Projekt ESMO je príkladom plytvania a vážneho zlyhania vnútornej kontroly – Aktuality

[ad_1]

Bratislava 26. mája 2023 – Elektronický monitoring väznených osôb za viac ako 50 miliónov eur bol počas šiestich rokov využitý v priemere na 10 percent. Zásadné pochybenia sprevádzali projekt od počiatočného nastavovania merateľných parametrov, cez fázu jeho praktickej realizácie až po udržateľnosť. Deň monitorovania obvinenej či odsúdenej osoby stal štát viac ako 150 eur. Keby Slovensko postupovalo ako Belgicko a Španielsko, náklady na monitoring by boli niekoľkonásobne nižšie. Tieto krajiny využívajú monitoring ako komplexnú službu za mesačný poplatok namiesto toho, aby verejné financie vynakladali na kúpu, rozvoj a tiež prevádzku celého systému. V roku 2022 boli denné náklady na monitoring jednej osoby v belgickom regióne Flámsko na úrovni necelých 5 eur.

Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) konštatujú, že úspory verejných financií Slovensko nedosiahlo a plánované alternatívne tresty vo forme domáceho väzenia pre dve tisícky súbežne monitorovaných osôb ročne boli počas šiestich rokov využívané minimálne. Dnes je možné hovoriť o plytvaní s verejnými i európskymi zdrojmi a vážnom zlyhaní vnútorných kontrolných mechanizmov rezortu spravodlivosti. Nedostatky zaznamenala kontrola aj v procese verejného obstarávania, ako aj pri dodržiavaní rozpočtových pravidiel. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odstupuje zistenia v súvislosti s porušením finančnej disciplíny Úradu vládneho auditu a podozrenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku posúva orgánom činným v trestnom konaní.

Infografika ESMO

Slovenskí kontrolóri preverovali projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb (ESMO) po šiestich rokoch od jeho sprevádzkovania druhýkrát. V minulom roku skontrolovali prijaté opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo na základe kontrolných zistení z roku 2017. Zároveň posudzovali úspešnosť naplnenia cieľov projektu, ktorý bol spolufinancovaný z európskych zdrojov. Jeho primárnym cieľom bolo dosiahnutie úspory vo verejných financiách, znížením počtu odsúdených osôb vo väzniciach, pričom s návratnosťou finančných prostriedkov vložených do projektu sa rátalo po šiestich rokoch od spustenia do prevádzky (2021). „Zásadným problémom však boli zle nastavené základné parametre národného projektu už v rámci štúdie uskutočniteľnosti. Tá nezohľadnila všetky technické špecifiká a nevhodne boli nastavené merateľné ukazovatele,“ vysvetlil predseda úradu Ľubomír Andrassy. Štúdia uskutočniteľnosti v jednotlivých oblastiach obsahovala neúplné a nedostatočne zrozumiteľné informácie. Okrem toho zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá počas šiestich rokov nemala byť zásadne menená, sa po ukončení verejnej súťaže dodatkami zmenila až štyri razy. V jednom prípade sa počet dodaných monitorovacích jednotiek na alkohol znížil z 500 na 50 kusov, no výška výdavkov na projekt ESMO zostala rovnaká. Takisto technologická podpora niektorých zakúpených zariadení pre monitorovanie osôb skončila už počas povinnej udržateľnosti projektu.

Národná autorita pre externú kontrolu poukazuje na fakt, že technické zariadenia určené na monitoring obvinených či odsúdených osôb boli vo všeobecnosti využívané len v minimálnej miere a značne neefektívne. Počas kontrolovaných šiestich rokov sa ich využiteľnosť pohybovala od 0,71 % do necelých 22 %. Z celkového počtu 3,3 milióna osobodní, kedy mohli byť súbežne monitorované osoby v priebehu rokov 2016 až 2021, bol reálny monitorovací čas len na úrovni 300-tisíc osobodní. Technické zariadenia sa tak využívali v priemere len na 10 percent z celkovej možnej kapacity (tabuľka). Nevhodný výber niektorých zakúpených monitorovacích zariadení a celkovo ich nízke využívanie bolo hlavným dôvodom, že ekonomická návratnosť projektu nebola vôbec dosiahnutá. Výdavky na investície, prevádzku a riadenie elektronického monitoringu boli po šiestich rokoch fungovania o 35,6 mil. eur vyššie ako výdavky na odsúdených, ak by nebol elektronický monitoring osôb vôbec implementovaný do reálnej praxe.

Ministerstvo spravodlivosti SR sa zaviazalo, že v období piatich rokov od riadneho ukončenia projektu v roku 2016 nedôjde k podstatnej zmene projektu. Ako však ukázala kontrola, už v priebehu prvých piatich rokov boli zakúpené a uhradené zo štátneho rozpočtu ďalšie technické zariadenia na monitoring osôb vo výške viac ako 2 mil. eur. „Tieto dva milióny museli byť preinvestované nad rámec vyčlenených prostriedkov, aby projekt ESMO neskolaboval a zostal aspoň v minimálnej miere funkčný,“ priblížil šéf národných kontrolórov. Rezort spravodlivosti investoval v roku 2014 na nákup elektronických monitorovacích zariadení osôb, prístrojov na technickú obsluhu monitoringu vrátane licencií a ďalších komponentov asi 27 miliónov. V priebehu rokov 2015 až 2021 v rámci produkčnej fázy vynaložilo ministerstvo na servisné služby a rozvoj systému ESMO ďalších asi 23 miliónov. Do projektu tak išlo viac ako 50 mil. eur.

Napriek tomu, že systém mal podľa zmluvných podmienok poskytovať rôzne funkcionality na generovanie štatistík, dodnes nie je možné z neho získať ani jednoduché prehľady o využívaní monitorovacích zariadení a dodávateľ softvéru si za ich vytvorenie vyžiadal dodatočných 30-tisíc eur. „Rezort spravodlivosti v decembri 2021 uzatvoril s výhradným dodávateľom ďalší dodatok na údržbu a prevádzku informačného systému na roky 2022 až 2024 za sumu 11 miliónov eur. Ministerstvo tak ani po uplynutí piatich rokov od riadneho finančného ukončenia projektu nehľadalo ekonomické možnosti, ako znížiť výdavky na prevádzku monitorovacieho systému, ktorý má primárne odľahčiť kapacity väzníc a zároveň taktiež šetriť verejné financie spojené s ich prevádzkou,“ konštatuje Ľ. Andrassy a zároveň dopĺňa, že tento projekt je príkladom veľmi zlej praxe pri riadení IT projektu, pri porušovaní princípov transparentnej hospodárskej súťaže a je ukážkou plytvania s verejnými zdrojmi. „Za takéto konanie by mala byť vyvodená voči zodpovedným zamestnancom rezortu spravodlivosti nielen pracovno-právna, ale následne aj možná trestnoprávna zodpovednosť, o ktorej však môže rozhodnúť len nezávislý súd,“ uzatvára šéf slovenských kontrolórov. 

Správa o výsledku kontroly Využívanie Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb


[ad_2]
Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok