Kríza spôsobená pandémiou a vojnou na Ukrajine má výrazne negatívny dopad na rozpočet – Aktuality

Bratislava 24. novembra 2022 – Slovensko dnes vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií v rámci krajín Európskej únie. Táto skutočnosť sama o sebe nie je kritická, avšak vláda SR musí mať víziu, ako chce v nadchádzajúcich rokoch znižovať schodok verejných financií, ako plánuje nastaviť financovanie verejných politík tak, aby to nešlo na úkor udržateľného rozvoja budúcich generácií. „Je potrebné, aby v čase výrazného ekonomického útlmu, ktorý je zapríčinený vonkajšími faktormi, dopadmi celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 i vojnovým konfliktom na Ukrajine, štát aktívne stimuloval podnikateľské prostredie, podporoval spotrebu i rast,“ konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Dodáva, že v návrhu budúcoročného rozpočtu sa nachádzajú zdroje na nevyhnutné hospodárske stimuly i nástroje na podporu boja s chudobou, ale na druhej strane sa v kľúčovom dokumente nenachádzajú jasné kroky smerujúce k ozdraveniu a postupnej stabilizácii slovenských verejných financií. Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s príjmami vo výške 50,6 miliardy eur a výdavkami 58,5 miliardy eur, čím sa očakáva dlh až na úrovni 57,8 % z HDP. Hlavným dôvodom nárastu výdavkov je energetická kríza (graf č. 1), na ktorú je vyčlenená suma 3,4 miliardy. Výdavkovú časť rozpočtu zaťažia tiež zdroje určené na valorizáciu starobných dôchodkov (1,5 mld. eur), platov zamestnancov štátnej a verejnej správy (960 mil. eur) či prostriedky určené na podporu rodiny (1,7 mld. eur).

Infografika Stanovisko NKÚ k štátnemu rozpočtu na rok 2023

Obdobie, v ktorom sa nachádza naša krajina ako súčasť európskeho i globálneho priestoru, je poznačené paralelným súbehom viacerých kríz, čo sa premieta do zvýšených nárokov na verejné financie v podobe kompenzačných opatrení, ako aj neočakávaných investícií. „Práve v tomto kontexte rastie význam systémového prístupu k tvorbe štátneho rozpočtu, pričom kľúčom k napĺňaniu tohto cieľa je dodržiavanie pravidiel programového rozpočtovania orientovaného na merateľné a jasne vyčísliteľné ciele jednotlivých verejných politík,“ približuje pohľad na tvorbu rozpočtu predseda národných kontrolórov.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 na skutočnosť, že v ostatných rokoch sa oslabujú pravidlá pre tvorbu programového rozpočtu, čo sa prejavuje hlavne na náraste zdrojov v rámci Všeobecnej pokladničnej správy (7,7 mld. eur), ale aj prijímaním opatrení bez širšej odbornej diskusie či účasti sociálnych partnerov pri tvorbe strategických i legislatívnych dokumentov. V záujme vyššej transparentnosti pri použití finančnej rezervy vytvorenej v rámci štátneho rozpočtu, ktorá medziročne vzrastá o 1,2 miliardy a dostáva sa až na úroveň troch miliárd, odporúčajú kontrolóri jasnejšie zadefinovať pravidlá pre ich použitie zo strany rezortu financií i samotnej vlády.

Návrh budúcoročného rozpočtu verejnej správy počíta s deficitom na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 7,9 miliardy eur. V tejto súvislostí vidia kontrolóri riziko, ktoré súvisí s nevyužitím príležitosti zavedenia mimoriadnych dodatočných daňových opatrení, napr. zdanenie nadmerných ziskov energetických spoločností, ktoré by podľa vzoru viacerých európskych krajín, generovali dodatočné príjmy na potrebné kompenzačné opatrenia alebo znižovali mieru deficitu. „Ak sa pozrieme na susednú Českú republikou, u západných susedov vďaka mimoriadnemu zdaneniu (pozn. „Windfall tax“) vie vláda získať do rozpočtu dodatočné 4 miliardy, u nás je príjem z nadmerných ziskov rozpočtovaný na úrovni 313 miliónov eur,“ na konkrétnom príklade približuje možnosti zvyšovania príjmov štátu Ľ. Andrassy.

Kontrolný úrad upozorňuje parlament tiež na skutočnosť, že vláda doposiaľ nezrealizovala daňovo-odvodovú reformu, ku ktorej sa prihlásila programovým vyhlásením a nedôjde tak k vyššiemu zdaňovaniu spotreby či majetku. NKÚ opakovane zdôrazňuje, že Slovensko výrazne zaostáva v čerpaní európskej finančnej pomoci. V roku 2023, poslednom roku čerpania fondov EÚ z Programového obdobia 2014 – 2020, existuje vysoké riziko ich nedočerpania a Slovensko tak príde o neopakovateľnú možnosť udržateľného rozvoja z európskych zdrojov (graf č. 2).

NKÚ v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu popisuje riziká, ktoré na základe kontrolnej činnosti identifikoval v segmente zdravotníctva, školstva, pri podpore športu či realizácii strategických cieľov v oblasti životného prostredia a pri výkone kompetencií na úrovni samosprávy. V oblasti zdravotníctva úrad indikuje riziká pre fungovanie ambulantného sektora, zahŕňajúceho všeobecných lekárov či pediatrov, ktorý je z pohľadu občana významným prvkom zabezpečenia kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti. Naplánované výdaje môžu tiež ohroziť rozvoj slovenskej vedy a výskumu, budú mať negatívny vplyv na bežný chod základných, stredných, ale aj vysokých škôl. Napriek deklarovaným opatreniam podpory samospráv pri znižovaní dôsledkov energetickej krízy existuje riziko výpadku jej príjmov. Deficit vo financovaní miest a obcí sa môže prejaviť v kvalite služieb alebo vo zvýšení poplatkov za nich. V roku 2023 dôjde k zvýšeniu priemerných platov pedagogických a odborných zamestnancov školstva, vysoká miera inflácie a rast miezd v národnom hospodárstve však povedú k zníženiu reálnych platov zamestnancov vzdelávacích inštitúcií.

Graf 1: Vývoj cien energií v roku 2022 s odberom v roku 2023 (v eurách/MWh)

Graf 1: Vývoj cien energií v roku 2022 s odberom v roku 2023 (v eurách/MWh)

Zdroj: IFP, EEX

Graf 2: Čerpanie EŠIF podľa jednotlivých OP k 30. 9. 2022 (% z celkovej alokácie)

Graf 2: Čerpanie EŠIF podľa jednotlivých OP k 30. 9. 2022 (% z celkovej alokácie)

Zdroj: MIRRI SR, čerpanie z celkovej alokácie

 Stanovisko NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023



Tento článok bol prevzatý ako tlačová správa. Link na pôvodný článok

(Visited 3 times, 1 visits today)