 21. marca 2023 – Ako je na tom Slovensko s obnovou verejných budov? Čo by pomohlo proces zrýchliť a zefektívniť? Máme dostatok dát o energetickej náročnosti verejných budov?
Na tieto aj ďalšie otázky odpovedal podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo v diskusii Zelená vízia pre Slovensko: Nenaplnený potenciál obnovy verejných budov, ktorú organizovala Slovenská klimatická iniciatíva spolu so SME Konferencie.
Bratislava 21. marca 2023 – Železničná osobná doprava má do roku 2030 tvoriť nosnú časť verejnej osobnej dopravy na Slovensku a prispieť tak k jej ekologizácii. O stave vozového parku železníc a ďalších možnostiach zlepšenia súčasného stavu hovoril predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy v rozhovore pre Trend. Čo sa v rozhovore dozviete?
Ako sme na tom s modernizáciou vozového parku železníc?
Čo chýba pri plánovaní stratégií a definovaní ďalších cieľov v železničnej doprave?
Ako môže pomôcť viaczdrojové financovanie?
Je vôbec reálne, aby sa železničná doprava stala do roku 2030 nosnou časťou verejnej dopravy?
Bratislava 17. marca 2023 – Ochrana práv spotrebiteľov na Slovensku v uplynulom období stagnovala, aj keď existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý sa pozrel na problematiku ochrany spotrebiteľských práv v rokoch 2017 až 2021. Gestorom tejto problematiky je ministerstvo hospodárstva, do ktorého pôsobnosti patrí aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Jedným zo zásadných problémov je, že SOI výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. K najvyššiemu nárastu agendy došlo v súvislosti s prebratím európskych pravidiel medzi rokmi 2016 – 2017, keď počet kontrolovanej legislatívy stúpol až o 130 percent. Na konci roku 2021 spadalo do pôsobnosti inšpekcie až 487 národných i európskych právnych predpisov, takéto množstvo spôsobuje okrem iného neprehľadnosť celej agendy. Zodpovedným inštitúciám sa nedarí presvedčiť občanov, aby využívali tzv. alternatívne riešenie sporov, ktoré môžu byť rýchlejšou a lacnejšou cestou na riešenie problémov s predajcami. Rezortu i inšpekcii chýba strategický dokument v oblasti spotrebiteľskej politiky, ktorý by reagoval na aktuálne zmeny v správaní sa predajcov aj spotrebiteľov.
„Ochrana práv spotrebiteľov je významnou oblasťou, ktorá sa týka každého občana, keďže všetci sme bežní spotrebitelia. Dnes žijeme v dobe, v ktorej dochádza k rýchlym zmenám v správaní sa predajcov aj spotrebiteľov. Nie bezvýznamný vplyv má na to lepšia orientácia ľudí v online priestore. Tejto skutočnosti je potrebné prispôsobiť smerovanie zodpovedných inštitúcií,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Jasnú a merateľnú stratégiu rozvoja nemá ani SOI, ani jej nadriadený orgán – ministerstvo hospodárstva. Rezort dokonca v roku 2020 nevyhodnotil plnenie úloh z predchádzajúcej stratégie pre oblasť spotrebiteľskej politiky. „Kontrolóri zistili, že viaceré ciele a vecné opatrenia z nej neboli splnené a ochrana spotrebiteľov zo strany štátu sa tak dostala na vedľajšiu koľaj,“ dodal šéf NKÚ. Kontrola zároveň poukázala na potrebu výraznejšieho využívania informačno-komunikačných technológií v podmienkach SOI, ktoré by pomohli aj pri hodnotení rizík a selekcii odbornej agendy. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča parlamentnému výboru pre hospodárstvo, aby zaviazal ministra hospodárstva predložiť poslancom novú stratégiu spotrebiteľskej politiky, vrátane nevyhnutných opatrení na zabezpečenie funkčného systému. Rezort hospodárstva by mal tiež pravidelne predkladať na rokovanie uvedeného výboru podrobné správy o realizácii opatrení prijatej stratégie a o stave ochrany spotrebiteľských práv na národnej úrovni.
Graf: Vývoj počtu právnych predpisov, zamestnancov a inšpektorov SOI:
Zdroj: Spracované NKÚ SR
Pri aktualizácii a prispôsobení slovenského právneho rámca európskym pravidlám a štandardom v oblasti ochrany spotrebiteľa nedošlo k sprehľadneniu právnej úpravy a k odstráneniu roztrieštenosti. Spotrebitelia a podnikatelia sa preto v týchto právnych predpisoch ťažko orientujú. „V konečnom dôsledku na to doplácajú nielen spotrebitelia, ale aj samotní predajcovia. Toto riziko sa premieta do nesprávnej interpretácie niektorých inštitútov, ako je napríklad prehliadanie spotrebiteľských práv a v konečnom dôsledku to vedie k oslabeniu právnej istoty každého radového občana i podnikateľov,“ upozorňuje slovenských poslancov predseda národných kontrolórov Ľ. Andrassy.
Na základe kontrolných zistení klesol v rokoch 2017 až 2021 počet vykonaných kontrol. Pokiaľ v rokoch 2017 – 2019 robila SOI v priemere 17-tisíc akcií ročne, v rokoch 2020 – 2021 to bolo cez 10-tisíc. Pokles v počte vykonaných kontrol bol podľa inšpektorov spôsobený pandemickou situáciou. Výraznejšie sa znížil tiež počet vydaných prvostupňových rozhodnutí. Slovenskí inšpektori ich v roku 2017 vydali 3 745, pričom o štyri roky neskôr ich bolo už len 1 150 (viď tabuľka). Rovnako sa znížila celková výška pokút, keď v roku 2017 bolo vybraných na pokutách bezmála 2,5 mil., v roku 2021 to bolo milión eur. V „covidovom“ roku 2020 sa na pokutách vybralo najmenej z kontrolovaného obdobia, a to necelých 670-tisíc. Tento pokles okrem iných faktorov súvisel aj s preventívnym opatrením, so zavedením inštitútu tzv. druhej šance pre podnikateľské subjekty. Na základe zmeny v legislatíve pri menej závažných porušeniach inšpekcia vyzývala podnikateľov na nápravu a ak ju urobili, pokutu nedostali.
V ostatných rokoch je možné sledovať taktiež trend znižovania počtu podnetov, oznámení, žiadostí o radu zo strany samotných občanov. Počet podnetov klesol pod desaťtisíc ročne. V kontrolovanom období sa zároveň znížil počet prešetrených podnetov, čo môže byť zapríčinené zvýšením počtu odbornej agendy, za ktorú SOI zodpovedá a zároveň znižovaním počtu zamestnancov obchodnej inšpekcie. V roku 2021 sa dostal pomer prešetrených podnetov na ich celkovom počte (9 145 podnetov) len na úroveň necelých 19 % (1 706 podnetov). V tom istom roku však boli bezmála 2/3 z vecne a odborne posúdených podnetov vyhodnotené ako neopodstatnené, alebo boli postúpené na priame vybavenie iným štátnym či verejným inštitúciám.
Tabuľka: Prehľad o počte kontrol, počte prvostupňových rozhodnutí a výške pokút
ROK
2017
2018
2019
2020
2021
Počet kontrol celkom
16 846
17 636
16 720
10 287
10 668
Počet kontrol so zisteniami
5 864
5 791
5 214
1 983
2 240
Počet vydaných prvostupňových rozhodnutí
3 745
4 269
3 570
816
1 150
Percentuálny pomer vydaných prvostupňových rozhodnutí na celkový počet kontrol
22,23 %
24,21 %
21,35 %
7,93 %
10,78 %
Celková výška pokút
2 488 738
3 210 090
2 665 982
668 271
1 080 748
Zdroj: SOI a výročné správy
Spotrebitelia do roku 2015 na riešenie sporov mohli využívať mediáciu a rozhodcovské konanie. V snahe zlepšiť podmienky na presadzovanie práv spotrebiteľov sa zaviedol mechanizmus tzv. alternatívneho riešenia sporov (ARS). Spotrebitelia sa v prípade sporov s predávajúcim môžu obracať na registrované subjekty poskytujúce túto službu. Využívanie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov mimosúdnou cestou ale nenašlo výraznejšie uplatnenie. Počet prijatých návrhov na riešenie prostredníctvom ARS mal v kontrolovanom období klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2018 ich bolo 584, v roku 2021 chcelo svoj spor prostredníctvom ARS riešiť 494 spotrebiteľov, teda o 15 % menej. Išlo najmä o spory, ktoré sa týkali spotrebného tovaru (45 až 53 % z celkového počtu návrhov) a finančných služieb (37 až 46 % zo všetkých návrhov). Počet späť vzatých návrhov zo strany spotrebiteľov sa v roku 2021 oproti roku 2018 zdvojnásobil.
Bratislava 8. marca 2023 – Kontroly NKÚ v oblasti elektronizácie zdravotníctva a financovania štátnych záchraniek sa v stredu dostali na prerokovanie vlády. Situácia okolo zdravotníctva je natoľko vážna, že je potrebné, aby o tom rokovala vláda a na svojej úrovni prijímala záväzky a rozhodnutia, ktorými zaviaže Ministerstvo zdravotníctva SR konať v súlade s odporúčaniami kontrolórov.
„Problém súvisí aj s tým, že za ostatných 30 rokov mal rezort zdravotníctva takmer 20 ministrov. Ak máte ministra, ktorý nie je vo svojej funkcii ani rok a pol, tak nemôže riešiť nejakú zmysluplnú stratégiu a potom sa robia len udržiavacie kroky. Tie nemajú nič spoločné so strategickým riadením,” skonštatoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Bratislava 7. marca 2023 – Železničná koľajová doprava je v kritickom stave a je dlhodobo zanedbávaná. Len každé deviate koľajové vozidlo je nové alebo zmodernizované. Vozový park Železničnej spoločnosti Slovenskej republiky (ZSSK) v ostatných rokoch starol rýchlejšie, ako spoločnosť stíhala zabezpečiť nové vozidlá. Za obdobie rokov 2014 až 2021 použila ZSSK na modernizáciu vozového parku bezmála 818 miliónov eur, pričom až 83 % financií tvorili európske zdroje. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, modernizácia osobných vlakových súprav neprebiehala plynulo a v súlade s dlhodobo udržateľnou stratégiou. Kontrola tiež potvrdila, že existujúci systém modernizácie vlakov je bez predvídateľného a dostatočného finančného krytia. K rizikám finančného riadenia prispieva skutočnosť, že spoločnosť v dôsledku legislatívnych zmien bez adekvátneho dofinancovania zabezpečuje bezplatný prevoz až jednej tretiny cestujúcich (dôchodcovia, študenti).
Národní kontrolóri preto parlamentnému výboru pre hospodárske záležitosti odporúčajú zaviazať Ministerstvo dopravy (MD) SR vytvoriť finančne udržateľnú stratégiu rozvoja železničnej osobnej dopravy na Slovensku, vrátane stratégie modernizácie koľajových vozidiel, a to v spolupráci so všetkými dotknutými subjektmi. NKÚ v minulom roku odporučil začať s budovaním viaczdrojového financovania, napríklad vo forme štátneho účelového fondu, keďže v budúcnosti nebude možné v tejto oblasti čerpať európske zdroje a modernizačné projekty budú odkázané na národné zdroje.
Železničná osobná doprava má do roku 2030 tvoriť nosnú časť verejnej osobnej dopravy na Slovensku a prispieť tak k jej ekologizácii. Dôležitým predpokladom, ako naplniť tento zámer, sú okrem kvalitnej železničnej infraštruktúry aj moderné vlakové súpravy. Práve ich modernizácia mala byť nástrojom na zvyšovanie kvality dopravy a komfortu pre cestujúcich. Napriek tomu, že ZSSK od roku 2010 použila na obnovu vozového parku viac ako jednu miliardu eur, jej výsledky vníma tak odborná ako aj laická verejnosť veľmi kriticky. Zo 14 modernizačných projektov z rokov 2017 až 2021 spolu za viac ako 653 miliónov bolo zrealizovaných iba šesť, ďalších osem projektov je stále vo fáze realizácie. Dodaných nových alebo zmodernizovaných bolo v tomto období 174 vlakových súprav a vozňov za bezmála 379 miliónov eur. Plánovaných je ďalších 80 vozidiel a to do konca roku 2023 za 274 miliónov. Ku koncu roka 2021 využívala železničná spoločnosť 1 541 koľajových vozidiel.
Kontrola potvrdila neudržateľnosť súčasného systému, ktorý neprispieva k priebežnej a cielenej modernizácii vlakov. Výsledkom je, že sa modernizuje pomaly a bez dostatočného finančného krytia. Vážnym zistením je fakt, že bez európskych fondov by k žiadnej modernizácii nedošlo, resp. len v minimálnom rozsahu. Z európskej finančnej pomoci pritom mohli byť obnovené vlaky regionálnej dopravy, nie však diaľkové na vnútroštátnych či medzinárodných trasách. Celkový modernizačný dlh sa v tomto segmente verejnej dopravy vyšplhal nad miliardu eur. „Účinnejšiemu systému modernizácie koľajových vozidiel a celkovému rozvoju železničnej osobnej dopravy by v tomto smere určite prospela väčšia angažovanosť rezortu dopravy. Ak má byť osobná železničná doprava skutočnou prioritnou, nestačia papierové deklarácie, musí sa tento cieľ prejaviť v konkrétnych projektoch s jasne predvídateľným finančným zabezpečením,“ povedal predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy s tým, že vytvárať zdroje je potrebné nielen na nákup nových vozidiel, ale aj na ich pravidelnú údržbu a servis existujúcich. Tie sú nevyhnutné pre ich čo najdlhšiu spoľahlivú a bezpečnú prevádzkyschopnosť.
bola modernizácia úspešná?
Podľa národných kontrolórov modernizácia koľajových vozidiel nebola riadená strategicky. Za osemročné kontrolované obdobie nemala ZSSK platnú, zodpovednou autoritou schválenú stratégiu obnovy a modernizácie svojho vozového parku. Železničnej spoločnosti chýbalo koncepčné a strategické riadenie zo strany rezortu dopravy. Metodická podpora nebola žiadna, koordinácia projektov medzi ZSSK a Železnicami SR bola slabá. Modernizácia vlakov je pritom závislá od stavu železničnej infraštruktúry, aby sa naplno mohli prejaviť jej pozitíva, najmä zrýchlenie dopravy. Vážnym systémovým zistením NKÚ sú aj nedostatočné merateľné ukazovatele deklarovaných cieľov modernizácie vlakových súprav. „Pre úspech každého projektu je nevyhnutné, aby už na začiatku boli určené jeho jasné ciele, čo má byť jeho výsledkom, ako aj merateľné ukazovatele, pomocou ktorých sa bude plnenie týchto strategických aktivít hodnotiť. Bez jednoznačných, záväzných a vhodných cieľov hrozí riziko spochybnenia zmysluplnosti modernizácie a hospodárneho použitia finančných zdrojov,“ priblížil predseda NKÚ. ZSSK aj vďaka identifikovaným nedostatkom nevie verejnosti zodpovedne preukázať, či financie vyčlenené na modernizáciu koľajových vozidiel boli použité účinne a či modernizácia prispela k zvýšeniu bezpečnosti cestujúcich a zlepšeniu kultúry cestovania.
Poruchovosť modernizovaných vozidiel je vysoká
Národná autorita pre oblasť kontroly poukazuje aj na fakt, že sa nedarí plniť cieľ – znížiť priemerný vek vlakových súprav. Vozidlá zastarávali rýchlejšie, ako postupovala ich modernizácia. Ku koncu roka 2021 bol priemerný vek lokomotív 29 rokov a osobných vozňov takmer 22 rokov, čo je viac ako východisková hodnota z roku 2017, keď bol priemerný vek vozidiel 21 rokov. Najvyšší podiel mali 30-ročné vozidlá, v priemere 32 %. Poruchovosť vozidiel mala v kontrolovaných rokoch 2014 až 2021 kolísavý trend. Pri lokomotívach sa postupne znižovala, pričom najnižšia bola v roku 2020. Najvyššia poruchovosť osobných vozňov bola v roku 2017, najnižšia tiež v roku 2020. Nepriaznivo sa však vyvíjala situácia pri nových a modernizovaných vlakových súpravách, podiel ich porúch na celkovom počte porúch vozového parku ZSSK rástol. V rokoch 2019 až 2021 bolo ZSSK dodaných 46 nových vozidiel. Kým v roku 2019 bola ich poruchovosť už na úrovni 26 % z celkového počtu porúch, v roku 2021 sa zvýšila na 40 %. „Takto nepriaznivé čísla technickej poruchovosti nových a modernizovaných vozidiel poukazujú na ich záťažovú kvalitu a zároveň na nedostatočne účinný systém vnútornej kontroly kvality v rámci železničnej spoločnosti,“ vysvetlil Ľ. Andrassy s tým, že kvôli nedostatku financií musela ZSSK údržbu odkladať alebo ju vykonávať len v obmedzenom rozsahu.
Podľa výsledkov kontroly železničnej spoločnosti chýbal systém monitorovania, hodnotenia výsledkov modernizácie a jej vplyvu na rozvoj osobnej železničnej dopravy. Pri EÚ projektoch sa monitorovali len dva ukazovatele. Počet nových a modernizovaných koľajových vozidiel a počet cestujúcich. Nevyhodnocovalo sa však, aký vplyv na prepravný výkon mali nové vozidlá, či sa vďaka nim zvýšil počet cestujúcich, znížila poruchovosť a zvýšila kvalita poskytovaných služieb, kultúra cestovania. Modernizácia ako celok sa hodnotila len z pohľadu vyčerpaných finančných prostriedkov, absentovali kvalitatívne merateľné ukazovatele. Celková vyťaženosť koľajových vozidiel v rokoch 2014 až 2021 bola pri maximálnej kapacite v regionálnej doprave na úrovni 73 % a v diaľkovej 87 %. Diaľková doprava bola vo všeobecnosti za celé kontrolované obdobie vyťaženejšia ako regionálna.
Vývoj vekovej štruktúry ŽKV a nákladov na modernizáciu ŽKV 2014 – 2021
Bratislava 2. marca 2023 – Ústava hovorí o tom, že samosprávy vykonávajú okrem originálnych aj prenesené kompetencie, na ktoré im štát má poskytnúť dostatok financií. To sa ale v súčasnosti nedeje a naopak samosprávy majú zo svojich rozpočtov financovať dôsledky legislatívnych zmien prijímaných v parlamente.
Zástupcovia NKÚ a ZMOS sa zhodli, že je potrebné do konca volebného obdobia zastaviť legislatívnu smršť, ktorá prináša zvýšené výdaje bez krytia v rozpočte, čo Slovensko posúva na grécku cestu. Štát sa k samosprávam správa direktívne a ak sa hľadajú riešenia, tak je to ex post.
„Zároveň nabádame, aby sa začala diskusia o tom, či netreba otvoriť štátny rozpočet a nastaviť v ňom pomoc pre tých, čo ju najviac potrebujú, teda pre samosprávy,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy a pripomenul, že občania počas života až 85 % životných situácii riešia práve na úrovní obcí a miest.
Podľa predsedu ZMOS Branislava Trégera budú mať niektoré samosprávy ešte do konca tohto roka kardinálny problém zabezpečiť výkon niektorých kompetencií, napríklad v oblasti školstva, sociálnych vecí či pri odpadovom hospodárstve.
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok
Bratislava 14. februára 2023 – Slovenské národné divadlo (SND) uzatvára s Ministerstvom kultúry SR (MK) kontrakty s nereálnymi rozpočtami, z ktorých nedokáže pokryť výdavky na vlastný chod. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), rozpočty boli poddimenzované a už v čase ich schvaľovania nezodpovedali úrovni z predchádzajúcich rokov. Za kontrolované obdobie rokov 2019 až 2021 sa pôvodné rozpočty navýšili o viac ako 24 percent spolu na 65 miliónov eur. Výrazný diel zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtovania nesie rezort kultúry, ktorý rozpočet schvaľuje, kontroluje a hlavne poskytuje financie na fungovanie divadla. Kontrolóri zároveň odhalili, že v priebehu 3,5 roka došlo v SND k 36 zmenám organizačnej štruktúry, pričom ani v jednom prípade vedenie divadla nepreukázalo opodstatnenosť týchto zmien kvalifikovanou personálnou analýzou. V tejto súvislosti vyvstáva riziko možných pracovnoprávnych súdnych sporov, ktoré do budúcna môžu ešte viac zaťažiť rozpočet divadla.
Kontrola potvrdila aj viaceré nedostatky v hospodárení a vo vnútornom kontrolnom systéme SND, na čo národných kontrolórov upozornil Výbor pre kultúru a média Národnej rady SR a občania prostredníctvom podnetov. Poslanci parlamentného výboru majú v utorok naplánované prerokovanie výsledkov kontroly NKÚ.
Slovenské národné divadlo ako jedna z najvýznamnejších inštitúcií Slovenska rozvíjajúca národnú divadelnú kultúru, ktorá pripravuje a prezentuje umenie a realizuje kultúrne aktivity, zápasí s problémami v riadení investícií a samotnej prevádzke divadla. Môže za to finančná poddimenzovanosť schválených rozpočtov a výpadky príjmov v čase pandémie. Hlavným zdrojom financovania divadla sú finančné prostriedky štátneho rozpočtu, poskytované zo strany ministerstva kultúry formou kontraktov. Objem schválených rozpočtových prostriedkov na mzdy a odvody bol v každom z kontrolovaných rokov nedostatočný. „Schválené rozpočty neodzrkadľovali skutočný trend prechádzajúceho vývoja miezd a odvodov. Pritom ide o čiastky, ktoré možno rozpočtovať pomerne presne. Počas roka tak boli tieto problémy riešené uzatváraním dodatkov ku kontraktom s rezortom kultúry,“ uviedol predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Kontrola NKÚ odhalila rezervy vo finančnom riadení SND, následkom čoho je nedodržiavanie záväzných právnych predpisov. Národné divadlo nemá nastavený systém finančného riadenia, chýbajú finančné analýzy, rozpočtovanie aj kontroly finančných procesov. Aj na základe zistení kontrolný úrad odporúča rezortu kultúry, aby svoje príspevkové a rozpočtové organizácie vo väčšej miere usmerňoval metodicky a odborne v oblasti finančného riadenia a v rámci nakladania so zvereným majetkom. „Umenie a kultúra je beh na dlhú trať, a preto musí vychádzať zo strategického dokumentu udržateľného financovania divadla. Tento dokument musí byť adekvátne premietnutý aj do požiadaviek na rozpočet. Nie je možné naplniť strategický plán rozvoja alebo udržateľnosti slovenskej kultúry bez finančného krytia,“ dodal Ľ. Andrassy.
Neúčinná vnútorná kontrola aj nevýhodné zmluvy
Ako zistili národní kontrolóri, vnútorný kontrolný systém v SND bol neúčinný. Chýbali plány kontrolnej činnosti a aj vnútorné kontroly zamerané na hospodárenie a nakladanie s majetkom štátu. Práve kvôli neúčinnosti vnútornej kontroly v divadle neidentifikovali problém so zmluvou z roku 2015, ktorá dohadovala podmienky pre vypožičanie a vystavovanie umeleckého diela IMPLUVIUM od akademického maliara Mateja Kréna od Nadácie Ars Nova v priestoroch dvorany novej budovy SND. Divadlo vystavuje toto dielo bezplatne, po ukončení zmluvy viackrát vyzvalo nadáciu na jeho odstránenie. Napriek tomu odstránené nebolo a navyše zmenilo vlastníka. Divadlo oslovilo nového majiteľa, aby dielo demontoval, no bezúspešne. Tým, že dielo v hodnote 450-tisíc eur nie je kryté poistnou zmluvou, sa SND vystavuje riziku, že v prípade jeho poškodenia divadlu vzniknú náklady spojené so vzniknutou škodovou udalosťou. NKÚ tak považuje uzatvorenie zmluvy pre SND za nevýhodné.
Národná autorita pre externú kontrolu tiež zistila, že SND nedodržalo zákon o verejnom obstarávaní v súvislosti s právnym poradenstvom. Divadlo totiž v rámcovej zmluve neurčilo predpokladanú hodnotu zákazky s maximálnym finančným limitom. Poskytovateľ si tak mohol účtovať za služby bez obmedzenia po celú dobu trvania zmluvy. V období od mája 2016 do decembra 2019 boli právne služby vyfakturované vo výške 228-tisíc eur. Nebol dodržaný ani zákon o finančnej kontrole a audite. Kontrolóri odporúčajú vedeniu ministerstva posúdiť aj možnú osobnú zodpovednosť bývalého vedenia divadla pri uzatváraní tejto zmluvy.
Výsledky kontroly ukázali, že zámennou zmluvou získalo národné divadlo štvorizbový byt a dve garážové státia v bratislavskom Starom Meste v hodnote 470-tisíc eur. Tento byt využívalo na ubytovanie umelcov hosťujúcich v SND. Na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa z roku 2021 bol tento byt vyhlásený za prebytočný majetok štátu a ponúknutý v elektronickej aukcii. Kontrola NKÚ však zistila, že divadlo neuzatváralo s ubytovanými zmluvy o ubytovaní, čím nedodržalo Občiansky zákonník. „Nejde ani tak o problém akéhokoľvek spoplatnenia ubytovania, ale o to, že uzatvorením takejto zmluvy sa ubytovaní zaväzujú, že nehnuteľnosť budú riadne užívať a v prípade škody a straty na majetku ich zavinením ju aj uhradia,“ približuje jedno zo zistení šéf slovenských kontrolórov. Národní kontrolóri tiež odhalili, že pri krátkodobých prenájmoch organizovaných akcií v historickej budove národného divadla bola niektorým záujemcom poskytnutá zľava z ceny prenájmu na základe ich žiadosti priamo generálnym riaditeľom SND. NKÚ však na základe predložených dokladov ku kontrole nedokázal vyhodnotiť, či boli tieto žiadosti posúdené objektívne, pretože neobsahovali zdôvodnenie percentuálnej výšky poskytnutej zľavy.
SND šírilo kultúru aj počas pandémie
Slovenské národné divadlo v kontrolovaných rokoch hospodárilo s kumulatívnym ziskom takmer 2 milióny eur. Kontrolóri hodnotia pozitívne fakt, že divadlo dokázalo v čase pandémie napriek výrazným obmedzeniam spôsobeným lockdownami, sprostredkovať verejnosti umelecké vyžitie presunutím predstavení do online priestoru, čo sa stretlo s pozitívnymi ohlasmi divákov. Počet skutočne odohratých predstavení totiž v tomto období klesol zo 714 (priemer rokov 2017 – 2018) na 196 (priemer rokov 2020 – 2021) až o 73 % (graf). Pozitívne je aj to, že napriek výraznej pandemickej kríze národné divadlo v rokoch 2020 a 2021 hospodárilo v plusových číslach a mimoriadnymi opatreniami znižovalo bežné prevádzkové náklady.
Na našej stránke používame cookies, aby sme vám mohli zabezpečiť najrelevantnejší obsah. Kliknutím na tlačidlo “Prijať”, nám dávate právo na spracovanie všetkých cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. These cookies ensure basic functionalities and security features of the website, anonymously.
Cookie
Dĺžka trvania
Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional
11 months
The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance
11 months
This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy
11 months
The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.
Functional cookies help to perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collect feedbacks, and other third-party features.
Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
Advertisement cookies are used to provide visitors with relevant ads and marketing campaigns. These cookies track visitors across websites and collect information to provide customized ads.
